Uznesenie – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121203327
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:5121203327.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu FitMax s.r.o., Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO:
50 890 131, zastúpeného JUDr. Ireneusz Piotr GIEBEL, advokát so sídlom kancelárie Sladovnícka 22,
917 01 Trnava, IČO: 31 770 584, správcom ktorého je JUDr. Martina Holečková, so sídlom kancelárie

Vojtecha Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 51 940 736, značka správcu: S 1900, o odvolaní veriteľa
AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458 proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina, č.k. 1K 5/2021-516 zo dňa 09. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 1K 5/2021-516 zo dňa 09. apríla 2025 v napadnutej časti I.
výrokovej vety, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil konkurz na majetok úpadcu z dôvodu, že tu nie
sú predpoklady na vedenie konkurzu. Výrokom II. súd správcovi priznal odmenu z výťažku vo výške
280.364,39 Eur. V III. výroku napadnutého uznesenia súd správcovi náhradu doposiaľ neuhradených
výdavkov nepriznal.

2. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 1K 5/2021-25 zo dňa

18.05.2021 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz na podklade rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 36Tk
1/2021 zo dňa 12.03.2021, ktorým bol úpadcovi uložený trest prepadnutia majetku. Súd konštatoval, že
konkurz bol vyhlásený podľa § 107a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), pričom uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.05.2021.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že Okresný súd Žilina uznesením, č.k. 36Nt 7/2024 zo
dňa 14.02.2025 povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod č.k. 36Tk 1/2011 a zrušil
výrok o treste prepadnutia majetku uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 36Tk 1/2021-4455
zo dňa 12.03.2021. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2025.

4. Okresný súd dospel k záveru, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený na podklade

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu o uložení trestu prepadnutia majetku. Keďže
právoplatné súdne rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku bolo v tomto prípade jediným
podkladom na vedenie konkurzného konania voči odsúdenému, nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutia o zrušení výroku o treste príslušného rozsudku, t.j. v časti, ktorým bol úpadcovi uložený
trest prepadnutia majetku, došlo k zániku podmienky (predpokladu) na vedenie konkurzného konania
a na pokračovanie konkurzu na majetok úpadcu. Súd konštatoval, že hoci ZoKR túto situáciu priamo

nerieši, je podľa jeho názoru potrebné dospieť k záveru, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o zrušení výroku o uložení trestu prepadnutia majetku je daný dôvod na zrušenie konkurzu pre absenciupredpokladu pre konkurz vedený podľa § 107a ZoKR, a preto súd pri aplikácii ustanovenia § 102 ods. 2
ZoKR konkurz na majetok úpadcu zrušil. Keďže pri zrušení konkurzu na základe ustanovenia § 102 ods.
2 ZoKR súd postupuje podľa § 102 ods. 1 ZoKR rozhoduje aj o odmene a výdavkoch správcu, súd preto

dospel k záveru, že správcovi patrí odmena z výťažku vo výške 280.364,39 Eur (vrátane DPH), ktorú
mu súd priznal výrokom II. uznesenia a výrokom III. súd náhradu neuhradených výdavkov správcovi
nepriznal, keďže si ich správca osobitne neuplatnil.

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie veriteľ – AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9,

949 01 Nitra, IČO: 42 360 458 (ďalej ako „veriteľ“ alebo „odvolateľ“) z dôvodu, že výrok I. napadnutého
uznesenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Odvolateľ
teda vymedzil rozsah odvolania proti výroku I. napadnutého uznesenia o zrušení konkurzu.

6. Veriteľ v odvolaní opísal skutkový stav veci, a to existenciu pôvodne právoplatného rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 36Tk 1/2021, ktorým bolo rozhodnuté o vine a treste úpadcu, ktorému bol

uložený trest prepadnutia majetku. Na základe uvedeného rozsudku podľa § 107a ZoKR bol na majetok
úpadcu vyhlásený konkurz vedený pod č.k. 1K 5/2021. Veriteľ poukázal na ním prihlásenú pohľadávku
v konkurze proti úpadcovi v sume 432.311,59 Eur, ktorá pohľadávka nebola v konkurze správcom
popretá a považuje sa podľa § 32 ods. 16 ZoKR za zistenú. Tiež poukázal na speňaženie majetku
úpadcu a dosiahnutý výťažok 2.010.428,02 Eur, ktorý postačuje na uspokojenie všetkých aktuálne

