Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203449
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625203449.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore
navrhovateľov/žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX/XX, G., 2/ H. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom
D. E. F. XXX/XX, G., obidvoch právne zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária CURAE,

s.r.o., so sídlom Horná 4366/26A, Banská Bystrica, IČO: 51 144 450, proti odporcovi/žalovanému:
QUILTEX a.s., so sídlom Garbiarska 678, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 386 448, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 14C/86/2025-49 zo dňa 12.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým uznesením
zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I. odvolaním napadnutého
uznesenia) a žalovanému náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal (výrok
II. odvolaním napadnutého uznesenia).
1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 09.10.2025, ktorý bol súdu

prvej inštancie postúpený dňa 07.11.2025 a doplnený dňa 11.11.2025, sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali,
aby okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
zo dňa 11.12.2018 uzatvorenej medzi žalobcami ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom s
predmetom zálohu (a) byt číslo XX, vo vchode číslo X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu
súpisné číslo XXXX na ulici I. XXXX v G., postaveného na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo

7958, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 986 m2 (právny vzťah k pozemku parcelné
číslo 7958 pod stavbou súpisné číslo XXXX je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXXX), zapísaný
na LV číslo XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre katastrálne územie
G.; (b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 62/4676-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach,
zapísaný na LV číslo XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre katastrálne
územie G. a (c) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 62/4676-ín na pozemku zastavanom bytovým domom,

t.j. pozemku na parcele registra „C“, parcelné číslo 7958, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 986 m2, zapísanému na LV číslo XXXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym
odborom pre katastrálne územie G. (ďalej aj „nehnuteľnosti“.
1.2 Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých
nehnuteľností, a to každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku, rovnako mal preukázané, že
k predmetným nehnuteľnostiam začal výkon záložného práva na základe Oznámenia o začatí výkonu

záložného práva zo dňa 02.06.2025. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe mal preukázané, že na základeZnaleckého posudku A. D. I. č. 75/2025 zo dňa 30.09.2025 bola stanovená hodnota predmetu dražby
vo výške 161.000,- Eur.
1.3 Na základe skutkových tvrdení a listinných dôkazných prostriedkov predložených v spore žalobcami

súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko nevzhliadol potrebu bezodkladne upraviť pomery a ani obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Konštatoval, že výkon záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len
dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas s tým, že žalobcovia
1/ a 2/ nepopierali existenciu záložného práva a zabezpečovanej pohľadávky a netvrdili, že došlo k ich

zániku. Tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že dražobník nepostupuje zákonným spôsobom, a to v súlade s §
12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon č. 527/2002 Z.z.“), považoval za nedôvodné a neopodstatnené, nakoľko dražobník
po tom, ako mu žalobcovia 1/ a 2/ vzniesli písomné námietky k vyhotovenému znaleckému posudku,
dal vyhotoviť nový znalecký posudok a pri dražbe išiel vychádzať z posudku, ktorým bola určená vyššia

všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Uviedol, že znalecké posudky boli vykonané znalcami zapísanými
v Zozname znalcov a tlmočníkov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a preto
nevzhliadol dôvod spochybňovať závery týchto znaleckých posudkov. Z Oznámenia o dobrovoľnej
dražbe mal preukázané, že hodnota predmetu dražby vo výške 161.000,- Eur bola stanovaná na základe
Znaleckého posudku č. 75/2025 zo dňa 30.09.2025 A. D. I., ktorý bol vypracovaný po námietke žalobcu

1/ voči pôvodnému (prvému) znaleckému posudku v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.. Dospel
k záveru, že postup dražobníka bol v súlade s ods. 6 tohto ustanovenia, ktorý ukladá dražobníkovi
postupovať v dražbe so znaleckým posudkom, ktorý určil vyššiu cenu nehnuteľnosti, pričom uzavrel, že
žalobcovia1/a2/žiadnymspôsobomneosvedčilitvrdenie,ževýškapohľadávkyvyčíslenážalovanýmvo
výške 139.672,50 Eur je neprimeraná a sporná, keď žalobcovia namietali prekročenie zákonnej sadzby

