Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123369012
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123369012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast.: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
813,85 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 13C/78/2023-67 zo dňa 30. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 518,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z uvedenej sumy od 04.08.2022 do
zaplatenia, p o t v r d z u j e a vo výroku III., ktorým vo zvyšku zamietol žalobu žalobcu, m e n í tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 258,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne z uvedenej sumy od 04.08.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo výroku I. z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,91 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciekonanievčastiozaplateniesumy37,-Eurspolusúrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne z tejto sumy od 04.08.2022 do zaplatenia zastavil (výrok I. rozsudku).
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 518,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,5 % ročne z tejto sumy od 04.08.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok II. rozsudku). Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok III. rozsudku). Žalobcovi proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,65 % (výrok IV. rozsudku).
1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 1 ods. 1, § 2 písm. d), f) a g), § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, §
11 ods. 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a podľa § 428, § 442 ods. 1 a 3, § 517 ods. 2, § 524
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

1.2 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok nebol dôvodný
v celom uplatnenom rozsahu, a to preto, že bolo nesporne preukázané, že oprava poškodeného vozidla
bola ukončená dňa 31.05.2022, pričom nájom trval od 02.05.2022 do 08.06.2022, čiže trval 38 dní.Podľa súdu prvej inštancie, keďže však už odo dňa 31.05.2022 bolo vozidlo poškodeného opravené
a pojazdné, dôvodná dĺžka nájmu bola len v rozsahu 30 dní, t. j. odo dňa 02.05.2022 do 31.05.2022
vrátane. Nebol teda žiadny zákonný dôvod na to, aby nájom náhradného vozidla trval ďalej aj po dni

31.05.2022, t. j. po dni ukončenia opravy poškodeného vozidla. Navyše, deň 31.05.2022 bol utorok, teda
pracovný deň, takže poškodený mal aj z uvedeného pohľadu možnosť prevziať si opravené vozidlo z
opravy už dňa 31.05.2022. Podľa súdu prvej inštancie daný spor bol teda založený na posúdení otázky,
či nájomné bolo zo strany poškodeného za obdobie od 02.05.2022 do 08.06.2022, (resp. do 07.06.2022,
keďže žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 37 Eur späť, a to za jeden deň nájmu, konkrétne

za deň 08.06.2022) vynaložené účelne, t. j.
v príčinnej súvislosti s poškodením jeho vozidla, inak povedané, či práve v dôsledku poškodenia jeho
vozidlapripredmetnejškodovejudalostibolpoškodenýajvdňochod02.05.2022do07.06.2022vrátane,
vylúčený z jeho užívania, a preto bol práve z uvedeného nútený aj v danom čase si ďalej prenajímať
náhradné vozidlo od žalobcu.
1.3 Podľa súdu prvej inštancie žalobca sa súčasne v spore odvolával na (podľa neho) bežnú prax

autoservisov vydať opravené vozidlo jeho majiteľovi až po vydaní krycieho listu poisťovňou, resp.
po poskytnutí poistného plnenia. Podľa záveru súdu išlo v uvedených prípadoch o neoprávnené
zadržiavanie vozidla autoservisom po vykonaní opravy. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že
neoprávnené zadržiavanie vozidla poškodeného po vykonaní jeho opravy (ukončení prác autoservisu na
vozidle a jeho plnej prevádzkyschopnosti) autoservisom, a uvedeným spôsobenú nemožnosť užívania

vozidlapoškodeným,nemožnodávaťdopríčinnejsúvislostisobjektívnouzodpovednosťouprevádzateľa
podľa ust. § 427 ods. 2 OZ. V uvedenom prípade by za vznik škody u poškodeného v podobe nákladov
na prenájom náhradného vozidla zodpovedal autoservis v dôsledku svojho protiprávneho konania (§
420 ods. 1 OZ). Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že žalobcovi náležala náhrada účelne
vynaložených nákladov za nájom predmetného vozidla iba v dĺžke 30 dní nájmu, t. j. od 02.05.2022 do