zistených pohľadávok v konkurze. Tiež uviedol, že úpadca má minimálne šesť veriteľov s celkovo 31
zistenými pohľadávkami, spolu v zistenej sume 459.309,13 Eur, všetky minimálne tri roky po splatnosti.
Veriteľ tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL.ÚS 1/2021, ktorý určil, že § 58 ods. 2 a 3
Trestného zákona o obligatórnom ukladaní trestu prepadnutia majetku nie je v súlade s Ústavou. Tiež
poukázal na obnovu trestného konania úpadcu, keď Okresný súd Žilina uznesením, č.k. 36Nt/7/2024

zo dňa 14.02.2025 zrušil výrok rozsudku o uložení trestu prepadnutia majetku úpadcovi, následkom
čoho vydal okresný súd napadnuté uznesenie. V odvolaní veriteľ poukázal na to, že bola ním prihlásená
zistená pohľadávka, ktorá nebola uspokojená vo výške 432.311,59 Eur. Poukázal na ustanovenie § 3
ods. 1 a 2 ZoKR, na § 5, § 102 ods. 2, 4, § 107a ods. 1, ods. 2 písm. d) ZoKR, na § 107a ods. 5 ZoKR
a na § 59 ods. 1 Trestného zákona.

7. Podľa názoru odvolateľa okresný súd v napadnutom uznesení nesprávne založil I. výrok napadnutého
rozhodnutiaozrušeníkonkurzunaargumentácii,žekonkurzbolvyhlásenýnazákladetrestuprepadnutia
majetku uložený úpadcovi v rozsudku, na zrušenie konkurzu postačuje bez ďalšieho skutočnosť, že
výrok rozsudku o uložení trestu prepadnutia majetku bol zrušený a súd nemusí skúmať, či v čase
rozhodovania o zrušení konkurzu úpadcu neexistujú iné (ďalšie predpoklady na konkurz najmä

existencia úpadku a majetok úpadcu). Odvolateľ nesúhlasil so záverom okresného súdu, že na zrušenie
konkurzu je bez ďalšieho postačujúce zistenie o právoplatnom zrušení trestu prepadnutia majetku
uloženého úpadcovi a takýto záver nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a je v rozpore s účelom
konkurzu, ktorým je ochrana oprávnených záujmov veriteľov, a to najvyššia miera uspokojenia ich
zistených pohľadávok. Odvolateľ tvrdí, že okresný súd založil svoj záver na nedôvodnej domnienke,

že konkurz bol vyhlásený podľa § 107a ods. 1 ZoKR, čo by malo predstavovať akýsi samostatný druh
konkurzu, t.j. konkurz vedený podľa § 107a ZoKR. Uvedené je však podľa odvolateľa v priamom rozpore
s ustanovením poslednej vety § 107a ods. 1 ZoKR, z ktorej je zrejmé, že aj na konkurz vyhlásený
podľa § 107a ods. 1 ZoKR sa aplikujú ustanovenia Prvej časti ZoKR a prvej až deviatej hlavy Druhej
časti ZoKR. Ustanovenia § 107a až § 107ab ZoKR sú síce v pomere „lex specialis“ k ustanoveniam

Prvej časti ZoKR a prvej až deviatej hlavy Druhej časti ZoKR, avšak výlučne vo vzťahu k tým vzťahom
a v tom rozsahu, ktoré expressis verbis tieto „špeciálne“ ustanovenia upravujú. Ustanovenia § 107a až §
107ab ZoKR síce stanovujú osobitný dôvod vyhlásenia konkurzu z dôvodu uloženia trestu prepadnutia
majetku, ktorý rozšíril množinu predpokladov na vyhlásenie konkurzu, avšak tento nevylučuje ostatné
predpoklady na konkurz, ktoré vyplývajú z ustanovenia Prvej časti ZoKR. Preto vyhlásenie konkurzu

na základe uloženého trestu prepadnutia majetku nezbavuje konkurzný súd povinnosti skúmať pri
rozhodovaní o zrušení konkurzu podľa § 102 ods. 2 ZoKR existenciu ďalších zákonných predpokladov
na konkurz. Z ustanovenia § 102 ods. 2 ZoKR, ani z iného ustanovenia nevyplýva, že by konkurzný súd
pri rozhodovaní o zrušení konkurzu mal skúmať výlučne existenciu tohto predpokladu na konkurz, ktorý
konštatoval pri vyhlásení tohto konkurzu.

