Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119212507
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2119212507.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, dieťa rodičov matka: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt C. D. XXX/XX, XXX XX E., toho času F. XX, XXX XX B., zastúpená: MICHALIČKA advokáti s.r.o.,

so sídlom Halenárska 18, 917 01 Trnava, IČO: 53 309 96, a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G.
A. H. XXXX/XX, XXX XX I., bydlisko B. XX, XXX XX B., Česká republika, zastúpený: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, v konaní o návrhu
matky a otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie
matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.09.2024, č.k. 39P/40/2023-464, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 25.09.2024 č.k. 39P/40/2023-464 zveril maloletú A. B.,
nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca (výrok I.), oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok II.), matke uložil povinnosť od 01.02.2024 prispievať
na výživu maloletej 100 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca (výrok III.), zročné
výživné za obdobie od 01.02.2024 do 25.09.2024 v sume 500 eur povolil matke zaplatiť v splátkach

po 41,70 eur popri bežnom výživnom k rukám otca pod hrozbou straty výhody splátok (výrok IV.), styk
matky s maloletou upravil každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. za miesto prevzatia
a odovzdania maloletej určil bydlisko otca, ktorému uložil povinnosť maloletú na styk s matkou pripraviť
a v určenom čase a mieste matke odovzdať a matke uložil povinnosť 24 hodín pred určeným stykom
otcovi oznámiť, ak ho nebude realizovať (výrok V.), matku oprávnil telefonicky kontaktovať maloletú
každý týždeň v utorok a štvrtok o 19:00 hod. o dĺžke rozhovoru do 15 minút, otcovi uložil povinnosť

technicky zabezpečiť a umožniť telefonický rozhovor matky a maloletej (výrok VI.), žiadnemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov konania (výrok VII.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 5, § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75
ods. 1, § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že za
dôvodný považoval návrh otca. Za preukázané mal, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti,

osobnú starostlivosť o maloletú vykonávala matka do 29.01.2024, kedy otec prevzal maloletú za
účelom realizovania styku, avšak v pondelok 29.01.2024 si matka maloletú do osobnej starostlivosti
neprevzalazdôvodujejvysťahovaniazbytujejbývaléhopartneraJ.K..Súdprvejinštanciedokazovaním
dožiadaním príslušného súdu Českej republiky, šetrením pomerov u otca a zisťovaním názoru maloletej,
povesťou otca, zistil u neho vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletú. Nezohľadnil
matkine tvrdenia o spochybňovaní úrovne starostlivosti otca o maloletú, nevhodné bytové podmienky,

neplnenie školskej dochádzky, jeho zdravotný stav. Za preukázané mal potvrdením Základnej školy F.
XXX L. B., že maloletá si riadne plní povinnú školskú dochádzku dočasným dištančným vzdelávanímadosahujevýbornýprospech.Nemalpreukázanýotcovnepriaznivýzdravotnýstav,ktorýbyhovylučoval
z výkonu osobnej starostlivosti. Uviedol, že zohľadnil názor maloletej, ktorá opakovane prezentovala
svoj záujem bývať u otca. Dňa 02.02.2024 sa tak vyjadrila pracovníčke sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, zo správy Mestského úradu L. zo
dňa 09.08.2024 vyplýva rovnaký záver, keď si maloletá neželala aby ju niekto prehováral, a z pohovoru
u koordinátorky súdu za prítomnosti psychologičky Krajského súdu v Trnave, kolíznej opatrovníčky
a sudkyne dňa 20.08.2024, uviedla, že chce bývať u otca, je tam spokojná a s matkou sa nechce
vôbec stretávať. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v najlepšom záujme

maloletej je jej zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorý jej vytvára pocit istoty, bezpečie domova
a stabilné prostredie na rozvoj jej schopností. Matkou navrhovanú jej osobnú starostlivosť vyhodnotil v
rozpore so záujmom maloletej, keď maloletá matke nedôveruje na základe prežitého počas jej osobnej
starostlivosti a jej vzťah k matke je výrazne narušený. Za preukázané mal, že matka za obdobie
posledného viac ako roka opakovane menila bydliská a partnerov, že maloletá neprijala ďalšieho
partnera matky M. M. a jeho domácnosť s ďalšími dvomi deťmi, aj keď predchádzajúceho partnera

matky J. K., ktorý je otcom jej brata E., hodnotila pozitívne. Maloletej odmietanie matky potvrdil aj svedok
C. A., starý otec zo strany matky, ktorý vnímal, že maloletá má dobré podmienky u otca a vyhodnotil,
že je pre ňu asi najlepšie, aby zostala u otca, potvrdil odmietanie matky maloletou. Návrh matky
na výsluch znalkyne vzhľadom na odstup času a podstatnej zmeny pomerov u všetkých účastníkov,
zamietol. Dôvodil, že matkou navrhované otázky nepatria do pôsobnosti znalca, ktorý vychádza pri

posudku z použitých metód a nezaoberá sa obsahom spisu ako vyšetrovací orgán. Návrhy matky na
výsluch svedkov J. K. a M. M. zamietol z dôvodu, že nemohli viac objasniť zistený skutkový stav najmä
po vyjadrení maloletej. Oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach
ponechal v dispozícii oboch rodičov, nezistiac žiadne dôvody na ich obmedzenie v tomto smere.

