Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215476
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1317215476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcu: M.. B.G. W., G.. XX.XX.XXXX,
E. K. E. XXXXX/XXA, XXX XX K., v zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05
Bratislava, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31
575 951, v zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36
853 186, o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 21.635,- eur, o zaplatenie sumy
12.981,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného voči rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III, č. k.
45Cpr/19/2017 - 554 zo dňa 06.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r z d u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku konanie o určenie, že žalobca má právo na
mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s., vo výške
24.635,- eur, ktorý bol žalobcovi priznaný rozhodnutím predstavenstva žalovanej zo dňa 28.07.2016
zastavil. Výrokom II. súd prvej inštancie žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Výrokom III. súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 12.981,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.981,- eur od
07.08.2016 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. súd prvej inštancie
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 118 ods. 1, 2, § 119 ods. 3, § 129 ods.
1, § 130 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 121 ods. 3,
§ 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a §

517 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a vecne tým, že
žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.07.2017 domáhal určenia, že má
právonamimoriadnyvýkonnostnýbonuspriznanýžalovanoulistompredstavenstvazodňa28.07.2016a
náhrady trov konania. Žalobu podal na tých skutkových tvrdeniach, že dňa 14.08.2017 žalobca uzatvoril
so zamestnávateľom Sberbank Slovensko, a.s. Bratislava pracovnú zmluvu, v znení dodatkov podľa
ktorej pracoval ako Head of Information Technologies. Koncom roka 2015 Sberbank Slovensko, a.s.
Bratislava ponúkla akcie spoločnosti na predaj novému vlastníkovi, čím sa začala transakcia predaja

spoločnosti. Aby transakcia prebehla úspešne, žalovaná si vybrala limitovanú skupinu zamestnancov,
ktorí zohrávali kľúčovú úlohu v procese úspešnej realizácie transakcie.3.Žalobca písomným podaním zo dňa 24.09.2018 podal návrh na rozšírenie žaloby o zaplatenie
mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 12.981,- eur spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania
od 07.08.2016 do zaplatenia. O prípustnosti zmeny žaloby spočívajúcej v rozšírení žaloby, súd rozhodol

na pojednávaní konanom dňa 04.10.2018 podľa § 142 ods. 1 CSP. Žalobca po zaplatení súdneho
poplatku za rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 12.981,- eur spolu s príslušenstvom, písomným
podaním zo dňa 06.02.2019 vzal žalobu o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus vo výške
21.635,- priznaný žalovaný listom predstavenstva zo dňa 28.07.2016 späť. Žalovaná poukázala na to,
že žalobca podal procesne neprípustnú žalobu, následne rozšíril predmet žaloby, a potom žalobu v časti

pôvodnéhopredmetukonaniavzalspäť,čímmalžalobcapodľanázoružalovanejzneužiťsvojeprocesné
práva a takýmto postupom obrať žalovanú o možnosť procesného úspechu v spore, spojeného okrem
iného s nárokom na náhradu trov konania.

4.Proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie, ktorým žiadala
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol. Svoje

odvolanie žalovaná odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a ďalej tým,
že rozhodnutie dozornej rady zo dňa 10.12.2015 týkajúce sa vyplatenia mimoriadneho výkonnostného
bonusu žalobcovi nebolo prijaté platne, a to pre veľké množstvo formálnych chýb, ktoré zakladajú
neplatnosť tohto rozhodnutia. Žalovaná ďalej uviedla, že z predložených hlasovacích lístkov o hlasovaní

členov dozornej rady na základe výzvy zo dňa 4.12.2015 vyplýva, že „za“ schválenie mimoriadnych
výkonnostných bonusov hlasovala iba členka dozornej rady. Nikto iný za jeho prijatie podľa predložených
dôkazov nehlasoval. Ďalšie dva predložené hlasovacie lístky vyslovovali súhlas s uzavretím dodatku č.
2 k zmluve o pripojení na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb MPLS VPN,
Business CityNET, prenájme liniek a nájomnej zmluve o koncových telekomunikačných zariadeniach.

