Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206577
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1220206577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov:
X/ Q. K., N.. XX.X.XXXX, S. XX/XX, A., X/ M. K.,
N.. X.X.XXXX, S. XX/XX, A., zastúpených advokátkou Mgr. Mag. Monikou Korbášovou, Nám. 1. mája
9, Bratislava, proti žalovaným: 1/. V.. R. C.,
N.. X.XX.XXXX, F. XXXX/X, A., X/ V.. R. S., N.. XX.X.XXXX, A. XXXXX/XX E., A., zastúpeným:
Advokátska kancelária KZ partners, s. r. o., Slnečná 4, Senec, IČO: 47 236 477, o zaplatenie
12.053,55 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.

k. 26C/45/2020-236, zo dňa 8.2.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal právo na náhradu
trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. V odôvodnení
uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2020 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali zaplatenia
sumy 12.053,55 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedli, že so žalovanými

1/ a 2/ uzavreli dňa 26.3.2014 Kúpnu zmluvu, titulom ktorej žalované nadobudli do podielového
spoluvlastníctva stavebné pozemky na stavbu rodinného domu, ku ktorým boli žalobcami vybudované
prípojky na inžinierske siete a nadobudli aj pozemky, na ktorých bola žalobcami vybudovaná príjazdová
komunikácia.

2. Ozrejmili, že podľa Článku V, ods. 3 Kúpnej zmluvy v znení jej Dodatku č. 2: „Zmluvné strany sa
pred podpisom tejto kúpnej zmluvy dohodli na záväzku predávajúcich, že do 28.02.2015 spoločne a

nerozdielne vybudujú k parcelám č. XX/X, XX/X P. XX/X inžinierske siete (vodovodnú, kanalizačnú
a elektrickú prípojku), na parcelách č. XX/X P. XX/X vybudujú betónovú prístupovú komunikáciu. V
prípade, ak predávajúci v lehote do 28.02.2015 nesplnia svoju povinnosť spočívajúcu vo vybudovaní
inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie, majú kupujúce právo na odstúpenie od zmluvy.“ Zároveň
sa podľa Článku V. ods. 4 danej zmluvy dohodli, že: „predávajúci zabezpečia vybudovanie inžinierskych
sietí a prístupovej komunikácie (podľa ustanovenia ods. 3 tohto článku zmluvy), pričom cena za takto
riadne a včas vybudované objekty bude rozpočítaná medzi budúcich vlastníkov a užívateľov uvedených

objektov tak, že kupujúce sa budú podieľať na nákladoch v rozsahu: a) náklady na vybudovanie
inžinierskych sietí - 1/3 podielu, b) náklady na vybudovanie prístupovej komunikácie - 1/3 podielu.
Vo vzťahu k nákladom spojeným s vybudovaním vyššie uvedených objektov platí, že predávajúci sa
zaväzujú riadne zdokladovať všetky výdavky a náklady, vrátane úhrady takto vzniknutých a účelnevynaložených nákladov kupujúcim a ďalej platí, že celková suma nákladov pripadajúcich na kupujúce
nesmie prekročiť čiastku vo výške 16.000,00 eur. Po splnení podmienok podľa odseku 3 a 4 tohto
článku zmluvy sa kupujúce zaväzujú zaplatiť riadne zdokladované a účelne vynaložené náklady na účet

predávajúcich uvedený v čl. IV. ods. 4 tejto zmluvy do 30 dní odo dňa doručenia výzvy predávajúcich,
ktorou si uplatňujú náklady na vybudovanie objektov podľa tohto odseku Zmluvy.“

3. Argumentovali, že nakoľko splnili svoj záväzok zabezpečiť vybudovanie predmetných prípojok na
inžinierske siete a prístupovej komunikácie, pričom žalované dielo užívajú, od zmluvy neodstúpili a

nároky zo zodpovednosti za vady si neuplatnili, vyzvali žalované na zaplatenie sumy 15.553,55 eura,
ktorá predstavuje 1/3 celkových nákladov na vybudovanie diela a to predložením vyúčtovania dňa
24.11.2017 vo forme súpisu vykonaných prác. Uvedenú sumu boli žalované povinné uhradiť do 30 dní od
jej uplatnenia, t. j. do 24.12.2017, došlo však iba k čiastočnému plneniu vo výške 3.500 eur, preto vyzvali
žalované opätovne listom zo dňa 28.10.2019 na zaplatenie doposiaľ neuhradených nákladov vo výške
12.053,55 eura. Boli názoru, že odpoveď žalovaných zo dňa 7.11.2019, ktorou vyzývali na preukázanie

nákladov, je bezpredmetná, nakoľko náklady im už boli vyúčtované a tieto boli zo strany žalovaných aj
odsúhlasené a čiastočne uhradené. Dôvodili, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o
dielo a to ústnou dohodou pred uzavretím kúpnej zmluvy, v ktorej je písomne zachytený podstatný obsah
zmluvy o dielo a to záväzok žalobcov (predávajúcich) vybudovať dielo a tomu zodpovedajúci záväzok
žalovaných (kupujúcich) uhradiť náklady na vybudovanie diela, ktoré boli stanovené maximálnou cenou

16.000 eur s tým, že účelne vynaložené náklady budú kupujúcim preukázané vo výzve na úhradu.
Dôvodili, že medzi stranami sporu nebol určený spôsob vykonania prác, preto je nutné akceptovať aj
svojpomoc a poukázali na princíp dobrej viery a zákaz zneužitia práva, v súlade s ktorými je potrebné
vykladať obsah zmluvy.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ ako predávajúci a žalované 1/ a 2/ ako kupujúce
uzatvorili kúpnu zmluvu (ďalej aj „Zmluva“) k pozemkom vo vlastníctve žalobcov, ktoré nadobudli
žalované do podielového spoluvlastníctva (č. l. 25 a č. l. 22 spisu). Súčasťou zmluvy boli ustanovenia
zmluvy o dielo, na základe ktorých sa žalobcovia ako predávajúci zaviazali vybudovať dielo (prístupovú

komunikáciu a inžinierske siete), pričom cena za takto riadne a včas vybudované objekty mala byť
rozpočítaná medzi budúcich vlastníkov a užívateľov uvedených objektov tak, že kupujúce sa budú
podieľať na nákladoch v rozsahu: a) náklady na vybudovanie inžinierskych sietí - 1/3 podielu, b)
náklady na vybudovanie prístupovej komunikácie - 1/3 podielu. Vo vzťahu k nákladom spojeným s
vybudovaním vyššie uvedených objektov sa predávajúci zaviazali riadne zdokladovať kupujúcim všetky

výdavky a náklady, vrátane úhrady takto vzniknutých a účelne vynaložených nákladov, pričom celková
suma nákladov pripadajúcich na kupujúce nesmela prekročiť čiastku vo výške 16.000 eur. Po splnení
podmienok podľa odseku 3 a 4 tohto článku zmluvy sa kupujúce zaviazali zaplatiť riadne zdokladované
a účelne vynaložené náklady na účet predávajúcich do 30 dní odo dňa doručenia výzvy predávajúcich.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že uvedené nebolo medzi stranami sporné, tak ako ani skutočnosť,