3. Pri určení výživného na maloletú dôvodil tým, že vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej,
osobných, zárobkových a majetkových pomerov matky s prihliadnutím na pomery otca. Výživné na
maloletú určil od 01.02.2024, kedy došlo k faktickej a následne aj právnej zmene jej výchovného
prostredia. Za preukázané mal, že do uvedeného času otec platil na maloletú k rukám matky 100 eur
mesačne. Lustráciou matky v Sociálnej poisťovni uzatvoril, že je v jej možnostiach a schopnostiach platiť

určené výživné. Matkou dobrovoľné ukončenie všetkých zárobkových vzťahov v júni 2024, v N. E., B.,
kde pracovala ako recepčná, ako aj brigádnické dohody, a následné poberanie dávky v nezamestnanosti
131 eur mesačne, posúdil ako dobrovoľné vzdanie sa príjmu. Poukázal na vyjadrenie matky, že si
bude hľadať prácu so mzdou 800 eur netto. Na základe uvedených okolností na strane matky, pri
nepochybných odôvodnených potrebách 8 ročného dieťaťa na strave, ošatení, hygienických potrieb

a drogérie, s prihliadnutím na schopnosť matky dosahovať príjem zo zamestnania vo výške 800 eur
netto, keďže už pred nástupom na materskú dovolenku v 5/2021 mala príjem ako recepční v N. E.,
B. 1.243 eur brutto, s prihliadnutím na jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť, dospel k záveru, že určené
výživné zodpovedá potenciálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky. Dôvodil, že takto
určené výživné zodpovedá aj určovaní výživného podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky. Uviedol, že na určenie výživného v oboma rodičmi navrhovanej sume 150 eur nemal dôkazy
ani z hľadiska potencionálnych majetkových a zárobkových možností matky. Nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 01.02.2024 do rozhodnutia súdu 25.09.2024 vyčíslil na 500 eur, pri započítaní
zaplateného výživného spolu 300 eur.

4. Uviedol, že pri úprave styku matky s maloletou vychádzal z vyjadrenia maloletej na súde dňa
20.08.2024 a tomu zodpovedajúcej správy psychologičky Krajského súdu v Trnave, kedy maloletá
jednoznačne uviedla, že sa s matkou nechce stretávať a cestovať s ňou na Slovensko, bojí sa, že
ju matka nevráti. Konštatoval, že súrodeneckú väzbu s maloletým E., nevlastným bratom, udržiava
cez videohovor s J. K., otcom jej brata. Zohľadnil tvrdenia maloletej na pohovore u koordinátorky

súdu, že ju matka nútila klamať, klame jej, bila ju a zaháňala sa na otca, pričom maloletá je ochotná
prehodnotiť rozhodnutie v prípade matkinej nápravy. Konštatoval, že dočasne upravený styk matky
s maloletou uznesením zo dňa 20.03.2024 č.k. 39P/40/2023-265 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 21.05.2024 č.k. 13CoP/61/2024-359 (ktorým bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti otca, určená vyživovacia povinnosť matke a upravený styk matky s maloletou s určeným

miestom odovzdávania tak, aby maloletá nemala obavy z nevrátenia sa k otcovi) sa nezrealizoval
úspešne ani raz, najmä pre odpor maloletej. Preto styk upravil v užšom rozsahu, ktorý zohľadňuje
vnútorné výhrady maloletej a podporuje možnosť, pri stabilizovaní rodinnej situácie, na obnovenie
vzťahu matky a maloletej. Miesto prevzatia a odovzdávania maloletej určil výlučne v mieste bydliskaotca. Od zamýšľanej možnosti nájsť vhodný dopravný uzol tzv. na polceste medzi bydliskami rodičov
(matka navrhla mesto O.), upustil. Otcom navrhovaná možnosť úpravy styku aj za prítomnosti starého
otca zo strany matky, sa výsluchom svedka ukázala ako nerealizovateľná. Zachoval úpravu možnosti

matky telefonicky kontaktovať maloletú ktorá sa aj pri otcom tvrdenej zníženej disciplíne matky, ukázala
ako vhodná forma napĺňania emočných potrieb maloletej a udržiavania vzťahu s matkou. O trovách
konaniarozhodolpodľa§52zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejajlen„CMP“).

5. Proti rozsudku v rozsahu výrokov I., III. až VI. podala podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) odvolanie matka, navrhujúc napadnutý
rozsudok zmeniť, maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na
jej výživu 200 eur mesačne, styk otca s maloletou upraviť každý párny týždeň od piatku 14:00 hod.
do nedele 16:00 hod., s osobitnou úpravou počas vianočných sviatkov, jarných školských prázdnin,
veľkonočných sviatkov a letných školských prázdnin. Namietala, že sa súd prvej inštancie nezaoberal
zdravotným stavom otca, ktorý na súdnom pojednávaní dňa 12.05.2021 predkladal zdravotný záznam,

ktorý nebol založený do súdneho spisu, preto nevie o aký záznam ide a či to môže mať vplyv na
jeho osobnú starostlivosť. Zo znaleckého posudku č. 20/2022 znalkyne PhDr. Zuzany Mičkovej, PhD.
vyplynulo, že otec je v dispenzári neurológa. Poukázala na správu ÚPSVaR zo dňa 02.02.2024 z ktorej
je zrejmé, že súd len vytrhol z kontextu časť tvrdenia maloletej, ktorá sa vyjadrovala k otázke kam
chce ísť po ukončení výsluchu, a je zrejmé, že chcela ísť do E. s ňou rovnako ako s otcom do Čiech.