31.05.2022 vrátane, teda do dňa ukončenia opravy poškodeného vozidla, čo pri dennom nájme 37,- Eur
predstavovalo sumu 1.110,- Eur (30x37), a tiež mu náleží suma 30,- Eur titulom náhrady jednorazového
poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, t. j. celkom suma 1.140,- Eur. Žalovaný poskytol
žalobcovi poistné plnenie vo výške 622,- Eur. Uplatnený nárok žalobcu teda nebol dôvodný v celom
uplatnenom rozsahu, ale len v priznanom rozsahu 518,- Eur.

1.4 Podľa súdu prvej inštancie otázka splatnosti poistného plnenia bola upravená v § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z.. Pokiaľ si poisťovňa nesplnila svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytla poistné plnenie v
celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostala sa do omeškania, čo znamenalo právo
poškodeného, prípadne jeho právneho nástupcu (žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z
omeškania, ktorých základ bol daný

v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona podľa súdu prvej
inštancie upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j.
sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti
platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v
spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom za oneskorené plnenie možno považovať aj

prípad, kedy poisťovňa neoprávnene/nedôvodne krátila poistné plnenie, pričom poisťovňa musela niesť
zodpovednosťajzauvedenékonanie.Zuvedenýchdôvodovsasúdprvejinštancievosvojomrozhodnutí
odklonil od právneho názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného v rozsudku sp. zn 3Cdo/145/2017
zo dňa 22.11.2018, keďže v danej veci bolo nesporné, že dňa 19.07.2022 bolo skončené prešetrovanie
poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia bol teda žalovaný v omeškaní odo dňa 04.08.2022,

nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistené plnenie. Úrok z omeškania bol uplatnený aj
v zákonnej výške a správne aj z časového hľadiska, preto súd prvej inštancie žalobe v časti uplatneného
úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel. Pre späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 37,- Eur
spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,5 % ročne z tejto sumy od 04.08.2022 do zaplatenia súd prvej inštancie konanie
so súhlasom žalovaného zastavil.
1.5 Podľa súdu prvej inštancie s argumentáciou žalovaného ohľadne dĺžky nájmu za čas, kým bolo
vozidlo poškodeného v servise, avšak priamo sa ešte oprava nevykonávala, keďže ako to vyplynulo
z vyjadrenia autoservisu, vozidlo nebolo zaradené do plánu opráv, a preto prvotná obhliadka bola

vykonaná dňa 25.05.2022, t. j. samotná oprava začala dňa 25.05.2022 a ukončená bola dňa 31.05.2022,
sa súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko poškodený nemohol ovplyvniť začiatok, priebeh a dátum
ukončenia opravy a zároveň predmetný servis bol autorizovaným servisom pre model poškodeného
vozidla. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj v dňoch od 02.05.2022 do 25.05.2022 vrátane,teda za čas, kedy sa ešte vozidlo síce priamo neopravovalo, ale bolo už prijaté na opravu, bol poškodený
vylúčený z jeho užívania v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, a preto bol
práve z uvedeného dôvodu nútený aj v danom čase si prenajímať náhradné vozidlo od žalobcu.

1.6 Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca niesol
procesné zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 37,- Eur
s prísl., čo predstavovalo jeho neúspech, a úspešný bol žalobca v časti o zaplatenie sumy 518,- Eur,
žalobca tak mal vo veci čistý úspech v rozsahu 63,65 %.
2. V zákonnej lehote podal proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b), e) a h) CSP.
2.1 Podľa odvolateľa súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil v podstate len konštatovaním, že
po vykonaní opravy vozidla poškodeného, t. j. po 31.05.2022 išlo zo strany autoservisu o neoprávnené
zadržiavanie vozidla poškodeného a uvedeným spôsobenú nemožnosť užívania vozidla poškodeným
nemožno dávať do príčinnej súvislosti
s objektívnou zodpovednosťou prevádzateľa podľa ust. § 427 ods. 2 OZ. V uvedenom prípade by

