Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-9C/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120206043
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1120206043.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobkyne: A. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., právne zastúpeným JUDr. Pavol Torňoš, advokát so sídlom
Tomášikova 50/D, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy,
príspevkováorganizácia,sosídlomŠafárikovonámestie3,81102Bratislava,IČO:17330190,ourčenie
neplatnosti výpovede nájmu služobného bytu a vzájomnej žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III.Žalobkyňa je povinnávyprataťslužobnýbyt,t.j.3–izbovýbytč.2,ovýmere73,5m2,nachádzajúci
sa v okrese: C. D., obci: C. – E. C., k.ú. E. C., B. F. XX, v areáli C. G., na prízemí stavby: vstupný
objekt G., súp. č. stavby XXXX, stavba na pozemku parcely registra „C“ p.č. XXXX/X o výmere 311 m2
a pozemku parcely registra „C“ p.č. XXXX/X o výmere 123 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok
na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh stavby: Iná budova, stavba
zapísaná na LV č. XXXX, vedenom H. I. C., katastrálny odbor, stavba vo výlučnom vlastníctve B. A. J.

C., a odovzdať byt žalovanému do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.03.2020 domáhala proti
žalovanému určenia neplatnosti výpovede z nájmu trojizbového bytu s príslušenstvom, nachádzajúceho
sa v administratívno-obytnej časti C. G., B. F. zo dňa 22.01. 2020, zaslanej žalobkyni žalovaným podľa
§ 711 ods. 1) písm. b) Občianskeho zákonníka ako aj náhrady trov konania.

2.Žalobkyňasvojužalobuodôvodnilatým,žesanazákladepracovnejzmluvyuzatvorenejzožalovaným
sa dňom 01.04.1988 stala zamestnancom žalovaného na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 01.12.1995 sa žalobkyňa a stala vedúcou strediska G. ako organizačnej zložky podniku
a sadovým technikom podniku, s dojednaným miestom výkonu práce C. J. - XXX. Súčasne žalovaný
dňa 01.12.1995 pridelil písomným rozhodnutím žalobkyni (3) trojizbový služobný byt s príslušenstvom,
nachádzajúci sa v administratívno-obytnej časti bratislavského G. K. B. F.. V rozhodnutí o pridelení

služobného bytu je konštatované, že nájom služobného bytu je podľa § 1 zákona číslo 189/1992 Zb.
viazanýnavykonávaniefunkcievedúcejJ.-XXXJ.G.akoorganizačnejzložkypodniku,doktorejfunkcie
bola žalobkyňa menovaná menovacím dekrétom podľa § 65 Zákonníka práce dňom 01.12.1995.Podľa
rozhodnutia bol nájom služobného bytu uzavretý na dobu určitú a mal sa skončiť uplynutím tejtodoby nájmu. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.07.2000 došlo medzi stranami sporu
k zmene dojednaného druhu práce na starne žalobkyne a to z pôvodnej funkcie vedúca strediska
a sadových technik podniku s dojednaným miestom výkonu práce C. J. - XXX na nový druh práce

- samostatný odborný referent - vybavovateľ a sadový technik podniku C. s dojednaným miestom
výkonu práce J. - XXX. Žalobkyňa uvádza, že na základe zmeny dojednaného druhu práce dňom
17.07.2000 prestala vykonávať prácu, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný, no v byte bývam
doposiaľ. Dňa 20.11.2019 došlo medzi stranami sporu k skončeniu pracovného pomeru žalobkyne
u žalovaného dohodou. Dňa 23.01.2020 bola doručená žalobkyni výpoveď žalovaného zo zmluvy o

nájme služobného bytu, ktorú žalovaný odôvodnil tým, že pracovný pomer žalobkyni sa skončil dňa
21.11.2019, čím podľa tvrdenia žalovaného stratila nárok na užívanie predmetného služobného bytu.
Súčasne bol žalobkyňa vyzvaná o uvoľnenie predmetného bytu k 30.04.2020, kedy jej márne uplynie
výpovedná lehota v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka .Dňa 29.02.2020 žalobkyňa zaslala
žalovanému písomné oznámenie, že výpoveď z nájmu služobného bytu považuje za neplatnú a súčasne
ho písomne vyzvala na pridelenie bytovej náhrady. Žalovaný zaslal žalobkyni výpoveď z nájmu bytu

s odkazom na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa namieta vo
výpovedi uvedené skutočnosti ako nepravdivé a zavádzajúce. Žalobkyňa s výpoveďou žalovaného s
užívania služobného bytu žalovaného nesúhlasí, pretože v predmetnom byte býva od 01. 12. 1995,
od 17. 07. 2000 nevykonáva prácu, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný, pričom predmetný
byt žalobkyňa ďalej užívala, čo žalovaný nesporoval a rešpektoval. Uplatnený výpovedný dôvod preto

neobstojí - neexistuje, kdeže prácu, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný, žalobkyňa nevykoná
od 17.07.2000, a napriek tomu žalovaný tento výpovedný dôvod v rozpore s faktickým stavom použil
vo svojej výpovedi až dňa 22.01.2020.Žaloba je podaná v trojmesačnej lehote od doručenia výpovede,
pretože výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 23.01.2020.

3. Ako dôkaz označila žalobkyňa: Pracovná zmluva; Rozhodnutí o pridelení služobného bytu zo dňa
01. 12. 1995; Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17. 7. 2000; Dohoda o skončení pracovného
pomeru zo dňa 20.11. 2019; Výpoveď zo zmluvy o nájme služobného bytu zo dňa 22.01.2020; Výzva
žalobkyne zo dňa 27.02.2020; Podací lístok Pošta a.s. zo dňa 29.02.2020; navrhla výsluch účastníkov
konania.

4. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že na základe Rozhodnutia o pridelení služobného bytu zo dňa
01.12.1995 došlo medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy, a to na dobu určitú. V uvedenej nájomnej zmluve bolo výslovne uvedené, že nájom sa
skončí uplynutím doby podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súvislosti v ukončením vykonávania

funkcie žalobkyne, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Ak nájomca užíva byt aj po skončení
doby nájmu, prenajímateľ môže podať návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Ustanovenie § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré počíta s konkludentným obnovením nájomného
vzťahu, ak prenajímateľ nepodá na súd niektorú v tomto ustanovení uvedenú žalobu do 30 dní, sa
na nájom bytu nevzťahuje. Nájom bytu sa teda neobnoví, ak ho po uplynutí nájmu nájomca užíva a

prenajímateľ proti nemu nepodá návrh na vypratanie bytu. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené za
to, že nájomný vzťah medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bol dohodnutý
na dobu určitú a skončil uplynutím tejto dohodnutej doby, pričom je bezpredmetné, či to bolo dňom
17.07.2000, teda dňom kedy žalobkyňa prestala vykonávať funkciu, na ktorú bol nájom služobného bytu
viazaný, alebo dňom 21.11.2019, kedy došlo k skončeniu jej pracovného pomeru. Aj napriek skutočnosti,

že nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalobcom bol uzatvorený na dobu určitú, žalovaný z dôvodu
právnej istoty v súlade s § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka podal žalobkyni výpoveď z nájmu
služobného bytu, keďže podľa uvedeného ustanovenia prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Žalobkyňa aj napriek
skutočnosti, že sa nájomný vzťah k služobnému bytu skončil uplynutím času predmetný byt užívala,

za čo jej žalovaný mesačne strhával z mzdy výšku nájomného spolu s poplatkami za služby spojené s
užívaním bytu, a to až do skončenia pracovného pomeru žalobkyne. Žalobkyňa nemá na požadovanom
určení naliehavý právny záujem nakoľko nájom zanikol uplynutím doby.

5. V replike žalobkyňa uviedla, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, nakoľko,

žalovanýmtvrdenéprávojeneisténakoľkožalovanýtvrdí,ženájomnývzťah žalobkynizanikoluplynutím
času, no zároveň jej dal výpoveď z nájmu služobného bytu z dôvodu, že prestala vykonávať prácu
u žalovaného, pričom žalobkyňa sa tak dostala do neistej situácie ohľadne posúdenia jej nároku na
bytovú náhradu.6. V duplike žalovaný uviedol, že pôvodný nájom bol dojednaný na dobu určitú nájomná zmluva
z 1.12.1995, pričom zanikol uplynutím, času 17.7.2000.Nový nájomný vzťah sa bol viazaný na nový

druh práce - samostatný odborný referent - vybavovateľ a sadový technik, pričom bol uzatvorený
konkludentne. Žalobkyňa nemá nárok na bytovú náhradu nakoľko nepreukázala, žeby pred užívaním
služobného bytu skončila užívanie iného bytu.

7. Ako dôkaz označil žalovaný: Stanovisko žalobkyne k výpovedi z nájmu služobného bytu zo dňa

27.02.2020, výzva na pridelenie náhradného bytu, Odpoveď žalovaného z 16.03.2020, : Stanovisko
žalobkyne k vyjadreniu žalovaného z 16.03.2020 datované 14.4.2020, Odpoveď žalovaného
z 6.05.2020 k vyjadreniu žalobkyne z 14.4.2020, : Stanovisko žalobkyne k vyjadreniu žalovaného
z 6.05..2020 datované 22.05.2020, Odpoveď žalovaného z 30.06.2020 k vyjadreniu žalobkyne
z 5.6.2020

8. Dňa 4.102022 doručený vzájomný návrh žalovaného podľa§ 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný
sporovýporiadok(ďalejlen„CSP"),ktorýmžiadal,abysúdžalobuzamietolazároveňzaviazalžalobkyňu
vypratať byt špecifikovaný vo výroku III. Tohto rozsudku, žiadal taktiež priznať trovy konania.

9. Svoju žalobu odôvodnil žalovaný tým, že žalovaný ako správca predmetného služobného bytu, ktorý

bol žalovanému zverený do správy na základe Zriaďovacej listiny schválenej uznesením MsZ B. A.
J. C. č. 1182/2006 z 26.10.2006, konkrétne na základe čl. II. písm. a) a d) Zriaďovacej listiny a čl.
VI - Správa majetku bod 1. až 4. Zriaďovacej listiny v spojení s Protokolom č. 1258/02 z 18.10.2002,
je toho názoru, že nájomný vzťah žalovanej k predmetnému služobnému bytu sa platne skončil.
Platné skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného je nesporné. Nesporným je aj doručenie

výpovede žalovaného žalobkyni dňa 23.01.2020.Pracovný pomer žalovaný so žalobkyňou ukončil,
pričom tá doposiaľ užíva služobný byt. V administratívno-obytnej časti areálu C. G., vo vstupnom objekte
G., sa nachádza okrem služobného bytu, ktorý je predmetom tejto žaloby o vypratanie, ďalší služobný
byt, ktorý je zo strany žalovaného pridelený do nájmu zamestnankyni žalovaného, p. L. C., ktorá od
01.10.1991 do súčasnosti vykonáva pre žalovaného v pracovnom pomere prácu na pozícii pracovníčky

urnového hája s obsahom pracovnej činnosti - udržiavanie čistoty a poriadku v objekte, údržba zelene,
čistenie a upratovanie objektu a pod. Pani L. C. bol služobný byt pridelený po tom, čo došlo k ukončeniu
nájomného vzťahu k služobnému bytu s predchádzajúcim zamestnancom z dôvodu ukončenia jeho
pracovného pomeru u žalovaného. Je možné tvrdiť, že predmetný služobný byt nestratil nikdy charakter
služobného bytu, a to ani na základe § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. (v znení účinnom od 01.05.1995

do 30.11.2001). O uvedenom svedčí aj fakt, že nájomníčkam služobného bytu je zo strany žalovaného
predpísané nájomné iba vo výške vyplývajúcej z Opatrenia MFSR č. 01/R/2008 z 23.04.2008, resp. z
Opatrenia MFSR č. 02/R/2008 z 25.09.2008, resp. z Opatrenia č. 01/RE/2011 z 01.12.2011.Pokiaľ sa
týka otázky zabezpečenia bytovej náhrady z dôvodu skončenia nájomného pomeru žalobkyne, žalovaný
je toho názoru, že žalobkyni nevzniklo právo na náhradný byt. Podľa § 712a ods. 1 posledná veta

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.12.2019 v iných prípadoch skončenia
vykonávania práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná
výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.