Obe šetrenia sociálnej pracovníčky Mestského úradu L. prebehli bez predošlého oznámenia otcovi,
kedy nemal možnosť maloletú pripraviť a v oboch bol zistený záujem maloletej o striedavú starostlivosť.
Naproti tomu súd sám realizoval dňa 20.08.2024 vypočutie maloletej, o obsahu ktorého nebola
informovaná,bezzákonnéhodôvoduodmietoldoručiťzápisnicuztohtovypočutia.Taktovykonanýdôkaz
je nezákonný, pretože sa s ním strana sporu nemohla oboznámiť, čím jej odňal možnosť relevantne

sa k tvrdeniam maloletej vyjadriť. Vypočutie maloletej bolo realizované za účastí koordinátorky súdu,
psychologičky Krajského súdu v Trnave, ktorá nedisponuje odbornou praxou ani kvalifikáciou potrebnou
pre rodinnoprávne posudzovanie, bez použitia psychodiagnostických metód. Poukázala na rozdielne
závery z vykonania pohovoru s maloletou konanom pred psychologičkou Krajského súdu v Trnave a
pracovníčky Mestského úradu L. vykonané v domácom prostredí. Z odseku 19. odôvodnenia rozsudku

vyplynulo, že maloletá sa priznala, že bola otcom motivovaná ku výpovedi vlastných zážitkov v
neprospech matky, pričom psychologička sa nezaoberala manipuláciou maloletej otcom ktorú tvrdila
od 01/2024 (priznanie maloletej, že bola motivovaná k výpovedi v jej neprospech). Zároveň maloletá
konštatovala, že ju otec vystrašil a vnukol jej myšlienku, že ju matka nevráti otcovi po styku. Maloletá
jej oznámila v telefonáte dňa 25.09.2024, keďže sa nezúčastnila súdneho pojednávania, že ju opätovne

sklamala čo dokazuje, že maloletá preberá jeho názory. Otec jej neumožňuje styk s maloletou bez jeho
prítomnosti. Zo záverov znalkyne je úplne zrejmé, že u otca dominujú agresívne vzorce správania, má
sebapresadzujúce autoritatívne správanie a na emočné podnety reaguje impulzívne. Otec neakceptuje
rozhodnutia súdov a už 11 mesiacov neumožňuje styk s maloletou. Starý otec C. A., ako svedok uviedol,
ako v skutočnosti prebieha odovzdávanie maloletej, že otec bezdôvodne bráni v styku. Maloletá počas

vopred oznámených výsluchov opakovane uvádzala úplne nové skutočnosti. V správe ÚPSVaR Senica
zo dňa 02.02.2024 z výsluchu maloletej je uvedené, že v období kedy žila u jej vtedajšieho partnera
M. M. 04/2023 – 08/2023, mali jeho deti maloletej ubližovať. V správe z vypočutia maloletej súdom
zo dňa 20.08.2024 je uvedené, že jej dávala facky, keď robila neskôr domáce úlohy a bola unavená,
skoro každý deň ju bila, musela si sama variť párky, robiť raňajky, zapínala šporák, učila sa to sama. S

maloletounaposledyžilav01/2024,maloletávypovedalaoskutočnostiach,ktorémuselinastaťpredviac
ako 8 mesiacmi. Otec bol s maloletou dcérou nepretržite v období od 01/2024 do 08/2024, rovnako tak v
období pred týmto termínom trávil otec s maloletou pravidelne každý druhý víkend. Vedel tak o všetkých
skutočnostiachaokolnostiachživotaavýchovymaloletej.Od01/2024dosúčasnostibolamaloletá3razy
vypočutá orgánmi sociálnej kurately dňa 02.02.2024 ÚPSVAR Senica a dňa 16.04.2024 a 09.08.2024

Mestským úradom L.. V žiadnom z týchto vypočutí neboli zistené tieto nové zásadné skutočnosti, až dňa
20.8.2024 súdom. Považovala za zrejmé, že všetky tvrdenia maloletej predstavujú výsledok intenzívnej
manipulácie zo strany otca. Vypočutie dieťaťa po zistení, že bolo vedome manipulované otcom v
neprospech matky, je bez odborného posúdenia znalcom v súdnom konaní nepoužiteľné. Poukazujúc
na bod 36. odôvodnenia uviedla, že od 03/2024 nie je v partnerskom vzťahu s M. M., súd opiera svoje

rozhodnutie o skutočnosti, ktoré nastali do 01/2024, ktoré v súčasnosti nemajú žiadnu relevanciu. Súd ju
viní z toho, že udržiavala styk s otcom svojho druhého dieťaťa J. K., čo je úplne irelevantné v súčasnosti.
V zmysle výsluchu svedka C. A. nestala žiadna emočná situácia ale agresívny krik otca na maloletú,
ktorým jej zakázal odísť. Súd zamietol návrh na výsluch znalkyne z dôvodu veľkého časového odstupuod vypracovania znaleckého posudku, avšak navrhovala súdu aby sa znalec oboznámil s obsahom
súdneho spisu, a aby zistila, či nedochádza k manipulácii maloletej otcom. Nevypočul ňou navrhnutých
svedkovnaotázkuakýmspôsobomsaomaloletústarala.Osvojilsiibazmanipulovanétvrdeniamaloletej

a nezohľadnil, že maloletá nemá osobný kontakt so svojim bratom E..

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza
zo správneho posúdenia veci. Matkine návrhy na vykonanie dôkazov neboli potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Argumentáciou matky považoval za nedôvodnú a účelovú. Matka v odvolaní
tvrdené skutočnosti v prevažnej miere prezentovala v doterajšom konaní, preto odkázal na svoje
predchádzajúce ústne prednesy a písomné vyjadrenia. Maloletá od času, kedy žije v jeho domácnosti
(január 2024) dosahuje výborné študijné výsledky, zlepšil sa nielen jej prospech v škole, ale má sa veľmi
dobre aj po fyzickej a psychickej stránke. Má u neho vytvorené stabilné výchovné prostredie, okolo seba
milujúcich ľudí, čo priaznivo ovplyvňuje jej ďalšie fungovanie v živote a spoločnosti. Užíva si detstvo bez

strachu zo zabezpečovania svojich základných potrieb ako aj potrieb jej mladšieho súrodenca, kedy boli
na ňu kladené neprimerané nároky vo vzťahu k jeho starostlivosti a zabezpečovaniu chodu domácnosti,
v čase kedy tieto povinnosti matka zanedbávala. Maloletá dňa 21.10.2024 nastúpila do školy vo L. a
triedna učiteľka maloletú ako aj jeho starostlivosť hodnotí veľmi pozitívne. S prípravou maloletej do
školy jej napomáha, maloletá má zabezpečené doučovanie českého jazyka. Matkine tvrdenia sa v tomto

kontexte javia ako nepravdivé. Tvrdenia matky o jeho ochorení sú účelové. Matka maloletú ponechala v
jeho starostlivosti v čase, keď sama nemala zabezpečené bývanie a vedela sa na neho spoľahnúť. Za
kľúčový dôkaz považuje výsluch maloletej, keď bez prítomnosti rodičov bez obáv zdôverila pred súdom
prvejinštancieazktoréhovyplynulo,žeosobnástarostlivosťmatkybolavúplnomrozporesjejnajlepším
záujmom. Vo výsluchu maloletej odzneli tak zásadné zistenia, kedy ani nevedel, že matka s maloletou

zaobchádzala a (ne)starala sa o ňu až takýmto maximálne nevhodným spôsobom. K matkinmu tvrdeniu,
že jej nebola doručená zápisnica z výsluchu maloletej uviedol, že počas súdneho pojednávania súd
ich informoval o dôvodoch nesprístupnenia a následného neodoslania, čo vzali na vedomie. Navyše
aj z výsluchu starého otca zo strany matky vyplynulo, že maloletá sa v jeho starostlivosti javí byť
spokojná a matku odmieta. Takisto dal do pozornosti, že matka opätovne zmenila bývanie, a to k novému

priateľovi, čo potvrdzuje pokračovanie jej doterajšieho spôsobu života.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca namietala, že otec nedodržiava napadnutý rozsudok a v styku
jej zamedzuje. S maloletou sa stretla len jedenkrát za prítomnosti otca v trvaní troch hodín, maloletú
jej neodovzdal. Neochota otca podriadiť sa súdnemu rozhodnutiu už sama o sebe ho diskvalifikuje zo

starostlivosti o maloletú. Otec svojim správaním momentálne vytvára nenávratné škody na zdravom
psychickom vývoji maloletej, ktorá bola otcom bezdôvodne vytrhnutá z rodinného prostredia matky. V
ostatnom zotrvala na podanom odvolaní.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky označil jej tvrdenia za nepravdivé, odmietol, že by matke

zámerne bránil v styku s maloletou, ktorú práveže motivuje a vždy riadne pripraví. Napriek jeho snahe
maloletá styk s matkou odmieta. Matka ako rodič zlyháva, čo vyplynulo z výsluchu maloletej pred súdom
prvej inštancie. Matka toto stále ignoruje, je to zjavné z jej doterajšieho správania sa voči maloletej, ako
aj spôsobu života, ktorý naďalej vedie. V ostatnom zotrval na vyjadreniach doposiaľ.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

10.Odvolacísúdpreskúmalvec,vktorejjeviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§65,§66CMP),bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP, § 378 ods. 1 CSP a dospel k nasledujúcim
záverom.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).

13.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

23. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

24. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

25. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.26. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

27. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

28. Podľa čl. 9 bod 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

29. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

30. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. V nadväznosti na uvedené ďalej zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania,
je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z

aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov
konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý
proces,akoajpojmuprávnehoštátu,povinnosťsúdovsvojerozhodnutiariadneodôvodniť,sodkazomna

ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane.
Nepreskúmateľnérozhodnutienedávadostatočnézárukypreto,ženebolovydanévdôsledkuľubovôlea
spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,
z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v

prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na
ustanovenie § 2 ods. 1 CMP) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto
rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola
jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný
tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp.

tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na
spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

32. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky doručenom súdu dňa 16.12.2019 a o návrhu

otca doručenom súdu dňa 04.01.2024 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
Výsledkami dokazovania zdôvodnil opodstatnenosť návrhu otca, keď maloletú zveril do jeho osobnej
starostlivosti, matke určil vyživovaciu povinnosť na maloletú od 01.02.2024 (od kedy sa otec o maloletú
osobne staral) a upravil styk matky s maloletou. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že pokiaľ ajustálil dôvodnosť zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, nerozhodol o výživnom na maloletú
v zmysle podaného návrhu matky zo dňa 16.12.2019 (od podania návrhu a za obdobie faktického
výkonu osobnej starostlivosti matky o maloletú). Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,

že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zverení maloletej, výživnom na maloletú a o úprave
styku matky s maloletou, nie je možné pre nedostatky v dokazovaní a v odôvodnení rozhodnutia prijaté
skutkové závery a ich právne posúdenie vyhodnotiť.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv (najmä o tom, ktorému

z rodičov bude po rozvode manželstva zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti) je potrebné,
aby si súdy vždy našli bezpečný podklad pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodičov,
keďže len dobre fungujúca osobnosť rodiča je spojená so schopnosťou poskytnúť maloletému dieťaťu
adekvátnustarostlivosť.Zuvedenéhodôvodujepotrebnéidentifikovať,preskúmaťavyhodnotiť(potvrdiť
alebo vylúčiť) do úvahy všetky prichádzajúce riziká a prekážky, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu osobnej
starostlivosti toho-ktorého rodiča o maloleté dieťa. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z
rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o
maloleté dieťa (R 30/1990), resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre
vývoj dieťaťa, vrátane práva dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu s oboma rodičmi a u koho sú lepšie

predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Pre uvedený právny záver musí mať súd spoľahlivý podklad
vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj
prostredie, v ktorom rodičia žijú (porovnaj R 20/1980). Pokiaľ ide o najlepší záujem dieťaťa, tento nie je
možné stotožniť s názorom (želaním) maloletého dieťaťa a v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na
úprave práv a povinností k ich maloletým deťom, je to práve súd, komu prináleží vyhodnotiť obsah pojmu

najlepší záujem dieťaťa komplexne, so zohľadnením všetkých individuálnych okolností toho ktorého
prípadu (uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. 04. 2020 sp. zn. I. ÚS 162/2020).

34. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na návrhy rodičov na zverenie maloletej do ich osobnej
starostlivosti, bolo vykonaním potrebného dokazovania ustáliť kvalifikovanú existenciu pomerov pre

svoje rozhodnutie a tieto vyhodnotiť v kontexte posúdenia záujmu maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
otca odôvodnil vykonaním šetrenia pomerov v mieste bydliska otca v B., Mestským úradom L. (zistením
vhodných podmienok a rodinného zázemia pre starostlivosť o maloletú), zabezpečením dištančného
vzdelávania maloletej (pozitívne hodnotenie základnej školy v B.), vyjadrením sa maloletej na Úrade

práce sociálnych vecí a rodiny Senica, spísaný v úradnom zázname zo dňa 02.02.2024, vyjadrením
sa maloletej v domácom prostredí sociálnym pracovníkom Mestského úradu L. zo dňa 16.04.2024 a
09.08.2024 (pri šetrení pomerov u otca) a zisťovaným názorom maloletej jej výsluchom na súde dňa
20.08.2024. Súd prvej inštancie v čase svojho rozhodnutia neustálil podmienky na strane matky, keď
poslednéšetrenievdomácnostimatkybolovykonanéÚradomprácesociálnychvecíarodinySenicadňa

19.03.2024 so zistením, že matka má zabezpečené vlastné bývanie v prenajatom byte v B. na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 09.02.2024, žije sama, vykonáva osobnú starostlivosť o svoje mladšie dieťa
maloletéhoE.K.apracuje.Podmienkaminastranematkysabližšienezaoberalatietovaktuálnomčase,
v čase svojho rozhodnutia ani neposudzoval. Matkou navrhovanú jej osobnú starostlivosť vyhodnotil
tak, že táto by bola v rozpore so záujmom maloletej, keď na základe zisťovaného názoru maloletej

súdom uzavrel, že maloletá preferuje osobnú starostlivosť otca, matke nedôveruje na základe prežitého
počas jej starostlivosti a jej vzťah k matke je výrazne narušený v dôsledku správania sa matky
k nej, spôsobu jej života a opakovanej zmeny bydlísk a partnerov. Existenciu narušených vzťahov medzi
matkou a maloletou odvodil aj zo zistenia, že styk matky s maloletou, za obdobie od kedy sa maloletá
nachádzala u otca (fakticky od 01.02.2024 a neskôr na základe neodkladného opatrenia vykonateľného

dňa 20.03.2024, právoplatného dňa 30.05.2024) sa prakticky nerealizuje a maloletá styk s matkou
odmieta. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie znaleckým
posudkom znalkyne PhDr. Zuzany Mičkovej PhD. č. 20/2022, zo dňa 27.04.2022, v ktorom znalkyňa
okrem osobnostného hodnotenia rodičov, ustálila u oboch rodičov predpoklady a schopnosti maloletú
vychovávať, a vybudované blízke vzťahové väzby maloletej k obom rodičom. Tento dôkaz pri svojom

rozhodnutí súd prvej inštancie nevyhodnocoval a návrh matky na doplnenie znaleckého dokazovania
zamietol.35. Odvolací súd pri rozhodovaní o vecnej a právnej správnosti rozhodnutia o zverení maloletej dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie a nezistil skutočný stav veci.
Z obsahu spisu je zrejmé, že osobnú starostlivosť o maloletú v čase začatia konania vykonávala matka,

otecmaloletúprevzaldosvojejstarostlivostidňa29.01.2024,maloletúmatkevtomtoobdobíneodovzdal,
hociaždouzneseniasúduprvejinštanciezodňa20.03.2024č.k.39P/40/2024-265,ktorýmbolamaloletá
zverenádoosobnejstarostlivostiotcaabolozrušenéuzneseniezodňa16.03.2021č.k.39P/78/2019-36,
bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke. Z obsahu listinných dôkazov o zaznamenaní
vyjadrenia maloletej na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (úradný záznam z pohovoru

s maloletou zo dňa 02.02.2024 na ÚPSVAR Senica, správy o šetrení pomerov v mieste bydliska otca
odborom sociálnych vecí Mestského úradu L. dňa 16.04.2024 a dňa 09.08.2024) vyplýva, že maloletá
sa vyjadruje v prospech osobnej starostlivosti otca, avšak matku neodmieta, neuvádza žiadne negatívne
zážitky alebo výhrady spojené s osobnou starostlivosťou matky, maloletá vyjadruje záujem sa s matkou
stretávať,ajkaždýtýždeň,zpohovorusmaloletouzodňa09.08.2024dokoncavyplýva,ženevylučujeani
osobnú starostlivosť matky v prípadnej striedavej starostlivosti. V priamom rozpore s týmito vyjadreniami

maloletej sú potom tvrdenia rodičov o príčinách a dôvodoch nerealizovania styku matky s maloletou
(v období od marca 2024 až do rozhodnutia súdu). Nosným dôkazom pre súd prvej inštancie bol
zisťovaný názor maloletej nariadením výsluchu maloletej zákonnou sudkyňou na súde dňa 20.08.2024.
K okolnosti, že súd prvej inštancie zápisnicu z vykonaného výsluchu maloletej nevyhotovil odvolací súd
zastáva názor, že s poukazom na to, že súd prvej inštancie nesprístupnil zvukový záznam z výsluchu

maloletej, mal v takomto prípade z dôvodu vhodnosti a účelnosti vyhotoviť o tomto procesnom úkone
zápisnicu (§ 98 ods. 1, § 99 ods. 1 CSP), uviesť v nej podstatný obsah vyjadrenia maloletej a účastníkov
konania s jej obsahom oboznámiť (aj keď priama povinnosť vyhotoviť zápisnicu z ustanovení CSP súdu
nevyplýva). K prítomnosti psychologičky pri výsluchu dieťaťa na súde odvolací súd udáva, že ak sudca,
ktorý vykonáva priamy dôkaz na súde zisťovaním názoru maloletého dieťaťa zváži, že je potrebná

podporná odborná pomoc pri vedení výsluchu, je prítomnosť psychologičky súdu opodstatnená, avšak
v každom prípade psychologička súdu nemá oprávnenie robiť hodnotiace závery a odporúčania pre
rozhodnutie súdu, založené na poznatkoch získaných z rozhovoru s maloletým dieťaťom, ktoré patria
výlučne do kompetencie znalca. Z obsahu spisu vyplýva, že správu o výsluchu maloletej na súde spísala
psychologička Krajského súdu v Trnave, ktorá obsahuje jej vlastné hodnotiace závery a odporúčania

pre rozhodnutie súdu, z ktorých súd následne pri rozhodnutí o zverení a úprave styku vychádzal a na
ktorých svoje rozhodnutie založil (ods. 19 rozsudku). Súdu prvej inštancie je potom potrebné vytknúť to,
že sa bližšie nezaoberal hodnotením výpovede maloletej pred súdom napriek zisteniu, že maloletá bola
k vyjadreniam v neprospech matky motivovaná otcom a neodstraňoval rozpor vyplývajúci z vyjadrenia
maloletej pred sociálnou pracovníčkou Mestského úradu L. dňa 09.08.2024 len s rozdielom 10 dní od

vykonaného výsluchu súdom (maloletá si nevedela spomenúť na žiadne previnenie matky od januára
2024, okrem toho, že ju prehovára aby s ňou odišla v rámci dočasne upraveného styku a maloletá si
nepraje aby ju niekto prehováral, vyjadrila obavu, že by na Slovensku už zostala, avšak ak by sa rodičia
dohodli mohla by sa u rodičov po týždni striedať). Pri rozhodnutí o úprave styku matky s maloletou súd
prvej inštancie vychádzal z odmietania matky maloletou (čím odôvodňuje aj výrazné obmedzenú úpravu

osobnéhokontaktumatkysmaloletou),adôvodívýpoveďoumaloletejnasúde,zktorejvšakokreminého
vyplýva, že okolnosť z ktorej má maloletá obavu, (že ju matka nevráti), maloletá komunikuje tak, že jej to
povedal otec. Súd prvej inštancie pracuje so zistením, že maloletá nemá k matke dôveru a tento záver
ustaľuje iba na základe výsluchu maloletej na súde dňa 20.08.2024 a nesprávne z hodnotiacich záverov
psychologičky Krajského súdu v Trnave, avšak tento dôkaz, pri zistení vedomej manipulácie vyjadrení

maloletej otcom, nemohol byť nosným pre prijatie záverov súdu prvej inštancie. Preto rozhodnutie súdu
vzmyslejehoodôvodneniaods.34a36 niejeudržateľné.Odvolacísúdnijakonespochybňujevzájomné
blízke citové väzby medzi maloletou a otcom ani schopnosť otca sa o maloletú postarať a vychovávať
ju, ani skutkovú okolnosť, že maloletá sa opakovane vyjadrila v prospech osobnej starostlivosti otca.
Avšak úlohou súdu prvej inštancie bolo vzhľadom na okolnosti zistené výsluchom maloletej na súde

vyhodnocovať a posudzovať príčiny zásadnej zmeny v jej vyjadreniach a vysporiadať sa aj s otázkou
ich objektivity, ako aj to, či otec dostatočne rešpektuje rolu matky v živote maloletej a je dostatočne
spolupracujúcim rodičom pri udržiavaní a budovaní vzájomných vzťahových a citových väzieb medzi
matkou a maloletou.

36. Za takto zisteného skutkového stavu, vo vzťahu k hodnoteniu relevancie zisťovaného názoru
maloletej (na ktorom svoje rozhodnutie založil), s poukazom na zistené rozpory, ktoré vyplynuli
pri rozhovoroch s maloletou v domácom prostredí prostredníctvom sociálnych pracovníkov a zo
zisťovaného názoru dieťaťa súdom, s odstupom pár dní, za stavu, že maloletá sa od 29.01.2024nachádzala v osobnej starostlivosti otca, pod jeho vplyvom ako rezidenčného rodiča a bez primeraného
kontaktu s matkou, sa javí byť nevyhnutné ozrejmenie podstatných skutkových okolností na posúdenie
ktorých treba odborné znalosti a skúsenosti. V ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie bude potrebné

pre objektivizáciu vzťahových pomerov v rodine doplniť znalecké dokazovanie. Z dôvodu vhodnosti súd
prvej inštancie zváži ustanoviť súdnu znalkyňu, ktorá už maloletú a rodičov v tomto konaní vyšetrila
a môže tak vyhodnotiť dôvody a príčiny zmeny postoja maloletej k matke ako aj dôveryhodnosť jej
vyjadrení. Zistenia a odporúčania znalca môžu byť nápomocné aj pre rodičov alebo ďalší postup súdu,
pri prípadnej potrebe obnovy vzťahu matky a maloletej.

37. Vo vzťahu k určeniu výživného odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti

a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom

odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení

podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch
najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

38. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine).
Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred

akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o
rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami
môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho
primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr.

výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho
úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností
a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo
k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto
povinnosti.

39. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,

spôsobuaobsahujehoprípravynabudúcepovolanieacelkovéuplatnenievspoločenskomživote,výšky
eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti,
sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov.

40. Ďalej zdôrazňuje, že aj pri rozhodovaní o určení výživného rodičov k maloletým deťom je konajúci

súd podľa § 35 CMP povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia
sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí
smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného povinného rodiča
na maloleté dieťa , ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j. k skúmaniu a dôslednémuposúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a rozsahu odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami
Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo

najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť však dosiahnutá bez
účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností
( povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). Súd si ale nemusí aj
v prípade zhodných skutkových tvrdení účastníkov tieto osvojiť za predpokladu, ak má o nich vážne
pochybnosti, a ak sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. V nadväznosti na uvedené dodáva, že

pri bežných nákladoch maloletých detí (napr. obuv, ošatenie, strava , hygienické potreby, drogéria,
voľný čas, bežná zdravotná starostlivosť a pod.), môže súd vychádzať zo všeobecných poznatkov o
cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom veku a pri
porovnateľnej životnej úrovni rodičov, keď iný postup súdu by bol v rozpore so záujmami maloletých detí.

41. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení a výške výživného na maloletú odvolací

súd vo veci, v ktorej nie je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nevykonal relevantné dokazovanie na posúdenie zákonných kritérií určovania výživného na
maloleté dieťa (§ 62, § 75 ods.1 Zákona o rodine) tieto následne vôbec nevyhodnocoval, a vec
nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na preukázanie majetkových
a zárobkových pomerov na strane oboch rodičov, nezisťoval osobné náklady rodičov, neporovnával ich

životnú úroveň a napokon neustálil ani rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletej. Z obsahu
spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nemal pre svoje rozhodnutie dostatočne preukázaný príjem rodičov
za posudzované obdobie, a to od podania návrhu matky dňa 16.12.2019 do konečného rozhodnutia
(neustálil ich čistý priemerný mesačný príjem), ktorý na strane otca nezisťoval vôbec a na strane
matky vychádzal iba z lustrácie v Sociálnej poisťovni a konštatoval, že bola zamestnaná v N. E., B. od

01.03.2021 do 19.06.2024, v P., N. od 02.01.2024 do 26.06.2024, v A. D., B. od 2/2024 do 21.06.2024,
ktoré pracovné pomery ukončila dohodu k 19.06.2024, k 21.06.2024 a k 26.06.2024. Následne aj
s poukazom na vyjadrenie matky, že si hľadá prácu s príjmom aspoň 800 eur netto mesačne, určil
výživné s poukazom na potencionalitu jej príjmov. Túto však osobitne nehodnotil a to z pohľadu veku,
vzdelania, zdravotného stavu, doposiaľ vykonávanej praxe a pod.. Odvolací súd zdôrazňuje, že nestačí

príjem zisťovať iba prostredníctvom lustrácie zo Sociálnej poisťovne, z údajov ktorých nevyplývajú
potrebné zistenia o priemernom čistom mesačnom príjme, zložkách mzdy a pod.. Nezisťoval majetkové
pomery rodičov a aký majú tieto zistenia vplyv na výšku výživného, hoci v odôvodnení rozhodnutia
uvádza, že z tohto kritériá pri rozhodnutí vychádzal. Súd prvej inštancie neustálil rozsah odôvodnených
potrieb maloletej vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých

pravidelných a nepravidelných platieb tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné,
tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť,
náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež
aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu
k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, so zohľadnením práva

dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa
na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových
schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky,
plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa v závislosti od veku dieťaťa a pod.).
V odôvodnení rozhodnutia teda aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu absentuje zaoberanie sa a dôsledné

skutkové a právne vyporiadanie sa s predpokladmi určovania výživného na maloleté dieťa. Uvedené
závažné nedostatky bez ďalšieho znamenajú, že prijaté rozhodnutie o výživnom na maloletú, ktoré
je potrebné právne posúdiť podľa ust. § 62, § 75, Zákona o rodine, je posudzujúc ho vo vzťahu
k odôvodneniu rozsudku, bez toho, aby bolo rozhodnuté o výživnom za celé posudzované obdobie (od
podania návrhu matky), v ktorom absentujú podstatné skutkové závery a ich následné právne posúdenie

(za takéto nie je možné považovať na v ods. 41, 43 a 44 konštatované niektoré skutkové zistenia)
nedostatočné, nezohľadňujúce a plne opomínajúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti,
čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho
základu prijatého rozhodnutia. Navyše súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu matky, ktorého súčasťou
je určenie výživného na maloletú za obdobie od podania návrhu a za obdobie výkonu jej osobnej

starostlivosti.

42. Za popísanej situácie možno uzavrieť, že v súdenej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlok porušeniu práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné náležitosti
predpísané v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú dostatočné relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Tento
nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti dokazovania) odvolacím súdom, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok, už len z tohto dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal inými dôvodmi odvolania
matky, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. §
391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

43. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky na ktoré
odvolací súd poukázal v ods. 34 a nasl. tohto rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného
na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 CMP). Odstráni vyššie uvedené pochybenia vo vzťahu k
ustáleniu možnosti zverenia maloletej, bude vyhodnocovať rodičovské zručnosti otca a matky a to vo

vzťahu ich schopností vzájomne komunikovať a akceptovať v živote maloletej druhého rodiča, bude
vyhodnocovať aj bezdôvodné odmietanie spolupracovať pri výchove maloletej u každého z rodičov
a taktiež aj okolnosti tvrdené matkou o zamedzovaní jej v kontakte s maloletou zo strany otca. Pri otázke
zverenia maloletej vezme do úvahy najmä naplnenie potrieb maloletej v rámci psychickej aj fyzickej
oblasti tak, aby bol zabezpečený jej spokojný, bezpečný a harmonický vývin a súčasne bude vychádzať

z článku 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Pri tejto úvahe zohľadní vývoj rodinnej
situácie. Dôsledne prešetrí rodinné zázemie matky ako aj podmienky pre výkon osobnej starostlivosti
o maloletú, k preukázaniu skutkových okolností zváži vykonanie dôkazu výsluchom svedka J. K., ktorý

sa s matkou spoločne stará o ich maloletého syna a môže objasniť skutkový stav vo vzťahu k osobných
pomerom matky. Nariadi doplňujúce znalecké dokazovanie najmä za účelom zistenia, aký je súčasný
psychický stav maloletej, jej emocionálna, intelektová a mentálna úroveň, jej schopnosť vyjadriť svoj
názor pri komunikácii s rodičmi, jej správanie pri vzájomnej interakcii s matkou a otcom, jej vzťah ku
každému z rodičov so zohľadnením dynamiky tohto vzťahu od posledného znaleckého dokazovania (ZP

č. 20/2022, zo dňa 27.04.2022), či sú citové potreby maloletej zo strany rodičov naplnené, akú úlohu v jej
vývine/ živote zastáva matka a otec, či rodičia rešpektujú osobnosť maloletej, jej názory, zdravotný stav,
aký je aktuálny psychický stav matky a otca, vzťah rodičov k maloletej a aká je dynamika tohto vzťahu,
aký dopad má na psychické prežívanie a vývoj maloletej nerealizovaný styk s matkou, akým spôsobom
je vhodné rozvíjať vzťah medzi matkou a maloletou, aká je úloha rodičov v tomto smere a odporúčané

postupy, možno u maloletej identifikovať známky manipulácie jedným alebo druhým rodičom, sú rodičia
schopní akceptovať a rešpektovať význam role druhého rodiča vo vzťahu k starostlivosti o maloletú
a rozvíjať jej vzťah k druhému rodičovi, ako aj vzájomnej komunikácie a kooperácie ohľadne výchovy
a zabezpečovania potrieb maloletej. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania v čase svojho
rozhodnutia zváži opätovné zisťovanie názoru maloletej a tento riadne vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu

vyhodnotí. Zistené podstatné skutkové okolnosti bude posudzovať aj vo vzťahu k úprave styku maloletej
s rodičom, ktorému nebude zverená do osobnej starostlivosti.

44. Pri rozhodnutí o výživnom na maloletú bude povinný zohľadniť zákonné kritéria určovania výživného
na maloleté dieťa (§ 62, § 75 ods.1 Zákona o rodine) vo vyššie naznačenom smere. K predmetnej otázke

vykoná relevantné dokazovanie za celé posudzované obdobie od podania návrhu matky, t.j. za obdobie
kedy osobnú starostlivosť o maloletú vykonávala matka a kedy ju vykonával otec. Ustáli čistý mesačný
príjem rodičov na základe relevantného dokazovania, potvrdením o ich príjme za celé posudzované
obdobie, vykoná dokazovanie na preukázanie ich majetkových pomerov, ich schopností a možností,
výšky životnej úrovne. Potrebné relevantné listinné dôkazy (pri prípadnej nespolupráci rodičov) zadováži

sám v zmysle § 36 CMP. Ustáli výšku mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletej. Rozhodne
o návrhu matky na určenie výživného na maloletú v zmysle jej návrhu na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností. V posudzovanej veci bude potrebné vo vzťahu k pomerom maloletej čo do druhu
a výšky ustáliť rozsah odôvodnených nákladov za obdobie od podania návrhu do 31.08.2022 a od
01.09.2022, kedy maloletá nastúpila povinnú školskú dochádzku a vyhodnotiť, či táto okolnosť má vplyv

na výšku výživného. Uvedie, ktoré matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné,
či niektoré z nich považuje za dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo. Pri preukázaní zmeny pomerov
relevantnejpreposúdenievýškyvýživnéhoktorámuvyplyniezaposudzovanéobdobie,výškuvýživného
odstupňuje. Bude zisťovať a vyhodnotí osobné mesačné náklady rodičov s poukazom na ich životnúúroveň, rovnako aj prípadné náklady rodičov na pôžičky alebo hypotekárne úvery, ich nevyhnutnosť a to
v kontexte § 62 ods. 5 Zákona o rodine. U oboch rodičov pri hodnotení majetkových pomerov a iných
majetkových hodnôt posúdi, či nedošlo k ich podstatnej zmene počas obdobia celého súdneho konania.

45. Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na
vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní
účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo
§ 220 ods. 2 CSP, tzn. je v ňom povinný uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel

svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov rodičov, riadne vysvetlí, ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných
podmienok posudzovaných vo vzťahu k rozhodnutiu o osobnej starostlivosti o maloletú ako aj vo vzťahu
k výživnému, t.j. pri dôslednom posúdení majetkových, finančných, osobných pomerov na strane oboch
rodičov, ako aj ich schopností a možností, a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa a ich výšky pri zohľadnení podstatných zmien ku ktorým došlo v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie (ako napr. nástup maloletej na povinnú školskú dochádzku) ako aj počas odvolacieho
konania, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného
nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

46. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

47. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a
v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).