Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboslava Vanková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225202555
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225202555.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Ivana Šlesarová v právnej veci navrhovateľa: FABROS drevostavby, a.s., IČO
54 783 119, so sídlom Lovčická 655/79, Brestovany zastúpený splnomocnencom: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., IČO 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti povinnému: A. B.,
narodený XX.X.XXXX, bytom C. A. XXXX/X, D. E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17C/61/2025-61 zo dňa 13.
novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Povinnému s a n e p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. rozhodol, že odporca nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 19b ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že predmet povinnosti odporcu spočívajúci v zdržaní
sa šírenia akýchkoľvek príspevkov, komentárov, článkov a recenzií týkajúcich sa činnosti a podnikania
navrhovateľa prostredníctvom sociálnych sietí, recenzií na stránke A. a verejne dostupných online
diskusií, je vymedzený tak všeobecne a široko, že nariadené neodkladné opatrenie by sa tak malo, resp.

mohlo vzťahovať na akékoľvek budúce príspevky, komentáre, články a recenzie povinného týkajúce
sa činnosti a podnikania navrhovateľa. Uvedené by však odporcu nepochybne obmedzovalo nad
rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu, keďže v zásade by mu zakazovalo
vbudúcnostizverejňovaťonavrhovateľovipríspevkysakýmkoľvek,voprednepredvídateľnýmobsahom,
a to paradoxne aj pozitívne, ktoré by boli navrhovateľovi na prospech. Takáto úprava vzťahov trvalého
charakteru nezodpovedá zásade proporcionality, a preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v tejto časti zmietol.
V časti navrhovanej povinnosti, ktorou sa navrhovateľ domáhal natrvalo odstrániť existujúce príspevky
a komentáre týkajúce sa činnosti a podnikania navrhovateľa zverejnené na sociálnej sieti F., na
profile odporcu na stránke A., na stránke G. H. argumentoval súd prvej inštancie tým, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti je nedôvodný a nezodpovedá zásade proporcionality.
Zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu

spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov
strán sporu navrhovaným spôsobom. Navrhovateľ ničím neosvedčil, že je bezodkladne potrebné, abybolo nariadené práve neodkladné opatrenie a prečo nie je na mieste, aby prebehlo riadne konanie o
ochranu osobnosti. V súvislosti s požiadavkou navrhovateľa natrvalo zmazať už existujúce príspevky
a komentáre týkajúce sa činnosti a podnikania navrhovateľa súd prvej inštancie argumentoval, že

preventívny charakter neodkladného opatrenia neumožňuje, aby sa navrhovateľ úspešne domáhal
neodkladným opatrením povinnosti odstrániť príspevky z internetových stránok, prípadne z F. B. a
sociálnych sietí, ak tieto už boli zverejnené, t. j. tvrdený zásah do práva navrhovateľa už nastal. Iba
v konaní vo veci samej je možné posúdiť, či zverejnené informácie sú alebo nie sú pravdivé a či sú
alebo nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv navrhovateľa. Predmetné príspevky a komentáre

povinného obsahujú opis negatívnych vlastných skúseností odporcu s navrhovateľom a ich zverejnením
bez ďalšieho nemusí dochádzať k prekročeniu oprávnenej kritiky. Navrhovateľ je obchodný subjekt
pôsobiaci v oblasti poskytovania služieb, pričom od neho možno očakávať vyššiu mieru odolnosti
voči negatívnej kritike prezentovanej na verejných platformách, a preto súd prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

4. Súd prvej inštancie odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu hospodárnosti konania,
nakoľko mu preukázateľne žiadne trov konania v konaní nevznikli.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie označenom v záhlaví podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd

prvej inštancie v napadnutom uznesení neobjasnil, prečo je právo odporcu slobodne šíriť nepravdivé a
zavádzajúce informácie o navrhovateľovi, nadradené právu navrhovateľa na ochranu jeho podnikania
a majetku. Navrhovateľ mal za to, že v rozpore so zásadou proporcionality je naopak uprednostnenie
práva odporcu útočiť na navrhovateľa zneužívajúc pritom slobodu prejavu pred právom navrhovateľa
na ochranu jeho majetku a slobodného podnikania. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia poukázal na vysokú intenzitu útokov zo strany odporcu, jeho cielenú snahu o úplnú likvidáciu
podnikania navrhovateľa, ako aj výrazné negatívne následky (drastický prepad tržieb), ktoré sa začali
prejavovať bezprostredne po prvých útokoch zo strany odporcu. Súdne konanie, v rámci ktorého strany
sporu vzájomne rozporujú svoje skutkové tvrdenia, vykonáva sa dokazovanie a následne zväčša príde
tiež k podaniu odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu trvá 2-3 roky, často aj výrazne dlhšie.