či bolo dielo vykonané a nebola sporná ani úhrada vo výške 3.500 eur. Spornou otázkou bolo, či boli
výdavky a náklady riadne zdokladované, či si žalobcovia splnili povinnosti, na ktoré bola naviazaná
úhrada (riadne zdokladovať účelnosť výdavkov a ich úhradu), ako aj skutočná výška nákladov, pričom
za prvoradú považoval otázku výkladu vyššie citovaného zmluvného ustanovenia.

5. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že podľa súpisu vykonaných prác (č. l. 15 spisu) tento spracoval J..
F. N., pričom ako odberateľ bola označená V.. R. C. a dodávateľ Q. K.. V súpise sú uvedené nacenené
práce, materiál a ďalšie položky, napríklad brána, projektová dokumentácia a DPH. Stavba je označená
ako rodinný dom - novostavba, A.. Na druhej strane súpisu je uvedené: „Súhlasím s predloženým
rozpočtomzavykonanépráceasietevA.naS.XX/C“,podtýmjeuvedené:„VA.24.11.2017“aobsahuje

vyhlásenie: „Sumu 12.961,29,- Eur pošlem na bankový účet: M. =. B. XXXX XX XXXX XXXXXXXXXX
na meno: K. Q.“. Prevzatie súpisu podpísala matka žalovaných pani F. C.. V zmysle rozhodnutia Obce
A. o povolení užívania stavby zo dňa 8.4.2016 (č. l. 160 spisu) bolo dielo právoplatne skolaudované
dňa 8.4.2016.

6. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného J.. A. J., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností
(č. l. 136 a nasl. spisu) vyplynulo, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu vonkajších úprav - vodovodnej
prípojky, vodomernej šachty, kanalizačnej prípojky, prípojky NN a spevnených plôch v katastrálnomúzemí A., obec A., okres B., pre účel účtovnej evidencie. Znalec k dátumu 2.11.2020 stanovil za použitia
metódy polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu vo výške 47.800 eur.

7. V zmysle výzvy predávajúcich zo dňa 28.10.2019 (č. l. 19 spisu) a prevodných príkazov (č. l. 17,
18 spisu) žalobcovia evidovali úhradu vo výške 3.500 eur. Vo výzve zo dňa 28.10.2019 adresovanej
(aj doručenej) žalovaným, tieto žalobcovia vyzvali na úhradu 12.053,55 eura (15.553,55 eura mínus
zaplatených 3.500 eur), pričom žalované odpovedali listom zo dňa 7.11.2019 (č. l. 39 spisu), v ktorom
žalobkyňu 1/ vyzvali na preukázanie splnenia podmienky riadne zdokladovať všetky výdavky a náklady

(zmluva o dielo, faktúry, hotovostné výdavky), vrátane úhrady takto vzniknutých a účelne vynaložených
nákladov zhotoviteľovi diela. Záverom uviedli, že predložený rozpočet obsahuje aj položky, ktoré
nesúvisia so splnením povinnosti, napríklad náklad na projektovú dokumentáciu a bránu.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že predloženú Zmluvu posúdil ako zmiešanú zmluvu v zmysle § 491
ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko obsahuje prvky kúpnej zmluvy aj zmluvy o dielo,

pričom poznamenal, že nepovažoval za potrebné zaoberať sa právami a povinnosťami zmluvných strán
ohľadom ustanovení týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko tieto neboli
predmetom konania. K ustanoveniam Zmluvy, ktoré zodpovedali zmluve o dielo konštatoval, že medzi
stranami nebolo sporné, že sa žalobcovia ako predávajúci (resp. zhotovitelia) zaviazali vybudovať vyššie
špecifikované dielo, pričom žalované ako kupujúce (resp. objednávatelia) sa zaviazali zaplatiť za dielo

odplatu vo výške 1/3 nákladov, pričom táto nesmela presiahnuť 16.000 eur. Žalobcovia sa zaviazali
žalovaným riadne zdokladovať všetky výdavky a náklady, vrátane úhrady takto vzniknutých a účelne
vynaložených nákladov. Následne (t. j. po preukázaní vyššie uvedeného) sa žalované zaviazali zaplatiť
náklady (odplatu) do 30 dní odo dňa doručenia výzvy žalobcov (predávajúcich).

9. Ako nedôvodnú vyhodnotil v konaní žalovanými vznesenú námietku premlčania, nakoľko bol názoru,
že v zmysle Zmluvy bola odplata medzi zmluvnými stranami dohodnutá tak, že právo na jej vyplatenie
a povinnosť zaplatiť sa odvíjali od zdokladovania nákladov, teda vznik práva na vyplatenie a splatnosť
medzi stranami bola dohodnutá inak, čo umožňuje ustanovenie § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaných, že právo sa mohlo vykonať prvýkrát dňa 9.4.2016, od

ktorého plynie premlčacia doba a preto je nárok premlčaný, inak by žalobcovia mohli aj 10, 20, hoci aj
50 rokov po vykonaní diela zdokladovať náklady a údajne až od tejto doby by začala plynúť premlčacia
doba. Poukázal na to, že pokiaľ splatnosť pohľadávky závisí od úkonu veriteľa, tu od preukázania
nákladov diela a ich úhrady a výzvy na ich zaplatenie, aj takýto úkon musí byť vykonaný včas, s
poukazom na právnu istotu a zásadu „bdelým patria práva“, avšak v prejednávanej veci nebola výzva

na zaplatenie nákladov predložená v neprimeranom časovom horizonte. V zhode so súdnou praxou
(napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/3881/2009, rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčínesp.zn.17Co/1257/2015,rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/174/2016-R17/2017)
mal za to, že akceptovanie názoru o viazaní začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu
a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi vznikla povinnosť na plnenie, by viedlo k

neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby prakticky na neobmedzenú dobu podľa
ľubovôleveriteľa.Zdôraznil,ževprejednávanejvecinejdeoprípadneprípustnéhopredĺženiapremlčacej
doby, keď výzvu na úhradu predložil veriteľ (žalobcovia) asi 1,5 roka po skolaudovaní diela (teda nie
10, 20 ani 50 rokov).

10. Vo vzťahu ku kľúčovej otázke splnenia podmienok na ktoré bola naviazaná úhrada dospel k
záveru, že žalobcovia nesplnili svoju zmluvne dohodnutú povinnosť riadne žalovaným zdokladovať
všetky výdavky a náklady, vrátane úhrady takto vzniknutých a účelne vynaložených nákladov, nakoľko
Zmluva neobsahovala len povinnosť zo strany žalobcov vykonať dielo, ale práve aj zmluvnú povinnosť
preukázať výdavky a náklady, ako aj ich úhradu. Mal za to, že neobstojí argumentácia žalobcov,

že z chápania predmetného odseku 4 Kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov vyplýva, že vyúčtovaním
nákladov a ich úhrady malo byť preukázané, že dielo bolo vykonané, vybudované. Poukázal na to, že
na preukázanie vybudovania diela by úplne stačilo právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Naopak, zastal
názor, že povinnosť žalobcov riadne zdokladovať všetky výdavky a náklady, ako aj ich úhradu, bola
v Zmluve obsiahnutá preto, aby si žalované mohli skontrolovať, že skutočne platia len za tie práce a

materiál, ktoré boli reálne vykonané a na dielo použité a z tohto dôvodu podľa Zmluvy boli žalobcovia
povinní preukázať aj úhradu nákladov. Dodal, že samotná skutočnosť, že žalobcovia pokladali túto
zmluvnú povinnosť za zanedbateľnú popri povinnosti vykonať dielo, bola irelevantná, nakoľko odplataza vykonanie inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie vo výške 1/3 vynaložených nákladov, bola
podľa Zmluvy naviazaná práve na riadne zdokladovanie nákladov a ich úhrady.

11. Dal do pozornosti, že v súpise vykonaných prác sú uvedené jednotlivé položky, ktorých dôvodnosť
nie je možné preskúmať. Doplnil, že zo súpisu vyplynulo, že ide o stavbu rodinný dom - novostavba,
A., pričom strany sporu boli v súpise označené ako odberateľ, dodávateľ, ktoré pomenovania síce
nezodpovedajú ich hmotnoprávnemu vzťahu, avšak iba z tejto skutočnosti by nedospel k záveru o
nepreskúmateľnosti súpisu. Korigoval svoj záver uvedený na pojednávaní, že zo súpisu nevyplynulo, či

ide o náklady pripadajúce na žalovaných (t. j. 1/3 podľa Zmluvy) alebo o celkové náklady vynaložené
na vybudovanie inžinierskych sietí alebo prístupovej cesty, keď pod každou položkou je uvedená
suma zodpovedajúca jednej tretine. Zdôraznil, že pokiaľ ide o jednotlivé položky, ktoré mali byť podľa
súpisu vykonané, ich dôvodnosť žiadnym spôsobom z predmetného listinného dôkazu nevyplynula, sú
v ňom uvedené množstvá vo výmerách, ktoré žalobcovia nijakým spôsobom nezdokladovali, rovnako
nepreukázali množstvo vynaloženého materiálu. V súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov, že

časť prác bola vykonaná svojpomocne dal do pozornosti, že práve zo súpisu, ktorý má preukazovať
náklady na dielo, uvedené žiadnym spôsobom nevyplynulo. Doplnil, že pokiaľ práce boli vykonané
svojpomocne, malo byť v súpise jednoznačne uvedené ktoré práce, spolu s vyjadrením ich hodnoty
(pričom je zrejmé, že táto by bola nižšia ako cena prác vykonaných odborníkmi) a ďalej malo byť
uvedené, ktoré práce boli zabezpečené zmluvne, spolu s faktúrami a samozrejme ich úhradou, ako aj

úhradou materiálu (čo zo Zmluvy výslovne vyplynulo, citujúc: „vrátane úhrady takto vzniknutých a účelne
vynaložených nákladov...“). V zhode s procesnou obranou žalovaných uviedol, že úhradu nákladov
žalobcovia nepreukázali dosiaľ, pričom svojpomoc pri výkone prác spomenuli prvýkrát až v žalobe.

12. Navyše mal súd prvej inštancie za to, že nesplnenie zmluvnej povinnosti riadne zdokladovať všetky

výdavky a náklady ako aj ich úhradu, nemožno sanovať v súdnom konaní výsluchom svedka, ktorý
mal preukázať svojpomocné vykonanie prác, ani znaleckým posudkom, ktorý mal preukázať všeobecnú
hodnotu diela. Nad rámec uvedeného konštatoval, že aj preukázanie nákladov boli žalobcovia povinní
vykonať v primeranej lehote po tom, ako zistili ich výšku. Ohľadne svojpomoci uviedol, že žalobcovia
neuniesli tiež bremeno tvrdenia, keď ani v žalobe, ani v replike neuviedli, aké konkrétne práce mali byť

svojpomocne vykonané. Mal za to, že za tohto stavu by bolo nehospodárne vykonávať dokazovanie
svedeckou výpoveďou, keď žalobcovia neuviedli dostatočné skutkové tvrdenia. Dodal, že nevykonal
dokazovanievýsluchomsvedka-manželažalobkyne1/,nakoľkotentodôkaznýprostriedoknepovažoval
za potrebný na rozhodnutie vo veci samej; výsluchom svedka by totiž ani nebolo možné preukázať, že
žalobcovia si splnili zmluvnú povinnosť riadne zdokladovať náklady aj ich úhradu.

13. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že zo Zmluvy nevyplýva pre žalované oprávnenie, aby
vynaložené náklady odsúhlasili. Naopak bol názoru, že účelom tohto citovaného zmluvného ustanovenia
bolo práve zabezpečiť, aby žalované platili len náklady účelne vynaložené. Pokiaľ by si žalobcovia splnili
povinnosť a predložili aj preukázali výdavky, ako aj ich úhradu a žalované by napriek tomu nezaplatili

dohodnutú sumu, mohlo sa ďalej v konaní preukazovať, či a ktoré výdavky boli účelné. Poukázal na to,
že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali (pred podaním žaloby ani v súdnom konaní) účelnosť
nákladov, ktoré namietali žalované a to najmä nákladov za bránu a projektovú dokumentáciu. Taktiež
počas celého konania racionálne nevysvetlili, prečo je DPH súčasťou súpisu. Doplnil, že ak počítačový
program automaticky DPH do súpisu doplnil a podľa tvrdenia žalobcov je jej uvedenie bezpredmetné

a obava, že si žalobcovia neoprávnene účtujú DPH je obavou neopodstatnenou, nebolo zrejmé, prečo
nebola istina o túto sumu ponížená. Poznamenal tiež, že na druhej strane súpisu sa nachádzala veta
„Sumu 12.961,29,- Eur pošlem na bankový účet: M. =. B. XXXX XX XXXX XXXXXXXXXX na meno: K.
Q.“, potom by bolo logické, aby žalobcovia práve od tejto sumy odpočítali úhradu 3.500 eur, čo však
neurobili.

14. Dal do pozornosti, že zo samotného vyjadrenia žalobcov vyplynulo, že súpis bol predložený
matke žalovaných, ktorá nebola zmluvnou stranou, pričom žalobcovia tvrdili, no žiadnym spôsobom
nepreukázali, že matka žalovaných, pani F. C., konala pri prijatí výzvy na úhradu ako zástupca
žalovaných a nie vo vlastnom mene. Ako ničím nepreukázanú a účelovú konštrukciu vyhodnotil tvrdenie

žalobkyne 1/, že o oprávnení menovanej konať za žalované nemala prečo pochybovať, keď matka
žalovaných dôkladne poznala okolnosti, vedela, že výzva je určená jej dcéram a ak by nebola oprávnená
výzvu prijať, upozornila by na to a zrejme by ju nepodpísala. Zdôraznil, že splnomocnenie pani F. C.
zo spisu nevyplynulo, naopak jej konanie naplnilo znaky konania bez príkazu v zmysle § 33 ods. 2Občianskeho zákonníka, pričom v takom prípade môže osoba s ktorou sa konalo od splnomocnenca
požadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenejjehokonaním;uvedenébyzakladalo
len ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Navyše uviedol, že v

Zmluve bol dohodnutý spôsob doručovania písomností a to v jej Článku V, ods. 10, v zmysle ktorého pri
vzájomnom doručovaní písomností súvisiacich s touto Zmluvou účinky doručenia písomností adresátovi
nastávajú buď skutočným prevzatím písomnosti adresátom alebo uplynutím lehoty troch dní odo dňa
odoslania doručovanej zásielky odosielateľom alebo odmietnutím prevzatia zásielky adresátom, a to
podľa toho, ktorá z uvedených skutočností nastane najskôr.

15. Konštatoval, že výzvu zo dňa 28.10.2019 adresovali žalobcovia žalovaným, pričom k nej priložili
ten istý súpis a teda ani týmto úkonom nesplnili svoju zmluvnú povinnosť riadne zdokladovať všetky
výdavky a náklady, vrátane úhrady takto vzniknutých a účelne vynaložených nákladov, na čo ich
žalované aj upozornili v odpovedi a žiadali o preukázanie nákladov. Bol názoru, že čiastočná úhrada
sama o sebe neznamená uznanie zvyšku dlhu, zvlášť keď bezodkladne po doručení výzvy žalobcov zo

dňa 28.10.2019 zaslali žalované žalobcom odpoveď, v ktorej žiadali preukázanie splnenia povinností
žalobcovdohodnutýchvČl.V,ods.3a4Zmluvy.Záverom,vzhodesargumentácioužalovanýchuviedol,
že žalobcami predložený znalecký posudok určil všeobecnú hodnotu inžinierskych sietí a príjazdovej
komunikácie v čase vypracovania znaleckého posudku, t. j. v roku 2020. Keďže všeobecná hodnota je
hodnota, ktorá v sebe zahŕňa aj polohu umiestnenia danej stavby a pod., vzhľadom na túto skutočnosť

nemohol slúžiť na účely tohto sporu, keďže neohodnotil náklady, za ktoré by bolo možné postaviť stavbu,
resp. dielo dohodnuté v Dodatku č. 2 v čase jeho vykonania, t. j. v roku 2016. Poznamenal preto, že
objednávka na znalecký posudok tak mala byť v znení, aby znalec určil náklady, za ktoré by bolo možné
v roku 2016 postaviť dohodnuté dielo.

16. Na základe vyššie uvedeného a za použitia § 33 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 491 ods. 1, ods. 3,
§ 559 ods. 1, § 560, § 631, § 632 a § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a
§ 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a keďže žalované boli v konaní úspešné v celom rozsahu, priznal im náhradu
trov konania v pomere 100 %.

17.Protirozsudkupodaližalobcovia1/a2/odvolanieažiadalirozsudokzmeniťažalobevplnomrozsahu
vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods.
2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Dôvodili, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie ceny diela, ktorej splatnosť bola stranami
v Čl. V ods. 4 Zmluvy v znení Dodatku č. 2 dohodnutá tak, že žalované zaplatia riadne zdokladované

a účelne vynaložené náklady do 30 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorou si žalobcovia uplatnia náklady
na vybudovanie diela. Dielo bolo vykonané a preto si uplatnili náklady vyúčtovaním vo forme súpisu
prác zo dňa 24.11.2017. Po jeho predložení žalované čiastočne plnili, preto nemali dôvod pochybovať o
tom, že žalované mali zmluvné povinnosti žalobcov, predchádzajúce úhrade, za splnené. Žalované však
po čiastkových úhradách prestali plniť a na výzvu na doplatenie zvyšných nákladov odpovedali výzvou

na preukázanie splnenia podmienok podľa Zmluvy. V napadnutom konaní potom tvrdili, že náklady im
neboli podľa Zmluvy preukázané a do toho času cenu diela nie sú povinné uhradiť.

19. Namietali, že žalované si vo svojich tvrdeniach zásadne odporovali, keď na jednej strane tvrdili, že
nebola splnená podmienka pre vznik povinnosti zaplatiť cenu diela, no na strane druhej mali uplatnený

nárok za premlčaný, tzn. cena diela musela byť splatná, avšak súd prvej inštancie sa týmto rozporom
vôbec nezaoberal. Naopak sám dospel k protichodným záverom, keď pri posúdení námietky premlčania
uviedol, že „v prejednávanej veci nebola výzva na zaplatenie nákladov predložená v neprimeranom
časovom horizonte“ a „v prejednávanej veci nejde o prípad neprípustného predĺženia premlčacej doby...“
a na druhej strane sa nelogicky zaoberal takmer výlučne tým, či si splnili „svoju zmluvne dohodnutú

povinnosť riadne zdokladovať všetky výdavky a náklady, vrátane úhrady takto vzniknutých a účelne
vynaloženýchnákladovžalovaným“.Zuvedenéhodôvodumalizato,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
je nepreskúmateľné a absentuje v ňom aj právne posúdenie vyplývajúce z aplikácie relevantnýchustanovení o zmluve o dielo, ktoré boli v rozhodnutí len formálne uvedené (§ 559 ods. 1, § 560, § 631,
§ 632 Občianskeho zákonníka), ale neboli aplikované.

20. Argumentovali, že podľa ustálenej judikatúry je odplatnosť pojmovým znakom zmluvy o dielo, keď
povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo zodpovedá povinnosť objednávateľa zaplatiť mu za jeho vykonanie
dojednanú cenu, čo vyplýva aj z § 642 ods. 1 a
§ 650 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka. Zmluva o dielo zakladá vzťah synalagmatický, tzn.
ak si splnili povinnosť vykonať dielo, žalované majú povinnosť cenu diela uhradiť, preto nemožno uplatniť

taký výklad zmluvy, podľa ktorého by cena diela ostala po jeho vykonaní neuhradená, ako to urobil súd
prvej inštancie. Mali za to, že taký výklad je v rozpore s podstatou zmluvy o dielo a dobrými mravmi,
nakoľko v zmysle právneho posúdenia súdu prvej inštancie by boli ponechaní v situácií, keď dielo síce
vykonali, čím im nesporne vznikli náklady na jeho vykonanie, no tieto by boli pre nich nevymáhateľné.
Boli názoru, že zmluvu o dielo bolo potrebné vykladať v súlade s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý súd prvej inštancie neaplikoval a vykladal vôľu zmluvných strán úplne svojvoľne, na základe

svojich domnienok, čím dospel napríklad k záveru, že povinnosť vyúčtovať náklady na dielo bola v
Zmluve obsiahnutá preto, aby si žalované mohli skontrolovať, že platia iba za tie práce a materiál,
ktoré boli reálne vykonané, čo ale zo Zmluvy vôbec nevyplýva a takéto dopĺňanie vôle zmluvných strán
považovali za neprípustné. Obdobne namietali, že napriek tomu, že zdokladovanie nákladov podľa
Zmluvy nepodliehalo žiadnej forme akceptácie zo strany žalovaných, súd prvej inštancie bol opačného

názoru (ods. 43 rozsudku), pričom takýto výklad považovali za nesprávny už vo svojej podstate, nakoľko
by žalovaným umožňoval celkom sa vyhnúť povinnosti zaplatiť cenu diela. Dodali, že samotné správanie
sa žalovaných po dokončení diela pritom naznačovalo, že náklady na dielo nemajú záujem uhradiť
vôbec. Doplnili, že v konaní upozorňovali na to, že znenie sporného zmluvného ustanovenia navrhli
žalované, v danom prípade bolo preto dôvodné použiť aj výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade

pochybností o obsahu zmluvy sa tieto pripočítavajú na ťarchu toho, kto text zmluvy navrhol a ktorého
zmyslom je neumožniť zmluvnej strane naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny
výklad a následne ich v zlej viere zneužiť v neprospech druhej strany.

21. Namietali, že súd prvej inštancie sa odklonil od predmetu konania, keď sa zaoberal takmer

výlučne otázkou, či si splnili povinnosť zdokladovania nákladov diela, čo bol výsledok predovšetkým
nesprávneho právneho posúdenia sporných ustanovení Zmluvy a ich svojvoľného výkladu, bez ohľadu
na vôľu zmluvných strán a relevantné právne normy. Z tvrdení žalovaných vyplývalo chápanie povinnosti
žalobcov vyúčtovať náklady na dielo ako odkladacej podmienky splatnosti ceny diela a z odôvodnenia
rozsudku implicitne vyplynulo, že súd prvej inštancie sa s týmto stotožnil, i keď § 36 Občianskeho

zákonníka vôbec neaplikoval. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne posúdil povinnosť vyúčtovať
náklady na vykonanie diela, keď táto nemala povahu odkladacej podmienky vo vzťahu ku splatnosti
ceny diela a splatnosť ceny diela bola podľa Zmluvy viazaná na výzvu na úhradu a mala povahu
vedľajšiehozmluvnéhodojednaniapodľa§634ods.2Občianskehozákonníka,pretozmluvnápovinnosť
vyúčtovať náklady na vykonanie diela je vedľajším zmluvným dojednaním vo vzťahu ku výške ceny

diela. Argumentovali, že súd prvej inštancie za skutkového stavu, kedy žalované súpis prác prijali a
následne aj čiastkovo plnili, nemal vôbec dôvod skúmať, akým spôsobom bola povinnosť vyúčtovať
náklady diela plnená. Povinnosť vyúčtovať náklady mala význam len z hľadiska určenia výšky nákladov,
t. j. ceny diela, nakoľko táto nebola presne dojednaná a bola určená iba odhadom ako maximálna
cena vo výške 16.000 eur. Táto suma nebola náhodná, ale svedčila o tom, že zmluvné strany už pri

uzavretí Zmluvy poznali predpokladané celkové náklady na vykonanie diela, na ktorých sa žalované
mali podieľať jednou tretinou. Poukázali na § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
ak cena nie je dojednaná alebo ustanovená platí, že treba poskytnúť primeranú cenu. Boli názoru, že
splnenie povinnosti vyúčtovania nákladov nemohlo mať vplyv na samotný vznik nároku a jeho splatnosť
a zamietnutie nároku by nebolo opodstatnené ani v hypotetickom prípade, keby povinnosť vyúčtovania

nesplnili vôbec.

22. Dôvodili, že podstatou sporu nebolo opätovné dokladovanie nákladov diela a súd prvej inštancie mal
súpis prác hodnotiť iba z hľadiska, či bolo možné považovať ho za výzvu na úhradu nákladov. Ozrejmili,
že znalecký posudok určujúci všeobecnú hodnotu diela predložili len na osvedčenie, že v súpise prác

vyúčtované náklady zodpovedajú skutočnej hodnote diela a nemienili tým opätovne dokladovať náklady
diela, nakoľko túto zmluvnú povinnosť si už splnili, čo preukazovali tým, že žalované už čiastočne
plnili. Dali do pozornosti, že k čiastočnému plneniu došlo po tom, ako bol žalovaným v zastúpení
ich matkou predložený súpis prác, v ktorom tam uvedené náklady a ich výšku potvrdili výslovnýmvyhlásením, napriek tomu, že odsúhlasenie nákladov nebolo zo strany žalovaných podľa Zmluvy vôbec
potrebné. Z uvedeného dôvodu mali pochopiteľne povinnosť vyúčtovania za splnenú a nakoľko si
uschovali potvrdený súpis prác, nepovažovali za potrebné uschovať si aj jednotlivé doklady, ktorými

disponovali v čase pred jeho predložením. Nesplnenie zmluvnej povinnosti okrem toho tvrdili v konaní
žalované, ktoré z uvedeného tvrdenia vyvodzovali pre seba priaznivé následky. Zdôraznili, že bremeno
tvrdiť a dokazovať skutočnosti, ktoré nárok oslabujú alebo celkom rušia zaťažuje dlžníka, v danej veci
žalované,pretopokiaľnesplneniepredmetnejpovinnostižalobcaminamietali,bolodôvodné,abyniesliaj
dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Napokon namietali, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil

ajskutočnosť,žežalovanécenudielačiastočneuhradili,keďibastrohokonštatoval,žečiastočnéplnenie
nie je uznaním zvyšku dlhu. V napadnutom rozhodnutí tak ostala nezodpovedaná otázka, na základe
čoho žalované čiastočne plnili, ak popierali zdokladovanie nákladov na vybudovanie diela. Jednalo
sa pritom o podstatný argument, ktorý vyvracal skutkové tvrdenia žalovaných, s ktorým sa súd prvej
inštancie náležite nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie mali vzhľadom na uvedené nepreskúmateľné
a arbitrárne do takej miery, že došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces.

23. Dodali, že im nie je známe, že by žalované kedykoľvek za konania účinným spôsobom popreli
skutkové tvrdenie žalobcov o tom, že ich matka F. C. pri prevzatí súpisu prác zastupovala, vzhľadom k
čomu bolo toto tvrdenie potrebné považovať za medzi stranami nesporné. Poukázali na § 151 C. s. p. a §
186 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorých je súd povinný vychádzať zo „zhodných tvrdení“ strán, ak neexistuje

dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Namietali, že súd prvej inštancie sa v odseku 45 rozsudku
zaoberal tvrdením žalobcov o zastúpení žalovaných pri prevzatí súpisu prác ich matkou, ktoré však
nebolo medzi stranami sporné, pričom neuviedol existenciu dôvodnej pochybnosti o pravdivosti tohto
tvrdenia. Opakovane poukázali na to, že výzva na úhradu nemusela byť podľa Zmluvy odsúhlasená, ani
inak písomne potvrdená zo strany žalovaných, tzn. ani splnomocnenie F. C. nemuselo byť v písomnej

forme. Súpis prác žalovaným poslali v prílohe výzvy na úhradu nákladov zo dňa 28.10.2019, na ktorý
žalované odpovedali listom zo dňa 7.11.2019, keď v odpovedi zastúpenie matkou vôbec nenamietali,
navyše žalované po predložení súpisu prác ich matke čiastočne plnili. Žalobcovia konštatovali, že z
uvedených skutočností nevyplýva dôvodná pochybnosť o pravdivosti ich tvrdenia o zastúpení, naopak,
vzhľadom k tomu, že druhá strana toto tvrdenie ani nerozporovala, súd prvej inštancie nebol oprávnený

dané tvrdenie preskúmavať a suplovať tak procesnú obranu žalovaných. Mali za to, že súd prvej
inštancietakporušilprávožalobcovnanestrannýsúd,rovnosťzbraníakontradiktórnosťkonania,navyše
tak urobil až v odôvodnení rozsudku, čím im odňal právo konať pred súdom, keďže z dôvodu, že
považovali svoje skutkové tvrdenia za nesporné a tieto ako sporné neuviedol súd prvej inštancie ani na
pojednávaní dňa 8.2.2022 v rámci predbežného právneho posúdenia, nemali dôvod navrhovať na ich

preukázanie dôkazy.

24. Súdu prvej inštancie zároveň vytkli, že im doručil dupliku žalovaných zo dňa 3.5.2021 krátkou cestou
až na pojednávaní dňa 8.2.2022, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, preto nemali možnosť
sa pred rozhodnutím súdu oboznámiť s obsahom tohto podania a to napriek tomu, že mal takmer rok na

jeho doručenie. Dôvodili, že „právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných
účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka
konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v
rozporesprincípomkontradiktórnostikonaniaarovnostizbraníakosúčastiprávanaspravodlivýproces.“

25. Namietali tiež, že súd prvej inštancie nedôvodne zamietol návrh na výsluch svedka J.. H. R.,
manžela žalobkyne 1/, ktorý mal vypovedať k svojpomocnému vykonaniu prác na diele a s tým
súvisiacou úhradou takýchto nákladov a najmä ich výškou. Doplnili, že svedok sa vedel vyjadriť aj
k opodstatnenosti konkrétnych položiek, ktoré boli obsahom súpisu prác a ktoré súd prvej inštancie
považoval za nepreskúmateľné. Svedok vykonal pre známych určité práce, ktoré neboli odmenené

peniazmi, ale tieto vymenil za naturálne protiplnenie - vykonanie potrebných prác na diele. Boli
názoru, že uviedli dostatočné skutkové tvrdenia odôvodňujúce výsluch svedka a preto rozporovali
záver súdu prvej inštancie o nehospodárnosti výsluchu svedka z dôvodu, že neuviedli konkrétne práce,
ktoré mali byť vykonané svojpomocne, keď práve k týmto skutočnostiam sa mal svedok vyjadrovať.
Zdôraznili, že výsluchom svedka nemienili „sanovať“ splnenie svojej zmluvnej povinnosti, výsluch navrhli

na preukázanie svojich tvrdení, resp. vyvrátenie tvrdení žalovaných, čo je ich procesným právom a
povinnosťou a čo im súd prvej inštancie neumožnil.26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.1.2024 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

27. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

28. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcov týkajúcim

sa splatnosti uplatnenej pohľadávky odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k
zamietnutiu žaloby.

