Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124216857
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124216857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15C/90/2024

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu:
Spoločenstvo bývalých urbárnikov a lesomajiteľov Nemšová, pozem. spol., IČO: 34001123, so sídlom
A., B. C. XXX/XX, právne zastúpený Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátkou so sídlom v Dubnici
nad Váhom, ul. Bottova 1341/101, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B. D. F. X,
o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

15C/90/2024
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať pozemok – parcela reg. ,,C“ parc. č. XXXX zapísaný na LV č.

XXXX pre Okres G., Obec A., k. ú. A. a odstrániť oplotenie pozostávajúce z oceľových stĺpikov a pletiva
nachádzajúce sa na pozemku parcela reg. ,,C“ parc. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX pre Okres G.,
Obec A., k. ú. A., do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

15C/90/2024
1. Dňa 29.11.2024 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal, aby súd
uložilžalovanémuvyprataťpozemok–parcelareg.,,C“parc.č.XXXXzapísanýnaLVč.XXXXpreOkres

G., Obec A., k. ú. A. a odstrániť oplotenie pozostávajúce z oceľových stĺpikov a pletiva nachádzajúce
sa na tomto pozemku.

2.Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou (pozemkové spoločenstvo), ktorá
bola založená Zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 01.01.2004. Je zapísaná do registra
pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou na Okresnom úrade Trenčín, pozemkový a lesný
odbor pod č. s. XXXX/XXXXX-XXX F. H. XX. Jej vznik, právne postavenie, hospodárenie upravuje zák.

č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Žalovaný podnikal ako živnostník od roku 1997 a na
výkon podnikateľskej činnosti si od žalobcu prenajal pozemok parc. KNC č. XXXX trvalý trávny porast o
výmere XX.XXX m2 vedenom na LV č. XXXX k. ú. A.. Uvedený pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou v
súlade so zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Podnikateľskú činnosť žalovaný ukončil
vroku2019.Žalovanýužívatentopozemokodroku1998dosúčasnosti.Spočiatkuzajehoužívanieplatil
nájomné, v rokoch XXXX-XXXX prestal nájomné platiť. Aktuálne užíva pozemok bez platnej nájomnej
zmluvy a bez právneho dôvodu. Žalovaný si počas užívania pozemku bez právneho dôvodu postavil na

ňom neoprávnenú stavbu, umiestnil na ňom hnuteľné veci a pozemok oplotil. Odstránenia neoprávnenej
stavby sa žalobca domáha v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.n. 17C/62/2024. Žalobca podal
dňa 01.02.2023 podnet na stavebnom úrade na vykonanie štátneho stavebného dohľadu z dôvodu
neoprávnenej stavby na jeho pozemku. Stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad a v oznámenízo dňa 23.03.2023 konštatoval, že sa na pozemku nachádza stavba o zastavanej ploche cca 206 m2.
Priľahlý pozemok k stavbe je oplotený oplotením pozostávajúcim z oceľových stĺpikov a pletiva. Na
oplotenom pozemku sa nachádza vozidlo ŠPZ I. XXX J., pracovné stroje, vŕtacia plošina, plechový

sklad, podzemná šachta. Žalobca sa s poukazom na § 126 Občianskeho zákonník domáha odstránenia
oplotenia a vypratania hnuteľných vecí z uvedeného pozemku.

3. Žalovaný mal žalobu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na
vyjadrenie k žalobe doručenú do vlastných rúk dňa 03.01.2025, k žalobe sa písomne nevyjadril.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.03.2025, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu
a žalovaný. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalovaný so žalobcom
mal k tomuto pozemku uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorá bola ukončená a následne už nebola
obnovená. Na pozemku má žalovaný stále umiestnené hnuteľné veci - vozidlá, stroje, plechový sklad.
Okrem toho vybudoval na pozemku pletivový plot na oceľových stĺpikoch, vysoký asi 1,5m. Na pozemku

je toto jedno oplotenie, plot nie je pevne spojený so zemou, sú to len stĺpiky a pletivo. Právna zástupkyňa
uviedla,ženemávedomosťovporadíprvejnájomnejzmluve,ktorúpredkladalnapojednávanížalovaný,
ale druhá nájomná zmluva zo dňa 15.08.1999 je zmluvou na sporný pozemok a touto sa strany riadili.
V spore sp.zn. 39Cb/154/2012 bola táto nájomná zmluva prejudiciálne posúdená ako neplatná, pretože
ju podpísala len manželka žalovaného. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že si veci z pozemku

