Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124437097
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:6124437097.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. B.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C. D., v konaní o zaplatenie 1.369,33 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 400,06 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 400,06 eur od 12.11.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou uplatnenou pôvodne v upomínacom konaní a postúpenou tunajšiemu súdu dňa
14.3.2025 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.369,33 eur, zmluvného úroku vo výške 139,63 eur,
úroku z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 1,69 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.369,33 eur od 18.10.2024 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 30,- eur a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.6.2021 uzatvoril so žalovanou na diaľku úverovú zmluvu, na
základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.100,- eur. Zmluva bola uzatvorená
elektronicky prostredníctvom Internet Bankingu. Žalovaná sa poskytnutý úver a úroky zaviazala splácať
v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver s príslušenstvom bola povinná zaplatiť
do 15.5.2026. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne
a včas, čím porušila svoje zmluvné povinnosti. Žalobca preto na základe výzvy na predčasné splatenie
úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 17.10.2024 v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, v súlade s úverovou zmluvou a obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po
zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia opakovaným upozornením
zo dňa 14.8.2024, v ktorom žalobca upozornil žalovanú, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy
uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, vyhlási predčasnú splatnosť úveru
a požiada žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Výzva na predčasné
splatenie úveru a opakované upozornenie sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej, pričom k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru došlo pre neuhradenie splátky, ktorej splatnosť nastala dňa 15.7.2024.

Žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 3.100,- eur do dňa zosplatnenia uhradila na istinu sumu
1.730,67 eur, na základe čoho dlžná suma istiny ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 1.369,33 eur.
Po zosplatnení žalovaná neuhradila žiadnu splátku. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania ku dňu
zosplatneniaúveruvovýške1,69eur,úrokzomeškaniavovýške5%ročneznezaplatenejistinyododňanasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia a zmluvný úrok do konečnej splatnosti úveru vo výške
139,93 eur, vypočítaný ako rozdiel celkovej čiastky úveru podľa zmluvy 4.092,20 eur, poskytnutej istine
3.100,- eur, poplatku za poskytnutie úveru 155,- eur a úroku zaplateného žalovanou vo výške 697,27 eur

(4.092,20 eur - 3.100,- eur - 155,- eur - 697,27 eur = 139,93 eur). V súvislosti s uplatneným nárokom na
zmluvný úrok žalobca poukázal na početnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom
k možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení bližšie poukázal na
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo 16. júna 2020 a sp. zn. 3Cdo/113/2019 z 29.
júna 2020. Z dôvodu omeškania žalovanej s úhradou splátok úveru si žalobca v súlade s čl. 1 bod 1.2

zmluvy uplatňuje aj zmluvnú pokutu spolu vo výške 30,- eur za porušenie povinnosti žalovanej uhrádzať
splátky úveru včas a riadne, a to zmluvnú pokutu za omeškanie splátky vo výške 15,- eur a zmluvnú
pokutu za omeškanie splátky po upozornení vo výške 15,- eur (§ 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

3. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že pred poskytnutím úveru si s odbornou starostlivosťou preveril

schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.Informácieorodinnomstavežalovanej,ojejzamestnaníavýdavkochzískalžalobcazožiadosti
o poskytnutie úveru, pričom na určenie dostatočnej sumy na bežné životné náklady slúži hodnota
životného minima, ktorej výška bola ku dňu uzatvorenia zmluvy určená Opatrením Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, z ktorého žalobca vychádzal. Žalobca tiež realizoval dopyt do SRBI/NRKI

a na základe Kreditného reportu preveril záväzky žalovanej, ktorá existujúce úvery splácala riadne
a bez omeškania. V danom prípade bola výška úveru určená vopred bez aktívnej účasti žalovanej,
a to na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa o platobných operáciách získaných
z interných zdrojov veriteľa, keďže žalobca viedol pre žalovanú dlhodobo (viac ako 6 mesiacov) osobný
účet od 6/2016. Žalobca preto nebol povinný overovať príjem spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni (§

7 ods. 43 zákona č. 129/2010 Z. z.). Na základe posúdenia kreditných obratov na účte žalovanej,
ktoré predstavovali reálne platby v prospech účtu žalovanej a debetných obratov žalovanej za obdobie
predchádzajúce poskytnutiu úveru, bol žalobca schopný s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu
žalovanej.

4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 4Up/2098/2024 zo dňa
16.12.2024, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Okresný súd Banská Bystrica po
tom, ako žalobca navrhol pokračovať v konaní, v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní, postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.

5. Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu, poučenia o procesných právach a povinnostiach spolu s
výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk ani po vykonanom šetrení, preto súd postupoval v zmysle ust.
§ 116 ods. 2 CSP a žalobu doručoval žalovanej na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa
15.5.2025 s tým, že písomnosť sa po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tom nedozvie.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 5.8.2025. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 9.7.2025
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti
konania, a zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím aj v jeho neprítomnosti. V prípade žalovanej, ktorá si
predvolanie na pojednávanie neprevzala v odbernej lehote bola uplatnená fikcia doručenia v zmysle §

111 ods. 3 CSP. Súd tak vec prejednal v neprítomnosti sporových strán.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav.

8. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 3.6.2021 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
0000000000810839 - Pôžička (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.100,- eur. Žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala splácať v
pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 65,62 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 15.6.2021.
Výška úrokovej sadzby bola 9,9 % ročne. Súčasťou zmluvy bol aj poplatok za poskytnutie úveru v sume

155 eur jednorazovo s termínom splatnosti v deň čerpania úveru, najneskôr do 3.7.2021, a poplatok za
poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3,25 eur mesačne, pri počte úhrad 60. Celková čiastka, ktorú
bola žalovaná povinná zaplatiť bola 4.092,20 eur, výška RPMN bola 13,90 % (táto bola vypočítaná za
predpokladu, že úver bol vyčerpaný jednorazovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba ostanúpo celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z parametrov uvedených v zmluve, t. j.
výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru), priemerná RPMN ku dňu
uzatvorenia zmluvy bola 13,01 %, odplata bola dohodnutá vo výške 16,60 %, úrok z omeškania 5 %

ročne, poplatok za vklad hotovosti na úverový účet 4,- eur, poplatok za predčasné splatenie úveru
alebo jeho časti 0,5 % z predčasne splatenej čiastky (ak je zostatková splatnosť 1 rok a menej), inak
1 % z predčasne splatenej čiastky úveru, resp. bez poplatku, ak suma predčasných splátok (vrátane
aktuálnej) nepresiahne za predchádzajúcich 12 mesiacov 10.000,- eur, poplatok za žiadosť o zmenu
podmienok úveru 40,- eur, zmluvná pokuta za omeškanie splátky 15,- eur, zmluvná pokuta za omeškanie

splátky po upozornení 15,- eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru 30,- eur a poplatok za potvrdenia
a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť 25,- eur.

9. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje povinnosti, preto žalobca opakovaným
upozornením zo dňa 14.8.2024 žiadal žalovanú o zaplatenie sumy 95,88 eur do 8.9.2024, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 5,05 eur, zmluvného úroku vo výške 10,57 eur, úroku z omeškania

vo výške 0,26 eur a zmluvnej pokuty a poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov vo výške 30,-
eur. Súčasne žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade
neuhradenia dlžnej sumy v stanovenom termíne. Následne výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa
17.10.2024 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru a žiadal o úhradu celého dlhu vo výške 1.477,39 eur,
pozostávajúcehozistinyvovýške1,369,33eur,zmluvnéhoúrokuvovýške46,34eur,úrokuzomeškania

vo výške 1,72 eur a zmluvnej pokuty a poplatkov v zmysle sadzobníka vo výške 60,- eur. Z predložených
fotokópií predmetných zásielok, ktoré sa žalobcovi vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote vyplýva, že
boli doručované žalovanej na adresu jej trvalého pobytu a uložené na pošte. Opakované upozornenie
bolo uložené na pošte dňa 20.8.2024 a výzva na predčasné splatenie úveru dňa 24.10.2024. Na základe
uvedeného teda možno usudzovať, že sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej.

10. Podľa priloženého prehľadu splácania do predčasného splatenia je zrejmé, že žalovaná splátkami
celkovo uhradila sumu 2.544,94 eur do 18.6.2024. Po predčasnom zosplatnení žalovaná neuhradila
žiadnu splátku. Podľa stavu omeškaných splátok úveru ku dňu zosplatnenia (17.10.2024), ich suma
predstavovala celkovo 262,48 eur. Podľa prepočtu zmluvných úrokov predstavoval dlžný úrok ku dňu

17.10.2024 sumu 45,96 eur. Podľa prepočtu úrokov z omeškania predstavoval dlžný úrok ku dňu
17.10.2024 sumu 1,69 eur. Podľa výpočtu zmluvného úroku do konečnej splatnosti, tento predstavuje
sumu 139,93 eur.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie.16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

25. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka.