8. Odvolateľ mal za to, že okresný súd pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávnej
interpretácie § 102 ods. 2 ZoKR a skúmal výlučne existenciu právoplatného rozhodnutia o zrušení trestu
prepadnutia majetku, ktorý bol dôvodom vyhlásenia konkurzu podľa § 107a ods. 1 ZoKR, ale neskúmalexistenciu ďalších v čase vydania napadnutého rozhodnutia existujúcich predpokladov na konkurz, a to
platobnú neschopnosť podľa § 3 ods. 2 ZoKR.

9. Z obsahu spisu podľa odvolateľa vyplýva existencia predpokladov na konkurz, pretože úpadca má
minimálne šesť veriteľov s celkovo 31 zistenými pohľadávkami, spolu v zistenej sume 459.309,13 Eur,
všetkyminimálnetrirokyposplatnosti,nemožnoodôvodnenepredpokladať,ževsprávemajetkuúpadcu
alebo v prevádzkovaní jeho podniku je možné pokračovať, nakoľko na majetok úpadcu je vyhlásený
konkurz, v rámci ktorého bol speňažený všetok jeho majetok a úpadca má majetok v podobe zostatku

výťažku speňaženia v konkurze, ktorý je uložený na konkurznom účte, a to v sume postačujúcej na
uspokojenie všetkých aktuálne zistených pohľadávok v konkurze. Podľa odvolateľa je teda úpadca
platobne neschopný a má majetok postačujúci na úhradu nákladov konkurzu, čo predstavuje existenciu
predpokladov na konkurz. Súd mal skúmať pri rozhodovaní o zrušení konkurzu existujúce predpoklady
na konkurz a pokiaľ takéto predpoklady existovali, napadnuté rozhodnutie nemal vydať. Opačný výklad
prezentovaný súdom prvej inštancie je nelogický, v rozpore s účelom konkurzu, šikanózny k právam

a oprávneným záujmom veriteľov. V odvolaní odvolateľ ďalej popísal negatívne dôsledky rozhodnutia
o zrušení konkurzu.

10. Nezmyselnému opakovaniu konkurzu toho istého úpadcu má brániť rešpektovanie ustanovenia
§ 102 ods. 2 ZoKR konkurznými súdmi. Podľa odvolateľa nie je zrejmý základný účel takéhoto

postupu v zmysle napadnutého rozhodnutia, ak konkurzný súd zruší konkurz z dôvodu zániku jedného
predpokladu konkurzu napriek tomu, že má vedomosť o existencii druhého predpokladu na konkurz.
Jedná sa o formalistický, bezúčelový, nemajúci oporu v zákone výklad právnej normy. Odvolateľ
poukázal na ustanovenie § 107a ods. 5 ZoKR, ktoré upravuje zmenu orgánu v konkurze, pokiaľ došlo
k vyhláseniu konkurzu pred uložením trestu prepadnutia majetku. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca

uprednostňuje kontinuitu pôvodného konkurzu so zachovaním účinkov všetkých dovtedajších úkonov.
Za súčasnej právnej situácie je žiadúce pokračovať v konkurze úpadcu, čo by poskytlo spravodlivé
vysporiadanie vzťahov medzi veriteľmi pohľadávok. Odvolateľ tiež tvrdí, že súd prvej inštancie ako súd
konkurzný,prirozhodovaníozrušeníkonkurzunamiestotoho,abyzistilavyhodnotilexistenciuvšetkých,
do úvahu pripadajúcich predpokladov konkurzu, obmedzil sa bez ďalšieho na závery, ktoré odporujú

obsahu a účinkom relevantných zákonných ustanovení, pričom súd prvej inštancie opomenul, že reálny
výkon trestu prepadnutia majetku nastáva až po zrušení konkurzu, keď správca odovzdá dočasnému
správcovi zvyšný majetok úpadcu alebo výťažok zo speňaženia v konkurze, ktorý jediný majetok je
predmetom trestu prepadnutia majetku podľa § 59 ods.1 Trestného zákona.

