Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010805
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010805.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka v trestnej veci odsúdeného A. B., pre zločin krádeže
podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno
e/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Levice z 19.11.2025, sp. zn. 2Pp/38/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30.12.2025,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona
zamietol žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v

trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/11/2019
zo dňa 14.10.2021, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/9/2021 dňa
23.02.2022.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že odsúdený splnil formálnu

podmienku - výkon dvoch tretín trestu ku dňu 02.05.2024. Splnil len jednu materiálnu podmienku a to
plnením povinností a správaním preukázal polepšenie avšak nesplnil druhú materiálnu podmienku –
nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého sa odsúdený páchania trestnej
činnosti dopúšťal opakovane, pričom riziko recidívy bolo u neho stredné a resocializačná prognóza bola
menej priaznivá. Správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, v minulosti sa vyskytli

nedostatky, avšak v poslednom období nedostatky zistené neboli, stanovený program zaobchádzania
plnil, do vzdelávacích aktivít sa zapája, podmienky k udeleniu disciplinárnej odmeny si doposiaľ vytvoril
v troch prípadoch, potrestaný nebol. Odsúdený plnením povinností a správaním sa počas výkonu trestu
odňatia slobody síce preukázal polepšenie, avšak nie do takej miery, aby bolo možné konštatovať, že
splnil všetky zákonné podmienky na rozhodnutie o podmienečnom prepustení. Ďalej poukázal na to,
že odsúdený má sklony k páchaniu druhovej rovnakej trestnej činnosti (13-krát odsúdený za trestný

čin krádeže), teda sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť, špeciálneho majetkového
recidivistu, pričom nie je záruka, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa opätovne trestnej
činnosti nedopustí. Súd I. stupňa konštatoval, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného,
existuje pre okolitú spoločnosť zvýšené riziko recidívy (ide o osobu v minulosti 21-krát súdne trestanú),
a preto nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.

Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení, na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený. V
jej písomnom zdôvodnení uviedol, že napadnuté uznesenie je nespravodlivé a arbitrárne, vypracovanéna základe hodnotiacej správy UVTOS a jeho minulosti. Preukázal polepšenie a spĺňa všetky potrebné
podmienky na prepustenie z UVTOS na slobodu, chce žiť prosociálny život, nakoľko má vytvorené
adekvátne podmienky vďaka rodine (stabilné bývanie a možnosť zamestnať sa). Vyjadril hanbu nad

svojimkonaním,oľutovalhoavyjadrilubezpečenie,žebudežiťvbudúcnostiplnohodnotnýživot.Navrhol
zrušiť rozhodnutie súdu I. stupňa a prepustiť ho na slobodu so súčasným uložením dohľadu probačného
a mediačného úradníka spolu s uložením povinností a obmedzení.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou

osobou - odsúdeným, v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo. Týmto postupom zistil, že sťažnosť nie je
dôvodná.

Na podklade predloženého spisového materiálu nadriadený súd konštatuje, že súd I. stupňa postupoval
správne. Dodržal procesný postup upravený v § 415 Trestného poriadku - o

návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodol na verejnom
zasadnutí (formou videokonferencie), za prítomnosti odsúdeného, ktorého k meritu veci vypočul a
súčasne zabezpečil prítomnosť prokurátora a zástupcu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Pre kladné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody Trestný

zákon vyžaduje, aby odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním
preukázal také polepšenie, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. U osoby
odsúdenej za prečin súd splnenie týchto podmienok skúma po výkone polovice uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody a v prípade osoby odsúdenej za zločin po výkone dvoch tretín
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd

prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva (§ 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák.).

Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon dvoch tretín trestu a jednu
materiálnu podmienku, a to plnením povinností a správaním preukázal polepšenie. Uvedené vyplýva aj z

hodnotenia UVTOS Želiezovce s neodporúčajúcim záverom podmienečného prepustenia odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody. Nadriadený súd sa stotožnil s názorom súdu I. stupňa aj čo sa týka druhej
materiálnej podmienky t.j. jej nesplnenia, nakoľko nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Súd I. stupňa uvedené správne zdôvodnil na stranách 4 až 6 predmetného uznesenia.

V rámci rozboru predchádzajúcich odsúdení z odpisu registra trestov (21 záznamov) a pripojeného
spisu súdom I. stupňa (OS Komárno sp.zn. 3T/11/2019) vyplýva, nielen že sa odsúdený dopúšťal
rôznorodej trestnej činnosti (v rámci ktorej výrazne dominuje majetková trestná činnosť), ale bol aj
viackrát podmienečne prepustený a v jednom prípade sa podmienečne neosvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia (v rámci OS Levice sp. zn. 1Pp/50/2013) a bol mu nariadený výkon zvyšku

trestu odňatia slobody (OS Komárno sp. zn. 3T/117/2008 a OS Komárno sp. zn. 11T/152/2010).

K sťažnostným námietkam odsúdeného, že má vytvorené adekvátne podmienky vďaka rodine, t.j.
stabilné bývanie a možnosť zamestnať sa, nadriadený súd uvádza, že sa jedná výlučne len o tvrdenie
odsúdeného bez jej preukázania konkrétnymi dôkazmi (napr. listinnými), ktoré odsúdený nepredložil

a ani v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Súd splnenie priaznivej prognózy zisťuje
aj rozborom predchádzajúcich odsúdení žiadateľa o podmienečné prepustenie, čo nemá nič spoločné
s tým, že ho posudzuje za „jeho minulosť“ ako si to nesprávne vykladá odsúdený.

Nadriadený súd pre úplnosť, pro futuro dodáva, že okrem uvedeného k druhej materiálnej podmienke

(môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život), je potrebné okrem iného skúmať,
či odsúdený má skutočne záujem viesť riadny život, či má vytvorené podmienky na vedenie riadneho
života a či intenzívne na náprave a prevýchove svojej osobnosti pracuje.

Napokon nadriadený súd dodáva, že rozhodovanie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného

je plne v kompetencii súdu, ktorého povinnosťou nie je stotožniť sa s každým podaným návrhom, ani
so stanoviskom procesnej strany. Povinnosťou súdu však je, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil,
v súlade s požiadavkami § 176 ods. 2 Tr. por., čo v danom prípade súd I. stupňa dodržal, pretože
uviedolskutočnosti,ktorépovažovalzadokázané,dôkazy,oktorésvojeskutkovézisteniaopieral,úvahy,ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a tiež právne úvahy, na ktorých základe podľa
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Sťažnosťou napadnuté uznesenie
preto nemožno považovať za nesprávne ani za arbitrárne len z toho dôvodu, že odsúdený s ním

nesúhlasí.

Z týchto dôvodov nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako
nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)