Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012947
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124012947.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného mladistvého A. B., nar.
XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1,
odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, o odvolaní poškodeného F. G. voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4.2.2025, sp. zn.

7T/4/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.10.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného F. G. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 4.2.2025 sp. zn. 7T/4/2024 uznal
obžalovaného mladistvého A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno

a) Trestného zákona na skutkom základe uvedenom v rozsudku.

Za to obžalovaného odsúdil podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), § 37
písmeno h), § 38 odsek 2, § 41 odsek 1 a § 117 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona mu určil

skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť poškodeným, a to DÔVERA zdravotnej poisťovni, a.s., škodu vo výške 4.668,31 eur
a Sociálnej poisťovni škodu vo výške 960,60 eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného
F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, G.- H. (ďalej len „poškodený“) odkázal s jeho nárokom
na náhradu škody na civilný proces. (ďalej len „napadnutý rozsudok“)

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátor, obžalovaný, jeho zákonný zástupca
a poškodený ponechali lehotu na podanie odvolania, pričom zástupca Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Hlohovec sa vzdal práva na podanie odvolania.

Poškodený prostredníctvom splnomocnenca Mgr. Moniky Dubskej (ďalej len „splnomocnenec“)
mailovým podaním odoslaným dňa 19.2.2025, teda posledný deň lehoty na podanie odvolania,

podal odvolanie voči výroku o náhrade škody. Splnomocnenec písomným podaním odoslaným
elektronicky 24.2.2025, doručeným okresnému súdu 25.2.2025, teda v lehote troch pracovných dní,
písomne potvrdil mailom podané odvolanie voči napadnutému rozsudku.

Poškodený prostredníctvom splnomocnenca odôvodnil odvolanie podaním zo dňa 7.3.2025, kde
namietol nepriznanie riadne a včas uplatneného nároku na náhradu škody poškodenému.Poškodený poukázal na to, že pri uplatnení náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Ľuboša Klementa, ktorý hodnotil bolestné podľa sadzieb
určených v prílohe zákona č. 437/2004 Z.z.. Pokiaľ znalec bodové hodnotenie zvyšoval tak to bolo

odôvodnené a v rámci zákona, ktorý bodové hodnotenie zvyšuje obligatórne v určených prípadoch.
K zvýšeniu bodového ohodnotenia tak nedošlo len z vôle znalca, ako to namieta obhajoba. Poškodený
poukázal aj na to, že obžalovaný konal úmyselne, pričom je žiakom Súkromnej strednej odbornej školy
ochrany osôb a majetku, kde má aj špeciálnu telesnú výchovu, v rámci ktorej môže mať prípravu
z bojových športov. U poškodeného došlo z dôvodu viacnásobných opakovaných úderov do tváre

obžalovaným k devastačným zraneniam tváre vyžadujúcich si hospitalizáciu a opakované operácie.
Poškodený nerozumie prečo okresný súd nevykonal prokurátorom navrhnutý dôkaz, a to oboznámenie
znaleckého posudku.

Pri výpočte náhrady mzdy poškodený vychádzal z vyplatených dávok Sociálnou poisťovňou
a príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia poškodeného, tak táto bola určená podľa tarify v zmysle
právnych predpisov, pričom poškodený doplnil trovy o zastúpenie na odvolacom súde.

Poškodenýnavrhol,abymubolnároknanáhraduškodypriznaný,atovsume640,60eurtitulomnáhrady
rozdielu medzi vyplateným nemocenským a 100% denného vymeriavacieho základu, v sume 9.649,60

eur titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a v sume 907,52 eur z titulu náhrady
trov právneho zastúpenia.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu podaním z 1.10.2025 vyjadril k odvolaniu poškodeného, kde
uviedol, že ho považuje za nedôvodné.

Obžalovaný má za to, že poškodený v konaní pred súdom ani v prípravnom konaní si neuplatnil
svoj nárok riadne a včas, keďže nárok riadne nepreukázal a nezdokladoval. Priznanie nároku na
náhradu škody v adhéznom konaní by bolo porušením práva obžalovaného na spravodlivý proces,
lebo obžalovaný v čase preštudovania vyšetrovacieho spisu nemal vedomosť, že by si poškodený

nejakú škodu uplatnil. Poškodený vyčíslil uplatnenú škodu až po preštudovaní vyšetrovacieho spisu,
pričom obžalovaný si tak nemohol riadne uplatňovať práva na obhajobu. K trovám právneho zastúpenia
obžalovaný uviedol, že poškodený nepredložil žiadnu faktúru.

Obžalovaný navrhol odvolanie poškodeného ako nedôvodné zamietnuť.