29. Pokiaľ ide o tú časť odvolacej argumentácie žalobcov, ktorá sa týkala nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozsudku, event. jeho nepreskúmateľnosti či arbitrárnosti a tým porušeného práva
žalobcov na spravodlivý proces, je potrebné uviesť, že hoci právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej
judikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva,tátojudikatúranevyžaduje,abynakaždýargumentstrany,
vrátane takého, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia

(porovnaj Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9.12.1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998).
Súd musí odpovedať na podstatné a právne významné skutočnosti a nemôže sa obmedziť len na
skonštatovanie ich existencie, inak by sa dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktorý je
chránený nielen Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale i Čl. 6 ods. 1 Dohovoru s tým, že súčasťou obsahu

týchto základných práv je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo väzbe s predmetom
konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 119/2009, III. ÚS 95/2006, III. ÚS
260/2006).

30. Preskúmaním uvedenej námietky žalobcov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská
procesných strán k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery, tieto adekvátne vysvetlil, pričom s argumentami strán konania

sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ
jeho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil, prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a

právnezáverysúduprvejinštancietakniesúvdanomprípadezjavneneodôvodnené,vnútornerozporné
a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na prejednanie veci pred nezávislým a nestranným
súdom, resp. iným orgánom Slovenskej republiky). Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie,
ktorý jasne a stručne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie
napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo zachované právo žalobcov na

spravodlivý proces, pričom ani skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá ich predstavám
a očakávaniam, nezakladá dôvodnosť žalobcami vznesenej odvolacej námietky o porušení práva na
spravodlivý proces.

31. Takéto porušenie nezakladá ani žalobcami namietaná skutočnosť, že sa súd prvej inštancie

nezaoberal tým, že žalované na jednej strane tvrdili, že nebola splnená podmienka pre vznik povinnosti
zaplatiť cenu diela, avšak zároveň namietli premlčanie nároku, nakoľko žalované len uplatnili svoje
právo procesnej obrany, pričom súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s námietkou premlčania vznesenou
žalovanými (ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú) a skúmal aj splnenie podmienok splatnosti ceny diela.32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na žalobcami namietané právne
posúdenie nároku odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali od

žalovaných zaplatenia 12.053,55 eura s príslušenstvom ako ceny za vyhotovené dielo: vybudované
inžinierskesieteaprístupovúkomunikáciuvzmysleČlánkuV.ods.3a4Kúpnejzmluvyzodňa26.3.2014
uzatvorenej so žalovanými 1/ a 2/, v znení jej Dodatku č. 2, pričom súd prvej inštancie správne posúdil
predmetnú zmluvu ako zmiešanú zmluvu, z dôvodu v nej obsiahnutých prvkov kúpnej zmluvy aj zmluvy
o dielo, ktorej ustanovenia Čl. V ods. 3 a 4 predstavujú písomné zachytenie zmluvy o dielo dohodnutej

medzi žalobcami a žalovanými.

33. Na ozrejmenie právneho stavu odvolací súd uvádza, že zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny
vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluva
o dielo je zmluva, ktorou sa jedna strana (zhotoviteľ) zaväzuje druhej strane (objednávateľovi), že
vykoná pre ňu dielo na svoje nebezpečenstvo a za odmenu. Zmluva o dielo je dvojstrannou odplatnou

zmluvou, má charakter konsenzuálnej zmluvy a vznikne v momente jej uzavretia. Záväzky zo zmluvy
o dielo vo všeobecnosti nemajú (na rozdiel od napr. kúpnej zmluvy) charakter vzájomne zaväzujúceho
(synalagmatického) záväzku, pretože plnenie zhotoviteľa (zhotovenie diela) nie je podmienené plnením
objednávateľa (zaplatením dohodnutej ceny); z povahy veci totiž vyplýva, že k poskytnutiu plnenia
každého z nich nedochádza k rovnakému okamihu, ale v rôznych časových okamihoch.

34. Od kúpnej zmluvy sa zmluva o dielo líši tým, že zatiaľ čo predmetom kúpy sú veci zhotovené bez
súčinnosti s predávajúcim, ktoré spravidla už pri uzavretí zmluvy existujú, pri zmluve o dielo je zadanie
diela jednou z rozhodujúcich podmienok pre vznik tejto zmluvy a pre vymedzenie jej predmetu. Ak teda
obsahom zmluvy je zhotovenie veci, ide o zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o dielo. Podstatnými

náležitosťami zmluvy o dielo sú: a) určenie diela (predmetu zmluvy), b) určenie ceny diela a c) vykonanie
diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Vedľa týchto náležitostí sa zmluvné strany môžu dohodnúť o
ďalších skutočnostiach, ktoré sa môžu týkať najmä akosti diela, dodania materiálu na zhotovenie diela,
spôsobu platenia ceny (zálohy), doby zhotovenia diela, ako aj poskytnutia súčinnosti objednávateľa a
miesta plnenia.

35. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami konania sporné, že zmluva bola uzatvorená medzi
stranami konania ako fyzickými osobami, že za vykonanie diela bola dohodnutá odplata k odovzdaniu
ktorej nemalo dôjsť súčasne s odovzdaním diela, ale po splnení v Zmluve dohodnutých podmienok.
Ťažiskovou argumentáciou žalobcov bolo tvrdenie, že jedinou relevantnou podmienkou pre úhradu ceny

diela zo strany žalovaných bolo doručenie výzvy žalobcov na jej úhradu, čomu zodpovedala povinnosť
žalovaných uhradiť cenu diela do uplynutia dohodnutej 30-dňovej lehoty od doručenia výzvy žalobcov.

36. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa
platí cena za vykonané dielo až po skončení diela, ak nie je dohodnuté inak, pričom žalobcovia a

žalované sa dohodli inak a ako zmluvné strany modifikovali splatnosť odplaty, ktorú v zmysle Článku
V ods. 4 Zmluvy naviazali nielen na zaslanie výzvy žalobcov na úhradu ceny diela, ale aj na riadne
zdokladovanie všetkých výdavkov a nákladov, vrátane zdokladovania ich úhrady. Z dotknutého článku
Zmluvy jednoznačne vyplýva, že až po splnení podmienky zdokladovania nákladov a ich úhrady
sa žalované zaviazali zaplatiť riadne zdokladované a účelne vynaložené náklady na základe výzvy

žalobcov, preto neobstojí tvrdenie žalobcov, že povinnosť vyúčtovania mala význam len vo vzťahu k
určeniu ceny diela. Súd prvej inštancie teda správne skúmal v Zmluve dohodnuté podmienky úhrady
diela, vo vzťahu ku ktorým dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

37. Zároveň, tak ako poukázal aj súd prvej inštancie, ani skutočnosť, že žalované zaplatili do výzvy

žalobcov zo dňa 28.10.2019 spolu sumu 3.500 eur nemožno považovať za uznanie splnenia podmienok
splatnosti ceny diela a to práve z dôvodu, že žalované následne listom zo dňa 7.11.2019 žiadali o riadne
zdokladovanie všetkých výdavkov a nákladov vrátane ich úhrady. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti
žalobcami uplatneného nároku bolo skúmanie splnenia podmienok dohodnutých v Zmluve, preto dôvody
čiastočnej úhrady zo strany žalovaných boli pre posúdenie veci bez právneho významu.

38. Aj keď nebolo medzi stranami sporné, že dielo bolo žalobcami vykonané, k čomu nepochybne
museli vynaložiť náklady a za vykonanie diela im náleží odplata, na základe vyššie uvedeného, v zhode
so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že na splatnosť odplaty si dohodli stranyzmluvy podmienky obsiahnuté v Čl. V ods. 3 a 4 Zmluvy, pričom žalobcovia nepreukázali, že dohodnutú
podmienkusplatnosticenydielaspočívajúcuvpreukázanívynaloženýchúčelnýchnákladovaichúhrady
naplnili. Predložený súpis prác nemožno považovať za doklad napĺňajúci danú podmienku, ku ktorej sa

žalobcovia v Zmluve sami dobrovoľne zaviazali, preto im nárok voči žalovaným na zaplatenie ceny diela
zatiaľ nevznikol. Odvolací súd dodáva, že nič žalobcom nebránilo v priebehu konania doložiť listinné
doklady preukazujúce splnenie dohodnutých podmienok (predloženie vynaložených účelných nákladov
za vykonané dielo a dokladov o ich úhrade), avšak žalobcovia takéto dôkazy v priebehu celého konania
nepredložili, ani ich vykonanie nenavrhli.

39. V súvislosti s námietkou žalobcov, že súd prvej inštancie nevychádzal z protistranou nepopretých
tvrdení žalobcov o tom, že matka žalovaných pri prevzatí súpisu prác zastupovala žalované, odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa síce zaoberal konaním a postavením F. C.
pri prevzatí súpisu prác (v odseku 45 rozsudku), avšak jeho závery v tejto súvislosti nemali vplyv na
posúdenie dôvodnosti žaloby, nakoľko súpis prác priložili žalobcovia aj k výzve zo dňa 28.10.2019, ktorá

bola žalovaným nesporne doručená.

40. Vo vzťahu k námietke žalobcov o porušení práva na spravodlivý proces v dôsledku toho, že im
duplika žalovaných bola doručená až na pojednávaní dňa 8.2.2022, na ktorom došlo aj k vyhláseniu
rozsudku, z ktorého dôvodu nemali možnosť sa pred rozhodnutím súdu prvej inštancie oboznámiť sa s

jej obsahom odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že duplika žalovaných bola súdu
prvej inštancie doručená dňa 4.5.2021 (č. l. 181 spisu), ktorý ju doručil žalobcom cestou ich právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 8.2.2022 (č. l. 230 spisu), avšak právna zástupkyňa žalobcov nepožiadala
o odročenie pojednávania z dôvodu, aby sa mohli s predmetným vyjadrením zoznámiť. Zo zápisnice
z pojednávania dňa 8.2.2022 zároveň vyplýva, že právny zástupca žalovaných podstatné argumenty

obsiahnuté v duplike aj predniesol priamo na pojednávaní, pričom právna zástupkyňa žalobcov po výzve
súdu prvej inštancie uviedla, že sa k týmto už nechce vyjadriť.

41. Hoci doručenie podania strany sporu protistrane v konaní je súčasťou práva na spravodlivý proces,
nemožno ho posudzovať len formálne, ale podstatné je posúdiť ho z hľadiska reálneho dopadu na

práva dotknutej strany v konaní. Nakoľko podstatný obsah dupliky žalovaných (podanie žalovaných
doručené súdu dňa 4.5.2021) bol prednesený na pojednávaní, žalobcovia nevyužili možnosť sa k nemu
vyjadriť, ani nežiadali o odročenie pojednávania z dôvodu, aby sa mohli s obsahom dupliky žalovaných
oboznámiť, odvolací súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcov ako nedôvodnú.

42. V nadväznosti na žalobcami namietané nevykonanie výsluchu navrhnutého svedka J.. R. -
manžela žalobkyne 1/ odvolací súd uvádza, že výsluch uvedeného svedka by nebol spôsobilý odstrániť
nedostatky v preukázaní naplnenia dohodnutých podmienok splatnosti ceny diela, ktoré boli podstatnou
otázkou pre posúdenie dôvodnosti žaloby, preto súd prvej inštancie správne zamietol predmetný návrh
na doplnenie dokazovania zo strany žalobcov ako nehospodárny a nadbytočný. Súd prvej inštancie

tak v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť podstatných tvrdení strán konania.

43. Pretože žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázali nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne a právne správny potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktoré mali v odvolacom
konaní plný úspech, priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).