Navrhovateľ mal za to, že za čas trvania súdneho sporu by správanie odporcu spôsobilo také škody na
podnikaní, že výsledok by bol irelevantný. Pokiaľ bol súd prvej inštancie presvedčený o tom, že v tomto
prípade nemožno postupovať podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku (hoci bližšie neobjasnil
prečo), nič mu nebránilo vyhovieť návrhu, nariadiť neodkladné opatrenie a vyzvať navrhovateľa, aby v
súdom stanovenej lehote podal žalobu, ktorou sa bude domáhať ochrany pred neoprávneným zásahom

povinného do svojej dobrej povesti. Uvedený postup priamo predpokladá § 336 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Trvanie neodkladného opatrenia mohol následne súd prvej inštancie obmedziť len
na čas do skončenia konania vo veci samej, čím by bola splnená aj požiadavka na dočasnosť tejto
formy rozhodnutia. Navrhovateľ pred podaním svojho návrhu nepodal žalobu, nakoľko mal za to, že
nariadením neodkladného opatrenia dôjde k trvalej úprave pomerov medzi stranami, v dôsledku čoho

by iniciovanie samostatného súdneho konania s totožným predmetom bolo nehospodárne. Navrhovateľ
nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého príspevky odporcu sú opisom vlastných
negatívnych skúseností s navrhovateľom, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie týmto uznal právo
odporcu verejne vyhlasovať, že okráda svojich klientov. Odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu
k dôvodom nemožnosti vydať neodkladné opatrenie umožňujúce konečnú úpravu pomerov, prípadne

reagujúce na už vzniknutý zásah v situácií, kedy jeho následky pretrvávajú, spolu s nepochopiteľne
extenzívnym súdnym výkladom pojmu „hranice oprávnenej kritiky“, považoval navrhovateľ za nesprávne
právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. Navrhovateľ požadoval výlučne odstránenie
neoprávneného zásahu do jeho dobrej povesti a znemožnenie ďalších útokov na svoju osobu. Je
nepochybné, že pokiaľ aj k poklesu príjmov navrhovateľa nedošlo výlučne v dôsledku konania odporcu,

jeho konanie k tomuto poklesu minimálne prispelo. Otázka do akej miery nie je pre posúdenie dôvodnosti
návrhu podstatná, hoci navrhovateľ mal za to, že konanie odporcu malo na pokles príjmov navrhovateľa
zásadný vplyv. Navrhovateľ nie je verejným činiteľom, ide o súkromnú osobu, pričom ako podnikateľ je
samozrejmepripravenýajnakritiku,avšakzostranyodporcunejdeovecnúkritikukonkrétnychaspektov
podnikania. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil

tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniunie
jemožnépriznaťúspech,keďženapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne,v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení označil strany ako
„navrhovateľ“ a „odporca“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci
ide o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nebude nasledované konaním
vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá

podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľ“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej
smeruje návrh na uloženie povinnosti ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“.
Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval stranu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje, ako „povinný“, ktorá je totožná so subjektom, ktorý súd prvej inštancie označil ako
„odporca“.

8. Navrhovateľ sa v preskúmavanom prípade domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
spočívajúceho v uložení povinnosti povinnému zdržať sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek
príspevkov, komentárov, článkov a recenzií týkajúcich sa činnosti a podnikania žalobcu prostredníctvom
sociálnych sietí, recenzií na stránke A. a verejne dostupných online diskusií a to s okamžitou účinnosťou

(ďalej aj „uloženie povinnosti zdržať sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek príspevkov a komentárov“),
v uložení povinnosti povinnému natrvalo odstrániť nasledovné príspevky a komentáre týkajúce sa
činnosti a podnikania navrhovateľa:
• Príspevok zverejnený dňa na sociálnej sieti F. na účte vedenom na meno žalovaného dňa 11.04.2025,
dostupný I. v znení:

