Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225202555
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225202555.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľa: FABROS drevostavby, a.s., IČO: 54
783 119, so sídlom Lovčická 655/79, Brestovany, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. A. XXXX/X, E. F., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporca nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde je vedené konanie o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 28.08.2025 uviedol, že dňa 14.08.2023 ako

zhotoviteľ uzatvoril s odporcom ako objednávateľom zmluvu o dielo na dodanie drevenej montovanej
chaty „Natália“, na základe ktorej bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi cenu diela. Odporca v
dôsledkuomeškaniasdodanímdielaodstúpilodzmluvyažiadalvrátenieuhradenejzálohynavykonanie
diela; o uvedenom prebieha medzi sporovými stranami súdne konanie na Okresnom súde Trnava.
Ako ďalej uviedol, odporca, pravdepodobne v snahe dotlačiť navrhovateľa k mimosúdnej dohode v
spomínanom spore, príp. čisto len s úmyslom poškodiť ho, opakovane na rôznych diskusných fórach,

skupinách na sociálnych sieťach, či v Google recenziách, zverejňuje na adresu navrhovateľa nepravdivé
príspevky a komentáre, v ktorých navrhovateľa ohovára, obviňuje z páchania podvodov a iných
úmyselných trestných činov voči svojím zákazníkom a aktívne, cielene odhovára záujemcov o služby
navrhovateľa a spolupráce s ním. Hoci boli tieto príspevky opakovane administrátormi jednotlivých
skupín a fór, či samotným Google-om vymazané z dôvodu porušovania pravidiel, odporca neustále
pokračuje v ich pridávaní, napr.: „Všetko nasvedčuje tomu, že ide o vedomý spôsob podnikania založený

na zálohách, bez reálneho úmyslu stavať... Podľa dostupných informácií firma pokračuje v rovnakom
štýle aj v Českej republike. Na základe mojej skúsenosti a skúseností mnohých ďalších dôrazne
varujem pred spoluprácou s touto firmou.“, „Aktuálna situácia je taká, že podvedených ľudí pánom B. je
už veľmi veľa a celková suma zálohových platieb presiahla 700.000 Eur!!! Právnici v našom mene podajú
hromadnú žalobu za podvod veľkého rozsahu, keďže firma Fabros drevostavby a.s. naďalej pokračuje
vo svojej činnosti láka ľudí ...“, alebo „Dobrý deň, dávajte si pozor na túto firmu. Keď nechcete poísť

svoje peniaze tak si radšej vyberte inú firmu aj keď možno bude drahšia. Nasľubujú Vám všetko, ale nič z
toho.“.Odporca savosvojichpríspevkochsnažívytváraťdojem,žepodnikanienavrhovateľaje
len fiktívne, v skutočnosti nedodáva žiadne chaty, inkasuje od svojich zákazníkov zálohy bez toho,
aby mal úmysel splniť svoje zmluvné záväzky. Sumu 700.000,- € údajne získaných od
podvedených ľudí zobral odporca zo stránky Finstat a predstavuje celoročné tržby navrhovateľa za rok
2023. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ročne zrealizuje a dodá desiatky stavieb, dôkazom čoho

je aj množstvo pozitívnych recenzií podložených fotografiami, sú tvrdenia odporcu zjavne nepravdivé
a úplne absurdné. Navrhovateľ je fungujúcou spoločnosťou s vlastnými priestormiaj výrobou, má za sebou množstvo úspešne zrealizovaných projektov, ako každá firma v stavebníctve,
aj navrhovateľ sa z času na čas dostane do omeškania a má teda aj niekoľko nespokojných klientov,
to však neznamená, že ho môže odporca prezentovať ako podvodníka okrádajúceho ľudí, tváriac sa,

že ide len o oprávnenú kritiku. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že odporca úmyselne
poškodzuje dobrú povesť navrhovateľa, očierňuje ho a odhovára potenciálnych klientov od uzatvárania
zmlúv s navrhovateľom, čím cielene poškodzuje jeho podnikanie. Svojimi príspevkami a komentármi
vytváranepravdivúmienku,žesanavrhovateľdopúšťapodvodnéhokonaniavočispotrebiteľomvoforme
uzatvárania zmlúv o dielo a inkasovania záloh za ich zhotovenie, ktoré v skutočnosti nemá v úmysle

dodať a takto sa na ich úkor obohacuje, je zrejmé, že z jeho strany nejde o žiadny objektívny popis
vlastných skúseností, či konštruktívnu kritiku, ale iba o poškodenie dobrej
povesti navrhovateľa, narušenie jeho podnikania a spôsobenie čo najväčších finančných škôd na strane
navrhovateľa; uvedené nemožno v žiadnom prípade posudzovať ako zákonom aprobovanú realizáciu
práva na slobodu prejavu.
Konanie odporcu sa už citeľne prejavuje aj v podnikaní navrhovateľa, keďže navrhovateľ zaznamenal

výrazný prepad nových objednávok a stupňujúce sa znepokojenie u súčasných klientov,
ktorí sa vypytujú na stav ich objednávok, obávajú sa nepoctivého zámeru navrhovateľa nedodať im
dielo, pričom pokiaľ by navrhovateľ ponechal aktivity odporcu bez reakcie, hrozil by mu vznik ďalších
vážnych majetkových škôd, ktoré by mu mohli spôsobiť aj insolvenciu a jeho nútený zánik. Navrhovateľ
sa pokúsil uzavrieť s odporcom dohodu v spore o vrátenie zálohy, odporca však po tom,

ako v júni tohto roka telefonicky súhlasil s odstránením všetkých negatívnych príspevkov, ďalej s tým,
že navrhovateľ mu dodá objednanú chatu a následne odporca vezme svoju žalobu o zaplatenie späť,
túto dohodu odmietol uzavrieť a pokračuje vo svojich útokoch aj mimo Slovenskej republiky, kedy napr.
na stránke Seznam CZ ohovára navrhovateľa a očierňuje aj v Českej republike pôsobiacu spoločnosť
Dřevostavby FABROSCZ s.r.o., hoci s touto spoločnosťou nemal odporca žiadne skúsenosti; aj uvedené

preukazuje zámer odporcu čo najviac uškodiť navrhovateľovi. Navrhovateľ pritom, na základe dohody s
odporcom, pre odporcu ešte pred uplynutím dohodnutého termínu dodania chatu vyrobil a bol pripravený
ju dodať, odporca však po upozornení oznámil, že chatu už nechce a trvá na svojich predchádzajúcich
požiadavkách, čo je minimálne neseriózne konanie odporcu; navrhovateľ je presvedčený, že
odporca má od začiatku jediný úmysel poškodiť navrhovateľa tým, že si nechá vyrobiť chatu, ktorú po jej

dokončení odmietne prevziať a trvá na úhrade vymáhanej sumy. Navrhovateľ sa na základe uvedenej
argumentácie domáha ochrany pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby a ochrany dobrej
povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. S poukazom
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2008, sp. zn. II. ÚS 211/08, a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.09.2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007, možno uviesť, že

do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé, ako
aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Zásahom pritom môžu byť aj kritika, ak táto presiahla rámec
oprávnenej kritiky.

3. Zákon pritom poskytuje ochranu už aj pri ohrození, nemusí teda dôjsť k priamemu poškodeniu

dobrej povesti, hoci v tomto prípade je zrejmé, že k poškodeniu navrhovateľa už skutočne došlo.
Hoci navrhovateľovi v dôsledku konania odporcu vznikla škoda v podobe ušlého zisku, ktorej náhrady
by sa mohol voči odporcovi domáhať, navrhovateľ nemá záujem o vyvolanie ďalšieho
súdneho sporu a požaduje len ukončenie aktivít odporcu spočívajúcich v systematickom ohováraní
navrhovateľa, t.j. má za to, že navrhovaným neodkladným opatrením možno medzi stranami dosiahnuť

trvalú úpravu pomerov, v prípade uloženej povinnosti je však pripravený podať aj žalobu vo veci samej.
Podľa navrhovateľa aktivity odporcu objektívne predstavujú vážne nebezpečenstvo pre ďalšiu činnosť
a existenciu navrhovateľa, ktorému nevie navrhovateľ zabrániť inak, ako nariadením neodkladného
opatrenia spočívajúceho v povinnosti zdržať sa akýchkoľvek vyjadrení, ktorých predmetom by bol
navrhovateľ a jeho podnikateľská činnosť, a to na všetkých sociálnych sieťach, internetových stránkach

a verejne dostupných diskusiách, preto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa
odporcovi uloží:
I. povinnosť zdržať sa šírenia akýchkoľvek príspevkov, komentárov, článkov a recenzií
týkajúcich sa činnosti a podnikania navrhovateľa prostredníctvom sociálnych sietí, recenzií na stránke
Google a verejne dostupných online diskusií, ako aj

II. povinnosť natrvalo odstrániť exitujúce príspevky a komentáre týkajúce sa činnosti a podnikania
navrhovateľa, zverejnené na osobnom profile odporcu, ako aj v skupinách a verejne dostupných
diskusiách na sociálnej sieti Facebook a na stránke Google v časti recenzií navrhovateľa.Ako prílohy návrhu navrhovateľ predložil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní zvoleným právnym
zástupcom, kópiu výzvy Okresného súdu Trnava adresovanej navrhovateľovi na vyjadrenie sa k
vyjadreniu odporcu v konaní vedenom na danom súde o zaplatenie 45.000,- € s príslušenstvom, tzv.

printscreen viacerých príspevkov a recenzií odporcu na adresu navrhovateľa, mailovú komunikáciu
navrhovateľa s právnym zástupcom odporcu o vyhotovení objednanej chaty a podmienkach jej dodania,
výňatok zo vzájomnej telefonickej chatovej komunikácie navrhovateľa s odporcom a výpisy, ktoré majú
preukázať zníženie nových objednávok u navrhovateľa v dôsledku konania odporcu.

4. Navrhovateľ podaním zo dňa 14.10.2025 na výzvu súdu doplnil svoj návrh bližším označením už
existujúcich príspevkov a komentárov odporcu týkajúcich sa činnosti a podnikania navrhovateľa, ktoré
požaduje odstrániť, a to uvedením konkrétneho dátumu ich zverejnenia, konkrétneho miesta, prípadne
aj iného opisu ich umiestnenia v rámci sociálnej siete Facebook a webovej stránky Google. K doplneniu
priložil aj printscreeny niektorých príspevkov a recenzií odporcu na adresu navrhovateľa.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín
od doručenia návrhu.

Podľa § 328 ods. 3 C.s.p. uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 19b ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pri neoprávnenom použití názvu
právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a
odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať
aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby.5. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery účastníkov
konania, ak je to potrebné. Dôvodom pre nariadenie neodkladné opatrenia môže byť len to, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom zákon len

demonštratívne uvádza povinnosti, ktoré môžu byť predmetom neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie možno nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie
je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. Rozsah

dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje.

6. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. je univerzálnym neodkladným opatrením
spočívajúcim v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa určitých rušivých zásahov, resp.
naopak, strpieť určité obmedzenia, ktorý umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových

situáciách. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí pritom súd zohľadniť reálne
dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej
ujmy na strane povinnej osoby; neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je
nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu.

7. Navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha ochrany podľa § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.
Do práva proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti (resp. dobrému menu) možno zasiahnuť
skutkovými tvrdeniami a neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, pričom tieto sú takého charakteru, že
im chýba akýkoľvek skutkový základ. V oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia, ktoré majú
difamačný charakter. Takisto môže ísť aj o kritiku, ak presiahla rámec oprávnenej kritiky. Uvedené

znamená,žedanétvrdeniemusíbyťspôsobilézasiahnuťdodobrejpovestiprávnickejosoby.Nepravdivé
tvrdenie alebo neoprávnená kritika teda má mať difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú
povesť právnickej osoby (tzv. znevažujúci dojem) a zároveň zásah do dobrej povesti (resp. dobrého
mena) má presiahnuť určitú prípustnú intenzitu v takej miere, ktorú už v demokratickej spoločnosti
nemožno tolerovať. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá pokrýva prípady kolízie práva

na ochranu dobrej povesti právnickej osoby (ochranu osobnosti fyzickej osoby) s právom na slobodu
prejavu, sa vyznačuje značnou rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný,
preto nie je možné vyvodiť z nej striktné všeobecné pravidlá; práve naopak, tieto prípady si vyžadujú
náležité posúdenie skutkových okolností prípadu a následné starostlivé vyvážanie týchto vzájomne
protichodných garancií. Napriek spomínanej rôznorodosti rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre

ľudské práva však existuje v oblasti difamačných sporov niekoľko základných orientačných kritérií,
ktoré zvyknú byť zohľadňované pri riešení otázky ochrany práva na dobrú povesť v strete so slobodou
prejavu a ktorých systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude daná prednosť ochrane slobody
prejavu alebo naopak, osobnostným právam. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie akceptovateľnosti
obmedzenia práva na slobodu prejavu v konkrétnom prípade je predovšetkým otázka jeho

primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality (k tomu
viď napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/29/2021 zo dňa 30.04.2021).

8. V časti navrhovanej povinnosti I podľa bodu 3 odôvodnenia uznesenia dospel súd k záveru, že
predmet tejto povinnosti odporcu spočívajúci v zdržaní sa šírenia akýchkoľvek príspevkov, komentárov,

článkov a recenzií týkajúcich sa činnosti a podnikania navrhovateľa prostredníctvom sociálnych sietí,
recenzií na stránke Google a verejne dostupných online diskusií, je vymedzený tak všeobecne a široko,
že nariadené neodkladné opatrenie by sa tak malo, resp. mohlo vzťahovať na akékoľvek budúce
príspevky, komentáre, články a recenzie odporcu týkajúce sa činnosti a podnikania navrhovateľa.
Uvedené by však odporcu nepochybne obmedzovalo nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie

sledovaného účelu, keďže v zásade by mu zakazovalo v budúcnosti zverejňovať o navrhovateľovi
príspevky s akýmkoľvek, vopred nepredvídateľným obsahom, a to paradoxne aj pozitívne, ktoré by boli
navrhovateľovi na prospech.
V danej súvislosti je nutné konštatovať, že žiadaná úprava trvalého charakteru pri
navrhovanej povinnosti I podľa bodu 3 odôvodnenia uznesenia nezodpovedá zásade proporcionality.

Právne účinky takého neodkladného opatrenia by obmedzili odporcu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah na jeho práve na slobodu prejavu, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej
republiky. V tejto časti preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I uzneseniapodľa § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol (k tomu viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 21Co/109/2024 zo dňa 09.10.2024).

9. V časti navrhovanej povinnosti II podľa bodu 3 odôvodnenia uznesenia (v znení doplnenia návrhu
zo dňa 14.10.2025) dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je aj v tejto
časti nedôvodný. S poukazom napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/122/2022 zo
dňa 19.10.2022 posudzoval konajúci súd v danej súvislosti predovšetkým to, či pri predmetnom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je vôbec možný postup podľa § 330 ods. 2 CSP, kritériom čoho

je okrem povahy veci nevyhnutne aj potreba bezodkladného upravenia pomerov (§ 325 ods. 1 CSP),
účinky ktorého budú smerovať do budúcna.
Podľa názoru súdu v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,akoanizostatnéhoobsahuspisu,nevyplývajúžiadneskutočnostiosvedčujúce
naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Navrhovateľ ničím
neosvedčil, že je bezodkladne potrebné, aby bolo nariadené práve neodkladné opatrenie a prečo nie

