Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119461553
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6119461553.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: IMMO Service Group, s.r.o., IČO:
36 740 012, so sídlom Tomášikova 50/E, Bratislava, zast. Matejka Friedmannová s.r.o., IČO: 47 248
998, so sídlom Dunajská 48, Bratislava, proti žalovanému: U.. E. U., O.. XX.XX.XXXX, V. F. T. XX/G,
V., zast. AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 998 215, so sídlom Pri Habánskom mlyne 16,
Bratislava, o zaplatenie 4.524,47 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 2.7.2024, č. k. 23C/41/2020-243, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku II. mení tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.377,21 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.070,43 eur od 16.12.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.365,53 eur od 27.10.2019 do
31.3.2020, 5 % ročne zo sumy 1.273,64 eur od 1.4.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.088,51
eur od 27.10.2019 do 31.3.2020, 5 % ročne zo sumy 1.033,14 eur od 1.4.2020 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti napadnutého výroku II., v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.070,43 eur za deň 15.12.2017, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 147,26 eura (výrok
I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi
v časti, v ktorej konanie zastavil, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok III.) a žalovanému, v časti, v ktorej žalobu zamietol, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 2, § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zák. č. 182/1993 Z. z.“),
§ 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len
„OZ“) a vykonané dokazovanie odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcom. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je právnickou osobou, ktorá ako právny

nástupcaspoločnostiDOMUSsprávanehnuteľností,s.r.o.,IČO:44878656,StaréGrunty26,Bratislava,
vykonáva v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. správu bytového domu CUBICON so súp. č. XXXX
v V., a to na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
dňa 8.12.2016. Na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú podľa§ 52 ods. 1 a nasl. OZ, je žalobca aktívne vecne legitimovaný vymáhať od žalovaného nedoplatky
na byte a nebytovom priestore. V konaní nebolo sporným, že žalovaný je v zmysle zmluvy o výkone
správy ako vlastník bytu a nebytového priestoru povinný platiť na účet domu mesačne preddavky do

fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru
(zálohové platby, resp. mesačné preddavky) do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Spornou bola v konaní výška dlhu 4.524,47 eura, po čiastočnom späťvzatí v sume 4.377,21 eura, ktorú
žalovaný rozporoval z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a následne ani žalobca pred podaním
žaloby nepredložili žalovanému a ani súdu žiadne relevantné doklady preukazujúce, že vyúčtovania

úhrad za plnenia za dané obdobie boli správcom riadne vykonané a obsahujú všetky predpísané
náležitosti.

3. V teoreticko- právnej rovine súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na to, že úspech strany v spore je
podmienený unesením dvoch bremien, a to bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom. Strany sporu
sú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, iniciatíva pri navrhovaní a zabezpečovaní

ktorých je zásadne na stranách sporu. Neoznačenie dôkazov potrebných na preukázanie svojich tvrdení
vedie k nepriaznivým dôsledkom rozhodnutia súdu. Rovnaké dôsledky postihujú aj tú stranu, ktorá
síce dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení navrhla, avšak ich hodnotenie vykonané súdom dospelo k
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je spoľahlivo preukázané (súd tvrdenie nepovažuje za pravdivé)
ani na základe navrhnutých dôkazov, prípadne na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V intenciách prejedávanej veci sa plne stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že nie je zrejmé, z akých účtovných dokladov vychádzal predchádzajúci správca pri
vyúčtovaní roka 2016, keď nedoplatok vo vyúčtovaní k 31.12.2016 vyčíslil na sumu 6.641,87 eura, stav

konta k 31.12.2016 je vo vyúčtovaní uvedený ako - 4.311,44 eura a nedoplatok v sume - 2.330,43
eura. Rovnako pri vyúčtovaní za rok 2017 vyhotovenom už žalobcom, kde nedoplatok predstavuje sumu
-8.382,51 eura, nie je zrejmé, z akých dokladov vychádzal žalobca pri výpočte stavu konta k 30.4.2018 v
sume - 7.519,63 eura. V porovnaní s výpočtom stavu konta k 31.12.2016, kde bol stanovený nedoplatok
- 4.311,44 eura, k nárastu konta za 16 mesiacov došlo o sumu 3.208,19 eura. Rovnako za nejasné

označil z akých údajov vychádzal žalobca pri konečnom vyúčtovaní za rok 2018 pri vyčíslení stavu
konta platieb vlastníka k 30.11.2018 v sume 9.230,71 eura, nakoľko v porovnaní so stavom konta v
predchádzajúcom období došlo k opätovnému nárastu. Uviedol, že žalobca aj napriek tvrdeniam, že
nedoplatky žalovaného z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 2016, 2017 a
2018 vyplývajú a sú zrejmé z predložených listinných dôkazov, pričom vyúčtovania obsahujú položkovo

definovanéskutočnénákladyaúdajeoplatbáchžalovaného,svojetvrdeniapodľaprvoinštančnéhosúdu
nepreukázal. V konaní síce predložil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016, ktoré
vyhotovil jeho právny predchodca, táto listina však neobsahuje podrobnú históriu platieb, informácie o
platbách na druhej strane vyúčtovania sú stručné a nedostatočné, údaj o počiatočnom stave k 1.1.2016
s uvedením zostatku - 4.571,44 eura je nepreskúmateľný. K vyúčtovaniu za rok 2017 na tretej strane

žalobca pripojil informácie o platbách za rok 2017 a 2018, tieto sú neprehľadné a je z nich zrejmé, že
žalobca do zostatku preniesol vyúčtovaný dlh z roku 2016, a to rovnako aj vo vzťahu k vyúčtovaniu
za rok 2018. Poukázal tiež na to, že od roku 2019 nemá žalovaný, aj napriek žalobcom uvádzanému
dlhu za minulé zúčtovacie obdobia, evidované žiadne nedoplatky. Zhrnul tak, že žalobca nepredložil
žiadne dôkazy na preukázanie svojho nároku a ak ako nový správca nemá potrebnú prehľadnú históriu

