Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011314
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125011314.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Miroslavy
Šibíkovej a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. B., trvale
bytom C. D. B., B. E. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. decembra 2025 v Trenčíne,
prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/89/2025 zo dňa

06. októbra 2025 a jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5T/21/2023 zo dňa 05. apríla 2023 bol
odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "odsúdený") za spáchanie prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.

zákona, právoplatne uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 7 (sedem) mesiacov.
Následne by mal odsúdený nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov
v trestnej veci Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/26/2022, a to pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Odsúdenému bol v tejto
veci pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody, avšak v stanovenej skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (tri) roky sa neosvedčil.

Dňa 15. augusta 2025 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad
Váhomopodmienečnéprepustenieodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobodysnariadenoukontrolou
technickými prostriedkami.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. októbra 2025 rozhodol uznesením pod
sp. zn. 2PP/89/2025 tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. c), ods. 2 Tr. zákona
v spojení s § 415 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, odsúdeného podmienečne prepustil
z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona okresný súd určil
odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov a nariadil probačný dohľad nad odsúdeným
v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Zároveň odsúdenému podľa § 51 ods. 3

Tr. zákona uložil zákaz opustiť územie Slovenskej republiky a podľa § 51 ods. 4 písm. k)
Tr. zákona príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Podľa § 66 ods. 1
písm. c) Tr. zákona v spojení s § 68 ods. 1 Tr. zákona nariadil kontrolu dodržiavania zákazu opustiť
územie Slovenskej republiky technickými prostriedkami.

Proti uvedenému uzneseniu, ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného

súdu v prítomnosti odsúdeného a prokurátora okresnej prokuratúry), podal prokurátor sťažnosť, ktorú
do konania neverejného zasadnutia aj písomne odôvodnil.V písomnom odôvodnení uviedol, že dôvodom podania sťažnosti je skutočnosť, že
u odsúdeného absentuje splnenie materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie. Poukázal
na obsah hodnotenia odsúdeného, z ktorého má vyvstávať pochybnosť o polepšení sa odsúdeného

a schopnosť vedenia riadneho života odsúdeného po prepustení z výkonu trestu, a to najmä
v spojitosti s charakterom trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa jeho
názoru prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil aj rizikové faktory odsúdeného, keď resocializačná
prognóza odsúdeného nevykazuje splnenie podmienok k jeho podmienečnému prepusteniu, nakoľko
táto je stále menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. V prvom rade je

potrebné poukázať na skutočnosť, že trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.
2T/26/2022 (právoplatným dňa 06.04.2022), bol odsúdenému pôvodne uložený podmienečný trest
odňatia slobody, teda už mu bola daná možnosť preukázať, že dokáže viesť riadny život, a to pod
hrozbou následnej premeny a výkonu tohto trestu. Túto možnosť danú mu súdom však nevyužil, naopak,
už na začiatku skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil hneď dvoch ďalších závažných
protiprávnych konaní v podobe úmyselného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi,
a v podobe prečinu nebezpečného vyhrážania. Ďalej je nutné poukázať na to, že aj samotná
resocializačná prognóza bola vyhodnotená ústavom na výkon trestu ako menej priaznivá. Rovnako tak
je potrebné vziať do úvahy aj stredné riziko recidívy trestnej činnosti u odsúdeného. Práve pre tieto
ukazovatele prokurátor zastáva opačný názor ako súd, teda má za to, že u odsúdeného je v prípade jeho

skoršieho prepustenia z výkonu trestu daná dôvodná obava jeho opätovného zlyhania. Z uvedeného
je podľa názoru prokurátora zrejmé, že doterajší výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody
u odsúdeného ešte nesplnil svoj účel v plnej miere, a teda pre konečnú nápravu páchateľa a pre ochranu
spoločnosti je potrebné toho času ponechať odsúdeného vo výkone trestu, nakoľko u menovaného
nemožno reálne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Nie je zanedbateľným faktom ani

skutočnosť, že odsúdený v časti edukácie stanovené ciele plní z komplexného hľadiska len čiastočne,
a to z dôvodu, že tento dlhodobo zaujímal k ním spáchanej trestnej činnosti len čiastočne kritický postoj
a mal tendenciu bagatelizovať užívanie drog. Najmä teda v tomto bode a v spojení s hodnotením ústavu
o strednom riziku recidívy u odsúdeného vidí prokurátor ako skutočné a reálne nebezpečenstvo jeho
možného opätovného „zakopnutia“, keď tento bude predčasne prepustený na slobodu, kde bude mať

v podstate „voľný“ prístup k návykovým či zakázaným látkam. Z vyššie uvedených dôvodov by v prípade
odsúdeného naopak mala do popredia vystúpiť represívna zložka trestu a zabezpečiť u neho ďalší výkon
uloženého trestu odňatia slobody, ktorý by v tomto prípade mal byť uplatnený v celom jeho rozsahu.
Na základe vyššie uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 194 ods. l písm. a) Tr. poriadku zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že zamietne

návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so
spisombolapredloženádňa20.novembra2025,preskúmalnaneverejnomzasadnutídňa10.decembra
2025 podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie týmto

výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora, hoci bola prípustná, podaná
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené

nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej
podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi
podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone
trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového
stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu

trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadným
nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho
účinku.

