Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 32Cbi/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121207041
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Garančovská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7121207041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY,

k.s., správca úpadcu EKOTRIM s.r.o. v konkurze, sídlo: Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová
Ves, IČO: 46 858 211, so sídlom kancelárie správcu: Kuzmányho 29, 040 01 Košice, zn. správcu: S1661,
právne zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., sídlo: Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 47 238 836 proti žalovanému: VH - FB EURO, s.r.o., sídlo: Hlavní 329/78, 352 01 Aš, Česká
republika, IČO: 291 13 466, právne zastúpený: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., sídlo:
Damborského 13, 949 01 Nitra, IČO: 50 361 864, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4.9.2021 (hromadné podanie spracované podateľňou súdu
dňa 06.09.2021) domáhal, aby súd určil, že právne úkony úpadcu EKOTRIM, s.r.o., a to bezhotovostné
úhrady presne špecifikovaných faktúry v celkovej výške 7.700,56 EUR sú voči konkurzným veriteľom
úpadcu právne neúčinné a tiež, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej
podstaty úpadcu EKOTRIM, s.r.o. peňažnú náhradu vo výške 7.700,56 EUR. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.08.2020, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 171/2020, dňa 05.09.2020, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka:
EKOTRIM s.r.o., so sídlom: Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211 (ďalej
len „dlžník, resp. úpadca“) a za správcu ustanovil žalobcu. Z priebehu konkurzného konania úpadcu je
zrejmé, že veritelia si do konkurzu prihlásili pohľadávky v celkovej výške 230.498,72 EUR a správca
zapísal majetok do súpisu všeobecnej podstaty v celkovej hodnote 92.308,15 EUR, čo znamená, že

konkurzní veritelia úpadcu nebudú uspokojení v plnom rozsahu.
Poukázal na to, že úpadca bezhotovostne uhradil žalovanému viacero ním vystavených faktúr (faktúry
v žalobe presne špecifikoval a presne špecifikoval aj dátumy úhrad faktúr); celkovo uhradil faktúry vo
výške 7.700,56 EUR vystavené žalovaným za ním dodaný tovar úpadcovi (kúpna cena).
Citujúc ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v čase
bezhotovostných platieb úpadcu (júl , august a september 2019), podania žaloby a poukazujúc na
uznesenie súdu o začatí konkurzného konania dlžníka, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.

87/2020 dňa 07.05.2020 má za to, že úhrady faktúr sú právnymi úkonmi, ktorými úpadca inak zvýhodnil
žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávok, než by mu prináležalo pri
zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov počas konkurzu a danými úhradami faktúr došlo
k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, z ktorej môžu byť uspokojovaní veritelia úpadcu (naplnenáskutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR a ukracujúceho právneho úkonu
podľa § 60 ZKR). Ďalej uviedol, že ním odporovateľnosťou napadnuté úkony úpadcu boli urobené počas
úpadku; resp. úpadok dlžníka spôsobili, pretože daná skutočnosť vyplýva z priebežnej závierky úpadcu

vyhotovenej ku dňu 30.04.2019, ktorá preukazuje, že úpadca už bol v čase odporovaných právnych
úkonov v predlžení podľa ZKR (vlastné imanie úpadcu je v záporných hodnotách).
2.1. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca doložil listinné dôkazy, pre súd dôležité najmä
účtovné závierky úpadcu, faktúry vystavené žalovaným (dodávateľ) pre úpadcu (odberateľ) za predaj
plastového materiálu (odpad, fólie), bankové výpisy z účtu úpadcu, listinné dôkazy preukazujúce

existenciu veriteľov v konkurze vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 26K/6/2020 vyhlásený na
majetok úpadcu. Taktiež poukázal na právny názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo
dňa 25.11.2020, sp. zn. 3Obdo/31/2020 týkajúci sa posúdenia právneho úkonu ako zvýhodňujúceho
právneho úkonu v zmysle ustanovení ZKR.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám písomne vyjadril tak, že žalobu považuje za nedôvodnú