platieb žalovaného za obdobie výkonu správy svojho právneho predchodcu, vo vzťahu k rokom 2016 a
2017, nemohol ani preukázať, kedy a ako tvrdené nedoplatky žalovaného vznikli. Sám žalobca pritom v
reakcii na vyjadrenie žalovaného k predžalobnej výzve uviedol, že nevie poskytnúť relevantné účtovné
doklady. Spoľahlivo a bez pochybností tak nemal v konaní za preukázaný vznik a existenciu splatného
nedoplatku žalovaného za roky 2016- 2018, pričom nedoplatok za rok 2016 bol zaúčtovaný ďalej do

vyúčtovaní za roky 2017 a 2018. Ak aj právny predchodca žalobcu k počiatočnému stavu k 1.1.2016
evidoval dlh žalovaného vo výške 4.571,44 eura, ako vyplýva z informácie o platbách vo vyúčtovaní za
rok 2016, tento následne nemôže tvoriť nárok z vyúčtovaní za rok 2017 a 2018, nakoľko bol nejasný a
nepreskúmateľný, žalobca dôkazy na preukázanie dôvodnosti nedoplatku nepredložil. Ak má správca pri
vyúčtovaní zohľadniť dlhy vlastníka, nemôže bez relevantného právneho úkonu zohľadňovať len zistený

celkový aktuálny stav záväzkov. V prípade, že žalobca prebral správcovstvo po inom subjekte, mal podľa
súdu trvať na predložení dokumentácie, ktorou by vedel preukázať vznik a výšku dlhov jednotlivých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na záver súdu o neunesení dôkazného bremena nemá vplyv
ani skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania uznal a zaplatil časť istiny vo výške 147,26 eura titulomnedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním garážového stojiska za roky 2017 a 2018.
Neobstojí argumentácia žalobcu, že uznaním a zaplatením nedoplatku za užívanie garážového stojiska
si je žalovaný vedomý aj nedoplatkov za užívanie bytu a ak žalovaný vyúčtovanie za garážové stojisko

považujezasprávnevyhotovené,vyplývaztohoajsprávnosťvyúčtovanízabyt,nakoľkobolivyhotovené
rovnakým spôsobom. O nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti rozhodol podľa § 256 ods.
3 CSP, keď žalovaný zaplatením časti žalovanej sumy zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli.
V časti, v ktorej žalobu zamietol, s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi podľa zásady
úspechu nárok na plnú náhradu trov konania.

4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmeniť tak, že súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.377,21 eura s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.070,43 eura od 15.12.2017 do zaplatenia, 5 % ročne
zo sumy 1.365,53 eura od 27.10.2019 do 31.3.2020, 5 % ročne zo sumy 1.273,64 eura od 1.4.2020

do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.088,51 eura od 27.10.2019 do 31.3.2020, 5 % ročne zo sumy
1.033,14 eura od 1.4.2020 do zaplatenia a žalobcovi súčasne prizná nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne vykonal dokazovanie a z toho
dôvodu dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný aj napriek tomu, že zo strany žalobcu
došlo opakovane k podrobnému vysvetleniu jednotlivých položiek vyúčtovania (v mailovej komunikácii z

4.11.2019 a vo vyjadrení k odporu zo dňa 3.9.2020), tvrdil, že mu nie je zrejmé, z čoho žalobca vychádzal
pri výpočte istiny. Opakovane namietal údajnú nesprávnosť vo výpočtoch a umelé navyšovanie dlhu,
pričom nešpecifikoval chyby vo výpočtoch a akým spôsobom mal byť umelo navyšovaný jeho dlh.
Účelovožalovanýnapriekvšetkémutvrdil,žezvyúčtovaniazabytzarok2017evidujenedoplatok862,88
eura a z vyúčtovania za byt v roku 2018 eviduje preplatok vo výške 282,06 eura. V mailovej komunikácii

z 4.11.2019 žalobca transparentne a dostatočne vysvetlil žalovanému, že daný preplatok a nedoplatok
je vypočítavaný v prípade, ak vlastník bytu uhrádza zálohové platby tak, ako ich žalobca ako správca
nastavil na dané obdobie. To znamená, že ak by žalovaný napríklad v roku 2018 uhrádzal zálohové
platby (predpis) tak, ako je uvedené na str. 2 vyúčtovania za byt za rok 2018, vznikol by mu za rok 2018
preplatok vo výške 282,06 eura. Z evidencie platieb na str. 2 vyúčtovania za byt za rok 2018 je však

zrejmé, že žalovaný za mesiac marec, jún a júl nezaplatil zálohovú platbu a v ostávajúcich mesiacoch
neuhradil zálohovú platbu v plnej výške. Očakávania, že pri neuhrádzaní zálohových platieb bude mať
žalovaný preplatok, označil za absolútne absurdné. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie disponoval
všetkými potrebnými dokumentmi, stotožnil sa v plnej miere s obranou žalovaného, na ktorú ako na
absurdnúaničímnepodloženúnemalpodľažalobcuprihliadať.Žalovanývkonanížiadneplatby,ktoréby

správcovi uhrádzal, a ktoré by pokryli dlh, nepreukázal. Súd mal tak pri vykonávaní dôkazov vychádzať
len z tých, ktoré mu strany predložili a pri hodnotení jednotlivých vyúčtovaní za byt muselo byť súdu
zrejmé, že žalovaný nevykonáva pravidelné úhrady zálohových platieb a dlh neuhradil ani dodatočne po
viacerých výzvach zo strany žalobcu, čím sa dostal aj do omeškania. Aj napriek zrejmým skutočnostiam
však súd prvej inštancie vyhodnotil vyúčtovania za byt ako nejasné, pričom argumentoval číslami,

ktoré nie sú rozhodujúce pre výpočet dlhu žalovaného. Absolútne opomenul vykonať dôkaz navrhnutý
oboma stranami sporu, a to mailovú komunikáciu z 4.11.2019, s ktorou sa nijako nevysporiadal. Pri
hodnotení dôkazov súd prvej inštancie odkazoval na sumy nesúvisiace s uplatňovanou pohľadávkou
a nevysporiadal sa s výpočtami žalobcu, ktoré jasne a transparentne odôvodňujú právny nárok na
istinu. Žalobca tento nárok preukázal prostredníctvom jednotlivých vyúčtovaní nákladov spojených s

užívaním bytu za roky 2016-2018. Jednotlivé sumy opakovane odôvodňoval tak, aby bolo súdu zrejmé,
z čoho pozostáva pohľadávka (napr. v podaní z 3.9.2020 bol uvedený podrobný výpočet nedoplatkov
za jednotlivé roky). Opakovane tiež v konaní uvádzal, že jednotlivé vyúčtovania majú na str. 2 prílohu
k vyúčtovaniu, kde sú uvedené jednotlivé výpočty konkrétnych položiek vymáhaných vyúčtovaním. Je
zrejmé, že žalovaný nedoplatky evidované vo vyúčtovaniach za užívanie nebytového priestoru za roky

2017 a 2018 hradil bez akýchkoľvek námietok spočívajúcich v neprehľadnosti. Vyúčtovania za nebytový
priestor sú pritom rovnako generované ako vyúčtovania za byt. Pre žalobcu je nepochopiteľné, aké
nejasnosti namieta žalovaný pri vyúčtovaniach za byt, keď vyúčtovania za nebytový priestor sú mu
zrejmé, čo sám v konaní konštatoval.

