Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoCsp/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824206214
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824206214.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu
JUDr.MárieVrtochovejaMgr.MarekaAnovčina,vsporežalobcu:IntrumSlovakias.r.o.,sosídlomMýtna
48, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D. C. E., právne zast.: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie

1, Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 2 366,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 14Csp/62/2024-116 zo dňa 20. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie v časti o

zaplatenie 388,82 eur s príslušenstvom, vo výroku II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 1 885,93 eur, úrok 3 676,60 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm a za obdobia, ktoré
bližšie špecifikoval v tomto výroku rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku
IV. rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 97 % trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 497, § 503 ods. 1 zák.

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 6, § 517, §
565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zák.“), § 2, § 7 ods. 1 zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 9 ods. 2 písm. h), § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „ZoÚ), § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, § 145 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1

a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď medzi stranami sporu bolo
nesporné, že pôvodný žalobca - spoločnosť Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671, (pôvodné obchodné meno
Amico Finance a.s.) žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX
poskytol úver vo výške 5 000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných

pravidelných mesačných splátok. Úverová zmluva bola uzavretá elektronicky, prostriedkami diaľkovej
komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Pred uzavretím
úverovejzmluvypôvodnýžalobcasožalovanýmuzavrelizmluvuoelektronickejkomunikácii,predmetom
ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie, na základe ktorej bol žalovanému pridelený aktivačný a autorizačný kód na účely
komunikácie prostriedkami diaľkovej komunikácie v zmysle zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rozpore
so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačnésplátkyneplnilriadneavčas.Pôvodnýžalobcavyzvalžalovanéhovýzvouzodňa27.09.2021(doručenou
žalovanému dňa 29.09.2021) na úhradu omeškaných úverových splátok, s upozornením na možnosť
vyhlásenia okamžitej splatnosti celej pohľadávky. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve svoj dlh

z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru
pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.08.2021. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky
z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, bolo žalovanému doručené dňa 29.11.2021. Nakoľko
žalovaný v lehote uvedenej vo vyhlásení celú dlžnú sumu nezaplatil, dostal sa tak od 07.12.2021 do
omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,

žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu sumu 1 149,04 eur (platbami bližšie uvedenými v rozhodnutí),
a preto táto suma bola žalobcom započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca si žalobou uplatnil
voči žalovanému dlžnú istinu úveru vo výške 2 366,68 eur s príslušenstvom, ktorú sumu žalovaný
žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému aj
nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s
úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov. Pôvodný žalobca súdu v konaní oznámil,

že žalovaný po podaní žaloby na súd čiastočne plnil, a preto zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny
vo výške 388,82 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti
zastavil. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku zotrval na podanej žalobe.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku na žalobcu. Zároveň navrhol, aby postupník

vstúpil do konania ako nový žalobca namiesto pôvodného žalobcu. Súd uznesením zo dňa 25.04.2025
túto zámenu na strane žalobcu pripustil.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. K námietke žalovaného, že právny predchodca
žalobcu si pri uzatváraní zmluvy nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 7 zák. č.129/2010

Z. z., teda s odbornou starostlivosťou neskúmal jeho pomery splácať úver, súd uviedol, že právny
predchodca žalobcu k žalobe pripojil listinu (č. l. 11 a 12), z ktorej vyplýva, že pomery žalovaného boli
skúmané. Súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu splnil povinnosť vyplývajúcu z § 7 uvedeného
zákona a pri poskytnutí úveru skúmal pomery žalovaného. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca, resp.
jeho právny predchodca nepreukázal riadne zosplatnenie úveru v súlade so zákonom, pričom súd sa

ani s touto námietkou nestotožnil a poukázal na to, že okamžitá splatnosť úveru bola vyhlásená listom
zo dňa 24.11.2021 doručeným žalovanému dňa 29.11.2021. V tomto písomnom zosplatnení je presne
identifikovaný úver, ktorý sa zosplatňuje a uvedená konkrétna splátka, ktorú žalovaný neuhradil, bol s
ňou v omeškaní viac ako tri mesiace, a pre ktorú právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru. Išlo o splátku so splatnosťou dňa 20.08.2021. Súd ďalej poukázal na to, že vyhláseniu okamžitej

splatnosti úveru predchádzala výzva zo dňa 27.09.2021, ktorou bol žalovaný vyzvaný na okamžitú
úhradu omeškaných dlžných splátok a zároveň bol upozornený na možnosť vyhlásenia okamžitej
splatnosti celého úveru. Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 29.09.2021, t. j. viac ako 15 dní
pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru. Z uvedeného súd dospel k záveru, že právny predchodca
žalobcu dodržal postup podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, v znení účinnom do 31.10.2024, zároveň boli splnené

aj podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a právny predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť
svoju pohľadávku z platnej spotrebiteľskej zmluvy proti žalovanému na žalobcu, ktorý má aktívnu vecnú
legitimáciu v tomto spore.
6. Ďalšou obranou žalovaného v spore bolo, že žiadal zohľadniť zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorú žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 09.11.2020 (prvá zmluva). Žalovaný

poukazovalnato,žeúverztejtoprvejzmluvynebolreálnesplatenýžalovaným,alebollenrefinancovaný
z úveru poskytnutého žalovanému zmluvou zo dňa 21.01.2021 (druhá zmluva) a žiadal započítať
pohľadávku, ktorú má voči právnemu predchodcovi žalobcu z prvej zmluvy s pohľadávkou žalobcu
(právnehopredchodcužalobcu)zdruhejzmluvy.Zdokazovaniabolopreukázané,žeprávnypredchodca
žalobcu (spoločnosť Ahoj, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 09.11.2020 pod číslom XXXXXXXXXX Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, ktorá je tiež spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3 000,- eur. Ročná úroková sadzba
úveru bola 23,22 %, výška splátky bola 92,44 eur, počet splátok bol 48, dátum splatnosti prvej splátky bol
20.12.2020, dátum splatnosti poslednej splátky bol 20.11.2024. Celková čiastka úveru bola 4 437,12 eur,
celkové náklady spotrebiteľa boli 1 437,12 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola podľa zmluvy

23,22 %. Poskytnuté peňažné prostriedky bol žalovaný povinný v stanovenej dobe vrátiť v splátkach
a zaplatiť z nich zmluvný úrok. Súd po preskúmaní „prvej zmluvy“ konštatoval, že tento úver nespĺňal
podmienku podľa § 9 ods. 2 písm. h) zák. č. 129/2010, keďže údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN) v nej nebol správny, a preto sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) tohto zákona zabezúročný a bez poplatkov. Žalovaný bol preto povinný vrátiť z „prvej zmluvy“ len istinu úveru, t. j. sumu
3 000,- eur. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve číslo XXXXXXXXXX (prvá zmluva) nachádzajúcich sa v
spise na č. l. 107 bolo preukázané, že žalovaný uhradil na základe tejto zmluvy celkovú sumu 3 091,93,-

eur, teda o 91,93 eur viac, ako bol povinný zaplatiť. Uvedenú sumu tak uhradil bez právneho dôvodu
a žalobca, resp. jeho právny predchodca sa o túto sumu bezdôvodne obohatil. Žalovaný si preto túto
sumu mohol započítať s pohľadávkou žalobcu z druhej zmluvy, ktorá bola uplatnená žalobou. Žaloba
teda v časti o zaplatenie sumy 91,93 eur nebola dôvodná, keďže pohľadávka žalobcu v tejto časti zanikla
započítaním s pohľadávkou žalovaného a súd preto v uvedenej časti žalobu zamietol.

7. Vo výroku I. súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zastavil konanie
v časti o zaplatenie sumy 399,82 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Išlo o sumu, ktorú
dobrovoľne uhradil žalovaný žalobcovi po podaní žaloby. Vo zvyšnej časti súd žalobe vo výroku II.
vyhovel a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v rozsahu priznanej istiny podľa § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Zb.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď zohľadnil, že žalobca si
pôvodne uplatnil istinu 2 366,68 eur a súd mu priznal sumu 1 885,93 eur. Žalovaný zavinil zastavenie
konania v časti o zaplatenie sumy 388,82 eur, keďže uvedenú sumu zaplatil žalobcovi až po podaní
žaloby. Súd konštatoval, že žaloba bola aj v tejto časti podaná dôvodne. Žaloba ako nedôvodná bola
zamietnutávčastiozaplatenie91,93eur.Pozhodnotenípomeruúspechuaneúspechužalobcuvkonaní

priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, keď
nesúhlasil s výrokom II. a IV. a žiadal v napadnutej časti rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, žalobcu
zaviazať k zaplateniu trov konania žalovanému. V odvolaní uviedol, že ho podáva z odvolacích dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. a) až f) CSP.

10. Žalovaný namietal nesprávnu aplikáciu právnych predpisov súdom prvej inštancie. Uviedol, že
súd na vec jednak aplikoval ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol
účinný a jednak vec nesprávne posudzoval aj podľa zákona o bankách, ktorý sa na predmetnú vec

nevzťahuje, nakoľko pôvodný veriteľ nemal postavenie banky. Ide tak o nesprávne právne posúdenie
veci, na základe právnych noriem, ktoré nemali byť na predmetnú vec aplikované a vo výsledku aj o
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie. Zároveň namietal, že súd námietku žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (postupníka) vyhodnotil iba z pohľadu ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách, ktorý sa na predmetnú vec vôbec nevzťahuje a vec opomenul právne posúdiť z pohľadu ust.

§ 17 zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj z pohľadu § 524 – 530 Obč. zák. Mal za to, že ide o nedostatočne
odôvodnenérozhodnutieavovýsledkuajnesprávnerozhodnutie,nakoľkožalobcavkonanínepreukázal
splnenie podmienok v citovaných ustanoveniach právnych predpisov a tieto podľa žalovaného splnené
neboli, právne posúdenie veci súdu o tom, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, je tak
nesprávna, nakoľko neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky. Poukázal tiež na pochybenie

súdu v jeho postupe, keď uznesenie súdu zo dňa 25.04.2025, ktorým súd pripustil zámenu na strane
žalobcu, bolo žalovanému doručené bez návrhu na zmenu žalobcu a jeho príloh a tieto dokumenty neboli
žalovanému doručené vôbec. Postupom súdu bol porušený princíp kontradiktórnosti konania a princíp
rovnosti zbraní, žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa alebo oboznámiť sa s návrhom na zmenu žalobcu,
čím došlo aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

11. Žalovaný v odvolaní zotrval na tom, že žalobca s odbornou starostlivosťou neskúmal jeho pomery
pri uzatváraní zmluvy. Poukázal na bod 26. odôvodnenia rozsudku a namietal, že súd nedostatočne
skúmal,čiaakoveriteľkonalsodbornoustarostlivosťou,ikeďžalovanýpopieralsplnenietejtopovinnosti
a táto otázka bola medzi stranami sporná. Z odôvodnenia rozsudku mu nie je zrejmé, čo konkrétne

súd skutkovo zistil z dôkazov predložených žalobcom, ani to, ako tento skutkový stav súd konkrétne
právne posúdil. Podľa jeho názoru súd nesprávne zistil skutkový stav a nedostatočne odôvodnil svoje
rozhodnutie, dospel k nesprávnemu záveru o tom, že veriteľ si riadne splnil povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou. Podľa žalovaného, z odôvodnenia rozsudku a ani z dôkazov predložených v konaní
nevyplýva, že by pôvodný veriteľ splnil svoje povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 až 42 zák. č. 129/2010 Z.

z. účinného v čase uzatvárania zmluvy. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie súdu považoval vo
výsledku za nesprávne. Podotkol, že konanie veriteľa s odbornou starostlivosťou má v zmysle judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie podstatný význam, dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje výlučne
veriteľa a s porušením tejto povinnosti zákon spája zásadné následky, a to v podobe zákazu vyhlásiťpredčasnú splatnosť úveru a pri hrubom porušení sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V danej veci, podľa žalovaného, neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky, termín konečnej
splatnosti podľa zmluvy ešte nenastal a žalobcovi preto nepatrí aktívna vecná legitimácia v spore.

12.Zároveňžalovanýnapadolrozsudokivovýrokuotrováchkonania,keďžetentovýrokniejevzhľadom
na nesprávnosť výroku II. vecne správny.

13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu za vecne správny. Súd sa podľa neho dostatočne vysporiadal s právnou aj
skutkovou stránkou veci. Mal za to, že jeho právny predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou
pri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky
žalovaného, čo preukazujú dokumenty, ktoré v konaní predložil. Záverom navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu
a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu poprel jeho tvrdenia vo vyjadrení a mal za
to, že žalobca právne nevyvrátil argumentáciu žalovaného prezentovanú v odvolaní. Žalovaný zotrval
v plnom rozsahu na dôvodoch odvolania.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote,
stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné
odvolanie, vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania
žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti (t. j. vo výrokoch II. a IV.) zrušiť podľa

ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP
z týchto dôvodov:

16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III., t. j. v časti zastavenia konania a v časti zamietnutia

žaloby odvolaním napadnutý nebol, preto je v týchto častiach právoplatný a rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý.