podľa názoru súdu za vznik škody u poškodeného v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla
zodpovedal autoservis v dôsledku svojho protiprávneho konania (§ 420 ods. 1 OZ). Podľa odvolateľa
súd prvej inštancie záver o protiprávnom konaní autoservisu, či vzniku zodpovednosti autoservisu za
škodu voči poškodenému, však nijako neodôvodnil, neoprel o žiadne vykonané dôkazy, ani právnu
argumentáciu. Vzhľadom na uvedené odvolateľ pokladá napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre

nedostatok dôvodov a arbitrárny, čo napĺňa odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s návrhom na vykonanie dokazovania
na preukázanie existencie zmluvného vzťahu medzi autoservisom a žalovaným, a to dožiadaním
autoservisu na predloženie zmluvy o obchodnej spolupráci medzi týmto autoservisom a žalovaným
v podaní žalobcu zo dňa 27.09.2023, keď podmienky spolupráce mali rozhodujúci význam aj pre

vyhodnotenie argumentácie žalobcu ohľadom nároku na náhradu nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla po celú dobu zotrvania motorového vozidla poškodeného v autoservise, tzn. až
do doby splnenia záväzku autoservisu opraviť a odovzdať motorové vozidlo a na to nadväzujúci
synalagmaticky záväzok poisťovne zaplatiť náklady na opravu motorového vozidla z povinného
zmluvného poistenia poistenca žalovaného.

2.2 K samotnému zamietnutiu uplatneného nároku, keď súd prvej inštancie považoval dobu trvania
nájmu náhradného vozidla za dôvodnú len do dňa vykonania opravy motorového vozidla poškodeného,
odvolateľ uviedol, že išlo o nesprávny postup súdu prvej inštancie nerešpektujúci samotný účel
náhradného motorového vozidla. Podľa odvolateľa poškodený bol dopravnou nehodou zapríčinenou
konaním poistenca žalovaného donútený zabezpečiť opravu jeho poškodeného vozidla, počas ktorej ho

nemoholužívaťobvyklýmspôsobom,atopocelúdobujehozotrvaniavautoservise,čohodôsledkombol
vznik nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré by nepotreboval, ak by k dopravnej nehode nedošlo.
Za účelom krytia nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol
každý držiteľ motorového vozidla povinný uzavrieť poistnú zmluvu podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Odvolateľ tiež
poukázalnato,žeúčelomzákonnýchustanoveníozodpovednostizaškoduobsiahnutýchvObčianskom
zákonníku, na ne nadväzujúce povinné zmluvné poistenie i účelom súdneho konania, mal byť taký
postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo by bolo
v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup bol podľa názoru žalobcu v rozpore s

judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných
súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu. Poškodený užíval náhradné motorové vozidlo len
do momentu, kedy mu bolo umožnené opätovne užívať jeho opravené motorové vozidlo.
2.3 Odvolateľ ďalej dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je okrem iného založené na popieraní
a opomínaní postavenia žalovaného – poisťovne ako subjektu povinného voči poškodenému, keď

sa po nahlásení poistnej udalosti partnerom pre poškodeného na náhradu škody stala poisťovňa,
v ktorej mal vinník dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie vozidla, a táto mala v
zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť uhradiť preukázané
nároky na náhradu škody. Uzatvorením povinného zmluvného poistenia bolo zodpovedať za finančné

vyrovnanie vzniknutej škody prenesené z poisteného na zvolenú poisťovňu. Podľa odvolateľa vzhľadom
na charakter povinného zmluvného poistenia bola iracionálna požiadavka na poškodeného, aby znášal
náklady spojené so škodovou udalosťou, ktorú si nezapríčinil, z vlastných zdrojov. Vzhľadom na
povinnosť poisťovne zaplatiť náklady na opravu motorového vozidla bolo absolútne nedôvodné žiadať,aby poškodený tieto hradil z vlastných zdrojov a čakal na ich refundáciu, keďže poisťovňa predsa už
prijala plnenie od poistenca vo forme poistného a bola zaviazaná za neho plniť poškodenému.
2.4 Žalobca zastával názor, že v prejednávanej veci bola privilegovaná poisťovňa – žalovaný, vo vzťahu