„J. K. L. F. @XXXXXX D. M. @XXXN. B.. Táto firma nám dlží 45.500€!!! Objednali sme si u nich
chatu L. ešte v auguste 2023 s tým, že nám dielo dodajú najneskôr do 24 týždňov. Na stretnutí u
nich v kancelárii vo O. boli veľmi milí a ústretoví, avšak po vyplatení zálohy sa zrazu všetko zmenilo.
Keďže nás nasledujúce 3 mesiace nikto z tejto firmy nekontaktoval, tak som im zavolal kvôli projektovej
dokumentácii, ktorú sme potrebovali na stavebné povolenie. Vtedy začali prvé výhovorky a projektovej

dokumentácie som sa dočkal až v marci 2024 po neustálych urgenciách z našej strany! Následne sme
si vybavili stavebné povolenie a dotazoval som firmu Fabros drevostavby a.s. kedy začnú s výstavbou.
Nasledovali niekoľkomesačné ťahanice a neustále výhovorky a sľuby! Keď už pán B. nevedel čo s
nami, tak nám zalepil oči tým, že v októbri 2024 nainštalovali betónové pätky. Toto boli prvé aj posledné
stavebné práce, ktoré nám firma Fabros drevostavby a.s. vykonala za 45.500€ a to až po 14 mesiacoch

po podpise zmluvy! Keďže sme boli už extrémne nespokojní s týmto prístupom a potrebovali sme tú
chatu čím skôr, tak sme B. navrhli, že mu zaplatíme dodatočných 15.000€, aby nám tú stavbu čo najskôr
urobil (peniaze sme mu už vtedy nedali žiadne, dohodli sme sa že to zaplatíme po dokončení stavby).
Náš návrh prijal s tým, že mu stačí 8.000€ a chata bude kompletne hotová najneskôr do 4 mesiacov
od podpisu tohto dodatku k zmluve (toto bolo 24.10.2024). Počas nasledujúcich 4 mesiacov nás však

firma opäť nekontaktovala a B. už nedvíhal telefón a nereagoval ani na moje správy. Následne sme mu
mailom poslali odstúpenie od zmluvy a vtedy mi B. odpísal, že sa prepočítali vo firme a potrebujú ešte
1 až 2 mesiace na realizáciu stavby.
Samozrejme sme už nesúhlasili a aktuálne riešime vrátenie peňazí súdnou cestou. Počas posledných
mesiacovsomnainternetevidelsťažnostinatútofirmuodviacerýchľudí,ktorýchB.podviedolaoklamal!

U mnohých poškodených bola celá situácia podobná tej našej, že po zaplatení zálohy firma prestala
komunikovať a B. sa zatajoval a vyhýbal riešeniu vzniknutých problémov!
Aktuálna situácia je taká, že podvedených ľudí pánom B. je už veľmi veľa a celková suma zálohových
platieb presiahla 700.000€!!! Právnici v našom mene podajú hromadnú žalobu za podvod veľkéhorozsahu, keďže firma Fabros drevostavby a.s. naďalej pokračuje vo svojej činnosti láka ľudí na
Veľkonočné zľavy!
Ak vás táto firma tiež podviedla, tak sa nám ozvite - spájame sa a budeme konať spoločne!

I.
I.“
• Príspevok zverejnený na sociálnej sieti F. v skupine „I. E. M. H. M.“ dňa 11.04.2025, dostupný:
I. SK v znení:
„J. K. L. F. @XXXXXX D. M. @XXXN. B.. Táto firma nám dlží 45.500€!!! Objednali sme si u nich

chatu L. ešte v auguste 2023 s tým, že nám dielo dodajú najneskôr do 24 týždňov. Na stretnutí u
nich v kancelárii vo O. boli veľmi milí a ústretoví, avšak po vyplatení zálohy sa zrazu všetko zmenilo.
Keďže nás nasledujúce 3 mesiace nikto z tejto firmy nekontaktoval, tak som im zavolal kvôli projektovej
dokumentácii, ktorú sme potrebovali na stavebné povolenie. Vtedy začali prvé výhovorky a projektovej
dokumentácie som sa dočkal až v marci 2024 po neustálych urgenciách z našej strany! Následne sme
si vybavili stavebné povolenie a dotazoval som firmu Fabros drevostavby a.s. kedy začnú s výstavbou.