17. Predmetom konania v prejednávanej veci je plnenie z predčasne zosplatneného úveru, a to
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa

21.01.2021 pod č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bola žalovanému právnym predchodcom
žalobcu poskytnutá suma 5 000,- eur, ktorú sumu sa zaviazal splácať v 96-ich pravidelných mesačných
splátkach vo výške 94,41,- eur od 20.02.2021 do 20.01.2029. Žalovaný však svoj záväzok neplnil
dohodnutým spôsobom, a to ani napriek písomnej výzve, a preto právny predchodca žalobcu pristúpil
k zosplatneniu celého úveru a následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu.

18. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva
je spotrebiteľkou zmluvou, ktorá bola platne uzavretá, pričom ju posudzoval nielen podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka, ale tiež podľa ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve
a podľa zákonov č. 258/2001 Z. z. a č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej po oboznámení

sa s výzvou na zaplatenie dlžnej splátky a s vyhlásením okamžitej splatnosti úveru dospel k záveru,
že právny predchodca žalobcu dodržal zákonom stanovené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Obč.
zák. pri okamžitom zosplatnení úveru a následne platne svoju pohľadávku podľa § 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z. z. o bankách postúpil na žalobcu, ktorý má v konaní aktívnu legitimáciu.

19. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočíva v nesprávnej aplikácií právnych predpisov,
keď súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia neúčinného zákona č. 258/2001 Z. z., aplikoval
tiež zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách na postup právneho predchodcu žalobcu, ktorý je nebankovou
spoločnosťou a nesprávne posúdil odbornú starostlivosť veriteľa pred uzatvorením zmluvy, a tým
platnosť zosplatnenia úveru.

20. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného bolo podané dôvodne. V prvom rade je potrebné prisvedčiť žalovanému v tom,
že súd prvej inštancie vec posudzoval i podľa ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z., ktoré v rozhodnutíaj citoval, avšak tento zákon bol už v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy neplatný a neúčinný.
Tiež súd prvej inštancie dospel k právnemu názoru, že v danom konaní boli splnené podmienky
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a právny predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť svoju

pohľadávku proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu na žalobcu, ktorý má aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní. Súd prvej inštancie však opomenul, že právny predchodca žalobcu je nebankovou
spoločnosťou, a preto sa na neho uvedený zákon nevzťahuje. Nahliadnutím do Obchodného registra
odvolací súd zistil, že spoločnosť Ahoj, a.s. nie je oprávnená poskytovať bankové služby, pričom
legálna definícia pojmu banka v značnej miere odráža atribúty, ktoré musí banka ako inštitúcia v

zmysle jednotlivých právnych poriadkov spĺňať a zároveň predstavuje rozdeľujúci faktor medzi bankami
a ostatnými subjektmi finančného trhu, ktorý sa odráža najmä v rozsahu a charaktere vykonávaných
činností. Odvolací súd preto prisvedčil dôvodnosti odvolacej námietke žalovaného, že pôvodný veriteľ
nemal postavenie banky, preto nie je na mieste aplikácia zákona o bankách.

21. Žalovaný ďalej namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu pred

uzatvorením zmluvy konal s odbornou starostlivosťou a dostatočne skúmal jeho schopnosť splácať
úver. Odvolací súd aj námietku vzťahujúcu sa k splneniu si povinnosti veriteľa pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver vyhodnotil ako dôvodnú.

22. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté

právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi
z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

25. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.01.2021 je spotrebiteľskou zmluvou, pričom právny predchodca

žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj

predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

26. Z rozsudku Súdneho dvora z 18. decembra 2014 vo veci C-449/13 vyplýva, že veriteľ musí
v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie
primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže

dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere,
osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom
dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní ajstaršieinformácieofinančnejsituáciizáujemcuoúver,ktorýmimôžedisponovať.Obyčajnénepodložené
vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy o sebe dostatočné, ak k nim nie sú pripojené dôkazy.

27. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie, ako aj ďalšie nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo
(čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, rozsudok Súdneho dvora
zo dňa 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais SA c/a Fesih Klahan, vec C-565/12)
a s poukazom na zhora uvedený § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov je plne opodstatnené vyžadovať
v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené
všetkypovinnostiapodmienky,ktorénatietozmluvnévzťahykladieprávnaúpravazameranánaochranu
spotrebiteľa. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal.

28. Veriteľ v zmysle § 7 a § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný
brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná

pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude
v budúcnosti splatený. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácaniazostanespotrebiteľovivjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančnýchprostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľovosobnýadomácirozpočet,atoakostranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahu

ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje.

29. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedených záverov, pretože ako dôvodne namietal
žalovaný,zvykonanéhodokazovaniaaanizodôvodneniajehorozhodnutianiejezrejmé,akéinformácie

mal veriteľ v čase uzatvárania zmluvy, z ktorých vyplývala schopnosť žalovaného riadne splácať už
druhý spotrebný úver, ktorý mu veriteľ v krátkom čase poskytol. Svoj právny záver o splnení povinnosti
právneho predchodcu žalobcu riadne a s odbornou starostlivosťou skúmať spôsobilosť žalovaného
poskytnutý úver riadne a včas splácať súd prvej inštancie neodôvodnil tak, aby mohol byť odvolacím
súdom preskúmaný.

30. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu ďalej zistil, že súd prvej inštancie nevyhodnotil
správne ani dodržanie ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. pri predčasnom zosplatnení úveru. Na čísle listu 4 v
spise sa nachádza Upomienka zo dňa 27.09.2021, v ktorej právny predchodca žalovaného upozorňuje
žalovaného, že je v omeškaní už s troma splátkami úveru s tým, že: ,,ak neuhradíte ani splátku Vášho

úveru splatnú dňa 20.07.2021 vo výške 98,21 eur najneskôr v lehote do 25.10.2021, tak naša spoločnosť
ako veriteľ bude oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru...“. Z tejto upomienky je zrejmé, že
žalovaný bol upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ak v lehote do 25.10.2021
nezaplatí splátku splatnú v júli 2021. Z Vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.11.2021,evidovanej na čísle listu 4 p.v. vyplýva, že k predčasnému zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú
20.08.2021: ,, ...ste v omeškaní s úhradou splátky Vášho úveru poskytnutého na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 98,21 eur, ktorá bola splatná dňa 20.08.2021, po

dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne ste bol v Upomienke 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15
dní..“; ide teda o inú splátku ako splátku uvedenú v Upomienke 3. Ďalej sa vo Vyhlásení uvádza :„Týmto
Vám oznamujeme, že Váš dlh zo Zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.08.2021, a to
v súlade s bodom 4.2 pís. d) Zmluvy v nadväznosti na § 53 ods. 9 a § 595 Občianskeho zákonníka“.
Uvedené skutočnosti (rozporné splátky v týchto listinných dôkazoch) ušli pozornosti súdu prvej inštancie,

rovnakoakodátum,kedypodľavyhláseniasaúverstalsplatnýmvcelomrozsahu–20.08.2021apoukaz
na bod 4.2.pís.d) zmluvy. Na čísle listu 18 a nasl. spisu je evidovaná Zmluva o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 21.01.2021, ktorým bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver žalovanému a bod 4.2 pís.
d)“ sa v nej nenachádza.

31. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou,

ktorá ale bola uzatvorená podľa zák. č. 129/2010 Z. z. a nie podľa zák. č. 258/2001 Z. z., následne
nedostatočne skúmal, či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky právnym predchodcom
žalobcu na žalobcu podľa § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého je možné postúpiť len takú pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, ktorá je po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo takú, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, a teda, či postúpenie pohľadávky na žalobcu je v zmysle ustanovenia § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka platné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu dospel predčasne k právnemu záveru, že na žalobcu prešla pohľadávka pôvodného
žalobcu (veriteľa) a stal sa veriteľom pohľadávky voči žalovanému uplatňovanej v prejednávanom spore,
a preto má aktívnu vecnú legitimáciu.

32. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

33. Podľa § 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

34. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiaa)ideoprechodalebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného

predpisu18b)naveriteľapodľa§20ods.1písm.a),banku,zahraničnúbankualebopobočkuzahraničnej
banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou.
Následnev kontextespotrebiteľskéhoprávakonštatoval,ževrozhodovanejvecibolisplnenépodmienky

na postúpenie pohľadávky voči žalovanému z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu podľa § 17
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je možné postúpiť len
takú pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo takú, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo preto podľa názoru súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia

§ 525 ods. 2 Obč. zák. platné. S týmto právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho
za predčasný.37. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky.
38. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

39. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024
„v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh.“

40. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v neskoršom uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022
zo dňa 26.06.2024 „...v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný,
a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácieprvéhodňaplynutiapremlčacej
doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru
(porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v
situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj

dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

41. Súd prvej inštancie sa v konaní neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami a judikatúrou vyšších

súdnych autorít a svoje rozhodnutie i nedostatočne odôvodnil, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi platnosť spotrebiteľskej zmluvy
s poukazom na splnenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, platnosť zosplatnenia
úveru a postúpenie pohľadávky na žalobcu, pričom sa bude riadiť vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

42. Rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní v intenciách ust. § 220 CSP a rozhodne i o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdub) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).