26.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

31. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral
žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových

podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný
právny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
skutočnosť,ževprávnomvzťahuzaloženomuvedenouzmluvouvystupovalažalovanáakospotrebiteľka
a žalobca mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ,
ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva spotrebiteľský charakter. V

posudzovanom prípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých
prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol.

32. Keďže súd zmluvu uzatvorenú so žalovanou posúdil ako spotrebiteľskú zmluvou, prioritne
posudzoval premlčanie uplatnenej pohľadávky, sledujúc splnenie predpokladov podľa § 54a

Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti, ktorej
zákonné podmienky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka súd považuje za splnené, pre neuhradenie
splátky splatnej dňa 15.7.2024. Žaloba bola podaná dňa 21.11.2024, teda pred uplynutím premlčacej
doby, nárok bol uplatnený včas a pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne.

33. Súd ďalej skúmal spotrebiteľskú zmluvu aj s ohľadom na to, či obsahuje všetky obligatórne
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9
ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Zo zmluvy o úvere vyplýva, že

žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3.100,- eur, pričom žalovaná bola zároveň povinná zaplatiť v deň
čerpania úveru, najneskôr do 3.7.2021, aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 155,- eur. Ak bola
na účet žalovanej pripísaná suma úveru a vzápätí z nej žalobca zinkasoval sumu poplatku 155,- eur,
možno konštatovať, že žalovaná reálne nedisponovala istinou úveru 3.100,- eur, ale sumou 2.945,- eur.
Za tejto situácie považuje súd za preukázané, že ak v zmluve bola výška poskytnutého úveru uvedená

v sume 3.100,- eur, nebola uvedená správne. Keďže zmluva o úvere (pôžičke) je reálnym kontraktom,
viažucim sa na odovzdanie požičanej sumy, v prejednávanom prípade nastal rozpor medzi zmluvným
dojednaním o úvere vo výške 3.100,- eur a skutočne poskytnutou sumou úveru vo výške 2.945,- eur, po
odrátaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 155,- eur.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti v rozsudku sp. zn. 9Cdo 287/2021 zo dňa
30.6.2022 uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 4/2022, na ktorý súd poukazuje, uviedol, že celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne
poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí

zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

35. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru možno tiež usudzovať,
že nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN. Dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku
za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru,

bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie
celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť
nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej
čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy.36. K takémuto postupu žalobcu, ktorý okamžite odrátal poplatok za poskytnutie úveru z dohodnutej
istiny úveru Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 8CoCsp/5/2023 zo dňa 15.2.2024 uviedol, že

správnosť postupu žalobcu v obdobných veciach bola podrobená prieskumu zo strany Súdneho dvora
Európskej únie a poukázal na rozsudok vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s.
z 26. apríla 2016, v ktorom sa Súdny dvor Európskej Únie okrem iného vyjadril k požiadavkám na
náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať
pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem

„výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice, odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok
10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle,
že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s
predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor
uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s úverom do

výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.

37. V prípade, že údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené
v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že

spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o
spotrebiteľských úveroch).

38. V súdenej veci je z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona
o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať predmetný spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov

a bez úrokov, ako to vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom potrebné vychádzať z toho, že žalovaná by mala
žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Žalobcovi prislúcha z predmetného zmluvného vzťahu

so žalovanou nárok na vrátenie poskytnutej istiny úveru vo výške 2.945,- eur po odrátaní poplatku vo
výške 155,- eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná na úhradu dlhu zaplatil žalobcovi
celkovo 2.544,94 eur, nesplatená časť istiny úveru predstavuje sumu 400,06 eur, čo zodpovedá
hmotnoprávnemu nároku žalobcu a dôvodnosti podanej žaloby. Súd preto zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 400,06 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

40. Takéto zmluvné ustanovenie možno tiež považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a uplatňovanie nárokov z nej za rozporné s
dobrými mravmi, pretože takáto podmienka nebola individuálne dohodnutá a súčasne jednoznačne
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor žalovanej ako spotrebiteľky.

Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Poplatok by
mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie

dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 155,- eur pri poskytnutom úvere 3.100,- eur, nakoľko
za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Predmetný poplatok je výlučne v
prospech dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného nároku na poplatok za poskytnutie úveru je tak možné
zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

41. Rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd považuje žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu
spolu vo výške 30,- eur, za omeškanie splátky vo výške 15,- eur a za omeškanie splátky po upozornení
vo výške 15,- eur. V posudzovanom prípade je nesporné, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili
predtlač zmluvy bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter dojednania
a jeho začlenenia v texte právneho úkonu, nie sú pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná

individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody
bola výsledkom dojednania účastníkov. O individuálnom dojednaní nemožno hovoriť v prípade, keď
zákazník musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôžu
vylúčiť. V danom prípade nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobcaako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých formulárových zmluvách. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ).

Žalovaná mohla len zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť, nevynímajúc tú skutočnosť, že
Všeobecné obchodné podmienky tvorí spolu 45 strán, preto je dôvodné mať pochybnosť, či bola
žalovaná ako spotrebiteľka pri uzatváraní zmluvy s nimi reálne aj oboznámená. Zmluvná pokuta,
ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore

s Chartou základných práv Európskej únie. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť.

42. Už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach

oboch účastníkov. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad omeškania splátky, resp. omeškania splátky
po upozornení, výšku omeškanej splátky vôbec nezohľadňuje. Zmluvná pokuta, tak ako bola dojednaná,
teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške prevyšujúcej samotnú výšku omeškanej splátky. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje

uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. V danom prípade ide teda o
neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

43. Súd preto zamietol žalobu aj v časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 30,- eur.

44.Naposilneniezáveruobezúročnostiabezpoplatkovostiúverusúdnadôvažokvovzťahukpovinnosti

žalobcu skúmať bonitu spotrebiteľa tak, ako to vyžaduje znenie ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ uvádza, že
po posúdení splnenia všetkých povinností žalobcu, ktoré sú na neho kladené, dospel k záveru, že v
konaní nebolo preukázané, či žalobca pred uzatvorením zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že pred
uzatvorením zmluvy o úvere boli zisťované a dostatočným spôsobom vyhodnotené výdavky žalovanej.

45. Žalobca síce mal pri overovaní bonity nejaké údaje o majetkových pomeroch žalovanej, teda
zadovážil o žalovanej isté množstvo informácií, tieto však nedostatočne vyhodnotil. Pri posúdení
úverovej schopnosti klienta vychádzal z údajov poskytnutých mu žalovanou v žiadosti o úver a tiež
z dopytu do úverového registra SRBI/NRKI, výsledkom ktorého bol žalobcom predložený dokument

Kreditný report (č.l. 43) alebo z prehľadu obratov na bežnom účte žalovanej. Toto konanie žalobcu
však nemožno označiť ako posúdenie s odbornou starostlivosťou, nakoľko už zo samotnej žiadosti
o poskytnutie spotrebiteľského úveru vyplýva, že žalovaná síce uviedla, že je zamestnaná, avšak v
žiadosti absentuje akýkoľvek údaj o zamestnávateľovi, druhu pracovného pomeru, či výška príjmu
žalovanej, pričom tieto údaje, ako z obsahu spisu vyplýva, neboli žiadnym spôsobom zo strany žalobcu

overené. Na základe získaných informácií nemohol žalobca mať vytvorený obraz o platobnej schopnosti
žalovanej, nakoľko nemal preukázaný jej príjem hodnovernými dokladmi. Aj napriek uvedenému žalobca
poskytol žalovanej úver. Postup žalobcu je potrebné hodnotiť ako formálny, pričom tento nezodpovedal
požiadavke odbornej starostlivosti. Rovnako nebolo preukázané, ako žalobca zisťoval ďalšie výdavky
žalovanej, prípadne overil výdavky uvádzané žalovanou v žiadosti spolu ako celkové mesačné výdavky

domácnosti vo výške 370,- eur, pozostávajúce z výdavkov na stravovanie vo výške 200,- eur, bývanie
vo výške 100,- eur, doprava a telekomunikácie vo výške 70,- eur. V kolonke ostatné výdavky je uvedená
suma 0,- eur.

46. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba pritom chápať ako situáciu, v ktorej v

závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok
finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v
predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci
rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovio úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie,
dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe
k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť

spotrebiteľa splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i
povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napríklad štátom publikované údaje
o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so
známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nielen tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch
(pozri Rozsudok NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

47. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz

o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy.