ku ktorému bol poškodený spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude kompenzovaná škoda spôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Záväzkový vzťah s poisťovňou bol držiteľom
motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený bol momentom vzniku škody nútený komunikovať s
poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kládla podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej
jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými bola

v zmluvnom vzťahu.
2.5 Podľa odvolateľa poškodený sa tak stal „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom
autoservisu, ktorý bol v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, sa končila jeho súčinnosť
s poisťovňou, a túto v plnej miere preberal autorizovaný servis, ktorému bola poisťovňa zaviazaná plniť
za vykonanie opravy, a to práve doručením krycieho listu, pričom krycí list predstavoval zabezpečenie
úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu bolo vydanie opraveného vozidla

poškodenému.
2.6 Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne muselo predstavovať
dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie.
Podľa odvolateľa bolo potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom
autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. Súd prvej inštancie v tejto

súvislosti opomenul ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 326 Obchodného zákonníka, o
synalagmatickom záväzku. Podľa odvolateľa autorizovaný servis neinformoval poškodeného o tom,
že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, keďže túto zasiela rovno poisťovni a
opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne
dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania

náhradného motorového vozidla.
2.7 Napokon žalobca bol presvedčený, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený
žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto mali byť kryté z
povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných
nákladov slúžil práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať

opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie.
2.8 S poukazom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť sumu 258,85 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od
04.08.2022 do zaplatenia a prizná žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. V zákonnej lehote podal proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie žalovaný, a to proti výroku II.,
ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 518,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške5,5%ročnezosumy518,-Eurod04.08.2022dozaplatenia,atozdôvodovuvedenýchvust.§365
písm. a), b), c) CSP tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal
na to, okresný súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že konanie autoservisu, ktoré viedlo
k neprimerane dlhej oprave poškodeného motorového vozidla, nebolo v priamej príčinnej súvislosti s
konaním škodcu, nakoľko poškodený nemohol ovplyvniť začiatok, priebeh a dátum ukončenia opravy.
Žalovaný namietal, že v prejednávanom prípade išlo o neprimerane dlhú opravu v rozsahu nad

priznaných 16 dní, pričom neprimeranosť dĺžky opravy aj preukázal vyjadrením ďalšieho autorizovaného
autoservisu, podľa ktorého by dĺžka opravy bola 12-15 dní. S poukazom na uvedené plnenie žalovaného
za dobu prenájmu v rozsahu 16 dní bolo dostatočné a zohľadňovalo všetky okolnosti súvisiace s opravou
poškodeného vozidla. Doba trvania nájmu náhradného vozidla v rozsahu ďalších 22 dní bola sporná,
keďže sa nejednalo o dobu nevyhnutnú na opravu poškodeného motorového vozidla. Ďalej dôvodil,

že pokiaľ bol poškodený vylúčený z užívania vlastného motorového vozidla v dôsledku oneskoreného
plnenia povinnosti zmluvného servisu vykonať opravu v primeranom čase, uvedená nemožnosť užívania
motorového vozidla nebola v príčinnej súvislosti s objektívnou zodpovednosťou podľa ust. § 427
OZ. Podľa žalovaného postup autoservisu predlžujúci čas opravy nemohol zaťažovať žalovaného,
keďže žalobca mal nárok len na nutne a účelne vynaložené náklady počas nevyhnutnej doby opravy