11. Odvolateľ zároveň uviedol, že nebyť uznesenia o rozvrhu, teda ak by súd prvej inštancie návrh
rozvrhu schválil, boli by už uspokojené všetky pohľadávky veriteľov zistené v konkurze, vrátane
pohľadávky AKMB, na základe čoho by veriteľ nielen nebol oprávnený, ale ani by nemal dôvod
rozporovať existenciu/neexistenciu predpokladov konkurzu alebo iné dôvody zrušenia konkurzu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti veriteľ – odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v I. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu veriteľa sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu úpadca podaním zo dňa
29.05.2025, v ktorom uviedol, že považuje napadnuté uznesenie vo výroku I. a III. za vecne správne,
a preto v týchto častiach navrhuje uznesenie potvrdiť. Zároveň uviedol, že napadnuté uznesenie vo

výroku II. považuje za nesprávne a nezákonné. Uviedol, že odvolateľ v odvolaní uvádza, že si do
konkurzného konania prihlásil pohľadávky v celkovej výške 432.311,59 Eur a tieto boli v konkurznom
konaní v celom rozsahu prihlásenej sumy zistené. Úpadca však poukazuje na to, že právo popierať
pohľadávky v konkurznom konaní súvisiacom s trestným konaním patrí podľa ustanovenia § 107a ods.
2 písm. b) ZoKR len správcovi a dočasnému správcovi, ktorým je v tomto konaní Okresný úrad Žilina.

Správca úpadcu JUDr. Martina Holečková, ani Okresný úrad Žilina pohľadávku odvolateľa v zákonnej
lehote nepopreli, avšak okresný úrad listom zo dňa 15.11.2021 požiadal správcu o oznámenie v lehote
30 dní od doručenia listu, či a v akej lehote bude odporovať právny úkon úpadcu zo dňa 20.02.2020
– Dohoda o pristúpení k záväzkom na súde, alebo aby uviedol dôvody pre ktoré tak neurobí. Správca
žiadosti okresného úradu vyhovel a na Okresný súd Žilina podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho

úkonuúpadcu.KonaniejevedenéOkresnýmsúdomŽilinapodč.k.5Cbi/3/2022,pričomvkonanídoteraz
nebolo rozhodnuté. Uvedenou Dohodou o pristúpení k záväzku mal úpadca pristúpiť k záväzkom A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. – konateľa úpadcu voči odvolateľovi, ktoré
mu budú vyplývať zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Aj úpadca má za to, že právna konštrukciatakejto dohody je právne neudržateľná. Z uvedeného vyplýva spornosť pohľadávky odvolateľa, a preto
ak vo svojom odvolaní uvádza, že v prípade zrušenia konkurzu podá návrh na opätovné vyhlásenie
konkurzu na jeho pohľadávku by konkurzný súd podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZoKR nemohol

prihliadať a návrh na vyhlásenie konkurzu by musel zamietnuť.

13. Podľa úpadcu odvolateľ v odvolaní nezohľadnil osobitosti konkurzného konania súvisiaceho
s trestným konaním, ktoré je osobitným druhom konkurzného konania. Osobitosť spočíva v tom, že
nejde o návrhové konanie, konkurz je vyhlásený bez návrhu, bezodkladne potom, ako je doručené

konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku. Predpokladom
vyhlásenia konkurzu súvisiaceho s trestným konaním je teda to, že existuje právoplatné rozhodnutie
o uložení trestu prepadnutia majetku. Absencia takéhoto trestného rozhodnutia alebo jeho zrušenie
spôsobuje, že nie sú predpoklady na konkurz. Keďže uvedené je predpokladom vyhlásenia konkurzu,
neexistenciu týchto predpokladov nie je možné nahradiť inými predpokladmi. Úpadca nemá možnosť
sa vyhláseniu konkurzu brániť, nezohľadňujú sa jeho osobitné dohody s veriteľmi o odložení splatnosti

pohľadávok, nemá možnosť osvedčiť spornosť pohľadávok, preukázať dostatok finančného majetku.
Existenciu dostatku finančného majetku odvolateľ úmyselne ignoruje a argumentuje len prihlásenými
veriteľmi. Úpadca dal do pozornosti, že pred vyhlásením konkurzu bol finančne zdravý a v žiadnom
prípade neboli predpoklady na vyhlásenie konkurzu. Zároveň úpadca poukázal na to, osobitosťou
konkurzného konania súvisiaceho s trestným konaním je to, že súd nepostupuje pred vyhlásením

konkurzu podľa § 19 ZoKR.

14. Podľa úpadcu jediným motívom odvolateľa je udržanie si pozície veriteľa s prihlásenou a zistenou
pohľadávkou.

15. Úpadca zároveň vyjadril nesúhlas s odmenou správcu 223.673,39 Eur s DPH priznanou správcovi
výrokom II. napadnutého uznesenia a tvrdí, že správca v rozpore s príslušnou vyhláškou nesprávnym
prepočtom ukrátil konkurznú podstatu o sumu vo výške 93.781,70 Eur, pričom celková odmena správcu
by mala byť v zmysle príslušnej vyhlášky vo výške 186.582,69 Eur. Uviedol, že napriek skutočnosti, že
úpadca nie je oprávnený vo veci podať odvolanie vo vzťahu k výroku II. uznesenia, považuje napadnuté

uznesenie vo výroku II. za nezákonné.