48. Je povinnosťou veriteľa informácie získané, či už v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi
z príslušných databáz, vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie,
z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná

starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Podľa názoru
súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného bolo bez náležitej odbornej starostlivosti,
pričom nezohľadňovalo individuálne pomery žalovaného a jeho výdavky, ktoré žalobca vôbec neskúmal.
Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho
schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci

možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť
spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka
aktívne zisťovať a preverovať. Uvedené platí o to viac v prípade, keď dlžník v žiadosti o poskytnutie
úveru uvedie, tak ako v tomto prípade, ďalšie výdavky vo výške 0,- eur, za súčasne kreditným reportom
zistenej úverovej zaťaženosti žalovanej štyrmi spotrebiteľskými úvermi so sumou zostávajúcich splátok

6.895,- eur. Čo sa týka skúmania príjmov žalovanej, žalobca nepredložil žiadne výpisy z účtov, z ktorých
by vyplýval príjem žalovanej a ktorý žalobca vyhodnocoval. Žalobca nepredložil žiadnu lustráciu zo
Sociálnej poisťovne, kde by si overoval príjem žalovanej a trvanie jej pracovného pomeru.

49. Žalobca poukázal na ust. 7 ods. 43 ZoSÚ tvrdiac, že nebol povinný overovať príjem spotrebiteľa

v Sociálnej poisťovni, a to z dôvodu, že disponoval historickými údajmi o finančnej situácii spotrebiteľa
a platobnými operáciami z interných zdrojov, keďže viac ako 6 mesiacov viedol účet žalovanej. V tejto
súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že z predložených výpisov z účtu žalovanej
za obdobie 27.2.2021 až 31.5.2021 vyplývajú jediné kreditné operácie v prospech účtu žalovanej, a to
od platiteľa E. B., teda zrejme manžela žalovanej, aj to nepravidelné a v rôznych sumách. Na základe

predložených výpisov z účtu žalovanej teda nemožno usudzovať, že by išlo o príjem žalovanej. Zároveň
žalobca nepreukázal, či pre účely posúdenia bežných výdavkov analyzoval z bežného účtu žalovanej
aj jej výdavky, na základe ktorých by si vytvoril reálny obraz o jej výdavkoch na živobytie, domácnosť,
dopravu a iné životné náklady žalovanej.

50. Vychádzajúc len z týchto žalobcom uvedených údajov, si žalobca nemohol vytvoriť dostatočný
prehľad o finančnej situácii žalovanej. Použitie týchto údajov bez overovania samotnej existencie
pravidelného príjmu žalovanej a jej výdavkov sa skôr javí ako účelové, s cieľom vytvoriť zdanie
väčšej schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver. Konanie žalobcu nemožno považovať za splnenie
požiadavky skúmania bonity s odbornou starostlivosťou. Nedostatočné skúmanie bonity spotrebiteľa

a nesplnenie povinnosti vyplývajúcej žalobcovi z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je preto ďalším dôvodom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v časti
o zaplatenie sumy 400,06 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

52. Keďže sa žalovaná dostala s platením svojich peňažných záväzkov do omeškania, súd jej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 naradenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v žalobcom uplatnenej výške, neprevyšujúcejzákonný úrok z omeškania, a to 5 % ročne zo sumy 400,06 eur od 12.11.2024 do zaplatenia a
v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. od 18.10.2024 zamietol. V danom prípade bola výzva na

predčasné splatenie úveru zo dňa 17.10.2024 adresovaná žalovanej, ktorou žalobca zároveň oznámil
zosplatnenie úveru k uvedenému dňu, uložená na pošte dňa 24.10.2024. Od tohto dátumu plynula
žalovanej odberná lehota 18 dní na prevzatie zásielky, ktorá uplynula dňa 11.11.2024. Žalovaná si
zásielku neprevzala ani v odbernej lehote, preto sa odo dňa nasledujúceho po jej uplynutí, t. j. odo
dňa 12.11.2024 preukázateľne dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Z uvedeného

dôvodu súd priznal žalobcovi úrok zo omeškania zo sumy 400,06 eur od 12.11.2024 a v prevyšujúcej
časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

57. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto prípade nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa

odôvodňujúci postup podľa § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie
1.369,33 eur s príslušenstvom. V konaní bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 400,06 eur vrátane
príslušenstva, v ktorej bolo žalobe vyhovené. Žalobcov úspech v konaní predstavuje 29,22 %, úspech
žalovanejpredstavuje70,78%.Čistýúspechžalovanejtakpredstavuje41,56%,pretobyjejvuvedenom

rozsahu vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanej
žiadne trovy v konaní nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal z čl. 17
Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa § 262
CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale

i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).