Žalovaná mala za to, že ak bolo preukázané schválenie len jedným členom dozornej rady spoločnosti,
nebolo možné za žiadnych okolností považovať výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu za
schválenú dozornou radou. Žalovaná pritom v rámci konania uviedla, že eventuálna nadpráca
vybranej skupiny zamestnancov, a to vrátane žalobcu mohla byť realizovaná len v prospech akcionára
Sberbank Europe, a teda zamestnávateľ žalobcu, t. j. spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. objektívne

nemohla mať z nadpráce žalobcu žiadny relevantný prospech. Zároveň, žalovaná označila závery
súdu prvej inštancie týkajúce sa toho, že nadpráca žalobcu mala byť vykonaná v jej prospech za
skresľujúce a iracionálne. Ak by totiž aj žalobca vykonával nejakú nadprácu (nebola preukázaná ani
čiastočne), ktorá mala napomôcť úspešnému predaju akcií, tak ju mohol vykonávať výlučne v prospech
pôvodného akcionára Sberbank Europe. Takáto nadpráca je výkonom činnosti pre iného. Žalovaná

ako zamestnávateľ mala za to, že nemôže znášať náklady s tým spojené. Mimoriadny výkonnostný
bonus preto nebol zložkou mzdy žalobcu. Žalovaná uviedla, že v danom smere mohlo ísť nanajvýš
o nešpecifikovaný prísľub majoritného akcionára Sberbank Europe, ktorý nebol právne vynútiteľný
voči nej. Žalovaná mala za to, že akékoľvek náklady spojené s touto nadprácu má znášať pôvodný
akcionár, ktorý z nej profitoval a ktorý riadiacich zamestnancov zjavne usmerňoval pri procesoch,

ktoré predchádzali predaju akcií. Systém mimoriadnych výkonnostných bonusov mal nepochybne
atribúty tzv. „zlatých padákov“. Mimoriadny výkonnostný bonus mal súd prvej inštancie preto skúmať
primárne vo vzťahu k imperatívu dobrých mravov (čl. 2 ZP), ktorý napriek námietke žalovaného vôbec
nezohľadnil. Zamestnanci zaradení do skupiny riadiacich zamestnancov (vrátane žalobcu) si totiž museli
byť plne vedomí toho, že práve ich pozície budú po predaji akcií novému akcionárovi obsadené

novými osobami. Bolo preto možné racionálne predpokladať, že títo riadiaci pracovníci (vrátane žalobcu)
boli motivovaní pri kreovaní schémy mimoriadneho odmeňovania a v rámci interných schvaľovacích
procesov koordinovane postupovať a konať tak, aby dosiahli vlastné a domnelo obhájiteľné obohatenie
vo forme peňažného nároku na zaplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu. Uvedené okolnosti
bol súd prvej inštancie povinný skúmať komplexne a najmä pri zachovaní elementárnej spravodlivosti.

Žalovaný, ako právny nástupca spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. nemal v rozhodnom čase žiadny
reálnyvplyvnakontrolualebopriebehinternýchprocesov,ktoréupravovaliodmeňovaniezamestnancov.
Tieto procesy riadili a určovali výlučne samotní (odmenení) riadiaci zamestnanci, ktorí spôsobom „sami
sebe“ vytvorili systém mimoriadnych benefitov, ktorých zaplatenia sa žalobca aktuálne domáhal. Títo
zamestnanci navyše sami a svojvoľne hodnotia plnenie svojich povinností ako mimoriadne. Nesprávnym

bol podľa názoru žalovanej aj záver súdu prvej inštancie o tom, že mimoriadny výkonnostný bonus
nebol v rozpore so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoB“). Odmeňovanie vedúcich zamestnancov banky je striktne regulované zákonom. Išlo pritom
o kogentnú verejnoprávnu úpravu, ktorá nepripúšťa odklon na zmluvnom základe a už vôbec niejednostranným úkonom predstavenstva (ako sa nesprávne domnieva súd prvej inštancie). Mzda
vedúceho zamestnanca banky sa môže kumulatívne skladať zo základnej zložky mzdy, ktorá je
zaručenou pevnou zložkou celkovej odmeny, a z pohyblivej zložky odmeny. Na pohyblivú zložku odmeny

vznikne vedúcemu zamestnancovi nárok po splnení definovaných výkonnostných podmienok (§ 23b
ods. 1 ZoB), pričom výška tejto zložky nemôže byť vopred garantovaná. Výnimočne môže byť pohyblivá
zložka odmeny zaručená do uplynutia jedného roka od vzniku pracovného pomeru, ak sa vedúci
zamestnanec banky pripravuje na samostatnú prácu (§ 23b ods. 6 ZoB). Iný spôsob garantovanej zložky
odmeny(mimorámecdohodnutejzákladnejzložkymzdy)jevzmysleZoBneprípustný.Vposudzovanom

prípade bola medzi zamestnávateľom (právny predchodca žalovaného) a zamestnancom (žalobca)
uzavretá pracovná zmluva, ktorá v bode „Mzdové podmienky“ výslovne definovala základnú zložku
mzdy, teda pevnú zložku celkovej odmeny zamestnanca (5.500,- € brutto mesačne). Mimoriadny
výkonnostný bonus, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha, nemožno považovať za súčasť základnej
zložky mzdy, keďže nebol poskytovaný pravidelne a ako základná zložka mzdy nebol definovaný
ani v pracovnej zmluve. Tvrdený mimoriadny výkonnostný bonus nemal ani atribúty negarantovanej

pohyblivej zložky odmeny v zmysle § 23b ods. 1 ZoB.

5.Odvolací súd rozsudkom, č. k. 5CoPr/2/2020 - 295 zo dňa 30.06.2020 napadnutý rozsudok súdu prvej
inštanciepotvrdilažalobcovivočižalovanejpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100 %, nakoľko sa stotožnil so záverom, ako aj odôvodnením súdu prvej inštancie. Konštatoval pritom,

že súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie a dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne
odôvodnil.

6.Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu zo dňa 30.06.2020, č. k.

5CoPr/2/2020 - 295 podala žalovaná dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.
b) CSP.

7.Uznesením zo dňa 31.05.2022, sp. zn. 5Cdo/46/2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací
súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 5CoPr/2/2020 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

8.Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu vrátane odvolania
žalovanej s ohľadom na závery dovolacieho súdu obsiahnuté v uznesení, sp. zn. 5Cdo/46/2022 zo
dňa 31.05.2022 konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu potrebnom na

zistenie rozhodujúcich skutočností dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

9.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi a odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré spĺňa podmienky uvedené v § 220 ods. 2 CSP, a ktoré s ohľadom na § 387 ods.
2 CSP nie je potrebné opakovať, nakoľko žalovaná ako odvolateľ neuviedla vo svojom odvolaní také

skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právny závery inak.

10.V rámci konania bolo sporným vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových
zamestnancov, ktorí boli zaradení, v súvislosti s transakciou spočívajúcou v predaji žalovanej

novému majiteľovi, do jednorazového programu. Samotný mimoriadny výkonnostný bonus bol pritom
podmienený tým, že bude vyplatený až po úspešnom zavŕšení transakcie, pričom títo zamestnanci
sa mali aktívne podieľať na zavŕšení transakcie a nemohli v tomto čase ukončiť pracovný pomer.
Zamestnanci, ktorí boli zaradení do jednorazového programu boli oslovení na plnenie pracovných úloh,
ktoré boli nad rámec ich pracovných povinností vyplývajúcich z jednotlivých pracovných zmlúv a na

základe takéhoto plnenia im bola sľúbená odmena.

11.Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery súdu prvej inštancie, ktorý správne uviedol,
že prémie a výkonnostné odmeny sa poskytujú za výsledky práce, vyjadrené vopred stanovenými
merateľnými alebo hodnotiteľnými ukazovateľmi, ako aj iné druhy rôznych bonusov. Poskytovanie

prémií, výkonnostných odmien, ako aj ďalších motivačných a osobnostných foriem mzdy má fakultatívny
charakter. Ak sú však splnené podmienky pre vznik nároku na príslušnú zložku mzdy, zamestnanec má
nárok na ich vyplatenie až vtedy, keď zamestnávateľ rozhodne, že zamestnancovi vyplatí odmenu a
zamestnávateľ je povinný nárok zamestnanca uspokojiť.12.S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v rámci konania bolo preukázané, že
žalobca vykonával prácu v náročných podmienkach prípravy predajnej transakcie, plnil požiadavky

podľa pokynov zamestnávateľ a zotrval v pracovnom pomere, až do zavŕšenia predajnej transakcie
novému majiteľovi. Na základe čoho je odvolaciemu súdu zrejmé, že k splneniu podmienok na
strane zamestnanca došlo, a teda zostávalo potrebné splniť ďalšiu podmienku, a to rozhodnutie
zamestnávateľa o vyplatení, resp. priznaní odmeny.

13.Odvolací súd sa pritom stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v prípade vyplatenia
mimoriadneho výkonnostného bonusu ide o variabilnú a nenárokovateľnú zložku, ktorá bola závislá
od toho, ako zamestnávateľ vyhodnotí pracovnú výkonnosť žalobcu v procese predaja spoločnosti.
Žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu osobitným rozhodnutím
zamestnávateľa o priznaní nároku zo dňa 28.07.2016. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že rozhodnutie
o priznaní nároku na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu bolo jednak zrušené, a tiež

podľa jej názoru nespĺňalo základné náležitosti. Odvolací súd konštatuje, že pôsobnosť štatutárneho
orgánu zahŕňa jednak rozhodovanie o záležitostiach vnútri spoločnosti, ako aj konanie navonok voči
tretím osobám. Spôsob, akým je štatutárny orgán oprávnený konať v mene spoločnosti vyplýva zo
zákona, ako aj zo zakladajúceho dokumentu spoločnosti a je zapísaný v obchodnom registri. Ak by
aj takýto spôsob konania nebol pri právnych úkonoch v pracovno-právnych vzťahoch naplnený, voči

zamestnancovi vyvoláva právne účinky. Pokiaľ bol aj výkonnostný bonus nenárokovateľnou zložkou
mzdy, rozhodnutím štatutárneho orgánu zamestnávateľa o jeho vyplatení zo dňa 28.07.2016 vznikol
žalobcovi ako zamestnancovi nárok na jeho výplatu. Odvolací súd v tomto kontexte konštatuje, že bolo
preukázané, že došlo k splneniu aj ďalšej podmienky potrebnej na to, aby bola odmena nárokovateľná,
a to rozhodnutie zamestnávateľa, pričom dodáva, že pokiaľ by predstavenstvo pri priznaní tohto

nároku nepostupovalo v súlade s internými predpismi spoločnosti, prípadne nebol vyžiadaný súhlas
dozornej rady, táto skutočnosť môže vyvolať zodpovednostné vzťahy medzi členmi štatutárneho
orgánu a samotnou spoločnosťou. Zamestnávateľa voči zamestnancovi takýto akt predstavenstva ako
štatutárneho orgánu konajúceho v pracovno-právnych vzťahoch zaväzuje. Odvolací súd má pritom za
to, že žalovaná neprodukovala v konaní také dôkazy, z ktorých by súd mohol vyvodiť záver, že štatutárny

orgán prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie a zamestnanec o tom
vedel alebo musel vedieť. Žalobca nebol členom štatutárneho orgánu spoločnosti a nepodieľal sa na
schvaľovaní odmeny. Argumentácia, že procesy riadili a určovali riadiaci zamestnanci, ktorí sami sebe
vytvorili systém mimoriadnych benefitov, tak neobstojí.

14.Žalovaná namietala, že mimoriadny výkonnostný bonus mal nepochybne atribúty tzv. zlatých
padákov, preto podľa jej názoru mal súd prvej inštancie samotný mimoriadny výkonnostný bonus skúmať
vo vzťahu k dobrým mravom. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že nezistil skutočnosti, pre
ktoré by bolo dôvodné uplatnený nárok nepriznať pre rozpor s dobrými mravmi, t. j. že by tento nárok
nebol prehodnotený s ohľadom na tzv. zlaté padáky. Odvolací súd nevzhliadol nič nespravodlivé v tom,

že zamestnanci boli zamestnávateľom vyzvaní k zvýšenému pracovnému úsiliu, resp. k zotrvaniu v
pracovnom pomere, keď mala prejsť žalovaná do vlastníctva iného. Je nespochybniteľné, že samotná
transakcia si vyžadovala zvýšené úsilie zo strany všetkých zamestnancov, a to najmä tých riadiacich,
pričom práve oni si boli vedomí toho, že po úspešnom zavŕšení transakcie budú nahradení novými
osobami.

15.Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a koncentrácie konania, čo
znamená, že každá zo sporových strán má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Odvolací súd má
pritom za to, že žalovaná skutočnosti obsiahnuté v odvolaní uviedla len v rovine tvrdení, bez toho, aby
predložila relevantné dôkazy.

16.V súvislosti s priznaním odmeny žalovaná uviedla, že takáto odmena nie je v súlade so zákonom o
bankách.Odvolacísúdmázato,ževtomtokontextemôžesúhlasiťlenvrozsahutoho,žeodmena,ktorej
sa žalobca domáha nepredstavuje súčasť základnej zložky mzdy. S tvrdením, že nešlo o garantovanú
pohyblivú zložku odmeny už súhlasiť nemožno. Odvolací súd konštatuje, že táto odmena predstavuje

pohyblivú zložku, ktorej výška, ako aj priznanie záležalo od splnenia stanovených cieľov a rozhodnutia
štatutárneho orgánu na základe čoho sa môže stať takýto nárok právne nárokovateľný. V nadväznosti
na uvedené, odvolací súd poukazuje na to, že rámci konania boli preukázateľne splnené podmienky,
na základe ktorých sa nárok stal právne nárokovateľným.17.Na základe interných dokumentov spoločnosti tvrdenia žalovanej o potrebe súhlasu všetkých
členov predstavenstva neobstoja, nakoľko v zmysle interných predpisov, t. j. Rokovacieho poriadku

predstavenstva, postačovala jednoduchá väčšina prítomných členov, čo splnené v tomto prípade
bolo. Neobstojí pritom ani tvrdenie žalovanej, že schválenie nového druhu odmeny, ktorá nebola
predpokladaná pôvodným rozpočtom, malo povahu rozhodnutia o zmene pôvodného rozhodnutia, a
teda malo byť schválené všetkými hlasmi predstavenstva a dozornou radou, pretože z obsahu spisu, a
to listinných dôkazov predložených žalobcom a výpovede (svedkovia) vyplývalo, že finančné prostriedky

na mimoriadny výkonnostný bonus boli schválené už v roku 2015 po podpísaní memoranda s Penta
Investments, vyplatené mali byť pritom po úspešnom zavŕšení predaja banky, čo vyplýva aj z výročnej
správy žalovanej za rok 2016, čo vo výpovedí na pojednávaní ako strana sporu tvrdil aj žalobca, pričom
žalovaná neoznačila ani nežiadala vykonať žiadne dôkazy vyvracajúce pravdivosť týchto tvrdení.

18.Odvolací súd ďalej dopĺňa, že predstavenstvo akciovej spoločnosti rozhoduje o všetkých

záležitostiach spoločnosti, pokiaľ Obchodný zákonník alebo stanovy toto nezveria do pôsobnosti
valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Nakoľko z čl. 16 ani čl. 21 Stanov žalovanej nevyplýva,
že by právomoc rozhodovať o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu, resp. inej mimoriadnej
odmeny zamestnancom malo valné zhromaždenie alebo dozorná rada, je nepochybné, že rozhodnutia
predstavenstva č. 110/2016 a č. 97/2015 týkajúce sa nárokov spojených s odmenami kľúčových

zamestnancov spadajú do originálnej právomoci predstavenstva. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva,
že rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní mimoriadnej odmeny nie je ani v rozpore so zákonom
o bankách, ktorý ju sám v zmysle § 23b ods. 1 písm. c) pripúšťa, pričom predmetné ustanovenie
je aplikovateľné a ako vyplýva z rozhodnutia predstavenstva č. 110/2016 a listu zo dňa 28.07.2016
adresovaného žalobcovi, stratégiou a záujmom banky bol práve jej predaj, ktoré súd nemôže preskúmať

a pri napĺňaní ktorých žalobca vyvíjalo zvýšené pracovné úsilie, za ktoré mu bol prisľúbený a následne
priznaný mimoriadny výkonnostný bonus.

19.Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovanej či už
v konaní pred súdom prvej inštancie, alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdzuje vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý bol priznaný
žalobcovi vzhľadom na jeho čiastočný úspech v spore.

20.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

21.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada ( § 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

V Bratislave dňa 30.05.2024

JUDr. Milan Chalupka predseda senátu, sudca spravodajca
JUDr. Jana Richterová členka senátu
JUDr. Juraj Považan člen senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Adela Buriová