5. V ďalšom žalobca namietal porušenie základných práv žalobcu a ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome CUBICON. Uviedol, že konaním žalovaného dochádza k
porušovaniu práva vlastniť majetok ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov garantovaného
čl. 20 Ústavy SR. Vydaním nadutého rozsudku došlo k porušeniu práva vlastniť majetok ako i právana spravodlivé súdne konanie garantovaného v čl. 46 Ústavy SR. Neuhrádzanie zálohových platieb
zo strany žalovaného spôsobuje kumuláciu dlhu na účte žalovaného evidovaného u žalobcu ako
správcu. Tento dlh je automaticky uhrádzaný zo spoločného fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého

pravidelne prispievajú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí si plnenia
svoje povinnosti uvedené v § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. a v čl. V. ods. 2 písm. a) zmluvy o
výkone správy. V praxi tak dlh žalovaného spláca v pomernej miere každý poctivý vlastník bytu alebo
nebytového priestoru a žalovaný vyhýbajúc sa svojim povinnostiam ukracuje ostatných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov o finančné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv. Prvoinštančný súd

sa vydaním napadnutého rozsudku podieľa na porušovaní práva na majetok poctivých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Pokrývaním nedoplatkov z fondu prevádzky, údržby a opráv žalovaný požíva
neprimerané výhody, ktoré mu nepatria, a to na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
a ak by tak činil každý vlastník, v budúcnosti by nebolo možné uhradiť napríklad servis výťahu v prípade
jeho poškodenia.

6. Prvoinštančnému rozsudku vytkol aj nepreskúmateľnosť a s ňou spojené porušenie práva na
spravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnou argumentáciou
žalobcu týkajúcou sa spôsobu výpočtu pohľadávky, pričom zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca
nepreukázal spoľahlivo a bez pochybností vznik a existenciu splatného nedoplatku. Žalovaný pritom
uplatnil svoje práva neefektívne, nakoľko jeho argumentácia je plytká, bez akéhokoľvek odkazu na

znenie relevantných zákonných ustanovení a ustanovení zmluvy o výkone správy, založená je iba na
všeobecnom popieraní výpočtu nedoplatkov bez reálneho uvedenia, kde urobil žalobca pri výpočte
chybu. K tvrdeniu uvedenému v ods. 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku podotkol, že vyjadrenie,
že nevie predložiť relevantné účtovné doklady sa týka len vyúčtovania za byt za rok 2016, vzhľadom na
to, že pôvodný správca nepredložil faktúry vrátane vyúčtovaní za predchádzajúce roky avšak z výpisu

z účtu boli náklady vynaložené na rok 2016 zrejmé. Poukázal tiež na to, že ak žalovaný nesúhlasil s
vyúčtovaniami, bol povinný v zmysle čl. V. ods. 1 písm. d) zmluvy o výkone správy tieto reklamovať
v lehote 10 dní od ich doručenia, čo nevykonal, a preto jeho všeobecné popieranie vyúčtovaní až v
súdnom konaní označil za účelové. Zároveň bol žalovaný oprávnený nahliadnuť do fakturácie nákladov
na bytový dom v sídle správcu, čo rovnako nikdy nevykonal a nemal si tak možnosť zabezpečiť

dokumentáciu pre riadne rozporovanie vyúčtovania. V ďalšom zdôraznil, že pod právo na súdnu ochranu
je možné subsumovať aj princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Na Mestskom
súde Bratislava IV (a na býv. Okresnom súde Bratislava IV) prebehlo niekoľko desiatok súdnych
konaní s totožným skutkovým stavom, v ktorých súd žalobe vyhovel. Totožný skutkový stav spočíval v
porušení povinností žalovaného uhrádzať zálohové platby podľa predpisu žalobcu, čím vo vyúčtovaní

žalovanému vznikol dlh, ktorý si žalobca súdnou cestou vymáhal. Pri totožných skutkových okolnostiach
súd stanovil povinnosť zaplatiť dlh spolu s príslušenstvom (príkladmo rozsudok zo dňa 29.9.2020, č. k.
40C/21/2020-156, v ods. 7. a 8. ktorého sa súd transparentne vysporiadal s argumentáciou sporových
strán, rozsudok zo dňa 25.2.2020, č. k. 4C/236/2015-160 - ods. 10., 12. a 14.). Žalobcovi potom nie
je zrejmé, prečo v danom prípade mal súd prvej inštancie právny titul a splatnosť pohľadávky za

nepreukázaný, ak rozhodovacia prax prvoinštančného súdu je jasná a v prospech žalobcu. Prípadný
odklon bol súd prvej inštancie povinný riadne odôvodniť.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie podľa neho vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností. V ďalšom citoval a zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v
replike zo dňa 11.11.2019 a vo vyjadrení zo dňa 4.12.2020. Poukázal tiež na to, že skutočnosti uvedené
vo vyúčtovaniach žalobcu sú v rozpore s tým, čo si pôvodne uplatňoval voči žalovanému v upomínacom
konaní a na porušenie povinností správcu bytového domu podľa § 8a ods. 2, § 9 ods. 6 zák. č.
182/1993 Z. z. a obsahové náležitosti správy o činnosti správcu, predmetom ktorej je správa o finančnom

hospodárení za celý bytový dom, a ročného vyúčtovania vzťahujúceho sa na konkrétny byt. Ročné
vyúčtovanie však žalobca v súdnom konaní nepredložil. Záverom poukázal na spotrebiteľský status,
ktorý požíva.

