Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321204843
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1321204843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: prof. MUDr. C. U., PhD.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXXX I., A., právne zastúpený: LEX, advokátska kancelária s. r. o.,
so sídlom: Májkova 3, Bratislava, IČO: 51 940 922, proti žalovanému: Ing. K. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: I. XX, D., právne zastúpený: JUDr. Michaela Voleková, advokátka, so sídlom: Trnavská 27,
Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 03. mája 2024, č. k. B3-24C/53/2021 - 178, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 03. mája 2024, č.k.

B3-24C/53/2021-178, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 03. mája 2024, č. k. B3-24C/53/2021-178, žalobu v
celom rozsahu zamietol. Druhým výrokom súd prvej inštancie žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca sa domáhal určenia, že spoluvlastnícky podiel 4/6 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III,
obec Bratislava - m. č. R. K., katastrálne územie C., a to na: a) rodinnom dome - stavba so súpisným
č. XXXX, na ulici H. XX v Bratislave, postavenom na pozemku s parcelným č. XXXX/X, b) samostatne
stojacej garáži so súpisným číslom XXXXX, postavenej na pozemku s parcelným č. XXXX/X, c) pozemku
s parcelným č. XXXX/X, druh pozemku - záhrada, s výmerou 553 m2, parcela registra „C“, d) pozemku s

parcelným č. XXXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou 123 m2, parcela registra
„C“, patrí do dedičstva po poručiteľke D. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX,
naposledy trvalým pobytom D., R. K., H. XXXX/XX.

3. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2013 na základe ukončeného dedičského konania po otcovi žalobcu a
žalovaného sa spolu s matkou D. U. žalobca a žalovaný stali spoluvlastníkmi rodičovského domu. Podiel
D. U. bol vo výške 4/6 a podiel žalobcu a žalovaného vo výške po 1/6. Dňa 13.12.2016 došlo medzi

žalovaným a poručiteľkou k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej poručiteľka previedla časť svojho
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6 na žalovaného, ktorý sa tak stal podielovým spoluvlastníkom
vo výške podielu 3/6. V kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na cene prevádzaného podielu
vo výške 106.666,- eur a ako spôsob úhrady dohodli odovzdanie zmenky vystavenej žalovanýmna meno poručiteľky na rad, na videnie, bez protestu. Zmenka mala byť odovzdaná poručiteľke pri
podpise kúpnej zmluvy. Dňa 02.02.2021, poručiteľka zmenku darovala svojej vnučke R. F., rod. U..
Dňa 03.09.2018 došlo medzi žalovaným a poručiteľkou k ďalšej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol

prevod podielu na nehnuteľnostiach vo veľkosti 2/6. Po vklade vlastníckeho práva sa žalovaný stal
podielovým spoluvlastníkom v 5/6. Kúpnu cenu si strany dohodli vo výške 106.666,- eur s tým, že bude
uhradená bankovým prevodom na účet poručiteľky do 30 dní od podpisu. Kúpna cena bola pripísaná na
účet poručiteľky v dňoch 03.08.2018 a 06.08.2018. Dňa 08.08.2018 bola z bankového účtu poručiteľky
prevedená suma 106.666,- eur na účet R. F., dcéry žalovaného. Podľa žalobcu bolo nepochybné, že

kúpna zmluva z roku 2016 bola simulovaným právnym úkonom zastierajúcim darovaciu zmluvu. Žalobca
upriamil pozornosť na neobvyklý spôsob úhrady kúpnej ceny, nakoľko poručiteľka so žalovaným, t. j.
matkasosynom,akospôsobúhradykúpnejcenyzaspoluvlastníckepodielydohodliodovzdaniezmenky
vystavenej žalovaným na meno poručiteľky. So zreteľom na fakt, že k skutočnej úhrade kúpnej ceny
vo výške 106.666,- eur v prospech poručiteľky nikdy nedošlo, a na skutočnosť, že vystavenie zmenky
medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi je mimoriadne nezvyčajné, bol žalobca presvedčený, že pri