úrokov z omeškania, neoprávnené účtovanie zmluvných úrokov po splatnosti pôžičky a nepreukázanie
účelnosti nákladov spojených s vymáhaním. V daných súvislostiach uviedol, že žalobcovia k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nepripojili zmluvu
o pôžičke uzavretú medzi žalovaným a dlžníkom, ani zmluvu o zriadení záložného práva,
z ktorých by bolo možné posúdiť obsah záväzkového vzťahu, výšku dohodnutého úroku, dobu splatnosti

či rozsah zabezpečenia, pričom bez predloženia týchto základných listín považoval tvrdenia žalobcov
1/ a 2/ o nesprávnom vyčíslení pohľadávky za nepodložené tvrdenia, ktoré mu neumožňovali overiť
pravdepodobnosť existencie porušenia práv žalobcov 1/ a 2/. Dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/
žiadnym spôsobom neosvedčili tvrdenie, že žalovaný porušil povinnosť podľa § 151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď žalobcovi 2/ nedoručil písomné Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, nakoľko z

listinných dôkazov pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýval opak a samotné
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 02.06.2025, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ priložili
ako dôkazný prostriedok, v texte výslovne označovalo oboch žalobcov 1/ a 2/ ako adresátov. Dospel
k záveru, že zo znenia oznámenia nevyplýva, že by žalovaný doručoval len jednému zo záložcov,
ani že by žalobcu 2/ z doručovania vylúčil. Za takéhoto skutkového stavu nemal súd prvej inštancie

osvedčené, že by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka
doručiť oznámenie všetkým záložcom. Na základe uvedeného dospel k záveru, že tvrdenie žalobcov
o nedoručení oznámenia žalobcovi 2/ je neosvedčené a v rozpore s obsahom spisového materiálu.
V daných súvislostiach upriamil pozornosť na skutočnosť, že slovenský právny poriadok poskytuje
záložcom

(v danom prípade žalobcom 1/ a 2/) prostriedok na ochranu ich práv, ktorým je podanie žaloby o
neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z. z., pričom pripustil, že v prípade
neplatnosti dražby musí najskôr prebehnúť dražba, a teda (v prípade vydraženia predmetu dražby) dôjde
k formálnej zmene vlastníctva, avšak zdôraznil, že zákon č. 527/2002 Z. z. má inštitúty, ktorých účelom
je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na

bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva príklepom na dražbe) je možné len
so súhlasom súdu. V danej súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ netvrdili ani
neosvedčili, že predmetná nehnuteľnosť slúži na bývanie žalobcov 1/ a 2/. Vychádzajúc z uvedených
premís vyvodil, že uvedené inštitúty dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy žalobcov 1/
a 2/, a táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo

k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. Mal
zato, že existencia inštitútu žaloby o určenie neplatnosti dražby zabezpečuje ochranu práv a právom
chránených záujmov žalobcov 1/ a 2/ a do ich práv a iných oprávnených záujmov sa zasiahne menej,
než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcami 1/ a 2/ as ohľadom na princíp proporcionality potom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“) tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v celom rozsahu odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodov
prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobcovia sa nestotožnili so záverom súdu
prvej inštancie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, nakoľko nie

sú splnené predpoklady na jeho nariadenie, keďže neexistuje potreba bezdokladne upraviť pomery
a ani obava, že exekúcia bude ohrozená. Vyjadrili presvedčenie, že začatie výkonu záložného práva zo
strany žalovaného predstavuje splnenie podmienky potreby neodkladnej úpravy pomerov, keď potreba
bezodkladne upraviť pomery bola z ich strany osvedčená. Čo sa týka splnenia týchto podmienok,
zdôraznili, že podstata sporu spočíva predovšetkým v posúdení toho, či dostatočne osvedčili svoje
tvrdenie, že výška pohľadávky vyčíslená žalovaným vo výške 139.672,50 Eur je neprimeraná a sporná.

Nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení neprimeranosti a spornosti predmetnej
pohľadávky z dôvodu, že nepripojili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmluvu o pôžičke
uzavretú medzi žalovaným a dlžníkom, ani zmluvu o zriadení záložného práva, z ktorých by bolo možné
posúdiť obsah záväzkového vzťahu, výšku dohodnutého úroku, dobu splatnosti či rozsah zabezpečenia.
Mali zato, že uvedený záver súdu prvej inštancie je de facto rezignáciou na prieskum zákonom danej

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá spočíva v osvedčení, teda v predbežnom
nielen skutkovom, ale aj právnom posúdení práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana.
Upriamili pozornosť na to, že súd prvej inštancie mal k dispozícii listinu žalovaného označenú ako
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 02.06.2025, ako aj listinu žalovaného označenú
ako Oznámenie o výške vymáhanej pohľadávky zabezpečenej záložným právom zo dňa 07.08.2025,

teda mal k dispozícii podklady, ktoré mu umožňovali overiť pravdepodobnosť existencie porušenia ich
práv. Potom namietali, že ich osvedčené skutkové tvrdenia o spornosti pohľadávky neboli súdom prvej
inštancie vôbec predbežne právne posúdené, a preto záver súdu prvej inštancie o neporušení ich
práva považovali za celkom arbitrárny. Za daného stavu vnímajú požiadavku súdu prvej inštancie na
predloženieZmluvyopôžičkeuzavretejmedzižalovanýmadlžníkom,atiežzmluvyozriadenízáložného

práva, za prejav prílišného súdneho formalizmu.

2.1
Žalobcovia súčasne namietali, že súdu prvej inštancie nič nebránilo zaujať predbežný právny názor
k ich tvrdeniu, že po splatnosti pôžičky mal žalovaný nárok na zmluvný úrok iba do 31.12.2022, keďže

po splatnosti pôžičky mu vznikol nárok na sankčné úroky z omeškania, ako aj k tomu, že právo
žalovanéhoakozáložnéhoveriteľananáhradunákladovpodľaust.§151lods.3Občianskehozákonníka
predstavuje samostatnú pohľadávku, ktorá vznikla momentom, kedy došlo k vynaloženiu nevyhnutného
alebo účelného nákladu s tým, že splatnosť pohľadávky nastáva v prvý deň po tom, čo záložný veriteľ
záložcu o náhradu nákladov požiadal, pričom oni tvrdili, že žalovaným neboli požiadaní o úhradu týchto

nákladov, a teda minimálne v tejto časti pohľadávka nie je a ani nemôže byť splatná.

2.2
Taktiež namietali, že súd prvej inštancie úplne odignoroval aj ich tvrdenia, že žalovaným realizovaný
výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je rozporný s dobrými mravmi a že žalovaný má

k dispozícii aj iné právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sa môže domáhať zaplatenia pohľadávky
a že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou by mal prichádzať do úvahy len ako „ultima ratio“,
teda až po tom, ako pohľadávku nemôže objektívne vymôcť od obligačného dlžníka.

2.3

Podľa žalobcov si súd prvej inštancie nesprávne vykladá obsah ust. § 151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Požiadavka súdu prvej inštancie na preukázanie (ne)doručenia Oznámenia o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 02.06.2025 žalobcovi 2/, je podľa žalobcov z povahy veci nesplniteľná, pretože
nemožno preukázať negatívnu skutočnosť. Dôkazom o doručení Oznámenia o začatí výkonu záložného
práva nemôže byť samo o sebe len to, že žalovaný v jeho texte výslovne označil oboch žalobcov ako

adresátov, ako to nesprávne uvádza súd prvej inštancie. Podľa žalobcov je nepochybné, že predmet
dražby je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktorí navyše už ani nie sú manželmi, čo sa okrem
iného prejavuje v tom, že predmetné oznámenie muselo byť reálne doručené každému zo žalobcov
samostatne tak, aby sa s oznámením o začatí výkonu záložného práva mal možnosť oboznámiť ajžalobca 2/, čo sa však v danej veci nestalo. Podľa žalobcov bolo potom povinnosťou žalovaného
doručovať Oznámenie o začatí výkonu záložného práva samostatne obom žalobcom a ak tak neurobil,
takuvedenáskutočnosťnemôžebyťnaťarchužalobcov.Podľažalobcov,akžalovanýakozáložnýveriteľ

písomne neoznámil začatie výkonu záložného práva aj žalobcovi 2/, potom nemohol pristúpiť k predaju
zálohu spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve a v dôsledku tejto skutočnosti predaj zálohu by nemal
právne účinky.
2.4
Žalobcovia 1/ a 2/ sa nestotožnili ani so záverom súdu prvej inštancie, že slovenský právny poriadok