16. Vzhľadom na uvedené má úpadca za to, že uznesenie je vo výroku I. a III. vecne správne a zákonné,
v dôsledku čoho navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie zamietol a uznesenie v tomto rozsahu
potvrdil.

17. K odvolaniu sa podaním zo dňa 23.05.2025 vyjadrila aj ustanovená správkyňa úpadcu, v ktorom
uviedla, že veriteľ je osobou oprávnenou podať odvolanie v zmysle § 102 ods. 4 ZoKR. K samotným
odvolacím námietkam odvolateľa poukázala na to, že ide o právne otázky, ktorých zodpovedanie
v zásade patrí súdu. Správkyňa zároveň uviedla svoj názor, a to, že argumentácia veriteľa v plnom

rozsahu sleduje a vystihuje účel konkurzu, že argumentácia konkurzného súdu účel konkurzu
a oprávneného záujmy veriteľov absolútne opomína, neberie do úvahy dôsledky vo vzťahu k ďalšiemu
„osudu“ pohľadávok zistených v konkurze, argumentácia konkurzného súdu je formalistická a nekritická,
bez akýchkoľvek súvislostí fixovaná výlučne na skutočnosť, že úpadcovi bol zrušený trest prepadnutia
majetku a ako uvádza aj veriteľ, konkurzný súd uznesením zo dňa 17.07.2024, ktorým zamietol návrh

správcu na schválenie rozvrhu výťažku, v rozpore s § 5 ZoKR uprednostnil v konkurze záujmy úpadcu
pred záujmami veriteľov a zistených pohľadávok.

18. K odvolaniu sa vyjadril aj dočasný správca, a to podaním zo dňa 27.05.2025 , v ktorom uviedol, že
z dôvodu spornosti nezabezpečenej pohľadávky veriteľa (odvolateľa) a z toho vyplývajúceho v tom čase

aktívneho sporového konania vedeného na Okresnom súde Žilina, č.k. 5Cbi 3/2022 medzi žalobcom,
a to správkyňou konkurznej podstaty úpadcu proti žalovanému AKMB s.r.o., príslušný orgán neschválil
čiastkový rozvrh správcu pre nezabezpečených veriteľov, ktorým by sa uspokojila nezabezpečená
pohľadávka veriteľa vo výške 432.311,59 Eur, a to najmä z dôvodu hospodárnosti v ďalšom konaní,
kedy by v prípade úspešnosti správcu v uvedenom incidenčnom konaní musel správca následne

vymáhať tieto finančné prostriedky od veriteľa a týmto úspešným vymožením by bola správcovi následne
priznaná vyššia odmena a tým by bola ukrátená konkurzná podstata a tým aj nárok štátu. Ďalej
uviedol, že jediný záujem v konkurze dlžníka na vyhotovenie a schválenie čiastkového rozvrhu veriteľ
so svojou spornou pohľadávkou, ktorá tvorila vyše 90 % podielu na pasívach dlžníka, pričom ostatníveritelia žiadnym spôsobom nenaliehali na schválenie čiastkového rozvrhu. Samotné odvolanie veriteľa
podľa názoru dočasného správcu potvrdzuje správnosť vyjadrení Okresného úradu Žilina voči jeho
prihlásenej nezabezpečenej pohľadávke v konkurze a preukazuje tak pochybnosti o jej existencii, výške

a nároku v konkurznom konaní a z dôvodu, že ak by táto pohľadávka skutočne mala právny základ,
mohol si nárok z nej uplatniť aj po právoplatnom skončení konkurzu a nemusel by sa tým spôsobom
domáhať svojho tvrdeného nároku. Tiež poznamenal, že v prípade akýchkoľvek pohľadávok veriteľa
voči úpadcovi, ktoré majú právny základ, tieto pohľadávky zrušením konkurzu nezanikajú a je plne
v jeho kompetencii si uplatňovať nárok z nich voči dlžníkovi mimo zrušeného konkurzného konania, a to

spôsobom a prostriedkami, ktoré mu priznáva právny poriadok SR. Z týchto dôvodov navrhol odvolanie
veriteľa zamietnuť v celom rozsahu.

19. K vyjadreniam úpadcu, správcu a dočasného správcu sa vyjadril odvolateľ podaním zo dňa
07.07.2025, v ktorom vyjadril argumentáciu Okresného úradu Žilina v podanom vyjadrení za absurdnú
a tvrdenie o spornosti a pochybnosti veriteľovej pohľadávky považuje za nepravdivé, keďže táto

je ako potvrdil aj správca v konkurze zistená. Zopakoval svoje tvrdenia o povinnosti skúmať
existenciu predpokladov na ďalšie vedenie konkurzu. Pokiaľ úpadca tvrdí, že právoplatné zrušenie
trestu prepadnutého majetku počas konkurzu je dôvodom na zrušenie konkurzu, potom existencia
ostatných predpokladov konkurzu musí byť posudzovaná ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia,
teda v žiadnom prípade spätne ku dňu vyhlásenia konkurzu. Úpadca sa nevyjadril ku tvrdeniam veriteľa

o povinnosti zachovať kontinuitu konkurzného konania vo vzťahu napr. k ustanoveniu § 107a ods. 4
ZoKR.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP,

v spojení s § 196 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoKR“) v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
veriteľa nie je dôvodné.

21.Podľa§102ods.1ZoKR,súdrozhodneajbeznávrhuozrušeníkonkurzuprenedostatokmajetku,ak

zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne
aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny
a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

22. Podľa § 102 ods. 2 ZoKR, súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie

sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre
nedostatok majetku.

23. Podľa § 107a ods. 1 ZoKR, ak príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie
o uložení trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení

konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti
ktorému nie je prípustné odvolanie. Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona.

24.Podľa§196ZoKR,aktentozákonneustanovujeinak,nazačatiekonkurznéhokonania,nakonkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a na konanie o oddlžení

(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

25. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie výrokom I. zrušil konkurz úpadcu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady na vedenie konkurzu na

základe skutočností, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený z dôvodu doručenia právoplatného
rozsudku súdu o uložení trestu prepadnutia majetku úpadcovi, ktorý bol následne zrušený právoplatným
rozhodnutím súdu, č.k. 36Tk 1/2021-4455 zo dňa 12.03.2021. Dôvod vyhlásenia konkurzu, ako aj
zrušenie uloženého trestu prepadnutia majetku sporné v konaní neboli.

26. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na skutočnosť, že doručenie právoplatného
rozsudku ukladajúceho úpadcovi trest prepadnutia majetku bolo jediným predpokladom vyhlásenia
konkurzu bez toho, aby konkurzný súd skúmal iné predpoklady vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na
takýto osobitný dôvod vyhlásenia konkurzu, pokiaľ tento jediný predpoklad vyhláseného konkurzuzanikol na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení uloženého trestu prepadnutia majetku, boli
splnené predpoklady pre zrušenie konkurzu podľa § 102 ods. 2 ZoKR. Odvolateľ s tým nesúhlasil
a poukazoval na to, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať pri rozhodovaní o zrušení konkurzu aj

splnením iných predpokladov na vyhlásenie konkurzu tvrdiac, že úpadca spĺňa podmienky konkurzu
z dôvodu jeho platobnej neschopnosti, plurality veriteľov a existencie dostatočného majetku spôsobilého
na úhradu nákladov a trov konkurzného konania. Odvolací súd sa s tvrdeniami odvolateľa nestotožňuje.

27. Odvolací súd pred preskúmaním odvolacích dôvodov odvolateľa pristúpil k preskúmaniu oprávnenia

veriteľa na podanie odvolania. V zmysle § 124 ZoKR proti uzneseniu o zrušení konkurzu je oprávnený
podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.
Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o zrušení konkurzu, ide o rozhodnutie, voči
ktorému je prípustné odvolanie zákonom vymedzeným okruhom subjektov, medzi ktorých patrí okrem
správcu aj veriteľ za predpokladov uvedených v ustanovení § 102 ods. 4 ZoKR. V konaní nebolo sporné,
že veriteľ si prihlásil svoju pohľadávku, ktorá bola zistená, sporná nebola ani skutočnosť, že časť tejto

pohľadávky uspokojená v konkurze nebola. Veriteľ preto spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady
na podanie odvolania voči napadnutému uzneseniu a odvolací súd preto napadnuté uznesenie vecne
preskúmal.

