Rozsudok – Vyživovacie povinnosti Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22Pc/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625200928
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Lacková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625200928.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou v právnej veci

navrhovateľa/osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E.,
t. č. Útulok DORKA, n.o., so sídlom: Pod Skalami 16, Ružomberok, proti osobe povinnej z vyživovacej
povinnosti (odporkyňa): F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. Hrádok, t. č. bytom G. E. XXXX/XX,
H., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Osoba povinná z vyživovacej povinnosti je p o v i n n á prispievať na výživu osoby oprávnenej
z vyživovacej povinnosti zvýšeným výživným vo výške 40,- eur mesačne, splatným vždy do 15. dňa

v mesiaci k rukám plnoletého dieťaťa, počnúc od vyhlásenia rozsudku.

M e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/123/2012-49 zo dňa 10.10.2012 v časti
výšky výživného, teda vo výroku II.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21.03.2025 navrhovateľ

ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti žiadal, aby súd jeho matke(osoba povinná z vyživovacej
povinnosti) uložil povinnosť prispievať mu na výživu výživným vo výške 150,- eur mesačne.
V odôvodnení návrhu uviedol, že od roku 2012 nežije s matkou v spoločnej domácnosti, keď Okresný
súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 9P/123/2012-49 zo dňa 10.10.2012 nariadil ústavnú starostlivosť
nad ním a nad jeho mladšími súrodencami z dôvodu dlhodobého zanedbávania starostlivosti o mal. deti
zo strany ich rodičov. Spolu so súrodencami bol umiestnený v Centre pre deti a rodiny Ružomberok.
Na jeho výdavky súvisiace so školou, bývaním, so základnou zdravotnou starostlivosťou, oblečením,

hygienou a atď. mu matka neprispieva. Navštevuje Spojenú školu Scota Viatora v Ružomberku, odbor
čašník. Má záujem v štúdiu pokračovať a získať výučný list. Po dovŕšení 18. roku života opustil Centrum
pre deti a rodiny a na základe odporúčania sociálnej pracovníčky odišiel bývať do sociálneho zariadenia
– Útulok Dorka, n.o., Pod Skalami 16, Ružomberok. T. č. má zvýšené výdavky spojené s úhradou za
poskytovanie sociálnej služby, bývania, ako aj s dopravou do školy. Jeho matka ako osoba povinná
z vyživovacej povinnosti je údajne t. č. nezamestnaná. Má vyživovaciu povinnosť k jeho mladším
súrodencom. Otca v rodnom liste uvedeného nemá. Do rozhodnutia vo veci samej navrhol, aby súd

nariadil matke neodkladným opatrením povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne.

2. Dňa 31.03.2025 navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti zobral návrh v časti o
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu späť.3. Uznesením č.k. 22Pc/8/2025-10 zo dňa 08.04.2025 súd konanie v časti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zastavil.

4. Matka ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa k návrhu, ktorý jej bol riadne doručený dňa
17.04.2025 písomne nevyjadrila. Dostavila sa však mimo vytýčeného termínu pojednávania na súd dňa
02.06.2025, kde do zápisnice o výsluchu zo dňa 02.06.2025, uviedla, že nikde nerobí a nemá odkiaľ
platiť výživné, nemá žiadny príjem. Má určené minimálne výživné na každé z jej detí, ktoré tiež neplatí,

lebo nemá, z čoho. Býva u svojej matky, kde aj preberá zásielky. Na domácnosť matke nič neprispieva.
Nie je evidovaná na úrade práce. Chce si hľadať robotu. Na úrade evidovaná nie je, pretože nemá
občiansky, chce si ho ísť vybaviť. So synom sa rozprávala o návrhu a on jej povedal, že by počkal
s výživným, keďže ona nemá robotu, ani občiansky. Môže mu zatiaľ prispievať 20,- eur, keby si požičala
od mamy. Jej zdravotný stav nie je dobrý, hrozí jej rakovina pľúc, budú jej robiť vyšetrenia, má asi cystu.
Zamestnanie si nehľadala, pretože pri jej mužovi sa to nedalo. Nedokončila ani strednú školu, má len

základné vzdelanie. Nemá žiadny majetok a nepoberá ani žiadne dávky. Výdavky má na lieky, ktoré jej
hradí matka, takisto jej hradí ostatné nevyhnutné výdavky. Nesúhlasí so zvýšením výživného, pretože ho
nemá, z čoho platiť. Je ochotná zatiaľ prispievať 20,- eur, do kým bude mať robotu a občiansky preukaz.
Potom by bola ochotná platiť aj viac.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnila osoba povinná
z vyživovacej povinnosti. Súd pojednával v neprítomnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti.