Iné oprávnené osoby odvolanie voči napadnutému rozsudku nepodali.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložený na rozhodnutie o odvolaní
poškodeného dňa 5.6.2025.

Za účelom prejednania odvolania poškodeného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 7.10.2025, na ktorý sa dostavili prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava, obžalovaný, obhajca
obžalovaného, zákonná zástupkyňa obžalovaného a splnomocnenec poškodeného. Zástupca Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny svoju neúčasť ospravedlnil

Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v
tomto smere neboli.

Prokurátorka v konečnom návrhu uviedla, že majú za to, že poškodený si nárok na náhradu škody
uplatnil riadne a včas, preto navrhla napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o škode a obžalovaného

zaviazať k náhrade škody za bolestné v sume 9.649,60 eur a so zvyškom odkázať poškodeného na
civilný proces.

Splnomocnenec poškodeného navrhol jeho odvolaniu vyhovieť s poukazom na písomné odôvodnenie
odvolania a priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Obhajca navrhol odvolanie poškodeného zamietnuť ako nedôvodné s poukazom na ich vyjadrenie
k odvolaniu.Zákonná zástupkyňa obžalovaného sa nevyjadrila a obžalovaný sa pripojil k návrhu obhajcu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal poškodený ako oprávnená osoba, proti
výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o škode, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Okresný súd v napadnutom rozsudku odkázal poškodeného s celým jeho nárokom na náhradu škody
na civilný proces. Okresný súd mal za to, že nárok poškodeného na náhradu škody bol uplatnený riadne
a včas do skončenia vyšetrovania, a to dňa 24.9.2024, keďže mal za to, že vyšetrovanie skončilo až

dňa 4.10.2024 podaním obžaloby na súd. Okresný súd však poškodeného s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces z dôvodu, že na priznanie nároku na náhradu škody poškodenému by bolo
potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho
nad rámec trestného konania.

V prvom rade krajský súd uvádza, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že poškodený nárok
na náhradu škody uplatnil riadne do skončenia vyšetrovania.

Z obsahu spisu vyplýva, že poškodený bol v prípravnom konaní vypočutý tri krát, pričom vo výpovedi
z 8.8.2023 uviedol, že žiada o náhradu spôsobenej škody a vo výpovedi z 5.2.2024 uviedol, že si

uplatňuje náhradu škody za ušlú mzdu, za bolestné a za poškodenie oblečenia, pričom poškodená mu
bola mikina kúpená v roku 2022 za 30 eur a tričko kúpené za 40 eur v roku 2020, ktoré boli roztrhané, tiež
z dôvodu práceneschopnosti od 1.8.2023 do 29.9.2023 prišiel o mzdu vo výške okolo 1.800 eur, keďže
zarobí 920 eur v hrubom. V poslednej výpovedi z 6.6.2024 poškodený uviedol, že si uplatňuje náhradu
škody za poškodené zdravie, ušlú mzdu a poškodené oblečenie vo výške 50 eur, pričom k ostatným

položkám sa vyjadrí neskôr, nakoľko ich nevie vyčísliť.

Pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 23.9.2024 poškodený uviedol, že na druhý deň doloží
vyčíslený nárok na náhradu škody.

Splnomocnenec poškodeného podaním z 24.9.2024 doručil toho istého dňa polícii vyčíslenie náhrady
škody, v ktorom bola škoda vyčíslená na 50 eur za poškodenie osobných vecí, na 636,14 eur za
náhradu mzdy, na 9.649,60 eur za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a na 121,22 eur za
trovy právneho zastúpenia, teda celkovo 10.456,96 eur. K náhrade mzdy uviedol, že túto si uplatňuje zrozdielu medzi vyplatenou dávkou v čase trvania práceneschopnosti a priemernou mesačnou mzdou,
pričom doložil výplatné pásky za mesiac júl 2023, kde mal odpracovaných 18 dní a čistú mzdu 801,47
eur a za mesiac október 2023, kde mal odpracovaných 21 dní a čistú mzdu 795,26 eur, čo predstavuje

priemernú čistú mzdu 798,37 eur, pričom od Sociálnej poisťovne mal náhradu príjmu 960,60 eur.

Podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Súd rozhoduje o náhrade škody v adhéznom konaní v prípade, ak si poškodený nárok na náhradu škody
riadne a včas uplatnil, pričom návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania a
z návrhu musí byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného nároku na náhradu škody.

Vo vzťahu k momentu dokedy môže poškodený v prípravnom konaní uplatniť nárok na náhradu škody
treba uviesť, že týmto momentom je termín preštudovania vyšetrovacieho spisu, ktorý je okamihom
skončenia vyšetrovania, či skráteného vyšetrovania. S preštudovaním spisu a určením jeho termínu
ako okamihom skončenia vyšetrovania (skráteného vyšetrovania) spája Trestný poriadok, ale aj Trestný

zákon určité následky. Poškodený môže len do tohto okamihu uplatniť v konaní nárok na náhradu škody
voči obvinenému v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku.

Čo sa týka včasnosti uplatnenia nároku poškodeného na náhradu škody, z obsahu spisu je zrejmé, že
poškodený sa pri všetkých úkonoch prípravného konania opísaných vyššie vyjadril, že si uplatňuje nárok

na náhradu škody spôsobenej mu ujmou na zdraví vo forme bolestného a straty na zárobku, ako aj za
poškodenie roztrhnutého oblečenia. Poškodený si tak nárok na náhradu škody uplatnil včas, avšak do
skončenia vyšetrovania si časť nároku vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia
neuplatnil riadne a k časti uplatnenému nároku vo vzťahu k náhrade mzdy a poškodeniu oblečenia
poškodený nedoložil do skončenia celého trestného konania doklady umožňujúce súdu tento nárok mu

priznať, napriek tomu, že ho poškodený v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania aj vyčíslil.

V danej trestnej veci poškodený až nasledujúci deň po skončení vyšetrovania, teda dňa 24.9.2024
vyčíslil uplatnenú náhradu škody a doložil k nej aj doklady, avšak vo vzťahu k nárokom nevyčísleným
skôr, nemožno považovať nárok poškodeného na náhradu škody za uplatnený včas, teda do skončenia

vyšetrovania.

Úvaha okresného súdu o tom, že skrátené vyšetrovanie skončilo v danej veci dňa 4.10.2024 podaním
obžaloby na súd, je nesprávna. Okamihom skončenia vyšetrovania, či skráteného vyšetrovania
je moment preštudovania vyšetrovacieho spisu. Ak by po ňom nenasledovalo ďalšie dokazovanie

v prípravnom konaní, napr. na návrh strany podaný pri preštudovaní, tak by opätovne muselo prísť
k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu, čo je moment skončenia vyšetrovania. V danej veci však
vyšetrovanie nebolo dopĺňané a preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňom 23.9.2024, treba považovať
za moment skončenia vyšetrovania. Skutočnosť, že moment preštudovania vyšetrovacieho spisu je
momentom skončenia vyšetrovania, vyplýva aj zo znenia § 209 odsek 1 Trestného poriadku, podľa

ktorého po skončení vyšetrovania, či skráteného vyšetrovania predloží policajt spis prokurátorovi.

Poškodenýsivovzťahuknáhradeškodyspôsobenejmuobžalovanýmstíhanýmitrestnýmičinmiuplatnil
tri nároky, a to náhradu škody za poškodenie oblečenia, za ušlú mzdu a za ujmu na zdraví. O týchto
nárokoch sa rozhoduje v trestnom konaní podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 odsek 1, odsek 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred

poškodením dosahoval.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom
poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v
dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 134 odsek 1 prvá veta Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa § 134 odsek 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

V danej veci by mal poškodený voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo vzťahu ku všetkým trom

uplatneným nárokom, ak by si tieto nároky uplatnil riadne do skončenia vyšetrovanie, resp. ak by riadne
uplatnené nároky podporil dokladmi, podľa ktorých by bolo možné poškodenému nárok priznať.

Vo vzťahu k poškodeným veciam, má krajský súd za to, že poškodený riadne a včas tento nárok
uplatnil, keďže v prípravnom konaní uviedol výšku náhrady 50 eur a dokonca uviedol aj nákupnú

cenu oblečenia, ktoré mu bolo pri skutku roztrhnuté, avšak poškodený v konaní nijako nedoložil toto
poškodenéoblečenie,pričomokolnosť,žedošlokpoškodeniuoblečeniapoškodenéhoniejevskutkuani
uvedená ani vyčíslená. Vzhľadom na to, že k tomuto uplatnenému nároku poškodený ani do skončenia
verejného zasadnutia na krajskom súde nedoložil žiadne doklady, nebolo možné poškodenému tento
nárok priznať.

Vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia, je krajský súd názoru, že tento nárok
si poškodený neuplatnil riadne do skončenia vyšetrovania. Poškodený síce v prípravnom konaní
uviedol, že si uplatňuje náhradu za bolestné, ale do skončenia vyšetrovania neuviedol v akej výške
a ani nepoukázal, že ho žiada podľa ohodnotenia v znaleckom posudku. Vyčíslenie bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku predloženého poškodeným dňa
24.9.2024 nemožno považovať za včasné vyčíslenie tohto nároku, nakoľko k jeho vyčísleniu prišlo až
po skončení vyšetrovania. Keďže poškodený nárok na bolestné neuplatnil v žiadnej konkrétnej sume
ani odkazom na znalecký posudok do skončenia vyšetrovania, nebolo mu možné tento nárok priznať.

Vo vzťahu k náhrade mzdy mal poškodený nárok počas pracovnej neschopnosti na ušlú mzdu vo
výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a
náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku úrazu podľa osobitných predpisov. Poškodený
si v prípravnom konaní uplatnil nárok na ušlú mzdu a túto aj vyčíslil do skončenia vyšetrovania v sume
okolo 1.800 eur, avšak súdu nepredložil potrebné doklady pre výpočet tejto náhrady. U poškodeného,

ktorý bol zamestnaný, bolo potrebné pri nároku za stratu na zárobku vychádzať z priemerného zárobku,
ktorýsaurčujepodľapríslušnýchpracovnoprávnychpredpisov,tedaustanovení§134a§135Zákonníka
práce. Keďže skutok sa stal 29.7.2023, priemerný zárobok poškodeného bolo možné určiť zo mzdy
zúčtovanej poškodenému na výplatu v rozhodnom období, čo bol v danom prípade druhý štvrťrok roku
2023, teda mesiace apríl až jún 2023. Keďže poškodený doložil výplatné pásky len za mesiace júl

a október 2023, nebolo možné z nich následne určiť priemerný zárobok poškodeného v rozhodnom
období. Poškodený si tak vo vzťahu k náhrade mzdy uplatnil nárok riadne a včas, ale súdu nepreložil
doklady, z ktorých by bolo možné tento nárok vypočítať, pričom súčasne bolo potrebné doložiť vyplatené
dávky nemocenského, o ktoré sa náhrada straty na zárobku znižuje.Vzhľadom na prezentované úvahy krajského súdu je zrejmé, že okresný súd nesprávne odkázal
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces len z dôvodu, že by pre rozhodnutie

o náhrade škody bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce rámec trestného konania,
avšak z dôvodu, že poškodený k riadne a včas uplatneným nárokom na náhradu škody za poškodenie
oblečenia a náhradu mzdy nedoložil potrebné doklady na rozhodnutie o týchto nárokoch ani do
skončenia verejného zasadnutia krajského súdu, a nárok na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia si neuplatnil riadne do skončenia vyšetrovania, nemohol ani krajský súd o nároku

poškodeného rozhodnúť, keďže ide o návrhové konanie, kde poškodený musí predložiť potrebné
doklady k rozhodnutiu o tomto nároku v rámci tzv. adhézneho konania tak, aby mu ho mohol súd aspoň
z časti priznať.

Keďže ani krajský súd nemohol z prezentovaných dôvodov rozhodnúť o nárokoch poškodeného na
náhradu škody inak ako tak, že by bol poškodený v plnom rozsahu odkázaný s jeho nárokom na náhradu

škody na civilný proces, nebol dôvod na zrušenie a ani zmenu výroku o náhrade škody poškodeného,
tak ako o tom rozhodol okresný súd. Krajský súd má však za to, že poškodeného bolo dôvodné odkázať
s celým jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces z dôvodov prezentovaných krajským súdom
v tomto rozhodnutí a nie z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku.

S poukazom na uvedené skutočnosti, krajský súd k námietke poškodeného k neprečítaniu znaleckého
posudku v časti vyčísleného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia okresným súdom
na hlavnom pojednávaní, uvádza, že keďže tento nárok poškodeného krajský súd nepovažoval za
uplatnený riadne do skončenia vyšetrovania, nebolo dôvodné ani dopĺňať dokazovanie o prečítanie tejto
časti znaleckého posudku.

K nároku poškodeného na náhradu trov právneho zastúpenia, krajský súd uvádza, že tento nárok
nespadá pod náhradu škody, ktorej by sa mohol poškodený domáhať v zmysle § 46 odsek 3 Trestného
poriadku, teda tej, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, ale ide o trovy trestného konania. Náhradu
trov právneho zastúpenia poškodeného v trestnom konaní ako trov trestného konania upravuje osobitne

šiesta časť Trestného poriadku v ustanoveniach § 557 a § 558 a rozhoduje o nich predseda senátu
súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník po právoplatnosti rozsudku v prípade, ak bol
poškodenémuaspoňsčastipriznanýnároknanáhraduškody.Otomtonárokupoškodenéhotaknemohlo
byťrozhodovanévsúvislostisnárokomnanáhraduškodyspôsobenejtrestnýmčinom,aleideonárokna
náhradu trov trestného konania vzniknutých poškodenému, o ktorých sa rozhoduje až po právoplatnom

skončení trestného konania.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie poškodeného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.