Nasledovali niekoľkomesačné ťahanice a neustále výhovorky a sľuby! Keď už pán B. nevedel čo s
nami, tak nám zalepil oči tým, že v októbri 2024 nainštalovali betónové pätky. Toto boli prvé aj posledné
stavebné práce, ktoré nám firma Fabros drevostavby a.s. vykonala za 45.500€ a to až po 14 mesiacoch
po podpise zmluvy! Keďže sme boli už extrémne nespokojní s týmto prístupom a potrebovali sme tú
chatu čím skôr, tak sme B. navrhli, že mu zaplatíme dodatočných 15.000€, aby nám tú stavbu čo najskôr

urobil (peniaze sme mu už vtedy nedali žiadne, dohodli sme sa že to zaplatíme po dokončení stavby).
Náš návrh prijal s tým, že mu stačí 8.000€ a chata bude kompletne hotová najneskôr do 4 mesiacov
od podpisu tohto dodatku k zmluve (toto bolo 24.10.2024). Počas nasledujúcich 4 mesiacov nás však
firma opäť nekontaktovala a B. už nedvíhal telefón a nereagoval ani na moje správy. Následne sme mu
mailom poslali odstúpenie od zmluvy a vtedy mi B. odpísal, že sa prepočítali vo firme a potrebujú ešte

1 až 2 mesiace na realizáciu stavby.
Samozrejme sme už nesúhlasili a aktuálne riešime vrátenie peňazí súdnou cestou. Počas posledných
mesiacovsomnainternetevidelsťažnostinatútofirmuodviacerýchľudí,ktorýchB.podviedolaoklamal!
U mnohých poškodených bola celá situácia podobná tej našej, že po zaplatení zálohy firma prestala
komunikovať a B. sa zatajoval a vyhýbal riešeniu vzniknutých problémov!

Aktuálna situácia je taká, že podvedených ľudí pánom B. je už veľmi veľa a celková suma zálohových
platieb presiahla 700.000€!!! Právnici v našom mene podajú hromadnú žalobu za podvod veľkého
rozsahu, keďže firma Fabros drevostavby a.s. naďalej pokračuje vo svojej činnosti láka ľudí na
Veľkonočné zľavy!
Ak vás táto firma tiež podviedla, tak sa nám ozvite - spájame sa a budeme konať spoločne!

I.
I.“
• Príspevok zverejnený na sociálnej sieti F. v skupine „P. M. B.“ dňa 11.04.2025, dostupný:
I.
v znení:

„J. K. L. F. @XXXXXX D. M. @XXXN. B. . Táto firma nám dlží 45.500€!!! Objednali sme si u nich
chatu L. ešte v auguste 2023 s tým, že nám dielo dodajú najneskôr do 24 týždňov. Na stretnutí u
nich v kancelárii vo O. boli veľmi milí a ústretoví, avšak po vyplatení zálohy sa zrazu všetko zmenilo.
Keďže nás nasledujúce 3 mesiace nikto z tejto firmy nekontaktoval, tak som im zavolal kvôli projektovej
dokumentácii, ktorú sme potrebovali na stavebné povolenie. Vtedy začali prvé výhovorky a projektovej

dokumentácie som sa dočkal až v marci 2024 po neustálych urgenciách z našej strany! Následne sme
si vybavili stavebné povolenie a dotazoval som firmu Fabros drevostavby a.s. kedy začnú s výstavbou.
Nasledovali niekoľkomesačné ťahanice a neustále výhovorky a sľuby! Keď už pán B. nevedel čo s
nami, tak nám zalepil oči tým, že v októbri 2024 nainštalovali betónové pätky. Toto boli prvé aj posledné
stavebné práce, ktoré nám firma Fabros drevostavby a.s. vykonala za 45.500€ a to až po 14 mesiacoch

po podpise zmluvy! Keďže sme boli už extrémne nespokojní s týmto prístupom a potrebovali sme tú
chatu čím skôr, tak sme B. navrhli, že mu zaplatíme dodatočných 15.000€, aby nám tú stavbu čo najskôr
urobil (peniaze sme mu už vtedy nedali žiadne, dohodli sme sa že to zaplatíme po dokončení stavby).
Náš návrh prijal s tým, že mu stačí 8.000€ a chata bude kompletne hotová najneskôr do 4 mesiacov
od podpisu tohto dodatku k zmluve (toto bolo 24.10.2024). Počas nasledujúcich 4 mesiacov nás však