kúpnej zmluve z roku 2016 išlo o simulovaný právny úkon, pričom išlo o simuláciu úplnú, ktorého účelom
bolo zastrieť disimulovaný právny úkon, ktorým v skutočnosti bola darovacia zmluva. Namietal, že kúpna
zmluva je dvojstranný, konsenzuálny právny úkon, ktorého účelom je výmena hodnoty za hodnotu, resp.
veci za peniaze a základe zisteného, a v žalobe uvedeného skutkového stavu, nebolo možné prísť k
záveru, že účel predmetnej kúpnej zmluvy bol naplnený, nakoľko poručiteľka nikdy neobdržala kúpnu

cenu za prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Výsledkom uvedených úkonov bolo bezplatné získanie
majetku, ktorý by inak patril do dedičskej podstaty po poručiteľke, rodinou žalovaného. Žalobca tiež
poukázal na veľmi neobvyklé nakladanie so zmenkou, t. j. jej údajné odovzdanie pri podpise kúpnej
zmluvy,jejuloženienaneznámommiestevrokoch2016-2021(pričomporučiteľkaprežilaposlednéroky
svojho života najmä v Dome sociálnych služieb I., kde k osobným veciam mali voľný prístup tretie osoby)

a následné darovanie zmenky, čo vyvoláva otázku, či takáto listina vôbec existovala. Dôvod, prečo v roku
2016 nedošlo k darovaniu spoluvlastníckeho 2/6 podielu, ale namiesto darovania bola uzatvorená kúpna
zmluva s platobnou podmienkou, ku ktorej realizácii nemalo nikdy dôjsť, sa podľa žalobcu nachádza v
§ 484 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ak by žalovaný uzatvoril s poručiteľkou darovaciu
zmluvu, žalobca by po smrti matky zdedil celý zvyšný 2/6 podiel na nehnuteľnostiach. Podľa žalobcu

kúpna zmluva z roku 2016 bola simulovaným právnym úkonom zastierajúcim disimulovanú darovaciu
zmluvu, pričom išlo o simuláciu úplnú. Ak však má platiť darovacia zmluva, musí spĺňať i zákonnú
náležitosť podľa ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda, že ak je predmetom darovania
nehnuteľnosť, darovacia zmluva musí byť písomná. Podľa judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22 Cdo 101/2001, v prípade, že účastníci uzavreli simulovanú písomnú kúpnu zmluvu ohľadne

nehnuteľnosti, ktorou chceli zastrieť darovanie tejto nehnuteľnosti, nie je darovacia zmluva platná, pokiaľ
nebola uzavretá písomne tak, že by z jej znenia vyplývalo, že išlo o darovanie. Vo vzťahu ku kúpnej
zmluve z roku 2018 mal žalobca za to, že sa jednalo nielen o simuláciu právneho úkonu, ale aj o
obchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedené formálne zaplatenie kúpnej ceny,
a jej okamžité vrátenie späť najbližšej osobe „kupujúceho“ s jednoznačným cieľom ukrátiť práva tretej

osoby vyplývajúce z § 484 Občianskeho zákonníka, nemôže požívať právnu ochranu. Na základe
uvedeného mal za to, že prevedené podiely vo veľkosti po 2/6 patria do dedičstva po poručiteľke.

4. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že uzatvorenie oboch kúpnych zmlúv nemožno považovať za
simulovaný právny úkon z dôvodu, že boli splnené všetky zákonné náležitosti oboch právnych úkonov.

Poukázal na to že pre neplatnosť z dôvodu simulovaného právneho úkonu musí dôjsť k nedostatku
skutočnej vôle subjektov. Predávajúca, matka sporových strán - jednoznačne prejavila svoju vôľu
predať spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti a kupujúci, žalovaný, prejavil svoju vôľu kúpiť predmetný
spoluvlastnícky podiel. V danom prípade nenastáva rozpor medzi vôľou a jej prejavom a zároveň právne
úkony netrpia vadami prejavu vôle subjektov - nakoľko právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite

a zrozumiteľne. Zároveň boli splnené všetky zákonné náležitosti kúpnej zmluvy, došlo k odovzdaniu
predmetu prevodu, prevzatiu predmetu prevodu a zaplateniu kúpnej ceny. Právne konštrukcie žalobcu
o nesplnení prirodzeného účelu kúpnych zmlúv spojené so simulovaným právnym úkonom považoval
žalovaný za účelové, s cieľom žalobcu zmariť slobodnú vôľu svojej matky vykonanej počas života.
Poznamenal, že zmenka je rovnako ako bezhotovostný prevod alebo hotovostný prevod finančných