poškodeného vozidla. Ďalej uviedol, že ak nárok žalobcu uplatnený žalobou bol dôvodný, musel
preukázať všetky skutočnosti rozhodné pre priznanie nároku, o to viac, keď nárok medzi stranami bol
spornýažalovanýmrozporovaný. Podľažalovanéhobolopovinnosťoužalobcupreukázaťnevyhnutnosť
trvania opravy poškodeného vozidla, príčinnú súvislosť medzi neprimerane dlhou dobou opravy akonaním škodcu a oprávnenosť trvania prenájmu náhradného vozidla v celej uplatnenej dĺžke, keďže
dobu nevyhnutnej opravy žalovaný rozporoval, pričom svoje tvrdenia aj preukázal. Keďže žalobca
dôkazné bremeno neuniesol a svoje tvrdenia nepreukázal, mal súd prvej inštancie žalobu v celom

rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil, a to tak, že žalobu zamietne a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
4. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že ho považuje za nedôvodné vo
všetkých častiach, keďže súd prvej inštancie v zamietajúcom výroku správne rozhodol vychádzajúc

z aktuálnej judikatúry týkajúcej sa prejednávanej veci (NS SR, sp. zn. 3MCdo/3/2015, R 7/1992, ale aj
rozhodnutia KS ZA, sp. zn. 8Co/29/2022, KS BA sp. zn. 4Cob/78/2019, OS BA, sp. zn. 29Cb/6/2018)
akceptujúc hľadisko nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidlo a taktiež neexistenciu príčinnej
súvislosti medzi vvnaloženými nákladmi na nájom náhradného vozidla po ukončení opravy a konaním
zodpovedného škodcu. Žalovaný zopakoval svoj záver z podaného odvolania o tom, že žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti

škodcu za škodu. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal výlučnú príčinnú súvislosť medzi konaním
škodcu a vylúčením poškodeného z užívania jeho motorového vozidla po ukončení opravy a potrebou
vynaloženianákladovnanáhradnévozidlo,okresnýsúdsprávnerozhodol,keďžalobuvčasti258,85Eur
s prísl. zamietol. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.
5. K podanému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že pokiaľ žalovaný považuje podané

odvolanie žalobcu za nedôvodné argumentujúc tým, že podľa jeho názoru nájom náhradného
motorového vozidla po dni vykonania opravy poškodeného motorového vozidla nebolo možné
považovať za nutný a účelný, a to aj z dôvodu žalovaným tvrdenú neexistenciu príčinnej súvislosti
medzi nákladmi vynaloženými na nájom náhradného motorového vozidla a konaním škodcu, tak
s uvedenými závermi nemožno súhlasiť. Podľa žalobcu pri posudzovaní vyššie uvedených tvrdení

a záverov žalovaného (a teda aj žalobcom uplatňovaného nároku) bolo nevyhnutné vždy náležite
prihliadať k tomu, že vo vzťahu k žalovanému bol žalobca spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude
kompenzovaná škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Záväzkový
vzťah
s poisťovňou bol držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený bol momentom vzniku

škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kládla podmienky pre krytie
vzniknutej škody zapríčinenej jeho poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov,
s ktorými bol v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko
pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stal „vazalom“ poisťovne
pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý bol v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, sa končila

jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere prebral autorizovaný servis, ktorému bola poisťovňa
zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve doručením krycieho listu. Krycí list predstavoval
zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného
vozidla poškodenému. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného obsiahnuté v predloženom vyjadrení pokladá
za účelové a nedôvodné v celom rozsahu.

6. V replike sa žalovaný vyjadril tak, že tvrdenie žalobcu o tom, že zo strany autoservisu nešlo o
uplatnenie zádržného práva s poukazom na ust. § 560 OZ, resp. § 326 ObZ
o synalagmatickom záväzku medzi autoservisom a žalovaným, nebolo aplikovateľné, keďže
v konaní nebola tvrdená a ani preukázaná povinnosť žalovaného plniť autoservisu v zmysle ust.
§ 560 OZ, príp. § 326 ObZ. Pokiaľ išlo o splatnosť faktúry za opravu poškodeného vozidla,

táto bola jednoznačne určená na deň 14.06.2022 (tak ako je uvedené na faktúre) a nie na deň
nasledujúci po doručení faktúry poisťovni, tak ako sa snažil prezentovať žalobca a odôvodňovať tak
oprávnenosť zadržiavania motorového vozidla autoservisom. Zadržiavanie opraveného motorového
vozidla autoservisom bolo v rozpore s ust. o zádržnom práve, keďže autoservis zadržiaval motorové
vozidlo za účelom zabezpečenia nesplatnej pohľadávky. Podľa žalovaného nárok na náhradu inej škody,

ktorá vznikla prenájmom náhradného motorového vozidla, nebol naviazaný na obdobie do poskytnutia
náhrady škody za poškodené motorové vozidlo, ale na dobu nevyhnutnej opravy motorového vozidla.
Poukázal tiež na to, že postupom žalovaného nebola negatívne ovplyvnená doba (dĺžka) opravy a hradil
za celú dobu, kedy bolo vozidlo opravované. S poukazom na uvedené mal zato, že okresný súd správne
rozhodol, keď žalobu v časti o zaplatenie 258,85 Eur s príslušenstvom zamietol, a preto žiadal, aby

krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenom výroku potvrdil.
7.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalrozsudoksúduvprvejinštancievrozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaniach žalobcu a žalovaného (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) postupom v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok súduprvej inštancie vo výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 518,- Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z predmetnej sumy od 04.08.2022 do zaplatenia potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie vo

zvyšku žalobu žalobcu zamietol, zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 258,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z uvedenej sumy od 04.08.2022
do zaplatenia. Žalobcovi zároveň voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
90,91 %.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

žalovaným odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v uvedenej časti je vecne správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
i s odôvodnením jeho rozhodnutia v tejto časti. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom
vytvárajú organickú kompletizujúcu jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku

iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
9. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil
ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom

a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie v napadnutej časti žalovaným, ktoré je
dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
10. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného

vozidla počas obdobia od 02.05.2022 do 25.02.2022. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie v tejto časti odvolací súd zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, a to
odo dňa odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu až do prevzatia funkčného vozidla,
teda do momentu, kedy môže poškodený opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto

prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu
prenájmu náhradného vozidla považuje dobu od odovzdania poškodeného motorového vozidla do
servisu až do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla,
pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením

šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom
stanovenej lehote.
10.1 Pokiaľ žalovaný namietal, že konanie autoservisu, ktoré viedlo podľa žalovaného k neprimerane
dlhej oprave poškodeného motorového vozidla, nebolo v priamej príčinnej súvislosti s konaním škodcu,
nakoľko poškodený nemohol ovplyvniť začiatok, priebeh a dátum ukončenia opravy, pričom primeraná

doba prenájmu bola 16 dní a doba ďalších 22 dní prenájmu bola neprimeraná, vyhodnotil odvolací súd
uvedenú námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že s touto argumentáciou
žalovaného sa náležite vyporiadal súd prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožnil a zároveň v podrobnostiach na ne odkazuje. Na
zdôraznenie odvolací súd konštatuje, že poškodený nemal možnosť vozidlo užívať po celú dobu, počas

ktorej bolo vozidlo v servise. Obmedzenie poškodeného trvá do odozvania opraveného vozidla, teda
až do momentu, kedy môže poškodený opätovne vozidlo užívať. Na základe uvedeného a v súlade so
záverom obsiahnutým v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.08.2025 sp. zn. I. ÚS
291/2025, ktorý sa venoval posúdeniu primeranosti doby nájmu náhradného vozidla, kde odkazuje aj na
už obdobné rozhodnutia III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024, potom možno jednoznačne ustáliť, že celá

doba nájmu náhradného vozidla, t. j. odo dňa odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu
aždoprevzatiafunkčnéhovozidla,boloúčelnýmužívanímnáhradnéhovozidla,nakoľkopočastejtodoby
bol poškodený v dôsledku škodovej udalosti a opravy poškodeného vozidla nútený užívať náhradné
vozidlo. Od poškodeného nebolo možné požadovať, aby dopytoval servis s možnosťou dočasného
prevzatia si vozidla. Pokiaľ išlo o pojazdné vozidlo, nebolo povinosťou poškodeného odovzdať vozidlo

bezprostredne po nehode do servisu, pričom ani nebolo povinnosťou poškodeného hľadať servis
schopnýopraviťpoškodenévozidlonajrýchlejšie,prípadnezisťovaťinéalternatívy.Krajskýsúdopätovne
zdôrazňuje, že poškodený nemohol nijako ovplyvniť skutočnosť, že servis vykonal ohliadku vozidla
až 25.05.2022, ako ani začiatok samotnej opravy vozidla, keďže bezprostredne po nehode odovzdalvozidlo za účelom opravy do servisu. Podľa odvolacieho súdu tieto okolnosti nemožno pričítať na úkor
poškodeného.
11. Vo vzťahu k výroku III. súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol z dôvodu,

že oprava poškodeného vozidla bola nesporne ukončená dňa 31.05.2022 a poškodený mal možnosť
si opravené vozidlo následne prevziať, odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu v tejto časti
vyhodnotil ako dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd nesprávne právne posúdil
dĺžku trvania predmetného nájmu, a to do 31.05.2022, teda do momentu, keď bolo auto opravené,
hoci podľa nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 treba považovať

náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené
vozidlo dostane do dispozície poškodeného na ďalšie užívanie. Odvolací súd apeluje na závery,
ktoré Ústavný súd SR vyslovil v bode 23. nálezu: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa
spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať
napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu
čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou

alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého
prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo
jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“. Pokiaľ žalobca
v odvolaní uviedol, že súd postupoval v rozpore s uvedeným nálezom Ústavného súdu SR, bolo
jeho odvolanie dôvodné. Odvolací súd aj v tejto súvislosti podotýka, že podstatné pre posúdenie

danej veci bolo, kedy sa motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného a kedy mal
poškodený objektívnu možnosť užívať motorové vozidlo. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod na to,
aby žalobcovi, neboli priznané náklady nájmu v plnej výške za obdobie od 02.05.2022 do 07.06.2022,
a preto aj podľa odvolacieho súdu žalobca má právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla
za dobu skutočného užívania náhradného motorového vozidla, tak ako si uplatnil, t. j. od 02.05.2022

do 07.06.2022. Nebola podstatná skutočnosť pre posúdenie danej veci, kedy bolo predmetné vozidlo
skutočne opravené. Naviac odvolací súd konštatuje, že poškodený bol nútený vynaložiť náklady na
nájom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou vozidla poisteného
žalovaným. Nájomný vzťah trval po nevyhnutnú dobu, ktorú poškodený nemal možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Z konania zmluvných strán bol zrejmý predmet zmluvy, trvanie nájmu, ako aj

výška odplaty za nájom motorového vozidla. Toto zmenšenie majetku bol povinný nahradiť v rozsahu
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov žalovaný, a to v okolnostiach súdenej veci postupníkovi
dotknutej pohľadávky, teda žalobcovi. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas doby po oprave
vozidla až do skutočného odovzdania motorového vozidla bolo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou (poistnou udalosťou) a žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu nájomného vo rozsahu celej

preukázanej doby trvania nájmu, a to od 02.05.2022 do 07.06.2022.

11.1 S poukazom na vyššie uvedené, vyhodnotiac odvolanie žalobcu ako dôvodné, odvolací súd
napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku III. podľa § 388 zmenil tak, že zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 258,85 Eur.

12. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania, tak prvostupňového ako i odvolacieho, rozhodol
podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovaný bol úspešný v rozsahu
4,6 % a žalobca bol úspešný v rozsahu 95,5 %, čiže čistý úspech žalobcu činil 90,91 % úspechu.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline dňa 26. novembra 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu