Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111217232
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3111217232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu TMT - LEGAL SERVICES, spol. s r. o., so
sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, IČO 45 295 841, zastúpeného JUDr. Petrom Vačokom, advokátom
so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanej A. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom C. D. E.
F. XXXX, zastúpenej MINAT Law s.r.o., so sídlom Prievozská 6A, Bratislava – mestská časť Ružinov,

IČO 53 204 786, o zaplatenie 112.039,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2021, č.k. 15C/151/2011-931, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 9 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 51.812,86 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, a to
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 61.336,08
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy61.336,08eurod01.03.2011dozaplatenia,

a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol
(výrok II.), súčasne znalcovi G. A. H. priznal nárok na znalečné za vypracovanie znaleckého posudku
č. 53/2018 a náhradu nákladov za účasť na pojednávaní dňa 15.10.2018 v rozsahu 100 %,
ktoré sú strany povinné uhradiť spoločne a nerozdielne (výrok III.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 100,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.) a o trovách
konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu sa
podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 112.039,81 eur s príslušenstvom z dôvodu, že na
základe zmluvy o dielo/ objednávky a plnej moci dodal žalovanej stavebné práce na akcií „Výstavba
rodinného domu C. D. - F. upravený katalógový dom bungalov 67Z“ v k. ú. C. D. - F., realizovaný na parc.
č. XXXXX/XX zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom.
Žalovaná v priebehu výstavby zaplatila priebežné faktúry v celkovej sume 138.651,53 eur, nezaplatila

však zúčtovaciu a konečnú faktúru č. XXXXX zo dňa 25.01.2011 na sumu 112.039,81 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania (viď bod 5. až 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie)
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ústnou
formou zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu v k. ú. C. D. - F. (táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná). Spornou zostala výška ceny diela, resp., či táto bola pri uzatváraní

zmluvy dojednaná a akým spôsobom. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že výška ceny za dielo, t. j. za výstavbu rodinného domu, nebola medzi právnym predchodcom
žalobcu ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľkou dojednaná. Vychádzal predovšetkýmz výpovedí zhotoviteľa I. J. a samej žalovanej. Zhotoviteľ (pôvodne v postavení právneho predchodcu
žalobcu) počas celého konania tvrdil, že výška ceny pri uzavretí zmluvy nebola dojednaná. Žalovaná
počas konania svoje tvrdenia o výške ceny diela menila. Najprv tvrdila, že výška ceny bola určená

podľa rozpočtu spoločnosti Euroline, s. r. o., v sume 3,5 mil.,- Sk tak, ako to bolo
uvedené v stavebnom povolení, neskôr sama vypovedala, že zhotoviteľ jej nepovedal, koľko zhotovenie
stavby bude stáť, len že to bude lacnejšie ako v rozpočte spoločnosti Euroline, s. r. o..
Ďalšou verziou o výške ceny bola suma 5,2 mil.,- Sk, ktorú vyvodila zo svedeckých výpovedí I. J. a
G. K. a v závere konania sa opäť priklonila k sume 3,5 mil.,- Sk podľa sumy uvedenej v stavebnom

povolení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná sama nevedela, koľko zaplatí za zhotovenie
diela, resp. svoje tvrdenia účelovo počas konania menila tak, aby si zabezpečila čo najlepší výsledok v
spore. Súd prvej inštancie preto ako pravdivé vyhodnotil tvrdenie žalovanej, že zhotoviteľ jej nepovedal,
koľko za dielo zaplatí. Toto tvrdenie totiž uviedla sama žalovaná vo svojej výpovedi na priamu otázku
súdu, aká výška ceny bola dojednaná. Vzhľadom k tomu, že výška ceny nebola medzi zmluvnými
stranami dojednaná, bolo povinnosťou žalovanej uhradiť zhotoviteľovi cenu primeranú, ktorou je obvyklá

cena v dobe uzavretia zmluvy za porovnateľné dielo. Žalovaná počas vyhotovovania diela od zmluvy
odstúpila, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaná
uviedla, že po tom, čo za rozostavaný dom zaplatila už 4 200 000,- Sk, nemala ďalej záujem, aby
zhotoviteľ pokračoval v zhotovovaní diela. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 642 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu, dokonca aj bez

udania dôvodu, je však zhotoviteľovi povinný zaplatiť práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich
výsledok použiť inak, a taktiež je povinný zhotoviteľovi nahradiť účelne vynaložené náklady. Vzhľadom
na povahu diela - stavba domu - zhotoviteľ nemohol výsledok svojej práce použiť inak, a preto žalovaná
bola povinná mu zaplatiť cenu vykonaných prác. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci bolo
mimoriadne obtiažne určiť cenu vykonaných prác, nakoľko chýbala zo strany zhotoviteľa akákoľvek

projektová dokumentácia. Pri stanovovaní ceny už vykonaných prác vychádzal zo znaleckého posudku
č. XX/XXXX Ústavu súdneho znalectva STU, ktorý stanovil cenu vykonaných prác zhotoviteľom vo
výške 190.464,39 eur s DPH, ku ktorému sa priklonil z dôvodu, že znalecký ústav mal k dispozícii
najkomplexnejšie doklady pre vypracovanie znaleckého posudku. Okrem ceny vykonaných prác má
zhotoviteľ nárok aj na účelne vynaložené náklady ku ktorým zaradil vedľajšie rozpočtové náklady a

náklady na kompletačnú činnosť, ktoré nevyhnutne vznikli pri realizácii diela. Tieto boli v znaleckých
posudkoch G. B. B. a G. A. H. zohľadnené vo výške 5 % zo základných rozpočtových nákladov. Žalovaná
túto hodnotu a ani samotné náklady nerozporovala. Preto súd nevyhovel návrhu žalobcu, ktorým
žiadal doplniť znalecký posudok č. XX/XXXX Ústavu súdneho znalectvo STU o vyčíslenie vedľajších
rozpočtových nákladov. Keďže hodnota vykonaného diela predstavuje sumu 190.464,39 eur, 5 % z

toho predstavuje sumu 9.523,22 eur. Celková hodnota diela vrátane účelne vynaložených nákladov tak
predstavuje sumu 199.987,61 eur. Žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu (zhotoviteľovi) uhradila
sumu 138.651,53 eur. Z tohto dôvodu uložil súd prvej inštancie žalovanej žalobcovi zaplatiť sumu
61.336,08eur,ktorásumapredstavujerozdielmedzicenouzhotovenéhodielaspolusnákladmiasumou
zaplatenou žalovanou (199.987,61 eur – 138.651,53 eur = 61.336,08 eur) a vo zvyšnej časti žalobu ako

nedôvodnú zamietol.
4. K ostatným námietkam žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že súhlasí s tvrdením, že medzi
zmluvnými stranami išlo o spotrebiteľský vzťah, kde dodávateľom bol právny predchodca žalobcu a
spotrebiteľom bola žalovaná. Nesúhlasí však s tvrdením, že plnenie, ktorého sa žalobca v konaní
domáha, je neprijateľnou podmienkou, nakoľko z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

vyplýva, že cena plnenia nemôže byť neprijateľná podmienka. Plnenie, ktorého sa žalobca v konaní
domáha, je cenou vykonaného diela, a preto naň nemožno nazerať ako na neprijateľnú podmienku,
a teda na plnenie, s ktorým podľa tvrdenia žalovanej sa nemala možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy. V súdenej veci nie len právny predchodca žalobcu postupoval bez odbornej starostlivosti,
keď neviedol riadne potrebnú stavebnú dokumentáciu (ako na to žalovaná opakovane počas konania

poukazovala), ale ani samotná žalovaná nepostupovala s náležitou obozretnosťou a opatrnosťou,
akú možno od priemerne zmýšľajúceho spotrebiteľa očakávať. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci
nebola cena určená ani podľa rozpočtu a ani odhadom, nie je možné tieto ustanovenia v súdenej veci
aplikovať, a preto sa súd tvrdeniami žalovanej v tomto smere bližšie nezaoberal, nakoľko ich považuje
za neopodstatnené.

5. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila, že nie je povinná zaplatiť žalobcovi minimálne sumu 8.048,30
eur ako náklady za železobetónové panely, nakoľko jej ich zhotoviteľ daroval, v tejto súvislosti súd prvej
inštancie konštatoval, že táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. I. J. ako zhotoviteľ vosvojej výpovedi uviedol len, že železobetónové panely on dostal za odvoz a pýtal sa žalovanej, či ich
môže použiť. Z jeho výpovede však nevyplýva, že by ich chcel žalovanej darovať. To, že ich on dostal,
neznamená bez ďalšieho, že ich bezplatne prevedie na ďalšiu osobu, v tomto prípade na žalovanú.

6. Žalovaná v konaní rozsiahlo preukazovala náklady na dokončenie stavby. Súd prvej inštancie
konštatoval, že náklady na dostavbu domu nemajú žiadny právny význam pre posúdenie veci a navyše
ich žalovaná do značnej miery skreslila, keď započítavala aj také výdavky, ktoré by musela do domu
vynaložiť, aj keby zhotoviteľ vykonal dielo riadne a včas (napr. oplotenie pozemku, výsadba záhrady,

kuchynská linka, domáce elektrospotrebiče a pod.).

7. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku
čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd prvej inštancie priznal s poukazom na
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške
9 % ročne zo sumy 61.336,08 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaná

povinná úrok z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. XXXXXX. Žalovaná sa
proti povinnosti platiť úroky z omeškania bránila tým, že nie ona je s plnením v omeškaní, ale práve
žalobca, ktorý neprijal ňou ponúkané plnenie vo výške 50.000 eur na základe dohody o urovnaní zo
dňa 30.06.2011. Súd prvej inštancie poznamenal, že neprijatie plnenia na základe dohody o urovnaní
nemožno považovať za omeškanie veriteľa, nakoľko prijatím tohto pre neho čiastkového plnenia na

základe dohody o urovnaní by súhlasil s podmienkami dohody a „zriekol“ by sa zvyšku nároku, o ktorom
sa domnieval, že mu patrí. O omeškaní veriteľa (žalobcu) by sa mohlo uvažovať za situácie, kedy by
žalovaná ponúkla čiastkové plnenie s tým, že o zvyšku nech rozhodne súd, nakoľko má za to, že viac
žalobcovi nie je dlžná a žalobca by takto ponúknuté plnenie neprijal. Pokiaľ žalovaná namietala výšku
úroku z omeškania, je potrebné si uvedomiť, že hoci v súčasnosti je sadzba 9 % skutočne vysoká, je

potrebné postupovať podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku omeškania, ktorá ustanovovala výšku
úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba ECB. Základná
úroková sadzba ECB v čase vzniku omeškania bola 1 %; o 8 % viac tak potom predstavuje výšku úroku
z omeškania 9 %. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, a preto nebol dôvod na jej
zníženie.

8. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52, § 53 ods. 1, § 631, § 634 ods.
1, § 642 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995. O
znalečnom znalca G. A. H. rozhodol podľa § 208 ods. 3, § 258 ods. 2 CSP, § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004
Z. z. O povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku

rozhodol podľa § 147a ods. 1, 2 OSP účinného do 30.06.2016, čl. 4 ods. 2, 1 základných princípov CSP.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP z dôvodu, že obe strany mali
čiastočný, približne rovnaký, úspech (žalobca mal úspech v rozsahu 54,7 %, žalovaná mala úspech v
rozsahu 45,3 %, rozdiel pomerných úspechov predstavuje 9,4 %).

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a domáhala sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., III., IV. a V. zrušil a vrátil mu na ďalšie
konanie alebo v uvedených výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a prizná jej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnila odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Vytýkala súdu prvej inštancie nedostatočné

odôvodnenie jeho rozsudku ako celku, ktoré je nezrozumiteľné, nekonzistentné a nevyplýva z neho,
prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol. Nezrozumiteľnosť odôvodnenia videla i v tom, že súd prvej
inštancie ani čiastočne neaplikoval spotrebiteľskú právnu úpravu a nevysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia, právne argumenty a dôkazy, ktoré predložila. Súd prvej inštancie síce konštatoval,
že právny predchodca žalobcu pri zhotovení diela postupoval bez odbornej starostlivosti, na druhej

strane sa nevysporiadal s týmto záverom a v rozpore s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil
výklad neprimerane priaznivejší pre žalobcu ako dodávateľa, čím nerovnováhu v rámci posudzovaného
spotrebiteľského vzťahu paradoxne prehĺbil v neprospech jej ako spotrebiteľa. Uviedol tiež, že ona
postupovala hrubo neuvážene a ľahkovážne a musí znášať nejaké následky, v konečnom dôsledku
však v tomto sporovom konaní znáša nepriaznivé následky len ona, keďže jej súd uložil zaplatiť úroky

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61.663,08 eur za 10 rokov, čo znamená, že je povinná
zaplatiť sumu, ktorá prevyšuje nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní. Súd prvej inštancie tak
postupoval v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, nakoľko neinformovanosť, resp. nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti jej nemôže byť na ujmu. Súd prvej inštancie sa ani nevysporiadalso závermi Ústavu súdneho znalectva STU v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý konštatoval
opakované porušenia povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu - projekt nebol realizovaný
na základe zmluvy o dielo, zmeny neboli žalovanou odsúhlasované a zaznamenané do stavebných

denníkov, preberacie protokoly a kontrolované stavebným dozorom a podobne. Súd prvej inštancie
tiež neuviedol, ako sa pri posúdení údajného nároku žalobcu vysporiadal so skutkovými závermi
znalca L. na str. 6 znaleckého posudku ohľadom chybnej fakturácie právneho predchodcu žalobcu. V
konečnom dôsledku vyhodnotil súd prvej inštancie podstatu veci neobjektívne, jednostranne v prospech
žalobcu, rozsudok je tak arbitrárny, nezrozumiteľný, nepreskúmateľný, jeho odôvodnenie nespĺňa

obligatórne zákonné a ustálenou judikatúrou stanovené náležitosti. Ďalej uviedla, že ust. § 634 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemožno pri zmluve o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom
služby (žalobcom) a objednávateľom služby (žalovanou), aplikovať, pretože prednosť majú relevantné
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý je k Občianskemu zákonníku lex
specialis, má prednosť a ukladá žalobcovi ako zhotoviteľovi povinnosti týkajúce sa označenia služieb,
ceny, kvality, zodpovednosti a záruky, ako i prísnych informačných povinností vo vzťahu k nej ako

spotrebiteľke. V tejto súvislosti poukázala na § 14 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vytýkala súdu prvej inštancie, že citované ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa opomenul aplikovať. Povinnosťou žalobcu tak bolo informovať ju o cene za dielo,
z čoho logicky priamo vyplýva nevyhnutnosť existencie vopred stanovenej ceny za dielo. Súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil otázku stanovenia ceny za dielo, keď na posudzovaný prípad

nesprávne aplikoval ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom včasného, riadneho a zrozumiteľného informovania žalovanej o cene za dielo, čo je bez
ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Zdôraznila, že pokiaľ súd prvej inštancie
konštatoval „sama nevedela koľko zaplatí za zhotovenie diela“ tak to bolo výhradne z dôvodu závažného
opakovaného porušenia informačných a ďalších zákonných povinností právnym predchodcom žalobcu.

Rozsudok je preto ako celok absolútne nepresvedčivý, nepreskúmateľný a arbitrárny v takej miere, že
porušil právo žalovanej na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že cena diela nemôže byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Dôvodila, že Európska komisia Slovenskej republike vytkla, že náležite netransponovala
ust. článku 4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS, keď hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje

k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar
alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ sú tieto podmienky zrozumiteľné.
Preto bola následne vložená do predmetného ustanovenia druhá veta v znení zákona č. 575/2009 Z.
z., účelom ktorej je odstránenie uvedeného nedostatku pri transpozícii smernice zákonom č. 575/2009
Z. z. Následne citovala doplnené ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 37 ods. 1

Občianskehozákonníka.Dospelakzáveru,žepokiaľnebolacenadielaprimeranáazároveňvymedzená
dostatočne určite, jasne a zrozumiteľne, mal súd prvej inštancie zmluvnú podmienku, na základe ktorej
sa žalobca v tomto sporovom konaní domáha plnenia, posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a
vylúčiť aplikáciu ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko z dôvodu lex specialis majú prednosť
relevantné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Záveru súdu ohľadom absencie dojednania

ceny za dielo je v rozpore s listinnými dôkazmi - stavebným povolením, z ktorého jednoznačne vyplýva
celková cena diela vo výške 3.500.000,- Sk. Záver súdu prvej inštancie ohľadom absencie dojednania
ceny za dielo je nielen absolútne nesprávny z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je
i v rozpore s vykonaným dokazovaním, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu ohľadom absencie dojednanej ceny za dielo. Súd prvej inštancie opomenul aplikovať ust. §

635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 636 ods. 1 druhá veta, § 635 ods. 3, § 636 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorých bol žalobca ako zhotoviteľ diela povinný žalovanú v pozícii spotrebiteľa bez
meškania písomne upozorniť, keď zistil, že cena diela bude prekročená, čo žalobca nevykonal, a preto
mu nevzniklo právo na zaplatenie rozdielu v cene, a to ani v prípade, ak by mu vznikli ďalšie údajné
náklady v súvislosti s vykonávaním diela. Pokiaľ by súd prvej inštancie citované zákonné ustanovenie

aplikoval, dospel by k záveru, že bola povinná právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť len sumu za
vykonanú prácu, resp. maximálne náklady, ktoré vznikli na základe pôvodnej určenej ceny, a to len pokiaľ
mala z plnenia žalobcu majetkový prospech. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď
na skutkový stav opomenul aplikovať tieto citované zákonné ustanovenia, na základe ktorých by musel
dospieť k záveru, že nebola povinná zaplatiť cenový rozdiel v rozpore s dohodnutou cenou za dielo,

nakoľko ju právny predchodca žalobcu s týmto riadne neoboznámil. Súd prvej inštancie nezohľadnil
ani tú skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila 138 651,53 eur a na dokončenie diela
vynaložila ďalšie náklady vo výške 64 782,48 eur, za dokončené dielo tak zaplatila sumu 203 434,01 eur,
preto je žalobcom uplatňovaný nárok v hrubom nepomere k celkovej hodnote stavby rodinného domu.Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
súvislosti s odstúpením od zmluvy o dielo, keď od zmluvy o dielo neodstúpila z akéhokoľvek dôvodu,
alebo bez udania dôvodu, ale z dôvodu neustáleho navyšovania ceny za dielo v súlade s § 635 ods.

3 Občianskeho zákonníka, alternatívne ust. § 636 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vytýkala súdu prvej
inštancie, že ju zaviazal i na zaplatenie vedľajších rozpočtových nákladov a nákladov na kompletačnú
činnosť, ktoré však neboli zohľadnené v znaleckom posudku ÚSZ, ale boli zohľadnené v znaleckých
posudkoch G. B. a G. H., pričom súd prvej inštancie uviedol, že sa priklonil práve k
znaleckému posudku ÚSZ. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako súd prvej inštancie dospel k záveru

o výške 5 % z údajnej hodnoty vykonaného diela v súvislosti s tzv. vedľajšími rozpočtovými nákladmi,
keď v znaleckom posudku G. B. sú vedľajšie rozpočtové náklady definované ako náklady na zariadenie
staveniska - 2,4 % zo ZRN, mimostavenisková doprava - 3 % zo ZRN, kompletačná činnosť - 5 % zo
ZRN. V znaleckom posudku G. H. boli vedľajšie rozpočtové náklady stanovené na 3 a 4 %, nie 5 % ako
uvádza súd prvej inštancie, z tohto dôvodu nemohol súd prvej inštancie i vzhľadom na závery uvedené
na str. 65 znaleckého posudku ÚSZ svojvoľne prirátať vedľajšie rozpočtové náklady z iných znaleckých

posudkov, keď tento uvádza, že každý z týchto znaleckých posudkov bol vypracovaný inou metódou,
v rôznej štruktúre, objektovej skladbe, pričom tieto „vedľajšie rozpočtové náklady“ nekorešpondujú so
záverom súdu prvej inštancie o univerzálnej výške 5 %. Priznanie vedľajších rozpočtových nákladov
je i v rozpore s ust. § 216 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca sa v rámci žalobného návrhu nedomáhal
nároku na plnenie v súvislosti s vedľajšími rozpočtovými nákladmi, čo znamená, že súd prvej inštancie

priznal žalobcovi plnenie nad rámec ním uplatneným nárokom. Za účelne vynaložené náklady podľa
ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno považovať výhradne náklady spojené s odstúpením od
zmluvy, čo znamená napríklad cestovné, prepravné a poštové výdavky, ktoré súd nesprávne stotožnil
s vedľajšími rozpočtovými nákladmi a nákladmi na kompletačnú činnosť, ktoré nevznikajú v súvislosti
s odstúpením od zmluvy, ale sú len jednou zo zložiek obsiahnutých v znaleckých posudkoch G. B. a

G. H., ktorých závery rozporovala. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne právne posúdil údajný
okamih vzniku nároku na úroky z omeškania, keď tento okamih stanovil na deň nasledujúci odo dňa
splatnosti faktúry č. XXXXXX, nakoľko ak mal súd prvej inštancie za to, že cena nebola medzi zmluvnými
stranami dojednaná a žalobcovi mal vzniknúť nárok na zaplatenie tzv. primeranej ceny v zmysle §
634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemohla sa dostať do omeškania v okamihu, keď od nej žalobca

požadoval cenu, ktorú i súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprimeranú a čiastočne žalobu zamietol.
Samotná cena diela vyplynula až zo znaleckého dokazovania v rámci tohto sporového konania. Ďalej
uviedla,žeposkytlažalobcovidohoduourovnaní,ponúklamuplnenievovýške50.000eur,ktoréžalobca
neprijal. Za absurdný považovala záver súdu, že v prípade prijatia dohody o urovnaní by sa žalobca
zriekol zvyšku svojho nároku a o omeškaní veriteľa by sa mohlo uvažovať v prípade, ak by žalovaná

ponúkla čiastkové plnenie a o zvyšku nech rozhodne súd a žalobca by takéto plnenie neprijal. Mala za
to, že sa nemohla dostať do omeškania, nakoľko právny predchodca žalobcu neprijal riadne ponúknuté
plnenie a naopak, do omeškania sa dostal žalobca, keď neprijal riadne ponúknuté plnenie od nej a
nedokončil dielo riadne a včas. Priznané úroky z omeškania považovala za šikanózne a v rozpore s
dobrými mravmi z toho dôvodu, že ich výška prevyšuje celkový nárok uplatnený v tomto súdnom konaní,

čopovažujezazjavnézneužitiepráva,nakoľkopôsobílikvidačnenaňuajevedenásozjavnýmzámerom
žalobcu spôsobiť jej ujmu. Poukazovala na skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie trvalo
neprimerane dlho, a to viac ako 10 rokov, a to i v dôsledku mnohých procesných obštrukcií spôsobených
žalobcom. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že sporové konanie by nebolo začalo, pokiaľ by žalobca plnil
svoje povinnosti riadne a pri vykonávaní diela postupoval s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ by prijal

žalobca ňou ponúknuté plnenie s začatiu sporového konania by nebolo došlo.

10. Pokiaľ ide o darovanie železobetónových panelov v hodnote 8.048,30 eur, o ktorých tvrdila, že jej
ich právny predchodca žalobcu daroval, nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že táto skutočnosť
nebola preukázaná, naopak, z výpovede pána J. nevyplýva, že by jej ich darovať nechcel alebo že by jej

tietopanelyposkytolodplatne,pričomonauvedenéskutkovétvrdeniepredložilavosvojomvyjadrenídňa
04.12.2020 a žalobca jej skutkové tvrdenie nepoprel. Poukázala na ust. § 151 CSP, z ktorého vyplýva,
že nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí. Namietala i rozhodnutie proti výrokom o trovách konania závislým od výroku I., a to proti
výroku III., IV. a V., ktoré považovala za nesprávne, nakoľko postupoval v tomto pri ich rozhodovaní súd

v rozpore s princípom rovnosti strán v zmysle čl. 6 CSP.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že rozsudokje nezrozumiteľný a nekonzistentný, nakoľko z neho nevyplýva, na základe čoho súd
prvej inštancie takto rozhodol, vo svojom rozsudku uviedol podstatný obsah prednesov oboch strán,
jasne vyložil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia a

je možné zistiť, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Rozsudok nie je arbitrárny ani
nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, ako tvrdí žalovaná. Súd prvej inštancie poskytol stranám dostatočný
priestor na predloženie vlastných návrhov a dôkazov, pričom žalovaná počas dokazovania na súde
prvej inštancie nenamietala skutočnosti, o ktoré opiera svoje odvolanie. Mal za to, že danú vec nie
je možné subsumovať pod zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko tento upravuje

práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, vzťahuje sa na
predaj výrobkov a poskytovanie služieb, pričom v danej veci ide o zmluvný vzťah, ktorým sa zhotoviteľ
zaviazal objednávateľovi za odplatu vykonať určité dielo, ktorý vzťah nie je možné subsumovať pod
právnu normu, ktorá upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a
dodávateľov. Nie bez významu je i skutočnosť, že dňa 15.11.2010 žalovaná od zmluvy odstúpila,
vypovedala plnú moc, z ktorých listín aj z predmetu plnej moci je jasne preukázané, o aký zmluvný vzťah

v danej veci išlo.

12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zákon o ochrane
spotrebiteľa sa vzťahuje aj na zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo, pretože vykonanie diela
je službou v zmysle ust. § 2 písm. i) zákon a o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznila, že žalobca ako

zhotoviteľ v danom zmluvnom vzťahu vystupoval v pozícií predávajúceho/dodávateľa/zhotoviteľa v
zmysle ust. § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože zmluva o dielo, ktorá je predmetom
tohto sporového konania, je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca pri uzatváraní zmluvy o dielo konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na posudzovaný zmluvný vzťah sa vzťahuje zákon
o ochrane spotrebiteľa, pretože došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi

zhotoviteľom ako predávajúcim (žalobcom) a objednávateľom ako sprostredkovateľom (žalovanou).
Zároveňjenepochybné,žezákonoochranespotrebiteľaakolexspecialismákObčianskemuzákonníku
prednosť a ukladá žalobcovi ako zhotoviteľovi o. i. povinnosti týkajúce sa označenia služieb, ceny,
kvality, zodpovednosti a záruky, ako aj prísne informačné povinnosti vo vzťahu k žalovanej. Trvala
na tom, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie na posudzovaný prípad aplikovať zákon o ochrane

spotrebiteľa, a preto súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku stanovenia ceny za dielo, keď
na posudzovaný prípad opomenul aplikovať relevantné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a
namiesto toho nesprávne aplikoval ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

14.Odvolacísúd rozsudoksúduprvejinštancie vovýrokuI.včastiuloženiapovinnostižalovanejzaplatiť
žalobcovi sumu 51.812,86 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2011
do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP a vo zvyšnej časti výroku I. a vo výrokoch III. a V. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku IV. odvolanie žalovanej odmietol podľa § 386 písm. b)
CSP. Konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený odvolaním vo
výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, v tomto výroku rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

15. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami
sporu nebolo sporné, že v roku 2008 (viď č. l. 5 - Plnomocenstvo zo dňa 06.03.2008, č.l. 27 - stavebné
povolenie zo dňa 09.04.2008) právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ a žalovaná ako objednávateľ
uzatvorili ústnu zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola

stavba rodinného domu C. D. - F. na parc. č. XXXXX/X v k. ú. C. D.. Spornou otázkou zostala cena
diela, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, ktorý vychádzal jednak z výpovedí zhotoviteľa I. J.,
ako i samotnej žalovanej a dospel k záveru, že strany sporu sa dohodli na predmete diela a odplatnosti
zmluvy, avšak k dohode o výške konkrétnej ceny diela nedošlo.

16. Žalovaná v podanom odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že v súvislosti so stanovením ceny diela
neaplikoval ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, keď právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ
si nesplnil informačnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 14 zákona č. 250/2007 Z. z., nesprávne aplikoval
ust. § 634 ods. l Občianskeho zákonníka, nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,nakoľko nebola dohoda o cene diela vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, a preto ide o absolútnu
neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je dôvod na zamietnutie žaloby, cena diela
nebola primeraná, a zároveň vymedzená dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne, preto sa jedná o

neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Odvolací súd zdôraznil, že podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo v zmysle § 631 a nasl.
Občianskeho zákonníka je stanovenie jej odplatnosti, nie určenie ceny diela. Zmluvné strany sa však
môžu dohodnúť, že cenu diela určia buď pevnou sumou (resp. stanovia spôsob jej určenia), alebo

podľa rozpočtu, alebo odhadom. Ak nie je cena dohodnutá v zmluve jedným z týchto spôsobov ani
ustanovená osobitnými predpismi, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela primeranú
v zmysle § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde
žiadna zo strán nemôže vopred určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah diela
v takomto prípade sa spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. V záujme
ochranyobjednávateľavtakomtoprípadeprichádzadoúvahyurčeniecenyodhadom,ktorájereguláciou

ohraničeného chovania sa zmluvných strán a časovým indikátorom vymedzujúcim medze vzájomne
už dohodnutých práv i povinností, do doby, pokiaľ nebude takto vzniknutá situácia riešená dohodou.
Rozpočet je podkladom pre dohodu o cene u diela väčšieho rozsahu, pozostávajúceho z viacerých
prvkov,ktorésazhotovujúpočastiach,prípadnevnadväzujúcejčasovejpostupnosti.Rozpočetspravidla
spracováva zhotoviteľ alebo projektant ako podklad pre realizáciu diela. Rozčlenenie rozpočtu v

zhode s projektovou dokumentáciou zabezpečuje zmluvným stranám ľahšiu a prehľadnejšiu kontrolu
úplnosti dohodnutých častí vykonaného diela, jeho etapovitého odovzdávania (i preberania) a tomu
zodpovedajúcemu štrukturalizovanému financovaniu objednávateľom (resp. investorom) z pohľadu
rozpočtu, ktorý je pre zmluvné strany záväzný (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 305/2008).

18. V danej veci bez akýchkoľvek pochybností z obsahu spisu vyplýva, že ústna zmluva o dielo
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahovala dohodu o cene diela pevnou
sumou ani spôsob jej určenia, cena diela nebola stanovená podľa rozpočtu a ani odhadom z dôvodu,
že dielo bolo vykonávané postupne, po etapách a bolo v priebehu výstavby menené v závislosti od
možnostíterénu,naktoromstavbabola realizovaná(svahovitýpozemok)apožiadaviekobjednávateľky/

žalovanej. Právny predchodca žalobcu/zhotoviteľ počas celého konania (ako žalobca i ako svedok)
tvrdil, že výška ceny pri uzavretí zmluvy dojednaná nebola, žalovaná svoje tvrdenia o výške ceny
menila tak, ako uviedol súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie však nesporne vyplýva, že suma stanovená v stavebnom povolení
3.500.000 Sk nemohla byť cenou dohodnutou za stavbu rodinného domu pre žalovanú, t. j. rodinného

domu, ktorý bol predmetom zmluvy o dielo, nakoľko uvedená suma predstavuje sumu za rodinný dom
bungalov 67Z ako dom katalógový, ktorý mal byť postavený na rovine, pričom v danom prípade išlo
o stavbu v svahovitom teréne, z ktorého dôvodu muselo dôjsť k zmene projektu, ktorá sa prejavila i v
rozhodnutí stavebného úradu o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením (viď č. l. 298).
Zmena stavby oproti pôvodnému projektu bola rozsiahla a realizovala sa od samého počiatku ako

i v priebehu výstavby a spočívala jednak vo vybudovaní suterénu - garáž, kotolňa a zásobník paliva,
zdvíhacia plošina, došlo k zmene dispozičného riešenia stavby - prízemie, vstup - chodba, 2x šatník,
WC, izba, kúpeľňa, izba, spálňa, obývacia izba s kuchyňou, zdvíhacia plošina, vonkajšia terasa, došlo
k zmene na zrkadlový obraz, predĺženiu strešnej konštrukcie na celú terasu, zmene vstupu do objektu,
vybudovaniuvýťahu,kzmenevykurovaciehosystémunadrevenépelety,kvybudovaniuopornéhomúru,

ktoré zmeny boli čiastočne realizované i právnym predchodcom žalobcu. Vzhľadom na uvedené tvrdenia
žalovanej ohľadne dohodnutej ceny diela neboli v konaní preukázané, a preto bolo potrebné vychádzať
pri stanovení ceny diela vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu z ceny primeranej v zmysle §
634 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Pokiaľ žalovaná poukazovala na skutočnosť, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na
ktorý dopadajú i ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie z tohto pohľadu vec posudzoval a konštatoval, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah.
K porušeniu informačnej povinnosti v zmysle žalovanou uplatneným ust. § 14 zákona o ochrane
spotrebiteľa odvolací súd zdôrazňuje, že i zákon č. 250/2007 Z. z. vo svojom ust. § 10a ods.1

písm. d) pripúšťa situácie, že vzhľadom na povahu služby, cenu služby nemožno primerane určiť
vopred, a preto je povinný zrozumiteľným spôsobom uviesť, ako cenu vypočíta, ako aj náklady na
dopravu, dodanie, iné náklady a poplatky, a to jasným a zrozumiteľným spôsobom. Žalovaná v konaní
nepreukázala, že nebola informovaná právnym predchodcom žalobcu dostatočne a zrozumiteľnýmspôsobom o podmienkach a cene výstavby diela v jednotlivých etapách, naopak, účastníci zmluvného
vzťahuspolukomunikovalipísomne,telefonickyiosobneohľadnepožiadaviekžalovanejprizhotovovaní
diela, upresňovaní materiálov, z ktorých bude dielo zhotovené, ako i o platbách zálohových faktúr. Ich

komunikáciunespornekomplikovalaskutočnosť,žežalovanásanaúzemíSRnenachádzala (táto
skutočnosť nemôže byť na ťarchu zhotoviteľa) a na samotnú stavbu sa dostavila v minimálnom rozsahu,
pričom v súlade s ust. § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytovala zhotoviteľovi (právnemu
predchodcovi žalobcu) zálohy na stavbu diela podľa zálohových faktúr. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
tvrdil a korešpondenciou so žalovanou a ňou poskytovaných zálohových platieb preukázal, že žalovaná

bola riadne o realizácii diela a jeho priebežnej cene informovaná. Pokiaľ žalovaná tvrdila opak, svoje
tvrdenia v tomto súdnom konaní nepreukázala.

20. Žalovaná v podanom odvolaní poukazovala na zákon č. 575/2009 Z. z. účinný od
01.03.2010, ktorým došlo k zmene § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že za neprijateľné nemožno
považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a ďalej (to bolo aj pred novelou), že neprijateľnou
nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne. Je potrebné uviesť, že v § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je zakotvená požiadavka na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, čo sa
samozrejme týka i predmetu zmluvy ako podmienka jeho platnosti. Zákonodarca použil hlavný predmet
plnenia, pričom v zmysle znenia čl. 4 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách malo byť správne použité „vymedzenie hlavného predmetu
zmluvy“ a nie „hlavný predmet plnenia“. Pokiaľ ide o primeranosť či neprimeranosť ceny, tá priamo súvisí
aj s inými podmienkami upravujúcimi rozsah poskytovaných služieb. S tým súvisí aj znenie § 53 ods.
4 písm. j) Občianskeho zákonníka, kde sa zakotvuje možnosť odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá
v čase uzavretia zmluvy je v čase splnenia podstatne prekročená. To však súvisí s tým, že cena je

neprimeraná k tomuto rozsahu plnení, ktoré sa poskytujú. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami
sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich
obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa
dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolať.

21. Pokiaľ ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, je
potrebné uviesť, že sa týka spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy, ale s určitým plnením, ktoré sa od neho požaduje, sa nemal možnosť oboznámiť. Ide o také
povinnosti, ktoré neboli dohodnuté, a preto ich plnenie nemožno od spotrebiteľa vyžadovať, nakoľko nie
sú v obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Ide o zásadnú povinnosť informovať spotrebiteľa o všetkých jeho

povinnostiach (plneniach) vopred. Toto ustanovenie chráni spotrebiteľov pred akýmikoľvek dodatočnými
požiadavkami na plnenie zo strany dodávateľa.

22. Neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,

ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
Za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa.
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje.

23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastával názor, že v danej veci v prípade zmluvy
o dielo, v ktorej bola dohodnutá jej odplatnosť, ale nebola dohodnutá konkrétna cena plnenia, nemôže
cena plnenia hlavného predmetu diela byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to i s
ohľadom k ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý počíta so situáciou, že k dojednaniu ceny

diela nedôjde, cena diela nie je ustanovená osobitnými predpismi a pripúšťa v tomto prípade poskytnutie
primeranej ceny s tým, že ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela a pokiaľ sa dielo
vykonáva po častiach alebo vyžaduje značné náklady, je dodávateľ oprávnený požadovať i primerané
preddavky (§ 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré žalovaná žalobcovi zaplatila od uzavretia
zmluvy o dielo v roku 2008 až do odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 15.11.2010 vo výške 138.651,53

eur (4 177 015,90 Sk).

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že podaním zo dňa 15.11.2010 žalovaná od
zmluvy o dielo odstúpila. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo upravené v ust. § 642 ods. 1Občianskeho zákonníka umožňuje objednávateľovi od zmluvy odstúpiť i bez udania dôvodu, je však
povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich
výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady, je spojené s nedostatkami na strane

zhotoviteľa. Z obsahu spisu nevyplýva dôvod odstúpenia žalovanej od zmluvy o dielo (žalovaná len
deklarovala nezáujem v pokračovaní zhotovenia diela právnym predchodcom žalobcu), a preto súd
prvej inštancie správne v danej veci aplikoval citované zákonné ustanovenie. Ak žalovaná v podanom
odvolaní tvrdí, že od zmluvy o dielo odstúpila z dôvodu neustáleho navyšovania ceny diela zhotoviteľom
a nedokončenie diela v dohodnutom termíne (javí sa, že dôvodom boli zmeny stavby pred dokončením

požadované žalovanou), toto jej tvrdenie z obsahu spisu nevyplýva a nepotvrdzuje ho ani odstúpenie
od zmluvy o výkone stavebného dozoru (č. l. 301).

25. V prípadoch obavy objednávateľa z riadneho vykonania diela právo odstúpiť od
zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá vadnosť budúceho diela alebo
oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v dobe odstúpenia zrejmá, ďalej poskytnutie primeranej

lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že ani v tejto lehote zhotoviteľ nápravu
neurobil (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/23/2008). Predpoklady pre posúdenie danej
veci v zmysle tohto zákonného ustanovenia z obsahu spisu nevyplývajú.

26. Pokiaľ žalovaná od zmluvy odstúpila, je v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná

zaplatiť zhotoviteľovi/žalobcovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže
ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Súd prvej inštancie sa preto
správne zameral na otázku, aké skutočné práce boli právnym predchodcom žalobcu vykonané, pričom
zodpovedanie tejto otázky bolo v konaní veľmi problematické z dôvodu, že zmluva o dielo nielenže
nebola v písomnej podobe, nebol vypracovaný zmluvný rozpočet, nebol predložený stavebný denník

ani zápis z prevzatia a odovzdania stavby, nebola predložená kompletná projektová dokumentácia
(predložená bola iba čiastočná projektová dokumentácia), nebola predložená fotodokumentácia z
priebehu výstavby, iba z obdobia ukončenia stavebných prác právnym predchodcom žalobcu, neboli
predložené revízne správy ani certifikáty použitých materiálov.

27. Ohľadne hodnoty stavebno-montážnych prác na predmetnej stavbe (rodinný dom v C. D.)
predložila žalovaná znalecký posudok G. M. L. č. XX/ XXXX, ktorý hodnotu prác vykonaných právnym
predchodcom žalobcu stanovil na sumu 174.604,50 eur s tým, že žalovaná by mala žalobcovi doplatiť
sumu 35.953 eur. Žalobca predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom G. B. B. č. X/XXXX, z
ktorého vyplynulo, že skutočne realizované stavebné práce na predmetnom rodinnom dome v rokoch

2008 - 2009 predstavujú sumu 257.245 eur. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.11.2016 oboch
znalcov vypočul a nariadil znalecké dokazovanie znalcom G. A. H. na stanovenie
odhadu stavebných prác na stavbe predmetného rodinného domu, ktorý znalecký posudok vypracoval
pod č. XX/XXXX a cenu týchto prác vyčíslil na sumu 230.540,24 eur. Po výsluchu
znalca na pojednávaní dňa 15.10.2018 a námietkach oboch strán sporu k predloženému znaleckému

posudku nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie znaleckým ústavom Slovenskou technickou
univerzitou v Bratislave, Stavebná fakulta, Ústav súdneho znalectva, ktorá podala znalecký posudok č.
XX/XXXX a všeobecnú hodnotu vykonaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu na stavbe
predmetného rodinného domu mimo vedľajších rozpočtových nákladov a kompletačnej činnosti stanovil
na sumu 190.464,39 eur s DPH, pričom vyhodnotil všetky znalecké posudky v konaní vykonané, vrátane

znaleckéhoposudkuznalcaG.J.D.č.XX/XXXX,ktorýbolpodanýzaúčelomzápisurozostavanejstavby
do katastra nehnuteľností v roku 2010.

28. Odvolací súd súhlasil so súdom prvej inštancie, že bolo potrebné v danej veci vychádzať zo
sumy stanovenej znaleckým ústavom, t. j. vo výške 190.464,39 eur, ktorý hodnotil všeobecnú hodnotu

vykonaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu na stavbe rodinného domu a preskúmal
i všetky predchádzajúce znalecké posudky. Pokiaľ hodnota vykonaného diela predstavuje sumu
190.464,39 eur a žalovaná uhradila ako zálohy zhotoviteľovi (právnemu predchodcovi žalobcu) sumu
138.651,53 eur, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
zavykonanéprácesumu51.812,86eur,sktorýmrozhodnutímsaodvolacísúdstotožňujeapovažovalho

za správne. Nie je možné prehliadnuť, že takmer totožnú sumu bola ochotná žalovaná zaplatiť žalobcovi
i v mimosúdnom riešení tohto sporu, čo vyplýva z jej opakovaných tvrdení, napríklad i na
pojednávaní dňa 10.12.2015, s ktorým riešením však žalobca nesúhlasil.29. Pokiaľ ide o vedľajšie rozpočtové a náklady na kompletačnú činnosť, súd prvej inštancie napriek
návrhu žalobcu na doplnenie znaleckého posudku STU v Bratislave č. XX/XXXX o túto položku
dokazovanie nevykonal a sám vypočítal vedľajšie náklady a náklady na kompletačnú činnosť vo výške

5 % zo sumy vykonaného diela (5 % zo sumy 190.464,39 eur), ktorá predstavuje sumu 9.523,22 eur
a uložil žalovanej túto sumu žalobcovi zaplatiť, odvolací súd sa stotožňuje s námietkami žalovanej, že
pre takéto rozhodnutie z obsahu spisu nevyplývali dostatočné podklady, nakoľko vedľajšie rozpočtové
náklady a náklady na kompletačnú činnosť, ktoré pri realizácii diela mali vzniknúť, boli v znaleckých
posudkoch G. B. a G. H. zohľadnené rozdielne tak, ako uvádza žalovaná, v znaleckom posudku

G. H. 4 %, resp. 3 %, v znaleckom posudku G. B. vedľajšie rozpočtové náklady definoval ako náklady
na zriadenie staveniska - 2,4 % zo ZRN, mimostavenisková doprava - 3 % zo ZRN, kompletačná
činnosť - 5 % zo ZRN.

30. Vedľajšie rozpočtové náklady zohľadňujú umiestnenie a podmienky výstavby konkrétnej stavby.
Výška týchto nákladov sa môže určiť percentom ako prirážka z investičných nákladov na zriadenie

staveniska, územné vplyvy alebo prevádzkové vplyvy, ktoré vzniknú počas realizácie stavebného
diela, ktorý spôsob vyplýva z historických zvyklostí (vyhlášky, ktoré percentuálne sadzby upravovali
sú neplatné). Tieto náklady je možné vyčísliť aj konkrétnym ocenením reálnych prác a dodávok
vzniknutých z dôvodov umiestnenia konkrétnej stavby. Percentuálne sadzby vedľajších rozpočtových
nákladov sa zobrazujú v krycom liste rozpočtu za danú stavbu. Individuálna kalkulácia je presnejšia a

transparentnejšia.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní vedľajších
rozpočtových nákladov a nákladov na kompletačnú činnosť, ktoré nevyhnutne vznikli pri realizácii diela
vo výške 5 %, za predčasné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Z tohto dôvodu

rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania znalca a o trovách celého konania.

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyporiadať sa s otázkou, či vedľajšie rozpočtové náklady a náklady
na kompletačnú činnosť spadajú do ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako účelne

vynaložené náklady s tým, že je potrebné ustáliť, či uvedené náklady žalobca podanou žalobou skutočne
i uplatnil a v akej výške. Následne musí uvedené náklady za pomoci znalca, resp. znaleckého ústavu
opätovne vyčísliť buď percentuálne alebo individuálne a až následne o týchto nákladoch rozhodnúť
vrátane trov konania a trov znaleckého dokazovania.

33. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania,
spochybňovala ich výšku, počiatok omeškania i dôvod ich priznania, odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní úrokov z omeškania, ktorých výšku i počiatok
omeškania správne určil, s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie uvedeným v bodoch 32. až 34.
sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Námietky žalovanej nepovažuje za dôvodné.

34. K tvrdeniu žalovanej o darovaní železobetónových panelov vo výške 8 048,30 eur právnym
predchodcom žalobcu môže odvolací súd len konštatovať, že tvrdenie žalovanej nebolo v konaní
preukázané, právny predchodca žalobcu/ zhotoviteľ jej tvrdenie poprel a žalovaná žiaden dôkaz o
svojom tvrdení súdu neposkytla. Tvrdenie žalovanej odporuje i logike odplatného zmluvného vzťahu,

ktorý medzi zhotoviteľom a objednávateľom existoval.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 51.812,86 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2011 do
zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil a vo zvyšnej časti výroku I. a v súvisiacich

výrokoch III., V. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Žalovaná podala odvolanie i proti výroku IV., ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 100,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s poukazom na článok 4 ods. 1, 2

Základných princípov CSP a § 147a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016,
ktorý nárok uplatnila žalovaná svojím podaním zo dňa 14.11.2013 (č. l. 229 spisu). Odvolací súd
poukazuje na ust. § 359 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (v danej veci žalobca, nie žalovaná), a preto odvolanie žalovanej proti tomutovýroku bolo podané neoprávnenou osobou. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie žalovanej proti
výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

37. Na dovolanie žalovanej v časti úroku z omeškania Najvyšší súd SR svojím rozhodnutím zo dňa
26.06.2024, č. k. 7Cdo/243/2022-1069 rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom potvrdzujúcom výroku
v časti priznaného 9 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 51.812,86 eur od 01.03.2011 do
zaplatenia zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd
sa nevysporiadal v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku s takými tvrdeniami žalovanej z jej

odvolania, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné (napríklad namietanie, že priznaný úrok
z omeškania s ohľadom na výšku priznaného nároku ako sankcia je absolútne neproporcionálna,
neprimeraná, nespravodlivá, priečiaca sa dobrým mravom, s čím sa súd prvej inštancie v rámci
odôvodnenia rozsudku opomenul vysporiadať, tiež, že súd prvej inštancie opomenul zohľadniť i to, že
sporové konanie by nebolo začalo, pokiaľ by žalobca plnil svoje povinnosti riadne a pri vykonávaní diela
postupoval s odbornou starostlivosťou, ako aj, že súd jej uložil zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9

% ročne zo sumy 61.663,08 eur za 10 rokov, čo znamená, že v zmysle rozsudku je povinná celkovo
zaplatiť sumu, ktorá dokonca prevyšuje celkový nárok, ktorý si žalobca uplatňoval v tomto sporovom
konaní, čím možno priznanú výšku úrokov z omeškania zároveň posudzovať ako zjavné zneužitie práva,
nakoľko pôsobí likvidačne, a zároveň je vedená zjavným zámerom žalobcu ako veriteľa spôsobiť jej
ujmu). Týmito argumentami sa nezaoberal ani prvoinštančný súd, preto nebola zodpovedaná otázka,

s akými skutkovými a právnymi dôvodmi sa odvolací súd v tomto smere stotožňuje.

38. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací opätovne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP
v rozsahu jeho zrušenia najvyšším súdom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. v časti uloženia

povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 9 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 51.812,86
eur od 01.03.2011 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku potvrdiť ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

39. Rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 20. júla 2022, č.k. 19Co/64/2021-977 nadobudol právoplatnosť

vo výroku I. v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 51.812,86 eur, do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, v ktorej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, vo zvyšnej časti
výroku I. (s výnimkou úrokov z omeškania) a vo výrokoch III. a V., v ktorej časti
bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a v rozsahu zrušenia vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a vo výroku, ktorým bolo odvolanie žalovanej proti výroku IV. odmietnuté.

40. Predmetom odvolacieho prieskumu odvolacím súdom bol výlučne žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 51.812,86 eur od 01.03.2011 do zaplatenia.

41.Vdanejvecisažalobcaprotižalovanejžalobou,podanounaOkresnomsúdeTrenčíndňa19.07.2011

domáhal zaplatenia (okrem istiny) 9 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 112.039,81 eur od
01.03.2011 do zaplatenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nároku žalobcu na úroky z omeškania
z priznaného plnenia odôvodnil tak, že citoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a konštatoval, že keďže žalovaná nesplnila svoj
záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok

z omeškania, ktoré mu priznal v zmysle citovaných zákonných ustanovení vo výške 9 % ročne zo
sumy 61.336,08 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaná povinná úrok
z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. XXXXXX. Žalovaná sa
proti povinnosti platiť úrok z omeškania bránila tým, že nie ona je s plnením v omeškaní, ale práve
žalobca, ktorý neprijal ňou ponúkané plnenie vo výške 50.000 eur na základe dohody o urovnaní zo

dňa 30.06.2011. Súd prvej inštancie poznamenal, že neprijatie plnenia na základe dohody o urovnaní
nemožno považovať za omeškanie veriteľa, nakoľko prijatím tohto pre neho čiastkového
plnenianazákladedohodyourovnaníbysúhlasilspodmienkamidohodya„zriekol“bysazvyškunároku,
o ktorom sa domnieval, že mu patrí. O omeškaní veriteľa (žalobcu) by sa mohlo uvažovať za situácie,
kedybyžalovanáponúklačiastkovéplneniestým,žeozvyškunechrozhodnesúd,nakoľkomá za

to,ževiacžalobcoviniejedlžnáažalobcabytaktoponúknutéplnenieneprijal.Pokiaľžalovanánamietala
výšku úroku z omeškania, je potrebné si uvedomiť, že hoci v súčasnosti je sadzba 9 % skutočne vysoká,
jepotrebnépostupovaťpodľaprávnejúpravyúčinnejvčasevznikuomeškania,ktoráustanovovalavýšku
úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba ECB. Základnáúroková sadzba ECB v čase vzniku omeškania bola 1 %; o 8 % viac tak potom predstavuje výšku úroku
z omeškania 9 %. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, a preto nebol dôvod na jej
zníženie.

42. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie úrokov z omeškania a
nedostatočné odôvodnenie v časti úrokov z omeškania. Tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil údajný okamih vzniku nároku na úroky z omeškania, keď tento okamih stanovil na
deň nasledujúci odo dňa splatnosti faktúry č. XXXXXX, nakoľko, ak mal súd prvej inštancie za to, že

cena nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná a žalobcovi mal vzniknúť nárok na zaplatenie tzv.
primeranej ceny v zmysle ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaná sa nemohla dostať
do omeškania v okamihu, keď žalobca od nej požadoval cenu, ktorú i samotný súd prvej inštancie
vyhodnotil ako cenu neprimeranú, keď žalobu čiastočne zamietol. Cena vyplynula až zo znaleckého
dokazovania vykonaného v rámci tohto sporového konania a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie
nemohla byť žalovanej údajná primeraná cena, ktorú má žalobcovi zaplatiť, známa. Citovala ust. § 520 a

§ 522 Občianskeho zákonníka a uviedla, že záver súdu prvej inštancie o omeškaní veriteľa a ponúknutí
čiastkového plnenia je absurdný a nemá oporu v zákone. Citované zákonné ustanovenia nevylučujú, aby
žalovaná poskytla žalobcovi plnenie i formou dohody o urovnaní, ale zároveň žalovanej ani neukladajú
povinnosť ponúknuť plnenie spôsobom, že o zvyšku rozhodne súd. Absurdnosť uvedeného záveru
umocňuje skutočnosť, že plnenie vo výške 50.000 eur, ktoré žalobcovi ponúkla v konečnom dôsledku

takmerkorešpondujescenou,ktorúpoodpočítanínezákonnepriznanýchúdajnýchúčelnevynaložených
nákladov priznal žalobcovi v sporovom konaní súd prvej inštancie. Nie je zrejmé, prečo súd prvej
inštancie jednostranne v prospech žalobcu, ktorý ako nepochybne silnejšia zmluvná strana navyše
opakovane porušujúca svoje zákonné povinnosti zobral do úvahy, že žalobca sa údajne dôvodne
domnieval, že mu nárok patrí, keď žalovaná ako slabšia zmluvná strana sa naopak dôvodne domnievala,

že žalobcovi nárok nepatrí a nedala svojím správaním príčinu na podanie žaloby na začatie konania.
Vytýkala súdu prvej inštancie, že nezobral do úvahy, že zmluvné strany si dohodli termín ukončenia
diela na september 2009, pričom zhotoviteľ nedokončil dielo riadne a včas a bol v omeškaní. Je priamo
úmerné tejto skutočnosti vylúčené, aby sa žalovaná dostala do omeškania v súvislosti so
splnením údajného dlhu voči zhotoviteľovi (pánovi J.). Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil

otázku vzniku nároku na úroky z omeškania, nakoľko pri aplikácii ust. § 520 a § 522 Občianskeho
zákonníka by musel dospieť k záveru, že žalovaná sa doposiaľ nemohla dostať do omeškania, pretože
právny predchodca žalobcu neprijal riadne ponúknuté plnenie od žalovanej a práve naopak, právny
predchodca žalobcu sa dostal do omeškania, keď neprijal riadne ponúknuté plnenie od žalovanej
a nedokončil dielo riadne a včas. Výšku priznaného nároku ako sankciu považovala za absolútne

neproporcionálnu, neprimeranú, nespravodlivú a priečiacu sa dobrým mravom, s čím sa súd prvej
inštancie nevysporiadal. Konanie pred súdom prvej inštancie trvalo neprimerane dlho, viac ako 10
rokov, a to v dôsledku mnohých procesných obštrukcií spôsobených žalobcom. Súd prvej inštancie tiež
opomenul zohľadniť, že sporové konanie by nebolo začalo, pokiaľ by žalobca plnil svoje povinnosti
riadne a pri vykonávaní diela postupoval s odbornou starostlivosťou. Ďalej uviedla, že úroky z omeškania

sú šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že hoci súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom
uplatňovaný nárok v tomto konaní za nedôvodný a žalobu zamietol približne v jednej polovici, uložili
zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61.663,08 eur za 10 rokov,
čo znamená, že je povinná celkovo zaplatiť sumu, ktorá dokonca prevyšuje celkový nárok, ktorý si
uplatňoval v tomto sporovom konaní žalobca. Priznanú výšku úrokov z omeškania považuje za zjavné

zneužitie práva, nakoľko pôsobí likvidačne na ňu, a zároveň je vedená zjavným zámerom žalobcu ako
veriteľom spôsobiť jej ujmu.

43. V danej veci bez akýchkoľvek pochybností z obsahu spisu vyplýva, že ústna zmluva o dielo
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahovala dohodu o cene diela pevnou

sumou ani spôsob jej určenia, cena diela nebola stanovená podľa rozpočtu a ani odhadom z dôvodu,
že dielo bolo vykonávané postupne, po etapách a bolo v priebehu výstavby menené v závislosti od
možnostíterénu,naktoromstavbabola realizovaná(svahovitýpozemok)apožiadaviekobjednávateľky/
žalovanej. Zmena stavby oproti pôvodnému projektu bola rozsiahla a realizovala sa od samého počiatku
ako i priebehu výstavby a spočívala jednak vo vybudovaní suterénu - garáž, kotolňa a zásobník paliva,

zdvíhacia plošina, došlo k zmene dispozičného riešenia stavby - prízemie, vstup - chodba, 2 x šatník,
WC, izba, kúpeľňa, izba, spálňa, obývacia izba s kuchyňou, zdvíhacia plošina, vonkajšia terasa, došlo
k zmene na zrkadlový obraz, predĺženiu strešnej konštrukcie na celú terasu, zmene vstupu do objektu,
vybudovaniuvýťahu,kzmenevykurovaciehosystémunadrevenépelety,kvybudovaniuopornéhomúru,ktoré zmeny boli čiastočne realizované i právnym predchodcom žalobcu. Právny predchodca žalobcu
prevzal od žalovanej postupne na základe ústnej zmluvy o dielo sumu 4 372 616,- Sk (viď bod 13.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

44. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že podaním zo dňa 15.11.2010 žalovaná od zmluvy o
dielo odstúpila. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo upravené v ust. § 642 ods. 1 Občianskeho
zákonníka umožňuje objednávateľovi od zmluvy odstúpiť i bez udania dôvodu, je však povinný zaplatiť
zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť

inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Z obsahu spisu nevyplýva dôvod odstúpenia žalovanej
od zmluvy o dielo. Ak žalovaná v podanom odvolaní tvrdí, že od zmluvy o dielo odstúpila z dôvodu
neustáleho navyšovania ceny diela zhotoviteľom a nedokončenie diela v dohodnutom termíne (javí sa,
že dôvodom boli zmeny stavby pred dokončením požadované žalovanou), toto jej tvrdenie z obsahu
spisu nevyplýva a nepotvrdzuje ho ani odstúpenie od zmluvy o výkone stavebného dozoru (č. l. 301).

45. Pokiaľ žalovaná od zmluvy odstúpila, je v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná
zaplatiť zhotoviteľovi/žalobcovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich
výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

46.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok za omeškanie, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

48. Omeškanie dlžníka je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Ak nebola doba

splatnosti dohodnutá, nie je uvedená v právnom predpise a nie je ani určená súdnym rozhodnutím,
záväzok sa stáva splatným prvý deň potom, ako bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie. Právny
predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie sumy, ktorá pripadá na vykonané práce do
odstúpenia od zmluvy faktúrou číslo XXXXXX, ktorú vystavil dňa 25.01.2011 s dobou splatnosti do
28.02.2011, teda v dobe bezprostredne nasledujúcej po ukončení právneho vzťahu

zmluvy o dielo odstúpením žalovanej od vykonania diela pôvodným žalobcom. Je preto nesporné, že
žalovaná, ktorá nespochybnila prevzatie uvedenej faktúry (žalovaná faktúru prevzala dňa 14.02.2011-
č. l. 62 spisu), sa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi – zaplatenia už
vykonaných stavebných práv, dostala dňa 01.03.2011, tak ako správne rozhodol súd prvej inštancie.

49. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní, tak pribudne ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom
peňažnom dlhu. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak
jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu (skutočne vykonané práce v zmysle zmluvy o dielo), vedľajším
akcesorickým peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý
vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný.

50. Úroky z omeškania v súkromnom práve sú príslušenstvom pohľadávky a vedľajším akcesorickým
peňažným záväzkovým vzťahom. Právny osud hlavnej veci zdieľa jeho aj príslušenstvo. Základnou
podmienkou vzniku dlžníkovho omeškania je splatnosť dlhu - hlavného záväzku istiny. Právo na úroky
z omeškania vzniká priamo zo zákona ako dôsledok porušenia právnej povinnosti s riadnym a včasným

plnením záväzku. Povinnosť platiť úroky zaniká splnením záväzku. Doba omeškania je časový interval
ohraničený vznikom až do zániku tohto práva, ktorý môže byť kvantifikovaný podľa dní, týždňov, rokov
alebo inou časovou jednotkou alebo ich kombináciou. Omeškanie je objektívny delikt, ide o protiprávny
stav vyvolaný dlžníkom. Jedným z parametrov, ktorý zásadne ovplyvňuje výšku úrokov z omeškania,
pokiaľ omeškanie trvá, trvá i povinnosť platiť úroky z omeškania. Pre povinnosť dlžníka platiť úroky z

omeškania sú rozhodujúce len okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu
(hlavného vzťahu). Okolnosť, že dlžník každým ďalším dňom porušuje povinnosť plniť riadne a včas
peňažný záväzok z hlavného vzťahu, nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z
omeškania významná. Z uvedeného plynie premisa, že povinnosť platiť úroky z omeškaniavzniká jednorazovo a nie jednotlivo a nanovo, za každý deň omeškania. Účinky trváceho protiprávneho
úkonu nastávajú až okamihom jeho uskutočnenia, bez ďalšieho pretrvávajú do budúcna.

51. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. Z povahy ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu,
uplatňovať úroky z omeškania v menšom rozsahu, než stanovuje citovaný právny predpis (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/58/98).

53. Ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, neumožňuje meniť výšku úrokov z omeškania v súvislosti so zmenami v
určení základnej úrokovej sadzby, ku ktorým došlo po prvom dni omeškania s plnením peňažného dlhu
(rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo/193/2005).

54. Výšku úrokov z omeškania plnenia peňažného dlhu sa počas doby omeškania dlžníka nemení
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/193/2005).

55. Vzmyslecitovanýchzákonnýchpredpisovzákonnávýškaúrokovzomeškaniavčaseod13.05.2009
do 12.04.2011 predstavovala 9 % ročne.

56. Pokiaľ súd prvej inštancie výšku úrokov z omeškania ustálil na 9 % ročne v čase vzniku omeškania,
t. j. ku dňu 01.03.2011, bolo jeho rozhodnutie správne.

57. Pokiaľ žalovaná výšku úroku z omeškania namietala, odvolací súd len konštatuje, že

uvedená výška 9 % ročne je stanovená zákonom (Občianskym zákonníkom) s odkazom na
vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom výška úrokov z omeškania
bola od 13.04.2011 zvýšená na 9,25 % ročne a od 13.07.2011 na výšku 9,50 % a ročne, od 09.11.2011
na 9,25 % ročne a od 14.12.2011 na 9 % ročne, následne 9,5 % ročne prichádzala do úvahy i od
08.05.2013, následne 9,25 % od 13.11.2013 a 9,15 % od 11.06.2014 a 9,05 % od 10.09.2014 . Zákonná

výška úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne v čase vzniku omeškania žalovanej so zaplatením
peňažnéhodlhunebolaneprimeranevysoká.Tvrdeniežalovanej,žepriznanávýškaúrokovzomeškania
jezjavnýmzneužitímprávaajevedenázjavnýmzámeromžalobcuspôsobiťjejujmu,nemážiadnuoporu
vo vykonanom dokazovaní, nevyplýva z obsahu spisu, ide len o ničím nepodložené a nepreukázané
tvrdenie žalovanej.

58. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že súd prvej inštancie opomenul zohľadniť, že sporové konanie by nebolo
začalo, pokiaľ by žalobca plnil svoje povinnosti riadne a pri vykonávaní diela postupoval s odbornou
starostlivosťou, odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu toto jej tvrdenie nevyplýva. Od ústnej zmluvy
o dielo uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou odstúpila žalovaná, pričom dôvod

jej odstúpenia od zmluvy o dielo žalovaná uviedla nezáujem v pokračovaní zhotovenia diela právnym
predchodcom žalobcu. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní tvrdí, že od zmluvy o dielo odstúpila z
dôvoduneustálehonavyšovaniacenydielazhotoviteľomanedokončenídielavdohodnutomtermíne,ide
o jej nepreukázané tvrdenie a nepotvrdzuje ho ani odstúpenie od zmluvy o výkone stavebného dozoru
(č. l. 301). Uvedená námietka žalovanej je nedôvodná.

59. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by nebola informovaná
právnym predchodcom žalobcu dostatočne zrozumiteľným spôsobom o podmienkach a cene výstavby
diela v jednotlivých etapách, naopak účastníci zmluvného vzťahu spolu komunikovali písomne,
telefonicky i osobne ohľadne požiadaviek žalovanej pri zhotovení diela, upresňovaní materiálov,

z ktorých bude dielo zhotovené, ako i o platbách zálohových faktúr. Ich komunikáciu nesporne
komplikovala skutočnosť, že žalovaná sa na území SR nenachádzala (táto skutočnosť
nemôže byť na ťarchu zhotoviteľa) a na samotnú stavbu sa dostavila v minimálnom rozsahu, pričom v
súlade s ust. § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytovala zhotoviteľovi (právnemu predchodcovižalobcu) zálohy na stavbu diela podľa zálohových faktúr. Z uvedeného vyplýva, že žalobca tvrdil a
korešpondenciou so žalovanou a ňou poskytovaných zálohových platieb preukázal, že žalovaná bola
riadne o realizácii diela a jeho priebežnej cene informovaná. Pokiaľ žalovaná tvrdila opak, svoje tvrdenia

v tomto súdnom konaní nepreukázala.

60. Vzhľadom na uvedené požiadavka žalovanej, aby odvolací súd zohľadnil, že pokiaľ by právny
predchodca žalobcu plnil svoje povinnosti riadne a pri vykonávaní diela postupoval s odbornou
starostlivosťou, toto sporové konanie by nebolo začalo, odvolací súd s jej tvrdením nesúhlasí a má za

to, že jej tvrdenia o nesprávnom a oneskorenom postupe právneho predchodcu žalobcu pri vykonávaní
diela neboli v konaní preukázané. Táto jej námietka nebola dôvodná.

61. Žalovaná tvrdila, že priznaný úrok z omeškania s ohľadom na jeho výšku je sankciou absolútne
neproporcionálnou, neprimeranou, nespravodlivou a priečiacou sa dobrým mravom.

62. Odvolací súd udáva, že dobré mravy sú neurčitým právnym pojmom, ktorý nemá legislatívne
zakotvenie v žiadnom právnom predpise. Ide o pravidlá morálneho charakteru, všeobecne platné
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Ide v podstate o súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel, ktoré sú
prirodzene uznávané v spoločnosti a sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných

noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

63. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Citované zákonné ustanovenie nemá vlastnú priamu
normotvornú platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Ide o všeobecné
ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného
subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu
ochranu uplatňovaného práva. Toto posúdenie je založená na úvahe súdu, ktorá musí byť predložená

vždy konkrétnymi zisteniami dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci výkon práv a povinností, ktoré už
inak vyplývajú z daných právnych predpisov alebo zo záväzkového vzťahu alebo z inej obdobnej právnej
skutočnosti, by bol v takom rozpore, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na
všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Za týchto uvedených podmienok umožňuje súdu zásah
do výkonu existujúcich práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, upravuje spôsob

aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných
pravidiel morálky elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

64. Právo na zákonné úroky z omeškania podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je však tiež
možné posudzovať tom zmysle, či výkon tohto práva je, či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Inak

vyjadrené, za určitých výnimočných okolností možno aj výkon práva na zaplatenie úrokov z omeškania
oprávnenému subjektu s poukazom na dobré mravy celkom alebo od určitého okamihu odoprieť.

65. Prípadné odopretie práva oprávneného na úroky z omeškania musí byť však ponímané ako
opatrenie celkom výnimočné. Každý, kto má určité subjektívne občianske právo, je zásadne oprávnený

ho sám spôsobom stanoveným právnym poriadkom vykonávať, a tak jeho realizáciou dosahovať
uspokojenie svojich individuálnych záujmov, potrieb a preferencií. Použitie dobrých mravov by nemalo
viesť k oslabeniu ochrany subjektívnych občianskych práv, a tým k nežiaducemu narúšaniu istoty
občianskoprávnych vzťahov. Za rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s uplatňovaním úroku z omeškania
nemožno považovať napríklad celkovú výšku úroku z omeškania ako sankcie, ktoré je dôsledkom

dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním, lebo opačný záver by zvýhodňoval dlžníka (čím
dlhšie by dlžník neplnil svoju povinnosť, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní primeranosti
sankcie, resp. jej kolízie s dobrými mravmi ). Na ťarchu veriteľa nie je možné pričítať ani neschopnosť
dlžníka zaistiť si finančné prostriedky na včasnú úhradu dlhu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3Co/352/2015).

66. V danej veci žalobca svoj nárok, uplatňovaný v tomto konaní, opieral o faktúru č. XXXXXX, vystavenú
dňa 25.01.2011, s dátumom splatnosti 28.02.2011, žalobu v danej veci doručil na súd dňa 19.07.2011.
Uvedený postup pôvodného žalobcu bez akýchkoľvek pochybností nie je možné považovať za konaniev rozpore s dobrými mravmi, žaloba bola podaná v blízkom časovom slede po vystavení a splatnosti
faktúry, pôvodný žalobca nevyčkával dlhé obdobie, aby došlo k nárastu úrokov z omeškania. Už
dňa 25.07.2011 žalovaná doručila súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom celý nárok žalobcu poprela,

domáhala sa, aby žaloba bola zamietnutá, pričom popierala akýkoľvek finančný záväzok voči žalobcovi
ažalobcompožadovanéplnenieodmietlaplniť.Svojímpodanímzodňa29.10.2015navrhovalažalovaná
mimosúdne urovnanie v sume 25.000 eur. Zo znaleckého posudku G. M. L. č. XX/XXXX, ktorý dala
vypracovať žalovaná, vyplynulo, že znalec stanovil hodnotu doteraz nezaplatených stavebných prác
a materiálov zo strany žalovanej na sumu 35.953 eur. Žalovaná i v podanom odvolaní deklarovala,

že sa ešte pred podaním žaloby pokúsila o urovnanie sporu, pričom na pojednávaní dňa 10.12.2015
zástupca žalovanej uvádzal, že so sumou 50.000 eur žalovaná súhlasila pod nátlakom vzhľadom na
to, že bývalý stavebník voči nej inicioval rôzne konania, a to i trestné konania, na pojednávaní dňa
14.03.2016 žalovaná uviedla, že pod psychickým tlakom, že od nej pôvodný žalobca žiadal neustále
peniaze, sa rozhodla, že mu doplatí 50.000 eur, lebo chcela mať pokoj, s čím on však nesúhlasil.
Žalovaná si tak nesporne bola vedomá, že žalobca uplatňuje voči nej svoj nárok na zaplatenie ním

vykonaných stavebných prác na základe ústnej zmluvy o dielo už pred podaním žaloby i v priebehu
súdneho konania , napriek uvedenému neplnila žalobcovi v žiadnom rozsahu.