10. Na preukázanie svojich tvrdení vo vzájomnej žalobe žalovaný predložil: LV č. XXXX, k.ú. C. -

E. C., Fotografie umiestnenia služobného bytu ,Pracovná zmluva v znení dodatkov zamestnankyne
A. A., Pridelenie služobného bytu p. A. A. + nájomná zmluva (predložená žalobkyňou k žalobe),
Pracovná zmluva zamestnankyne L. C. z 01.10.1991 v znení dodatku z 01.04.2002, Nájomná zmluva z
5.12.1997 uzavretá so zamestnankyňou L. C. + evidenčný list, Dohoda o skončení nájomného vzťahu
k služobnému bytu s nájomcom A. C. z 27.11.1997, Oznámenie o zmene výšky nájomného zo dňa

05.10.2021.

11. Žalobkyňa sa k vzájomnej žalobe vyjadrila tak, že ju navrhuje zamietnuť. Uviedla, že v danom konaní
niet sporu o tom, že a) od 1. 10. 1991 do 20. 11. 2019, t. j. 28 rokov bola žalobkyňa zamestnaná u
žalovaného; b) dňa 01. 12. 1995 žalovaný pridelil žalobkyni trojizbový služobný byt s príslušenstvom,

nachádzajúci sa v administratívno - obytnej časti G. K. B. F. M. C.. c) Od 17. 7. 2000 došlo k zmene
dojednaného druhu práce, ktorý bol viazaný na nájom bytu. Napriek vyššie uvedenému žalobkyňa byt
užívala ďalej, žalovaný to rešpektoval, jednal s žalobkyňou ako s nájomcom, predpisoval a zvyšoval
jej nájomné, ktoré žalobkyňa riadne platila a platí, v byte teda žije a býva nepretržite 27 rokov, je to vuvedenom čase jej jediné trvalé bydlisko, iné bývanie nemá a na bývanie v ňom je odkázaná. V byte
žalobkyňa pôvodne bývala s dcérou, synom a vnukom, aktuálne tu býva so synom. Postup žalovaného
žalobkyňu utvrdzoval a po podanom jeho protinávrhu ďalej utvrdzuje v tom, že v predmetnom byte

býva dôvodne, ani pracovníci žalovaného, ani vedúci organizácie túto okolnosť v rozhodnom období
nespochybňovali, práve naopak, považovali žalobkyňu za legálneho užívateľa a nájomcu bytu a aj to
žalobkyni svojim správaním, ako aj slovne potvrdzovali a nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobkyňa z
bytu mala odísť, stále žalobkyňa pracovala pre žalovaného, aj keď už nie na pôvodnom pracovisku, ale
stále u žalovaného. Žalobkyňa uvádza, že týmto vyššie uvedeným postupom došlo ku konkludentnému

uzavretiu zmluvy o nájme bytu za pôvodne dohodnutých podmienok na dobu neurčitú (§ 35 OZ, §
685,686 OZ), pretože povinnou obsahovou náležitosťou nájomnej zmluvy nie je písomná forma a nikto
z vedúcich organizácie či iných pracovníkov nepopieral doposiaľ nájomné práva žalobkyne k bytu,
naopak, potvrdzovali jej právo nájmu k bytu (v tom čase pre ňu už nie služobného bytu). V tomto čase
bolo na žalovanom, či v súlade s § 2 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov
súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (ďalej len zákon o bytových náhradách) v znení

účinnom do 30.11.2001, aplikuje vysťahovanie žalobkyne, k čomu nepristúpil, v dôsledku čoho byt stratil
charakter služobného bytu a žalobkyňa som v ňom dôvodne bývala naďalej. Vyriešenie bytovej otázky
žalobkyne je pre ňu bytostne dôležité a práve preto nemôže súhlasiť s výpoveďou z nájmu bytu, keďže
od tejto právnej skutočnosti sa odvíja aj vyriešenie otázky pridelenia náhradného bytu na ktorý ma
žalobkyňa právo. S ohľadom na vzniknutú situáciu, sociálne a osobné pomery žalobkyne (dôchodkyňa

vo vyššom veku), jej zdravotný stav (srdcovocievne ochorenie a iné), kedy jej jediný príjem je dôchodok
na hranici životného minima, okolnosti danej veci, zohľadniac, že podstatnú časť svojho pracovného
života žalobkyňa pracovala pre žalovaného a ona nezavdala žiadnu príčinu k ukončenia bývania v byte,
kde žalobkyňa býva nepretržite od 01. 12. 1995 doposiaľ, t. j. 27 rokov, iné bývanie nemá a nemá
možnosť zabezpečiť si iný byt, aplikujúc na dané pomery aj § 3 OZ.

12. Žalobkyňa navrhla ako dôkaz vykonať výsluch jej syna N. a dcéry O. ,žiadala aby súd vyžiadal
lekársku dokumentáciu žalobkyne od ošetrujúcej lekárky A. J. J., rovnako žiadala, aby žalovaný
doložil súdu vo vzťahu k nehnuteľnosti , ktorá má byť predmetom nájmu, resp. vypratania ,presnú
špecifikáciu priestorov a ich výmery m2 nehnuteľnosti, ktorú žalovaný navrhuje vypratať (byt), nakoľko

žalobkyňa sporovala výmery uvedené v evidenčnom liste , ktorý tvorí prílohu rozhodnutia o pridelení
3 izb. bytu zo dňa 01.12.1995 ,Dôkaz ako bola nehnuteľnosť, ktorú žalovaný navrhuje vypratať (byt),
číselne označená ,Kolaudačné rozhodnutie nehnuteľnosti , ktorú žalovaný navrhuje vypratať (byt) resp.
rozhodnutie z ktorého je možné určiť účel, užívania nehnuteľnosti , ktorú žalovaný navrhuje vypratať ,
teda na aký účel bol predmet vypratania kolaudačne určený, Doklad o tom, že nehnuteľnosť, ktorú

