Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208684
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124208684.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkyne: A. B., C.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, štátny občan SR, proti žalovanému: C. B., C. B., nar. X.X.XXXX,
bytom D. XXX, štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so
sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, o určenie zániku záväzkového vzťahu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.08.2024 domáhala určenia, že dňa 23.6.2024 záväzky
vznikajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 28.04.2022 medzi žalobkyňou a žalovaným odstúpením od zmluvy zo

stranypredávajúcehozanikli.Stranysporusúsipovinnénavzájomvrátiťuskutočnenéplneniavplývajúce
z kúpnej zmluvy zo dňa 28.04.2022 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila nárok
na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 28.04.2022 bola medzi žalobkyňou na strane predávajúceho
a žalovaným na strane kupujúceho uzavretá kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka o predaji
nehnuteľností, konkrétne podielu vo výške 1/4 na rodinnom dome a 1/4 pozemku, na ktorom je dom

postavený. Kúpna zmluva stanovovala kúpnu cenu vo výške 7.500,-eur rozdelenú na dve splátky, pričom
suma 5.000,-eur bola zaplatená pri podpise zmluvy a suma 2.500,-eur mala byť zaplatená najneskôr
v lehote do 31.12.2022. V dohodnutej zmluvnej lehote do 31.12.2022, ani v dodatočnej lehote do
31.05.2024, dokedy žalovanému bola ústne predĺžená možnosť na zaplatenie dlhu vyplývajúceho z
neuhradenia kúpnej ceny, žalovaný túto sumu neuhradil. Dňa 23.06.2024 upovedomila žalovaného, že
z dôvodu riadneho neuhradenia kúpnej ceny odstupuje od kúpnej zmluvy, pričom spolu s odstúpením
vyzvala žalovaného na spoločné vrátenie doterajších uskutočnených plnení zo zmluvy. Žalovaný sa

už pred jej listom vyjadril, že súhlasí s odstúpením od zmluvy a navrátením plnení prostredníctvom
SMS správy. Žalovaný na túto skutočnosť reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom
zo dňa 27.06.2024, v ktorom právny zástupca namieta, že v pôvodnej kúpnej zmluve nebola dohodnutá
možnosť odstúpenia od zmluvy, preto považuje odstúpenie za neplatné a zároveň žiada, aby prijala
plnenie od žalovaného. Do tohto momentu žalovaný nemal záujem na riadnom plnení svojho záväzku
vyplývajúceho z kúpnej zmluvy, avšak predmet zmluvy si dal zapísať prostredníctvom katastra do
svojho vlastníctva aj napriek neuhradeniu celej kúpnej sumy už pri podpise kúpnej zmluvy. Na list

reagovala odpoveďou zo dňa 06.07.2024, v ktorom som poukázala na judikát OS Nitra, ktorý v
rovnakom prípade považuje vzťah za vzťah veriteľa a dlžníka, pričom v tomto právnom vzťahu
ustanovuje samotný Občiansky zákonník možnosť odstúpenia od zmluvy v zmysle § 517. Poukázala
na skutočnosť, že dlžníkovi, resp. žalobcovi bola poskytnutá primeraná dodatočná lehota na plneniezáväzku (od 01.01.2023 do 31.05.2024), pričom ani v tejto dodatočnej lehote svoju povinnosť nesplnil,
ani nepreukázal záujem na jej plnení. Žalovaný však nepristúpil k vráteniu uskutočnených plnení zo
zmluvy, pričom žalobkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že trvá na odstúpení od zmluvy.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 6.11.2025, nárok žalobkyne považoval za
nedôvodný. Uviedol, že prvú časť kúpnej ceny v sume 5.000,-eur žalovaný pri podpise zmluvy v
hotovosti uhradil, k čomu vyhotovila žalobkyňa písomný príjmový doklad. Účastníci kúpnej zmluvy
spolu podpísali dňa 28.04.2022 a následne podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností, a to

dňa 05.09.2022. Tvrdenie žalobkyne v bode 2.3 žaloby, že žalovaný si dal predmet zmluvy zapísať
prostredníctvom katastra do svojho vlastníctva, nie je pravdivé - návrh na vklad do katastra podali
obaja účastníci zmluvy. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne v bode 2.1 žaloby, že by poskytla
žalovanému dodatočnú lehotu na zaplatenie dlhu z neuhradenej druhej časti kúpnej ceny, a to do
31.05.2024. Práve naopak, žalovaný ju niekoľkokrát vyzýval na stretnutie na účelom doplatenia druhej
časti kúpnej ceny, čo však žalobkyňa odkladala. Žalovanému bolo dňa 25.06.2024 zo strany žalobkyne

doručené Odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.06.2024, na ktoré reagoval prostredníctvom právnej
zástupkyne s tým, že toto Odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné, nakoľko mu zo strany žalobkyne
nebola poskytnutá dodatočná lehota na splnenie dlhu, a teda neboli splnené formálne právne náležitosti
odstúpenia od zmluvy v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň v
tomto oznámení opätovne požadoval od žalobkyne súčinnosť na splnenie dlhu, a to poskytnutie lehoty

a čísla účtu, na ktorý môže dlh splniť. V prípade, že tieto údaje mu žalobkyňa neposkytne, informoval
ju o tom, že dlžnú sumu zloží do notárskej úschovy. Následne dňa 04.09.2024 žalovaný zložil dlžnú
sumu do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Kolembusovej v Žiline, k čomu je vyhotovená
Zápisnica o notárskej úschove peňazí č. N 174/2024, U 20/2024. Žalobkyňa na výzvu notárky reagovala
písomne listom zo dňa 06.10.2024, že voči žalovanému podnikla právne kroky, prebieha súdne konanie

a zloženú sumu odmieta prevziať až do právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci samej. Na základe
tohto oznámenia žalobkyne a po doručení žaloby v predmetnej veci dňa 04.11.2024 žalovaný požiadal
o zmenu Zápisnice o notárskej úschove peňazí, pričom notársku úschovu predĺžil až do skončenia
súdneho konania. V Kúpnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 28.04.2022, odstúpenie
od zmluvy pre prípad nezaplatenia celej kúpnej ceny dohodnuté nebolo. Žalobkyňa ako predávajúca