8.Žalobcavodvolacejreplikeuviedol,žežalovanýopakovanezavádzasúdnezrozumiteľnýmivýpočtami

a odkazuje bez citácie na údajné tvrdenia žalobcu. Opakovane rozporuje sumu 4.311,44 eura evidovanú
ako stav konta k 31.12.2016 pred vyúčtovaním, na ktorú si v súdnom konaní žalobca nárok neuplatňuje.
Z vyúčtovania za rok 2016 je zrejmé, že v danom roku žalovaný uhradil len sumu 260 eur. Vyúčtovanie
za predmetný rok v zmysle informácií o platbách uvádza, že stav na konte bytu k 1.1.2016 predstavovalnedoplatok v sume 4.571,44 eura (táto suma sa v žalobe neuplatňuje). V priebehu roka 2016 boli
skutočné náklady na byt v sume 2.330,42 eura, čo po odpočítaní sumy vo výške 260 eur predstavuje
navýšenie dlhu o nedoplatok 2.070,43 eura a tak sa konto bytu zvýšilo na sumu celkového nedoplatku

6.641,87 eura. Rozdiel skutočných nákladov a predpísanej zálohy označený na str. 1 vyúčtovania za rok
2016 vo výške 2.330,43 eura je reflektovaný v položkách „Stav konta k 31.12.2016 pred vyúčtovaním“
a „Nedoplatok po vyúčtovaní k 31.12.2016“, ktoré určujú celkový stav bytu za všetky roky. Racionálne
nemožno očakávať, že žalovaným uhradená suma 260 eur za užívanie bytu po výmere podlahovej
plochy 70,32 m2 pokryje ročné náklady na byt. Správca preto pri vymáhaní nároku pracuje výlučne

s údajom označeným ako SKUTOČNÝ NÁKLAD uvedený na str. 1 a PLATBA uvedený na str. 2
vyúčtovania za byt za rok 2016, nakoľko je logické, že od skutočného nákladu za užívanie sa odpočítajú
úhrady vykonané vlastníkom bytu. Za rok 2016 tak žalobca eviduje dlh žalovaného vo výške 2.070,43
eura. Pokiaľ sa týka vyúčtovania za rok 2017 žalovaný opakovane pracuje so sumou 8.382,51 eura
označenou vo vyúčtovaní ako „Konečné vyúčtovanie vlastníka“. Žalobca svoj nárok však neopiera
o výpočty z automatizovaného systému aplikácie, ktorá pracuje aj s nedoplatkami žalovaného za

všetky predchádzajúce účtovacie obdobia. Opätovne zdôraznil, že nárok exaktne preukazuje rozdielom
skutočných nákladov na užívanie bytu a žalovaným vykonaných platieb. Pre rok 2017 bol správcom
vystavený predpis na sumu 103,22 eura a žalovaný vykonal v danom roku platby v sume 827,88
eura, pričom skutočné náklady boli správcom vypočítané na sumu 2.101,52 eura. Nedoplatok vo
výške 862,88 eura, ktorý je vyúčtovaný pre prípad, ak by vlastník uhrádzal všetky predpísané zálohy

v plnej výške, je reflektovaný v položkách „Stav konta platieb vlastníka k 30.4.2018“ a „Konečné
vyúčtovanie vlastníka“. Správca za rok 2017 eviduje dlh žalovaného vo výške 1.273,64 eura (platby
v sume 827,88 eura - skutočné náklady v sume 2.101,52 eura). Vo vzťahu k roku 2018 žalobca
namietal, že žalovaný klamlivo odkazuje na tvrdenia žalobcu, ktoré v konaní nikdy nezazneli a sú zjavne
zavádzajúce, keď uvádza: „K vyúčtovaniu za rok 2018 uvádzate, že rozdiel v sume -

8.948,65 eura vyplýva z rozdielu medzi skutočnými nákladmi a predpísanými zálohami“. Pre rok 2018
bol správcom vzhľadom na predchádzajúce nedoplatky nastavený predpis na sumu 197,60 eura a svoj
nárok za predmetný rok žalobca rovnako preukazuje rozdielom medzi skutočnými nákladmi a platbami
vykonanýmižalovaným.Zevidencienastr.2vyúčtovaniazarok2018jezrejmé,žežalovanýanizajeden
kalendárny mesiac neuhradil predpis v plnej výške. V roku 2018 vykonal úhrady spolu v sume 1.056

eur, pričom skutočné náklady za užívanie bytu predstavovali sumu 2.089,14 eura a dlh tak predstavuje
sumu 1.033,14 eura. Pokiaľ vo vyjadrení žalovaný uvádzal, že žalobca umelo navyšuje predpisové
platby, tak žalobca uviedol, že výšku zálohového predpisu nastavuje na základe stavu vyúčtovania za
predchádzajúce obdobia, tak ako mu to prikazuje zákon a zmluva o výkone správy. Preddavky sú de
facto len zálohovými platbami, ktoré ostatní vlastníci pravidelne uhrádzajú podľa zálohových predpisov

vystavených správcom na základe odhadu, ktorý však vychádza z vyúčtovania nákladov domu za všetky
plnenia z predchádzajúceho obdobia. K zmene cien ovplyvňujúcich výšku plnení môže dôjsť aj na
základe zmeny právnych predpisov regulujúcich ceny najmä kľúčových energií ako teplo, plyn, voda a
elektrina, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie a prevádzku v každom bytovom dome. Z vyúčtovania za
byt za rok 2018 je pritom zrejmé, že správca správne nastavil predpisové platby, nakoľko po vyúčtovaní

za rok 2018 by mal žalovaný za predpokladu riadneho uhrádzania predpisových záloh v plnej výške
preplatok v sume 282,06 eura. Námietky žalovaného preto označil za irelevantné a nepreukázané.
Vyslovil názor, že svoj nárok na zaplatenie 4.377,21 eura s príslušenstvom plne legitimoval a preukázal
pripojenými dôkazmi, dlh transparentnými výpočtami riadne vysvetlil. Poukázal tiež na to, že žalovaný v
konaní nerozporoval jednotlivé vyčíslenia položiek (napr. fond údržby, el. energia spoločných priestorov,

studená voda) na vyúčtovaniach a efektívne tak nerozporoval skutočné náklady z vyúčtovania. Žalovaný
tak v celom súdnom konaní netvrdil a nepreukazoval, že jednotlivé položky vo vyúčtovaniach majú
byť v inej sume, a preto súd prvej inštancie nemal prihliadnuť k jeho nelogickej argumentácii. Konanie
žalovaného podľa neho vzbudzuje dojem, že dlhy, ktoré sú finančne náročnejšie čo do výšky a spôsobu
ich vyčíslenia, rozporuje a neuhrádza, a dlhy, ktoré sú vyčíslené v desiatkach eur a sú vyčíslené

rovnakým spôsobom, nemá problém uhradiť. V ďalšom zdôraznil, že akékoľvek pochybenie správcu
v súvislosti s oneskoreným doručením ročného vyúčtovania nezbavuje žalovaného ako vlastníka a
užívateľa bytu plniť si svoje povinnosti, medzi ktoré okrem iného patrí aj riadne uhrádzanie predpisov
podľa čl. V. ods. 2 písm. a) zmluvy o výkone správy a riadne uhrádzanie nedoplatkov, ktoré vyplynuli
z vyúčtovania podľa čl. V. ods. 2 písm. b) zmluvy. V ďalšom poukázal tiež na to, že s ohľadom na

predmet sporu nemá žalobca povinnosť preukazovať vykonanie a doručenie správy o svojej činnosti,
ako sa mylne domnieva žalovaný. Záverom dal do pozornosti, že žalovaný opakovane zavádza súd aj
pokiaľ na pojednávaní pred prvoinštančným súdom dňa 29.2.2024 tvrdil, že od roku 2019 nemá voči
správcovi nedoplatky, keď proti žalovanému bol v upomínacom konaní vydaný dňa 19.4.2021, sp. zn.26Up/403/2021 platobný rozkaz a následné konanie skončilo uzavretím zmieru, pričom v konaní žaloba
predložil totožné vyúčtovanie, ktoré žalovaný v predmetnom konaní nerozporoval. Súčasne poukázal aj
na to, že žalovaný nevyužil právo nahliadnuť do dokumentácie správcu.

9. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na argumentácii, že vyúčtovania za roky 2016- 2018 nie sú ničím
podložené- riadnym vyúčtovaním, ani inými dokladmi, nijako nevysvetlil a nedoložil, že informácie v
dodatočnom vyúčtovaní sú pravdivé. Žalovanému neboli zo strany predchádzajúceho správcu doručené
ani údajné vyúčtovania a stavy konta, na ktoré sa žalobca odvoláva. Informácie o platbách žalovaného

v rokoch 2016- 2018, ktoré uvádza žalobca, nie sú pravdivé a podložené relevantnými dokladmi
(napr. výpismi z účtu či inými účtovnými dokladmi). Zo strany právneho predchodcu žalobcu nebol
dodržaný zákonný postup, čo sa týka evidencie platieb nájomného, vedenia správy domu, vypracovania
vyúčtovania s uvedením platieb nájomného a nákladov za byt. Dôkazy, o ktoré opiera svoje odvolanie,
nemajú podľa neho právnu váhu, sú nepreskúmateľné a neodrážajú reálny stav, sú svojvoľne žalobcom
napasované pre potrebu tohto súdneho konania.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385 ods. 1 CSP na pojednávaní
konanom dňa 27.11.2025, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením s obsahom vyúčtovaní
nákladov spojených s užívaním bytu č. XXX-T. na adrese F. T. XXG X. V. za roky 2016- 2018 (č. l. 27,

28 a 31 spisu), čl. V. bod 2. písm. a) a b), čl. XIV. ods. 2, 3 a 5 Zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016
zo dňa 8.12.2016 (č. l. 36 spisu), doručeniek založených na č. l. 24 a č. l. 322 súdneho spisu, pričom
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku II. je potrebné zmeniť a
vo zvyšnej časti napadnutého výroku II. potvrdiť.

11. Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o
výkone správy, jej zmena alebo zánik schválené podľa § 14b ods. 1 písm. e) sú záväzné
pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sú podpísané správcom a osobou
poverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí

byť úradne osvedčená. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone
správy vypovedať. Správca je povinný schválenú zmluvu a pri jej zmene úplné znenie zmluvy doručiť
každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy
obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky
platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

12. Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Zb. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je

povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

13. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a
nebytovýchpriestorovvdomesúpovinnívsúladesozmluvouospoločenstvealebosozmluvouovýkone

správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva

a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4
balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava doveľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri
určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových

priestorov.

14. Podľa čl. V. ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016 zo dňa 08.12.2016 (ďalej len
„zmluva o výkone správy“) vlastníci sú povinní:
a) uhrádzať na Účet Domu mesačne a to vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca:

- zálohové platby Správcom vystaveného zálohového predpisu na mesiac vopred, ktoré pozostávajú
z: I. mesačného preddavku na úhrady za plnenia (jeho výšku určuje Správca odhadom na základe
predpokladanej spotreby, ceny jednotlivých plnení a výsledkov predchádzajúceho Vyúčtovania nákladov
rozúčtovaného na jednotlivé byty a nebytové priestory), II. príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv
(jeho výška, ako aj podmienky zmeny jeho výšku sú uvedené v čl. IX, bod 1 tejto Zmluvy, resp. môžu
vyplývať zo zápisníc zo schôdzí Vlastníkov či oznámení o výsledkoch písomného hlasovania Vlastníkov

na základe prijatých rozhodnutí Vlastníkov), a
- odmenu za správu, ktorá tvorí súčasť zálohového predpisu vystaveného Správcom, pričom jej výška,
ako aj podmienky zmeny jej výšky sú uvedené v čl. X tejto Zmluvy,
b) uhradiť na Účet Domu nedoplatky, ktoré im vyplývajú z Vyúčtovania, a to do 15 dní odo dňa doručenia
Vyúčtovania, ak táto Zmluva neustanovuje inak (čl. IV ods. 1 písm. r) a ods. 3 tohto článku Zmluvy).

15. Podľa čl. XIV ods. 2 zmluvy o výkone správy zmluvné strany sa dohodli, že ak sa nepreukáže skorší
dátum doručenia písomnosti, bude sa písomnosť doručovaná medzi nimi podľa odseku 1 písm. b) tohto
článku Zmluvy (poštou) považovať za doručenú adresátovi siedmym dňom odo dňa, keď bola písomnosť
odosielateľom preukázateľne odovzdaná na poštovú prepravu, za predpokladu, že pri odosielaní bola

ako adresa doručenia uvedená posledná známa poštová adresa adresáta.

16. Podľa čl. XIV ods. 3 zmluvy ustanovenia predchádzajúceho odseku tohto článku Zmluvy sa vzťahujú
aj na prípady, ak adresát písomnosť z akéhokoľvek dôvodu v skutočnosti neprevzal, vrátane prípadu,
ak sa Vlastník alebo Správca na svojej poštovej adrese nezdržiava.

17. Podľa čl. XIV ods. 5 písm. b) zmluvy o výkone správy poštovou adresou adresáta podľa bodu 2
tohto článku Zmluvy sa rozumie v prípade, že adresátom je Vlastník, adresa pre doručovanie písomností
určených tomuto Vlastníkovi uvedená v aktuálnom liste vlastníctva vzťahujúcom sa k Domu a osobe
Vlastníka, pokiaľ Vlastník písomne neoznámi Správcovi inú adresu, na ktorú mu majú byť písomností

doručované.

18. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

19. Podľa § 122 ods. 1 OZ lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá
je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

20. Podľa § 517 ods. 1, 2 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

22. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je žalobcom ako súčasným správcom bytového
domu CUBIKON so súp. č. XXXX v V. uplatnený nárok na zaplatenie nedoplatkov z ročného vyúčtovania

nákladov spojených s užívaním bytu č. XXX-T. vo vlastníctve žalovaného vo vchode F. T. XXG, a to za
roky 2016- 2018. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní uznal ako dôvodnú obranu žalovaného,
v ktorej namietal relevantnosť žalobcom predložených vyúčtovaní za jednotlivé roky. Konštatoval, že nie
je zrejmé z akých účtovných dokladov vychádzal predchádzajúci správca bytového domu (SpoločnosťDOMUS správa nehnuteľností, s.r.o.) pri vyúčtovaní za rok 2016, keď nedoplatok vyčíslil vo výške
- 6.641,87 eura a stav konta k 31.12.2016 vyčíslil na sumu - 4.311,44 eura a nedoplatok za rok -
2.330,43 eura. Rovnako vyúčtovaniu za rok 2017 vyhotovenému žalobcom ako novým správcom s

výškou nedoplatku 8.382,51 eura vytkol, že z neho nie je zrejmé, z akých dokladov žalobca vychádzal
pri výpočte stavu konta k 30.4.2018 v sume - 7.519,63 eura upozorniac na to, že v porovnaní so stavom
konta k 31.12.2016, kde bol stanovený nedoplatok vo výške 4.311,44 eura, došlo k nárastu stavu konta
za 16 mesiacov o sumu 3.208,19 eura a k opätovnému nárastu stavu konta došlo aj vo vyúčtovaní za rok
2018, v ktorom stav konta predstavoval k 20.11.2018 - 9.230,71 eura. Vo vzťahu k vyúčtovaniu za

rok 2016 prvoinštančný súd vytkol chýbajúcu históriu platieb a informácie o platbách označil za stručné
a nedostatočné, údaj o počiatočnom stave konta nepreskúmateľný. Aj vyúčtovania za rok 2017 a 2018
vyhodnotil ako neprehľadné s tým, že je z nich zrejmé, že žalobca do zostatku preniesol vyúčtovaný dlh
za predchádzajúce obdobie. Dospel preto k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal výšku žalovaných ročných nedoplatkov, pričom od roku 2019 žalovaný aj napriek žalobcom
uvádzanému dlhu za minulé vyúčtovacie obdobia nemá evidované žiadne nedoplatky. Vyslovil názor, že

ak žalobca ako nový správca nemá potrebnú prehľadnú históriu platieb žalovaného za obdobie výkonu
správy jeho právneho predchodcu vo vzťahu k rokom 2016 a 2017, nemohol preukázať kedy a ako
tvrdené nedoplatky žalovaného vznikli. Spoľahlivo a bez pochybností nemal za preukázaný vznik a
existenciu splatného nedoplatku žalovaného za roky 2016, 2017 a 2018. Ako neopodstatnenú vyhodnotil
argumentáciu žalobcu, že uznaním a zaplatením nedoplatku za užívanie garážového stojiska, si bol

žalovaný vedomý aj nedoplatkov za užívanie bytu. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť skutkových
zistení a nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom.

23. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný tak, že
musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke,

a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú

vo všeobecnosti upravené v čl. 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia
dôkazov predložených v civilnom sporovom konaní, ktorá je vyjadrením ústavného princípu nezávislosti
súdov (čl. 46 Ústavy SR). Sudca vykonané dôkazy vyhodnotí z ich zákonnosti, pravdivosti
a dôležitosti pre meritórne rozhodnutie na základe vlastného vnútorného presvedčenia a logického
myšlienkového postupu, a to individuálne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Tieto svoje úvahy, ktorými

sa pri hodnotení dôkazov riadil, však musí náležite odôvodniť. Voľné hodnotenie dôkazov v žiadnom
prípade neznamená ľubovôľu sudcu, keď hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej
logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, nemôže byť v rozpore s prírodnými zákonmi,
musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe atď.

24. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti
odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy
alebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím
správnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav

veci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).

25. Po zopakovaní a doplnení dokazovania v odvolacom konaní (§ 384 ods. 1, 2 CSP), a to
oboznámením vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním dotknutého bytu za roky 2016- 2018, zmluvy
o výkone správy a označených doručeniek, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní

preukázal existenciu nedoplatku na nákladoch spojených s užívaním bytu vo vlastníctve žalovaného
za uvedené obdobie v žalovanej výške. Z vyúčtovania za rok 2016 vyplýva, že skutočné náklady za
všetky riadne špecifikované položky predstavovali v súhrne sumu 2.330,43 eura a žalovaný za celý
rok 2016 vykonal len jednu platbu vo výške 260 eur, a to dňa 5.10.2016, z čoho potom vyplýva, ženedoplatok na nákladoch za daný rok predstavoval žalobcom v žalobe uvedenú sumu 2.070,43 eura. Z
vyúčtovania za rok 2017 odvolací súd zistil, že skutočné náklady spojené s užívaním dotknutého bytu
predstavovali sumu 2.101,52 eura a žalovaným boli v uvedenom roku realizované platby v celkovej

výške 827,88 eura. Rozdiel predstavujúci nedoplatok za rok 2017 tak predstavuje sumu 1.273,64
eura. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2018 predstavovali skutočné
náklady sumu 2.089,14 eura a žalovaný podľa zaevidovaných informácií o platbách uhradil zálohovo
sumu 1.056 eur a nedoplatok za rok 2018 tak predstavuje sumu 1.033,14 eura. Prílohou všetkých
vyúčtovaní boli údaje o spotrebe studenej vody, nákladoch na ústredné kúrenie za odberné miesto

spolu so stavom meračov a menovite rozpísané náklady na ostatné vyúčtované položky. Spolu podľa
predložených vyúčtovaní nedoplatok za roky 2016- 2018 (nie stav konta) tak preukázateľne činí sumu
4.377,21 eura, a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že z uvedených vyúčtovaní nie je zistiteľná
a riadne preukázaná výška nedoplatku, jeho skutkové a právne závery sú nesprávne. Odvolací súd
sa plne stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie sa sústredil na údaje
z vyúčtovaní, ktoré neboli rozhodujúce pre záver o výške nedoplatku za ten- ktorý rok (konečný

stav konta pred a po vyúčtovaní zohľadňujúci nedoplatky/ preplatky z predchádzajúcich vyúčtovaní).
Nakoľkopredmetomkonaniabolinedoplatkyzakonkrétneroky2016-2018,rozhodujúcimpreposúdenie
opodstatnenosti boli údaje o skutočných nákladoch a žalovaným v rozhodnom období realizovaných
platbách, ktoré z predložených vyúčtovaní vyplývali, a ktorými žalobca odôvodňoval žalovaný nárok.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že by z jeho strany došlo k vykonaniu ďalších, žalobcom, resp. jeho

právnym predchodcom nezaevidovaných platieb a údaje o vykonaných platbách s uvedením konkrétnej
výšky platby a dňa úhrady nehodnotí odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie ako nedostatočné.
Ako účelovú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal nepriloženie výpisov
z účtu žalobcu preukazujúcich žalovaným vykonané platby, keď o tieto bol dlh žalovaného znížený
a žalovaný v konaní netvrdil realizáciu ďalších platieb, ktoré by neboli zohľadnené v predložených

vyúčtovaniach. Nepreskúmateľnosť a zmätočnosť počiatočného a konečného stavu konta žalovaného
uvedeného na jednotlivých vyúčtovaniach, dodatočne žalobcom v konaní vysvetleného, je preto z
pohľadu odvolacieho súdu irelevantná a len na tomto základe pri uvedení ostatných relevantných a
riadne nespochybnených údajov nemožno vyvodiť záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom.
Bezpredmetnou vo vzťahu k predmetu konania je aj skutočnosť, či žalovaný má od roku 2019 evidované

nedoplatky na nákladoch spojených s užívaním bytu, na ktorú poukazoval súd prvej inštancie. Súhlasiť
možno so žalobcom aj v tom smere, keď prvoinštančnému súdu vytkol, že v odôvodnení rozhodnutia
sa nijako nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalobcu, v ktorej ozrejmoval výpočet žalovaného
nároku. Žalobca výpočet žalovanej sumy prezentoval už v písomných vyjadreniach zo dňa 8.1.2020 (č. l.
75) a zo dňa 3.9.2020 (č. l. 93) a súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo tento

výpočet v spojení s predloženými vyúčtovaniami nepovažoval za relevantný. Pokiaľ žalobca poukazoval
na v konaní pred prvoinštančným súdom predloženú mailovú komunikáciu medzi stranami sporu zo
dňa 4.11.2019, vykonanie tohto dôkazu odvolací súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci
samej. Naviac v predmetnej komunikácii žalobca objasňuje výšku nedoplatkov uvedenú v jednotlivých
vyúčtovaniach pri zohľadnení predchádzajúceho stavu konta, čo nie je údaj relevantný vo vzťahu k

predmetu konania. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou argumentáciou aj v tej časti, v
ktorej žalobca poukazoval na všeobecnosť žalovaným v konaní prezentovanej obrany bez toho, aby
riadne identifikoval chyby a nesprávnosti v predložených vyúčtovaniach, k čomu mal a mohol pristúpiť po
doručení vyúčtovaní uplatnením riadnej reklamácie. Potrebné je však dodať, že neuplatnenie reklamácie
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu nevedie k záveru o viazanosti súdu nereklamovaným

vyúčtovaním a žalobcu nezbavuje povinnosti riadne preukázať vyúčtovanú výšku nedoplatku. Pokiaľ
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval na nedoručenie správy o činnosti a oneskorené doručenie
jednotlivých vyúčtovaní, t. j. na porušenie povinností správcu podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993
Z. z. odvolací súd uvádza, že ani uvedené skutočnosti nemajú vplyv na záver odvolacieho súdu o
povinnosti žalovaného uhradiť nedoplatok na skutočných nákladoch vynaložených s užívaním bytu v

jeho vlastníctve.

26. Ako poukazoval žalobca, k totožnému záveru dospeli konajúci súdy aj v obdobnej veci vedenej
na býv. Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. 40C/21/2020 a Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 5Co/5/2021, v ktorej sa zaoberali nárokmi žalobcu uplatnenými z hľadiska náležitostí na základe

totožných vyúčtovaní nákladov za rovnaké obdobia v danom bytovom dome a s obdobnou obranou
prezentovanou vlastníkom bytu, ktorému vznikol žalovaný nedoplatok. Potrebné je tiež uviesť, že ani
skutočnosť, že žalovaný vystupuje v prejednávanom vzťahu ako spotrebiteľ, na čo sa rovnako odvoláva
len vo všeobecnosti bez ozrejmenia súvislosti jeho spotrebiteľského statusu s povinnosťami žalobcua žalovaného v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z., nemá vplyv na odvolacím súdom prijaté závery, a to
vzhľadom na všeobecnosť a nekonkrétnosť jeho obrany, ako aj skutočnosť, že predložené vyúčtovania
nákladov poskytujú údaje o skutočných nákladoch spojených s užívaním bytu v jeho vlastníctve za

jednotlivé obdobia a o ním realizovaných úhradách a žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz
preukazujúci, že z jeho strany došlo aj k iným, žalobcom nezaevidovaným úhradám. Ako už odvolací
súd uviedol, námietky žalovaného, ktoré si osvojil aj súd prvej inštancie, vzťahujúce sa k stavu konta
zohľadňujúceho nedoplatky za predchádzajúce účtovné obdobia, sú pre posúdenie veci irelevantné,
nakoľko predmetom konania je len nedoplatok ako rozdiel medzi skutočnými nákladmi a zálohovými

úhradami za roky 2016, 2017 a 2018. Podobnosť s vecou vedenou na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 4C/236/2015, na ktorú poukazoval žalobca, odvolací súd nevzhliadol, nakoľko
obrana v uvedenom konaní bola založená na inej argumentácii ako v prejednávanej veci.

27. Zopakovaním dokazovania v odvolacom konaní odvolací súd zistil, že žalovaný ako vlastník bytu

v bytovom dome si riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 10 ods. 1 zák. č.
182/1993 Z. z. a čl. V. ods. 2 zmluvy o výkone správy, keď riadne neuhrádzal mesačné zálohové platby
na náklady spojené s užívaním jeho bytu v dôsledku čoho mu vznikol dlh za obdobie rokov 2016- 2018 v
celkovej výške 4.377,21 eura predstavujúcej rozdiel medzi skutočnými nákladmi spojenými s užívaním
bytu a úhradami žalovaného podľa vyúčtovaní za jednotlivé obdobia. Neuhradením nedoplatkov za roky

2016-2018 v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovaní v zmysle čl. V. ods. 2 písm. b) zmluvy o výkone
správy sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu vznikla povinnosť okrem žalovanej istiny uhradiť aj
úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná
k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariad. vl. č. 87/1995 Z. z.), t. j. vo výške
5 % zo súm jednotlivých nedoplatkov. Z doručenky založenej na č. l. 322 odvolací súd zistil, že zásielka

odoslaná žalovanému v súlade s čl. XIV ods. 5 písm. b) zmluvy o výkone správy na adresu evidovanú na
listevlastníctvavzťahujúcemusakdotknutémubytužalovaného,bolažalobcovivrátenádňa30.11.2017.
Žalovaný tak bol povinný nedoplatok z predmetného vyúčtovania podľa čl. V ods. 2 písm. b) zmluvy
o výkone správy v spojení s ust. § 122 ods. 1 OZ uhradiť do 15.12.2017 a až nasledujúcim dňom sa
podľa § 517 OZ dostal do omeškania. Žalobcovi súd preto v súvislosti s omeškaním úhrady nedoplatku

z vyúčtovania nákladov za byt za rok 2016 priznal úrok z omeškania v požadovanej výške, avšak až od
16.12.2017 do zaplatenia, nie od 15.12.2017 do zaplatenia ako si uplatnil žalobca. Žalobcovi priznal aj
požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.365,53 eura pozostávajúcej z nedoplatku
z vyúčtovania nákladov za byt za rok 2017 vo výške 1.273,64 eura a nedoplatku z vyúčtovania nákladov
za garážové stojisko za rok 2017 v sume 91,89 eura, a to od 27.10.2019 do 31.3.2020 a vo výške 5

% ročne zo sumy 1.273,64 eura predstavujúcej nedoplatok z vyúčtovania nákladov bytu za rok 2017,
a to od 1.4.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1,088,51 eura predstavujúcej nedoplatok
z vyúčtovania nákladov bytu a garážového stojiska za rok 2018, a to od 27.10.2019 do 31.3.2020 a vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.033,14 eura od 1.4.2020 do zaplatenia, s prihliadnutím na v konaní nespornú
skutočnosť, že žalovaný dňa 1.4.2020 uhradil nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2017 vo výške

91,89 eura a za 2018 vo výške 55,37 eura za garážové stojisko (spolu sumu vo výške 147,26 eura),
čo bolo aj dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby. Do omeškania s úhradou nedoplatku z vyúčtovania
nákladov za roky 2017 a 2018 sa žalovaný dostal dňa 27.10.2019, kedy uplynula 15- dňová lehota od
doručenia vyúčtovaní nákladov pripojených k predžalobnej výzve v zmysle čl. V. ods. 2 písm. b) zmluvy
o výkone správy. Doručenie tejto výzvy mal odvolací súd za preukázané z doručenky založenej na č. l.

24, podľa ktorej bola predžalobná výzva s pripojenými vyúčtovaniami nákladov žalovanému doručená
dňa 11.10.2019.

28.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievčastinapadnutéhovýroku
II. vychádzajúcej z nesprávnych skutkových a právnych záverov podľa § 388 CSP zmenil tak, že

žalobe vyhovel v celom rozsahu žalovanej istiny s úrokom z omeškania v špecifikovanom rozsahu a v
zostávajúcej časti napadnutého výroku II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konania. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.31. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

32. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa
zásady úspechu v konaní, ako aj podľa zásady zavinenia, nakoľko v priebehu konania došlo zo
strany žalovaného k čiastočnej úhrade istiny vo výške 147,26 eura, čo bolo dôvodom pre čiastočné
zastavenie konania. Vo vzťahu k tejto časti žalovaného nároku tak žalovaný z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania a vo zvyšnej časti žalovanej istiny, t. j. čo do odvolacím súdom priznanej sumy

4.377,21 eura, bol žalovaný v konaní neúspešný. Žalobcovi tak odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Pomerný neúspech v časti príslušenstva (v rozsahu úroku z omeškania
za jeden deň) odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadňoval. Okrajovo poukazuje na
nesprávnosť zo strany prvoinštančného súdu, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania síce správne
rozhodoval tak podľa zásady úspechu v konaní, ako aj podľa zásady zavinenia, avšak nesprávne dvoma
výrokmi samostatne vo vzťahu k časti istiny, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie zastavené a vo vzťahu k

istine,vktorejbolpodľanehožalobcaneúspešný.Zozásadyjednotnostikonania,vktoromboluplatnený
peňažný nárok, vyplýva, že súd mal o trovách konania rozhodnúť jedným výrokom zohľadňujúcim
úspech v konaní ako aj procesné zavinenie na zastavení konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).