Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Sinčáková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoNeplatnosť právnych úkonov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 56C/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125208219
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125208219.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX C., zast. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, C. proti žalovaným: 1/ E. A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zast. opatrovníkom žalovaným 3/ F. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., 2/ Domko - Domov sociálnych služieb, so sídlom Park Mládeže 3, 040 01
Košice, IČO: 00 696 986, zast. AK Peter Čabák, s.r.o., so sídlom Južná trieda 2/A, 040 01 Košice a 3/
F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. o určenie neplatnosti právneho úkonu

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadnej zo strán sporu súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy č. 204/2023t o poskytovaní
sociálnej služby uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ dňa 6.2.2023. Žalobu odôvodnila tým,
že žalovaná 1/ zmluvu nepodpísala, i keď bola v tom čase plnoletá. Bolo to síce v jej záujme,
ale vzhľadom na jej zdravotný stav nebola spôsobilá zmluvu uzatvoriť. Jej zdravotný stav je pritom
trvalý od narodenia a v tomto stave žalovaná 1/ nikdy nikoho nesplnomocnila ani úkon dodatočne
neschválila. Rozsudkom Mestského súdu Košice sp.zn. 85Ps/4/2023 zo dňa 21.2.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.3.2024, bola žalovaná 1/ obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, z dôvodu

jej fyzického i duševného stavu. Skutočnosť o nedostatku právnej spôsobilosti žalovanej 1/ bola známa
žalovanému 2/ aj žalovanému 3/. Zmluva bola uzavretá bez vedomia žalovanej, jej súhlasu a oprávnenia
konať za ňu, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Žalovaná 1/ je v opatere žalobkyne, za čo jej bol
poskytovaný príspevok na opatrovanie. S účinnosťou od 6.2.2023 žalobkyni Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny odňal príspevok, nakoľko podľa spornej zmluvy žalovaný 2/ sa zaviazal žalovanej 1/
od 6.2.2023 poskytovať týždennú pobytovú sociálnu službu, čo znamená, že týmto dňom žalobkyňa
nezabezpečovalapomocžalovanej1/. Žalovanú1/chcelažalobkyňaumiestniťdosociálnehozariadenia

žalovaného 2/ na skúšku ambulantnou formou, avšak pre obsadenosť jej nevedeli vyhovieť. V záujme
veci a zachovania poradia na prijatie otec opatrovanej (žalovaný 3/) pristúpil na návrh žalovaného
2/ a zmluvu podpísal. Nikdy nemali úmysel umiestniť žalovanú 1/ na týždenný pobyt, o čom svedčí
dochádza žalovanej 1/, čas jej zotrvania v zariadení, odobrané stravné jednotky i nocľažné umiestnenie.
Nakoľko na základe absolútne neplatného právneho úkonu, ktorým je uvedená zmluva, ktorú za
žalovanú 1/ podpísal jej otec, hoci na to nebol splnomocnený ani zákonom určený, ani úkon nebol
dodatočne schválený, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odňal a zastavil vyplácanie príspevku na

opatrovanie žalovanej 1/ žalobkyni.

2. Žalovaný 3/ (zároveň opatrovník žalovanej 1/) považoval žalobu za dôvodnú. Zmluvu podpísal
ako otec žalovanej 1/ v čase, keď už bola plnoletá, ale bez jej súhlasu a prejavu na zastúpenie,pričom si neuvedomil právne dôsledky takto uzavretej zmluvy, vzhľadom na všetky okolnosti zmluvy, aj
zdravotného stavu žalovanej 1/.

3. Žalovaný 2/ so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju zamietnuť. Poukazujúc na ust. § 137 písm.c) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) namietal,
že žalobkyňa nepreukázala, že by existoval osobitný predpis, ktorý by jej umožňoval na ochranu
jej práv, ktoré boli údajne porušené, podať takúto žalobu. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny
záujem. Naliehavý právny záujem nie je, ak sa žalobkyňa môže domáhať svojho práva prostredníctvom

iných prostriedkov ochrany. Sama žalobkyňa v žalobe uviedla, že využije možnosť ochrany svojich
práv prostredníctvom žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava č. UPS/US6/SSVRODPPKPCI/SOC/2025/6055. Zmluva pritom skončila uplynutím času
ku dňu 31.8.2023 a z dôvodu jej „skonzumovania“ nie je dôvod na preskúmavanie jej platnosti.
Z vyjadrenia žalobkyne je pritom nepochybné, že žalobkyňa mala záujem umiestniť žalovanú 1/ do
zariadenia žalovaného 2/. Z tohto dôvodu sa žalobkyňou podaná žaloba javí ako účelová, pričom