poskytuje záložcom ako prostriedok na ochranu ich práv podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle
§ 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z.z., keď uvedené konštatovanie vo všeobecnej rovine považujú
za správne, avšak v posudzovaných súvislostiach majú zato, že preventívna kontrola realizovaná
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia je prostriedkom účelnejším a efektívnejším ako
kontrola následná formou žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to napriek skutočnosti, že
v prípade úspechu v takomto konaní je výsledkom de facto navrátenie vlastníckeho práva záložcovi,

ako keby k príklepu na dobrovoľnej dražbe nedošlo. Podľa názoru žalobcov, v prípade akceptácie
výkladu súdu prvej inštancie by úprava neodkladných opatrení strácala svoj zmysel, keď jej podstatou
je uľahčenie prístupu k spravodlivosti promptnejším spôsobom, kedy by sa následná snaha o reparáciu
poškodených práv minula svojmu cieľu, resp. by už ani nebola možná. V danej súvislosti poukázali na
závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/4/2021 zo dňa 19.02.2021, ako

aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2023. Vychádzajúc z uvedeného majú žalobcovia
zato, že súd prvej inštancie v danej veci vydaním uznesenia celkom zjavne na preventívnu a priebežnú
kontrolu zákonnosti dobrovoľnej dražby rezignoval.
2.5
Na základe uvedeného mali žalobcovia zato, že závery súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok na

nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcom predstavujú arbitrárny procesný exces a porušenie
práva na spravodlivý súdny proces.

2.6
Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie

v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalovaný v podaní označenom ako „Vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 09.10.2025, k uzneseniu o neodkladnom opatrení zo dňa 12.11.2025
a k odvolaniu žalobcov zo dňa 14.11.2025“ v zhode so žalobcami uviedol, že dňa 11.12.2018 uzatvoril

v pozícii veriteľa s dlžníkom A. D. D. Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej
pôžičky A. D. D. vo výške 70.000,- Eur s tým, že sa A. D. D. zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku v celosti
a bezhotovostným prevodom na účet žalovaného v sume 70.000,- Eur. Ďalej poukázal na to, že zmluvné
strany sa dohodli, že finančné prostriedky budú úročené sadzbou 9 % ročne a súčasne že sa dohodli
na mesačných splátkach vo výške 525,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v danom mesiaci, pričom A. D.

D. sa zaviazal splatiť celú poskytnutú pôžičku v termíne najneskôr do 18.01.2020. Súčasne poukázal
na to, že následne toho istého dňa, t. j. 11.12.2018, uzatvoril žalovaný ako záložný veriteľ a obidvaja
žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá zabezpečovala
pohľadávku z titulu zmluvy o pôžičke k predmetnému bytu, pričom zmluvné strany sa súčasne dohodli,
že na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11.12.2018 medzi žalovaným a záložcami bude

najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, 70.000,- Eur a následne dňa 15.01.2020
žalovaný uzatvoril s D. D. dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorého predmetom bolo predĺženie doby
splatnosti pôžičky, a to do 31.12.2021 a napokon dňa 15.12.2021 žalovaný uzatvoril s A. D. D. dodatok
č. 2 k zmluve o pôžičke, ktorého predmetom bolo predĺženie doby splatnosti pôžičky, a to do 31.12.2022.
3.1

Žalovaný súčasne poukázal na to, že dňa 02.12.2025 o 15:00 hod. na Notárskom úrade I. J. H., D.
XX, XXX XX G. v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. sa uskutočnila dobrovoľná dražba k dotknutým
nehnuteľnostiam, v ktorej bolo uvedeného dňa urobené najnižšie podanie, resp. bol udelený príklep
vydražiteľovi predmetu dražby. Preto má žalovaný zato, že za uvedenej situácie je návrh žalobcov na
nariadenieneodkladnéhoopatreniazodňa09.10.2025bezpredmetnýavtomtoštádiusamôžudomáhať

ochrany svojich práv podaním žaloby o neplatnosť dražby.
3.2
Zdôraznil, že žalobcovia ani raz vo svojich podaniach netvrdili, že zabezpečovaná pohľadávka bola
splatená, prípadne žeby pohľadávka už zanikla a z ich podaní vyplýva, že splatná pohľadávkazabezpečená záložným právom na predmet dražby nebola uhradená. V danej súvislosti poukázal na
to, že samotná existencia nesplatenej pôžičky je základným predpokladom výkonu záložného práva,
čo žalobcovia nikdy nespochybnili, a preto je ich odvolanie rozporné. V týchto súvislostiach žalovaný