firma opäť nekontaktovala a B. už nedvíhal telefón a nereagoval ani na moje správy. Následne sme mu
mailom poslali odstúpenie od zmluvy a vtedy mi B. odpísal, že sa prepočítali vo firme a potrebujú ešte
1 až 2 mesiace na realizáciu stavby.Samozrejme sme už nesúhlasili a aktuálne riešime vrátenie peňazí súdnou cestou. Počas posledných
mesiacovsomnainternetevidelsťažnostinatútofirmuodviacerýchľudí,ktorýchB.podviedolaoklamal!
U mnohých poškodených bola celá situácia podobná tej našej, že po zaplatení zálohy firma prestala

komunikovať a B. sa zatajoval a vyhýbal riešeniu vzniknutých problémov!
Aktuálna situácia je taká, že podvedených ľudí pánom B. je už veľmi veľa a celková suma zálohových
platieb presiahla 700.000€!!! Právnici v našom mene podajú hromadnú žalobu za podvod veľkého
rozsahu, keďže firma Fabros drevostavby a.s. naďalej pokračuje vo svojej činnosti láka ľudí na
Veľkonočné zľavy!

Ak vás táto firma tiež podviedla, tak sa nám ozvite - spájame sa a budeme konať spoločne!
I.
I.“
• Recenzia zverejnená na stránke G. H. dňa 24.05.2025, dostupná: Q. F. D. - Recenzie/hodnotenia -
G. H., v znení:
„J. K. L. F. @XXXXXX D. M. @XXXN. B.. Táto firma nám dlží 45.500€!!! Objednali sme si u nich

chatu L. ešte v auguste 2023 s tým, že nám dielo dodajú najneskôr do 24 týždňov. Na stretnutí u
nich v kancelárii vo O. boli veľmi milí a ústretoví, avšak po vyplatení zálohy sa zrazu všetko zmenilo.
Keďže nás nasledujúce 3 mesiace nikto z tejto firmy nekontaktoval, tak som im zavolal kvôli projektovej
dokumentácii, ktorú sme potrebovali na stavebné povolenie. Vtedy začali prvé výhovorky a projektovej
dokumentácie som sa dočkal až v marci 2024 po neustálych urgenciách z našej strany! Následne sme

si vybavili stavebné povolenie a dotazoval som firmu Fabros drevostavby a.s. kedy začnú s výstavbou.
Nasledovali niekoľkomesačné ťahanice a neustále výhovorky a sľuby! Keď už pán B. nevedel čo s
nami, tak nám zalepil oči tým, že v októbri 2024 nainštalovali betónové pätky. Toto boli prvé aj posledné
stavebné práce, ktoré nám firma Fabros drevostavby a.s. vykonala za 45.500€ a to až po 14 mesiacoch
po podpise zmluvy! Keďže sme boli už extrémne nespokojní s týmto prístupom a potrebovali sme tú

chatu čím skôr, tak sme B. navrhli, že mu zaplatíme dodatočných 15.000€, aby nám tú stavbu čo najskôr
urobil (peniaze sme mu už vtedy nedali žiadne, dohodli sme sa že to zaplatíme po dokončení stavby).
Náš návrh prijal s tým, že mu stačí 8.000€ a chata bude kompletne hotová najneskôr do 4 mesiacov
od podpisu tohto dodatku k zmluve (toto bolo 24.10.2024). Počas nasledujúcich 4 mesiacov nás však
firma opäť nekontaktovala a B. už nedvíhal telefón a nereagoval ani na moje správy. Následne sme mu

mailom poslali odstúpenie od zmluvy a vtedy mi B. odpísal, že sa prepočítali vo firme a potrebujú ešte 1
až 2 mesiace na realizáciu stavby. Samozrejme sme už nesúhlasili a aktuálne riešime vrátenie peňazí
súdnou cestou. Počas posledných mesiacov som na internete videl sťažnosti na túto firmu od viacerých
ľudí, ktorých B. podviedol a oklamal! U mnohých poškodených bola celá situácia podobná tej našej,
že po zaplatení zálohy firma prestala komunikovať a B. sa zatajoval a vyhýbal riešeniu vzniknutých

problémov!“
• Recenzia zverejnená na profile žalobcu na stránke A., dostupná:
I. v znení:
„UPOZORNENIE pre všetkých záujemcov o Fabros Drevostavby:
Moja osobná skúsenosť s firmou Fabros Drevostavby je extrémne negatívna. Od roku 2023 má firma

odo mňa zaplatenú vysokú zálohu, no dodnes mi tovar (chata) nebol dodaný. Termíny sa opakovane
nedodržali, komunikácia prakticky neexistuje, na výzvy firma nereaguje a namiesto riešenia situácie len
zavádza zákazníkov. Po tom, čo som zverejnil svoju skúsenosť na F., sa mi ozvalo viac než 20 ľudí s
totožným scenárom – firma od nich vybrala peniaze, ale stavba sa nikdy nezačala. Všetko nasvedčuje
tomu, že ide o vedomý spôsob podnikania založený na zálohách, bez reálneho úmyslu stavať. Ďalším

znepokojujúcim faktom je, že firma má na internete viacero pozitívnych recenzií, ktoré pôsobia veľmi
neautenticky – opakujú sa frázy, sú bez detailov a vznikajú krátko po negatívnych hodnoteniach. Mnohé
z nich pravdepodobne pochádzajú z falošných účtov, čo ešte viac podkopáva dôveryhodnosť firmy.
Podľa dostupných informácií firma pokračuje v rovnakom štýle aj v Českej republike. Na základe
mojej skúsenosti a skúseností mnohých ďalších dôrazne varujem pred spoluprácou s touto firmou.

Ak ste už zaplatili zálohu a nedostali žiaden tovar, odporúčam obrátiť sa na SOI, políciu a právneho
zástupcu.“ (ďalej aj „uloženie povinnosti natrvalo odstrániť príspevky a komentáre“), a to všetko s
okamžitou účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i

argumenty navrhovateľa predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.10. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba
rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž
nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou
presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou
toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť
sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného

sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre
celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

11. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. V zmysle § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda
neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako
nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. V zmysle § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. V zmysle § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť

neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

18. V zmysle § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí

ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

19.Odvolaciemusúdubolavecpredloženánarozhodnutieoodvolanínavrhovateľaprotiuzneseniusúdu
prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prípade, ak odvolací

súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má podľa
ustanovenia § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené ustanovenie v spojení s ustanovením § 331
ods. 1 Civilného sporového poriadku si odvolací súd vykladá tak, že protistrane má doručiť návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o zamietnutí tohto návrhu a odvolanie v tom prípade,

ak uvažuje o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle, že návrhu mieni vyhovieť. Pokiaľ
považujeodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancieozamietnutínávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia za vecne správne a potvrdzuje toto rozhodnutie, doručenie návrhu, uznesenia súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania protistrane žiaden
význam nemá. Z tohto dôvodu nepostupoval odvolací súd podľa ustanovenia § 329 ods. Civilného

sporového poriadku a prejednal vec bez vyjadrenia protistrany.

20.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomnákumulácianiejevylúčená),atojednakvštádiupredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončení.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo
pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

21. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu
vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych
následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do
práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je
nevyhnutné,abysúdyzodpovedneasprihliadnutímnavšetkyokolnostiprípaduzvažovalirelevantnosťa

nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch,
kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na
preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného
opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej
úpravy pomerov.

22. Ustanovenie § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku upravujúce možnosť nariadiť aj také
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej, je súčasťou civilného
sporového kódexu od 1.7.2016. Dôvodová správa ako interpretačné pravidlo zákona k jeho zneniu,
vypovedajúce o vôli a zámeroch zákonodarcu, k ustanoveniu § 330 ods. 2, resp. spoločne k

ustanoveniam § 329 a § 332 Civilného sporového poriadku, len stroho uvádza, že v navrhovanej právnej
úprave sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne
spájať s konaním vo veci samej a v ktorej predkladateľ upúšťa od dočasnosti predbežných opatrení
zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave. Pri absencii objasnenia dôvodu, pre ktorý zákonodarca
pristúpil k zásadnej zmene procesnej úpravy rozhodovania súdu, aj úpravou danou ustanovením §

330 ods. 2 Civilného sporového poriadku a okolností jej prijatia, tzv. occasio legis, je na interpretovi
zákona identifikovať zmysel slovného textu normatívneho aktu, v ktorom je právna norma vyjadrená
jeho výkladom. Platiť by pritom malo, že je žiadúce výrazovým prostriedkom použitým v právnej norme
priradiť taký význam, resp. rozumieť im v zmysle právneho jazyka a jeho kontextu s ďalšími zákonnými
ustanoveniami. Kritériom pre posúdenie toho, či je možný pri návrhu na nariadenie neodkladného

opatreniapostuppodľaustanovenia§330ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,jenielenpovahaveciale
aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, účinky ktorého budú smerovať do budúcna.
Vo všeobecnosti nie je možné vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú
nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla ide o
špecifické zdržovacie nároky, z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v

prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne.

23. Súdna prax i odborná verejnosť dospela k záveru, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia
je prípustné predovšetkým pri zdržovacích nárokoch, typických pre ochranu vlastníckeho práva a
iných absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým (napr. ochrana osobnosti, ochrana dobrej povesti

právnickej osoby, ochrana proti nekalej súťaži a pod.). Najmä v prípade takýchto nárokov môže byť
navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať sa neodkladnej ochrany v
rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí. Ide o také situácie, keď
nariadenie iného neodkladného opatrenia nie je možné, efektívne ani potrebné, no zároveň treba
zamedziť pokračovaniu v protiprávnom konaní, ktoré by vzhľadom na svoju závažnosť mohlo viesť k

nenapraviteľnej, prípadne ťažko napraviteľnej ujme, respektíve ktoré neustále spôsobuje (narastajúcu)
ujmu, pričom poskytnutie následnej ochrany v konečnom rozhodnutí vo veci samej by bolo nemožné
alebo prinajmenšom nedostatočné.

24. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné

neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie
neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP).
Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré
nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (pozri napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obdo/76/2016,
sp. zn. 8Cdo/83/2017).

25. Legislatívnu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 330 ods. 2 Civilného
sporového poriadku nie je možné aplikovať bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom
prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, nezasahuje
do ústavnoprávnych garancií civilného procesu. Práve špecifikum prejednávaného prípadu (prípad
nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie vo veci samej) si podľa odvolacieho

súdu vyžaduje dôsledné skúmanie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, pretože predmetné neodkladné opatrenie nemá v takom prípade dočasnú
povahu a ani sa v ňom nevykonáva dokazovanie v rozsahu, v akom sa vykonáva vo veci samej.

26. K uvedenej problematike sa vyjadril Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 511/2021
z 16. septembra 2021 a uviedol: „Otázkou však zostáva vymedzenie tých situácií, kedy môže

súd rozhodujúci o nariadení neodkladného opatrenia dospieť k presvedčeniu, že ním nariadeným
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán. Trvalá úprava pomerov je
zásadne dosiahnuteľná len rozhodnutiami vo veci samej, ktoré sú výsledkom zákonom definovaného
civilného sporového konania a ktoré končia právoplatným rozsudkom alebo zákonom pripusteným
odklonom s rovnakými účinkami (platobný rozkaz, rozsudok pre zmeškanie). Preto rozhodnutie o

neodkladnom opatrení bez uloženia povinnosti podania žaloby vo veci samej môže byť len celkom
výnimočnýmnástrojomvyriešeniasporudvochstrán,atovzásadelenvsituácii,akvkonaníonariadenie
neodkladného opatrenia dôjde ku konsenzu strán o tom, že ich spor bude vyriešený touto procesnou
formou. Vyriešenie sporu neodkladným opatrením, ktoré konzumuje konanie vo veci samej, je bez
súhlasu oboch strán o takomto riešení sporu nielen konštrukciou, ktorá sa bez jasného základu vymyká

Civilným sporovým poriadkom predpokladanému rozhodovaniu vo veci samej, ale aj konštrukciou na
hrane základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“

27. Navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho
v uložení povinnosti povinnému zdržať sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek príspevkov a komentárov

a v uložení povinnosti povinnému natrvalo odstrániť príspevky a komentáre dôvodiac, že poškodzovanie
dobrého mena a povesti navrhovateľa konaním povinného zasahuje do jeho práva na ochranu
súkromnéhomajetkuaslobodnéhopodnikania,čímjedanápotrebabezodkladnejúpravypomerovstrán.