žalobkyňa konkludentne súhlasila s uzatvorením zmluvy a jej uzatvorenie nenamietala počas celej
doby jej trvania. Žalobkyňa začala namietať uzatvorenie zmluvy až po tom, keď podľa Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny žalovaný 2/ sa zaviazal žalovanej 1/ poskytovať týždennú pobytovú sociálnu
službu, čím žalobkyňa nezabezpečovala pomoc posudzovanej. Zmluvu podpísal so žalovaným 2/
žalovaný 3/ v mene žalovanej 1/ na svoj návrh vzhľadom na ťažkú diagnózu žalovanej 1/. V rámci

základného sociálneho poradenstva bolo žalovanému 3/ vysvetlené, že žalovaná 1/ ako prijímateľka
má zmluvu podpísať, keďže v tom čase nebola pozbavená ani obmedzená spôsobilosti na právne
úkony. Bol upovedomený, že je potrebné podať návrh na súd na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony. Je pravda, že pred poskytovaním týždennej pobytovej sociálnej služby mal žalovaný 3/
záujem o poskytovanie ambulantnej sociálnej služby, kde však bolo veľa záujemcov. Pred nástupom

argumentoval, že sociálnu službu súrne potrebuje pre dcéru, lebo žalobkyňa už nevládze zabezpečovať
celodennú starostlivosť a jemu by veľmi pomohlo, keby bola žalovaná 1/ v týždennej pobytovej službe,
ale nazdával sa, že žalobkyňa s prespávaním súhlasiť nebude. Informoval aj o tom, že žalobkyňa bude
žalovanú 1/ každý deň vyberať, kým navštevuje školu a neskôr by bol rád, keby u žalovaného 2/ aj
spala. V rámci základného sociálneho poradenstva bol žalovaný 3/ informovaný, že za dni neprítomnosti

bude musieť platiť úhradu za ubytovanie, s čím bez problémov súhlasil. Žalovanej 1/ bola dňa 31.8.2024
ukončená týždenná sociálna služba na základe žiadosti žalovaného 3/, ktorý zároveň podal žiadosť
o zabezpečenie ambulantnej sociálnej služby, ktorá bola žalovanej 1/ poskytovaná od 2.9.2024 do
31.12.2024.

4. Žalobkyňa v podanej replike zdôraznila, že okrem napádania správnosti rozhodnutia správneho
orgánu má možnosť domáhať sa svojho práva súdom. Žalobkyňa popierala tvrdenie žalovaného 2/,
že ide o žalobu podanú v zmysle § 137 písm.d) CSP. Žalobkyňa napáda zmluvu z dôvodu jej rozporu
so zákonom, čo následne vyvolalo ďalšie právne skutočnosti nepriaznivé pre žalobkyňu. Zastavenie
a odňatie príspevku na opatrovanie žalovanej 1/ odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobkyne na

požadovanom určení. Žalobkyňa je poškodená na jej práve poberať príspevok na opatrovanie, nakoľko
počas celej doby vykonávala opatrovateľskú činnosť pre žalovanú 1/. Navyše jej bolo oznámené, že
vyplatený príspevok vo výške cez 5.000,-eur bude musieť vrátiť. Zo záznamu zo dňa 6.2.2023 vyplýva,
že žalovaný vedel, o akú osobu ide. V bode 3 a 4 na strane 2 záznamu sú uvedené klamstvá, záznam
je tendenčný a klamlivý, pretože žalovanému 3/ nebol nikdy predložený. Predmetná zmluva predstavuje

zastieraný právny úkon, ktorý podľa obsahu vyjadruje ambulantnú starostlivosť. Aj keď sa zmluva
skončila, má vplyv a účinky vyvolané jej uzavretím na iné osoby. Navrhovala, aby v prípade neúspechu
súd nepriznal úspešným žalovaným náhradu trov konania, pretože nepriznanie náhrady trov konania
žalovaným nemôže spôsobiť existenčné problémy ani jednému z nich. Naopak, zaviazanie žalobkyne na
ich náhradu jej spôsobí finančný problém, vzhľadom na jej výdaje na nevyhnutné potreby a skutočnosť,

že je poberateľkou starobného dôchodku, ktorý je jej jediným príjmom.

5. Žalovaný 2/ v podanej replike argumentoval, že žalobný petit znie na určenie absolútnej neplatnosti
zmluvy, a teda sa jedná o určenie právnej skutočnosti, ktorá je upravená v ust. § 137 písm. d) CSP¸
pričom podmienkou podania takejto žaloby je, že takáto možnosť musí vyplývať z osobitného predpisu.

S poukazom na obsah žaloby nie je možné aplikovať závery v súdnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
uvedenomžalobkyňou,t.j.žezobsahusamotnejžalobyvyplýva,žebymohloísťajožalobuvprocesnom
režime ust. § 137 písm. c) CSP a v takomto prípade by mal petit žaloby ale spočívať v určení, či tu
právo je alebo nie je, a teda by nešlo o neplatnosť zmluvy. Žalovaný 2/ poukázal na dôvod a pohnútkuk podaniu žalobného návrhu, ktorý prezentovala sama žalobkyňa, t.j. že Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny odňal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie žalovanej 1/, nakoľko úrad mal za to, že v čase
trvania zmluvy nevznikol žalobkyni nárok. Žalovaná 1/ využívala sociálne služby žalovaného 2/ v čase

trvania zmluvy a v súlade so zmluvou a podmienkami v nej dohodnutými, a teda opatrovanie žalovanej
1/ zabezpečoval žalovaný 2/ v rozsahu, ktorý požadovala žalovaná 1/ resp. jej zákonný zástupca.

6. Zo skutkových tvrdení sporových strán a nimi predložených dôkazov – rozhodnutie Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US6/SSVRODPPKPCI/SOC/2025/6055 zo dňa 17.3.2025, rozsudok

Mestského súdu Košice č.k. 85Ps/4/2023-57 zo dňa 21.2.2024 s doložkou právoplatnosti, zmluva
č.204/2023toposkytovanísociálnejslužbyzodňa6.2.2023svýpočtovýmlistom,záznamzozákladného
sociálneho poradenstva č. HP03 F01 a zmluva č. 210/2024 o poskytovaní sociálnej služby zo dňa
2.9.2024 vyplynul tento skutkový stav:

7. Dňa 6.2.2023 uzavrel žalovaný 3/ (otec žalovanej 1/) za žalovanú 1/ ako prijímateľku sociálnej

služby so žalovaným 2/ ako poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb.
Predmetom zmluvy bolo poskytovanie týždennej pobytovej služby v zariadení od 6.2.2023 do 31.8.2023.
Žalovaný 3/ bol žalovaným 2/ upozornený, že zmluvu musí podpísať žalovaná 1/. Žalovaný 3/ sa vyjadril,
že žalovaná 1/ nič nevníma, zmluvu nedokáže podpísať, pozbavená spôsobilosti na právne úkony však
nie je a splnomocnenie nemá a v dohľadnej dobe nemá čas ísť si ho vybaviť. So súhlasom žalovaného

2/ zmluvu podpísal žalovaný 3/ v mene žalovanej 1/ s tým, že čo najskôr začne vybavovať obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. Skutočnosti uvedené v zázname zo sociálneho poradenstva žalovaný 3/,
ktorého sa týkali, nerozporoval. Tvrdenia žalobkyne o klamlivých a tendenčných údajoch považuje súd
za účelové, nakoľko ona nebola prítomná pri poradenstve a žalovaný 3/ tieto skutočnosti nenamietal.
Dňa 12.3.2024 nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu, ktorým bola žalovaná 1/ obmedzená

v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá o.i. uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu, konať
vo vzťahu k štátnym orgánom, orgánom verejnej správy a súdom, vyslovovať súhlas s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a so vstupom a pobytom v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Za opatrovníka
žalovanej 1/ bol ustanovený žalovaný 3/. Rozsudok bol žalovanému 2/ predložený dňa 15.8.2024.

8. V súlade s ustálenou súdnou praxou sa súd pred vecným posudzovaním žaloby zaoberal jej
procesnou prípustnosťou.

9. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní sociálnych
služieb. Je zrejmé, že podaným petitom sa žalobkyňa domáha určenia právnej skutočnosti, ktorou je
neplatnosť zmluvy. V zmysle vyššie cit. ust. § 137 písm.d) CSP sa možno domáhať určenia právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto nie sú všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o neplatnosti zmlúv. Existenciu osobitného právneho predpisu, v zmysle
ktorého sa žalobkyňa domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy, žalobkyňa nepreukázala a takýto predpis
nebol ani súdom zistený. Žaloba žalobkyne, ktorou žiada určiť neplatnosť zmluvy z dôvodu jej
absolútnej neplatnosti podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 37 a nasl.) je procesne

neprípustná.

11. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP a/alebo podľa § 137 písm. d)
CSP je podľa súdnej praxe i odbornej literatúry nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu
žalobkyňa vyvodzuje ňou uplatňovaný nárok, tento vzťah analyzovať a vyhodnotiť a posúdiť ho po

právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon
povinnosť uviesť už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah
a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných pre posúdenie
rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita),ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy
z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobkyňa vyvodzuje z tohto
právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán

tvoriace obsah právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového
deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke
a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020 sp.zn. 7Cdo/268/2019, R 14/2021).

12. Z petitu žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy. Danú vec preto súd
podriadil pod procesný režim ust. § 137 písm. d) CSP. Podľa obsahu žaloby by mohlo ísť aj o žalobu
podľa § 137 písm. c) CSP. V takomto prípade by mal petit žaloby ale spočívať v určení, či tu právo je
alebo nie je, teda nešlo by o neplatnosť zmluvy. Ak by súd aj pripustil možnosť úpravy - preformulovania
žalobného petitu na určenie (ne)existencie práv a povinností zo zmluvy, a teda podradenie žaloby pod
ust. § 137 písm.c) CSP (ako to pripúšťa časť súdnej praxe a odbornej literatúry), absentuje naliehavý

právny záujem žalobkyne na požadovanom určení.

13. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie
ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda
vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny

stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov
účastníkov.

14. Domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie, teda môže len osoba s naliehavým právnym záujmom,

ktorý je daný, ak sa podanou žalobou odstraňuje spornosť medzi stranami sporu, ktorú nie je možné
odstrániť inak. V prejednávanom prípade sa podanou žalobou neodstraňuje spornosť medzi zmluvnými
stranami, neistota v napádanom záväzkovom vzťahu. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
žiadanom určení, ale len odvodený finančný záujem spočívajúci v pozastavení vyplácania príspevku
na opatrovanie žalovanej 1/ i v obave z povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok v nadväznosti na

uzavretúzmluvuoposkytovanísociálnychslužieb.Obavazbudúcehouplatneniafinančnéhonárokuvoči
žalobkyni nepreukazuje naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, pretože v prípade
sporu o vrátenie poskytnutého príspevku bude otázka platnosti zmluvy riešená ako predbežná. Rovnako
žalobkyňoutvrdenýnároknazaplateniepríspevkovzaopatrovaniežalovanej1/neodôvodňujenaliehavý
právny záujem žalobkyne na žiadanom určení. Žalobkyňa môže na ochranu svojich majetkových práv

využiť iné prostriedky súdnej ochrany (preskúmanie rozhodnutia správnym súdom, žaloba na plnenie
a pod.).

15. Nakoľko súd dospel k záveru, že podaná žaloba je procesne prípustná, zamietol ju bez vecného
preskúmania.

16. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne súd neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní,
príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov

celkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach strán sporu,
pričom takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť
voči subjektom konania a nesmie ani odporovať dobrým mravom. Ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na

ktoré je nevyhnutné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať.19. V danom prípade boli žalovaní v konaní plne úspešní, čo by za bežných okolností mohlo zakladať
nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods.1 CSP. Trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli
žalovaným 1/ a 3/, ale len žalovanému 2/.

20. Po posúdení osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalobkyne, ktorá je starobnou
dôchodkyňou s príjmom okolo 550,-eur, dlhodobo sa starajúcou o ťažko zdravotne postihnutú vnučku –
žalovanú 1/, súd dospel k záveru, že uvedené okolnosti predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa sa o žalovanú 1/,

ktorá má najvyšší stupeň odkázanosti dlhodobo (a v poslednom období bez príspevku na opatrovanie)
stará, vrátane jej kŕmenia a prebaľovania. Žalovaná 1/ navštevuje sociálne zariadenie len ambulantne.
Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/ nebude mať negatívny dopad na majetkové pomery
oprávnenej osoby na rozdiel od negatívneho finančného dopadu u žalobkyni, ktorý by nastal v prípade
povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému 2/ trovy konania. Žalovaný 2/ pritom voči aplikácii ust. §
257 CSP nenamietal. Súd preto vychádzajúc z okolností a osobitosti prejednávanej veci rozhodol, že

žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd má za to, že uvedené rozhodnutie
zodpovedá rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej (§365 ods.2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.