- veriteľ v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka mohla odstúpiť od zmluvy až po tom,
čo dlžníkovi poskytne dodatočnú a primeranú lehotu na splnenie dlhu. To však žalobkyňa neučinila,
žalovanému zaslala iba Odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.06.2024. Žalovaný naopak poskytol všetku
potrebnú súčinnosť na splnenie dlhu a žalobkyni umožnil prevziať dlžnú sumu z notárskej úschovy, ktorá
je stále platná, a to až do Času právoplatného skončenia tohto súdneho konania. Z uvedených dôvodov

považoval žalovaný Odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.06.2024 za neplatné a žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 28.11.2024 uviedla, že návrh na vklad do katastra
nehnuteľností bol ňou podpisovaný spolu s podpísaním Kúpnej zmluvy dňa 28.04.2022. Podpísaný

návrh na vklad zaniesol na kataster nehnuteľností už žalovaný sám. Keďže bratovi verila, urobili podpis
oboch listín naraz, pričom ústne sa dohodli, že návrh na vklad žalovaný zanesie na príslušný Okresný
úrad až po uhradení druhej časti kúpnej sumy vo výške 2500,-eur. Žalovaný ústnu dohodu nedodržal a
druhúčasťkúpnejsumyneuhradil,avšakpodpísanýnávrhnavkladzaniesolnaokresnýúrad,nazáklade
čoho došlo k prepisu predmetného spoluvlastníckeho podielu na jeho osobu. Odmietala tvrdenie, že

žalovanému neposkytla dodatočnú lehotu na zaplatenie dlhu. Lehota splatnosti druhej časti kúpnej sumy
uplynula dňa 31.12.2022, pričom od tohto dňa mal žalovaný plnú vedomosť o tom, že stále nedošlo
z jeho strany k uhradeniu zvyšnej časti kúpnej sumy, Na podporu tvrdení predložila aj kópie ich SMS
konverzácie, v ktorej sa vyjadruje k celej veci tak, že už sa nechce hádať, že si poberie veci patriace
do jeho osobného vlastníctva z domu a spoluvlastnícky podiel prepíše naspäť na žalobkyňu, pričom

ona mu vráti uhradenú prvú časť kúpnej sumy vo výške 5000,-eur. Táto SMS správa bola doručená
dňa 18.02.2024, teda rok aj niečo po márnom uplynutí lehoty splatnosti druhej časti kúpnej sumy. Ešte
pred touto správou jej poslal žalovaný správu dňa 04.12.2023, v ktorej podľa jeho slov má ešte vydržať
(dožadovala sa uhradenia druhej časti kúpnej sumy), pretože si vybavuje mobilný dom, aby mal kde
bývať a ona má zatiaľ pripraviť dokumenty na odstúpenie od kúpnej zmluvy a následne ich spoločne

podpíšu so vzájomným vrátením už uskutočnených plnení zo zmluvy. Na základe uvedených skutočnosti
je zrejmé, že žalovaný mal po celú dobu vedomosť o neuhradení celej kúpnej sumy, pričom žalobkyňa
ho viac krát vyzývala na túto úhradu ústne. Žalovaný mal necelé dva roky navyše na úhradu dlžnej
čiastky, pričom počas tohto obdobia stále hľadal dôvody, prečo sumu uhradiť nemôže a svoj záväzokstále nesplnil. Ak je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalovaný ju niekoľkokrát vyzýval na stretnutie,
pričom ona odmietala prevziať druhú časť kúpnej sumy, mohol vykonať notársku úschovu už oveľa skôr
a nie až tesne po podaní žaloby voči jeho osobe, t. j. po uplynutí takmer dvoch rokov od dohodnutej

lehoty splatnosti druhej časti kúpnej sumy. Žalovaný dostal primeranú lehotu na dodatočné plnenie dlhu
vyplývajúceho z kúpnej zmluvy. Po nesplnení záväzku v dodatočnej lehote mu bolo v zmysle tohto
zaslané odstúpenie od kúpnej zmluvy a poskytnutá možnosť vrátenia už uskutočnených plnení. Počas
celej poskytnutej dodatočnej lehoty žalovaný neuskutočnil žiadne kroky, ktoré by viedli k úhrade čo i
len časti dlhu, čím hrubo porušil povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy, pričom z jej strany boli všetky

povinnosti riadne dodržané. Na všetky písomné výzvy žalovaného reagovala, preto nemožno tvrdiť, že
odmietala komunikovať so žalovaným o možnostiach plnenia dlhu.

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 6.12.2024 poukázal, že z priložených SMS správ, z ktorých
žalobkyňa odvodzuje svoje právo na odstúpenie od zmluvy nevyplýva, že by bola poskytla žalovanému
akúkoľvek dodatočnú lehotu na splnenie záväzku, resp. že by obsahovo tieto správy smerovali k prejavu

vôle odstúpenia od zmluvy. Žalovaný preto zotrval na svojej doterajšej právnej aj skutkovej argumentácii.

6. Na návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 20.1.2025,
súd uznesením č. k. 51C/69/2024-53 zo dňa 13.02.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorý uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX,

evidovanom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, okres Žilina, obec D., katastrálne územie D.
ako: pozemok parcela registra C, parc. č. XXX/X, o výmere 179 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie; stavba so súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra C, parc. č. XXX/
X, druh stavby: dom, ktorá povinnosť spočíva v zákaze prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby,
zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia

týchto nehnuteľností, alebo ich časti, vrátane ich stavebných úprav, a to až do právoplatného skončenia
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 51C/69/2024.

7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9Co/48/2025 zo dňa 30.04.2025
uznesenie okresného súdu potvrdil.

8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 27.10.2025, na ktorom vec prejednal a po vykonaní výsluchu
žalobkyne a žalovaného vo veci rozhodol.

9. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na svojej žalobe stále trvá, nakoľko

nedošlo k žiadnej dohode, alebo zmieru medzi stranami. Z ich strany dohoda je, ale žalovaný nemá
záujem o žiadnu dohodu. Na všetkých dôkazoch, ktoré doložili zotrvávajú a ďalej nemajú čo dodať.
K vykonaným výsluchom uviedol, že Ako bolo preukázané, žiadne nové skutočnosti nedošli. Mal za to,
že je to stále tak, ako to je. Žiadajú o vrátenie a stoja si stále za svojou pravdou. Predloženú zápisnicu
o doplnení trestného oznámenia považoval za bezpredmetnú. V záverečnej reči uviedol, že žalovaný

nepreukázalžiadnumožnosť,abytovyplatil,akobolovšetkydnidokázané.Kničomunovému,knejakým
skutkom nedošlo a na tom si stále stoja.

10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa, ktorá svoj žalobný nárok
opiera o odstúpenie od zmluvy, nedodržala náležitosti Občianskeho zákonníka, ktorá sú potrebné

pre odstúpenie od zmluvy. Samotná žalobkyňa ani kúpnou zmluvou nedisponovala, a to až do času
v novembri 2023, kedy požadovala od žalovaného, aby jej jednu zmluvu teda doniesol domov. Táto
kúpna zmluva bola uzatvorená na Notárskom úrade JUDr. Kolembusovej vrátane vypracovania návrhu
na vklad, ktorý podpísali obidvaja účastníci zmluvného vzťahu. Predložila SMS komunikáciu z novembra
2023 medzi účastníkmi konania, kde žalobkyňa požaduje od žalovaného doniesť zmluvu a žalovaný

požaduje od žalobkyne č. účtu, aby vyrovnal, čo je ešte dlžný. Žalovaný sa domáhal od žalobkyne
súčinnosti za účelom splnenia jeho dlhu, a to teda poskytnutie č. účtu, ktoré mu žalobkyňa do súčasnosti
neposkytla.Jepravdou,žežalovanýmoholsvojdlhsplniťajinouformou,alevzhľadomnato,žepožiadal
o právne zastúpenie až po doručení odstúpenia od zmluvy, tak následne mu bola poradená alternatíva
uloženia plnenia do notárskej úschovy, ktoré je v tejto notárskej úschove uložené do súčasnosti, pričom

zmluva o notárskej úschove je formulovaná tak, že táto notárska úschova platí až do právoplatného
skončenia tohto konania. Čo sa týka samotného uzavretia tejto zmluvy, navrhovala výsluch účastníkov
konania, žalobkyne a žalovaného. K vykonaným výsluchom uviedla, že kúpna zmluva, od ktorej teda
žalobkyňa mala odstúpiť, bola uzatvorená 28.4.2022, pričom v zmysle článku 9 bod 4 je uvedené, žetáto zmluva je súhlasným slobodným vážnym prejavom skutočnej vôle účastníkov. Zmluvu neuzavreli
v tiesni, ani z nápadne nevýhodných podmienok. S obsahom zmluvy po vzájomnej dohode súhlasia tak,
aby medzi nimi nedošlo k rozporom. Podpis žalobkyne na tejto zmluve bol úradne overený. Zmluva bola

vypracovaná na notárskom úrade. Zároveň v tejto kúpnej zmluve žalobkyňa v článku 6 splnomocnila
žalovaného na zastupovanie okrem iného aj na zastupovanie v katastrálnom konaní, teda k podaniu
návrhu na vklad s tým, že všetky tieto právne úkony, keďže boli robené na notárskom úrade, sú robené
riadne, vážne a s úmyslom teda uzavrieť kúpnu zmluvu tak, ako bola následne aj uzatvorená. Čo sa týka
odstúpenia od zmluvy žalobkyne, mala za to, že dôvody zákonné tak, ako boli aj uvádzané v písomných

vyjadreniach, preukázané neboli. Všetky právne úkony, ktoré sa týkajú nehnuteľností, je potrebné urobiť
písomne. Čiže pokiaľ žalobkyňa aj tvrdila, že žalovaného nejakým spôsobom vyzývala na zaplatenie
zvyšku kúpnej ceny, žiadne takéto skutočnosti nepredložila, písomne takéto právne úkony neurobila.
Čiže dodatočnú lehotu na plnenie žalovanému neposkytla. Mala za to, že odstúpenie od zmluvy nebolo
urobené platne v súlade so zákonom a v rámci tohto vykonaného dokazovania nebol preukázaný
opak. Predložila Zápisnicu o doplnení trestného oznámenia z 23.9.2025 ako dôkaz na podporu tvrdenia

žalovaného, že v tom predmetnom dome býva matka oboch účastníkov konania, žalobkyňa sa o matku
nestará, v podstate dom potrebuje len preto, aby mohla získať peniaze, toto je jediný dôvod, prečo
toto konanie prebieha. V záverečnej reči uviedla, že žalobný petit tak, ako je formulovaný v žalobe,
nespĺňa náležitosti § 137 CSP na určení, či tu práve je, alebo nie, nakoľko z tohto určenia nevyplýva
naliehavý právny záujem. Žalobný petit a následne, ako by mal teda znieť aj rozsudočný výrok, nie je

zapísateľný do katastra nehnuteľností, takto formulovaná žaloba nevyrieši nijakým spôsobom vzťahy
medzi účastníkmi konania, čo je zrejmé aj z toho, ako požaduje pre takéto určenie § 137 CSP. Zotrvala
na tom, že odstúpenie nebolo platné. Žalobkyne neposkytla žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie
a teda nebol naplnený § 517 Občianskeho zákonníka, nakoľko teda v samotnej kúpnej zmluve možno
z odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny dojednaná medzi účastníkmi zmluvy nebola. Tak

ako aj vyplynulo z dokladov, ktoré predložil žalovaný, žalobkyňa potrebuje teda dom pre seba. Mali za
to, že nemá žiadne vzťahy v rodine momentálne už také, aby v podstate vedela preukázať opak, je
to potvrdené aj výpoveďou jej matky v inom konaní trestnom, kde bola poučená o následkoch krivej
výpovede, takže máme za to, že aj takýto dôkaz je možné brať ako podporný dôkaz preto, že žalobkyňa
toto odstúpenie od zmluvy formulovala účelovo len preto, aby teda sa dopracovala k celému domu

a mohla následne týmto domom disponovať s tým, že ako aj matka teda uvádzala vo výpovedi, zrejme
bude potom jej vypratanie z predmetného domu.

11. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedla, že to začalo tým, že ona sa s druhým
bratom C. B. súdila a dohodli sa na sume, ktorú mu zaplatí pri podpise zmluvy 5.000,- eur. Žalovaný

sa jej ponúkol, že jej peniaze požičia, ale pod podmienkou, že mu prepíše štvrť domu a že keď bude
žalobkyňa mať zvyšok peňazí, že mu ich vráti a on jej vráti štvrť domu. Potom ako po 2 mesiacoch bratovi
vyplácala, chcela vrátiť aj žalovanému, ale už to bolo nepravdivé. Odvtedy sa doťahujú a on 1/4 domu
jej nechce dať. Ako sa začali súdiť, stále sa jej vyhrážajú, aj mama. Nemôže chodiť do Čičmian, bordel
tam je, odcudzené veci a naposledy jej bola vykradnutá izba. Na základe toho nedodržal ani zmluvu, do

roku 2022 jej mal vyplatiť, on reaguje až v roku 2023, keď podala žalobu na súd. Dovtedy neriešil nič.
Zmluvu pani E. ani neposlala jej, ale dala ju žalovanému do ruky, čo to nemalo byť. Takže na základe
toho si žalobkyňa zmluvu musela vyžiadať nejeden krát. Bola tam iba švagriná a žalobkyňa chcela dať
do zmluvy aspoň PS, že peniaze vráti hneď, ako bude mať, ale notárka to nechcela dať, že žalovaný trvá
na tom, aby bola normálna zmluva, žalovaný to mal dobre premyslené. O vypracovanie zmluvy požiadal

žalovaný,unotárkabolaaešteajtamjejžalovanývolalaonahožiadala,abydaltamaspoň,žekeďbude
žalobkyňa chcieť vrátiť peniaze, ale on to nechcel a žalobkyňa bola v úzkych a podpísala, čo nemala.
Podpis overila u notárky E.. Nevedela, či návrh na vklad podpisovala, tak jej to tam bolo podhodené,
že podpisovala, čo si ani nepozrela, lebo jej to tam navystavovali. Žalovaný jej predtým rozprával, že
jej chce pomôcť a ona keby to bola vedela, tých 5.000,-eur od neho nezoberie a brat povedal, že by jej

dal na splátky celé, a nedala by mu 15.000,-eur, ale naraz 20. Takže bolo by to jedno. Ale žalovaný jej
povedal silou mocou, že on jej tie peniaze zoženie, lebo jej chce pomôcť, že aby mala niečo. A teraz sa
jej vyhráža aj s mamou, že ten dom nedostane, lebo si vymysleli historku, že ho chce predať, to nie je
vôbec pravda. Ona si chce dom opraviť a chce tam ísť bývať, lebo býva v prenájme. Na otázku dokedy
boli dohodnutí, že žalovanému vráti tých 5.000,- eur, ktoré jej mal požičať uviedla, že hneď ako vracal

aj bratovi C. B. F. svoju čiastku, čo C. B. 10.000,- dala a mala aj pre žalovaného, čo ich má doteraz, ale
on ich nechcel zobrať, lebo povedal, že on jej tú štvrťku nedá a že bude do posledného bojovať, aby
ten dom nemala. Takže na čo jej sľuboval, že jej chce pomôcť, popritom ju chcel iba obrať o tú štvrťku.
Žalovanému chcela vrátiť pôžičku z tých peňazí, čo dávala aj bratovi C. B.. Mala peniaze, preňho 10,preňho, tých 10.000,-eur vyplatila C. koncom mája 2022. Žalovaného kontaktovala, aby jej vrátil 1 a ona
mu vráti peniaze niekoľkokrát. Najskôr jej napísal niekedy v zime, že on si vyprace veci, aby mu dala čas
do jari, že si to odprace, lebo ešte je sneh, takže keď sneh zlezie, tak že si to odprace, a že na pozemku,

čo mu mama napísala si kúpi nejaký mobilný dom, a že si zoberie všetky veci tam. Potom jej povedal, že
on jej nič nedá, že bude všetko robiť preto, aby ten dom celý nemala. Až potom, ako ho dala na súd, si
tam dal žalovaný aj trvalý pobyt. Ďalej uviedla, že celý dom je vykradnutý, zničený, takže ona si tie dva
roky čo prebieha konanie mohla dom opravovať, nemusela bývať v prenájme. Matka býva v dome, ale
môže ísť do domu č. 132, čo je rodičovský dom. Žalovaný robil bez jej dovolenia kúpeľňu, pričom ona

ako trojštvrtinový vlastník čakala na súd, kedy sa skončí, aby si mohla s čistým štítom všetko porobiť
potom. Na žalovaného podala trestné oznámenie, lebo išla po dvoch - troch mesiacoch do jej izby, ktorá
bola vykradnutá, nevedela výsledok konania. Matka aj so žalovaným robia na ňu nátlak, bojí sa ísť do
D.. V rámci záverečnej reči uviedla, že boli na iných veciach dohodnutý, chce tu svoju štvrťku naspäť,
chce mať celý dom, v ktorom si mieni opraviť a bývať.

12. Žalovaný v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že nesúhlasil s tým, že by ju zneužil
na podpísanie kúpno-predajnej zmluvy. Pravda je úplne iná. Žalobkyňa ho oslovila, že či si nechce
od nej 1/ domu odkúpiť v tom zmysle, že vedie súdny spor s najstarším bratom, takže keď brat ten
spor vyhrá, tak on jej povedal že jej dá týždeň na to, aby odtiaľ vypadla. Žalovaná ho oslovila, že by
mu tú 1/4 predala, a teda hlavne z toho dôvodu, aby mala finančné prostriedky na vyplatenie toho

najstaršieho brata. Súhlasil, lebo má vzťah k tomu domu, je to rodičovský dom, tam vyrastal. Žalovaná
mu povedala, že nech on dá vypracovať kúpno-predajnú zmluvu, lebo bola úplne bez finančných
prostriedkov, tak aj to vypracovanie tej kúpno-predajnej zmluvy hradil on pani E.. Už vtedy jej povedal,
že tých 5.000,- eur dá nejako dokopy, ale celých 7.500,- eur nie a preto 5.000,- eur jej budú odovzdané
pri podpise kúpno-predajnej zmluvy u pani G. E. v notárskom úrade. A tých 2.500,- eur jej doplatí. Na

notárskom úrade sa spísala tá kúpno-predajná zmluva, tam jej boli odovzdané peniaze a ešte predtým,
mu však žalobkyňa povedala, že tých 2.500,- eur môže potom použiť on na prerábku nejakej veci v tej
nehnuteľnosti. Žalobkyňa prišla na notársky úrad normálne dobrovoľne, JUDr. E. jej všetko vysvetlila, že
teda je to kúpno-predajná zmluva, čo ide podpisovať, peniaze tam boli, kúpno-predajnú zmluvu priamo
na notárskom úrade podpísala, peniaze si prevzala a tým to skončilo. Tú kúpno-predajnú zmluvu od

pani G. E. mal on aj pre žalobkyňu a keď sa stretnú, tak jej ju odovzdá. Potom osobne sa s ňou stretol
v Čičmanoch a jej tú kúpno-predajnú zmluvu odovzdal až asi po roku a pol. Bol to preto, lebo si ju
žalobkyňa nebola schopná prevziať od G. E.. A potom postupne už začínal tušiť, aj nejaké informácie
dostával, že o čo jej začína ísť. Tak ju žiadal nech mu poskytne číslo účtu, na ktoré jej môže peniaze
poslať, lebo poslať poštou na nejakú adresu, to bolo u nej nemožné, lebo raz bývala tam v podnájme,

raz bývala tam v podnájme, v Čičmanoch koľkokrát, tam bola hŕba doručenej pošty, lebo má tam trvalé
bydlisko. Keď videl čo sa deje, oslovil právnu zástupkyňu a zriadil tú úschovu na tom notárskom úrade,
aby si prevzala peniaze. Peniaze sa dali do úschovy pani G. E. a na základe toho, lebo celý čas robila
účelový ťah, sa vyhýbala, či poskytnutie číslo účtu, či poskytnutie osobne, lebo to sa ešte v tom začiatku
nejedenkrát stretli v Čičmanoch, osobne do očí v kuchyni jej povedal, že teda jej tie peniaze vyplatí,

že nie je žiadny problém. Môže sa to spraviť aj cez príjmový a výdavkový doklad. A ona mu povedala,
že tých 2.500,- eur ona nechce, že aby to použil, keď sa niečo bude opravovať. Na otázku, či písal
žalobkyni, že ona mu vráti peniaze a on jej vráti tú štvrťku, uviedol, že je tam jedna, alebo dve SMS, ale
to je poslané už v tom čase, keď už bol presvedčený, že už asi o čo ide. Nie je pravda, že má nejaký
pozemok od mamy, a že by chcel ísť si chatu stavať na toto. Chce ostať v tom rodinnom dome, a hlavne

teraz, majú mamu ešte 72-ročnú, o ktorú sa 95 % starám len on. Na vyjadrenia žalobkyne, že keď tam
príde, že je tam bordel, poukázal, že tam prerobil kúpeľňu, na ktorú mu nedala žalobkyňa nič. Trestné
oznámenie, že jej niečo ukradli je výmysel. Pred 25 rokmi bol vlastníkom 1 uvedeného domu, ale ju
daroval najstaršiemu bratovi, v dobre viere mu to daroval, lebo v tom čase bol žalovaný ženatý a mal
úplne iné ambície, iné predstavy. Potom súdne žiadal o vrátenie daru. Trvalý pobyt mal predtým v H.,

je vlastníkom uvedeného domu , ktorý je už na popoly spadnutý a on na svoje náklady bude musieť tú
stavbu odpratať s tým, že pod tým domom a okolo toho domu nie je ani m 2.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a celým spisovým materiálom a zistil nasledovný
skutkový stav:

14. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D., obec D., okres I., zo dňa 5.8.2024 (č. l. 6 spisu) zároveň
podľa stavu overeného súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku) mal súd preukázané, že podielovými
spoluvlastníkmi pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 179 m2 zastavané plochya nádvoria a rodinného domu č. s. XXX postaveného na parcele č. XXX/X sú žalobkyňa pod B 4 v podiele
3/4 (tituly nadobudnutia Darovacia zmluva V 358/2003, Kúpna zmluva V 5232/2020 vklad povolený
30.10.2020 a kúpna zmluva V 11855/2022 vklad povolený dňa 4.1.2023) a žalovaný pod B 5 v podiele

1 (titul nadobudnutia – kúpna zmluva V 9103 vklad povolený dňa 27.9.2022.

15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.4.2022 mal súd preukázané, že predávajúca – žalobkyňa previedla na
kupujúceho – žalovaného podiel 1/4 na rodinnom dome č.s. XXX postavenom na pozemku č. XXX/X
a pozemky registra „C“ parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 na LV XXXX

k. ú. D. za dohodnutú kúpnu cenu celkom 7.500,-eur. Podľa čl. V. zmluvy časť kúpnej ceny vo výške
5.000,-eur bol povinný uhradiť kupujúci pri podpise zmluvy, čo potvrdila predávajúca podpisom zmluvy
a zvyšok kúpnej ceny 2.500,-eur bol povinný uhradiť žalovaný v hotovosti oproti písomného potvrdeniu
najneskôr do 31.12.2022. V čl. VI. zmluvy splnomocnila žalobkyňa ako predávajúca žalovaného
na prípadnú opravu chýb v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností, prípadne doplnení
a k podpísaniu dodatkov k tejto kúpnej zmluve, ktoré by boli nevyhnutné k povoleniu vkladu. V čl.

VII. zmluvy účastníci vzali na vedomie, že kúpna zmluva nadobudne platnosť podpísaním oboma
zmluvnými stranami a právne účinky vkladu vzniknú na základe právoplatného rozhodnutia Okresného
úradu Žilina, katastrálneho odboru o jeho povolení. V čl. IX. zmluvy účastníci vyhlásili, že zmluva je
súhlasným, slobodným a vážnym prejavom ich skutočnej vôle, že zmluvu neuzavreli v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok a že s obsahom zmluvy po vzájomnej dohode súhlasia tak, aby medzi nimi

nedošlo k rozporom. Podpis predávajúcej je na zmluve osvedčený (č. l. 2-4 spisu). Návrh na vklad do
katastra bol podpísaný oboma účastníkmi zmluvy dňa 28.4.2022 a bol podaný dňa 5.9.2022 (č. l. 20
spisu). Vyplatenie časti kúpnej ceny 5.000,-eur bolo preukázané príjmovým pokladničným dokladom
podpísaným žalobkyňou ako príjemcom (č. l. 23 spisu).