6.Napojednávaníosobaoprávnenázvyživovacejpovinnostiuviedla,ženapodanomnávrhutrvá.Žiada,
aby mu jeho matka prispievala na výživu, nakoľko vyživovacia povinnosť jej nezanikla, on naďalej, aj po

dosiahnutí plnoletosti nie je schopný sám sa živiť. V podstate do dovŕšenia 18. roku života bol v Centre
pre deti a rodiny, keď v roku 2012 bola nad ním nariadená ústavná starostlivosť. Po dovŕšení 18. roku
života odišiel do neziskovej organizácie, ale naďalej študuje a býva v tejto organizácii. Učí sa za čašníka.
V školskom roku 2025/2026 je tretiak. Cez letné prázdniny bol aj na študijno-pracovnom pobyte na
Cypre, kde zarobil nejaké peniaze. Momentálne nemá žiadny stabilný príjem. Naďalej denne študuje,

poberá nejaké dávky, ktoré sú mu vyplácané z úradu práce, je to v celkovej sume 244,- eur. Za bývanie
platí 70,- eur. Výdavky má najmä na bývanie a stravu a taktiež prípadne v súvislosti so školou. Mama
mu t.č. neprispieva na výživu žiadnym spôsobom. Je s ňou v kontakte, keď sa dalo, tak sa osobne
stretli, teraz si však iba telefonujú. Vie že finančná aj osobná situácia jeho matky je zlá, čaká aj ďalšie,
v poradí deviate dieťa, preto navrhuje a súhlasí, aby vyživovacia povinnosť matky k nemu bola určená,

resp. zvýšená aspoň na sumu 40 € mesačne, čo je v podstate v minimálnej výške. Nakoľko tam nie je
veľký rozdiel od výšky naposledy určeného výživného, nežiada, aby bolo výživné zvýšené od podania
návrhu, ale až od vyhlásenia rozsudku.

7. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom

spise, a to najmä s návrhom, rodným listom plnoletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy, potvrdením
z Centra pre deti a rodiny, lustráciami v REGOB a v Sociálnej poisťovni, uznesením 22Pc/8/2025,
správami ohľadne matky a jej aktuálneho pobytu a taktiež podstatným obsahom pripojených spisov.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že naposledy o t. č. plnoletom Adriánovi rozhodoval Okresný
súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, č. k. 9P/123/2012-49 zo dňa 10.10.2012, právoplatným 26.10.2012,
ktorým rozsudkom bola nad vtedy mal. A. a jeho súrodencami nariadená ústavná starostlivosť a matkebola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu vo výške 30% zo sumy životného minima na účet
zariadenia. Navrhovateľ 26.02.2025 nadobudol plnoletosť. V rodnom liste má otca neuvedeného.
Z potvrdenia zo Spojenej školy Scota Viatora, Ružomberok vyplýva, že A. v školskom roku 2024/2025

bol žiakom 2.B. triedy. Z potvrdenia z Centra pre deti a rodiny Ružomberok mal súd za preukázané, že
t. č. plnoletý A. bol v uvedenom zariadení od 27.08.2012 na základe uznesenia 9P/123/2012-19 zo dňa
24.08.2012, neskôr bola nad ním nariadená ústavná starostlivosť rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš 9P/123/2012-49 zo dňa 10.10.2012. Zo zariadenia odišiel po dosiahnutí plnoletosti do Domova
na pol ceste Dorka, Ružomberok. Z lustrácie v REGOB vygenerovanej 10.04.2025 súd zistil, že matka

navrhovateľa ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti mala k 10.04.2025 8 detí, z ktorých 6 k dátumu
10.04.2025 už bolo plnoletých. Matka ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti má hlásený pobyt na
adrese: G. E. XXXX/XX, H.. Naposledy pracovala na dohodu v spoločnosti Furt 3,0, s.r.o., a to v období
od 27.10.2023 do 04.03.2024, kde vymeriavací základ v januári 2024 dosiahla vo výške 127,60 eur,
február 2024 – 121,80 eur a marec 2024 – 11,60 eur. Následne bola zamestnaná na dohodu v období
od 05.03.2024 do 27.03.2024 v spoločnosti Furt, s.r.o., kde za uvedené obdobie dosiahla vymeriavací

základ 98,60 eur. Plnoletý syn - navrhovateľ sa snaží privyrábať si aj brigádne. Taktiež sa zúčastnil
študentskej praxi v zahraničí, na Cypre, ktorú absolvoval cez strednú školu, ktorú navštevuje a kde
študuje v učebnom odbore čašník.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh je podaný dôvodne, keď v konaní

sa navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti domáhal zvýšenia výživného pre
plnoleté dieťa. S poukazom na tvrdenú skutočnosť, že došlo u neho od 26.02.2025 sa stal plnoletým
a dosiahnutím plnoletosti zanikla aj ústavná starostlivosť, ktorá bola nad ním nariadená. Momentálne
býva v zariadení Dorka, n.o., naďalej nie je schopný sám sa živiť, keď riadne študuje na strednej škole,
odbor čašník a je teda odkázaný na výživu zo strany rodičov (matky) a štátu (sociálne dávky), prípadne

sa snaží privyrábať si aj brigádne. Dosiahnutím plnoletosti opustil Centrum pre deti a rodiny, kde bol
na základe rozsudku umiestnený od roku 2012. Toho času má bývanie zabezpečené v Dorke, n.o.. Za
bývanie platí 70 € mesačne. Nemá žiadny pravidelný príjem. Privyrába si brigádne a sú mu vyplácané
dávky a príspevky zo štátu v celkovej výške 244 €. Matka mu výživné neplatí a ani inak mu na výživu
neprispieva.

11. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti nikde nepracuje, nemá kde bývať, nemá žiadny príjem
ani majetok. Nie je zrejmé, či zabezpečuje osobnú starostlivosť o niektoré z detí. Má 8 deti (v októbri
2025 sa jej malo narodiť deviate), z ktorých 2 (prípade tri) sú maloleté. Matka súdu nepredložila žiadne
dôkazyohľadnesvojejschopnosti,resp.neschopnostipracovaťanižiadneinédôkazyadokladyksvojím

majetkovým pomerom.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť a trvá kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Kedy nastane tento stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať

sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Vyživovacia
povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie ) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa
vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (riadne ukončená stredná škola maturitnou skúškou, alebo
výučným listom, prípadne prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita -magister). Dieťa dosiahlo vo
zvolenom vzdelávacom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravené živiť sa ďalej

samo. Rodičia sa môžu dobrovoľne zaviazať prispievať na jeho výživu aj v tomto prípade, avšak nejde
o zákonný nárok vyplývajúci z rodinnoprávnych vzťahov, a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať
na súde žalobou o určenie vyživovacej povinnosti. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné
samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť
nenastane nikdy- napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však povinnosť netrvá, ak dieťa

už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti.

13. Pri určení, resp. zmene výšky výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové rizika,
ktoré povinný na seba berie(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).14.Konkrétnavýškavýživnéhojeovplyvňovanáfaktormijednaknastraneoprávneného(vtomtoprípade
navrhovateľa) jednak na strane povinného (v tomto prípade osoba povinná z vyživovacej povinnosti)
a určuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade. Odôvodnené potreby oprávneného sú v každom

konkrétnom prípade determinované i možnosťami a schopnosťami povinného, čo sa musí prejaviť
v konkrétnej výške, ktorú má povinný plniť. Zákon taktiež prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a to nie len vo vzťahu k maloletým deťom.

15. Bolo preukázané, že plnoleté dieťa, ktoré návrh podalo, nie je v zmysle zákona schopné sa samo

živiť, nakoľko je riadnym študentom strednej školy. Súd v konaní skúmal, či od poslednej úpravy
výživného matky na t.č. plnoletého syna došlo k zmene pomerov, a to jednak a najmä v odôvodnených
potrebách oprávnenej osoby, t.j. plnoletého syna a jednak v schopnostiach, možnostiach a majetkových
pomeroch povinného (matky). Pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávneného, tu súd zistil podstatné
skutočnosti, ktoré majú za následok zvýšenie výživného. Od posledného rozhodovania súdu o výške
výživného uplynulo 13 rokov, za toto obdobie došlo v dôsledku objektívnych (najmä plynutie času a s tým

spojený nárast životných nákladov) aj subjektívnych skutočností (ukončenie ústavnej starostlivosti po
dosiahnutí plnoletosti, zabezpečenie si vlastného bývania Dorke, n.o., nástup a pokračovanie v štúdiu
na strednej škole,..), k zmene pomerov, ktorá spôsobila podstatné zvýšenie potrieb oprávneného, najmä
čo sa týka nákladov na stravu, ošatenie, hygienu, bývanie (70 €), štúdium... Pre posúdenie výšky
vyživovacej povinnosti je smerodajná taktiež životná úroveň rodičov, v tomto prípade matky. Vodiacou

zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého rodiča vyvinúť maximálne úsilie, aby si mohol
plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať,
jenevyhnutnéobmedziťnárokydieťaťaaprispôsobiťichtakejtosituácii.Nadruhejstranepriurčenívýšky
vyživovacej povinnosti súd prihliada nie len na reálne zárobkové pomery, ale aj na reálne zárobkové

možnosti povinného. Za schopnosti rodiča treba teda považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje
v čase vyhlásenia rozhodnutia, tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ako aj
objektívne okolnosti. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného, jeho fyzickým

stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. V danej veci
má súd za to, že životná úroveň povinného ( matky plnoletého dieťaťa) je nízka, resp. podpriemerná.
Matka má iba základné vzdelanie, nemá zabezpečené bývanie, má 8 detí z toho dve maloleté, pričom
sa jej v októbri pravdepodobne narodilo deviate. Nikde nepracuje. Preukázateľne sa však o prácu
ani adekvátne nezaujíma a nepredložila súdu ani dôkazy o prípadnej neschopnosti pracovať, alebo

o zníženej pracovnej schopnosti (aj o tehotenstve sa súd dozvedel len od plnoletého dieťaťa), aby mohol
platiť výživné vo vyššej výške. Ani tieto skutočnosti však nezbavujú matku povinnosti platiť výživné,
nakoľko ide o zákonnú povinnosť každého rodiča, ktorá trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť
(teda aj po dosiahnutí plnoletosti).

16. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, aj so súhlasom navrhovateľa, že je potrebné matke
zvýšiť výživné aj keď iba v minimálnej výške, na sumu 40 € mesačne, keď naposledy jej bolo určené
výživné vo výške 30% zo sumy životného minima (čo predstavuje od 01.07.2025 sumu 38,92 €),
pričom táto vyživovacia povinnosť matky dosiahnutím plnoletosti dieťaťa nezanikla, ani nespočívala.
Dosiahnutím plnoletosti navrhovateľa došlo iba k zmene platobného miesta a to zo zákona, keď výživné

na maloleté dieťa je splatné k rukám rodiča, prípade toho kto zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa
(vtomtoprípadeCentrumpredetiarodiny,kdebolt.č.plnoletýumiestnenýnazákladerozhodnutiasúdu)
a výživné na plnoleté dieťa je splatné k rukám plnoletého dieťaťa ( čo je dané priamo zákonom a nie je
preto potrebné vždy dosiahnutím plnoletosti dieťaťa rozhodovať o zmene platobného miesta). Vzhľadom
na skutočnosť, že ide iba o minimálny rozdiel vo výške naposledy určeného výživného, navrhovateľ

upustil od návrhu rozhodnúť o zmene výšky výživného od podania návrhu a súd matke uložil povinnosť
prispievať na výživu plnoletého dieťaťa výživným vo výške 40 € mesačne od vyhlásenia rozsudku, tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nevzhliadol osobitný dôvod, pre ktorý bolo
niektorého z účastníkov konania spravodlivé na úhradu trov konania zaviazať.Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.