67. Ohľadne hodnoty stavebno-montážnych prác na predmetnej stavbe (rodinný dom v C. D.) predložila
žalovaná dňa 08.03.2016 súdu znalecký posudok G. M. L. č. XX/XXXX, ktorý hodnotu prác vykonaných

právnym predchodcom žalobcu stanovil na sumu 174.604,50 eur s tým, že žalovaná by mala žalobcovi
doplatiť sumu 35.953 eur. Žalobca predložil dňa 23.05.2016 súdu znalecký posudok vypracovaný
znalcom G. B. B. č. X/XXXX, z ktorého vyplynulo, že skutočne realizované stavebné práce na
predmetnom rodinnom dome v rokoch 2008 - 2009 predstavujú sumu 257.245 eur. Súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 10.11.2016 oboch znalcov vypočul a nariadil znalecké dokazovanie znalcom

G. A. H. na stanovenie odhadu stavebných prác na stavbe predmetného rodinného domu, ktorý
znalecký posudok vypracoval pod č. XX/XXXX a cenu týchto prác vyčíslil na sumu 230.540,24 eur.
Po výsluchu znalca na pojednávaní dňa 15.10.2018 a námietkach oboch strán sporu k predloženému
znaleckému posudku nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie znaleckým ústavom Slovenskou
technickou univerzitou v Bratislave, Stavebná fakulta, Ústav súdneho znalectva, ktorá podala dňa

13.11.2018 súdu znalecký posudok č. XX/XXXX a všeobecnú hodnotu vykonaných stavebných prác
a spotrebovaného materiálu na stavbe predmetného rodinného domu mimo vedľajších rozpočtových
nákladov a kompletačnej činnosti stanovil na sumu 190.464,39 eur s DPH, pričom vyhodnotil všetky
znalecké posudky v konaní vykonané, vrátane znaleckého posudku znalca G. J. D. č. XX/XXXX, ktorý
bol podaný za účelom zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností v roku 2010. Vzhľadom na

rozsiahle znalecké dokazovanie oboma stranami sporu i súdom došlo k dĺžke súdneho konania, ktoré
nie je možné pripísať výlučne na ťarchu žalobcu.

68. Vzhľadom na uvedené nie je možné v danej veci uzavrieť, že uplatňovanie úrokov z omeškania
žalobcom (ani jeho právnym predchodcom) by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) a vo vzťahu k žalovanej šikanózne a to ani s prihliadnutím na dĺžku tohto súdneho konania ,
ktorá nebola zavinená výlučne žalobcom ale oboma stranami sporu a nezvyčajne rozsiahlym znaleckým
dokazovaním. Tvrdenie žalovanej, že priznanú výšku úrokov z omeškania je možné posudzovať ako
zjavné zneužitie práva, nakoľko pôsobí voči nej likvidačne a zároveň je zjavným zámerom žalobcu ako
veriteľa spôsobiť jej ujmu, odvolací súd môže len konštatovať, že z obsahu spisu takýto záver vôbec

nevyplýva. Ako už bolo uvedené na ťarchu veriteľa (žalobcu) nie je možné pričítať ani neschopnosť
dlžníka (žalovanej) zaistiť si finančné prostriedky na včasnú úhradu dlhu.

69. K tvrdeniu žalovanej, že konanie pred súdom prvej inštancie trvalo neprimerane dlho, viac ako 10
rokov a v dôsledku mnohých procesných obštrukcií, spôsobených žalobcom, čo súd prvej inštancie

nezohľadnil, odvolací súd dodáva, že toto tvrdenie žalovanej pravdivé nie je. Prvé pojednávanie v
danej veci bolo vytýčené na deň 29.05.2012, ktoré konanie bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia
žalobcu z dôvodu jeho práceneschopnosti a z dôvodu kolízie s iným pojednávaním jeho zástupcu.
Na pojednávanie dňa 26.06.2012 sa žalovaná nedostavila (zdržiavala sa vo N.). Následne došlo k
postúpeniu pohľadávky a k pripusteniu vstupu žalovaného 2) do konania, vrátane prekladu uvedených

listín a k následnému zastaveniu konania voči žalovanému 2), ktorý procesný postup bol legitímny.
Ďalšie pojednávanie, určené na deň 31.10.2013, bolo odročené na žiadosť zástupcu žalobcu pre jeho
práceneschopnosť, žalovaná sa na pojednávanie neustanovila. Pojednávanie dňa 21.01.2014 bolo na
žiadosť oboch strán odročené z dôvodu poskytnutia času na ich mimosúdnu dohodu. Pojednávanieurčené na deň 11.03.2014 bolo odročené na žiadosť žalovanej, s ktorým odročením žalobca súhlasil
s tým, že prebiehajú medzi nimi rokovania. Rovnaký postup bol zvolený i na termín pojednávania
určený dňa 27.08.2015, kde obe strany sporu žiadali odročiť pre mimosúdne rokovania. Pojednávanie

stanovené na deň 05.11.2015, žalovaná sa ospravedlnila z dôvodu, že nestihla dať vypracovať znalecký
posudok. Pojednávania dňa 10.12.2015 sa žalovaná nezúčastnila, pojednávanie bolo odročené za
účelom doplnenia dokazovania znaleckým posudkom navrhovateľa. Žalovaná predložila znalecký
posudok č. XX/XXXX dňa 08.03.2016. Pojednávanie dňa 14.03.2016, kde sa zúčastnili obe strany
sporu, bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania predložením ďalších faktúr. Pojednávanie dňa

26.05.2016 bolo odročené na žiadosť žalovanej. Na pojednávaní dňa 19.09.2016, kde
sa zúčastnili obe strany sporu, bolo odročené za účelom výsluchu znalcov oboch sporových strán. Na
pojednávaní dňa 10.11.2016 boli vypočutí znalcovia G. B., G. D., G. L. a pojednávanie bolo odročené
súdomzaúčelomurčeniaďalšiehoprocesnéhopostupu,keďsúdustanovilznalcaG.H.navypracovanie
znaleckého posudku. Následne na pojednávaní dňa 15.10.2018 znalca G. H. vypočul, pojednávanie
odročil za účelom zhodnotenia výpovede znalca, ktoré bolo odročené na žiadosť žalovanej, resp.

zmenený termín pojednávania na deň 17.11.2019, na ktorom sa nezúčastnila žiadna zo
sporových strán. Pojednávanie dňa 28.02.2019 bolo odročené na žiadosť žalovanej s tým, že navrhla
vypočuť svedka, ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 02.05.2019, na ktorom sa
zúčastnili obe sporové strany. Termín stanovený na deň 16.09.2019 bol zrušený za účelom ustanovenia
ústavu súdneho inžinierstva na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

Dňa 14.11.2019 bol ustanovený ústav, ktorý svoj znalecký posudok súdu doručil dňa 13.11.2020.
Pojednávania, určeného na deň 10.05.2021, sa žalovaná, ani jej zástupca nezúčastnili, svoju neúčasť
ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil na
deň 10.06.2021 za účelom verejného vyhlásenia rozsudku, ktorý bol v uvedený deň vyhlásený.

70. Vzhľadom na uvedený priebeh súdneho konania pred súdom prvej inštancie nie je možné dať
žalovanej za pravdu , že v dôsledku mnohých procesných obštrukcií spôsobených žalobcom došlo
k neprimeranej dĺžke súdneho konania, ktorú dĺžku by mal súd zohľadňovať pri priznaní úrokov
z omeškania. Takýto záver z obsahu spisu nevyplýva.

71. K tvrdeniam žalovanej v súvislosti s ňou navrhovanou dohodou o urovnaní, a tým omeškanie
právneho predchodcu žalobcu (veriteľa), odvolací súd udáva, že žiadna dohoda o urovnaní v zmysle §
522 Občianskeho zákonníka predkladaná žalovanou, resp. jej návrh na mimosúdnu dohodu o urovnaní
sa v súdnom spise nenachádza. V spise sa nachádzajú len tvrdenia žalovanej, že sa rozhodla žalobcovi
pod nátlakom zaplatiť sumu 50.000 eur z dôvodu, že tento viedol proti nej iné konania i vrátane trestného

konania. Žiadnu sumu však žalovaná žalobcovi, napriek svojim tvrdeniam o údajnej navrhovanej dohode
o urovnaní, až do rozhodnutia súdu prvej inštancie, neposkytla. V prípade poskytnutého plnenia, by sa
žalovaná zbavila povinnosti platiť úroky z omeškania zo zaplateného dlhu alebo jeho časti. Nebolo tak
v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu neprijal riadne ponúknuté plnenie žalovanou alebo
by neposkytol v čase plnenia súčinnosť na splnenie dlhu, resp. jeho časti.

72. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z
omeškania je dôvodný, nie je v rozpore s dobrými mravmi.

73. Záverom môže odvolací súd len uzavrieť, že tvrdenia žalovanej, že výška úrokov z omeškania je

neproporcionálna a neprimeraná, nespravodlivá šikanózna a prieči sa dobrým mravom, nie je pravdivé,
nezodpovedá obsahu spisu a tieto námietky nie sú dôvodné. Tvrdenie žalovanej, že nedala príčinu
na podanie žaloby rovnako nie je pravdivé, lebo výsledkom tohto konania je práve uložená povinnosť
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 51.812,86 eur, ktoré mu nezaplatila za vykonanie diela do odstúpenia
od zmluvy v novembri 2010, pričom predmetom konania pred súdom prvej inštancie zostáva nárok

žalobcu proti žalovanej za zaplatenie vedľajších rozpočtových nákladov a nákladov na kompletačnú
činnosť. Tvrdenie žalovanej, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobca nedokončil dielo riadne a
včas v roku 2009 a bol v omeškaní, z obsahu spisu nevyplynulo, nakoľko doba trvania zmluvy o dielo,
a to aj v súvislosti s viacerými zmenami projektu stavby na žiadosť žalovanej, nebola medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu dohodnutá na presne určený čas.

74. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi 9 %-ný úrok z omeškania ročne od 01.03.2011 do zaplatenia, a to do 30
dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje.75. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP z dôvodu,
že rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený vo zvyšnej časti výroku I. (výške vedľajších rozpočtových

nákladov a kompletačných nákladov, na ktoré má žalobca nárok), vo výroku III. a vo výroku V.
a v rozsahu zrušenia bol súdu prvej inštancie vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V konečnom
rozhodnutí, súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho
a dovolacieho konania .

76. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).