Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123373198
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123373198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Náhradné
vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného
spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO:
36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr.
Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856,
o zaplatenie sumy 739,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č. k. 4C/71/2023-297 zo dňa 13.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 739,92 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 739,92 Eur od 06.07.2023 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku) a rozhodol, že žalobca má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. odvolaním napadnutého

rozsudku).
1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento pri svojom
rozhodnutí vychádzal z nesporného skutkového tvrdenia žalobcu, o pravdivosti ktorého nemal dôvodné
pochybnosti, a to, že dňa 16.02.2023 došlo v Čadci ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na osobnom motorovom vozidle značky Toyota Corolla Cross, EČV: A., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť Proficabs, s.r.o. (ďalej aj „poškodený“), pričom k vzniku
spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Renault Master, EČV: A., ktoré bolo v čase

nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Súd prvej inštancie súčasne na základe žalobcom
produkovanýchlistinnýchdôkazovmalpreukázané,žedňa27.04.2023uzavrelžalobcaakoprenajímateľ
v právnom postavení nájomcu Zmluvu o prenájme vozidla č. 472/2023, ktorej predmetom bol nájom
osobného motorového vozidla zn. Toyota Yaris, EČV: B., a to na dobu od 27.04.2023 do 01.06.2023,
pričom v zmluve bolo dojednané denné nájomné vo výške 50,- Eur a zmluvné nájomné vo výške 37,-
Eur, ako aj poplatok za pristavenie a odobratie vozidla. Súd prvej inštancie mal taktiež preukázané, že
dňa 01.06.2023 vystavil žalobca faktúru č. 6532023 so splatnosťou dňa 16.06.2023, ktorou fakturoval

poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme zn. Toyota Yaris, EČV: B. za
obdobie od 27.04.2023 do 01.06.2023, t. j. za dobu 36 dní spolu
spoplatkomzapristavenieaprevzatievozidlasumu1.361,86EurvrátaneDPH.Taktiežmalpreukázané,
že dňa 01.06.2023 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca Zmluvu o postúpenípohľadávky, v ktorej poškodený deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni
a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom značky Renault Master, EČV: A.,
vo výške 1.361,86 Eur z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“), pričom ide o nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nevyhnutné užívanie náhradného vozidla
v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 16.02.2023 na vozidle značky Toyota Corolla Cross, EČV: A..
Súd prvej inštancie súčasne ustálil, že poškodený touto zmluvou ďalej postupoval žalobcovi pohľadávku

uvedenúvbode1zmluvyažalobcasazaviazaluhradiťpoškodenémuzapostúpeniepohľadávkyodplatu
podľa bodu 4 a 5 zmluvy (bod 2 zmluvy). Poukázal na bod 4 zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany
dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie
pohľadávky je vo výške 1.361,86,- Eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 6532023 vystavenej žalobcom
ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla značky Toyota Yaris,
EČV: B.. Taktiež poukázal na bod 5 predmetnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že ich

vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu
1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
1.2 Súd prvej inštancie súčasne poukázal na list zo dňa 01.06.2023 adresovaný žalovanému,
v ktorom mu žalobca oznamoval, že dňa 16.08.2024 mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému

spočívajúca v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9571485030
zo dňa 16.02.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla
vo výške 1.361,86 Eur s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím
jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na
ďalej špecifikovaný bankový účet. Taktiež poukázal na oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa

20.06.2023, ktorým oznámil žalobcovi, že dňa 19.06.2023 ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinností poskytnúť poistné plnenie a bude mu poukázané poistné plnenie vo výške 621,94 Eur, pričom
táto suma má zohľadňovať primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla, t. j. 16 dní.

1.3 Súd prvej inštancie posúdil uplatňovaný nárok ako dôvodný, pričom dospel k záveru, že poškodený

akoprávnypredchodcažalobcumalzuzatvorenejzmluvyopovinnomzmluvnompoistenízodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za neho nahradil preukázané
nárokynanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,zničením,odcudzenímalebostratouveci.Prízvukoval,
že podľa rozhodovacej praxe súdov skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo,
nakoľko poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie

je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny
za nájom zapožičaného motorového vozidla sa dožadovať v súdnom spore ešte splnenia ďalších
podmienok. Zdôraznil, že medzi stranami bolo nesporné a žiadnym spôsobom zo strany žalovaného
popierané a spochybňované, že poškodenie motorového vozidla značky Toyota Corolla Cross vzniklo
v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 16.02.2023, ktorú zapríčinil poistený žalovaného.

Rovnako postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie
náhradného vozidla na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom
a poškodeným vyhodnotil súd prvej inštancie ako platný právny úkon, z čoho vyvodil danosť aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v prejednávanom
spore.

1.4 Vzhľadom na potrebu poškodeného počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné
motorové vozidlo súd prvej inštancie neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za
prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, pričom poukázal na to, že nájomná
zmluva bola uzatvorená na obdobie od 27.04.2023 do 01.06.2023 (t. j. 36 dní nájmu) a bola uzatvorená
v príčinnej súvislosti s nemožnosťou poškodeného užívať svoje poškodené motorové vozidlo, pričom

táto potreba vyplynula
zo samotného čestného vyhlásenia poškodeného.
1.5 Súd prvej inštancie neuznal krátenie počtu dní nájmu náhradného motorového vozidla vychádzajúce
z internej kalkulácie žalovaného, pričom zdôraznil, že každá jednotlivá oprava má svoje vlastné špecifiká
a bez skúmania jednotlivých presných okolností opravy, v predmetnom prípade bez zohľadnenia

všetkých faktorov a súvislostí opravy, nemožno použiť mechanické a jednostranné výpočty pre určenie
„adekvátnej“ doby opravy motorového vozidla. Námietku žalovaného týkajúcu sa neprimeraného
času opravy poškodeného motorového vozidla vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, pričom
zdôraznil, že poškodeného nemožno zaťažiť tak, aby bol nútený vyhľadávať taký servis, ktorý bymu opravu vozidla vykonal v čo najkratšom čase, nakoľko uvedené by neprimerane zaťažovalo
poškodeného napriek tomu, že v dôsledku zavinenia niekoho iného (t. j. poisteného u žalovaného)
mu bola spôsobená škoda na jeho motorovom vozidle. Skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo

bolo opravované s časovým odstupom, nebolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie považovať
za dôvod, aby sa poškodený dopredu pripravoval na opravu oslovovaním jednotlivých autoservisov
a zabezpečovaním náhradných dielov (uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie by reálne ani
nebolo možné, keďže servis zrejme predtým, ako začne s konkrétnym spôsobom opravy vozidla,
vykonákomplexnúprehliadkumotorovéhovozidla).Rovnakosúdprvejinštanciepovažovalzaneúčelné,

aby poškodený bol povinný najskôr ponechať poškodené vozidlo v autoservise (resp. viacerých
autoservisoch), aby zistil, ktorý vykoná opravu najrýchlejšie, následne si auto vyzdvihol na čas čakania,
napr. na objednané náhradné diely, pričom takýto postup považoval za absurdný a vymykajúci sa účelu
odškodňovania poškodených v dôsledku dopravných nehôd.
1.6 Podľa názoru súdu prvej inštancie Odborné vyjadrenie č. 87/2023 znalca Automotive Solution4u,
s.r.o.,ktorépredložilžalovaný,nemávovzťahukuvedenémukonkrétnemuprípaduopravypoškodeného

vozidla žiadnu výpovednú hodnotu. Poukázal na to, že
v posudku je uvedené, aké trvanie opravy je možné akceptovať z technického hľadiska (t. j. 9-15
pracovných dní). Uviedol, že z obsahu odborného posudku vyplýva, že podklady na jeho vypracovanie
netvorili okrem faktúry podklady od autoservisu, ktorý opravu vykonával, a teda predmetné odborné
vyjadrenie okrem toho, že sa v teoretickej rovine vysporiadavalo

s možnou dĺžkou opravy za simulácie skutkového stavu, neodzrkadľuje reálne a individuálne okolnosti
počas opravy poškodeného motorového vozidla. Mal za to, že z odborného vyjadrenia potom nevyplýva,
že by si od servisu vykonávajúceho opravu vyžiadal správu o priebehu opravy, informácie ohľadne
pracovnej vyťaženosti servisu, ohľadne vyťaženosti pracovných nástrojov a pracovníkov servisu, keď
tieto skutočnosti sú spôsobilé ovplyvniť dĺžku opravy. Zdôraznil, že oprava každého jednotlivého vozidla

je opravou samostatnou, so svojimi osobitosťami a bez zohľadnenia týchto individuálnych okolností
každejopravypodľanázorusúduprvejinštancienemožnopristúpiťkstanoveniu„primeraného“počtudní
trvaniaopravy.Uzavrel,žezaúčelomzisteniaprimeranejopravymotorovéhovozidlovtomtokonkrétnom
prípadebybolopotrebnédisponovaťpodkladmiodkonkrétnehoservisuvykonávajúcehoopravu,atotak
vo vzťahu k preberacím protokolom, zisťovaniu priebehu prijímania do opravy a odovzdávania vozidla,

posúdeniu termínov dodania náhradných dielov potrebných na opravu vozidla, posúdeniu logistiky v
konkrétnom servise a plánovaniu prác na jednotlivých opravárenských pracoviskách. Mal za to, že
odborným vyjadrením navyše nebolo preukázané, že by oprava poškodeného vozidla bola zdržiavaná,
resp. že z nejakého subjektívneho dôvodu na strane servisu nebola vykonaná skôr. Poukázal na
vyjadrenie prijímajúceho technika autoservisu AT a.s. C. D., z ktorého vyplýva, že predmetná oprava

sa predĺžila z dôvodu neskorého dodania náhradného dielu č. 53410-16130, ktorý bol dodaný dňa
04.05.2023 a náhradného dielu č. 53420-16130, ktorý bol dodaný dňa 12.05.2023, čo mali byť pánty
prednej kapoty. Z uvedeného vyjadrenia súčasne vyplynulo, že po dopasovaní prednej kapoty sa mala
oprava predĺžiť z dôvodu veľkej vyťaženosti lakýrnickej dielne. Pokiaľ žalovaný dôvodil, že takéto
tvrdenia pracovníka servisu neboli preukázané, súd prvej inštancie mal za to, že nebol dôvod považovať

vyjadrenie technika autoservisu
o dôvodoch zdržania opravy poškodeného motorového vozidla za nevierohodné. Podľa súdu prvej
inštancie žalovaný obsah tohto tvrdenia účinne nepoprel, keď síce jeho obsah spochybňoval z dôvodu,
že k nemu neboli pripojené ďalšie dôkazy potvrdzujúce jeho správnosť, ale neuviedol (konkrétne)
vlastné tvrdenia o predmetných skutočnostiach (resp. ani nenavrhoval vykonanie dokazovania za

účelom preukázania opaku uvedeného tvrdenia). V danej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na
to, nevykonal návrh žalobcu na vypočutie servisného technika ako svedka, keďže disponoval jeho
vyjadrením predloženým zo strany žalobcu a navyše strana žalobcu na pojednávaní konanom dňa
13.05.2025 netrvala na vykonaní tohto dôkazu.
1.7 Súčasne poukázal na to, že v predmetnej právnej veci bolo poškodené motorové vozidlo opravované

v autoservise (AT a.s.), ktorý je obchodným partnerom žalovaného, keď táto skutočnosť bola preukázaná
v spore rámcovou zmluvou o spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel uzatvorenou
medzi žalovaným, Slovexperta, s.r.o. a AT, a.s. zo dňa 23.01.2018 v znení jej dodatkov 1 – 7. Poukázal
na potvrdenia o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch,
kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia

vinníka nehody zo strany ALTERIA MOTORS s.r.o., Žilina, MD-Bavaria Žilina, s.r.o. a FINAL CD, podľa
ktorých v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví
faktúru, ktorú odosiela poisťovni a pokiaľ je poisťovňa zmluvným partnerom servisu, ako náhrada úhrady
faktúry sa využíva tzv. „krycí list“, ktorý vystaví poisťovňa, a tento sa doručuje autoservisu, na čoautoservis vydá poškodené motorové vozidlo po doručení krycieho listu. Upriamil pozornosť na to, že
v predmetnej právnej veci vstupoval poškodený do právneho vzťahu s autoservisom s tým, že on nebude
uhrádzať cenu za vykonanú opravu a že jej úhrada bude realizovaná zo strany poisťovateľa škodcu, t. j.

žalovaného, o čom svedčí aj postup samotného autoservisu, ktorý faktúru za opravu motorového vozidla
nezasielal poškodenému, ale túto zaslal priamo žalovanému ako poisťovni škodcu. Ustálil, že žalovaný
ako zmluvný partner autoservisu vykonávajúceho opravu si bol vedomý, že v predmetnej veci bude
predmetné motorové vozidlo poškodeného vydané až po vydaní krycieho listu, pričom za relevantnú
skutočnosť považoval to, že žalovaný nastavením spôsobu spolupráce so svojím zmluvným partnerom,

autoservisom, kde bola vykonávaná oprava poškodeného motorového vozidla, ovplyvňuje čas vydania
poškodeného motorového vozidla servisom poškodenému, o čom svedčí jednak nastavenie spolupráce,
pri ktorej platí úhradu za vykonanú opravu priamo poisťovňa (v danom prípade žalovaný) priamo
autoservisu a pri ktorej autoservis vydá poškodenému opravené motorové vozidlo po obdržaní garancie
(tzv. krycí list), že mu za opravu bude zaplatené, resp. po zaplatení úhrady za opravu. Konštatoval, že
takýto postup potvrdzujú aj ustanovenia zmluvy o spolupráci, ktorú žalovaný uzatvoril s autoservisom,

ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla, a to menovite napr. čl. IV. ods. 6.
1.8 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nastavenie spolupráce medzi autoservisom vykonávajúcom
opravu a žalovaným, t. j. že servis vykonávajúci opravu motorového vozidla očakáva garanciu toho,
že mu bude cena za opravu vozidla vyplatená oporu v zákone, pričom mal zato, že ide o istú formu
synalagmy, kedy servis žiada pred samotnou úhradou faktúry zo strany poisťovne potvrdenie, že k

úhrade dôjde a uvedené je vyjadrené aj v ust. § 560 prvej vete Občianskeho zákonníka. V danej
súvislosti poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporným, že poškodený sa o ukončení opravy
svojho poškodeného motorového vozidla dozvedel až dňa 01.06.2023, kedy ho autoservis kontaktoval
za účelom, aby si opravené motorové vozidlo zo servisu vyzdvihol. Na podporu svojich záverov poukázal
aj na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023.

Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou)
udalosťou a vznikom súvisiacej škody spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového
vozidla až do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného.
1.9 Na základe uvedeného súdu prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.10 Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, a to vychádzajúc z ust. §
11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., aj nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa
14.10.2021, a to od 06.07.2023, t. j. od nasledujúceho dňa plynúceho od uplynutia 15 dní odo dňa
skončenia prešetrenia poistnej udalosti, ktoré bolo skončené dňa 19.06.2023.

1.11 O práve na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný
v plnom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v celom rozsahu odvolanie z dôvodov

prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
žalovaný za arbitrárne a nepreskúmateľné, ktoré podľa jeho názoru nespĺňa zákonné podmienky
a požiadavky na jeho odôvodnenie.
2.1 Namietal, že konajúci súd na danú vec neaplikoval kritériá nutnosti a účelnosti nájmu náhradného
motorovéhovozidla,ktorévyplývajúzjudikatúrynajvyššíchsúdnychautorítvobdobnýchveciach,pričom

malzato,ževkonanínebolažalobcompreukázanázásadnáskutočnosť,atonevyhnutnosťdĺžkyopravy
poškodeného motorového vozidla. Zopakoval, že existencia skutočnej škody spočívajúca v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla je podmienená 1) nutnosťou a účelnosťou týchto vynaložených
nákladov a 2) dobou, počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania svojho motorového vozidla
z dôvodu jeho opravy. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Mcdo/3/2015 zo dňa 28. júna 2016, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 25Cdo/3911/2007 zo dňa 30.03.2010. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že poisťovateľ
(žalovaný) je povinný nahradiť náklady nájmu náhradného vozidla poškodenému len v prípade, že nájom
trval po nevyhnutnú dobu a jeho cena bola primeraná. Vzhľadom na to, že ku škodovej udalosti došlo
dňa 16.02.2023 a poškodený si vypožičal náhradné vozidlo až dňa 27.04.2023, sa žalovaný domnieval,

že poškodenia na motorovom vozidle boli prevažne estetického charakteru, a preto si poškodený
mohol a mal opravu svojho motorového vozidla vyriešiť tzv. „na počkanie“, kedy by vozidlo odovzdal
servisu na opravu až v momente, keď servis mohol začať s výkonom opravy už v deň odovzdania
poškodeného motorového vozidla do servisu a nie až niekoľko dní po odovzdaní, prípadne sa maliobjednať náhradné diely, aby nedochádzalo k zbytočným prestojom. V daných súvislostiach poukázal
na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/131/2019 a Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 7Co/131/2022 zo dňa 14.09.2022. Podľa žalovaného ochrana poškodeného nemôže byť

bezbrehá, nakoľko existujú podnikateľské subjekty (tzv. lovci dopravných nehôd ako je práve žalobca),
ktoré uvedený stav zneužívajú za účelom parazitovania na poisťovniach.
2.2 Žalovaný sa nestotožnil ani so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa Odborného vyjadrenia
č. 87/2023, keď neakceptoval postoj súdu, kedy tento na jednej strane bez akéhokoľvek relevantného
zdôvodnenia odmietol dôkazný prostriedok a na strane druhej akceptoval bez výhrad všetky predložené

dôkazy žalobcom a navyše urobil aj nadprácu, kedy za samotného žalobcu dotvára dôkaznú situáciu
v prospech žalobcu. Uvedené žalovaný považoval za rozporné so zásadami civilného sporového
konania.Malzato,žepreposúdenienutnostiaúčelnostinájmunáhradnéhomotorovéhovozidlanemôže
byťpodstatnélento,ževdôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodený
užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel
prenajaťnáhradnévozidlo,keďuvedenýzáverpodľanázoružalovanéhovytváranebezpečnýprecedens

pre prípady, v ktorých jediným subjektom schopným ovplyvniť výšku nákladov na nájom náhradného
vozidla je prenajímateľ motorových vozidiel konajúci v súlade, resp. v zhode so záujmom autoservisu.
Podľa žalovaného je napadnutý rozsudok vecne nesprávny aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
žalovaný má podľa zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť šetriť poistnú udalosť v trojmesačnej lehote od
uplatnenia nároku na náhradu nákladov zo strany poškodeného, a preto nie je možné sankcionovať

postup žalovaného a požadovať náhradu nájmu náhradného vozidla aj za dobu vyhradenú na likvidáciu
poistnej udalosti smerujúcu k vystaveniu krycieho listu.
2.3 Taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s jeho
argumentáciou a nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne vec právne posúdil, a preto
rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné.

2.4Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobu
zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny, keď mal za

to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
3.1 Pokiaľ žalovaný namietal arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,
žalobca sa s touto námietkou nestotožnil. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal
so všetkými spornými skutočnosťami v danom konaní a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku

plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Zdôraznil,
že skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného, nezakladá
automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení.

3.2 Vo vzťahu k námietke žalovaného o nevyhnutnosti doby prenájmu náhradného vozidla sa

žalobca v celom rozsahu stotožnil s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, pričom zdôraznil, že
v prejednávanom spore bolo určujúcou skutočnosťou, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol
nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia
a slobodného vôľového konania, ale bol v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou

škodou. Uviedol, že v predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo do 01.06.2023, v ktorý deň
sa ešte stále vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a čakalo sa na vystavenie krycieho listu
zo strany žalovanej poisťovne, avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla následne žalovaný priznal len za 16 dní trvania nájomného vzťahu. Podľa žalobcu si žalovaný
sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy

nemal nijaké námietky a fakturovanú čiastku autoservisu bez pochybností uhradil, a postup autoservisu
namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Podľa žalobcu nie je dôvodné
skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla
definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď v posudzovanom
prípade bol nájom náhradného vozidla ukončený dňom 01.06.2023, t. j. v rovnaký deň, ako sa

vozidlo poškodeného po oprave dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, kedy následkom doručenia
krycieho listu žalovaným autoservis vydal poškodenému opravené motorové vozidlo. Mal za to, že
postup autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno
nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidlav autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom nahradenie nákladov spojených
s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, bolo povinnosťou poisťovne. Podľa
žalobcu autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým

je poisťovňa a zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku
nákladov,ktorépoisťovňamuselaznášaťpreporušeniejehopovinnosti.Zdôraznil,žetátozodpovednosť
však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti so vznikom
škodovéhonásledku,ktorýmjevzniknákladovnaprenájomnáhradnéhovozidlaprenemožnosťužívania
vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza

v autoservise. Podľa žalovaného potom ide o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho
konania, a to podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu vecí a skúseností, a potom čakanie na krycí
list, resp. úhradu za opravu poškodeného vozidla autoservisu zo strany poisťovne spadá do sledu
udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu
nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového
vozidla. Žalobca mal za to, že deň ukončenia opravy nemožno potom považovať za rozhodujúci deň, ku

ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené
vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom
poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov
na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. V danej súvislosti zdôraznil,
že moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne. Podľa žalobcu

neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady na opravu jeho vozidla,
na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom existuje
vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu
vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému (synalagmatický vzťah). V danej súvislosti
zdôraznil, že autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu

jeho motorového vozidla, a táto sa zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva
poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené vozidlo do
dispozičnej sféry poškodeného. Podľa žalobcu by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol
poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť
krytézpovinnéhozmluvnéhopoisteniavinníkadopravnejnehodyanazabezpečeniekrytiapredmetných

nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne.
3.3 Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opieral svoju procesnú obranu v jeho písomných podaniach,
považoval žalobca za prekonanú, a to vzhľadom na nález Ústavného súdu SR, ako aj rozsudky
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/84/2023, 6Co/77/2023, 11Co/67/2024, 7Co/51/2024, 11Co/88/2023,
9Co/107/2023, 5Co/79/2024, 8Co/148/2024, 10Co/42/2024 a 9C/107/2023, ktoré sa týkajú obdobného

skutkového stavu a bol v nich priznaný nárok až do vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne.
V súvislosti so svojou argumentáciou žalovaný poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudkov Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/202/2020-217, 3Cob/86/2023-145 a 3Cob/94/2023, závery vyplývajúce
z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/89/2022 a 11Co/88/2023-112.
3.4 Námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal Odborným vyjadrením č. 87/2023

a vyhodnocoval dôkazy len v prospech žalobcu, považoval žalobca za neopodstatnenú, pričom mal za
to, že súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými dôkazmi predloženými sporovými stranami a v bode
43. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré Odborné vyjadrenie č.
87/2023 neodzrkadľuje reálne a individuálne okolnosti opravy poškodeného vozidla v danom prípade

3.5 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a žalovanému voči žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.
4. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu

prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalovaným, v neprospech ktorého
bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, včas (§ 362 ods. 1 CSP)
a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s §
357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z úst. § 379 CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa úst. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa §

385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo
veci samej (výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku), ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu
trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods.
1 písm. d), f), h) CSP.
7. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný

odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

8. Odvolateľ v odvolaní vzhľadom na obsah odvolania a charakter odvolacích námietok primárne
namietal nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.
8.1
Krajský súd posúdil relevantnosť týchto konkrétnych odvolacích dôvodov, teda to, či súd prvej inštancie
na správne a v úplnosti zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy a či riadne svoje

rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú otázku alebo argument sporovej strany, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005).
8.2
V prvom rade odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou

je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda musí účinne zaoberať námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS

46/05, II. ÚS 76/07, podobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, strana 49, §
30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higins c.

Francúzsko). Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 CSP, je nepreskúmateľné. K porušeniu práva na spravodlivý proces môže teda dôjsť aj
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS
47/2019, 4Cdo/34/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018). V zmysle judikatúry Ústavného
súdu SR pritom platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym záverom strany

sporu, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony strany primeraným,
zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom
(II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia
s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každej strane konania, že vydaný rozsudok musí
spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Z odôvodnenia súdneho

rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to,
aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé

a presvedčivé.
8.3
Vychádzajúc z vyššie vyslovených východísk odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav
a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania a svoje právne závery náležite

vysvetlil a uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
preto nemožno in globo považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý
proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal
a o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné

ustanovenia ním interpretované. Súd prvej inštancie svoje právne závery riadne odôvodnil vychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom tu treba mať na zreteli, že iba samotná skutočnosť, že
žalovaný so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej nedôvodnostialebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo na to, aby bola procesná strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, či rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (k tomu
pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97
a II. ÚS 251/03). V tomto smere odvolací súd dodáva, že odvolacia argumentácia žalovaného je
z veľkej časti len zopakovaním jeho argumentácie z prvoinštančného konania a kritikou toho, ako súd
prvej inštancie pristupoval k riešeniu sporu medzi stranami, keď je zrejmé, že žalovaný ňou vyjadruje

predovšetkým nespokojnosť a nesúhlas s vyhodnotením skutkových okolností a vykonaných dôkazov
a na to nadväzujúcim právnym posúdením veci a domáha sa akceptovania svojho právneho názoru,
čo samotné na založenie prípustnosti odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), resp. aj f) CSP
postačujúci nie je.
8.4
Odvolací súd súčasne akcentuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby
odvolací súd vo svojho rozhodnutí opakoval správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

Po preskúmaní veci odvolací súd potom dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
vyplývajúcich zo súdneho spisu dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov
a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazaný odvolacími dôvodmi poukazuje iba na

niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9.Nadoplneniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštanciepovažujeodvolacísúdzarelevantnédoplniť,
že zásadnou a medzi stranami spornou otázkou v spore bolo to, či dobu, po ktorú je motorové vozidlo
poškodené a umiestnené v autoopravovni, možno ponímať absolútne v tom zmysle, či skutočnosti

ovplyvňujúce túto dobu (vo význame jej predĺženia) nemôžu byť na ujmu poškodeného.
9.1
V posudzovanej veci je podstata odvolacej argumentácie žalovaného založená na tvrdení o neúčelnosti
prenájmu náhradného vozidla, ktorá má byť daná tým, že žalobca si uplatnil náhradu škody
zodpovedajúcu za dobu prenájmu náhradného motorového vozidla v období od 27.04.2023 do

01.06.2023, pričom podľa názoru žalovaného vychádzajúceho aj z Odborného vyjadrenia znalca
Automotive Solution4u, s.r.o. č. 87/2023 predstavovala doba nutného a účelného nájmu náhradného
vozidla najviac 16 dní, ohľadne ktorej žalovaný žalobcovi aj poskytol poistné plnenie. Východiskovo
odvolací súd považuje za potrebné, tak ako to už náležite uvádza súd prvej inštancie v bode 50.
odôvodnenia svojho rozhodnutia, poukázať na závery Ústavného súdu SR vyslovené v náleze sp.

zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorých „účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“, resp. že
„účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry

poškodeného na ďalšie používanie“.

9.2
Odvolací súd (adekvátne vychádzajúc z vyššie vysloveného záveru Ústavného súdu SR) má za to,
že pri zodpovedaní vyššie uvedenej otázky je na strane jednej (východiskovo) potrebné zohľadňovať

samotnú skutočnosť, ktorá viedla poškodeného k tomu, že si prenajal motorové vozidlo z dôvodu
nemožnosti užívania jeho vlastného motorového vozidla, a to po dobu opravy, keď táto nemožnosť
bola spôsobená práve poistníkom žalovaného ako poisťovateľa. Na strane druhej je potrebné brať
ohľad na to, že môžu nastať (a aj bežne nastávajú) situácie, kedy doba opravy nie je determinovaná
výlučne rozsahom poškodenia (a potreby vykonania poškodeniu zodpovedajúcej opravy), a že na

dobu opravy môžu mať vplyv aj ďalšie okolnosti, ktoré opravu (resp. zotrvanie poškodeného vozidla
v opravovni) predĺžia. S poukazom na uvedené nemožno potom dobu, po ktorú sa poškodené vozidlo
nachádza v autoopravovni, ponímať absolútne ako dobu rozhodnú pre určenie primeranosti nájmu,
nakoľko na dĺžku opravy môžu mať vplyv aj ďalšie (s potrebou opravy poškodenia motorovéhovozidla bezprostredne nesúvisiace) okolnosti, za ktoré škodca nemôže niesť zodpovednosť. Na druhej
strane, tak ako na to adekvátne poukazuje aj súd prvej inštancie v bode 43. odôvodnenia svojho
rozhodnutia (s ktorým záverom sa možno v zásade stotožniť), však ani vychádzanie z primeranej dĺžky

opravy zodpovedajúcej „technickému“ výpočtu nemožno brať ako jediné určovacie kritérium, nakoľko
toto nemusí a objektívne spravidla ani nemôže vo všetkých aspektoch zodpovedať konkrétnostiam
posudzovaného prípadu. Ponímanie primeranej dĺžky opravy z technického hľadiska možno potom
akceptovať iba ako určitú mierku (náhľad) pre posúdenie primeranosti dĺžky zotrvania motorového
vozidla v autoopravovni, ktoré však v konečnom vyjadrení je/môže byť v každom individuálnom prípade

podmienené inými okolnosťami. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná len o ťažko vopred vypočítateľný
enumerát okolností, z ktorých niektoré sú dané objektívne a nemožno ich ovplyvniť (napríklad dni
pracovného voľna počas opravy, objektívna nedostupnosť náhradných dielov a pod.), niektoré sú
objektívne, ale možno ich ovplyvniť za splnenia ďalších podmienok (napríklad vyťaženosť prevádzok
opravovne,prípadnedisponibilnýpočetzamestnancovopravovne)aniektorémožnoposúdiťsubjektívne
(napríklad pochybenia autoopravovne pri vykonávaní opravy majúce vplyv na dobu opravy).

9.3
V posudzovanom prípade žalobca preukazoval účelnosť doby nájmu motorového vozidla dobou, po
ktorú bolo motorové vozidlo jeho právneho predchodcu (poškodeného) umiestnené za účelom opravy
v dotknutej autoopravovni, t. j. od 27.04.2023 do 01.06.2023 (spolu 36 dní nájmu) a naproti tomu
žalovaný vychádzal zo záverov Odborného vyjadrenia č. 87/2023 vyhotoveného znalcom Automotive

Solution4u, s.r.o..
9.3.1
V prejednávanom spore sa k samotnej dĺžke opravy vyjadril aj autoservis vykonávajúci opravu
predmetného motorového vozidla (prijímací technik), pričom uviedol dôvody, ktoré mali vplyv na
predĺženie doby opravy, na čo adekvátnym spôsobom poukazuje aj súd prvej inštancie v bode 44.

odôvodnenia svojho rozhodnutia a vyvodzuje z nich náležité skutkové závery, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje. Z uvedeného vyjadrenia autoservisu nemožno vyvodiť žiadne subjektívne pochybenia
tohto servisu (autoopravovne) pri vykonávaní opravy, ktoré by mali za následok neúmerné predĺženie
tejto opravy. Vychádzajúc potom z premisy, že autoopravovňa postupuje tak, aby poškodené vozidlo
opravila čo najrýchlejšie v rámci svojich kapacít, keď žalovaný neuviedol žiadne konkrétne okolnosti,

prípadne nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybenia
opravovne pri vykonávaní opravy, ktoré by mali za následok predĺženie samotnej opravy, možno podľa
názoru odvolacieho súdu akceptovať výšku škody, ktorá zodpovedá nájomnému po dobu zotrvania
poškodeného vozidla autoopravovni. Je potrebné si uvedomiť, že čo sa týka dôkazného bremena
ohľadne preukázania nevyhnutnosti dĺžky opravy a tým v podstate účelnosti trvania nájmu, toto nemôže

neprimerane a bezbreho zaťažovať poškodeného a následne ani jeho právneho nástupcu (žalobcu).
Poškodený už tým, že si dá opraviť poškodené vozidlo v autorizovanom servise (v niektorých prípadoch
dokoncapartnerskomservisepoisťovneškodcu–žalovaného;takakotoboloajposudzovanomprípade)
prejaví stavu veci zodpovedajúce úsilie čo najefektívnejšie odstrániť následky poškodenia svojho vozidla
(z časového ako aj kvalitatívneho hľadiska). Od poškodeného (ktorý odovzdá poškodené vozidlo do

opravovne s tým, že škoda bude uhradená z PZP škodcu a pri bežnom chode udalostí „iba“ očakáva
informáciu od opravovne, kedy bude oprava vykonaná) nemožno požadovať, aby v súdnom spore
preukazovalmnožstvoskutočnostísmerujúcichkzáveruotom,ženájomnáhradnéhovozidlabolúčelný.
Uvedené platí o to viac, ak je opravovňa v partnerskom vzťahu s poisťovňou škodcu.

9.3.2
Tak ako už bolo uvedené poškodený účelnosť trvania nájmu v posudzovanom prípade odôvodnil
tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým servis opravu vozidla neukončil a bolo
na žalovanom tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že trvanie nájmu
náhradného vozidla nebolo účelné. Žalovaný však žiadne skutočnosti, ktoré by mohli rezultovať do

záveru o subjektívnych prieťahoch pri oprave na strane opravovne ani len netvrdil. Poškodený bol
od odovzdania poškodeného vozidla servisu zbavený možnosti ho užívať a nie je potom dôvod,
aby preukazoval také skutočnosti, ktorými by „obhajoval/vysvetľoval“ dobu zotrvania motorového
vozidla v autoopravovni, keď v posudzovanom prípade je tento záver u mocnený tým, že predmetná
autoopravovňa AT a.s. je obchodným partnerom žalovaného na základe rámcovej zmluvy o spolupráci

voblastioprávmotorovýchaprípojnýchvozidielzodňa23.01.2018vzneníjejdodatkov1až7.Vsúdenej
veci si navyše poškodený opravené motorové vozidlo prevzal v deň 01.06.2023, kedy žalovaný ukončil
šetrenie poistnej udalosti a vykonal oznámenie o poistnom plnení poškodenému.10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 16.02.2023) a vznikom
súvisiacejškodyspočívajúcejvnájomnomzaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidlaaždorealizácie

úhrady žalovaným, prípadne vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, daná.

11. K poukazom žalovaného na rozhodovaciu činnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto
netvorí ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ako ju má na mysli ustanovenie čl. 2 ods.
2 CSP a nejde ani o rozhodnutia, ktorými by bol odvolací súd viazaný v zmysle ust. § 193 či § 455 CSP.

Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo/3/2015 zo dňa 28. júna
2016, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že uvedené rozhodnutie sa nezaoberalo problematikou
riešenou v posudzovanej veci, ale oprávneným rozsahom nároku na náhradu škody, ktorý zodpovedá
obvyklej výške nájmu vozidla zodpovedajúceho poškodenému vozidlu v danom mieste a čase.

12. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku vo veci samej (výrok I. odvolaním napadnutého
rozsudku), ako aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď žalobca mal v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa
ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V Žiline dňa 18. decembra 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátuJUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu