Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011470
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125011470.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
MonikyHalkociovejaMgr.IvaMaruščáka,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa15.01.2026,vtrestnej
veci proti odsúdenému A. B. pre pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods.
2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov sp. zn. 41PP/23/2025 zo dňa 28.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods.
1 písm. b) Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B.
XXX/X,C.,opodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýrozsudkom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T/46/2020 zo dňa 02.12.2020, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 4To/26/2021 zo dňa 03.11.2021, rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn.
5T/23/2022 zo dňa 09.06.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8To/104/2022 zo dňa
28.02.2023 a rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/13/2023 zo dňa 31.05.2023 a rozsudkom
Mestského súdu Košice sp. zn. 5T/13/2023 zo dňa 05.10.2023.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote písomnú sťažnosť odsúdený A. B.. Vytýkal okresnému

súdu,žesanezaoberaljehonápravou,rodinnýmzázemím,vyhodnotenímústavu,anifaktom,žepostúpil
zo stredného stupňa stráženia zo skupiny C do minimálneho stupňa stráženia do skupiny A, teda na
otvorené oddelenie, kde chodí na vychádzky do domáceho prostredia a taktiež autobusom /MHD/ do
práce každý deň, ale že sa zaoberal výlučne len jeho minulosťou, čím, podľa jeho názoru, porušil jeho
základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Má za to, že by bol druhýkrát trestaný
za svoju minulosť, za ktorú už trest raz vykonal. Podľa názoru sťažovateľa, tak napadnuté uznesenie

nebolo objektívne, ani spravodlivé a poukazoval na nápravu v maximálnej možnej náprave a na to, že
bude po prípadnom prepustení viesť riadny život.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že podanie žiadosti

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu je ešte predčasné a že je zákonné a odôvodnené podanú
sťažnosť nateraz ako nedôvodnú zamietnuť.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná
rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, ževšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
vrátane ich dôvodov a námietok.

Právo na spravodlivý súdny proces teda neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho
právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné
považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať
zákony. (I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04)

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08)

Z predložené spisu vyplýva, že sťažovateľ vykonáva tri tresty odňatia slobody, aktuálne v ústave na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Prvým trestom je trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn.
6T/46/2020 zo dňa 02.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/26/2021
zo dňa 03.11.2021, keď bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho zločinu krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) a g), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený spoločný
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Druhým trestom je trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn.

5T/23/2022 zo dňa 09.06.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/104/2022
zo dňa 28.02.2023, ktorými bol odsúdený uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

V treťom prípade došlo k tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/13/2023 zo dňa
31.05.2023 bol sťažovateľ uznaný vinným z pokračujúceho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a), písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a z prečinu poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 3 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/73/2023 zo dňa 15.08.2023 bol uvedený
rozsudok zrušený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a preto vzhľadom na právoplatný výrok
o vine Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 5T/13/2023 zo dňa 25.10.2023 v spojení s uznesením
KrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6To/133/2023zodňa05.03.2024odsúdenémuuložilúhrnnýspoločný

trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Všetky tri tresty odňatia slobody boli ukladané ako nepodmienečné tresty.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa

odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Nakoľko v prípade odsúdeného ide o osobu, ktorá pred ich spáchaním bola vo výkone trestu odňatia
slobody, napr. vykonal jeden z trestov odňatia slobody v strednom stupni stráženia dňa 21.09.2017,
namieste je tak potrebné aplikovať ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a) a b) Trestného zákona, podľa

ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po

výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.Treba tak dodať, že v prípade splnenia minimálnej doby výkonu trestu odňatia slobody ešte nevzniká
nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Pokiaľ odsúdenému je uložený trest odňatia slobody
v príslušnej výmere, tak odsúdený je v zásade povinný celý trest vykonať. Pre prípad podmienečného

prepustenia z výkonu trestu ako zákonnej možnosti skrátenia pôvodnej výmery trestu je pritom
nevyhnutné, aby boli kumulatívne s formálnymi podmienkami splnené aj materiálne podmienky, teda
aby bolo nepochybné, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Aj pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu je ale nevyhnutné zohľadňovať to, za čo a aký

dlhý trest bol uložený a ako stabilne sa odsúdený správal vo výkone trestu, ako preukázal kritický vzťah
k svojej trestnej činnosti a polepšenie, podstatou ktorého je to, či v skutočnosti došlo u neho k náprave,
a teda, či aj bez obmedzení a dozoru, ktorého podstatou je vyžadovanie povinnosti správať sa v súlade
s podmienkami výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody ako väzeň, bude
spoľahlivo viesť riadny život permanentne aj mimo tohto ústavu, keď nebude podliehať takému dozoru,
s ktorým sú spojené podľa Zákona o výkone trestu odňatia slobody príslušné okamžité obmedzujúce

opatrenia.

Stále je pritom nevyhnutné sledovať zákonný záujem spoločnosti na dosiahnutí účelu trestu, ktorý je
uvedený v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona, teda ochrana spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasné odradenie iných od páchania trestných činov. Tento účel je z hľadiska výkonu
trestuspresnenývustanovení§1aZákonač.475/2005Z.z.ovýkonetrestuodňatiaslobodyaozmenea
doplnení niektorých zákonov tak, že účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej
činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce
podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby po prepustení na slobodu

viedli riadny život.

