Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/170/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725200950
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5725200950.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, XXX XX D., o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Martin č. k. 24Vyd/1/2025-26 zo dňa 7. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 24Vyd/1/2025-26 zo dňa 7. novembra 2025 potvrdzuje.

Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania (výrok I.).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom, ktorý mu bol doručený dňa 15.05.2025,

sa navrhovateľka domáhala vydania súdneho rozhodnutia podľa ust. § 359c zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku
– trvalý trávny porast s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/6, zapísaného pod B12 na podielového
spoluvlastníka E. F. G. A., ktorého podiel je v správe SPF.
3. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 359 a nasl. CMP, upravujúcom konania

o potvrdení vydržania a nadväzne poukázal na ust. § 359c ods. 2 CMP, § 2 ods. 1 CMP, ako aj ust.
§ 78 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval,
že navrhovateľka napriek výzve súdu (uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 24Vyd/1/2025-9 zo dňa
30.04.2025 v zmysle ust. § 129 ods. 1 a 2 CSP)
vo svojom návrhu neoznačila všetkých účastníkov konania v súlade s ust. § 359 CMP, vrátane
Slovenskéhopozemkovéhofondu,apretojejnávrhnazačatiekonaniazamietol.Nauvedenýnedostatok

návrhu bola pritom navrhovateľka upozornená už v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 5Vyd/2/2023 a tiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo/180/2024-102 zo
dňa 11.12.2024.
4. Napriek tomu, že už len neuvedenie všetkých účastníkov konania je dôvodom
na zamietnutie návrhu na začatie konania, súd prvej inštancie doplnil, že z návrhu navrhovateľky
jednoznačne nevyplýva ani to, vydržania spoluvlastníckeho podielu k akej nehnuteľnosti sa

navrhovateľka domáha. V jej návrhu iba uvádza, že ide o nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č.
XXX, vedenom pre kat. územie D.. Odhliadnuc
od nedostatočnosti označenia katastrálneho územia (okres A., obec a kat. územie D.) sú na uvedenom
liste vlastníctva zapísané dve parcely registra „E“. Zo spisu týkajúceho sa konania pod sp. zn.
5Vyd/2/2023, na ktorý sa navrhovateľka odvoláva, však vyplýva, že v označenom konaní sa domáhala
vydržania spoluvlastníckeho podielu len k jednej z týchto parciel.

5. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania
je neosvedčenie splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnémuspoluvlastníckemu podielu. Vydržaním môže vlastníctvo nadobudnúť len oprávnený držiteľ. Oprávnený
držiteľ je pritom len ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
patrí. Z vyjadrení navrhovateľky prezentovaných v jej podaniach sa však javí, že ako spoluvlastníčka

predmetných nehnuteľností tieto len sama
(a čiastočne s ďalším spoluvlastníkom) užíva, udržiava a platí za ne daň z nehnuteľností. Je si však
vedomá, že nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve ďalších osôb (vrátane nezisteného vlastníka vydržania
spoluvlastníckeho podielu, ktorého sa domáha) a netvrdí, že by jej z akéhokoľvek právneho dôvodu
mal patriť ďalší spoluvlastnícky podiel. Za popísanej situácie teda neboli splnené predpoklady vydržania

spoluvlastníckeho podielu nezisteného vlastníka napriek tomu, že tento spoluvlastník (E. F. G. A. – pozn.
odvolacieho súdu) svoje práva a povinnosti nevykonáva a navrhovateľku v užívaní nehnuteľností neruší.
6. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok
na ich náhradu nepriznal.

7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa

domáhala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že navrhovateľke potvrdí vydržanie nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX v kat. úz. D..
8. Odvolateľka akcentovala, že jej návrh je oprávnený, pretože je v dobrej viere, že jej nehnuteľnosť
patrí. Poukázala pritom na nepretržitosť držby daného pozemku (bližšie neoznačeného). Zopakovala, že
sama platí daň z nehnuteľnosti s tým, že ostatní spoluvlastníci si svoje práva a povinnosti nevykonávajú

a v užívaní nehnuteľností navrhovateľku nerušia. Aj Slovenský pozemkový fond vydal stanovisko
k vydržaniu nehnuteľností č. SPFZ77018/2023, ktoré navrhovateľka priložila k svojmu opravnému
prostriedku, v ktorom označený orgán súhlasí s potvrdením vydržania. SPF eviduje na liste vlastníctva
č. XXX pre kat. úz. D. podielového spoluvlastníka E. F. G. A. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/6,
ktorý je v jeho správe. Predstavenstvo obce D. na základe komasácie povolilo rodičom postaviť humno

a oplotiť pozemok. Obecný úrad D. vydal stanovisko č. 0670/2024 k vydržaniu parcely a Miestny národný
výbor D. povolilo užívanie pozemku ako záhumienku. Uvedené povolenie podpísal p. E., predseda MNV
D..
9. Na samostatnom liste navrhovateľka vo svojom odvolaní označila účastníkov konania v zmysle zápisu
na liste vlastníctva č. XXX pre okres A., obec a kat. úz. D., aj s označením výšky spoluvlastníckeho

podielu každého z nich:
2. B. H., r. B., bytom C. XXX, XXX XX D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/12,
4. A. I., J. F., bytom K. L. XXX, XXX XX D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/12,
6. B. A., J. M., bytom XXX XX D. K. XXX, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/144,
7. M. A., bytom XXX XX D. K. XXX s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/144,

11. C. E., J. C., bytom N. O. XXXX/X, XXX XX P., s výškou spoluvlatníckeho podielu 5/48,
12. F. E. G. A., v správe SPF s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/6,
15. Q. G., J. Q., E., bytom F. R. XXX, D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 5/24,
19. A. B., J. C., bytom D. XXX (navrhovateľka), s výškou spoluvlastníckeho podielu 5/48,
17. M. L., J. F., bytom XXX XX D. XX, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/12,

18. M. S., bytom C. XXX/XX, XXX XX D. s výškou spoluvlastníckeho podielu 3/24,
20. K. T., J. B., A., bytom F. XXXX/XX, XXX XX J., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/24 a
21. M. J., J. M., bytom K. L. XXX/X, XXX XX D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/18.

10. Ďalšie podania účastníkov v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa §
65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania
(postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa
§ 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP uznesenie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne

správne potvrdil.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a až na
výnimku uvedenú ďalej sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne

rozhodol v otázke trov konania a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).13. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že navrhovateľka sa nestotožnila so skutkovými
a právnymi závermi okresného súdu, prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

14. Záver okresného súdu, ktorý návrh navrhovateľky o potvrdení vydržania zamietol (o.i.) z dôvodu
neoznačenia účastníkov konania uvedených v ust. § 359c ods. 2 písm. b) až d) CMP však nie je správny
z nasledovných dôvodov:
15. Podmienkou na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa ust. § 359f ods. 1 CMP je to, že navrhovateľ

osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Teda dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie
konania o potvrdení vydržania je v zmysle ust. § 359e ods. 2 CMP v spojení s ust. § 359f ods. 1
CMP a contrario výlučne skutočnosť, že navrhovateľ neosvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Pred
rozhodnutím o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, pokiaľ takýto návrh neodmietne,

tak musí súd skúmať, či navrhovateľ osvedčil, alebo naopak neosvedčil, že splnil hmotno-právne
predpoklady (tieto upravuje hmotné právo a nie právo procesné) pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. V kladnom prípade súd
vydá vyzývacie uznesenie podľa ust. § 359f ods. 1 CMP, v zápornom prípade návrh na začatie konania
o potvrdení vydržania uznesením zamietne (§ 359e ods. 2 CMP).

16. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. § 7 ods. 1 CMP je účastníkom konania ten, koho zákon
za účastníka označuje. Podľa ust. § 7 ods. 2 CMP v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je
účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. V civilnom mimosporovom
konaní tak na rozdiel od civilného sporového konania je účasť na konaní bezprostredne súvisiaca
so špecifickým postavením subjektov hmotnoprávnych vzťahov. Väčšina konaní je ovládaná princípom

oficiality, čo nevylučuje možnosť iniciovať konanie podaním návrhu na začatie konania alebo podnetom
na súd, pritom však stanovenie okruhu účastníkov nie je ponechané na prípadného navrhovateľa, ale
kritériá pre účasť
na konaní sú upravené zákonom odlišne ako v civilnom sporovom konaní. Pre mimosporový proces
je typické materiálne poňatie účastníctva v konaní, a preto má zásadný význam otázka tzv. vecnej

legitimácie, na rozdiel od konania sporového, už vo fáze začatia konania a tiež v jeho priebehu.
Pre zachovanie procesného postavenia v konaní zákon ukladá súdu povinnosť pribrať do konania
v ktorejkoľvek fáze toho, kto má mať procesné postavenie účastníka a s kým súd nekoná (§ 10 ods.
1 CMP).
17. Kvalitatívne odlišnosti právnej úpravy civilného mimosporového procesu sa prejavujú aj v spôsobe

identifikácie procesných subjektov, v právach a povinnostiach, resp. právom chránených záujmoch,
o ktorých sa koná. Zákonné vymedzenie účastníkov mimosporových konaní je na rozdiel od koncepcie
účastníctva v sporovom konaní ovplyvnené verejným záujmom štátu a súčasne oslabením vôle
subjektov, nielen iniciovať konanie, ale mať postavenie účastníka konania. Postavenie účastníkov tak
v zákonom stanovených prípadoch výslovne vyplýva ex lege a na to, aby sa so subjektom konalo ako

s účastníkom konania, mu musí patriť zodpovedajúce hmotnoprávne ustanovenie. Účastníkom konania
bude vždy, a teda výlučne ten, koho zákon za účastníka označuje, a to bez rozdielu toho, či konanie
začína
na návrh alebo bez návrhu. Preto nie je neoznačenie účastníkov konania uvedených v ust.
§ 359c ods. 2 písm. b) až d) CMP takým nedostatkom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní. Navyše v zmysle
osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým bol novelizovaný CMP, ostatní účastní
mimo navrhovateľa do „predbežného“ štádia konania o potvrdení vydržania, teda do štádia konania do
vydania uznesenia podľa ust. § 359e ods. 1 alebo 2 alebo § 359f ods. 1 CMP nevstupujú. Uvedené
vyplýva aj zo znenia ust. § 359d ods. 3 CMP, podľa ktorého návrh na začatie konania o potvrdení

vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd bol toho názoru, že dôvodom pre zamietnutie návrhu na
začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže byť skutočnosť, že
navrhovateľka neoznačila všetkých účastníkov konania v zmysle ust. § 359c CMP, keďže súd má s nimi
začať konať i bez ich označenia v návrhu na začatie konania.

19. So zvyšnou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa však odvolací súd stotožnil z dôvodu
jeho vecnej správnosti. V danej súvislosti odvolací súd uvádza že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecnýmsúdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do
obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP) a nie účastníkov konania.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo návrh navrhovateľky o potvrdení vydržania
nehnuteľností zamietol, pričom ku svojim záverom dospel

po dôslednom vyhodnotení skutkových tvrdení i dôkazov produkovaných navrhovateľkou,
s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na
súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne
otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty účastníkov. V súdenej veci však okresný súd
v predmetnej veci svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu

ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ účastníka konania byť pred súdom úspešný; prípadne
s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je
porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania; vrátane
predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný
okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozhodnutia, krajský súd v potvrdzujúcej časti len

doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008,
IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých

rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

20. Zároveň odvolací súd poukazuje na právny názor prezentovaný v uznesení Najvyššieho súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/3/2024 zo dňa 20.02.2025, z ktorého vyplýva:

21. „Konanie o potvrdení vydržania [§ 359a až § 359k CMP] je pomerne formálne a má znaky
skôr registrového konania. V tomto konaní súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočnosti navrhovateľom, t. j. či navrhovateľ
osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu

vydržaním. Predpokladá sa teda jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť
ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle §
359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa, alebo
môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva,

že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu
nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z označeného zákonného
ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie povinnosť súdu, pričom je na úvahe konajúceho súdu,
aký postup zvolí.

22. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len (až) vtedy, ak už vo fáze skúmania
návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov, pripojených navrhovateľom na účely osvedčenia
relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností
o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu

hospodárnosti konania), a to ani s prihliadnutím
na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h CMP. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania
potvrdenia o vydržaní však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože
stále má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesno-právnymi prostriedkami v rámci sporového
konania (napr. žalobou o určenie vlastníctva).“

23. Netreba pritom opomínať fakt, že aj v civilnom mimosporovom konaní má navrhovateľ povinnosť
v návrhu na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania uviesť označenie účastníkov, ich
zástupcov, ak ich majú, aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov naich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 25 CMP). Rovnako navrhovateľovi
vyplýva povinnosť pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

24. Zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania je nepretržitá
oprávnená držba po celú vydržaciu dobu (pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach
desať rokov; § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo,
pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal
jeho právny predchodca (§ 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté

vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

25. Pre vznik držby je nevyhnutné naplnenie dvoch predpokladov: vôľa s vecou nakladať ako s vlastnou
(animus possidendi – prvok subjektívny) a faktické ovládanie veci – panstvo nad vecou (corpus
possesiones – prvok objektívny). Faktickým ovládaním sa nerozumie len fyzické ovládanie veci. Fakticky
vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou.

Preto je držiteľom pozemku aj ten, kto naňho fakticky dlhú dobu nevstúpil, pokiaľ sa držby nechopí niekto
iný a tiež ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej osoby (tzv. detentora). Je však nevyhnutné,
aby detentor vec fyzicky ovládal pre držiteľov a v jeho mene (napríklad ako jeho nájomca). Dôkazné
bremeno, že to tak bolo, leží na tom, kto tvrdí, že ten, kto vec fyzicky ovládal, bol jeho detentorom.

26. Pod oprávnenou držbou (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka) treba rozumieť držbu veci v dobrej
viere, že držiteľovi táto vec vlastnícky patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj
podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný,
treba vždy hodnotiť objektívne, a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci.
Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje

určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo
osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento
psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho
vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka).

27. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá

držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ.

28. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej konštatoval, že z návrhu navrhovateľky
jednoznačne nevyplýva ani to, vydržania spoluvlastníckeho podielu k akej nehnuteľnosti sa

navrhovateľka domáha. Táto totiž v jej návrhu nie je doposiaľ riadne špecifikovaná v zmysle údajov
na liste vlastníctva č. XXX pre okres A., obec a kat. úz. D.. Na označenom liste vlastníctva sú totiž
zapísané dve parcely registra „E“ (konkrétne KN-E parcela č. 9/1 – orná pôda o výmere 770 m2 a KN-E
parcela č. 9/2 – orná pôda o výmere 574 m2). Navrhovateľka však vo svojom návrhu hovorí len o jednej
nehnuteľnosti, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/6, zapísanej pod B12 v prospech podielového

spoluvlastníka E. F. G. A., nachádzajúcej sa v kat. úz. D., ktorá je zapísaná na LV č. XXX.

29. K zamietnutiu návrhu navrhovateľky však súd prvej inštancie pristúpil predovšetkým z dôvodu,
že navrhovateľka v posudzovanom prípade neosvedčila hmotnoprávne podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností vydržaním. Okresný súd pritom vychádzal zo skutkových

tvrdení navrhovateľky a listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka pripojila k svojmu návrhu.

30. Nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti okrem iného navrhovateľka odôvodňovala
existenciou rozhodnutia Slovenského pozemkového fondu (ďalej aj „SPF“) č. SPFZ77018/2023
zo dňa 02.10.2023, ktoré však nie je administratívnym rozhodnutím,

ale jedná sa o stanovisko tohto správneho orgánu k žiadosti navrhovateľky o vydržanie nehnuteľnosti zo
dňa 25.09.2023, ktorá mu bola doručená dňa 29.09.2023 s tým, že sa jedná o vydržanie nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. D. ako parc. registra E č. 9/1, druh pozemku - orná pôda o výmere 770 m2,
evidovanejnalistevlastníctvač.XXXk.ú.D. voveľkostipodielu1/6zapísanéhopodB12vprospechpodielového spoluvlastníka E. F. (G. A.), ktorý spoluvlastnícky podiel je v správe SPF. Týmto listom SPF
len navrhovateľke oznámil, že jeho oprávnenia, ktoré mu vyplývali zo zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákona č. 229/1991 Zb. o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov,
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a zákona
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov boli novelizáciou notárskeho poriadku s účinnosťou ku dňu 01.05.2021 zrušené. Súčasne

informoval navrhovateľku, že vydržanie vlastníckeho práva rieši zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré zaviedlo obligatórne
konanie o potvrdení vydržania upravené v ust. § 359a nasl. CMP, ktorého podstata spočíva vo vydaní
súdneho rozhodnutia, ktorým sa potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Záverom správny orgán poukázal na to, že stále zostali v platnosti
ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý v hmotnoprávnom ohľade upravuje inštitút

vydržania, ktorý citoval.

31. Ako už bolo spomenuté vyššie, navrhovateľka vo svojom návrhu neprodukovala skutkové tvrdenia
ku konkrétnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka teda skutkovo nevymedzila, na základe akého titulu sa
chopila držby spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/6 zapísaného pod B12 v prospech podielového

spoluvlastníka E. F. G. A. (v správe SPF) a neopísala skutočnosti, z ktorých vyplýva, že by splnila
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti
vydržaním.
32. Darovacia zmluva uzavretá medzi darkyňou U. J., J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. V. X,
XXX XX A. a navrhovateľkou ako obdarovanou 22.11.2018 sa týka len prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. D., okres a obec A., a to KN-E parcelu
č. 9/1, druh pozemku orná pôda o výmere 770 m2, pod B1 v podiele 5/48 a KN-E parcelu č. 9/2, druh
pozemku orná pôda o výmere 574 m2, pod B1 v podiele 5/48, v časti vlastníci a iné oprávnené osoby
pod B16, ktorá je titulom nadobudnutia zapísaným na predmetnom liste vlastníctva, aktuálne v prospech
navrhovateľky s titulom nadobudnutia V5781/2018 darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa

06.02.2019. Inak povedané, touto darovacou zmluvou navrhovateľka len preukazovala výšku svojho
spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudla darovacou zmluvou tak ako to vyplýva z aktuálneho zápisu
na liste vlastníctva č. XXX
pre okres A., obec a katastrálne územie D., pod B r.č. 19. Vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu E. F. (G.
A.) v správe SPF vo výške 1/6, zapísanému na tom istom liste vlastníctva po r.č. 12, však navrhovateľka

neprodukovalažiadnerozhodujúceskutočnosti,ktorémusízároveňvtomtokonaníosvedčiť(§359dods.
2 CMP). Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy
(§ 132 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP).

33. Navrhovateľka vo svojom návrhu produkovala len veľmi všeobecné okolnosti, o tom, že

na objednávku A. B. je vykonávanie kosenie a mulčovanie obecným traktorom na jej
vlastné náklady s tým, že ostatní spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti - bližšie nešpecifikovanej - sa
s výnimkou E. C., (zapísaného na liste vlastníctva pod r. č. 11 s výškou spoluvlastníckeho podielu
5/48 – poznámka odvolacieho súdu), ktorý ju ručne kosí, ďalší spoluvlastníci nepodieľajú. Spomínané
stanovisko obecného úradu (potvrdenie),

že navrhovateľka platí daň z nehnuteľnosti za posledných 10 rokov, tiež v spise absentuje. Ani
takýto dôkaz by však nebol spôsobilý preukázať navrhovateľkou tvrdený nárok – vydržanie dotknutej
nehnuteľnosti.

34. Ako už bolo uvedené vyššie, aj v civilnom mimosporovom konaní majú účastníci povinnosť v návrhu

na začatie konania pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť a pripojiť dôkazy na ich
preukázanie (§ 25 a § 26 CMP), v danom prípade aj so špecifickými požiadavkami kladenými
ust. § 359 ods. 2 CMP. Účastník vyvodzujúci z určitej skutočnosti právne následky je teda povinný
jednak tieto skutočnosti tvrdiť, a zároveň predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky na ich relevantné
preukázanie. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno pritom nahradiť odkazom na označené

dôkazy (§ 132 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP). Existenciu titulu, na základe ktorého sa navrhovateľka
chopila držby dotknutej nehnuteľnosti navrhovateľka vo svojom návrhu neoznačila. Okupácia, oplotenie
či užívanie predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľkou v dotknutom spoluvlastníckom podiele jej dobrú
vierunezakladajú.Dobrávieranavrhovateľkyakodržiteľkypredmetnéhospoluvlastníckehopodielumusíbyť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je
opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť
pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia

veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. „titulu uchopenia sa držby“ (objektívne oprávnený
dôvod nadobudnutia držby). S prihliadnutím k vyššie uvedeným skutočnostiam v prejednávanej
veci nemožno súhlasiť s argumentáciou odvolateľky, že splnila podmienky na vydržanie predmetnej
nehnuteľnosti vydržaním. Konkrétne právne i skutkové okolnosti posudzovaného prípadu vôbec
nenasvedčujú tvrdeniam navrhovateľky, že by jej držba predmetnej nehnuteľnosti bola oprávnená,

pretože navrhovateľka ako jej držiteľka už pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu požadovať, logicky mohla mať dôvodné pochybnosti o tom, že jej táto vec
- spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 pod r. č. 12, zapísaný na meno E. F. (G. A.) v správe SPF -
(pravdepodobne E-KN parcela č. 9/1, druh pozemku orná pôda o výmere 770 m2 evidovaná na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. D. – poznámka odvolacieho súdu), nepatrí. Navrhovateľka len poukazovala
na údržbu/kosenie predmetnej nehnuteľnosti spolu s ďalším spoluvlastníkom E. C.. Posúdenie toho,

či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je totiž nutné hodnotiť
nielen podľa subjektívnych predstáv držiteľa, ale i podľa objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu
dôvodu (právnemu titulu), z ktorého odvodzuje vznik práva. Navrhovateľka je teda len podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností KN-E parcely č. 9/1, druh pozemku - orná pôda o výmere 770 m2, pod
B1 v podiele 5/48 a KN-E parcely č. 9/2, druh pozemku - orná pôda o výmere 574 m2, pod B1 v podiele

5/48, ktoré nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 21.11.2018 od spoluvlastníčky U. J., J. C. s výškou
spoluvlastníckeho podielu na každej nehnuteľnosti 5/48, ktorá tieto v uvedenom spoluvlastníkom podiele
v čase darovania vlastnila. Záver súdu prvej inštancie,
že navrhovateľka nesplnila podmienky vydržania, neosvedčila splnenie predpokladov
pre nadobudnutie predmetného spoluvlastníckeho podielu vydržaním, je preto správny.

35. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu krajský súd vyhodnotil odvolacie
námietky navrhovateľky ako nedôvodné a nezaoberal už jeho ďalšou argumentáciou prezentovanou
v jeho opravnom prostriedku, pretože táto bola pre rozhodnutie v tejto veci irelevantná. Zároveň odvolací
súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku

čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku I. o zamietnutí návrhu o potvrdení vydržania a tiež
v závislom výroku II. o trovách konania nenapadnutom odvolaním ako vecne správne potvrdil, keďže aj
toto zodpovedá popísanej procesnej situácii a právnym predpisom citovaným v odôvodnení rozhodnutia
súdu prvej inštancie.
36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 2 ods. 1 a § 52 CMP tak, že navrhovateľka nemá nárok na ich náhradu. O nároku na náhradu
trov konania ostatných účastníkov konania podľa ust. § 359d ods. 2 písm. b) a d) CMP nerozhodoval,
keďže s týmito súd koná až po vydaní vyzývacieho uznesenia podľa ust. § 359f ods. 1 CMP. Podľa ust.
§ 359d ods. 3 CMP sa totiž návrh na začatie konania o potvrdení vydržania doručuje ostatným
účastníkom konania až spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g CMP.

37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).