je namieste, aby prebehlo riadne konanie o ochranu osobnosti s riadne vykonaným dokazovaním, v
ktorom by mal žalovaný možnosť vyjadriť sa k žalobe. V súvislosti s požiadavkou navrhovateľa natrvalo
zmazať už existujúce príspevky a komentáre týkajúce sa činnosti a podnikania navrhovateľa, zverejnené
na osobnom profile odporcu, ako aj v skupinách a verejne dostupných diskusiách na sociálnej sieti
FacebookanastránkeGooglevčastirecenziínavrhovateľa,súdzastávanázor, žepreventívny

charakter neodkladného opatrenia neumožňuje, aby sa navrhovateľ úspešne domáhal neodkladným
opatrením povinnosti odstrániť príspevky z internetových stránok, prípadne z facebookového profilu a
sociálnych sietí ak tieto už boli zverejnené, t.j. tvrdený zásah do práva navrhovateľa už nastal. Ak sa
navrhovateľ domnieva, že niektoré z už uverejnených informácií boli nepravdivé a
spôsobilé privodiť mu určitú ujmu, musí byť aj v jeho záujme dosiahnuť trvalé odstránenie následkov

zásahu, čoho sa môže domáhať iba žalobou vo veci samej o ochranu osobnosti v
sporovom konaní. Iba v konaní o veci samej pri rešpektovaní základných princípov sporového konania,
ako je princípu prejednacieho a princípu rovnosti zbraní, bude možné po vykonaní
dokazovania posúdiť, či zverejnené informácie sú alebo nie sú pravdivé a či sú alebo nie sú objektívne
spôsobilé zasiahnuť do práv navrhovateľa (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5Cdo 245/2012). K uvedenej problematike sa vyjadril aj Ústavný súd SR v
uznesení sp. zn. III. ÚS 511/2021 zo dňa 16.09.2021, v ktorom uzavrel, že „otázkou však zostáva
vymedzenie tých situácií, kedy môže súd rozhodujúci o nariadení neodkladného opatrenia dospieť k
presvedčeniu, že ním nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov strán. Trvalá úprava pomerov je zásadne dosiahnuteľná len rozhodnutiami vo veci samej,

ktoré sú výsledkom zákonom definovaného civilného sporového konania a ktoré končia právoplatným
rozsudkom alebo zákonom pripusteným odklonom s rovnakými účinkami (platobný rozkaz, rozsudok
pre zmeškanie). Preto rozhodnutie o neodkladnom opatrení bez uloženia povinnosti podania žaloby vo
veci samej (pozn. súdu: konkrétne k príspevkom, ktoré by sa mali definitívne odstrániť prostredníctvom
nariadeného neodkladného opatrenia by už neprichádzalo do úvahy podanie žaloby vo veci samej

o tom istom nároku, resp. požiadavke) môže byť len celkom výnimočným nástrojom vyriešenia sporu
dvoch strán, a to v zásade len v situácii, ak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôjde
ku konsenzu strán o tom, že ich spor bude vyriešený touto procesnou formou. Vyriešenie sporu
neodkladným opatrením, ktoré konzumuje konanie vo veci samej, je bez súhlasu oboch strán o takomto
riešení sporu nielen konštrukciou, ktorá sa bez jasného základu vymyká Civilným sporovým poriadkom

predpokladanému rozhodovaniu vo veci samej, ale aj konštrukciou na hrane základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“
10. Súd v danej súvislosti zdôrazňuje aj to, že navrhovateľ len samotným obsahom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vrátane jeho doplnenia a príloh dostatočne neosvedčil ani existenciu, resp.
naplnenie svojho práva proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej

osoby (a tým ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania), keďže predmetné
príspevky a komentáre odporcu zverejnené na stránke Google a na verejne dostupných diskusiách a
sociálnej sieti Facebook obsahujú opis negatívnych vlastných skúseností odporcu s navrhovateľom (čo
vo svojom návrhu nerozporuje ani samotný navrhovateľ a čoho dôkazom je aj prebiehajúce konanie
medzi účastníkmi na Okresnom súde Trnava sp. zn. 27Csp/58/2025, kde sa odporca domáha proti

navrhovateľovi vrátenia zaplatenej zálohy) a uvedenie primeraného vlastného hodnotiaceho úsudku.
Keďže pri predmetných tvrdeniach a vlastnom hodnotiacom úsudku odporcu je daný jasný skutkový
základ, ktorý konkrétne v jeho prípade nespochybňuje ani navrhovateľ, nemožno bez ďalšieho hovoriť
o tom, že uvedené príspevky a komentáre by objektívne mohli presahovať prípustnú intenzitu zásahovdo dobrej povesti právnickej osoby. Ich zverejnením teda bez ďalšieho nemusí dochádzať k prekročeniu
oprávnenej kritiky a oprávnenej miery uplatňovania práva na slobodu prejavu, a to ani pri odkazovaní
na to, že samotným odporcom zažité negatívne podnikateľské správanie navrhovateľa nemusí byť

ojedinelým prípadom s poukazom na viaceré obdobné príspevky a recenzie od iných osôb, o ktorých
má odporca vedomosť podľa jeho vyjadrenia v uvedených príspevkoch.
Práve skutočnosť, že v danom prípade nemusí ísť o ojedinelý prípad s odporcom a o ojedinelé negatívne
príspevky, či komentáre alebo recenzie len odporcu potom vzbudzuje aj ďalšiu významnú otázku, a
to v tom smere, či by mohli mať výlučne len príspevky a komentáre odporcu potenciál spôsobiť ujmu

na obchodnej činnosti navrhovateľa v takom významnom rozsahu, ako to navrhovateľ
v konaní osvedčoval tabuľkou o poklese nových objednávok spoločnosti na č.l. 19 spisu, a teda či
by zaznamenaný pokles mohol byť spôsobený výlučne následkom správania odporcu tým, že práve
odporca a výlučne on by disponoval takou mienkotvornou silou, ktorá by z nejakého dôvodu
presahovala efekt verejného vyjadrenia v príspevkoch, komentároch a recenziách, bežne pripisovaný
rôznym fyzickým osobám v postavení spotrebiteľa. Obchodný subjekt pôsobiaci v oblasti poskytovania

služieb (aj) fyzickým osobám sa v rámci svojho pôsobenia vo verejnom priestore spravidla nevyhne
subjektívnym hodnotiacim úsudkom klientov, pričom od takéhoto podnikateľského subjektu možno
dôvodne očakávať vyššiu mieru odolnosti voči negatívnej kritike (potenciálne aj kritike nie vecnej)
prezentovanej na verejných platformách.
V danej súvislosti bolo preto nutné konštatovať, že ani žiadaná úprava trvalého charakteru pri

navrhovanej povinnosti II podľa bodu 3 odôvodnenia uznesenia (v znení doplnenia návrhu zo dňa
14.10.2025) nezodpovedá zásade proporcionality. Právne účinky takého neodkladného opatrenia by
obmedziliodporcuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsahnajehoprávenasloboduprejavu,
ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky. Aj v tejto časti preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo výroku I uznesenia podľa § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol (k tomu viď napr.

uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Co/109/2024 zo dňa 09.10.2024). Uvedené samozrejme
nebráni tomu, aby navrhovateľ podal ohľadom svojich práv príslušnú žalobu na súde proti odporcovi, t.j.
aby inicioval v daných súvislostiach riadne konanie vo veci samej.

11. O trovách konania rozhodol súd postupom podľa § 354 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 C.s.p.,

keďže toto uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, pričom súd dospel k
záveru, že odporca by mal nárok na náhradu trov konania podľa jeho úspechu vo veci, avšak nakoľko
odporcovi preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania (čl.
4 C.s.p.) nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje /§ 357 písm. d) a m) C.s.p./.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p., ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.