a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Z opatrnosti vzniesol námietku preklúzie spočívajúcu v tom,
že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej prekluzívnej lehote (podanie žaloby do jedného
1 roka odo vyhlásenia konkurzu, čiže do 5.9.2021 a z pečiatky súdu, ktorá je na žalobe vyplýva
dátum 06.09.2021). K ostatným žalobným dôvodom uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na ním tvrdené skutočnosti ohľadom ním špecifikovaného typu odporovateľného právneho dôvodu

s poukazom na to, že žalovaný prijal od platby za ním vystavené faktúry od svojho obchodného partnera
(úpadcu) takmer rok pred začatím konkurzného konania v dobrej viere, že mu toto plnenie patrí ako
ekvivalent za ním poskytnuté plnenie pre úpadcu. Faktúry predstavujú kúpnu cenu za tovar, ktorý
dodal úpadcovi a teda úpadca nadobudol určitú hodnotu (tovar) a teda týmito platbami faktúr nedošlo
k zmenšeniu jeho majetku. Poukázal taktiež na to, že žalovaný nemal v danom čase (v čase úhrady

faktúr a vzájomného „obchodovania“) žiadnu vedomosť, že úpadca má problém hroziaceho úpadku,
pretože úpadca ako obchodný partner žalovaného pravidelne uhrádzal svoje splatné pohľadávky
voči žalovanému. Vo svojom vyjadrení poukázal aj na nedôvodnosť priznania trov konania žalobcovi
(správcovi úpadcu) uvádzajúc, že žalobca sa nepokúsil napr. o mimosúdne riešenie sporu (včas
pred podaním žaloby), čo by malo za následok obnovu pohľadávok žalovaného voči úpadcovi a touto

nováciou by žalovanému vzniklo právo ich prihlásenia do konkurzného konania úpadcu. Zároveň
poukázal na to, že v danom prípade nie je nutné zastúpenie žalobcu advokátom, pričom pri trovách
advokáta by malo byť zohľadnené to, že ide o tzv. hromadné konania u daného úpadcu (skutkovo
a právne takmer totožné spory), ktoré je v rozpore so zákonom a početnou judikatúrou a princípom
formálnej logiky a hospodárnosti konania. Z uvedeného navrhol, že ak by súd rozhodol v prospech

žalobcu, tak o pri rozhodovaní o jeho nároku na náhradu trov konania by mal aplikovať ust. § 257 CSP.
3.1. Žalovaný následne v písomnej duplike poukázal na to, že žalobca nepreukázal ukrátenie
prihlásených veriteľov ním v žalobe špecifikovanými právnymi úkonmi, pretože nie každý právny úkon
dlžníka, ktorý by inak spĺňal náležitosti jeho odporovateľnosti je automaticky určený súdom za neúčinný
voči veriteľom; za neúčinný môže byť súdom určený iba taký právny úkon, ktorým došlo k zmenšeniu

alebo k zmareniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Aj ak by došlo k zmenšeniu majetku dlžníka týmto
úkonom, tak nie je možné úspešne sa domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi ostal
postačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľovi dlžníka, ktorí majú pohľadávky voči dlžníkovi v čase
právneho úkonu. Uviedol aj to, že dôkazné bremeno je na žalobcovi a poukázanie na údaje vyplývajúce
z účtovnej závierky, či predloženie prihlášok pohľadávok veriteľov do konkurzu nie je postačujúce na

preukázanie hmotnoprávneho predpokladu v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR týkajúce sa zníženiu majetku
úpadcu až tak, že dôjde k ukráteniu veriteľov.

4. Žalobca v písomnej replike a ústnych prednesoch na pojednávaní reagujúc na skutočnosti tvrdené
žalovaným uviedol, že žaloba bola súdu doručená v zákonom uvedenej lehote a teda námietka preklúzie

vznesená žalovaným nie je dôvodná. Následne odvolávajúc sa na právny názor vyslovený NS SR
v jeho Rozsudku zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 3Obdo/31/2020, ktorým NS SR jednoznačne zadefinoval
podmienky, pri naplnení ktorých je nevyhnutné právny úkon posudzovať ako zvýhodňujúci; týmito
podmienkami sú vykonanie právneho úkonu s veriteľom, ukrátenie uspokojenia pohľadávok iných
veriteľov, vykonanie právneho úkonu v úpadku, resp. spôsobenie úpadku týmto právnym úkonom.

Doplnením listinných dôkazov o účtovne závierky zostavených ku koncu kalendárneho mesiaca,
v ktorom došlo k úhradách jednotlivých faktúr, poukázal na to, že úpadca mal záporné vlastné imanie
a výsledok hospodárenia bol v mínusových hodnotách, čo preukazuje, že úpadca nemal dostatočný
majetok na úhradu všetkých svojich záväzkov. Poukázal aj na pravidlo zakotvené v ust. § 6 ZKR, pravidlo„pari-passu“, z ktorého vyplýva, že veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké
postavenie a zvýhodnenie niektorých veriteľov je neprípustné a teda žalovaný bol týmito právnymi
úkonmi úpadcu zvýhodnený oproti iným veriteľom úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky riadne prihlásili do

konkurzného konania úpadcu a ktorí s určitosťou nebudú uspokojení v takej vysokej miere ako žalovaný.
Zároveň sa vyjadril k žalovaným uvádzaným dôvodov ohľadom nepriznania žalobcovi nároku na
náhradu trov konania v prípade jeho úspechu v spore a na využitie ustanovenia § 257 CSP pri
rozhodovaní súdom.

5. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.03.2024 bez prítomnosti strany
žalovaného, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila a žiadala, aby súd konal a rozhodol v zmysle jej
vyjadrenia o nedôvodnosti podanej žaloby.
6. Za účelom zistenia skutkového stavu veci vykonal dokazovanie, pričom v zmysle procesných
ustanovení (§ 149 a nasl. v spojení s ust. § 185 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
– ďalej len „CSP“) nevykonával dokazovanie tých skutkových okolností, ktoré strany sporu nepopreli,

resp. o ktorých vyhlásili, že ich nepovažujú za sporné a tiež tých, ktoré súd nepovažoval za sporné.

7. Vzhľadom na skutkové tvrdenia oboch strán sporu a ich vzájomné nepopretie a skutočnosti súdu
známe z jeho činnosti, súd za nesporné považuje tieto skutkové tvrdenia strán sporu:
a) existencia konkurzného konania Úpadcu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

26K/6/2020 a z neho pre spor podstatné skutkové okolnosti:
a1)UznesenieozačatíkonkurznéhokonaniaÚpadcubolozverejnenévObchodnomvestníkuč.87/2020
zo dňa 07.05.2020
a2) Uznesenie o vyhlásení konkurzu Úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku č. 171/2020 dňa
04.09.2020

a3) uplynutie hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. § 57 ZKR dňom 05.09.2021;
b) existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi Úpadcom a žalovaným a teda skutočnosť, že žalovaný
bol veriteľom Úpadcu a z tohto vzťahu vyplývajúca
c) bezhotovostná úhrada Úpadcom v celkovej výške 7.700,56 EUR faktúr vystavených žalovaným
za dodaný tovar (faktúry sú presne špecifikované v žalobe); úhrady vykonané z účtu Úpadcu dňa

15.07.2019 (VS:19222001), dňa 21.8.2019 (VS:19222002), dňa 6.8.2019 (VS: 19222004) a dňa
05.09.2019 (VS:19222006).

8. Spornou otázkou medzi stranami sporu je otázka, či dané úkony (bezhotovostné úhrady jednotlivých
faktúr) sú odporovateľnými právnymi úkonmi v zmysle ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“). K spornej otázke súd vykonal nasledovné
dokazovanie:

9. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že Úpadca v účtovnej závierke zostavenej
k 30.04.2019 za obdobie od 01/2019 - 04/2019 uviedol v časti PASÍVA záporné vlastné imanie (- 75 533)

avriadnejúčtovnejzávierkezarok2019(k31.12.2019)uviedolvčastiPASÍVAvlastnéimanievzápornej
hodnote (- 200 801), pričom oproti predchádzajúcemu bezprostrednému obdobiu (k 31.12.2018) došlo
k zmenšeniu jeho hodnoty (k 31.12.2018 bola hodnota vlastného imania Úpadcu 1 608), čo sa odrazilo
aj na celkovom výsledku hospodárenia Úpadcu.
9.1.ZúčtovnýchzávierokÚpadcudoloženýchžalobcompočaskonania, zostavenýchdňa16.11.2021ku

dňu31.07.2019,kudňu31.08.2019akudňu30.09.2019súdzistil,ževčastiPASÍVAjeuvedenézáporné
vlastnéimaniesklesajúcoutendenciou,čosaodzrkadliloajnacelkovomvýsledkuhospodáreniaÚpadcu
(výsledok hospodárenia – strata).

10. Zo žalobcom predloženej evidenčnej pomôcky a predložených prihlášok pohľadávok veriteľov, súd

zistil, že do konkurzného konania Úpadcu si prihlásili pohľadávky viacerí veritelia, ktorých splatnosť
vznikla vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu.

11. Zo žalobcom predloženými výpismi z bankového účtu Úpadcu za rok 2019 súd zistil, že Úpadca,
okrem faktúr vystavených žalovaným, bezhotovostne uhrádzal aj iné faktúry vystavené tretími osobami

a teda faktúry aj iných svojich veriteľov ako je žalovaný. Súd zistil, že Úpadca bezhotovostne uhradil
faktúry vystavené napr. spoločnosťou FINEKOL s.r.o., spoločnosťou IHT NY s.r.o., spoločnosťou
Východoslovenská energetika a.s. a iné.12. Na vykonané dokazovanie súd aplikoval tieto zákonné hmotnoprávne ustanovenia:
V zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ak súd zistí,
že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom stanovené náležitosti, rozhodne o začatí konkurzného

konania.
V zmysle ust. § 23 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za
vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu
sa dlžník stáva úpadcom.
V zmysle ust. 57 ods. 1, 2, 3 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči

veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca odporuje podľa tohto zákona. Právo odporovať právnemu
úkonu zanikne, ak sa neuplatní na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Odporovať podľa
tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR, Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,

ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa ust. § 59 ods. 3, ods. 4 ZKR, Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak
spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon

urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho
právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide
o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež
tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa ust. § 60 ods. 2, ods. 3 ZKR, Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa

predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
V zmysle ust. § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZKR, Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť
priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže
v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR, Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej

hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú ti, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu: ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovej hodnoty. tomu. voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť

vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
V zmysle ust. § 203a ods. 1, 2, 3 ZKR, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný
deňlehotyjenajbližšínasledujúcipracovnýdeň.Lehotajezachovaná,akjepodaniedoručenénajneskôr
posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

Podľa ust. § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),
kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo
alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpnu cenu.

13. Z hmotnoprávnych ustanovení priamo vyplýva naliehavý právny záujem na podanie tejto
odporovacej žaloby za splnenia podmienok, pričom súd ex offo skúma včasnosť podania žaloby a tiež to,
čižalobasatýkaprávnychúkonov,ktoréboliuskutočnenévurčitomzákonodarcomčasovoohraničenom
období pred začatím konkurzného konania Úpadcu. Z nesporných skutočností (odsek 1. a odsek 7.)vyplýva, že žaloba bola podaná v lehote (dňa 04.09.2021 doručená súdu) a tiež to, že sa týka právnych
úkonov vykonaných v období 1 roka, resp. 5 rokov od začatia konkurzného konania (§ 59 – zvýhodňujúci
právny úkon a § 60 ZKR – ukracujúci právny úkon).

14. Súd poukazuje na to, že nie každý právny úkon Úpadcu (dlžníka) urobený v zákonnom stanovených
prekluzívnych lehotách je odporovateľný právny úkon, ale je potrebné skúmať, či konkrétny právny
úkon spĺňa znaky uvedené v ust. § 57 ZKR (všeobecná podstata odporovateľnosti právneho úkonu)
a následne znaky uvedené v osobitných podstatách odporovateľných právnych úkonoch; v danom

prípade v ust. § 59 ZKR – zvýhodňujúci právny úkon a § v ust. § 60 ZKR – ukracujúci právny úkon.

15. Pri odporovateľným právnych úkonoch je potrebné skúmať najmä faktické protiplnenie
uskutočneného právneho úkonu, aby sa dalo vylúčiť, resp. potvrdiť ukrátenie či zvýhodnenia veriteľa,
pretože nie každý úkon dlžníka, Úpadcu, spôsobuje ukrátenie, či zvýhodnenie veriteľa oproti ostatným
veriteľom. Súd má za to, že vo všeobecnosti samotná úhrada záväzku žalovanému, jeho zvýhodnenie

ako veriteľa Úpadcu, či ukrátenie uspokojenia pohľadávok iných veriteľov Úpadcu ešte nezakladá.
Taktiež nie každý úkon, ktorým dochádza k zmenšeniu majetku Úpadcu je odporovateľný. Úpadca je
povinný si plniť svoje záväzky voči veriteľom až do začatia konkurzného konania, preto jednotlivé
samotné platby zo strany Úpadcu (dlžníka) v zákonodarcom určených lehotách (§ 59 ZKR – 1 rok, či
§ 60 ZKR – 5 rokov) pred začatím konkurzného konania svojim veriteľom nemôžeme paušalizovať ako

všetky ním vykonané právne úkony, ktorým je možné s úspechom odporovať. Je potrebné preukazovať
skutkové okolnosti každého právneho úkonu, a teda, či naozaj došlo v danom konkrétnom prípade
k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, či ukracujúcemu právnemu úkonu.

16. Skutočnosť, že sa jedná o neodôvodnené zvýhodnenie, ukrátenie musí vyplývať z konkrétnych

okolností plnenia. Súd má za to, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že bezdôvodné úhrady
jednotlivých faktúr vystavených žalovaným sú právne úkony, ktorými Úpadca neodôvodnene zvýhodnil
žalovaného oproti ostatným svojim veriteľom a taktiež nepreukázal ani splnenie podmienky ukrátenia
uspokojenia niektorej prihlásenej pohľadávky. Ba práve naopak súd má preukázané, že žalovaný tak
ako aj iní Úpadcovi veritelia vykonával voči Úpadcovi svoj záväzok spočívajúci v dodaní tovaru za

protiplnenie od Úpadcu (úhrada kúpnej ceny), pričom obaja účastníci zmluvného vzťahu svoje vzájomné
záväzky plnili v rámci výkonu svojej bežnej podnikateľskej aktivity. Úpadca aj pomocou žalovaného
vykonával svoju bežnú podnikateľskú činnosť (kúpa tovaru, jeho zhodnotenie a možnosť predaja inému
obchodnému partnerovi Úpadcu). Z vykonaného dokazovania a vysloveného právneho názoru súdu
vyplýva, že Úpadca bezhotovostné úhrady presne špecifikovaných faktúr v celkovej výške 7.700,56

EUR vykonal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako bežný obchodný úkon tak ako to
vyplýva zo samotnej podstaty ustanovení Obchodného zákonníka týkajúceho sa zmluvných vzťahov
medzi podnikateľmi. Súd má za to, že vo všeobecnosti samotná úhrada záväzku (zaplatenie kúpnej
ceny) zvýhodnenie alebo ukrátenie veriteľa (§ 59 a § 60 ZKR) s následným ukrátením uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4 ZKR) nezakladá aj napriek zásade

pari passu, na ktorú poukázal žalobca v rozhodnutí súdu vyššej inštancie, pretože súd musí každý
právny úkon posúdiť individuálne aj z pohľadu následného znenia zákonných ustanovení (posúdiť
podmienku „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník
úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku... alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa
oproti iným svojim veriteľom.“ ). Z uvedenej zákonnej definície, nie je možné potom konštatovať,

že všetkými právnymi úkonmi daného charakteru (bezhotovostné úhrady vyplývajúce z bežného
obchodného vzťahu) urobenými počas jedného roka do začatia konkurzného konania musí Úpadca
(dlžník) svojich veriteľov (obchodných partnerov) pomerne uspokojovať. Samotný zákon ustanovuje,
že musí ísť o neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa, a toto slovné spojenie sa nedá paušalizovať na
všetky právne úkony Úpadcu (dlžníka) aj z toho pohľadu, že rovnosť veriteľom v tomto kontexte je

potrebnévnímaťakorovnosťpríležitostí anieakorovnosťvýsledku.Rovnosťveriteľovjevtom,žekaždý
veriteľ má právo na plnenie aj počas jedného roka od začatia konkurzného konania Úpadcu (dlžníka),
ktoré je dôvodné. Uvedené sa vzťahuje aj na ukracujúce právne úkony urobené počas lehoty piatich
rokov pred začatím konkurzného konania Úpadcu (dlžníka). Súd má za to, že podmienka „pari passu“
ako slovné spojenie znamená, že rôzne osoby alebo veci sú alebo majú byť riešené rovným dielom

a teda všetkým veriteľom Úpadcu má zaručiť rovnocenný prístup, rovnaké postavenie nielen v čase
konkurzného konania, ale tak má byť učinené aj pred ním.17. Súd zároveň podotýka, že z peňažných transakcií Úpadcu vykonaných na jeho podnikateľskom
účte vyplýva, že Úpadca peňažné plnenie zasielal aj iným svojím veriteľom (obchodným partnerom)
a teda v danom čase jeho obchodní partneri (aj žalovaný) z konania Úpadcu nemali možnosť

vydedukovať znaky jeho úpadku, platobnej neschopnosti (Úpadca aspoň čiastočne plnil svoje záväzky
svojim veriteľom). Z uvedeného súdu vyplýva, že žalovaný nemal mať dôvod domnievať sa, že úhrada
kúpnej ceny za ním dodaný tovar (špecifikovaných) faktúr je jeho neodôvodneným zvýhodnením oproti
iným obchodným partnerom Úpadca a to najmä aj s poukazom na to, že v Úpadcovom majetku zostalo
alikvotné plnenie (tovar), čiže k zmenšeniu jeho majetku týmito právnymi úkonmi (špecifikované faktúry)

nedošlo.

18. Podporu vyslovenému právnemu názoru súdu napomáha aj novela ZKR platná a účinná odo dňa
17.07.2022 (zákon č. 111/2022 Z.z.), ktorým bolo ust. § 3 ZKR doplnené o odsek 4 so znením: „Dlžník,
ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku,
nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala

pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí, ak
a) úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie a
b) ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči
nespriaznenej osobe.“
Ako vyplýva aj z dôvodovej správy k uvedenému zákonu, u dlžníka vzniká hierarchická štruktúra

vzájomných vzťahov medzi jednotlivými veriteľmi vo vzťahu k majetkovej podstate dlžníka v okamihu
jeho úpadku. Insolvenčná úprava by však v ohľade možnosti plnenia niektorých nárokov samotným
dlžníkom mala byť precízna a mala by reflektovať existenciu pravidiel (absolútnej) priority a pravidla pari
passu ako dvoch pravidiel, ktoré ovládajú existenciu hierarchickej štruktúry dlžníka. Z pravidla by však
mali existovať výnimky dané napr. aj pre nespriaznené pohľadávky nevyhnutne potrebné na zachovanie

prevádzky podniku.

19. Na základe uvedených skutočností, vysloveného právneho názoru a citovaných zákonných
ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol tak ako
to uviedol vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

Podľa ust. § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

21. Súd o nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení CSP
a úspešnému žalovanému priznal trovy celého konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi,
ktorý ich bude povinný nahradiť žalovanému vo výške, ktorú súd vyčísli v uznesení vydanom po
právoplatnosti tohto rozsudku ( II. výrok výrokovej časti tohto rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde. [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods.

2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Vzmysleust.§364CSP,rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia
lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.