žalovaný navrhuje vypratať ( byt) bola zverená do správy právneho predchodcu žalovaného už v
roku 1995, Doklad o tom, že nehnuteľnosť , ktorú žalovaný navrhuje vypratať (byt) bola konkrétne
delimitovaná na žalovaného, Doklad o tom, že nehnuteľnosť , ktorú žalovaný navrhuje vypratať (byt)
je zahrnutá resp. evidovaná v majetku žalovaného a ak áno ako ,Doklad o tom, že nehnuteľnosť ktorú
žalovaný navrhuje vypratať (byt) je /bola zahrnutá resp. evidovaná v majetku právneho predchodcu

žalovaného, ktorý v roku 1995 uzatváral nájomnú zmluvu, Doklad o tom, že žalovaný platiť za
nehnuteľnosti ( byt) , ktorá ma byť predmetom vypratania daň z nehnuteľnosti, za akú výmeru? Doklad
o tom, že právny predchodca žalovaného v období 1995 -2002 platil za nehnuteľnosti ( byt) , ktorá ma
byť predmetom vypratania daň z nehnuteľnosti, za akú výmeru?

13. Žalovaný sa v replike k vzájomnej žalobe vyjadril, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že nájom bytu
v období od 17.07.2000 až do jeho skončenia (na základe výpovede žalovaného zo dňa 22.01.2020,
ktorá bola doručená žalobkyni dňa 23.01.2020), nemal charakter nájmu služobného bytu, a že z tohto
dôvodu žalovaným použitý výpovedný dôvod neobstojí. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobkyne,
že z dôvodu skončenia nájomného vzťahu žalobkyne a žalovaného vznikol žalobkyni voči žalovanému

nárok na poskytnutie bytovej náhrady. Nájom služobného bytu bol od 17.07.2000 viazaný na pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného (dojednaný druh práce: samostatný odborný referent - vybavovateľka a
sadový technik). Od 17.07.2000 tak žalobkyňa užívala predmetný služobný byt na základe dohody strán
sporu o zmene pôvodnej nájomnej zmluvy v časti špecifikácie druhu práce, na ktorý je nájom služobného
bytu viazaný. Uvedené vyplýva najmä zo správania sa strán sporu navzájom, kedy strany sporu

akceptovali užívanie predmetného služobného bytu žalobkyňou a pokračovanie nájomného vzťahu
k predmetnému služobnému bytu medzi žalovaným a žalobkyňou ako zamestnankyňou žalovaného.
Žalovanýnepovažujeargumentáciužalobkyneohľadnejejsociálnych,osobnýchazdravotnýchpomerov
v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka za akokoľvek relevantnú a majúcu vplyv na rozhodnutiesúdu o platnosti výpovede, vyprataní služobného bytu a bytovej náhrade. Podľa názoru žalovaného
žalobkyňamámožnosťsizabezpečiťbývanieajinak(ajzapomocisvojhosyna)atoajvpodstatnenižšej
a zároveň ľudsky dôstojnej úrovni. Naopak, žalovaný je toho názoru, že ďalšie užívanie trojizbového

služobného bytu s regulovaným nájomným (podľa Opatrenia MFSR z 01.12.2011 č. 01/R/2011 o
regulácií cien nájmov bytov, konkrétne za nájom predmetného služobného bytu (bez energií) 84,75 eur/
mesiac) v areáli bratislavského krematória a urnového hája žalobkyňou a jej dospelým práceschopným
synom, ktorí nie sú zamestnancami žalovaného, sa javí, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré poškodzuje práva žalovaného.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho
spisu a zistil nasledovné skutočnosti

15. Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej zo žalovaným sa dňom 01.04.1988 stala žalobkyňa
zamestnancom žalovaného na dobu neurčitú.

16. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.1995 sa žalobkyňa a stala vedúcou strediska G.
ako organizačnej zložky podniku a sadovým technikom podniku, s dojednaným miestom výkonu práce
C. J. - XXX.

17. Žalovaný dňa 01.12.1995 pridelil písomným rozhodnutím žalobkyni trojizbový služobný byt s
príslušenstvom, nachádzajúci sa v administratívno-obytnej časti C. G. K. B. F.. V rozhodnutí o pridelení
služobného bytu je konštatované, že nájom služobného bytu je podľa § 1 zákona číslo 189/1992 Zb.
viazaný na vykonávanie funkcie vedúcej S - 104 strediska G. ako organizačnej zložky podniku, do
ktorej funkcie bola žalobkyňa menovaná menovacím dekrétom podľa § 65 Zákonníka práce dňom

01.12.1995.Podľa rozhodnutia bol nájom služobného bytu uzavretý na dobu určitú a mal sa skončiť
uplynutím tejto doby nájmu v súvislosti s ukončením vykonávania tejto funkcie.

18. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.07.2000 došlo medzi stranami sporu k zmene
dojednaného druhu práce na starne žalobkyne a to z pôvodnej funkcie vedúca strediska a sadových

technik podniku s dojednaným miestom výkonu práce C. J. - XXX na nový druh práce - samostatný
odborný referent - vybavovateľ a sadový technik podniku C. s dojednaným miestom výkonu práce S -
102.

19. Doklad o tom, že byt, ktorého užívateľom je žalobkyňa, je zverený do správy a užívania žalovaného

od roku 1995 je :Hospodárska zmluva č. MHDaP - 514/89 z 31.03.1989 o prevode správy národného
majetku (krematória) zo správy H. K. M., odbor MHDaP, C. do správy: Správa mestskej zelene a
pohrebníctva, C. (dôvod prevodu správy - delimitácia) + Hospodárska zmluva č. 98/91/SMZaP z
01.10.1991 o prevode správy majetku a práva hospodárenia zo Správy mestskej zelene a pohrebísk
do správy Marianum - Pohrebníctvo mesta C., predmetom prevodu: G., Zakladacia listina mestského

podniku Marianum-pohrebníctvo v C. č. 1/Zk./91-práv. z 30.09.1991, z ktorej vyplýva, že jedným zo
základných predmetov činnosti Marianum je správa a údržba pohrebísk a krematória a majetok, ktorý
hlavné mesto SR Bratislava ako zakladateľ zverí do správy tohto podniku (Marianum) bude tvoriť
a) majetok, ktorý organizačne a účtovne obhospodaruje stredisko pohrebníctvo podniku ZARES, b)
cintoríny/ pohrebiská/ v správe Správy mestskej zelene a pohrebísk, Zriaďovacia listina mestskej

príspevkovej organizácie Marianum - pohrebníctvo mesta C. z 31.12.1993, z ktorej vyplýva skutočnosť,
že jedným zo základných predmetov činnosti príspevkovej organizácie Marianum je prevádzkovanie,
spravovanie a udržiavanie pohrebísk a krematória.

20. Zo zriaďovacej listiny schválenej uznesením MsZ B. A. J. C. č. 1182/2006 z 26.10.2006, konkrétne

na základe čl. II. písm. a) a d) Zriaďovacej listiny a čl. VI - Správa majetku bod 1. až 4. Zriaďovacej listiny
v spojení s Protokolom č. 1258/02 z 18.10.2002vyplýva, že odovzdávajúci, t.j. B. A. C. zveril predmetný
byt do bezodplatnej správy žalovaného.

21. Byt je evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. C. - E. C. , sa nachádza vo vstupnom objekte areálu C. G.

(vstupný objekt G. - č. stavby XXXX, K. P. B. XX, C., stavba na pozemku parcely registra „C“ p.č. XXXX/
X o výmere 311 m2 a pozemku parcely registra „C“ p.č. XXXX/X o výmere 123 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, pozemok na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh stavby:Iná budova, stavba zapísaná na LV č. XXXX, vedenom H. I. C., katastrálny odbor, stavba vo výlučnom
vlastníctve B. A. J. C..

22. Znalecký posudok č. 88/97 vypracovaný Ing. M. Kujanom, znalcom k 30.10.1997 preukazuje, že
vstupný objekt G. je tvorený prevádzkovou a obytnou budovou, pričom na II. podlaží tohto objektu sa
nachádzajú dva byty, pozostávajúce z troch obytných miestností.

23. Vyhlásenie ZARES (pôvodného správcu C. G.) z 29.8.1963 adresované Krajskému projektovému

ústavu hovorí o tom, že bytové jednotky, ktoré sa v objekte krematória vybudujú, budú mať charakter
pohotovostných bytov, t.j. budú v nich ubytovaní iba zamestnanci G..

24. Zo súpisu (č. 11/807/619/314) zistených vád a nedorobkov pri preberacom konaní stavby - G. -
vstupný objekt, C. zo dňa 14.07.1967, vyplýva existencia dvoch bytov v stavbe vstupného objektu C. G.
a označenie týchto bytov ako „byt č. 1“ a „byt č. 2“.

25. Z Čestné prehlásenie z 16.08.1993 vyplýva, že stavba G. bola skolaudovaná v mesiaci január 1969.

26. Rozhodnutie o pridelení služobného bytu a nájomná zmluva z 1.12.1995, špecifikujú byt pridelený
žalobkyni podľa Evidenčného listu z 23.11.1995 pre výpočet úhrady za užívanie bytu, ako byt č.2 an

prízemí.

27. Dňa 20.11.2019 bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru.
Podľa tejto dohody došlo k skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou dňa
1.4.1988 ku dňu 21.11.2019.

28. Žalobkyni bola žalovaným adresovaná výpoveď z nájmu bytu datovaná dňom 22.01.2020 z dôvodu
podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, pretože prestala dňa 21.11.2019 vykonávať prácu
na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Žalovaný zároveň požiadal žalobkyňu , aby byt k 30.04.2020
uvoľnila,akoprílohabolapriloženádohodaoskončenípracovnéhopomeru.Podľažalobkynesivýpoveď

prevzala dňa 23.01.2020.

29. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v byte býva momentálne aj so synom bývam tu 27 rokov a je to jej
jediné bydlisko, iné bývanie nemá. V Marianum pracuje od vzniku v roku 1991, nakoľko v práci vedeli, že
pre domáce násilie odišla od svojho manžela aj s deťmi, pričom bývala následne u kolegu v podnájme

od roku 1995 jej v G. pridelili služobný byt. V byte bývala so synom, dcérou aj vnučkou, teraz tam býva so
synom. Domnievala sa, že byt jej nevezmú a že nájom je na dobu neurčitú ( zapakované aj v záverečnej
reči). Keď muž zomrel dedila po ňom, dedičstvo neodmietla, i keď zdedila len dlhy. Syn, ktorý ňou býva,
bol dlhodobo nezamestnaný a musela ho 15 rokov živiť. Ďalší syn má dom, dcéra je samostatná. Po
toľkých rokoch, čo odpracovala pre žalovaného sa domnieva, že má nárok na bytovú náhradu.

30. Syn žalobkyne A. ako svedok uviedol, že v roku 1995 sa odsťahovali z rodičovského bytu od otca
s tým, že to bolo na etapy: najskôr boli v podnájme, následne na konci roku mama dostala pridelený
byt ako vedúca G.. Otec bol agresívny a robil im problémy. V byte s mamou žil 20 rokov, od roku 1999
pracuje ako IT-čkár, na chod domácnosti neprispieval. O tom, že ide o služobný byt vedel. Mama mala

strach o to, že býva v služobnom byte a že s ňou môžu kedykoľvek ukončiť zmluvu. Vždy bola v napätí,
čo s ňou bude. Priebežne si zisťovala právny stav, v prípade, že by jej chceli ukončiť zmluvu, tak jeden
čas to bolo tak, že by jej museli poskytnúť náhradu.

31. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka dcéry žalobkyne, nakoľko vykonanie takéhoto

dôkazu nepovažoval za hospodárne, keďže skutkový stav relevantný pre posúdenie dôvodnosti
uplatnenej žaloby bolo možné zistiť z predložených listinných dôkazov a nebolo potrebné navyše
vykonávať výsluch dcéry, keď nebolo zrejmé k čomu presne má vypovedať. Obdobne súd nepovažoval
za hospodárne ani účelné vykonať dokazovanie vyžiadaním zdravotnej dokumentácie žalobkyne,
nakoľko by pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku nemalo význam oboznamovať s jej

zdravotným stavom, keď skutočnosť, že má zdravotné problémy žalovaný ani nerozporoval, rovnako
tento dôkaz vedela zabezpečiť aj žalobkyňa sama, keďže si môže vyhotovovať odpis, výpis i kópie zo
svojej zdravotnej dokumentácie.32. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

33.Podľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen“OZ”),neplatnýjeprávnyúkon,ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

35. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964Zb. OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

36. Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom

alebo písomnou výpoveďou.(2), ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.(3)Ak bola daná písomná výpoveď, skončí
sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým
dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ
môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu

sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.5a)

37. Podľa § 710 ods. 3 OZ ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu

výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

38. Podľa § 677 OZ zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode
prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou ( ods.1). Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú

zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných
vecí v jednomesačnej lehote (ods.2).

39. Podľa § 711 ods.1 písm. b) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal
vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

40. Podľa § 711 ods.2 OZ, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

41. Podľa § 711 ods.3 OZ, výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f) je neplatná, ak

prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.

42. Podľa § 711 ods.6 OZ neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo
dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

43. Podľa § 712a ods. 1OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a), e)
alebo písm. f) alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu,
na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa5f) alebo z dôvodu, za
ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov,5g) nájomca má právo na náhradný byt,

ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý
má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu
nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania práce, na
ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.

44. Podľa § 1 zák.č. 189/1992 Zb., služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú
je nájom služobného bytu viazaný.45. Podľa § 4 zák.č. 189/1992 Zb., pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo
na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že
byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného

určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

46. Nebolo sporné, že od 1. 10. 1991 do 20. 11. 2019, t. j. 28 rokov bola žalobkyňa zamestnaná u
žalovaného, že dňa 01. 12. 1995 žalovaný pridelil žalobkyni trojizbový služobný byt s príslušenstvom,
nachádzajúci sa v administratívno - obytnej časti G. na B. F. M. C. a že od 17. 7. 2000 došlo k zmene

dojednaného druhu práce, ktorý bol viazaný na nájom bytu. Nebolo sporné, že dňa 23.01.2020 bola
doručená žalobkyni výpoveď žalovaného zo zmluvy o nájme služobného bytu, ktorú žalovaný odôvodnil
tým, že pracovný pomer žalobkyne sa skončil dňa 21.11.2019, ako i to, že žalobkyňa bola vyzvaná o
uvoľnenie predmetného bytu k 30.04.2020, kedy jej márne uplynie výpovedná lehota v zmysle § 710
ods. 3 OZ. Skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného bolo nesporné. Nebolo sporné, že
výpoveď z nájmu obsahovala všetky formálne náležitosti podľa 711 ods. 2 a 3 OZ.

47.Spornýmvprejednávanejvecibolaskutočnosť,čižalobkyňaužívalanazákladeriadnehonájomného
vzťahu byt, ktorý mal charakter služobného bytu a či je výpoveď z jeho nájmu platná, prípadne neplatná
z dôvodu nedodržania zákonom stanovených náležitostí, a to, že výpovedný dôvod podľa žalobkyne-
neexistuje, kdeže prácu, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný, nevykoná od 17.07.2000.

Žalobkyňa v podstate nespochybňovala formálne náležitosti výpovede, poukazovala len na to, že
výpovedný dôvod nemôže obstáť, nakoľko nájom služobného bytu bol dojednaný na dobu určitú a
skončil skôr, ako jej bola doručená výpoveď a to uplynutím doby v roku 2000. Výpoveď považovala za
obsolentnú a preto neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi. V časti konania o vzájomnej žalobe nebolo
sporné, že byt žiada žalovaný uvoľniť, nakoľko žalobkyňa u neho už nepracuje a chce ho rekonštruovať

a poskytnúť novým zamestnancom , či nájomný vzťah skončil, žalobkyňa nespochybňovala, žeby mala
byt uvoľniť, no žiadala adekvátnu bytovú náhradu.

48. Ak dňa 01. 12. 1995 žalovaný pridelil žalobkyni trojizbový služobný byt s príslušenstvom,
nachádzajúci sa v administratívno - obytnej časti G. K. B. F. M. C., s tým, že šlo o nájom na dobu určitú

a bol viazaný na výkon funkcie vedúcej a od 17. 7. 2000 došlo k zmene dojednaného druhu práce, na
ktorý bol viazaný nájom bytu, žalobkyňa byt užívala ďalej a žalovaný to rešpektoval, jednal s ňou ako
s nájomcom, predpisoval a zvyšoval jej nájomné, ktoré žalobkyňa riadne platila a platí, pričom ju z bytu
nevysťahoval, podľa žalobkyne jej právo nájmu k bytu pretrvávalo (v tom čase pre ňu už nie služobného
bytu), nakoľko podľa § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia

nájomnej zmluvy dňa 01.12.1995 (a v znení platnom a účinnom do 30.11.2001) povahu služobného bytu
stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného
bytu viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ.

