Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alexander Mojš

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZodpovednosť za škodu

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321203169
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6321203169.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, D., proti žalovanému: WAGON TRADING spol. s r. o., so sídlom Cabajská 10, Nitra, IČO: 31 657
940, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Oldrich Lejnar, LL.M., s.r.o., so sídlom Nad traťou 26,
Kežmarok, IČO: 56 700 695, o zaplatenie 5.000,- Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. BR-2C/43/2022-330 zo dňa 12. 03. 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia náhrady škody v sume 4.100 Eur (pôvodne v sume 5.000,- Eur).

2. Škodu žalobca utrpel na osobnom motorovom vozidla tov. zn. MERCEDES triedy C, EČV: D., ktorým
prišiel dňa 24.02.2020 do práce a ktoré v čase 5:45 hod. až 05:50 hod. vozidlo odstavil na určenom
parkovisku oproti vchodu do haly v areáli bývalej mostárne Brezno. Ihneď po vstupe do budovy začuli

praskanie a silné zvuky a následne zistil, že na motorové vozidlo spadol vysoký smrek. Žalobca túto
skutočnosť oznámil svojmu zamestnávateľovi K – SUPRA, s. r. o., ktorý žalobcovi uviedol, že škodu
uplatní v mene žalobcu proti žalovanému ako vlastníkovi pozemku, na ktorom rástol spadnutý strom.
Poisťovňa UNIQA, u ktorej bol žalovaný poistený však odmietla plniť, lebo škodovú udalosť uzavrela s
tým, že k vzniku škody došlo v dôsledku živelnej udalosti. Poisťovňa svoje stanovisko nezmenila ani
potom ako jej bol doručený meteorologický posudok zo dňa 08.03.2021 o rýchlosti vetra v lokalite Brezno
dňa 24.02.2020.

3. Na motorovom vozidle bola pred vznikom škody vykonaná v podstate generálna oprava viacerých
častí a bolo v prevádzke len štyri mesiace, pričom motorové vozidlo takejto značky a typu sa na začiatku
roku predávalo za cenu približne 5.000,- Eur. Žalobca si dal urobiť nedlho pred vznikom škody, ku dňu
12.02.2020 výpočet časovej ceny vozidla vo firme Autobazár Brezno, podľa ktorého bola cena vozidla 5
600,- Eur. K žalobe pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 17.02.2017 a preberací protokol, potvrdenie o poistení
vozidla, fotodokumentáciu, meteorologický posudok zo dňa 08.03.2021, výpis z LV č. XXXX pre kat. úz.

D., vyjadrenie Poisťovne UNIQA zo dňa 19.10.2021.

4.1. Podľa meteorologického posudku zo dňa 08.03.2021 sa na území Brezna vyskytoval silný vietor
v nárazoch až do 65 km/hod, ale nešlo o súvislý, ale len nárazový vietor. Ak teda bol vietor v danejlokalite a v danom čase o sile nárazov do 65 km/hod., nejedná sa živelnú udalosť, za ktorú sa považuje
až víchrica, teda vietor, ktorý v nárazoch dosahuje rýchlosť nad 75 km/hod.
4.2. Žalovaný mal na svojom pozemku umiestnený voľne rastúci strom a bolo jeho povinnosťou sa

o dreviny starať, najmä zisťovať, či strom, ktorý stojí v blízkosti obslužnej komunikácie, po ktorej sa
pohybujú ľudia pešo alebo motorovými vozidlami, neohrozuje životy, zdravie alebo majetok. Je zrejmé,
že strom sa vyvrátil v čase silného vetra, ktorý nedosahoval ani silu víchrice. Žalobca parkoval vozidlo
na mieste, ktoré na tieto účely vyhradil zamestnávateľ. Ak žalovaný tvrdil, že nemohol strom vyrúbať
bez súhlasu miestne príslušného orgánu, bolo potrebné preukázať, že aspoň podal na príslušný orgán

