Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200040
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1226200040.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.
XXXXX/XX, 821 01 Bratislava, 2/ G. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXXX/XX, 821 01
Bratislava, obaja zastúpení splnomocnencom: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, 821 09
Bratislava, proti žalovanému: S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, 852 05 Bratislava, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 05.01.2026
domáhali, aby súd a/ zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX, a to

najmä ju previesť, zaťažiť, prenajať alebo inak právne scudziť, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, b/ uložil katastrálnemu odboru Okresného úradu Bratislava - Ružinov, aby
na základe tohto uznesenia vyznačil poznámku o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že ako predávajúci uzatvorili s
odporcom ako kupujúcim dňa 25.02.2021 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. S., obec Bratislava - Ružinov, okres Bratislava II.

Podľa článku VII kúpnej zmluvy sa odporca zaviazal uhradiť tretiu časť kúpnej ceny vo výške 190.702,24
Eur v lehote do 3 mesiacov. Napriek opakovaným výzvam si odporca túto povinnosť nesplnil, čím
došlo k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok. Navrhovatelia majú dôvodnú obavu, že odporca
bude s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať spôsobom, ktorý môže vážne ohroziť alebo znemožniť
uplatnenie práv navrhovateľov, najmä jej prevod na tretie osoby alebo jej zaťaženie. V danom prípade
sú podľa navrhovateľov splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a

to b/ existencia pravdepodobnosti nároku navrhovateľov vyplývajúca z kúpnej zmluvy, b/ bezprostredná
hrozba ujmy, c/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom. Navrhovatelia mali za
to, že bez okamžitého zásahu súdu hrozí navrhovateľom vznik značnej majetkovej ujmy.

2. Navrhovatelia k podanému návrhu priložili listinné dôkazy: prvú stranu zmluvy o prevode vlastníctva
bytu uzatvorenú medzi navrhovateľmi a odporcom.

3. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí
dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami; aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala.

7. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Po preskúmaní návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je z časti neurčitý a nezrozumiteľný, pretože navrhovatelia jasne a
zrozumiteľne neuviedli ako má súd rozhodnúť tak, aby následné rozhodnutie súdu bolo vykonateľné.

10. Procesný nárok navrhovateľa je tvorený jednak predmetom nároku, ktorý je v podstate formulovaný

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako požadovaný enunciát predpokladaného súdneho
rozhodnutia a jednak základom nároku, ktorý obsahuje právne významné skutočnosti, na ktorých
navrhovateľ zakladá svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ teda musí v
konaní nielen uviesť petit návrhu, ale musí tvrdiť právne rozhodné skutočnosti, na ktorých základe sa
domáha, aby súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Z petitu návrhu musí

byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako žiada, aby súd vo veci rozhodol, a
preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne vedel, o čom má konať
a rozhodnúť.

11. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť návrhu spočívala najmä v petite návrhu, ktorým sa navrhovatelia

domáhali, aby súd uložil odporcovi zákaz nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX,
pričom túto nehnuteľnosť v petite návrhu žiadnym spôsobom nekonkretizovali, či už označením čísla
bytu, jeho presnou špecifikáciou resp. aspoň označením katastrálneho územia, vo vzťahu ku ktorému
sa list vlastníctva viaže tak, aby bola nezameniteľne špecifikovaná.

12. Navrhovateľ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povinnosť osvedčiť súdu základné
skutočnosti, teda sám nárok a osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenia. Navrhovatelia sa
podaným návrhom domáhali, aby súd a/ zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV
č. XXXX, a to najmä ju previesť, zaťažiť, prenajať alebo inak právne scudziť, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, b/ uložil katastrálnemu odboru Okresného úradu Bratislava - S., aby

na základe tohto uznesenia vyznačil poznámku o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou.

13. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov strán
alebo obava, že by exekúcia bola ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení
je ich dočasný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania alebo obava z ohrozenia

exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia z
dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí
právny vzťah medzi stranami, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je

potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami.14. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli
byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté, je potrebné prihliadať na možné
následky nariadeného opatrenia, najmä s dôrazom na vznik neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná

z nariadeného opatrenia a tiež musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza
k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou.

15. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného charakteru vyplýva,
že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo
byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.

16. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladného opatrenia. Pri

ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní
(konanie o vydanie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie

týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa
neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa
neodkladného opatrenia na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce
pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra

2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).

17. Navrhovateľ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povinnosť osvedčiť súdu základné
skutočnosti, teda sám nárok a osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenia. Potrebu dočasnej
úpravy pomerov navrhovatelia odôvodňovali hrozbou vzniku značnej majetkovej ujmy.

18. Samotnú danosť práva navrhovatelia odôvodňovali tým, že dňa 25.02.2021 uzatvorili s odporcom
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX pre. k. ú. S.. Podľa článku VII kúpnej zmluvy sa odporca zaviazal uhradiť tretiu časť kúpnej
ceny vo výške 190.702,24 Eur v lehote do 3 mesiacov. Napriek opakovaným výzvam si odporca túto

povinnosť nesplnil. V prvom rade súd konštatuje, že s podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovatelia nepredložili celý text kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť predaj nimi
uvádzanej nehnuteľnosti, ale len prvú stranu. Bez ohľadu na uvedené však navrhovatelia nepredložili
žiadny dôkaz, ktorým by osvedčovali, že odporca vykonáva akékoľvek úkony smerujúce k scudzeniu
nehnuteľnosti, resp. k jej zaťaženiu, ktorá skutočnosť by mohla ohroziť ich majetkové práva. Na viac súd

považujezapotrebnépodotknúť,žekúpnazmluvamalabyťpodľatvrdenínavrhovateľovuzatvorenádňa
25.02.2021 a odporca mal zvyšnú časť kúpnej ceny uhradiť v lehote do 3 mesiacov, t.j. do 25.05.2021.
Pokiaľ teda navrhovatelia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po takmer 5 rokoch od
uzatvorenia kúpnej zmluvy bez osvedčenia akýchkoľvek krokov odporcu smerujúcich k scudzeniu tejto
nehnuteľnosti, súd nemal za osvedčenú bezprostrednú hrozbu ujmy, ktorá by ku dňu rozhodovania o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom hrozila.

19. Po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu a po dôkladnom zvážení
všetkých okolností danej veci dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah
súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia voči odporcovi, ktorým by súd zakázal odporcovi

nakladať s nehnuteľnosťou, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.20. Napokon v súvislosti s návrhom navrhovateľov aby súd uložil katastrálnemu odboru Okresného
úradu Bratislava - S. povinnosť vyznačiť poznámku o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou na základe
uznesenia, súd poukazuje na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého okresný úrad
zapíšepoznámkunazákladeoznámeniasúdualeboinéhoštátnehoorgánualebonanávrhoprávneného
podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. Uvedená povinnosť
teda vyplýva Okresnému úradu, katastrálnemu odboru priamo zo zákona, preto prípadný výrok súdu v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v prípade úspechu navrhovateľov) v tejto časti by bol

nadbytočný.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov

konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky,
by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky
vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Mestský

Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).