Odsúdený vykonáva uvedené tresty odňatia slobody od 30.11.2021 nepretržite so započítaním doby
od 23.07.2021 až 23.09.2021, doby od 10.06.2020 do 10.12.2020 a od 17.06.2021 do 23.07.2021 od
30.11.2021. Koniec výkonu trestov má predpokladaný na 24.04.2028. Je teda zrejmé, že nedochádza

k stavu, že by odsúdený bol druhýkrát trestaný za svoju minulosť, za ktorú už trest raz vykonal.

Okresný súd správne uzavrel, že odsúdený splnil formálne podmienky vyžadované Trestným zákonom
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Je totiž zrejmé, že odsúdený vykonal
z uložených trestov pre potreby podmienečného prepustenia z ich výkonu minimálnu časť dňa

24.09.2025.

Z hľadiska splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného, teda či
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, je evidentné, že u odsúdeného

prebieha proces resocializácie a treba vysoko priaznivo hodnotiť, že počas dlhoročného výkonu trestu
sa to prejavilo zostupnou zmenou spôsobu výkonu trestu, keď svojim správaním vo výkone trestu
dokázal zo stredného stupňa stráženia dospieť až k najmiernejšiemu, minimálnemu stupňu stráženia,
v rámci ktorého bol zaradený do miernejšej diferenciačnej skupiny. Nepochybne to je aj na prospech
samotného odsúdeného, keďže s výkonom trestu odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia je

spojené obmedzenie osobnej slobody na nižšej úrovni, ako v strednom stupni stráženia.

V osobe odsúdeného ide o špeciálneho recidivistu, ktorý trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený, spáchal
aj pokračujúcim, pomerne rozsiahlym konaním. To potom logicky a oprávnene vytvára požiadavku zo
strany spoločnosti, aby vo výkone trestu, z ktorého žiada o podmienečné prepustenie, preukázal vyššiu

mieru a spoľahlivosť v splnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia.

Tu musel nadriadený súd zohľadniť, že v sťažovateľom spomenutom hodnotení odsúdeného ústavom,
kde vykonáva trest, je jeho resocializačná prognóza ako nástroj hodnotenia rizika recidívy trestnej
činnosti CRA nateraz špecifikovaná ako menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je dokonca

špecifikované ako stredné. Riaditeľ ústavu síce napriek tomu odporúča podmienečné prepustenie
s probačným dohľadom a zákazom požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
s príkazom sa zamestnať alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie, no otázka splneniazákonných podmienok podmienečného prepustenia je otázka právna, ktorú rieši súd pri komplexnom
posúdení všetkých relevantných skutočností.

Z hodnotenia, na ktoré sťažovateľ poukazuje, pritom vyplýva aj to, že do otvoreného ústavu bol
sťažovateľ zaradený len 09.06.2025, pričom je mu poskytovaná aj výhoda spočívajúca v tom, že
počas voľných dní je priebežne pracovne zaradený aj na vonkajšom pracovisku mimo ústavu s voľným
pohybom a má štandardné vzťahy v primárnej rodine. Za celý doterajší výkon trestu v rámci uvedených
troch odsúdení bol ale len štyrikrát disciplinárne odmenený miernejšími formami - trikrát pochvalou

a jedenkrát mimoriadnym povolením návštevy. Nemožno ignorovať, že odsúdený vo svojej minulosti
výrazne často preukázal náchylnosť na vedenie života spojeného s častým páchaním trestnej činnosť,
dokonca pokračovacej povahy a už mu bolo dvakrát umožnené, aby nevykonal celú výmeru uloženého
trestu odňatia slobody, keď len v jednom z týchto prípadov došlo k úspešnému uplynutiu uloženej
skúšobnej doby, no aj napriek jej uplynutiu znova pokračoval v páchaní trestnej činnosti, a teda spôsobe
vedenia života protiprávnym spôsobom, čím opakovane preukázal slabé možnosti nápravy.

Na druhej strane ale krajský súd konštatuje, že negatívne faktory aktuálne brániace podmienečnému
prepusteniu odsúdeného z výkonu trestu nie sú na vzostupe a že pozitívne faktory konštatované
riaditeľom ústavu sú viditeľné a predsa len v budúcnosti vytvárajú priaznivé vyhliadky k podmienečnému
prepusteniu sťažovateľa výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd kvituje v tomto zmysle na strane

odsúdeného, že dlhoročným prostredím získal isté pracovné návyky, pozitívne hodnotené počas výkonu
trestu a že všetkými dostupnými možnosťami počas výkonu trestu je v pravidelnom kontakte najmä
s matkou, deťmi a súrodencami. Krajský súd vyslovuje, že odsúdený si takýmto prístupom postupne
vytvára predpoklady smerujúce k tomu, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu týchto trestov.

Vyššie uvedené konkrétne skutočnosti ale nasvedčujú tomu, že aktuálne by bolo podmienečné
prepustenie sťažovateľa z hľadiska zákona predčasné. Doteraz zistené skutočnosti, podľa názoru
krajského súdu, ešte bez oprávnených pochybností neumožňujú predpokladať, že by už doterajší výkon
trestu odňatia slobody bol postačujúci pre dosiahnutie stavu, ktorý je podmienkou pre podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu predmetného trestu odňatia slobody, teda že by odsúdený vo výkone

trestu plnením svojich povinností a svojím správaním už teraz preukázal polepšenie a že sa môže od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd sťažnosť odsúdeného podanú proti
napadnutému uzneseniu zamietol ako nedôvodnú.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.