Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miroslav Šepták
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/43/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207655
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8122207655.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. H., narodenej XX. J. XXXX, Š.É. T. XXX, proti
žalovanému D.. Š. P.Ň.Á., H.., narodenému XX. F. XXXX, P., H. I. X, o obnovu konania, vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/58/2022, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 26. júla 2023 sp. zn. 2Co/38/2023, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") napadnutým uznesením podľa § 389 ods. 1 písm.
c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") zrušil uznesenie Okresného
súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie" resp. „prvoinštančný súd") zo 16. marca 2023, č. k.
24C/58/2022-37, ktorým prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 13C/224/2011.
2. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným
skutkovým stavom, ako aj odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie zistil, že napadnuté uznesenie
nespĺňanáležitostiriadnehoodôvodneniarozhodnutiavzmysle§220ods.2CSP,lebodôvodprerušenia
konania nie je dostatočne konkretizovaný a z rozhodnutia nevyplýva, aká otázka sa rieši v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C/224/2011 a aký konkrétny význam bude mať
rozhodnutie vo veci pre rozhodnutie vo veci sp. zn. 16C/212/2011. Odvolací súd konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka"), prípustnosť ktorého
vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, nakoľko jej súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd mal pochybiť, keď o odvolaní žalovaného proti uzneseniu súdu prvej
inštancie zo 16. marca 2023 rozhodol bez toho, aby jej predmetné odvolanie doručil. Na základe vyššie
uvedených skutočností dovolateľka žiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
zrušil v plnom rozsahu.
3.1. Žalovaný v podanom vyjadrení k dovolaniu poukázal na to, že dovolanie žalobkyne nie prípustné a
preto navrhol, aby dovolací súd podľa § 447 písm. c) CSP dovolanie odmietol.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpenáv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné. Na
stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014,
3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb
a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje
len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže
konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom,
vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za
ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie
nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by
bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
6. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená,
že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu
prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7.Žalobkyňavyvodzovalaprípustnosťdovolaniaz§420písm.f)CSP.Vzmysle§420 CSP je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach §
420 písm. a) až f) CSP.
8. Prípustným predmetom dovolania z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP je rozhodnutie
vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté uznesenie,
ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie
konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje.
9. V súvislosti s podaným dovolaním žalobkyne smerujúcim proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bola vrátená vec na ďalšie konanie, dovolací súd poukazuje taktiež na rozhodnutie č.
R 19/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 3/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho
súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v
zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku."
10. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je dovolanie podľa § 420 ods. 1 CSP prípustné. Dovolací
súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez skúmania toho, či
v konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej nesprávnosti.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.