V posudzovanej veci krajský súd v súlade s vysloveným právnym názorom okresného súdu v

napadnutom uznesení zistil, že všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie
odsúdeného, uvedené v ustanovení § 66 ods. 1 písm. a), písm. c)
Tr. zákona, boli jednoznačne splnené. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odsúdený vykonal príslušnú
požadovanú časť (t. j. 1/2 z výmery súhrnného trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súduŽiar nad Hronom sp. zn. 5T/21/2023 a 1/2 z výmery trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/26/2022) právoplatne uloženého
a nariadeného nepodmienečného trestu odňatia slobody dňa 28. júna 2025, a teda formálna podmienka

na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody týmto bola splnená.

Okresný súd správne vyhodnotil aj splnenie dvoch materiálnych podmienok, keď konštatoval, že
odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie, a že možno od neho dôvodne očakávať, že na slobode povedie

riadny život. V uvedenom smere vykonal súd prvého stupňa všetky potrebné dôkazy a dospel k vecne
správnemu záveru, že odsúdený plnením stanoveného programu zaobchádzania preukázal dostatočnú
snahu po náprave a zmene životných hodnôt, ktorá odôvodňuje predpoklad jeho pozitívneho správania
sa v budúcnosti.

Ako vyplynulo zo správy ústavu na výkon trestu odňatia slobody správanie

a vystupovanie odsúdeného bolo slušné a kooperujúce, príkazy a nariadenia sa snažil plniť, bolo
zaznamenaných niekoľko kladných poznatkov k osobe odsúdeného, za čo mu bolo udelených šesť
disciplinárnych odmien, dvakrát mu bolo udelené aj mimoriadne voľno na opustenie ústavu za príkladné
plnenie stanoveného programu zaobchádzania, pričom stanovené podmienky dodržal a riadne a včas
sa potom do ústavu vrátil. Voľný čas využíval zmysluplne, udržiaval si všeobecný prehľad, bol pracovne

zaradený, kde si svoje pracovné povinnosti plnil k spokojnosti personálu. Aktívny bol aj v zapájaní sa
do čistiacich a upratovacích prác v rámci celého ústavu, zodpovedne pritom zastával funkciu vedúceho
skupiny určenej na upratovanie administratívnej budovy. Prokurátor v rámci sťažnosti argumentoval
predovšetkým resocializačnou prognózou a stredným rizikom recidívy u odsúdeného. V tejto súvislosti
treba uviesť, že je síce pravdou, že odsúdený bol doposiaľ celkovo päťkrát súdne trestaný, pričom

v dvoch prípadoch už došlo k zahladeniu odsúdenia, s účinkami, že sa na neho hľadí, ako keby nebol
odsúdený (naviac ide o trestné veci staršie ako desať rokov) a v jednom prípade došlo k zrušeniu
z dôvodu ukladania súhrnného trestu odňatia slobody. Odsúdený je vo výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody po prvýkrát. Podľa hodnotenia ústavu stanovený program zaobchádzania plní
odsúdený vo všetkých bodoch - aktivity vo voľnom čase, zaraďovanie do práce a vzťahy s vonkajším

svetom, síce k svojej trestnej činnosti mal spočiatku čiastočne kritický postoj, avšak postupným
pôsobením penitenciárneho zaobchádzania a správne určeného programu zaobchádzania sa postoj
odsúdeného podarilo zlepšiť a vyformovať. Riziko recidívy u jeho osoby je podľa názoru krajského
súdu znižované postupným pedagogickým pôsobením, vplyvom ktorého si odsúdený závažnosť svojho
konania uvedomil a prijal zaň zodpovednosť. V súčasnosti tak už možno postoj odsúdeného hodnotiť

ako trvale kritický, s prezentovaním vierohodného záujmu o abstinenciu v budúcnosti. Síce
z hodnotenia ústavu vyplynuli aj nedostatky (nedostatky v ojedinelom porušení zákazov), avšak tieto
boli u neho riešené len pohovorom a ako vyplýva aj z hodnotenia ústavu, už sa neopakovali. Pozitívne
pôsobí aj kontakt odsúdeného s rodinou, z ktorého možno vyvodiť žiadúcu a trvalú existenciu sociálneho
zázemia odsúdeného po jeho prepustení na slobodu. Matka odsúdeného spolu so starou matkou

nemali žiadne výhrady voči jeho návratu do spoločnej domácnosti v byte, ktorý je vo vlastníctve
matky odsúdeného, a v ktorom zároveň bude zabezpečená kontrola dodržiavania zákazu odsúdenému
opustiť územie Slovenskej republiky pomocou technických prostriedkov. Krajský súd preto konštatuje, že
nakoľko odsúdený má po prepustení zabezpečené bývanie u svojej matky a jeho prepustenie odporučil
aj ústav na výkon trestu odňatia slobody, v zhode s názorom okresného súdu, je u odsúdeného daná

dostatočná záruka vedenia riadneho života po prepustení na slobodu.

Napokon aj súd prvého stupňa, hoci rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného, na posilnenie
účinku svojho rozhodnutia a dovŕšenia jeho nápravy, zohľadniac aj vyššie uvedené zistené nedostatky
menej závažného charakteru, uložil odsúdenému popri primeranej skúšobnej dobe aj probačný dohľad

nad jeho osobou, vrátane vhodne uložených primeraných povinností, ktoré je odsúdený v rámci
probačného dohľadu povinný splniť, súčasne s nariadenou kontrolou dodržiavania zákazu opustiť
územie Slovenskej republiky pomocou technických prostriedkov, s čím sa krajský súd rovnako v celom
rozsahu stotožnil.

Napadnuté uznesenie okresného súdu je teda vecne správne a dôvodné, preto krajský súd rozhodol
tak, že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.