prostriedkov považovaná za spôsob úhrady kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že pri druhej kúpnej zmluve bola
kúpna cena riadne uhradená na účet matky, pričom ohľadom darovania bola dňa 08.08.2018 uzatvorená
darovacia zmluva medzi matkou sporových strán a jej vnučkou. Uhradením kúpnej ceny došlo k
naplneniu všetkých náležitosti kúpnej zmluvy a žiadnym spôsobom nemohlo prísť k simulovanémuprávnemu úkonu, nakoľko vôľa matky, predávajúcej, bola predať svoj spoluvlastnícky podiel a vôľou
kupujúceho, žalovaného, bolo predmetný spoluvlastnícky podiel kúpiť. To, ako s kúpnou cenou ex post
naložila predávajúca je v jej slobodnej dispozícii a jej slobodné rozhodnutie vykonané za života, ktoré

nemôže nijakým spôsobom spochybňovať jej prejavenú vôľu spoluvlastnícky podiel predať.

5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že z výsluchu žalovaného vyplynulo, že po
smrti otca ich mama postupom času nemohla bývať v dome sama a potrebovala pomoc. V tom čase brat
žil v cudzine. Do domova dôchodcov I. bola prijatá v lete 2015. Zvýšené náklady s tým spojené spočiatku

hradil on, keď ale dosiahli výšku 6 až 7 tisíc eur, mama povedala, že by sa na nákladoch mohol podieľať
aj brat. Brat časť nákladov zaplatil, avšak s tým, že viac už nedá, takže potom ich platil len on. Mama
chcela platiť náklady zo svojich peňazí, ale tie by jej vydržali len rok, rok a pol. S možnosťou predať dom
mama nesúhlasila, mala v ňom časť osobných vecí a aj brat v ňom býval, keď prišiel na Slovensko. Po
roku a pol pobytu mamy v I. pri debatách dospeli k tomu, že ak teda chce hotovosť, tak on nej ponúkol,
že odkúpi časť domu, aby bola mama spokojná. Následne s mamou uzavrel kúpnu zmluvu, zaplatil

zmenkou, ktorú mame odovzdal a ktorú si zobrala. Mama bola puntičkár, chcela mať istotu, že bude
mať peniaze, zmenku brala ako taký vankúš na celý život. Chcela mať poistku, že on všetko zaplatí,
zrejme preto si zmenku nenechala vyplatiť. Zmenku v roku 2021 darovala svojej vnučke R., v tom čase
už bola mama chorá a bývala u jeho dcéry R.. Pri odovzdaní zmenky dcére prítomný nebol. Dcéra ho
požiadala o preplatenie zmenky v apríli 2022, kedy si zakladala škôlku a začala podnikať, zmenku jej

preplatil dňa 25.04.2022, kedy mu aj zmenku odovzdala. K dispozícii má už len kópiu zmenky. Druhú
kúpnu zmluvu uzavreli v roku 2018, kedy sa dcéra R. mala vydávať, čo mama žalovaného považovala
za veľkú vec, a tiež v tom čase dcéra stavala chatu. Mama jej chcela dať peniaze, preto jej peniaze hneď
poslala. Z výsluchu svedkyne R. F. vyplynulo, že so svojou starou mamou mala dobrý vzťah. Do domova
dôchodcov išla stará mama pre problém so zrakom, inak bol jej zdravotný stav veľmi dobrý. Mala kľúče

od izby v domove dôchodcov, chodila ku kaderníčke, bola bez obmedzenia. Veci týkajúce sa kúpnych
zmlúv so starou mamou neriešili, nepýtala sa jej na detaily. Sumu 106.666,- eur od nej dostala, bol to
jeden z darov pred svadbou, s tým, že peniaze už nebude potrebovať. Po vypuknutí epidémie Covid
riešili ako rodina čo so starou mamou, v tom čase bol otec chorý, tak povedala, že môže ísť bývať k nim
a tak bývala v izbe ich dcéry. Vedela o tom, že jej stará mama chce darovať zmenku, zmenku videla

medzi jej dokumentami, spolu riešili spôsob ako, stará mama že rubopisom. Potom mala zmenku u seba
a keď rozbiehala podnikanie, dala ju otcovi preplatiť. Na jar 2022, v čase keď otvárali škôlku, jej otec
zmenku preplatil prevodom na účet. Originál zmenky odovzdala otcovi.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav. Zo zmlúv o

prevode vlastníckeho práva zo dňa 13.12.2016 a dňa 03.08.2018, ako aj z rozhodnutí Okresného úradu
Bratislava I zo dňa 19.12.2016, resp. 14.08.2018, vyplynuli skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca o uzavretých
kúpnych zmluvách a o spôsobe platenia kúpnej ceny, na základe čoho žalovaný nadobudol jeho súčasný
5/6 spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Spoluvlastníkmi nehnuteľností sú žalobca v podiele 1/6
a žalovaný v podiele 5/6. Žalovaný a žalobca spoluvlastnícke podiely 1/6 nadobudli titulom osvedčenia

o dedičstve sp. zn. XXD/XX/XX, zo dňa 25.03.2013 a žalovaný podiely po 2/6 nadobudol titulom kúpnej
zmluvy podľa V-XXXXX/XX, zo dňa 19.12.2016 a titulom kúpnej zmluvy podľa č. V-XXXXX, zo dňa
14.08.2018. Z dedičského uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 21D/57/2021-75, Dnot 39/2021,
zo dňa 21.06.2021 vyplynulo, že poručiteľka D. U. mala v čase svojej smrti majetok len nepatrnej
hodnoty 60,16,- eur, preto bolo konanie o dedičstve zastavené. Súd prvej inštancie zistil, že v období

od 31.03.2017 do 29.03.2018 žalovaný pravidelne mesačne poukazoval na účet D. U. sumu 980,- eur.
Dom sociálnych služieb I. vystavoval faktúry za sociálne služby od 01.07.2015 za D. U. žalovanému
ako odberateľovi. Dňa 08.08.2018 previedla D. U. na účet R. F. sumu 106.666,- eur, s informáciou pre
príjemcu - dar pre R. U.. Z preberacieho protokolu k darovanej zmenke vyplynulo, že dňa 02.02.2021
D. U. odovzdala R. F. zmenku, ktorá bola vystavená dňa 13.12.2016 Ing. K. U. na remitenta D. U., na

sumu 106.666,- eur, splatnú na videnie, s rubopisom na rad R. U..

7. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 41a
ods. 2, prvá veta, § 46 ods. 1, § 484, § 41a ods. 2, Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte rozsudku len „OZ“), § 151 a § 185 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v

platnom znení, (ďalej v texte rozsudku len „C.s.p.“)

8. Aplikáciou citovaných ustanovení na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca pre úspech v spore musel spoľahlivo preukázať, že žalovaný aporučiteľka D. U. v skutočnosti chceli uzavrieť darovacie zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie sa to však
žalobcovi v konaní nepodarilo. Rozhodujúca časť argumentácie žalobcu o simulácii kúpnej zmluvy bola
založená len na skutkových okolnostiach, ktoré vyplývajú zo samotných zmlúv o prevode vlastníckeho

práva a z dohodnutého spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, resp. na následnom nakladaní s kúpnu cenou
a cenným papierom. Súd prvej inštancie súhlasil so žalobcom, že platenie kúpnej ceny zmenkou nie
je medzi príbuznými obvyklé. Na druhej strane, iba takýto spôsob zaplatenia ceny nie je dôkazom o
chýbajúcej vôli uzavrieť kúpnu zmluvu a nie je sám o sebe ani spôsobilý spochybniť vážnosť vôle
zmluvných strán. Z výsluchu žalovaného, ani zo svedeckej výpovede jeho dcéry nevyplynuli žiadne také

skutočnosti, ktoré by svedčili o vôli uzavrieť darovaciu zmluvu. Pri hodnotení dôkazov bolo tiež dôležité,
že neexistoval žiadny iný dôkaz, ktorý by svedčil, alebo aspoň naznačoval, že išlo o simulovaný právny
úkon, že vôľou matky žalobcu a žalovaného bolo darovať podiely na nehnuteľnosti žalovanému. Súd
prvej inštancie bral do úvahy aj skutočnosť, že ak by matka sporových strán naozaj chcela svoje podiely
na nehnuteľnosti darovať žalovanému, mohla tak bez akýchkoľvek prekážok urobiť. Z dokazovania
vyplynulo, že poručiteľka v čase smrti nemala iný majetok, ktorý by bol predmetom dedenia, teda v