súčasne uviedol, že požiadal dražobnú spoločnosť Žilinská dražobná, s.r.o. o súčinnosť a predloženie
všetkých relevantných informácií. Uviedol, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo poslané
nielen žalobcovi 1/, ktorý si toto oznámenie na rozdiel od iných zásielok prevzal dňa 20.06.2025, ale
aj žalobcovi 2/, čo jednoznačným spôsobom preukazuje aj e-potvrdenka a sledovanie zásielky tvoriace
prílohu jeho vyjadrenia, pričom predmetná zásielka, resp. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva

zaslané žalobcovi 2/ sa žalovanému vrátilo ako „adresát neznámy“, čo je dôsledok stavu na strane
samotného žalobcu 2/ nie žalovaného.

3.3
Súčasne poukázal na to, že z dôvodu námietky žalobcu 1/ voči znaleckému posudku A. D. K. dala
dražobná spoločnosť vypracovať nový znalecký posudok

A. D. I. a z uvedeného dôvodu dražobná spoločnosť požiadala žalobcov o poskytnutie potrebnej
súčinnosti a sprístupnenie predmetu dražby pre účel vyhotovenia znaleckého posudku na deň
25.09.2025 o 11:00 hod. na mieste samom. Uvedená žiadosť bola zo strany dražobnej spoločnosti
zaslaná dňa 19.09.2025 žalobcovi 1/ na e-mail: B., na ktorý žalobca 1/ reagoval odpoveďou 23.09.2025
v tom zmysle, že uvedený termín mu nevyhovuje a že v priebehu ďalšieho týždňa sa pokúsi navrhnúť

nový termín. Písomná žiadosť, na ktorú odkázal žalobca 1/ vo svojom e-maile, sa však vrátila dražobnej
spoločnosti ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote a žalobca 1/ sa dražobnej spoločnosti následne
neozval. Žalovaný sa domnieva, že žalobcovia si rovnako takticky neprevzali ani zásielku z dražobnej
spoločnosti, obsahom ktorej bol vypracovaný nový znalecký posudok A. D. I., pričom zásielka sa vrátila
dražobnej spoločnosti v prípade žalobcu 1/ ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote a v prípade

žalobcu 2/ ako adresát neznámy. Dražobná spoločnosť sa so vznesenými námietkami vysporiadala
listom označeným ako „Vec: Vysporiadanie sa dražobníka s námietkami spoluvlastníka predmetu dražby
zo dňa 12.11.2025“, kde sa relevantne a jednoznačne vyjadrila ku všetkým bodom, ktoré žalobca 1/
uviedol a žalobca 1/ si túto zásielku prevzal 24.11.2025. Žalovaný má zato, že zo správania žalobcov,
resp. osobitne žalobcu 1/ je zrejmé, že cieľom nebolo vyriešiť dlh ale mariť výkon záložného práva a to

z dôvodu, že žalobca 1/ svojím konaním jednoznačne sledoval len oddialenie dražby.
3.4
Súčasne sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov, že výkon záložného práva by mal byť použitý len
ako „ultima ratio“, pričom podľa žalovaného takýto názor popiera samotnú podstatu výkonu záložného
práva, nakoľko záložné právo nie je krajným riešením ale zákonom určeným a riadnym spôsobom

uspokojenia veriteľa v prípade, keď si dlžník svoj dlh nesplní, presne tak, ako to bolo v danom prípade.
Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že z vyčíslenia je zrejmé, že žalovaný ako záložný veriteľ si sám určil
výšku ako aj štruktúru (zloženie) spornej pohľadávky, ktorej výšku žalobca 1/ relevantným spôsobom
spochybnil, žalovaný poukázal na to, že dražobná spoločnosť je podľa zákona č. 572/2002 Z.z. povinná
poskytnúť záložcom informácie o výške pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom, pričom žalobcovia

si kedykoľvek mohli požiadať o vyčíslenie a dražobná spoločnosť by im ho logicky bezodkladne po
preukázanítotožnostiajpredložila.Vtejtosúvislostizdôraznil,žezákonodobrovoľnýchdražbáchpriamo
ustanovuje, že aj prílohou k zmluve s dražobnou spoločnosťou je čestné vyhlásenie záložného veriteľa
o pravosti a výške pohľadávky, keď tento dokument bol dražobnej spoločnosti predložený a tvorí súčasť
spisu.

3.5
Žalovaný sa potom v celom rozsahu stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie uvedenými v napadnutom uznesení, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý,apretonavrhol,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil.

4. Žalobcovia v odvolacej replike zdôraznili, že oni rozporovali výšku (a čiastočne aj splatnosť)
pohľadávky zabezpečenej záložným právom (v časti jej príslušenstva), keď to, či zabezpečená
pohľadávka bola alebo nebola zaplatená, síce mohli tvrdiť, ale túto skutočnosť nemohli ani len osvedčiť,
keďže vo vzťahu k žalovanému vystupovali iba ako záložcovia a nie ako obligační dlžníci.

4.1
Žalobcovia súčasne poukázali na to, že žalobca 2/ má trvalý pobyt na adrese D. E. F. XXX/XX, G., a to
viac ako 9 rokov a na adrese I. X/XX, XXX XX G. nebýva a ani sa tam nezdržuje a z uvedeného teda
plynie, že žalovaný doručoval oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcovi 2/ na nesprávnuadresu, v dôsledku ktorej skutočnosti sa žalobca 2/ nemohol objektívne oboznámiť s obsahom
žalovaným doručovanej zásielky. V danej súvislosti poukázal na to, že nesprávnosť doručovanej adresy
musela byť žalovanému zrejmá, keďže ako on sám uvádza, oznámenie o začatí výkonu záložného

práva zaslané žalobcovi 2/ sa mu vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“ a za tejto situácie bolo jeho
fundamentálnou povinnosťou zistiť trvalý pobyt žalobcu 2/, a to napríklad jednoduchým dotazom na
Register obyvateľov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalobca 1/ a žalobca 2/
sú viac ako 5 rokov rozvedení a žalobca 1/ sa opäť oženil, keď žalobcovia spolu nekomunikujú okrem
záležitostí týkajúcich sa ich spoločných detí.

4.2
Žalobcovia súčasne zotrvali na svojej argumentácii, že dobrovoľná dražba je prostriedok ultima ratio pri
existencii iných možností výkonu záložného práva, pričom poukázali na závery vyplývajúce z rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/36/2022 zo dňa 12.01.2023.

4.3

Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení argumentoval tým, že obaja žalobcovia mohli kedykoľvek požiadať
o vyčíslenie a dražobná spoločnosť by im logicky bezodkladne po preukázaní totožnosti toto poskytla,
žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ práve na základe vyčíslenia pohľadávky uskutočneného listom
žalovaného zo dňa 07.08.2025 (Oznámenie o výške vymáhanej pohľadávky/Oznámenie k spôsobu
vysporiadania vymáhanej pohľadávky) vzniesol u žalovaného k výške zabezpečenej pohľadávky

konkrétne a vecné námietky, nakoľko a) vyčíslený úrok z omeškania prekračuje hornú hranicu stanovenú
zákonom, b) po splatnosti pôžičky má žalovaný nárok na zmluvný úrok iba do 31.12.2022, keďže
po splatnosti pôžičky žalovanému vznikol nárok na sankčné úroky z omeškania a c) žalovaný nijako
nepreukázal, z čoho pozostáva výška vynaložených nákladov spojených s vymáhaním pôžičky a už
vôbec nie ich účelnosť.

5. Iné podania v rámci odvolacieho konania odvolaciemu súdu predložené neboli.

6.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniežalobcov1/a2/bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP] a oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalobcami 1/ a 2/,

v neprospech ktorých bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, preskúmal odvolaním žalobcov 1/ a 2/ napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378
ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d)

CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd považuje za potrebné na úvod zdôrazniť, že z hľadiska rozhodnutia o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je relevantný (skutkový) stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Ust. § 329 ods. 2 CSP má osobitný význam pre odvolacie konanie. Pri

preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je totižto aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného vyplýva, že je vylúčené, aby odvolací súd prihliadal
a svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Na tieto skutočnosti odvolací súd prihliadať nemôže. Avšak ak odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je pre nové
rozhodnutie súdu prvej inštancie opätovne rozhodujúci stav v čase vydania nového rozhodnutia súdu
prvej inštancie, teda je preň rozhodujúci „nový“ stav.

8. Z podania žalobcov 1/ a 2/ označeného ako „Doplnenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia“

zo dňa 11.11.2025 vyplýva, že žalobcovi 1/ bolo dňa 07.11.2025 doručené Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe, z obsahu ktorého plynie, že prvé kolo dobrovoľnej dražby sa má konať dňa 02.12.2025 o 15:00
hod. na Notárskom úrade
I. J. H., pričom predmetné oznámenie o dražbe je zaregistrované aj v Notárskom centrálnom registri
dražieb pod sp. zn. NCRdr 1569/2025. Z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcov vyplýva, že dňa

02.12.2025 o 15:00 hod. sa na Notárskom úrade I. J. H. uskutočnila dobrovoľná dražba k dotknutým
nehnuteľnostiam, na ktorej bolo urobené najnižšie podanie, resp. bol udelený príklep vydražiteľovi
dražby, z ktorého dôvodu mal žalovaný zato, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov
je bezpredmetný, pričom toto skutkové tvrdenie žalobcovia v odvolacej replike nijako nenamietalia ani sa k nemu nevyjadrili. Navyše z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX a XXXXX pre k. ú. G.
vyplýva, že vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam je vyznačená plomba na základe Z-8203/2025 (iná
listina). Uvedené skutočnosti nasvedčujú, že po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

(dňa 12.11.2025 bolo žalovaným vykonané sporné záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX a XXXXX pre k. ú. G.), a to formou predaja predmetných nehnuteľností na
dražbe dňa 02.12.2025. Takáto skutková okolnosť je pritom rozhodujúca, pokiaľ ide o možnosť vyhovieť
návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mala byť žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Ak totižto došlo záložným veriteľom k výkonu záložného

práva, záložné právo podľa ust. § 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka zaniká, a teda
žalovanýakozáložnýveriteľužnemôžezáložnéprávovykonať.Uvedenáskutočnosťtakzásadneurčuje
vecnú legitimáciu žalovaného v danom konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu
vhmotnoprávnomvzťahu.Totopostaveniemôžebyťdvojaké.Stranasporu,ktorájenositeľomtvrdeného
hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom/navrhovateľom), má aktívnu vecnú legitimáciu.
Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa (vykonaným dokazovaním) preukáže, že žalobcovi
(navrhovateľovi) patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd žalobe/návrhu vyhovie (žalobca/
navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa nepreukáže, že žalobcovi (navrhovateľovi)
nepatrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd žalobu/návrh bez ďalšieho zamietne (žalobca/
navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

(navrhovateľa) však súd môže žalobe/návrhu vyhovieť len vtedy, ak žalobca (navrhovateľ) zároveň
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní (vykonaným dokazovaním)
nepreukáže, súd žalobu/návrh zamietne so záverom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
(odporcu). V súdenej veci by v prípade zániku záložného práva žalovaného nebolo už objektívne možné
uložiť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadanú povinnosť zdržať sa výkonu záložného

práva.
9. V nadväznosti na uvedené, keďže podľa ust. § 329 ods. 2 CSP by už odvolací súd nemohol prihliadať
na zásadne určujúcu skutočnosť, ktorá (podľa žalobcami 1/ a 2/ nepopretého tvrdenia žalovaného)
nastala po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, potom už bez ďalšieho zaoberania sa
odvolacími námietkami žalobcov 1/ a 2/ napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods.

1 písm. d) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu žalobcov
1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom bude vychádzať z „nového“ skutkového stavu
vyplývajúceho z dôkazov produkovaných stranami do momentu vydania nového rozhodnutia, t. j.

vrátane tých, ktoré strany predložili v odvolacom konaní. Po ustálení tohto „nového“ skutkového
stavu vec opätovne právne posúdi, pričom sa v odôvodnení svojho nového rozhodnutia vysporiada
s argumentáciou oboch strán produkovanou aj v rámci tohto odvolacieho konania. V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie tiež opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vrátane
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

11. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline, dňa 07. januára 2026
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu