Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: BR-4Er/287/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203339
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6315203339.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica pracovisko Brezno, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, D. B., o vymoženie povinnosti zaplatiť 30,- Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Zámocká 30, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Brezno D. XXXX XXXXXX zo dňa 01.06.2015 bol súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý, PhD. poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči
povinnému vo výške 30,- Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor bol ku dňu 31.10.2023 odvolaný
z funkcie, a ako jeho náhradník bol ustanovený JUDr. Ladislav Jakubec.

2. Dňa 14.02.2025 bolo súdu doručené podanie povinnej označené ako ,, Návrh na odklad a zastavenie
exekúcie.“ V návrhu na zastavenie exekúcie povinná uviedla, že navrhuje zastaviť exekúciu podľa
§ 57 Exekučného poriadku. Povinná uviedla, že exekúcia je vedená na základe Rozsudku E. F.
E. č.k. E. XXXXX/XX zo dňa 05.11.2014. Povinná má za to, že exekučný titul je v rozpore so
zákonom, s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v rozpore s únijným
právom. Podľa povinnej, súd opomenul posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky zakladajúcej právomoc

rozhodcovskéhosúdunaprejednanieveci.Povinnáďalejuviedla,žeexekučnýsúdjepovinnývpriebehu
celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky formálne i materiálne predpoklady na
vedenie konania, pričom jedným z týchto predpokladov je aj exekučný titul. Povinná poukazuje
na neplatnosť neprijateľných podmienok upravených v spotrebiteľských zmluvách ( § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka ), ako aj na to, že podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol

spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným
zákonom. Začlenenie rozhodcovskej doložky do textu typizovanej spotrebiteľskej zmluvy, nemožno
považovať za spotrebiteľom osobitne vyjednanú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil v rozhodcovskom konaní a vopred prijal závery rozhodcovského súdu za konečné a záväzné, je
zmluvná podmienka, ktorá sa prieči dobrým mravom. Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná

podmienka, bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť
exekučným titulom. Neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe, ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské
konanie, má za následok, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul, bol vydaný
orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodovať, a teda takýto rozsudok
nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za spôsobilý exekučný titul. Povinná tiež
uviedla, že rozhodnutie obsahuje popri úroku 8% ročne aj ďalšiu sankciu vo výške 32 % ročne, čo

predstavuje úžeru a zároveň neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinná ďalej uviedla, že nedostatok
právomoci stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvymá v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť ( nezáväznosť ) rozhodcovského
rozsudku. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X G. XXX/XXXX zo dňa 09.02.2012:„Ak
v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd

avtakomprípadeaninemoholvydaťrozhodcovskýrozsudok.Akceptovanímrozhodcovskéhorozsudku,
pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý
v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa

zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“ Povinná
poukázala na ustálenú judikatúru, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. H. XX/XXXX
zo dňa 24.02.2011 a sp. zn. I.. H. XX/XXXX, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X G. X/
XXXX zo dňa 21.03.2012, so. Zn. XXXXX XX/XXXX, sp. zn. XXXX XXX/XXXX. Nedostatok právomoci
súdu sa považuje za neodstraniteľnú podmienku konania, ktorá má za dôsledok, že súd nemôže
vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani
nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Povinná ďalej uviedla, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. X G. X/XXXX zo dňa 21.03.2012: „ Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.“ Povinná
zároveňpožiadalaoodkladexekúcie,keďženazákladevyššieuvedenéhomožnoočakávať,žeexekúcia
bude zastavená.

3. Dňa 20.06.2025 oprávnený doručil tunajšiemu súdu svoje vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie. Vo svojom návrhu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami povinnej, ako aj s dôvodmi, ktoré povinná
vo svojom návrhu uviedla. Oprávnený tvrdí, že návrh na zastavenie nespĺňa zákonom ustanovené
podmienky, a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil.
Poukázal na to, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže povinná mala možnosť, v prípade

nespokojnosti, obrátiť sa na všeobecný súd. Oprávnený uviedol súdu aj viacero súdnych rozhodnutí,
ktoré podporili jeho tvrdenia. Poukázal na to, že obe zmluvné strany, teda aj povinná, podpísali
rozhodcovskú doložku a povinná nevyslovila nesúhlas s osobou uvedenou ako rozhodca, pričom mala
možnosť vyjadriť svoj nesúhlas.

4. Súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie napriek výzve súdu nevyjadril.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017.

7. Súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017. (ďalej len Exekučný poriadok).

8. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak:
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55)
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených.

10. Podľa § 44 ods. 2, prvá až tretia veta Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy (ďalej len ZoRK), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 4 ods. 1 až 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r ) Exekučného poriadku, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnépodmienkyupravené vspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Exekučným titulom v danej exekúcii je rozhodcovský rozsudok sp.zn. E. XXXXX/XX, ktorý bol
vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., pred
rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, dňa 05.11.2014, právoplatný dňa 08.12.2014 a vykonateľný dňa

11.12.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný z titulu nesplnenia záväzkov povinnej vyplývajúcich zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.10.2012. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 19.10.2012. Spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie boli súdu predložené Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
19.10.2012 a Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinnou zo dňa 10.10.2012 (ďalej len

rozhodcovská zmluva), ako aj Rozhodcovský rozsudok, E. J.. E. XXXXX/XX. Súd postupom v zmysle
vyššie cit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, Zmluvné dojednania Zmluvy o úvere spoločnosti,
rozhodcovskú zmluvu a dňa 01.06.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.

21. Podľa čl. 2 rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 19.10.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom

súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá
žalobunasúdepodľapríslušnéhoprávnehopredpisu(zákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok).

22. Súd na úvod konštatuje, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ako aj rozhodcovská zmluva sú
spotrebiteľskými zmluvami, keďže z nich nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom a že

by povinná bola pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri ich uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľka mala možnosť oboznámiť pred
uzatvorením zmluvy, ale nemohla ovplyvniť ich obsah. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa

tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie
zmluvnépodmienky,ktorébolidohodnutéindividuálne.Pritakýchtopodmienkachsanemožnodovolávať
ich neprijateľnosti.

23. K namietanej neexistencii či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc

rozhodcovského súdu a tým spôsobenej materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, súd uvádza,
že písomná dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy - táto dohoda
bola teda individuálne dohodnutá a svedčí o vôli dlžníka pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku.
Povahu formulárovej zmluvy majú aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných

ustanovení. Návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i rozhodcovskej) predkladá spravidla len
jedna zo zmluvných strán; návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, musí pod sankciou
neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť
prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmientohto návrhu. Len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnej na podpis predpripravenú
rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná. Čl. 3. rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého

vyplýva, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní. Z daného textu je podľa názoru súdu zrejmé, že povinná pred podpisom
rozhodcovskej zmluvy mala možnosť získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a
aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že jej bola deklarovaná skutočnosť, že na

uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej
zmluvy o úvere. Pokiaľ bola povinnej na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom
liste (hárku) papiera v rozsahu 4 článkov obsahu, s vysvetlením, čo znamená rozhodcovské konanie
a aké sú jeho následky, pričom bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia
zmluvy o úvere, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto
skutočnosť potom vylučuje, aby rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná

podmienka. Rozhodcovská zmluva je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme, s použitím
dostatočne veľkého druhu a formy písma, nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami a aj technicky
tvorí samostatnú listinu, zreteľne označenú, ktorú povinná ako spotrebiteľka mohla a nemusela potvrdiť
svojím podpisom.
Povinná mala právo v lehote 10 dní od zmluvy odstúpiť, na čo bola v zmluve osobitne upozornená; túto

možnosť však nevyužila. Bola jej daná možnosť ako spotrebiteľke slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi
rozhodcovskému konaniu alebo či v určenej lehote po uzavretí zmluvy jednostranne rozhodcovskú
zmluvu vypovedá. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami osebe
spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán.

24. V rozhodcovskom rozsudku bolo uvedené poučenie o možnosti vyjadriť sa k nemu formou žalobnej
odpovede, prípadne domáhať sa žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku.

25.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že napadnutý
exekučný titul spĺňa požiadavku materiálnej vykonateľnosti, keď bol vydaný orgánom, ktorý bol na jeho

vydanie oprávnený na podklade platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. V dôsledku uvedeného, tak
exekučný súd nebol oprávnený ďalej preskúmať exekučný titul z pohľadu jeho vecnej správnosti, keďže
by tým porušil zásadu „res iudicata“ (teda, že nemožno opätovne rozhodovať o tej istej
veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté). Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinná mala
možnosť sa domáhať prieskumu nároku o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde,

o čom bola v rozhodcovskom konaní poučená.

26. Súd ďalej preskúmal prípustnosť vedenej exekúcie a zároveň zistil, že nedošlo k naplneniu žiadneho
z taxatívne vymenovaných dôvodov, ktoré uvádza § 57 ods. 1 Exekučného poriadku pre zastavenie
exekúcie. Súd preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods. 2, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 363 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 CSP) treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.