28. Z odvolania vyplýva, že veriteľ podal odvolanie proti výroku I. napadnutého uznesenia o zrušení

konkurzu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol preto iba výrok I. o zrušení konkurzu.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, čo sporné nebolo, že predmetné konkurzné konanie začal okresný súd
ex offo na základe doručenia právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 36Tk 1/2021 zo dňa
12.03.2021, ktorým bol úpadcovi uložený trest prepadnutia majetku. Na základe ustanovenia § 107a

ods. 1 ZoKR preto okresný súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. V konaní tiež nebolo sporné, že
na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina, č.k. 36Nt 7/2024 zo dňa 14.02.2025, právoplatným dňa
14.02.2025, Okresný súd Žilina povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod č.k.
36Tk 1/2021 a zrušil výrok o treste prepadnutia majetku uloženým rozsudkom Okresného súdu Žilina,
č.k. 36Tk 1/2021-4455 zo dňa 12.03.2021.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne dospel k záveru, že vzhľadom na dôvod
vyhlásenia konkurzu, ktorý v priebehu konkurzného konania odpadol, boli splnené podmienky na
zrušenie konkurzu. Odvolací súd totiž zastáva názor, že v prejednávanej veci sa jedná o osobitný,
špeciálny dôvod konkurzu, ktorý je možné iniciovať a vyhlásiť výhradne z osobitného dôvodu, a to

uloženia trestu prepadnutia majetku. Jedná sa teda o osobitný dôvod a predpoklad vyhlásenia konkurzu.
V takomto prípade je fakticky konkurzné konanie výkonom rozhodnutia o prepadnutí majetku, ktoré je
vydané v trestnom konaní (Milan Ďurica: Zákon o konkurze a reštrukturalizácií, Komentár, C.H.Beck,
4.vydanie, 2021, str. 871). Jedná sa teda o prepojenie trestných rozhodnutí s konkurzným právom.
Vo svojej podstate preto v trestnom konaní uložený trest prepadnutia majetku je realizovaný inštitútmi,

spôsobom a nástrojmi konkurzného práva a fakticky sa jedná o osobitný spôsob výkonu trestného
rozhodnutia vo vzťahu k postihnutiu majetku v trestnom konaní odsúdenej fyzickej alebo právnickej
osoby. Práve týmto účelom a zmyslom je vymedzený aj špeciálny dôvod vyhlásenia konkurzu podľa §
107a ZoKR.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uviedol, že v takom prípade na rozdiel
od konkurzného konania začatého podľa Druhej časti, ktoré sa začína výhradne na návrh (dlžníka
alebo veriteľa), tento konkurz na základe tohto špeciálneho dôvodu (právoplatného trestného rozsudku)
je konaním začatým ex offo, pričom konkurzný súd nemá žiadne možnosti skúmania akýchkoľvek
iných predpokladov vyhlásenia konkurzu (platobná neschopnosť, pluralita veriteľov, dostatok majetku

na úhradu nákladov konkurzu) t.j. aj keby neboli dané uvedené predpoklady, existencia právoplatného
rozsudku ukladajúceho trest prepadnutia majetku zaväzuje konkurzný súd postupovať podľa § 107a
a nasl. ZoKR a konkurz vyhlásiť.

32. Jediným dôvodom a predpokladom vyhlásenia konkurzu a postupu podľa § 107a ZoKR je existencia

právoplatného odsudzujúceho rozsudku ukladajúceho trest prepadnutia majetku v trestnom konaní.
Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že pokiaľ iné predpoklady
v čase vyhlásenia konkurzu konkurzný súd neskúma a skúmať ani nemôže, potom zánikom tohto
jediného predpokladu (zrušenie uloženého trestu prepadnutia majetku) zanikli predpoklady na konkurzvyhlásený na základe tohto jediného osobitného dôvodu. Odvolací súd konštatuje, že účelom konkurzu
vyhláseného podľa § 107a ZoKR nie je riešenie platobnej neschopnosti alebo predĺženia, ale jeho
účelom je naplnenie sankcie uloženej v trestnom konaní, a to prepadnutia majetku bez ohľadu na

splnenie iných predpokladov na vedenie konkurzu podľa Druhej časti. Pokiaľ tento jediný osobitný
predpoklad zanikne v priebehu konkurzného konania, pričom zmyslom tohto konkurzu na základe
takto špecifikovaného dôvodu je naplnenie sankcie uloženej v trestnom konaní, a to prepadnutia
majetku jeho speňažením nástrojmi a spôsobmi podľa konkurzného práva, potom okresný súd
správne konštatoval zánik jediného predpokladu pre vedenie konkurzu vyhláseného na základe tohto

špecifického osobitného dôvodu. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto napadnuté rozhodnutie
a postup súdu prvej inštancie správny.

33. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia veriteľa v odvolaní o tom, že okresný súd mal v zmysle §
102 ods. 2 ZoKR zisťovať aj iné predpoklady vyhlásenia konkurzu (platobná neschopnosť, pluralita
veriteľov, dostatok majetku) nezodpovedá právnej úprave. Zohľadňujúc účel konkurzu na základe

tohto špeciálneho dôvodu, ktorým je splnenie sankcie, t.j. prepadnutia majetku, zánikom dôvodu, ktorý
viedolkuvyhláseniukonkurzu(bezmožnostiskúmaniainýchpredpokladovvyhláseniakonkurzu)zanikol
dôvod tohto spôsobu núteného výkonu trestného rozsudku.

34. Pokiaľ by mali byť naplnené postupy uvádzané odvolateľom, a to skúmanie platobnej neschopnosti,

skúmanie plurality veriteľov, dostatku majetku pre úhradu nákladov konkurzu, došlo by tým k popretiu
iniciácie konkurzných konaní na základe návrhu veriteľa alebo dlžníka. Súd nemá oprávnenie na aktívne
skúmanie predpokladov na vyhlásenie konkurzu, t.j. nemá iniciačnú legitimáciu na podanie návrhu,
ktorú má len veriteľ alebo dlžník a žiadne ustanovenie konkurzného zákona nepresúva túto legitimáciu
z dlžníka alebo veriteľa na súd a nenahrádza tým aktívnu legitimáciu dlžníka a veriteľa konkurzným

súdom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

35. Odvolací súd tiež konštatuje, že žiadne ustanovenie ZoKR nepredpokladá, ako sa toho domáha
odvolateľ, transformáciu konkurzu vyhláseného z dôvodu uloženého trestu prepadnutia majetku na
konkurz z dôvodu platobnej neschopnosti alebo predĺženia. Práve ustanovenie § 107a ods. 5 ZoKR,

na ktoré veriteľ poukazoval, predpokladá inú situáciu, a to kolíziu skôr začatého konkurzného konania
na základe iných dôvodov (predlženie, platobná neschopnosť), ak v takto začatom skôr konaní dôjde
k doručeniu právoplatného rozsudku ukladajúceho trest prepadnutia majetku. Opačný postup zákon
o konkurze nepredpokladá. Veriteľom tvrdená transformácia nie je zákonom predpokladá a vyžadovala
by si, tak ako to správne poukázal aj veriteľ, hypotetické ďalšie úkony a postupy, ktoré zákon o konkurze

a reštrukturalizácii nepredpokladá (prechod oprávnenia z dočasného veriteľa na príslušný orgán,
keďže predpokladá len opačný postup, a to prechod oprávnení z príslušného veriteľského orgánu na
dočasného správcu). Veriteľom požadované pokračovanie v konaní a transformácia konkurzu začatého
na základe osobitného špeciálneho dôvodu na konkurz, ktorý sa začína na základe návrhu veriteľa alebo
dlžníka ignoruje prvotný prieskum a skúmanie predpokladov vyhlásenia konkurzu z týchto dôvodov, ako

to má na mysli Druhá časť ZoKR. Vzhľadom na zákonom nepredpokladanú, a teda podľa odvolacieho
súduneprípustnútransformáciukonkurzuzačatéhopodľa§107aZoKRnakonkurzvyhlásenýzdôvodov
podľa § 3 ZoKR, preto odvolací súd na výhrady odvolateľa neprihliadol.

36. Odvolací súd konštatuje, že nič na jeho právnom názore nemení ani dodatočne odvolaciemu súdu

doručené podanie veriteľa zo dňa 12.01.2026, ku ktorému priložil ústavnú sťažnosť podanú zo strany
veriteľa v obdobnej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č.k. 43CoKR 36/2025,
nakoľko samotné podanie ústavnej sťažnosti nemá vplyv na právne posúdenie veci v tomto konaní.

37.OdvolacísúdpretonapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievovýrokuI.akovecnesprávnepotvrdil

podľa § 387 ods. 1 CSP.

38. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval, vzhľadom na nesporový
charakter konkurzného konania v tomto štádiu, v ktorom nestoja proti sebe dve sporové strany
(rozhodnutie NS SR, č.k. 4Obdok 2/2024 zo dňa 20.02.2025).

39. Uznesenie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).