neodnesie, pretože sa tam dejú krádeže, už mu odtiaľ boli veci aj odcudzené a vznikla mu škoda. Pokiaľ
sa tam on zdržuje, nič sa tam neudialo, ale keď tam býval len občas, tak stále niečo odtiaľ mizlo.
Pokiaľ to nie je doriešené, teda pokiaľ žalobcu ešte nežaloval o náhradu škody, veci si nevyprace.
Môže si ich odniesť vtedy, keď mu žalobca zaplatí 500.000,- eur. Má v pláne žalobcu žalovať o náhradu
škody a marenie podnikateľského zámeru. Žalovaný chcel pozemok od žalobcu odkúpiť, no žalobca mu

pozemok nepredal. Prvotná nájomná zmluva znela na 25 rokov a v nej bola klauzula, že žalovanému
pozemok do jedného roka odpredajú. Žalovaný zmluvu podpísal, ale žalobca nie, a preto bola vystavená
druhá nájomná zmluva, ktorú už podpísali obaja a touto sa obaja aj riadili. Tá bola uzatvorená na 10
rokov a klauzula o odpredaji pozemku z nej vypadla. On žalobcu veľakrát žiadal o predaj pozemku, ale
odmietli mu to predať, no žiadnu žalobu v tomto smere na žalobcu nepodal. Takisto žalovaný poukazoval

na skutočnosť, že pôvodne ako nájom za pozemok platil 10,- Sk/m2 až 12,- Sk/ m2, z ničoho nič ho
žalobca žiadal následne o 200,- Sk/m2, s čím nesúhlasil.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca je právnická osoba - pozemkové spoločenstvo zriadené Zmluvou o pozemkovom
spoločenstve vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 17.06.2019, resp. Zmluvou zo dňa 01.01.2004
č.s. XXXX/XXXXX-XXX, uzatvorenej s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania spoločnej
nehnuteľnosti, ktorá pozostáva z viacerých pozemkov v kat. územiach A., K. L. J. M. A. N.. Medzi nimi

aj pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie A. (ďalej aj ako „predmetný pozemok“ alebo „dotknutý pozemok“).

7. V rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu vecne a miestne príslušný stavebný úrad, a to mesto
Nemšová zistil dňa 23.03.2023, že predmetný pozemok je oplotený oplotením z oceľových stĺpikov

a pletiva a na pozemku sa nachádzalo motorové vozidlo EČV: I. XXX J., pracovné stroje, vŕtacia plošina,
plechový sklad, podzemná šachta a stavba o zastavanej ploche 206 m2 (jej odstránenie žalobca žiada
v inom konaní). To, že sa na predmetnom pozemku nachádza oplotenie, ktoré vyhotovil žalovaný
a hnuteľné veci, ktoré na pozemok žalovaný vniesol, nebolo sporné, keď toto žalovaný nepoprel. Práve
naopak, žalovaný potvrdil, že svoje veci má na predmetnom pozemku umiestnené, avšak tieto z rôznych

dôvodov prezentovaných na pojednávaní odmietal z pozemku odstrániť. Tiež medzi stranami nebolo
sporné, že nájomná zmluva, resp. iný zmluvný vzťah, ktorý by oprávňoval žalovaného užívať dotknutý
pozemok v súčasnosti, neexistuje.

8. Žalovaný predkladal súdu nedatovanú zmluvu o nájme pozemku, ktorej predmetom mal byť podľa

tvrdení žalovaného aj sporný pozemok, v ktorej ako zmluvné strany boli označení žalobca a žalovaný,
ktorá však nebola podpísaná žalobcom, ale iba žalovaným. Žalovaný potvrdil, že táto nebola podpísaná
žalobcom, a teda na základe tejto zmluvy sa strany ani neriadili. Ďalej bola predložená zmluva o nájmepozemku zo dňa XX.XX.XXXX, kde predmetom nájmu podľa zhodných tvrdení strán bola aj sporná
parcela. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú 10 rokov.

9. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 2 ods.1 písm. c/ zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ďalej aj ako
„zákon o pozemkových spoločenstvách“, spoločenstvom sa rozumie spoločenstvo vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti.

Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou

pevným základom.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

10. Pozemok, ktorého sa spor týka, je spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z.
z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov a patrí podielovým
spoluvlastníkom, ktorí sú členmi žalobcu ako pozemkového spoločenstva. Súd dospel k záveru, že
žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. Jedná sa o spoločnú nehnuteľnosť, kde vlastníci podielu
spoločnej nehnuteľnosti sú pred súdmi zastúpení podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z.

výborom, ktorý je podľa § 16 ods. 1 tohto zákona štatutárnym orgánom spoločenstva a za ktorý koná
podľa § 16 ods. 4 tohto zákona jeho predseda. Ak sú stranou konania jednotliví členovia spoločenstva
a spoločenstvo ich zastupuje ako zákonný zástupca, v žalobe nie je potrebné osobitne uvádzať údaje
každého jedného člena spoločenstva. V tomto prípade by totiž striktné vyžadovanie účasti každého
podielnika na spoločnej nehnuteľnosti na strane žalobcov bolo nehospodárne, nakoľko sa nerozhoduje

o vecných právach k spoločnej nehnuteľnosti, ale ide o ochranu vlastníckeho práva. V tomto smere
súd odkazuje na rozsudok Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica sp.zn. 13C/50/2019
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/41/2022 zo dňa 23.02.2023, v zmysle
ktorých bol žalovaný zaviazaný na vypratanie pozemku v spore, kde vystupovalo na strane žalobcu
takisto pozemkové spoločenstvo (dotknutým pozemkom bola takisto tzv. spoločná nehnuteľnosť vo

vlastníctve veľkého počtu podielových spoluvlastníkov, členov pozemkového spoločenstva – žalobcu).
Súčasne súd dospel k záveru o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, keďže nebolo sporné, že na
dotknutý pozemok umiestnil pletivové oplotenie a hnuteľné veci (vozidlo, stroje, plechový sklad) on, čo
nepopieral(lenodmietalvecizpozemkuodstrániť). Žalobaoochranuvlastníckehoprávapritomsmeruje
voči tomu, kto do vlastníckeho práva žalobcu neoprávnene zasahuje, a tým je v tomto prípade žalovaný

ako osoba, ktorá na dotknutý pozemok svoje veci umiestnila a má ich na tomto pozemku umiestnené
až doposiaľ.

11. Súd na prejednávanú vec aplikoval § 126 Občianskeho zákonníka. Žaloba o vypratanie
nehnuteľnosti môže byť úspešná vtedy, ak žalobca preukáže vlastnícke právo k pozemku a súčasne to,

že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, napr. tým, že na pozemok, ktorý je vo
vlastníctve žalobcu, umiestnil bez právneho dôvodu, alebo na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr
odpadol, nejaké veci. Žalobca sa domáha, aby žalovaný z predmetného pozemku vypratal - odstránil
svoje hnuteľné veci a odstránil pletivové oplotenie. Nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že ide pletivový plot
na kovových stĺpikoch, ktorý nie je pevným základom spojený so zemou, a teda právne nemá povahu

nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže oplotenie nemá pevný základ
spojený so zemou, vo vzťahu k oploteniu aplikácia § 135c Občianskeho zákonníka neprichádza do
úvahy, keďže toto ustanovenie možno použiť len v prípade, ak sa žalobca domáha odstránenia stavby,
ktorá má charakter nehnuteľnosti. Nakoľko sa však žalobca domáha, aby žalovaný z jeho pozemkuodstránil hnuteľné veci a oplotenie, ktoré nie je nehnuteľnosťou, je namieste domáhať sa ochrany pred
neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobou v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka tak,
ako to aj žalobca činí.

12. Súd mal preukázané, že dotknutý pozemok ako spoločná nehnuteľnosť patrí podielovým
spoluvlastníkom, ktorí sú členmi žalobcu ako pozemkového spoločenstva, ktoré je v tejto veci
oprávnené vystupovať ako žalobca tak, ako to súd už vyššie odôvodnil. V konaní nebolo sporným, že
žalovaný do dnešného dňa predmetný pozemok užíva, keď má na ňom veci, ktoré odmieta odpratať
z dôvodov, ktoré v tomto spore prezentoval. V konaní bolo zistené, že žalovaný užíva pozemok bez

akéhokoľvek právneho dôvodu, keďže v čase rozhodnutia súdu nemá so žalobcom uzatvorenú nájomnú
zmluvu, alebo inú zmluvu, ktorý titul by žalovaného oprávňoval pozemok užívať. Nedatovaná a riadne
nepodpísaná nájomná zmluva, ktorú žalobca predložil na pojednávaní, ktorá mala byť podľa jej obsahu
uzatvorená na dobu 25 rokov, nebola v tomto spore relevantná, keďže táto nebola stranami sporu
riadne uzatvorená, podpísaná. Takto predložená zmluva predstavuje len akýsi návrh zmluvy, ktorý nebol
podpísaný za stranu žalobcu. Aj žalovaný sám uvádzal, že táto nebola podpísaná a ani sa ňou strany

neriadili, a teda táto nemohla ani u žalovaného založiť právo pozemok užívať. Nájomná zmluva zo
dňa 15.08.1999 bola uzatvorená na dobu určitú na 10 rokov, v čase rozhodnutia súdu nájomný pomer
na základe nej založený tak už netrval, a teda aktuálne ani na základe nej nemá žalovaný právo
pozemok užívať, keďže dojednaná doba nájmu už uplynula. Aj keby súd vychádzal z tvrdení strán
sporu, ktoré vyplynuli na pojednávaní, že táto nájomná zmluva zo dňa 15.08.1999 bola v inom skoršom

spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 39Cb/154/2012 prejudiciálne vyhodnotená ako neplatná,
pre nedostatok v podpise zo strany žalovaného, ani táto skutočnosť by neviedla k inému záveru, ako
k tomu, že žalovaný nemá žiaden titul k užívaniu predmetného pozemku. Ak by táto nájomná zmluva
bola platná, tak dojednaná doba nájmu uplynula v roku 2009 a v roku 2025 na základe tejto nájomnej
zmluvy právo užívať pozemok žalovanému nesvedčí. Ak by táto nájomná zmluva nebola platná, potom

na základe nej nikdy žalovanému právo užívať pozemok ani nemohlo vzniknúť, a preto mu na jej
podklade ani v súčasnosti toto právo nemôže svedčať. Iná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaného
pozemok užívať teraz, v čase rozhodnutia súdu, nebola v spore tvrdená ani preukázaná. Za takéhoto
stavu tým, že žalovaný užíva pozemok, užíva ho bez právneho dôvodu, čím zasahuje neoprávnene
do vlastníckeho práva jeho vlastníkov ako členov žalobcu. Žalovaný pritom nie je na liste vlastníctva

evidovanýmvlastníkomanispoluvlastníkomtohtopozemku,keďtotonebolotvrdenéatýmtosažalovaný
ani nebránil. U žalovaného sú teda splnené podmienky na vypratanie pozemku tak, ako požaduje
žalobca, ktorý má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva, resp. do vlastníckeho
právajehočlenovneoprávnenezasahuje(§126ods.1Občianskehozákonníka).Žalovanýnemážiaden
právny titul na užívanie predmetného pozemku, a napriek tomu ho naďalej užíva, keď sám potvrdil,

že svoje veci na pozemku má umiestnené, ale odmieta si ich z pozemku odniesť. To, že sa hnuteľné
veci a oplotenie na pozemku nachádzajú, nebolo sporné a navyše vyplýva to aj z oznámenia o výkone
štátneho stavebného dohľadu Mesta Nemšová zo dňa 23.03.2023. Žalovaný nerozporoval ani tvrdenie
žalobcu o tom, že aj pletivové oplotenie umiestnil na pozemok žalovaný, a teda aj výsledok tejto jeho
činnosti je užívaním pozemku, na užívanie ktorého žalovaný nemá oprávnenie.

13. Vzhľadom na to, že žalovaný nemá právo na užívanie pozemku, súd ho zaviazal k povinnosti
ho vypratať, vrátane povinnosti odstrániť pletivové oplotenie, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Lehotu na plnenie určil v trvaní 30 dní, pričom v tejto dĺžke lehotu na plnenie aj žalobca sám
navrhoval, a teda bol ju ochotný akceptovať. Určenie dlhšej lehoty je namieste z praktickej stránky, aby
vypratanie pozemku, ktorý dlhodobo žalovaný užíval, vrátane všetkých vecí či zariadení, bolo možné

v plnom rozsahu zrealizovať, prípadne aj za súčinnosti iných osôb, čo v prípade trojdňovej lehote by
bolo možné ťažko očakávať. Splnenie povinnosti v zákonnej lehote na plnenie (3 dni v zmysle § 232
ods. 3 Civilného sporového poriadku) sa súdu nejavilo ako reálne.
14. Súd súčasne uvádza, že obrana žalovaného prezentovaná na pojednávaní nebola spôsobilá privodiť
mu úspech v spore. Podmienky, za ktorých žalovaný bol ochotný pozemok vypratať, nemajú oporu

v práve. Ak sa žalovaný bránil tým, že pozemok nevyprace a veci si neodnesie, pretože mu vzniká
škoda, veci mu odtiaľ miznú, nemá žiadne opodstatnenie, keďže subjekt, ktorý neoprávnene zasahuje
do vlastníckeho práva iného k pozemku, je povinný prestať s týmito protiprávnymi zásahmi, a to ihneď
a bezpodmienečne. Navyše, táto argumentácia postráda logiku, pretože ak žalovanému z pozemku
jeho veci skutočne miznú, o to viac by bolo rozumné svoje veci z pozemku odpratať na miesto,

kde nebudú jeho veci vystavené nebezpečenstvu odcudzenia. Ak žalovaný predkladal súdu listiny
z trestných konaní ( trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8T/16/2013, upozornenie o zmene
právnej kvalifikácie, upovedomenie o podaní obžaloby, uznesenie o prerušení trestného stíhania
z 05.12.2012,upovedomenie o konaní o dohode o vine a treste, obžaloba z 29.01.2013, uzneseniesp.zn. 8T/16/2013, uznesenie o začatí trestného stíhania z 25.08.2009, uznesenie o prerušení trestného
konania z 09.09.2009), ktorými mienil preukázať, že mu na veciach umiestnených na spornom pozemku
vznikla, resp. vzniká škoda, keďže dochádza ku krádežiam týchto vecí, tieto dôkazy nie sú spôsobilé

privodiť iné rozhodnutie súdu, keďže vznik škody na veciach vnesených na pozemok žalobcu nie
je dôvodom na neposkytnutie ochrany vlastníckemu právu žalobcu v zmysle § 126 Občianskeho
zákonníka. Ani skutočnosť, že žalovaný mieni si od žalobcu uplatňovať náhradu škody (nech je to
z akéhokoľvek dôvodu), nie je dôvodom, aby súd vyčkával s poskytnutím ochrany vlastníckemu právu
žalobcu. Navyše v uplatnení takýchto práv žalovanému nebráni žiadna objektívna prekážka, keď

túto ani netvrdil. Žalovaný sa môže domáhať voči žalobcovi, resp. jeho členom svojich nárokov na
náhradu škody na súde, avšak tieto nároky sú celkom odlišné a samostatné a nemajú žiaden súvis
s nárokom uplatneným žalobcom. Táto argumentácia tak nebola priliehavá k predmetu sporu. Právo
žalovaného uplatniť svoje nároky na náhradu škody voči žalobcovi nie sú prednostnými nárokmi,
z ktorých by vyplývalo, že kým nebudú uspokojené, tak sa vlastníckemu právu žalobcu neposkytne
žiadna ochrana. Ak žalovaný poukazoval na ustanovenia v nájomných zmluvách o tom, že bol žalobca

povinný žalovanému predmetný pozemok odpredať, uvedené tiež nemá v tomto spore relevanciu
a nezakladá oprávnenie žalovaného pozemok vo vlastníctve iného užívať, keďže tieto ustanovenia
nie sú titulom, z ktorého by bolo možné takéto právo žalovaného vyvodiť. V predloženej nedatovanej
a nepodpísanej nájomnej zmluve sa uvádzalo, že účastníci tejto zmluvy sa zaväzujú uzavrieť kúpnu
zmluvu v termíne 1 roka podľa platných právnych predpisov a po schválení odpredaja najbližším valným