16. Zo Zápisnice o notárskej úschove N 174/2024 zo dňa 4.9.2024 súd zistil, že žalovaný zložil na účet
notárskej úschovy sumu 2.500,-eur za účelom vyplatenia druhej časti kúpnej ceny žalobkyni a požiadal
notára, aby žalobkyňu vyzval na oznámenie čísla účtu v lehote do 30 dní od doručenia výzvy a predmet
úschovy jej následne vyplatil (č. l. 24-25 spisu). Vzhľadom na vyjadrenie žalovanej z 6.10.2024, že
voči žalovanému už prebieha súdne konanie a preto odmieta prevziať peňažnú čiastku (č. l. 26 spisu),

došlo k dodatku č. 1 k Notárskej zápisnici N 174/2024, podľa ktorého žalovaný ako predávajúci požiadal
ozmenuzápisnicetak,žežiadanotára,abypredmetúschovyvydalosobeurčenejvovýrokurozhodnutia
Okresného súdu Žilina č. 51C/69/2024 po predložení rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti
(č. l. 27 spisu).

17. Žalobkyňa predložila SMS správy so žalovaným z 4.12. (bez uvedenia roku) z ktorých vyplýva, že
žalovaný jej uviedol, nech chvíľu vydrží, lebo si vybavuje mobilné domy a že sú dohodnutí a chce aby
mala aj ona, ale papier môže dať spraviť a potom sa už len podpíše na matrike (č. l. 26 spisu); ďalej
z 18.2. (bez uvedenia roku), kde žalovaný uviedol, že sa bude snažiť čím skôr si odpratať veci a ona
mu dá peniaze a on to podpíše (č. l. 37 spisu).

18. Žalovaný predložil SMS komunikáciu so žalobkyňou z 26.11.2023, v ktorej ju žiadal, aby mu poslala
číslo účtu, nech jej vyrovná, čo jej je dlžný (č. l. 94 spisu).

19. Žalobkyňa listom adresovaným žalovanému zo dňa 23.06.2024 a označeným ako “Odstúpenie od

zmluvy“ oznámila žalovanému, že vzhľadom na neuhradenie celej kúpnej ceny za predmet zmluvy, ktorá
bola splatná do 31.12.2022 uplatňuje svoje právo na odstúpenie od zmluvy a vyzvala žalovaného, aby ju
bezodkladne kontaktoval do 15.7.2024, v opačnom prípade bude uplatňovať svoje práva súdnou cestou
(č. l. 4 rub spisu). Žalovaný v odpovedi zo dňa 27.6.2024 uviedol, že nakoľko mu nebola poskytnutá
dodatočná lehota na splnenie dlhu, kedy až po jej márnom uplynutí bolo možné odstúpiť od zmluvy,

považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné a požiadal o primeranú lehotu na splnenie dlhu alebo
o oznámenie čísla účtu, v opačnom prípade zloží do notárskej úschovy dlžnú sumu v zmysle § 568
Občianskeho zákonníka a splní svoju platobnú povinnosť (č. l. 5 spisu). Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa
6.7.2024 uviedla, že od 31.12.2022 do 23.06.2024, kedy zaslala odstúpenie od zmluvy je dostatočná
dlhá lehota na plnenie dlhu, pričom počas tejto lehoty bol žalovaný viackrát vyzvaný ústne na splnenie

dlhu a následne aj žalovaný prejavil vôľu pristúpiť k navráteniu plní zo zmluvy. Nesúhlasila s návrhom
na notársku úschovu a ani s ostatnými požiadavkami a opätovne žiadala o vrátenie plnení zo zmluvy
do 15.7.2024 (č. l. 7 spisu).20. Podľa Zápisnice o doplnení trestného oznámenia ČVS: ORP-921/RA-ZA-2025 z 23.9.2025 vo veci
podozrenia zo spáchania trestného činu krádeže bol vykonaný výsluch matky strán sporu, v ktorom
popísala, že dcéra – žalobkyňa do Čičmian nechodí, izbu má uzamknutú, krádež je jej výmyslom, dcéra

robí zlobu v rodine, chce matku dostať z domu a ide jej iba o tom, aby dom urýchlene predala (č. l.
95-96 spisu).

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa ust. § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ods. 1).
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (ods. 2). Právny úkon nie je neplatný
pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný ods. 3).

Podľa ust. § 38 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony (ods. 1). Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou (ods. 2).

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a OZ neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť

plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 520 Občianskeho zákonníka, k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté
plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie
veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo
od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 137 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán,

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strananepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

22. Predmetom sporu je určenie, že záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 28.4.2022 uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovaným zanikli odstúpením od zmluvy zo strany predávajúcej -žalobkyne dňa
23.06.20224 a zároveň, že strany sporu sú povinné vrátiť si navzájom uskutočnené plnenia z kúpnej
zmluvy.

23. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 28.04.2022 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevodvlastníckehoprávakpodielu1nanehnuteľnostiachvedenýchnaLVč.XXXXk.ú.D.,atokstavbe
rodinného domu č. XXX a pozemku CKN XXX/X. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 27.9.2022.
Medzi stranami nebolo sporné, že kúpna cena za predmet prevodu mala byť uhradená v dvoch častiach,
pričom prvú časť vo výške 5000,-eur uhradil kupujúci - žalovaný pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti

žalobkyni - predávajúcej. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 2.500,-eur mala byť uhradená žalobkyni ako
predávajúcej do 31.12.2022. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa listom zo dňa 23.6.2024 odstúpila od
kúpnej zmluvy pre nezaplatenie druhej časti kúpnej ceny žalovaným.

24. Vzhľadom k tomu, že predmetná žaloba je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem, žalobkyňa mala povinnosť preukázať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, keďže naliehavý právny záujem v tomto prípade nevyplýva z osobitného predpisu.

25. Naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho

postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby
a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Zmyslom súdneho konania

je totiž vyriešiť existujúci spor a predísť súčasne vzniku ďalších súdnych sporov. Určovacia žaloba
má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v
právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho
vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou

odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Procesná povinnosť preukázať, že v
čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje
toho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobcaosvedčiťsvojnaliehavýprávnyzáujem,

musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,

pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/264/2007, 5Cdo/31/2011, 4Cdo/111/2008).

26. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na podaní takejto
žaloby. V dôsledku skutočnosti, že žalobkyňa nie je zapísaná ako vlastník podielu 1 na predmetných

nehnuteľnostiach, ktorý podiel previedla kúpnou zmluvou na žalovaného od ktorej následne odstúpila,
existuje spornosť práva žalobkyne, pričom podaná žaloba predstavuje účinný procesný nástroj ochrany
práva žalobkyne. Touto žalobou možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne a nevyvoláva
ďalšie konanie, nakoľko v konaní súd bude posudzovať prejudiciálne otázku platnosti predmetného
odstúpenia od kúpnej zmluvy vykonaného žalobkyňou. Za nedovolenú možno považovať určovaciu

žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná.27. Súd sa následne v konaní prejudiciálne zaoberal posúdením platnosti odstúpenia žalobkyne od
kúpnej zmluvy. Predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia
od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods.

2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje,
nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Najvyšší
súd Slovenskej republiky zdôraznil, že „v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako
predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy“ (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 48/2010 zo dňa 29.02.2012).

28. Súd preto prejudiciálne skúmal aj platnosť predmetnej kúpnej zmluvy, avšak nezistil žiadny dôvod
jej neplatnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa
naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže
sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon
nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody,
vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom
a pod.). Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností

nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/96/1995,
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998).

29. Súd v prejednávanom prípade konštatuje, že pokiaľ ide o posudzovanú kúpnu zmluvu, išlo o úkon
určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka); bol urobený osobami, ktoré mali spôsobilosť
na právne úkony a nekonali v duševnej poruche, nakoľko v konaní nebolo uvedené ani tvrdené ani
preukázané (§ 38 Občianskeho zákonníka); zmluva neodporuje svojim obsahom ani účelom zákonu ani
ho neobchádza (§ 39 Občianskeho zákonníka). Rovnako pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, ako

so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov), súd nezistil, že by kúpna zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako nebolo možné
vysloviť neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka,
nakoľko táto bola splnená.

30. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvu si ani nečítala, ani nevedela, čo jej tam všetko na notárskom úrade
„navystavovali“. Súd k uvedenému poukazuje, že zmluva bola vypracovaná na notárskom úrade,
žalobkyňa je svojprávna dospelá osoba, mala možnosť si zmluvu prečítať, oboznámiť sa s jej obsahom.
Kúpna zmluva je podľa názoru súdu dostatočne určitá a zrozumiteľná, právny úkon bol zrozumiteľne

pomenovaný, zmluvné strany dostatočne určené a rovnako aj predmet právneho úkonu. Zároveň svojim
podpisom na zmluve žalobkyňa potvrdila, že s obsahom zmluvy po vzájomnej dohode účastníci
súhlasia, zmluva je súhlasným, slobodným a vážnym prejavom ich skutočnej vôle. Zároveň žalobkyňa
podpísala návrh na vklad do katastra a pokiaľ tvrdila, že návrh podal na Okresný úrad, katastrálny
odbor žalovaný bez jej vedomia za súčasného tvrdenia na pojednávaní, že nevie ako prebieha celý

proces nadobúdania vlastníctva, súd považoval tieto vyjadrenia za účelové. Žalobkyňa má ako titul
nadobudnutia vlastníckeho práva na predmetnom LV uvedené dve kúpne zmluvy z roku 2020 a 2023,
preto nesporne má vedomosť o celom procese nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom tento je
upravený aj v čl. VII. Kúpnej zmluvy. Zároveň sama žalobkyňa návrh na vklad podpísala, pričom aj tento
návrh je formulovaný jednoznačne a zrozumiteľne.

31. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka predpokladá, že k prejavu vôle došlo
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia. Pokiaľ ide o slobodu a vážnosť
vôle pôvodnej žalovanej, súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná bola k predaji
podielu donútená pod tlakom násilia alebo bezprávnej vyhrážky ani žalobcom ani treťou osobou. Pokiaľ

ide o vážnosť vôle a prejavu vôle, žalobkyňa až na pojednávaní prvýkrát tvrdila, že účelom uzatvorenia
kúpnej zmluvy bolo len požičanie si peňazí od žalovaného, aby mohla žalobkyňa vyplatiť druhého brata,
nakoľko na jeho vyplatenie nemala peniaze a sám žalovaný jej ponúkol, že jej požičia 5.000,-eur pod
podmienkou, že mu prevedie podiel 1 na dome a pozemku. Po vrátení peňazí jej prevedie podiel1 späť do jej vlastníctva. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade na tieto skutkové tvrdenia žalobkyne
neprihliadal, nakoľko tieto skutkové tvrdenie neboli uvádzané ani v žalobe, ani v replike žalobkyne,
ale až na pojednávaní. Súd zdôrazňuje, že strany sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania

(ods. 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).

33. Stranasporumáprocesnúpovinnosťpredložiťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná
diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3. Účelom sudcovskej
koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými
úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy

až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku
na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo
dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou
reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho

prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní,
alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým
mu neprizná procesné účinky.

34. Súd konštatuje, že na nové skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa tvrdení o pôžičke neprihliadal.

Tieto skutkové tvrdenia mala povinnosť žalobkyňa uviesť už v žalobe alebo v replike a nejde o skutkové
tvrdenia, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania, hoci ich žalobkyňa uviedla pri svojom výsluchu
na pojednávaní. Súd však zdôrazňuje, že žalobkyňa ako soba, ktorá sama bez právneho zástupcu
koncipovala žalobu a určila jej obsah a uvádzala skutkové tvrdenia, o uvedených skutočnostiach
vedela už v čase podania žaloby. Nie je preto dôvodné, aby súd prihliadal na nové skutkové tvrdenia

žalobkyne učinené až viac ako rok po podaní žaloby ktorých mala vedomosť pri podaní žaloby. Len na
doplnenie súd konštatuje, že žalobkyňa tieto nové skutkové tvrdenia ani nepreukázala, ostali len v rovine
nepreukázaných tvrdení a ani na ich preukázanie nenavrhovala žiadne dokazovanie, hoci uvedené
skutkové tvrdenia žalovaný na pojednávaní poprel.

35. Vzhľadom na konštatovanie platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami, súd
pristúpil k posúdeniu platnosti samotného odstúpenia od zmluvy, ktoré urobila žalovaná podaním zo dňa
23.06.2024. Odstúpenie od zmluvy opierala žalobkyňa o skutočnosť, že žalovaný jej nezaplatil druhú
časť kúpnej ceny 2.500,-eur.

36. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Týmto zrušením zaniká
právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi
zmluvy je po jej zrušení z hľadiska obligačných a vecno-právnych účinkov taký právny stav, ako keby
k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže odstúpiť účastník

len ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

37. V tomto prípade odstúpenie od zmluvy z uvedeného dôvodu – pre nezaplatenie kúpnej ceny nebolo
dohodnuté v kúpnej zmluve, avšak v zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o zákonom
predpokladanú možnosť odstúpenia od zmluvy s poukazom na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zákon však umožňuje odstúpiť od zmluvy v takomto prípade a to postupom podľa § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, avšak pre to aby odstúpenie od zmluvy bolo platné, vyžaduje splnenie
podmienok: 1/ musí ísť o plnenie už splatné, 2/ plnenie nie je nemožné a 3/ poskytnutie dodatočnej
primeranej lehoty na plnenie dlžníkovi, 4/ dlžník aj napriek dodatočnej lehoty dlh nesplní. Až po splneníuvedených podmienok môže veriteľ od zmluvy odstúpiť. V prípade, že by si odstúpenie z uvedeného
dôvodu strany dohodli priamo v zmluve, poskytnutie dodatočnej lehoty by sa nevyžadovalo.

38. V podmienkach prejednávanej veci splatnosť druhej časti kúpnej ceny - dlhu žalovaného nastala
dňa 31.12.2022, pričom nebolo tvrdené, že by plnenie bolo nemožné. Keďže došlo omeškaniu dlžníka-
žalovaného,veriteľ–žalobkyňabolaoprávnenápožadovaťplnenievdodatočnejprimeranejlehote,ktorú
na plnenie dlžníkovi poskytne a až po jej márnom uplynutí mala právo od zmluvy odstúpiť. Táto výzva,
ktorej účelom je poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie s ohľadom na to, že omeškanie s plnením

môže mať pre dlžníka nepriaznivé následky, musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho
úkonu, najmä musí byť určitá, veriteľ musí v nej uviesť ktorej pohľadávky a musí byť určená dodatočná
primeraná lehota. Hoci zákon pre tento úkon nepredpisuje formu, teda môže byť aj ústna, veriteľ však
musí preukázať, že takúto výzvu s určením dodatočnej lehoty urobil a aj to, že dodatočná primeraná
lehota márne uplynula. Dôkazné bremeno, že takúto výzvu urobila a že poskytla dodatočnú lehotu na
plnenie žalovanému - dlžníkovi, nesie žalobkyňa ako veriteľ. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala,

že žalovanému poskytla dodatočnú primeranú lehotu na plnenie, nepreukázala svoje tvrdenie, že lehotu
poskytla do 31.5.2024. Zo žalobkyňou predložených dôkazov uvedené skutočnosti nevyplývajú. Súd tak
nemohol dospieť k záveru, že táto podmienka pre odstúpenie od zmluvy vyžadovaná zákonom bola zo
strany žalobkyne splnená. Len samotné trvanie omeškania dlžníka po dlhší čas nezakladá právo na
odstúpenie od zmluvy pre veriteľa bez preukázania poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie

dlžníkovi. Súd nemal preukázané jednak tvrdenie žalobkyne, že poskytla lehotu hoci ústne (SMS správy
s určením dodatočnej lehoty, návrh na výsluch svedkov) a jednak to, že takáto tvrdená lehota uplynula
márne a teda vzniklo jej právo na odstúpenie od zmluvy.

39. Len pre úplnosť súd dodáva, že od zmluvy možno odstúpiť aj s poukazom na § 49 Občianskeho

zákonníka v prípade uzatvorenia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. O tiesni možno
hovoriť, keď situácia prinúti osobu urobiť právny úkon, konajúci neprejavuje slobodne svoju vôľu (nekoná
však pod vplyvom fyzického donútenia ako to predpokladá ust. § 37 Občianskeho zákonníka, to zakladá
právo dovolať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu), avšak tieseň na strane konajúceho sama
o sebe nestačí, keďže zákon súčasne vyžaduje, aby k takémuto právnemu úkonu došlo zo strany

osoby dovolávajúcej sa odstúpenia od zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, i keď za iných
okolností by takýto úkon neurobil. Uvedené skutočnosti žalovaná v konaní ani netvrdila a ani ich
neuvádzala, ako dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Zo zmluvy však nevyplynulo, že by bola uzatvorená
za nápadne nevýhodných podmienok – nešlo o evidentný nepomer pri dojednaní vzájomných plnení,
neobsahuje žiadne iné značne nevýhodné podmienky alebo ďalšie podmienky v neprospech žalobkyne.

Ani prípadné dlhy alebo finančné problémy ju nemohli obmedziť natoľko že by nebola schopná reálne
uvažovať či kúpnu zmluvu uzatvoriť alebo nie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30 Cdo/1658/2006).

40. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel

k záveru, že žalobkyňa neodstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.4.2022 so žalovaným,
oprávnené – za podmienok ustanovených právnym predpisom alebo dohodnutým medzi účastníkmi
zmluvy.Súdpretodospelkzáveru,žeodstúpeniežalobkyneodkúpnejzmluvyvykonanédňa23.06.2024
je neplatné a preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

41. Neodkladné opatrenie nariadené v konaní uznesením zo dňa 13.2.2025 do právoplatného skončenia
konania vo veci samej zanikne v zmysle § 333 CSP uplynutím času na ktorý bolo nariadené.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná a preto je povinná nahradiť trovy konania

žalovanému v rozsahu 100%. Súd jedným výrokom rozhodol o trovách prvoinštančného konania, ako
aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania o neodkladnom opatrení vychádzajúc z toho, že
základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu vkonaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania, ktorý by vyústil do rozhodnutia
o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) samostatnými výrokmi.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.