dedičskom konaní po poručiteľke by ani neprichádzalo do úvahy započítanie daru pre žalovaného
alebo daru pre jeho dcéru. Počas života mohla D. U. slobodne rozhodovať o svojom majetku. Nárok
dediť, na ktorý sa odvolával žalobca, vzniká až smrťou poručiteľa. Za života poručiteľky nemali žalobca
ani žalovaný nárok na žiadny majetok ich matky. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie pri hodnotení
dôkazov nepovažoval za dôležité špekulácie žalobcu o nepoctivých zámeroch žalovaného zmocniť sa

majetku a neponechať nič na náhode, ani špekulácie o tom, čo by nastalo, ak by poručiteľka zomrela
skôr, niekoľko dní po uzavretí zmluvy v roku 2018. Súd prvej inštancie rovnako poznamenal, že matka
žalobcu a žalovaného mohla aj vo vyššom veku rozumne uvažovať o svojom majetku a o spôsobe
jej finančného zabezpečenia počas zvyšku života. Súd prvej inštancie vo vzťahu k namietanému
nepredloženiu originálu zmenky v súdnom konaní, aby sa prípadne mohlo dať znalecky preskúmať, či

bola podpísaná v čase vystavenia, uviedol, že vo všeobecnosti to mohlo vyvolávať určité pochybnosti,
avšak v tomto konkrétnom prípade prihliadal najmä na výpoveď svedkyne, ktorá vypovedala, že zmenku
videla u svojej starej mamy, prijala ju ako dar, dala si ju preplatiť a zmenková suma jej bola preukázateľne
uhradená. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi sa nepodarilo dostatočne spoľahlivo
preukázať, že skutočnou vôľou žalovaného a jeho matky bolo uzavrieť darovaciu zmluvu, len preto,

aby v budúcom dedičskom konaní vylúčili možnosť započítania neobvyklého daru, a nie uzavrieť kúpnu
zmluvu. Skutočnosti, ktoré vyplynuli najmä z výsluchov žalovaného a svedkyne boli pre súd prvej
inštancie prijateľné, dostatočne uveriteľné. Žalobca nebol v jednoduchej dôkaznej situácii, no bol to v
prvom rade on, koho zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré napokon neuniesol.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto
mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. priznaný nárok na plnú náhradu trov konania.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca
odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., pri čom zotrval na svojom názore, že

kúpne zmluvy z rokov 2016 a 2018 boli simulovanými právnymi úkonmi, ktoré zakrývajú darovacie
zmluvy. Tiež podľa jeho názoru súd prvej inštancie nedostatočne kriticky vyhodnotil dôkazy vykonané v
súdnom konaní, najmä z pohľadu dôveryhodnosti tvrdení žalovaného a svedkyne R. F., keďže sa jedná
o osoby v blízkom príbuzenskom vzťahu. Následne upozornil na nekonzistentné skutočnosti skutkových
tvrdení. Namietal pri tom vyjadrenie žalovaného, keď ten uviedol, že „Druhou kúpnou zmluvou žalovaný

nadobudol zostávajúce 2/6 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, čím matke sporových strán
neostal už žiadny majetok, ktorý by mohol byť predmetom dedenia.“ Žalobca upozornil, že v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy z roku 2018 mala D. U. vo svojej držbe zmenku vystavenú žalovaným v
hodnote 106.666,- eur. V prípade, ak by D. U. zomrela, napr. niekoľko dní po podpise kúpnej zmluvy z
roku 2018, predmetná zmenka by sa stala predmetom dedenia a vďaka kolácii by sa v plnom rozsahu

stala dedičstvom žalobcu. Žalobca uvedené vnímal ako nepochybný dôkaz o účele celej transakcie a
skutočnej vôli zmluvných strán, teda, že matka D. U. nemala v skutočnosti z kúpnej zmluvy z roku 2016
získať žiadne protiplnenie a že vystavená zmenka buď v tom čase vôbec neexistovala alebo zmenka
bola celý čas v moci žalovaného. Tiež namietal, že žalovaný úmyselne dňa 25.4.2022 zničil dôkaz -
zmenku, hoci mal vedomosť, že žalobca opakovane žiadal preukázanie jej existencie. Zničením zmenky