28. I podľa odvolacieho súdu nie sú naplnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia uvedené vyššie. Odvolací súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil také konanie protistrany,
ktoré by vyžadovalo naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov, resp. neosvedčil,
že v dôsledku konania povinného dochádza k narušeniu jeho podnikania a vzniku finančných škôd.
Len predloženie samotným navrhovateľom uskutočneného porovnania objemov faktúr v minulosti
(1-7/2023) a v aktuálnom období (1-7/2025), nie je dostatočným osvedčením skutočnosti, že je to práve

povinný, kto svojim konaním spôsobuje navrhovateľovi vážne finančné a reputačné škody. Neodkladné
opatrenie je totiž výnimočný inštitút, ktorý vyžaduje výnimočnú situáciu. K argumentom navrhovateľa,
že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mu súd prvej inštancie odoprel ochranu
a umožnil povinnému zneužiť slobodu prejavu pred právom navrhovateľa na ochranu jeho majetku
a podnikania, odvolací súd uvádza, že niet pochybností o spore o ochranu dobrej povesti právnickej

osoby medzi stranami v dôsledku skúseností povinného ako zákazníka s podnikaním navrhovateľa.
To však neznamená, že bolo zároveň osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
navrhovateľa majúcej viesť až k nútenému ukončeniu jeho podnikania. Neodkladné opatrenie nesmie
nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu.

29. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že príliš všeobecne žalobcom formulovaná
požiadavka na uloženie povinnosti zdržať sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek príspevkov
a komentárov vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinného. Ak je výrok požadovaného
neodkladného opatrenia navrhovateľom naformulovaný bez toho, aby bolo uvedené, akých konkrétnych
výrokov sa má povinný vo vzťahu k navrhovateľovi zdržať (pozn. navrhovateľ žiada akékoľvek príspevky

a komentáre), dochádza k zásahu, ktorý je neprimeraný. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahujúci všeobecnú formuláciu zdržať
sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek príspevkov a komentárov. Vymedzenie obsahu a rozsahu
navrhovaného obmedzenia je obsiahnuté v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorýmjesúdviazaný(§216ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),apretoaknavrhovateľnevymedzilkonkrétne
príspevky a komentáre, ktorých šírenia a zverejňovania sa má navrhovateľ zdržať, nebolo možné návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovieť.

30. Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie v časti požiadavky navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti natrvalo odstrániť príspevky a komentáre, nakoľko to
neumožňuje preventívny charakter neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľom tvrdený zásah už
nastal. Ak sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domnieval, že už zverejnené príspevky a komentáre

informácií boli nepravdivé a spôsobilé privodiť mu určitú ujmu, môže sa toho domáhať žalobou vo
veci samej o ochranu dobrého mena a povesti v sporovom konaní. Navrhovateľ ničím nepodložené
tvrdenia o nútenom ukončení podnikania v dôsledku konania povinného (1 osoby), nemožno považovať
za dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia majúceho povahu podania vo veci samej. Iba v
konaní o veci samej pri rešpektovaní základných princípov sporového konania, najmä princíp prejednací
a princíp rovnosti zbraní, bude možné po vykonaní dokazovania posúdiť, či zverejnené príspevky

a komentáre sú alebo nie sú pravdivé a či sú alebo nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv
navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že súdu prvej inštancie nič nebránilo vyhovieť
návrhu a vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote podal žalobu vo veci samej, nie je jeho argumentácia
náležitá. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že variabilita procesnej ochrany, ktorej sa navrhovateľ
v konečnom dôsledku domáha, je výlučne v jeho dispozícii a súd je návrhom viazaný (§ 216 ods.

1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ navrhovateľ požadoval nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré
nebude nasledované konaním vo veci samej, správne postupoval súd prvej inštancie tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako podanie vo veci samej a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v tejto časti posúdil ako neopodstatnený.

31. V preskúmavanej veci odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľa nebola spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej
potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali
tomu, že je naplnený prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Preto bolo dôvodným, aby bol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie zamietnutý. Navrhovateľ má samozrejme

možnosť brániť sa iným spôsobom, zásah súdu do tohto vzťahu navrhovaným neodkladným opatrením
nie je nevyhnutný.

32. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech
odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal navrhovateľ

splnené neboli a súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol,
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku
potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému
povinnému nepriznal voči navrhovateľovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania, keďže mu
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov
Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom
podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods.

1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej
inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že povinnému žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli,bybolozjavnenielennerozumnéaleivrozporesozásadouhospodárnosticivilnéhosporového
konania.35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.