Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010364
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125010364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov

senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 26.06.2025, sp. zn.
4T/14/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 08. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý
rozsudok vo výroku o uloženom treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B. C. D. E. F. G. H. I. J. K. , narodenému XX.XX.XXXX v L., trvale bytom M., B.
XXX/XXX,

u k l a d á

podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona, trest odňatia slobody 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 3 (tri) roky a zároveň ukladá probačný
dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania návykových látok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 26.06.2025, sp. zn. 4T/14/2025 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
„dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 15.00 hodine v meste F. po triede Andreja Hlinku viedol vozidlo zn. BMW
320 TD, evidenčné číslo N. XXXXX po požití metamfetamínu v koncentrácii 554 ng/ml, čo sa u nehoprejavilo vykonaným toxikologickým vyšetrením z krvi odobratej mu v čase o 15.59 hodine, pozitívnym
nálezom metamfetamínu v krvi.“

Za to mu bol podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písmeno l/ Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba s probačným dohľadom 18
mesiacov. Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce

v zákaze požívať návykové látky. Zároveň mu podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu bol
uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky.

Proti tomuto rozsudku, podal ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil tak, že obžalovaný bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný,
z toho 2-krát súvislosti s držbou omamnej látky alebo psychotropnej látky a vždy mu bol uložený

podmienečný trest odňatia slobody. Skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby uloženej mu
rozsudkom Okresného súdu Trenčín spisová značka 8T/61/19 zo dňa 08.11.2019, na základe, ktorého
mu plynula skúšobná doba do 09.11.2024. Okresný súd Trenčín uznesením 8T/61/2019 zo dňa
22.04.2025 obžalovaného osvedčil. Vzhľadom na jeho doterajší život a okolnosti prípadu, kedy bol
opätovne trestný čin spáchaný v súvislosti s drogami a v skúšobnej dobe, má za to, že obžalovanému

je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Je presvedčený, že prípadné osvedčenie
páchateľa v skúšobnej dobe nebráni aplikácii ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko
osvedčením zaniká len skutočnosť, že v zmysle § 128 odsek 6 Trestného zákona obžalovaný
nebol v minulosti uznaný za vinného. Ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona sa nezameriava na
skutočnosť samotného odsúdenia, teda uznania za vinného, ale na podmienku, či možno páchateľovi

uložiť podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Je nesporné, že obžalovaný spáchal skutok
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a táto skutočnosť bráni uloženiu podmienečného odloženia
výkonu trestu odňatia slobody. Navrhol, aby krajský súd výrok o treste súdu prvého stupňa zrušil a uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody zákonnej sadzbe, v ústave s minimálnym stupňom
stráženia a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, pričom
uviedol, že konanie, ktorého sa dopustil, priznal a úprimne svoj čin oľutoval, vysvetlil, v akej životnej
situácii sa nachádzal, a že z jeho strany došlo k recidíve užívaní omamných látok, pričom išlo o ojedinelý
prípad počas dlhej doby. Je pravdou, že bol trikrát súdne trestaný, že to bolo aj za držbu omamnej látky a

to z dôvodu, že bol drogovo závislý a aktuálne podstupuje dobrovoľnú protitoxikomanickú liečbu. Skutku
sa dopustil pred 21 mesiacmi. Nemožno súhlasiť s názorom prokurátora o aplikácii ustanovenia §
49 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko sa v skúšobnej dobe osvedčil. Počas plynutia skúšobnej doby
v trvaní 5 rokov spolupracoval s probačným a mediačným úradníkom, neboli u neho zistené žiadne
porušenia, zamestnal sa v skúšobnej dobe, podrobil sa protitoxikomanickému liečeniu, ktorému

sa podrobuje aj naďalej. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Zástupca krajského prokurátora sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyjadril, že s dôvodmi
odvolania prokurátora OP Nitra sa v podstate stotožňuje. Na rozdiel od neho si však nemyslí, že súd má
v zmysle ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona povinnosť obžalovanému ukladať nepodmienečný

trest odňatia slobody aj za predpokladu, že jeho skoršie odsúdenie rozsudkom OS Trenčín sp. zn.
8T/61/2019 z 23.10.2019 už bolo zahladené. Na druhej strane sa však domnieva, že súd pri rozhodovaní
o treste mohol a mal vziať do úvahy skutočnosť, že obžalovaného ani tri predchádzajúce odsúdenia,
ktoré neboli spojené s výkonom trestu, neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti, čo podľa jeho
názoru neodôvodňuje postup podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, teda podmienečný

odklad výkonu trestu odňatia slobody. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v súlade s ustanovením § 322
odsek 3 Trestného poriadku rozhodol o tomto výroku sám tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný
trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, pre výkon ktorého ho zaradí do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu uloží aj trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere dva roky.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že v čase rozhodovania
súdu I. stupňa sa obžalovaný staral o svoju starú matku, no v súčasnej dobe je už zamestnaný nadobu neurčitú, o čom predložil kópiu pracovnej zmluvy zo dňa 10.10.2025. S poukazom na základné
zásady pre ukladanie trestov, a to najmä na ustanovenie § 33a odsek 3 Trestného zákona, t.j., že
páchateľovi nesmie byť uložená taká sankcia, ktorá by ho postihovala citeľnejšie, ak je možné uloženie

inej sankcie a zároveň nesmie byť uložená iná sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode, ak možno
uložiť sankciu nespojenú s ujmou na osobnej slobode. Navrhla v zmysle § 319 Trestného poriadku
odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ho to mrzí, určite si už niečo také nedovolí. V konečnom

návrhu sa pridržiaval vyjadrenia svojej obhajkyne.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd
preskúmal výrok o treste, ktorý bol odvolaním prokurátora napadnutý.

Po vyššie uvedenom rozsahu do úvahy prichádzajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil,
že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257
odsek 7 Trestného poriadku za splnenia všetkých zákonných podmienok na jeho prijatie a zákonným
spôsobom vykonal všetky dôkazy vo vzťahu k druhu a výmere trestu, ako aj náhrade škody, ktorých
uloženie obžalovanému podľa všetkých hľadísk uvedených v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného zákona

prichádzalo do úvahy.

Súd I. stupňa sa správne zaoberal predbežnou otázkou, pokiaľ ide o osvedčenie sa obžalovaného
v skúšobnej dobe za odsúdenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/61/2019 zo dňa 22.04.2025, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 26.06.2025, a preto sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Rovnako má

zahladené aj predchádzajúce odsúdenie. I keď podľa názoru krajského súdu takto uložený trest bol
vzhľadom na jeho minulosť neprimerane mierny, no v žiadnom prípade nebol súd povinný ukladať
nepodmienečný trest, pretože ak sa na páchateľa hladí akoby nebol odsúdený, nevzniká súdu povinnosť
v zmysle § 49 odsek 2 Trestného zákona. Práve osvedčením sa v skúšobnej dobe sa konštatuje, že
obžalovaný v skúšobnej dobe viedol riadny život, dodržal podmienky probačného dohľadu a vyslovením

osvedčenia, sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Krajský súd zároveň dáva do pozornosti judikatúru
NS SR, z ktorej vyplýva, že ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona nie je možné chápať ako
príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia
iného prípustného druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu (uznesenie NS SR sp. zn. 2
Tdo/11/2015 z 24.02.2015)

Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa síce
nepochybil, keď u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l/ Trestného
zákona a nezistil priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, no pochybil keď neaplikoval postup
podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024 (čo vyplýva z jeho odôvodnenia) a čo je v situácii,
keď mal obžalovaný prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0) v jeho prospech, preto krajský

súd postupoval podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024 , pričom aplikoval ustanovenie § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v takto upravenej
trestnej sadzbe (až 8 mesiacov), a to 5 mesiacov, výkon ktorého podľa § 51 odsek 1 a 49 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a uložil nad správaním obžalovaného probačný
dohľad v skúšobnej dobe v trvaní 3 roky. Krajský súd považoval trest uložený obžalovanému za mierny,

hlavne s poukazom na jeho minulosť, kde možno konštatovať, že obžalovaný páchal trestnú činnosť v
súvislosti s návykovými látkami, no na druhej strane vzal do úvahy aj skutočnosti svedčiace v prospech
obžalovaného a síce, že t.č. pracuje, stále navštevuje psychiatra v súvislosti s protitoxikomanickou
liečbou a rovnako vzal do úvahy aj časový odstup od skutku, ktorého sa dopustil dňa 19.11.2023
a odvtedy sa nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd sprísnil

u obžalovaného trest tým, že mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v dlhšej skúšobnej dobe,
a síce tri roky. Zároveň mu uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, tu sa krajský súd stotožnil s výmerou, ako ho uložil súd I. stupňa,
a preto rovnako uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu dva roky, ktorý
práve postihuje obžalovaného ako vodiča v cestnej premávke vzhľadom na to, že sa trestnej činnosti

dopustil pri vedení motorového vozidla.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/,
odsek 2 Trestného poriadku a § 322 odsek 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
ouloženomtresteaobžalovanémuuložiltrestodňatiaslobodyatrestzákazučinnostitak,akojeuvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu.

Toto rozhodnutie bol prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.