žiadosť o výrub drevín. V čase, kedy boli výstrahy na víchricu sa mal o porasty na svojich pozemkoch
starať, pretože je známe, že smrek má plytké korene.
4.3. Aj keď strom nevykazoval poškodenie alebo chorobu, bolo povinnosťou žalovaného ako vlastníka
pozemku zistiť, či neohrozuje zdravie ľudí alebo majetok. Je daná aj príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Ak by sa žalovaný riadne staral o porasty na svojom
pozemku, nemohlo by dôjsť k jeho pádu a k vzniku škody. Je pravda, že v čase vzniku škody bola

víchrica aj v okrese Brezno. To sa však týkalo najmä horských oblastí, nie samotného mesta. Práve z
toho dôvodu si žalobca vyžiadal stanovisko od SHMÚ, ktoré preukazuje, že v samotnom meste Brezne
víchrica nebola.

5.1. Okresný súdu Brezno predchádzajúcim rozsudkom sp. zn. 2C/43/2022-212 zo dňa 19. 05. 2023

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.100,- Eur a konanie čo do sumy 900,- Eur
zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.
5.2. Okresný súd mal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného preukázanú tým, že spadnutý smrek ako
aj ďalšie dva stojace smreky, rastú na pozemku žalovaného parc. č. E. XXX/XX. Žalovaný nepredložil
žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že spoločnosť K-SUPRA s. r. o., ktorá je nájomcom pozemkov

parc. č. E. XXX/XX, XXX/XX ( LV č. XXXX) užívala ako správca alebo nájomca aj pozemok parc.
č. E. XXX/XX. Povinnosť starať sa o dreviny podľa ust. § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., má len
vlastník, správca či nájomca pozemku. Žalovaný porušil preventívnu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415
Občianskeho zákonníka v príčinnej súvislosti s čím žalobcovi vznikla na jeho majetku škoda, ktorú je
žalovaný povinný žalobcovi nahradiť.

5.3. Súd nezistil na strane žalobcu spoluzavinenie, lebo žalobca parkoval na mieste určenom na
parkovanie a nemohol predvídať pád stromu. Na mieste nebolo dané upozornenie, z ktorého by
vodiči parkujúci na parkovisku naproti rastúcim drevinám mohli predpokladať nebezpečenstvo. Uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.100,- Eur ako rozdiel medzi všeobecnou cenou vozidla
v čase jeho poškodenia (5.600,- Eur) a hodnotou predaných zvyškov vozidla (1.500,- Eur).

6.1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 16Co/72/2023-282 zo dňa 03.04.2024 zrušil
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.100,- Eur a vo výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6.2. Okresný súd vyvodil síce správne pasívnu legitimáciu z vlastníctva pozemku, na ktorom rástol

spadnutý strom, ale zavinenie žalovaného ani príčinnú súvislosť medzi zanedbaním povinnosti
žalovaného a škodou riadne nevysvetlil a bez povšimnutia ponechal zistenie, že nebolo preukázané
žiadnepoškodenie stromu,ktorýspadol.Pokiaľnebolopreukázané,žebolstrompoškodený,naklonený,
teda že vyžadoval starostlivosť, napr. v dôsledku choroby, poškodenia, veku, rozloženia koruny,
polohy alebo prevádzkovej činnosti, ktorá vyžadovala jeho odstránenie, potom z nárazového vetra,

ako náhodného prírodného javu nemožno vyvodiť, že žalovaný zanedbal prevenčnú povinnosť a že
v dôsledku toho vznikla žalobcovi škoda. Okresný súd žalovanému pričítal zavinenie iba na základe
toho, že smrek, ktorý má plytké korene, bol vysoký, z čoho mal žalovaný predvídať, že aj v dôsledku
prírodných javov (nárazového vetra alebo blesku) mohol takýto strom spôsobiť škodu. Zo žiadneho
odborného posúdenia nevyplýva, že by bol žalobca povinný odstrániť strom iba z dôvodu druhu

(smrek), veku stromu, výšky, alebo že susedný pozemok sa používa na parkovanie áut. Žalovaný
dôvodne namietal, že vzhľadom na upozornenie SHMU o tom, že okres Brezno bol v čase škodovej
udalosti skutočne ohrozený silným vetrom, mohol zanedbať prevenčnú povinnosť aj žalovaný a jeho
zamestnávateľ, ktorý umožnil parkovanie v dosahu pádu stromu. V doterajšom konaní bolo preukázané,
že k pádu stromu na miesto, na ktorom bolo zaparované vozidlo žalobcu došlo náhodou, práve v

dôsledku vonkajších vplyvov, v dôsledku účinkov sily a smeru nárazového vetra. Zavinenie žalovaného
okresný súd vyvodil iba z toho, že strom rástol na pozemku žalovaného a nie z toho, že by žalovaný
skutočne zanedbal starostlivosť o tento strom a teda, že žalovaný mohol a mal predpokladať, že
uvedený strom môže spôsobiť škodu. Inými slovami, aj keď preventívnu starostlivosť o strom zostrany žalovaného predpokladá zákon o ochrane prírody a krajiny, dotknutý žalobca musí preukázať, že
strom starostlivosť vyžadoval, či už orezanie koruny alebo spílenie stromu.
6.3. Preventívna starostlivosť žalovaného o strom nezbavuje povinnosti predchádzania škode ani

žalobcu, lebo každý je povinný počínať si tak, aby škoda na jeho alebo cudzom majetku nevznikla. Inak
samotný poškodený nesie zodpovednosť za náhodu, ktorá zaťažuje toho, komu sa prihodí. Nejde ani
o škodu, ktorá vznikla v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného. V ďalšom konaní mal okresný
súd zisťovať zavinenie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi zanedbaním preventívnej povinnosti a
pádom stromu, ktorým bola spôsobená škoda na majetku žalobcu.

7.1. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že stromy sú nevhodne umiestnené, nevhodne orezané a na
podporu svojich tvrdené predložil súdu písomnosti.
7.2. Lesy mesta Brezno s.r.o. v liste zo dňa 24.09.2024 označenom ako hodnotenie stromov rastúcich
v objekte K-SUPRA, Mostárenská 1,Brezno (č.l. 324 spisu), žalovanému oznámili že stromy rastúce
v blízkosti budov sú z ich pohľadu vysledované nevhodne. Jedná sa o smrek, ktorý má plytké korene,

je tam len 40 cm zeminy. Stromy sú nevhodne ošetrené, napadnuté lykožrútom, orezanými konármi
až nadol, s mohutnou korunou, ktorá prečieva nad budovu veľkou plochou pre nápor vetra, čo je akútne
nebezpečenstvo, ako i premočená pôda. Je veľké riziko vyvrátenia aj pri menších otrasoch pôdy
a prejazde kamiónov, čo ohrozuje samotnú stavbu a osoby.
7.3. Z odpovede mesta Brezno – OŽPSP č. MsÚ-2025/5967-02 zo dňa 11.03.2025 (č.l. 325 spisu)

vyplýva, že dňa 11.03.2025 bola vykonaná ohliadka a bolo zistené, že na pozemku KN-C č. 841/61,
kat.úz. Brezno rastu 2 smreky obyčajné s obvodmi kmeňov presahujúcich 80 cm meranom vo
výške 130 centimetrov nad zemou. 1 kus dreviny rastie cca 2m od obvodovej steny budovy, je
kompletne suchý, bez ihličia, s počiatočným opadom kôry, vysoko vyvetvený. S ohľadom na druh,
vek, umiestnenie a zhoršený resp. zlý zdravotný stav, dreviny pod vplyvom nepriaznivých klimatických

pomerov predstavujú potenciálne riziko vzniku škody na majetku (bezprostredná blízkosť stavby,
ako aj parkoviska).

8.1. Okresnú súd v ďalšom konaní vychádzal z toho, že žaloba dňa 24.02.2026 v čase okolo 5:45 hod.
zaparkoval motorové vozidlo zn. Mercedes, EČV: D. v areály bývalej mostárne Brezno na pozemku

parc. č. E. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve spoločnosti K-SUPRA s.r.o., ktorý pozemok je využívaný
ako parkovisko pre zamestnancov danej spoločnosti. Na pozemku parc. č. E. XXX/XX vo výlučnom
vlastníctve žalovaného rástli tri smreky, z ktorých jeden pri silnom vetre spadol na vozidlo žalobcu
a poškodil ho.
8.2. Povinnosťou okresného súdu bolo zisťovať zavinenie žalovaného a príčinnú súvislosť

medzi zanedbaním prevenčnej povinnosti a pádom stromu, ktorým bola spôsobená škoda na majetku
žalobcu.
8.3. Okresný súd uzavrel, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v čase vzniku
škody bol zodpovedný za stav stromov stojacich na jeho pozemku. Táto skutočnosť však sama o sebe
ešte neznamená, že žalovaný je aj zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca v spore

neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal svoje tvrdenie, že by strom, ktorého pádom bola
spôsobená škoda vykazoval akékoľvek znaky poškodenia, t.j. že by spadol preto, že bol poškodený
či nevhodne ošetrený, nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že strom bol zdravý a k pádu došlo v dôsledku
vplyvov nárazového vetra (t.j. v dôsledku vyššej moci, vis maior), ktorý bol zo strany SHMU vopred
avizovaný. Žalobca síce predložil súdu nové dôkazy (č.l. 324, 325 spisu), ale tieto dôkazy sa nevzťahujú

k stromu, ktorý spadol, ale k ostatným stromom, ktoré zostali stáť na pozemku žalovaného a tieto stromy
boli posudzované viac ako 5 rokov po škodovej udalosti. Na základe uvedeného žalovaný za škodu,
ktorá vznikla žalobcovi nezodpovedá a škodu nezavinil.

9. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie zo dňa 05. 05. 2025 z dôvodu

nesprávnych skutkových zistení a právneho posúdenia veci odôvodnením, že súd nevzal do úvahy
fotodokumentáciu, ktorá preukazuje zlý zdravotný stav stromu v deň pádu. Na fotodokumentácii vidno
opadané ihličie, polámané konáre, zhnitý koreňový systém. Súdu boli doložené odborné stanoviská, že
smrek je nevhodný do bytovej aj priemyselnej zástavby. Bolo doložené stanovisko SHMU, že v danom
čase pádu stromu bola rýchlosť vetra v nárazoch do 65 km/hod., čo nemožno klasifikovať ako živel (až

nad 75km/hod.). Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

10.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žaloba bola odôvodnená len tým, že zanedbal
prevenčnú povinnosť. Žalobca bol povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, z ktorýchvyplýva jeho nárok na náhradu škody, t. j. aké povinnosti žalovaný porušil v zmysle zákona o ochrane
prírody a krajiny a zároveň už k žalobe pripojiť všetky dôkazy, okrem tých, ktoré nemohol priložiť bez
svojej viny. Žalobca v žalobe netvrdil, že by žalovaný porušil akúkoľvek povinnosť zákonom mu uloženú

ohľadne starostlivosti o predmetný strom, žiadnym spôsobom nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného,
že predmetný strom bol zdravým stromom, ktorý nevykazoval žiadnu nákazu. Až v rámci odvolacieho
konania žalobca tvrdí, že strom mal v deň pádu zlý zdravotný stav, pričom na fotodokumentácii, ktorá
už bola založená do súdneho spisu ako príloha k žalobe, má vyplývať, že strom má opadané ihličie,
polámané konáre a zhnitý koreňový systém. Predmetné tvrdenie žalobcu je nové skutkové tvrdenie,

ktoré nebolo uplatnené pred súdom prvej inštancie, pričom navyše ide o také skutkové tvrdenie, ktoré
popiera pôvodné skutkové tvrdenie žalobcu. Z tohto dôvodu ide o neprípustnú novotu, na ktorú odvolací
súd zo zákona nemôže prihliadať. Rozsudok súdu prvej inštancie netrpí vytýkanou vadou, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10.2. Čo sa týka vytýkanej vady, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
tak žalobca neuviedol – neodôvodnil, v čom má spočívať táto vada, t. j. akú právnu normu súd prvej

inštancie nesprávne aplikoval.

11.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalobcubeznariadeniapojednávania(§
385 ods. 1 a contr. CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

12.1. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
12.2. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12.3. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

13.1. Žaloba bola odôvodnená zavineným porušením prevenčnej povinnosti žalovaného ako vlastníka
pozemku, na ktorom rástol vysoký smrek, ktorý sa v dôsledku silného vetra vyvrátil, takže spadnutý

kmeňom a korunou spôsobil škodu na motorovom vozidle žalobcu, ktoré bolo zaparkované na
určenom parkovisku zamestnávateľa žalobcu, ktoré parkovisko sa nachádza cez prístupovú cestu,
oproti pozemku, na ktorom na nachádzal spadnutý strom.
13.2. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Žaloba bol povinný preukázať, že žalovaný porušil právnu
povinnosť. Z listu Mesta Brezno, zo dňa 11. 03. 2025, ktorý predložil žaloba vyplýva, že vykonáva

štátnu správu vo veciach ochrany drevín a prírody a vykonal ohliadku smrekov, ktoré sa nachádzali na
pozemku žalovaného F. XXX/XX kat. úz D., na ktorom rástol strom, ktorého pádom bola spôsobená
žalobcovi škoda. Z uvedeného vyjadrenia však nevyplýva, že v čase predchádzajúcom pádu stromu
orgán štátnej správy alebo iná dotknutá osoba upozorňovali na nebezpečenstvo vzniku škody resp. na
potrebu starostlivosti o stromy rastúce na uvedenom pozemku. Z ničoho nevyplýva, že žalovaný mal

predpokladať, že strom, ktorý spadol, bolo treba ošetriť alebo odstrániť.

14.1. Jedinou preukázanou príčinou pádu stromu, ktorý žalobcovi spôsobil škodu na majetku, bol
silný vietor, čiže prírodná udalosť, nie zavinené alebo protiprávne konanie žalovaného. Pokiaľ žalobca
odvodzoval protiprávne konanie žalovaného zanedbaním jeho prevenčnej povinnosti starostlivosti

o spadnutý strom, ktorým bola spôsobená škoda, žalobca neuviedol nič na preukázanie toho, akú
povinnosť žalovaný zanedbal.
14.2. Žalobca predložil fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že kmeň ihličnatého stromu, smrek bol
vyvrátený zo zeme, kde trčia pretrhnuté korene stromu. Uvedené môže nasvedčovať tomu, že bola
oslabená koreňová sústava stromu, ktorý sa ale vyvrátil vplyvom a pôsobením sily vetra. Z ničoho

nebolo možné usudzovať, že kedykoľvek hrozil pád stromu aj z iných dôvodov, napr. viditeľného
poškodenia, choroby, straty stability a pod.
14.3. Zo skutočnosti, že žalobca aj ostatné osoby využívali určené parkovisko a parkovali autá na
pozemku oproti stromom rastúcim na pozemku žalovaného je zrejmé, že nemali obavy a dôvod
predpokladať, že môže dôjsť ku škode v dôsledku pádu stromov.

14.4. Naopak, v konaní bolo preukázané iba to, že SHMU vydal výstrahu pred škodami, ktoré mohli
vzniknúť vplyvom silného vetra. Preukázanou príčinou škody bol neočakávaný pád stromu v dôsledku
pôsobenia živelnej sily vetra, čo žalovaný nemohol predvídať a vzniku škody predísť nejakým včasným
opatrením, napríklad označením priestoru nebezpečenstva a výstrahy škody hroziacej pádom stromu.14.5. Na základe uvedeného žaloba neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že žalovaný
nesie zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla pádom stromu, ktorý rástol na pozemku
žalovaného.

15. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a žalobca je preto povinný zaplatiť náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.

1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní

náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.