nastala aj dôkazná núdza žalovaného, keďže žalovaný nevie preukázať jej existenciu. To znamená, že
žalovaný nevie preukázať, že zmenka bola skutočne platobným prostriedkom a teda nevie preukázať,
že sa jednalo o kúpnu zmluvu a nie o darovanie. V odvolaní tiež poukázal na to, že pri hodnotení
výsluchov žalovaného a svedkyne je potrebné uviesť, že tak žalovaný, ako aj jeho dcéra R. F. mali zosporných právnych úkonov priamy majetkový prospech vysokej hodnoty, preto ich motivácia nepravdivo
svedčiť vo svoj prospech je založená nielen na blízkom rodinnom vzťahu, ale aj finančnom zisku. Počas
súdneho konania taktiež došlo k zmene skutočností, ktorými sa žalovaný snažil odôvodniť dary D. U.

pre R. F.. Zatiaľ čo vo vyjadrení žalovaného zo dňa 01.12.2021 bolo tvrdené, že dary, najmä finančné
prostriedky boli vďakou za starostlivosť v čase pandémie, vo svedeckých výpovediach sa malo jednať o
dar k svadbe a k začiatku podnikania. Ďalej poznamenal, že ak by v prípade kúpnej zmluvy z roku 2018,
po ktorej nasledoval prevod celej kúpnej ceny na účet R. F., skutočne existovala vôľa uzatvoriť kúpnu
zmluvu, potom by si zrejme D. U. ponechala aspoň časť kúpnej ceny, nakoľko si uvedomovala svoju nie

ideálnu finančnú situáciu. Podľa právneho názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vôľu
poručiteľky čo sa týka časového hľadiska. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy z roku 2016 a taktiež v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy z roku 2018 nikto, teda ani samotná D., nemohol vedieť, aký majetok bude
mať D. U. v čase smrti. Preto obchádzanie inštitútu kolácie nemožno vylúčiť ako motív pri uzatváraní ani
jednej z uvedených kúpnych zmlúv. Pri tom upozornil, že D. U. disponovala majetkom najmenej v sume
106.666,- eur (pohľadávka zabezpečená zmenkou vystavenou žalovaným), a to až do 02.02.2021, t. j.

ešte 14 dní pred svojou smrťou.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neustále podsúva
súdu svoj výklad vôle matky sporových strán, ktorý však bol v príkrom rozpore s prejavenou vôľou v
písomnom právnom úkone. Uviedol, že matka sporových strán vykonala jednotlivé právne úkony v čase,

keď žila a nikto, ani žalobca a ani žalovaný nemohol vedieť a ani predpokladať, kedy nastane úmrtie
matky, a preto špekuláciu, že keby matka sporových strán zomrela skôr, tak by mohla do úvahy pripadať
kolácia, nebolo možné vyhodnotiť inak ako špekuláciu s cieľom predstaviť svoju fabuláciu reálnejšou.
Vo vzťahu k žalobcom namietaným zmenám v argumentácii považoval za potrebné upozorniť na to,
že išlo o vyjadrenie žalovaného, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že nebol prítomný pri rozhovoroch

jeho matky a svojej dcéry, vnímal takto, a preto bolo pochopiteľné, že dcéra žalovaného mohla tieto
dôvody špecifikovať podrobnejšie. Doplnil, že už v čase prednesu záverečných rečí, žalobca útočil na
skutočnosť, že svedkyňa vzhľadom na príbuzenský vzťah k žalovanému a získaný majetkový prospech
svedčila v prospech žalovaného. Poznamenal pri tom, že ako dôkaz výpoveď svedkyne navrhol žalobca,
pričom už v tom čase bolo zjavné, že svedkyňa je v príbuzenskom vzťahu k žalovanému a že z právnych

úkonov matky sporových strán mala finančný prospech. Vo vzťahu k namietanému zničeniu dôkazu -
zmenky uviedol, že zmenka po vyplatení zmenečnej sumy môže byť zneužitá, napr. opäť rubopisovaná
a znova predložená na preplatenie, preto je bežná prax, že takýto cenný papier sa po splnení povinnosti
z nej vyplývajúcej zničí. Žalovaný vyhotovil zo zmenky kópiu, ktorú predložil do súdneho spisu, pričom
matkasporovýchstránmalazložitýpodpisaužpozorovanímvoľnýmokomjepodpisnarubopisezmenky

totožný, napr. s podpisom na kúpnej zmluve. Záverom poznamenal, že žalovaný matke sporových strán
zaplatil kúpnu cenu, resp. vystavil cenný papier, a teda základná požiadavka bezodplatnosti pri darovaní
nebola splnená. Matka sporových strán bola plne spôsobilá na právne úkony, a teda bola plne spôsobilá
s finančnými prostriedkami nakladať počas svojho života podľa svojho uváženia.

12. Žalobca predložil súdu prvej inštancie vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom sa v plnom
rozsahupridržalpodanéhoodvolaniaazopakovalsvojupredchádzajúcuargumentáciu.Doplnil,žepodľa
jeho názoru obava matky sporových strán z nedostatku financií na starobe a charakter právnych úkonov,
t. j. kúpnych zmlúv z roku 2016 a 2018, boli v priamom rozpore. Osoba, ktorá má v záujme sa finančne
zabezpečiť predajom svojho majetku, nepochybne obratom nedaruje „kúpnu cenu“ do posledného eura

inej osobe, resp. si namiesto peňazí nevypýta od „kupujúceho“ zmenku. Zmenka nie je univerzálny
platobný prostriedok, jej funkcia je najmä zabezpečovacia. Z toho vyplýva, že v prípade, ak by sa matka
sporových strán dostala do finančných problémov, bola by odkázaná na dobrovoľné vyplatenie dlžnej
zmenkovej sumy zo strany K. U., ku ktorému by nemuselo dôjsť.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, z neho vyvodil správny skutkový stav a na daný stav
aplikoval správne právne predpisy, so správnym právnym záverom. V podstate už súd prvej inštancie
zodpovedal aj argumenty, ktoré sú uvádzané v odvolaní, keď tieto argumenty boli uvádzané žalobcomaj počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie,
že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že v prípade predmetných kúpnych zmlúv malo ísť o
simulované právne úkony zastierajúce darovanie, a to s motívom obísť ustanovenie § 484 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života
poručiteľa od neho bezplatne dostal. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že predmetné kúpne zmluvy majú všetky náležitosti, vyjadrujú vôľu strán uzavrieť kúpnu zmluvu a je
dohodnutá aj primeraná cena za predaj. To, že prvá kúpna zmluva má dohodnutý spôsob úhrady cez
zmenku, nemožno vyhodnotiť ako simuláciu darovania. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie,

i keď ide o neobvyklú formu úhrady dohodnutú medzi rodinnými príslušníkmi, neznamená, že je to
nemožné a spôsobuje automaticky neplatnosť predaja. Navyše vieme, že účastníci kúpnej zmluvy boli
obaja ekonomického vzdelania, teda pre nich mohol byť takýto spôsob dohody o zaplatení kúpnej ceny
nie neobvyklý. Žalobca namieta, že žalovaný nepredložil do konania originál zmenky, čo naznačuje,
že zmenka ani nemusela existovať. Odvolací súd považuje dané tvrdenie žalobcu za jeho subjektívne
vnímanie, nijako nepreukázané. Vieme, že zmenku poručiteľka darovala vnučke (na č.l. 34 spisu je kópia

preberacieho protokolu k darovanej zmenke). Rovnako vieme, že žalovaný vyplatil dcére sumu uvedenú
na zmenke. V spise sa nachádza kópia zmenky, a zničenie jej originálu odôvodňuje žalovaný logicky
tým, že po vyplatení zmenečnej sumy, originál zmenky zničil, aby sa s ňou nemohlo ďalej nakladať.
Odvolaciemu súdu sa javí až nemožné, všetky tieto kópie listín sfalšovať, či nejakým spôsobom upraviť.
Druhá kúpna zmluva obsahovala spôsob úhrady kúpnej ceny prevodom na účet, čo sa aj udialo. To, že

následne poručiteľka danú vyplatenú sumu za podiel na nehnuteľnosti darovala svojej vnučke (dcére
žalovaného), nemožno vyhodnotiť tak, že to dokazuje, že kúpna zmluva medzi poručiteľkou a žalovaným
mala byť v skutočnosti zmluvou darovacou. Bolo absolútne vecou poručiteľky, ako naložila s peniazmi,
ktoré získala za predaj podielu na nehnuteľnosti. Odvolací súd ani nevidí žiaden rozpor vo výpovediach
žalovaného a jeho dcéry, ohľadom najmä dôvodu, pre ktorý sa poručiteľka rozhodla obdarovať vnučku.

To, že žalovaný uviedol, že to bolo z vďačnosti za to, že sa vnučka o ňu osobne starala počas pandémie
Covid alebo, že vnučka uviedla, že to bol svadobný dar a pomoc pre rozbeh podnikania, sa nevylučujú
a obstoja všetky dôvody popri sebe. Nevylučuje sa teda, že poručiteľka na znak vďaky za starostlivosť,
vnučkedalapeniazeakosvadobnýdarapríspevoknapodnikanie.Žalovanýmoholmaťsprostredkovaný
poručiteľkou len niektorý dôvod obdarovania, a vnučka zase iné dôvody. K námietke žalobcu, že obava

matky sporových strán z nedostatku financií na starobe a charakter právnych úkonov, t. j. kúpnych
zmlúv z roku 2016 a 2018, boli v priamom rozpore, nakoľko osoba, ktorá má v záujme sa finančne
zabezpečiť predajom svojho majetku nepochybne obratom nedaruje „kúpnu cenu“ do posledného eura
inej osobe, resp. si namiesto peňazí nevypýta od „kupujúceho“ zmenku, uvádza, že aj dané tvrdenie
musí vyhodnotiť súd len ako subjektívne vnímanie veci žalobcom. Nie je vylúčené, že poručiteľka najprv

predala podiel s tým, že sa chce zabezpečiť, pre prípad, že by musela hradiť pobyt v dome seniorov,
avšak daný postoj mohla zmeniť pod vplyvom situácie, keď videla, že žalovaný a vnučka jej poskytujú
starostlivosť a plne sa podieľajú na úhrade ceny služieb v dome seniorov. Nie je vylúčené ani, že pri
druhej kúpnej zmluve, chcela poručiteľka predajom podielu na nehnuteľnosti získať peniaze, z dôvodu,
aby ich mohla následne darovať vnučke. Dané však nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, či simuláciu

s darovaním. Odvolací súd k námietke o nedôveryhodnosti svedkyne - dcéry žalovaného uvádza,
že nie je dôvodné vyhodnotiť výpoveď svedkyne ako nedôveryhodnú len z dôvodu príbuzenského
vzťahu k žalovanému. Rovnako nie je možné nahliadať na výpoveď či už žalovaného, či svedkyne
ako nedôveryhodnú z dôvodu, že mali prospech z napádaných úkonov. Ich výpovede nevykazujú také
závažné odlišnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť ich pravdivosť. Navyše ich výpovede sú len

jedným z vykonaných dôkazov. Súd hodnotí vec podľa všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach. Odvolací súd rovnako za špekulácie považuje tvrdenia žalobcu, že darovanie simulovali
žalovaný a poručiteľka z dôvodu obchádzania ustanovenia § 484 Občianskeho zákonníka. Odvolací
súd dodáva, že aj keby došlo k darovaniu podielov na nehnuteľnosti zo strany poručiteľky žalovanému,
k aplikácii ustanovenia § 484 Občianskeho zákonníka by nedošlo, nakoľko v čase smrti poručiteľka

nevlastnila žiaden majetok. Tvrdenia žalobcu, že kúpne zmluvy boli učinené z cieľom obísť ustanovenie
§ 484 Občianskeho zákonníka, hodnotí odvolací súd len ako subjektívne vnímanie žalobcu, prameniace
s nespokojnosťou z výsledku dedičského konania. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že predložené kúpne zmluvy spĺňajú všetky náležitosti, vyjadrujú jasnú vôľu zmluvných strán,
a nie je možné na podklade žiadneho dôkazu dospieť k záveru, že bol týmito zmluvami zastretý úkon

darovania. Nie je potom možné ani dospieť k záveru, ktorý tvrdí žalobca, že išlo o darovacie zmluvy,
ktoré však pre nesplnenie zákonných náležitostí, najmä dohodnutú bezodplatnosť, nespĺňajú zákonné
náležitosti a sú teda neplatné.15. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie na podklade podaného odvolania dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a preto rozsudok potvrdil. (§
387 ods. 1 C.s.p.).

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1a§262ods.1C.s.p.Nakoľkoodvolacísúdodvolaniužalobcunevyhovelanapadnutérozhodnutiesúdu
prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).