zhromaždením pozemkového spoločenstva, ďalej to, že prenajímateľ pozemok predá nájomcovi za
kúpnu cenu podľa znaleckého posudku, prípadne dohodou a že kúpna cena bude zaplatená do 15
dní od podpisu zmluvy. Táto zmluva nebola riadne uzatvorená, ostala nepodpísaná, a preto strany
ani nezaväzovala. Navyše, táto listina mala byť ešte zmluvou, ktorá predchádzala následnej nájomnej
zmluve z roku 1999, a tak treba dodať, že hoci od času, kedy bola listina vyhotovená, uplynulo viac

ako 20 rokov, žalovaný sa doposiaľ žiadnych svojich práv plynúcich z ustanovenia, na ktoré teraz
poukazuje, ani nedomáhal. V nájomnej zmluve zo dňa 15.08.1999, aj keby súd uvažoval o tom,
že táto je platná, žiadne také ustanovenie, ktoré by žalobcu zaväzovalo previesť vlastnícke právo
k dotknutému pozemku na žalovaného nebolo obsiahnuté. V bode VII.1 zmluvy sa uvádza len to, že
v prípade zamýšľania predaja pozemku, ktorý dal prenajímateľ nájomcovi do nájmu podľa tejto zmluvy,

sa prenajímateľ zaväzuje k tomuto previesť na nájomcu vlastnícke právo samostatnou kúpnou zmluvou
o prevode nehnuteľností. Z tohto ustanovenia nevyplýva automatická povinnosť žalobcu vlastnícke
právo k pozemku na žalovaného previesť a ani z neho nevyplýva to, že by sa žalovaný bez ďalšieho
stal jeho vlastníkom. Navyše si v tomto smere žalovaný ani na poklade tejto zmluvy žiadne práva
voči žalobcovi doposiaľ neuplatnil. Ustanovenia, na ktoré žalovaný poukazoval, nezakladajú žiadne

právo žalovaného pozemok, ktorý mu nepatrí, v súčasnosti užívať a ani nevypočuté požiadavky
žalovaného adresované žalobcovi na predaj pozemku, nezakladajú vlastnícke, resp. spoluvlastnícke
právo žalovaného k pozemku, ale ani oprávnenie pozemok užívať na základe iného než vlastníckeho
práva. Žalovaný, ak sa cíti dotknutý na svojich právach konaním žalobcu, sa samozrejme môže domáhať
aj v tomto smere svojich práv, avšak uvedené opäť nič nemení na tom, že je považovaný za subjekt, ktorý

v čase rozhodnutia neoprávnene ruší vlastnícke právo svedčiace členom žalobcu. Za takejto situácie
niet žiadneho dôvodu ochranu v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka žalobcovi odoprieť.
15. Súd pre úplnosť uvádza, že pri žalobe o vypratanie stačí, aby sa dostatočne identifikovala
nehnuteľnosť – pozemok, ktorý je žalovaným neoprávnene užívaný, pričom nie je nutné špecifikovať
každú vec, ktorá sa na pozemku nachádza. Pri povinnosti vypratania pozemku neoprávneným

užívateľom je potrebné k právu užívania pristupovať komplexne, čo znamená nielen neumožnenie
faktického prístupu na pozemok, ale aj jeho nezapratávanie vecami žalovaného. Žalovaný má pri
povinnosti vypratania pozemku tento kompletne vypratať, čo znamená buď odtiaľ odísť, ak sa na ňom
faktickyzdržuje, alezároveňsiajodniesťaleboodstrániťsvojevecizpozemku(rozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp.zn.1Cdo/88/2020 zo dňa 24.08.2022). Súd preto ani nevyžadoval, aby žalobca identifikoval

každú jednu vec, ktorú by mal žalovaný z pozemku odniesť, pričom z výroku rozsudku je jasné, že je
povinnosťou žalovaného konkrétny, nezameniteľne identifikovaný pozemok úplne vypratať, tj. odniesť
si z neho všetky svoje veci, vrátane povinnosti odstrániť pletivové oplotenie. Keďže nebolo sporné
tvrdenie žalobcu, že je na pozemku len jedno pletivové oplotenie na kovových stĺpikoch, nemôže dôjsť
ani k zámene prípadných viacerých oplotení na tomto pozemku.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11 Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca
bol úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má žalobcavoči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

15C/90/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.