49. Keďže žalobkyňa po roku 2000 pracovala u žalovaného naďalej, no už nie na pozícii vedúcej,

ale inej pozícii, javí sa ako dostatočná obrana žalovaného, že ako prenajímateľ nemal dôvod v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. v znení platnom a účinnom do 30.11.2001
vypovedať nájom služobného bytu, keďže dňa 17.07.2000 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu
novej nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom tak, že došlo k zmene dojednaného druhu práce, na
ktorý bol nájom služobného bytu viazaný. Uvedenému tvrdeniu svedčí aj vyjadrenie žalobkyne v bode

3. a 5. článku IV. vyjadrenia zo dňa 03.11.2022 k vzájomnej žalobe ( ktoré v konaní nespochybňovala).
Bolo by skutočne nelogické, aby prejav vôle strán sporu dňa 17.07.2000 smeroval k uzavretiu zmluvy o
nájme iného ako služobného bytu, užívanie ktorého by nebolo viazané na pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného. Prejav vôle strán sporu, ktorým je akceptácia užívania služobného bytu žalobkyňou aj po
zmenepôvodnedojednanéhodruhupráce,naktorýbolnájomslužobnéhobytupôvodneviazaný,možno

vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, považovať za celkom zjavný. Napokon i z vyjadrenia žalobkyne
počas konania bolo zrejmé, že si je vedomá, že ide a stále šlo o služobný byt, rovnako aj jej syn túto
skutočnosťvedel,zjehovýpovedemal masúdzapreukázané,žežalobkyňasibolacelýčasvedomá,že
jej môžu dať výpoveď z nájmu dokonca vedela i to, že istom čase by jej nárok na bytovú náhradu vznikol ,
neskôr už nie. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka platí, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo

opomenutím, výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Prejav vôle možno urobiť aktívnou činnosťou alebo nečinnosťou. Ak by žalovaný mal záujem
na ukončení nájomného vzťahu k služobnému bytu z dôvodu zmeny dojednaného druhu práce, na ktorý
bol nájom služobného bytu pôvodne viazaný, žalovaný by konal aktívne a voči žalobkyni by sa domáhalukončenia nájmu služobného bytu nielen v lehote troch mesiacov podľa zákona č. 189/1992 Zb. v znení
platnom a účinnom do 30.11.2001, ale aj neskôr.

50. Byt nestráca charakter služobného bytu iba preto, že jeho nájomca prestane vykonávať práce, na
ktoré sa nájom zaviazal. Nájom aj v takomto prípade zaniká až výpoveďou nájmu bytu z tohto dôvodu .V
tomto prípade bola dňa 17.7.2000, kedy prestala žalobkyňa vykonávať pozíciu vedúcej ale naďalej mala
uzatvorený pracovný pomer na domu neurčitú na pozícii vybavovateľ a sadový technik, uzatvorená
konkludentnenovánájomnázmluvakslužobnémubytu,pričombolazrejmávôľažalovanéhopokračovať

vprenájmeslužobnéhobytuajnásledneatoaždoskončeniapracovnéhopomerusožalobkyňou,pričom
z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že i ona po celý čas vedela, že ide stále o služobný
byt . Pokiaľ bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú a na dobu jeho trvania bol dojednaný
nájom bytu, nemožno považovať takýto nájom bytu za dojednaný na dobu určitú (pri služobných bytoch
pre obchádzanie ustanovení o zániku nájmu služobného bytu). V každom prípade však platí, že právo
pracovníka ako nájomcu užívať služobný byt nezaniká súčasne so zánikom pracovného pomeru, ale len

výpoveďouzpríslušnéhodôvodupodľa§711OZ,pretoženájombytuniejesúčasťoupracovnoprávneho
pomeru, zánikom ktorého by dochádzalo automaticky aj k zániku práva užívať služobný byt (komentár
k OZ, Števček a kol. str.2530).

51. K tvrdeniu žalobkyne, že výpoveď nájmu služobného sa prieči dobrým mravom, súd nezistil, že

by sa právny úkon žalovaného, spočívajúci vo výpovedi nájmu služobného bytu, priečilo morálnym
normám a pravidlám, ktoré sú všeobecne uznávané v spoločnosti presadzujúcej slušnosť, ohľaduplnosť,
porozumenie a vzájomné rešpektovanie. Nebolo sporné, že žalobkyňa žije s dospelým synom, ktorý
pracuje, ďalší syn má dom, v konaní nepreukázala, žeby bola v hmotnej núdzi, alebo takej situácii,
žeby jej s bývaním nevedeli pomôcť už dospelé detí. Nebolo zrejmé ani aký ma dôchodok alebo

úspory, naopak bolo nesporné, že nájom v služobnom byte je regulovaný, pričom žalovaný ho potrebuje
rekonštruovať a následne prenajať svojim zamestnancom tak, ako ho prenajímal žalobkyni počas jej
pracovného pomeru. Žalobkyňa sa napokon postavila negatívne i k návrhu žalovaného, aby požiadala
mesto o byt s regulovaným nájomným s tým, že predsa v svojom veku sa nebude každé dva roky
sťahovať ( k dobrým mravom pozri aj rozsudok NSSR 5 Cdo 114/2009 z 28 . apríla 2010).

52. Aj keď bolo nesporné, že od 21. 11. 2019 už žalobkyňa u žalovaného nepracovala, nechystala
sa však byt opustiť, teda zjavne považovala nájom služobného bytu uzatvorený na dobu neurčitú,
žalovaný preto nepostupoval nesprávne ak jej dal výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods.1 písm. b) OZ,

pričom tá obsahovala všetky formálne náležitosti a netrpela ani absolútnou neplatnosťou. Z uvedeného
dôvodu žalobu žalobkyne súd zamietol. Pokiaľ nájomný pomer skončil z dôvodu, že nájomca prestal
vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný z iných dôvodov, ako z dôvodov na strane
zamestnávateľa, nájomcovi v zmysle Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 01.09.2001
právo na náhradný byt neprislúcha.

53. Žalobkyňa počas konania začala po podaní vzájomnej žaloby rozporovať dovtedy nespornú
skutočnosť, že ide o služobný byt. V zmysle § 2, ods. 1, Zák. č. 182/1993 bytom sa rozumie miestnosť,
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na

tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Z žalovaným predložených dokumentov 276 až 390
spisu, je jednoznačne preukázané, že priestory užívané žalobkyňou spĺňajú charakter bytu v zmysle
§ 2, ods. 1, cit. zákona, pretože sú určené trvalo na bývanie a sú samostatnou bytovou jednotkou.
Zároveň možno konštatovať, že ide o byt služobný v zmysle § 1 Zák. č. 189/1992 Zb., pretože nájomca
predmetného bytu musí vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Priestorové

umiestnenie predmetného služobného bytu v objekte C. G. a urnového hája svedčí, o tom, že je daná
potreba jeho užívania výlučne osobou, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s prenajímateľom a vykonáva
druh práce s miestom výkonu práce v objekte C. G. a urnového hája. (nebolo v konaní sporné) .

54. Na základe stranami tvrdeného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru,

že žaloba o vypratanie bytu je dôvodná.55. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nájom bytu zanikne inter alia písomnou
výpoveďou, a to uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď adresátovi doručená.

56. Sporný byt bol vo vlastníctve B. A. C. a správcom bytu je žalovaný. Správca tento majetok je
oprávnený držať, užívať, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade so zákonom a so zásadami
hospodárenia s majetkom obce. Správca vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene
obce a koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý

spravuje. Ak súd ustálil, že žalobca uzavrel so žalovaným konkludentne nájomnú zmluvu služobného
bytu na dobu neurčitú, a to počas doby trvania služobného, resp. pracovného pomeru žalovaného,
pričom v konaní bolo nesporné, že výpovedná doba v zmysle výpovede z 22.1.2020, ktorá bola doručená
žalobkyni, by skončila 30.4.2020,pričom strany nemali za sporné, že nárok žalovaného na vypratanie
bytu existuje a nájom zanikol v prípade platne výpovede 30.4.2020, resp. právoplatným rozhodnutím
súdu. Strany riešili ako spornú až následnú otázku bytovej náhrady. Z tohto dôvodu súd návrhu vyhovel a

uložil žalobkyni povinnosť vypratať predmetný byt v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd
považoval výpoveď žalovaného z nájmu zo dňa 22.01.2020, doručenú žalobkyni dňa 23.01.2020, za
platnú, žalobkyni preto podľa tretej vety ust. § 712a Občianskeho zákonníka nevzniklo voči žalovanému
právo na zabezpečenie bytovej náhrady.

57. Žalobkyňa tvrdila, že nájom služobného bytu bol dojednaný na dobu určitú. V zmysle § 710, ods. 2,
Obč. zákonníka, ak je nájom bytu dohodnutý na dobu určitú, zaniká uplynutím tejto doby , a teda by
nájomný vzťah skončil podľa nej dňa 17.7.2000 ( teda keď skončila vykonávať pozíciu vedúcej, resp.
skončením pracovného pomeru dňa 21.11.2019, tak ako pripustil žalovaný (čo ale zo správania strán
sporu nevyplývalo). Spornou otázkou pri takomto posúdení zániku nájomného vzťahu uplynutím času

medzi účastníkmi bolo, či žalobkyňa má resp. nemá nárok na bytovú náhradu.

58. Zákon vychádza z premisy, že pri skončení nájmu služobného bytu na dobu určitú v zásade nevzniká
právo na bytovú náhradu a existujú výnimky, najmä prípad, ak nájomca pred užívaním služobného bytu
ukončil užívanie bytu (§ 4 zákona č. 189/1992 Zb.). U žalobkyne však tento prípad nemôže nastať

už z toho dôvodu, že pred užívaním služobného bytu na základe konkludentne dojednanej zmluvy
o nájme bytu zo dňa 17.7.2000, užívala totožný služobný byt- len v inej pracovnej pozícii, keďže
tento jej bol pridelený v inom právnom režime už dňa 1.12.1995. Žalobkyňa v súvislosti s nájomnou
zmluvou neukončila užívanie iného bytu, ale pokračovala v užívaní toho istého bytu, čím nie sú naplnené
podmienky stanovené citovaným ustanovením (ukončenie užívania iného bytu), a preto nemôže mať

nárok na bytovú náhradu. Uvedené preukazuje aj jej tvrdenie v liste na č.l.85, kde žalobkyňa žalovaného
žiada o vyriešenie jej bytovej otázky, nakoľko pred pridelením služobného bytu iný byt nemala, pričom
služobný byt je jej jediným bydliskom.

59. V zmysle § 4 Zákona č. 189/1992 Z.z. v prípade skončenia nájmu na dobu určitú v zásade nájomca
nemánároknabytovúnáhraduokremprípadu,žepredmetomnájmujeslužobnýbytanájomcapredjeho
užívaním ukončil užívanie iného bytu. V tomto smere nie je možné uznať „za užívanie bytu“ akékoľvek
užívanie bytu prinášajúce efekt obydlia .Žalobkyňa tvrdila, že iné bývanie ako byt ktorý má vypratať
nemá, že pred tým ako jej služobný byt ponúkli, žila s deťmi provizórne u známeho, nakoľko pre domáce

násilie opustila bývanie s manželom, netvrdila ani, žeby pred služobným pomerom mala rozbehnuté
nejaké aktivity na získanie vlastného bývania teda bolo vylúčené, žeby nebyť vzniku služobného pomeru
byprenájominéhobytuprišla,právenaopak.Zatakéhostavuužívanieprovizórnehodočasnéhobývania
u známeho bez nájomnej zmluvy, nepredstavuje užívanie bytu na účely § 4 Zákona č. 189/1992 Z.z.

60. Súd založil svoje rozhodnutie na tom, že po skončení nájmu služobného bytu na dobu určitú, bola
konkludentne dojednaná nájomná zmluva služobného bytu dňa 17.07.2000 na dobu neurčitú, pričom
zámerom jej účastníkov bolo dohoda na tom, že prenajímateľ žalobkyni prenajal byt na dobu neurčitú
za predpokladu trvania pracovného pomeru u žalobcu. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného platne
skončil a ten jej nájomnú zmluvu z tohto dôvodu platne vypovedal. Na základe takto zisteného

skutkového stavu aplikoval na danú vec ustanovenie tretej vety § 712a Občianskeho zákonníka a
nepriznal žalobkyni bytovú náhradu, nakoľko nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Žalobkyňa nebola
pod ochranou ustanovenia § 4 zákona č. 189/1992 Zb, pričom i v prípade možného iného právneho
posúdenia(nájomnázmluvabyboladojednanánadobuurčitú),byjejnároknabytovunáhradunevnikol,pričom nájom dňom skončenia pracovného pomeru skončil, čím užíva byt i naďalej bez právneho
dôvodu.

61. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu ( žalobe i vzájomnej žalobe), vznikol mu teda nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

Súd mu preto s ohľadom na plný úspech v spore priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.