Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202761
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424202761.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v sporovej veci žalobcu:

N.. L. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: R. XX, X., zast. FALIS & Partners, s.r.o., IČO: 51 769 654, so
sídlom Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanej: O. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/
XX, X., o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súdvecnébremeno-právodoživotnéhobývaniaaužívaniabytuč.XnaL.bytovéhodomunaC.D..,č.
vchoduXXbytovéhodomuC.U.XX-XX,vX.,postavenýnapozemkochevidovanýchakoparcelyregistra
„C“, parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXXX, vedený pre
katastrálne územie B. T., obec X. - B. T., m.č. B. T., okres X. N., zriadené v prospech oprávneného: O.

Š., rodená Š., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, X., podľa P.-XXXX/XX
zo dňa 19.03.2021 z r u š u j e .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu 21 516,38 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2024 domáhal zrušenia vecného bremena - práva
doživotného užívania bytu žalovanou bez náhrady.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa vo vchode

č. C. XX na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na pozemkoch parc. č.
XXXXX/X „C“ KN a parc. č. XXXXX/X „C“ KN zapísaného na LV č. XXXX evidovanom pre okres: X.
N., okres: X. - B. T. (ďalej ako „Byt“) vedenom Okresným úradom X., katastrálny odbor. Žalovaná je
oprávnenou z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetného
bytu vo vlastníctve žalobcu. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcom a zriadeniu
vecného bremena v prospech žalovanej, došlo na strane žalobcu k zisteniu, že v predmetnom byte
prebývajú okrem žalovanej aj tretie osoby, ktoré užívajú predmetný byt neoprávnene, tzn. bez jeho

súhlasu. Po zistení tejto skutočnosti sa žalobca rozhodol konfrontovať žalovanú s týmito zisteniami
osobne, a za týmto účelom ju navštívil v predmetnom byte. V rámci tejto návštevy bolo žalobcom
zistené, že v byte, ktorého je výlučným vlastníkom sa okrem žalovanej nachádzala aj tretia osoba,
ktorá bola žalobcovi predstavená ako partner žalovanej, avšak žalobcovi bola táto osoba podozrivá, a
to jednak pretože nemal o tejto skutočnosti žiadnu predchádzajúcu vedomosť a jednak z dôvodu, že
táto osoba svojim vzhľadom a vystupovaním pôsobila ako bezdomovec, pričom z vystupovania týchto
osôb, t. j. žalovanej a tejto tretej osoby, žalobca usúdil, že tieto osoby sú zrejme pod vplyvom alkoholu

alebo iných návykových látok. Žalovaná následne zabránila žalobcovi aby vstúpil do priestorov bytu a
skontroloval či sa v byte nachádzajú aj iné osoby, pričom žalobca sa za účelom upokojenia situácie
rozhodol upustiť od vstupu do predmetného bytu. Po tejto udalosti sa situácia v predmetnom byte
nijakým spôsobom nezmenila k lepšiemu a práve naopak sa situácia v predmetnom byte vystupňovalanatoľko,žežalobcasavpriebehumesiacajúl2021rozhodolznovukonfrontovaťžalovanúvpredmetnom
byte, pričom pri tejto návšteve žalobca zistil prítomnosť viacerých osôb, ktoré sa v predmetnom byte
zdržiavali neoprávnene. V reakcií na túto skutočnosť bola zo strany žalobcu privolaná hliadka PZ.

Následne sa žalobca rozhodol vzniknutú situáciu v predmetnom byte riešiť prostredníctvom orgánov
činných v trestnom konaní, a to podaním trestného oznámenia na tieto neznáme osoby, ktoré užívali
predmetný byt neoprávnene, z dôvodu podozrenia spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona (ďalej ako „trestné
oznámenie“). Podané trestné oznámenie bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní postupom

podľa ust. § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté s poukazom na zásadu subsidiarity
trestno-právnej represie, v zmysle ktorej trestné právo slúži ako prostriedok ultima ratio, t. j. krajný
prostriedok, a to v prípade, keď iné právne prostriedky nápravy narušených právnych vzťahov zlyhajú,
alebo ak sa minú účinku. Žalobcovi boli zároveň adresované viaceré podnety od obyvateľov bytového
domuakoajsprávcubytovéhodomuvsúvislostisneudržateľnousituáciouokolosprávaniasažalovanej,
ktorá užíva predmetný byt. Dňa 04.10.2022 bolo žalobcovi doručené podanie správcu bytového domu,

v ktorom sa predmetný byt nachádza, ktorým je Bytové družstvo X. N., v ktorom správca bytového
domu poukazuje na osobu Žalovanej ako problémovú osobu, s ktorou majú obyvatelia bytového domu
dlhodobo problémy, ktoré posúvajú na riešenie zástupcovi vlastníkov bytov pánovi L.. H. R. (ďalej
ako „zástupca vlastníkov bytov“), pričom ide najmä o častý krik a hádky, výskyt asociálnych osôb v
bytovom dome, ktorých do bytového domu vpúšťa žalovaná, ktorú často stretávajú obyvatelia bytového

domu evidentne pod vplyvom alkoholu, alebo iných látok, čo sa následne prejavuje jej agresívnym
správaním, krikom, potácaním sa a poškodzovaním spoločného majetku v bytovom dome. Správca
bytového domu ďalej vo svojom liste uvádza, že v predmetnom byte dlhodobo prespávajú rôzne
osoby, ktorým to umožňuje práve žalovaná. Okrem tohto správca bytového domu uvádza, že ďalším
závažným problémom s osobu Žalovanej je jej extrémne nezodpovedná manipulácia s elektronickým

čipom, umožňujúcim vstup do bytového domu. V tejto súvislosti správca bytového domu uvádza, že ku
dňu 08.09.2022 žalovaná prevzala už pätnásty čip v poradí, pričom zároveň uvádza, že čipy, ktorými
žalovaná už nedisponovala, ale ich stratu nenahlásila, používal a do domu takto neoprávnene vstupoval
muž, ktorý sa v jej byte vyskytuje často a často tu prespáva, čo bolo potvrdené dátumami použitia čipov
a spárovaním s kamerovými záznamami. V závere svojho listu správca bytového domu uvádza, že

obstarávanie ďalších elektronických čipov pre žalovanú nepovažuje za správne ani ekonomické, a z
tohto dôvodu bolo rozhodnuté, že zástupca vlastníkov bytov už nebude žalovanej vydávať elektronické
čipy. Zároveň bol žalobca zo strany správcu bytového domu požiadaný, aby dôsledne poučil žalovanú
ohľadom rešpektovania domového poriadku, používania čipu a bezpečnosti obyvateľov bytového domu.
Dňa 28.03.2022 bola žalobcovi prostredníctvom e-mailovej komunikácie doručená správa od zástupcu

vlastníkov bytov, v ktorej zástupca vlastníkov bytov popisuje problémové správanie žalovanej, pričom
žiada žalobcu ako vlastníka predmetného bytu, aby skúsil žalovanej dohovoriť. V tejto správe zástupca
vlastníkov bytov hovorí o tom, že žalovaná necháva v byte prespávať stále viac rôznych bezdomovcov
a čudných ľudí, pričom pri jednej z týchto návštev došli tieto osoby so psom a nákupným vozíkom,
pričom z týchto osôb bolo zrejmé, že tieto osoby boli pod vplyvom nejakých omamných látok. Z tejto

správy zároveň vyplýva zrejmá avšak pochopiteľná nespokojnosť ostatných vlastníkov bytov, pretože
tieto osoby, ktorým žalovaná neoprávnene umožňuje vstupovať do priestorov bytového domu a užívať
predmetný byt, obťažujú ostatných vlastníkov bytov, resp. obyvateľov bytového domu, a to najmä častým
hlukom, krikom, hádkami ako aj zápachom. Dňa 06.03.2023 bola žalobcovi doručená e-mailová správa
od zástupcu vlastníkov bytov, ktorej prílohou bol list adresovaný žalobcovi od zástupcu vlastníkov bytov.

V tomto liste zástupca vlastníkov bytov uvádza, že situácia okolo žalovanej je už neznesiteľná a v
poslednej dobe sa podstatne zhoršuje. V predmetnom byte prespáva čoraz viac tretích osôb, ktorých
obyvatelia bytového domu označujú ako asociálov, ktorí sa aj v blízkom okolí vyskytujú ako bezdomovci,
pričom obyvatelia bytového domu majú z týchto ľudí strach nakoľko sú tieto osoby hlučné, vulgárne a
agresívne. Ďalej v tomto liste zástupca vlastníkov bytov uvádza, že v súvislosti s elektronickým čipom,

ktorý umožňuje vstup do priestorov bytového domu a ktorý správca bytového domu odmietol žalovanej
vydávať z dôvodu nezodpovednej manipulácie (pozn. k tomuto pozri bližšie list správcu bytového
domu č. XXXX/XXXX/XX), tak vo vzťahu k tomu zástupca vlastníkov bytov uvádza, že systém, ktorý
zabezpečuje otváranie vchodových dverí elektronickým čipom, zaregistroval neautorizovaný vstup na
čip,ktorýbolnahlásenýakoukradnutý,pričomsystémvyhodnotiltentočipakoneoprávneneskopírovaný

a následne tento „pirátsky čip“ vyradil a deaktivoval. V reakcií na túto skutočnosť zástupca vlastníkov
bytov oznamom upozornil žalovanú, že takéto kopírovanie a použitie neautorizovaného čipu oznámi na
polícií ako pokus o neoprávnený vstup a pokus o vlámanie. Na toto oznámenie zástupcu vlastníkov
bytovžalovanáreagovalavyhrážkami,abysidávalpozor,pretožeonakadekohopozná.Zároveňvtomtoliste zástupca vlastníkov bytov uvádza, že registruje opakované pokusy o znefunkčnenie elektronického
vrátnika hlavne na dverách zadného vchodu, kde nachádza na magnetickom systéme nalepené kusy
rôznychpások,baajprelomeniekrycejlištyelektrickejzámkydverí.Vpredmetnomlistejeďalejpopísaná

situácia, pri ktorej sa dvaja z častých návštevníkov predmetného bytu usadili na schodisku, kde jedli, pili
a zvyšky a odpadky hádzali k stene pri dverách, pričom na túto situáciu reagoval zástupca vlastníkov
bytu, že tváre týchto osôb zverejnil na nástenke v bytovom dome. Následne o niekoľko dní sa zástupca
vlastníkov bytov spolu s niekoľkými obyvateľmi predmetného bytového domu a spomínanými osobami v
spoločnosti žalovanej stretli pred bytovým domom, pričom pri tejto príležitosti bola Žalovaná upozornená

na neprípustnosť takého správania a na skutočnosť, že podal podnet na políciu. V reakcií na toto
upozornenie mu žalovaná adresovala ďalšie vyhrážky a následne jedna z týchto neprispôsobivých osôb
vošiel do priestorov bytového domu, kde strhol uvádzaný oznam so slovami, že jemu sa nemá čo stať.
V neposlednom rade sa v tomto liste uvádza aj správanie žalovanej, ktorá dlhodobo vyhadzuje zvyšky
jedla oknom na chodník. Na týchto zvyškoch sa kŕmia potkany a holuby, pričom na parapete sedáva
množstvo holubov, ktorých trus intenzívne znečisťuje stenu pod oknom. V tejto súvislosti sa zástupca

vlastníkov bytov vyjadril v tom zmysle, že ide o spoločný majetok vlastníkov bytov a z tohto dôvodu bude
od žalobcu požadovať, aby zabezpečil vyčistenie a premaľovanie steny pod oknom. Dňa 29.05.2023
správca bytového domu adresoval žalobcovi ďalší list, v ktorom správca bytového domu opakovane
žiadaonápravuvužívanípredmetnéhobytu,ktoréhojeŽalobcavlastníkom,pričomzároveňvtomtoliste
popisuje aktuálnu situáciu v byte a bytovom dome spôsobenú žalovanou. Žalobca následne po týchto

podnetoch zo strany obyvateľov bytového domu a správcu bytového domu podal na príslušný súd Návrh
nanariadenieneodkladnéhoopatreniazodňa31.05.2023(ďalejako„návrhnanariadenieneodkladného
opatrenia“), ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by umožňovala tretím osobám neoprávnene, bez
súhlasu žalobcu užívať predmetný byt vo vlastníctve žalobcu. Mestský súd Bratislava IV vydal uznesenie

č. k. 39C/1/2023-23 zo dňa 21.06.2023 (ďalej ako „Uznesenie“), ktorým nariadil neodkladné opatrenie
v žalobcom požadovanom znení. Predmetné Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2023 a
vykonateľnosť 18.07.2023. Žalobca následne podal návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého
Okresný súd Banská Bystrica vydal upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v
exekučnej veci sp. zn. 12Ek/2494/2023 zo dňa 29.11.2023 (ďalej ako „upovedomenie“). Následne

nato bolo súdnym exekútorom vydané upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. 133EX 463/23
zo dňa 15.01.2024. Dňa 05.01.2024 bola zo strany obyvateľov bytového domu nahlásené príslušným
orgánom, že z predmetného bytu sa šíri zápach. Po vstupe privolaných príslušníkov Hasičského a
záchranného zboru do predmetného bytu boli v predmetnom byte nájdené dve osoby bez známok
života spolu so žalovanou, ktorá bola zranená a nemohla chodiť. Táto skutočnosť bola pomerne široko

medializovaná, pričom z jednotlivých článkov, resp. reportáži vyplýva, že obyvatelia bytového domu,
v ktorom sa predmetný byt nachádza sa často sťažovali na žalovanú a to práve z vyššie popísaných
dôvodov. Uviedol, že zo strany príslušných orgánov činných v trestnom konaní bolo vo vyššie uvedenej
veci začaté trestné stíhanie, pričom žalobca ako vlastník predmetného bytu bol zo strany organov
činných v trestnom konaní predvolaný na výsluch, ktorého sa zúčastnil a poskytol orgánom činným v

trestnom konaní výpoveď, v ktorej popísal situáciu okolo predmetného bytu a žalovanej. Uviedol, že sú
splnené predpoklady na zrušenie vecného bremena súdom, ktoré sú zmena pomerov, hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a príčinná súvislosť medzi zmenou pomerov a
hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov
uviedol, že zákon priamo neuvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala

zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena, a neuvádza ani hľadiská, z ktorých by bolo možné
usudzovať na to, kedy ide o hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, je
riešenie týchto otázok ponechané na rozhodnutí súdu v konkrétnej veci. V tejto súvislostí uvádza, že
pred nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému bytu vnímal žalovanú ako staršiu a osamelú
pani, ktorá ostala osamotená v predmetnom byte a preto aj pri uzatváraní Kúpnej zmluvy pristúpil

žalobca k tomu, že sa so žalovanou dohodli na zriadení vecného bremena k predmetnému bytu,
spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu, pričom sa zároveň dohodli, že žalobca jej
bude uhrádzať väčšiu časť nákladov v súvislosti s užívaním predmetného bytu. Krátko po nadobudnutí
vlastníckeho práva k predmetnému bytu žalobcom začali ostatní obyvatelia bytového domu, resp.
zástupca vlastníkov bytov kontaktovať žalobcu s tým, že z predmetného bytu sa šíri hluk a navštevujú

ho rôzne cudzie osoby. Následne nato sa situácia v predmetnom byte začala vyostrovať (viď. opis
rozhodujúcich skutočností). Je zrejmé, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu žalobcom a vzniku
vecného bremena k predmetnému bytu v prospech žalovanej došlo k podstatnej zmene pomerov, ako
aj k podstatnej zmene jej správania. Žalovaná sa začala stretávať s rôznymi pochybnými osobami,začala umožňovať týmto osobám vstupovať, prebývať a užívať predmetný byt, začala vo väčšej miere
požívať alkohol a začala sa vo vzťahu k ostatným obyvateľom bytového domu správať neprispôsobivo
a vyhrážať sa im. Považuje túto zmenu v osobných pomeroch, ako aj v správaní sa žalovanej (a

to najmú v súvislosti s udalosťou z 05.01.2024), za zmenu ktorá ma trvalý a negatívny vplyv na
ich právny vzťah založený vecným bremenom. Poukazuje aj na rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo
1624/2002.Vo vzťahu k naplneniu podmienky existencie hrubého nepomeru medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného poukázal na to, že v dôsledku zmeny osobných pomerov žalovanej ako aj jej
správaní sú ich vzťahy mimoriadne konfliktné. Žalovaná zneužíva svoje oprávnenie z vecného bremena

a necháva v predmetnom byte prespávať a prebývať rôzne tretie osoby (pozn. vo väčšine prípadov ide o
bezdomovcov), pričom týmto jej správaním obťažuje a strpčuje život obyvateľom bytového domu, ktorí
sa následne obracajú so sťažnosťami na vlastníka bytu - žalobcu. Zároveň poukazuje aj na skutočnosť,
že žalovaná nevykonáva svoje právo z vecného bremena v súlade s dobrými mravmi v dôsledku
čoho vzniká žalobcovi škoda. V tejto súvislosti zdôrazňuje udalosť zo dňa 05.01.2024 kedy príslušníci
Hasičského a záchranárskeho zboru v predmetnom byte našli dve mŕtvoly a žalovanú vo vážnom stave,

pričom je zrejmé, že všetky tieto škody na predmetnom byte ako aj bytovom dome znáša žalobca.
Žalobca v tejto súvislosti konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmá existencia hrubého
nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného nakoľko trvaním vecného bremena sa v
dôsledku správania žalovanej znehodnocuje predmetný byt, vznikajú škody na majetku žalobcu ako aj
škody na majetku ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, pričom zároveň je ohrozené zdravie a

bezpečnosť ostatných obyvateľov bytového domu. V súvislosti so splnením tejto podmienky existencie
príčinnej súvislosti medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou
oprávnenéhoodkázal naskutočnostiuvádzanévopiserozhodujúcichskutočnostíakoajvyššieuvedenú
argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že zmena pomerov a následný hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného sú preukázateľne v príčinnej súvislosti. Žalobca vo vzťahu

k primeranej náhrade za zrušenie vecného bremena má v tomto konkrétnom prípade zato, že žalovanej
takáto náhrada nepatrí. V tejto súvislosti poukazuje na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
v tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že výkon práva žalovanej z vecného bremena bol v hrubom
rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje na to, že vecné bremeno k predmetnému bytu v prospech
žalovanej bolo zriadené bezodplatne. Žalobca ďalej poukazuje, že napriek tomu, že vecné bremeno bolo

zriadené ako právo doživotného bývania a užívania bytu, t. j. nebolo zriadené ako bezodplatné právo
doživotného bývania a užívania bytu, tak uhrádzal namiesto žalovanej všetky platby za služby súvisiace
s užívaním bytu (pozn. elektrika, voda, poplatky atď.). V tejto súvislosti zároveň poukazuje nato, že v
dôsledkuužívaniapredmetnéhobytužalovanouježalobcapovinnývynaložiťnákladynadekontamináciu
a vyčistenie bytu, ako aj náklady na opravu predmetného bytu nakoľko byt je v dezolátnom stave.

Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 1330/2011.
3. Súd uznesením zo dňa 13.05.2024 žalovanú vyzval na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná sa k žalobe
žalobcu nevyjadrila. nárok žalobcu ničím nespochybnila. Súd na úradnej tabuli a webovej stránke súdu
zverejnil dňa 05.12.2025 Oznámenie o podanej žalobe.
4. Súdvovecinariadilpojednávanienadeň28.11.2025,naktorésažalovanánedostavila,svojuneúčasť

neospravedlnila, ani nežiadala o odročenie pojednávania. Preto súd konal a rozhodol v neprítomnosti
žalovanej.
5. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: čiastočný výpis z LV č. XXXX, pre okres: X. N., obec:
X. - B. T., k. ú. B. T., Uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia, ČVS: C.-XXX/NMV-X.-XXXX zo dňa
16.09.2021, list správcu bytového domu č. XXXX/XXXX/XX, e-mailová správa od zástupcu vlastníkov

bytov pána L.. H. R. zo dňa 28.03.2022,list zástupcu vlastníkov bytov zo dňa 06.03.2023,list správcu
bytového domu zo dňa 29.05.2023,Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.05.2023,
Uznesenie Mestského súdu X. N., č. k. 39C/1/2023-23 zo dňa 21.06.2023 s doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti, Upovedomenie Okresného súdu Banská Bystrica o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, sp. zn. 12Ek/2494/2023 zo dňa 29.11.2023; , Upovedomenie o začatí exekúcie vydané

súdnym exekútorom Y.. X. L. pod sp. zn. 133EX 463/23 zo dňa 15.01.2024, Novinový článok TV Markíza
zo dňa 05.01.2023 s názvom „V byte v X. našli dvoch mŕtvych mužov a zranenú ženu“, Novinový článok
Topky.sk zo dňa 05.01.2023 s názvom „AKTUÁLNE Bratislavou otriasa ďalší brutálny prípad: V byte našli
dve mŕtvoly! Na mieste je polícia“, Znalecký posudok č.XXX/XXXX o stanovení všeobecnej hodnoty
vecného bremena- práva doživotného bývania.

6. Podľa § 151n odsek 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú svlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery

spoluužívania.
7. Podľa § 151o odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
8. Podľa § 151p ods. 1, 2 a 3 vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej
osobyaleboprospešnejšiemuužívaniujejnehnuteľnosti;prechodnounemožnosťouvýkonuprávavecné

bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo
zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť,
aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených

žalobcom a dospel k záveru, že žaloba o zrušenie vecného bremena je dôvodná.
10. Súd uvádza, že vykonaným dokazovaním je preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu
č. X, nachádzajúceho sa vo vchode č. C. XX na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX
postaveného na pozemkoch parc. č. XXXXX/X „C“ KN a parc. č. XXXXX/X „C“ KN zapísaného na LV
č. XXXX. Žalovaná je oprávnenou z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a

užívania predmetného bytu vo vlastníctve žalobcu.
11. Žalobca sa domáhal zrušenia vecného bremena žalovanej. Súd predovšetkým uvádza, že k
zrušeniu vecného bremena môže dôjsť v zmysle zákona len za splnenia rozhodujúcich skutočností, a
to v prípade, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo
prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, ktorá nemôže byť prechodná, alebo ak zmenou pomerov

vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.
12. K zrušeniu vecného bremena rozhodnutím súdu dochádza v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho
zákonníka v prípade, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného. K zmene pomerov môže dôjsť tak na strane povinného, ako aj na strane
oprávneného. Podmienkou obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena súdom je: a) zmena pomerov,

b) hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a c) príčinná súvislosť medzi
zmenou pomerov a hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmena
pomerov musí nastať po vzniku vecného bremena a musí mať trvalý charakter. Zmena pomerov musí
existovať v čase rozhodovania súdu. Hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného
predstavuje porovnanie práv osoby z vecného bremena oprávnenej a povinností osoby povinnej. Zmena

pomerov a hrubý nepomer musia byť vo vzťahu príčiny a následku, t. j. právne významný je len taký
hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov, ku ktorým došlo po zriadení vecného bremena.
Ak súd zistí, že k zmene pomerov došlo, musí posúdiť, do akej miery mala táto zmena vplyv na spôsob
výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, t. j. ako sa prejavila v užívaní veci zaťaženej vecným
bremenom oprávnenou osobou a aká prípadná ujma sa stane tejto osobe v dôsledku obmedzenia

alebo zrušenia vecného bremena, a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá v dôsledku zmeny pomerov
vznikla vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti. Za zmenu pomerov sa v zmysle judikatúry súdov SR sa
nepovažuje samotná skutočnosť, že došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na ktorú sa
viaže vecné bremeno. Zmena pomerov môže spočívať v objektívnych okolnostiach, ako aj v osobných
pomerov účastníkov a za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou správania sa účastníkov.

13. Súd uvádza, že z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci došlo k naplneniu zákonných
predpokladov pre zrušenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania pre žalovanú
a to za primeranú náhradu. Žalobca v konaní tvrdil, že krátko po nadobudnutí vlastníckeho práva
k predmetnému bytu žalobcom začali ostatní obyvatelia bytového domu, resp. zástupca vlastníkov
bytov kontaktovať žalobcu s tým, že z predmetného bytu sa šíri hluk a navštevujú ho rôzne cudzie

osoby. Žalovaná sa začala stretávať s rôznymi pochybnými osobami, začala umožňovať týmto osobám
vstupovať, prebývať a užívať predmetný byt, začala vo väčšej miere požívať alkohol a začala sa vo
vzťahu k ostatným obyvateľom bytového domu správať neprispôsobivo a vyhrážať sa, pričom týmto jej
správaním obťažuje a strpčuje život obyvateľom bytového domu a spôsobuje škody na majetku žalobcu.Poukázal na to, že dňa 05.01.2024 kedy príslušníci Hasičského a záchranárskeho zboru v predmetnom
byte našli dve mŕtvoly a žalovanú vo vážnom stave. Podľa názoru súdu všetky žalobcom popísané
skutočnosti t.j. zmeny v správaní sa žalovanej spočívajúce v je konfliktnom správaní, v umožňovaní

cudzím neprispôsobivým osobám využívať byt žalobcu, ktoré excesy vedú k sťažnostiam ostatných
obyvateľov a škodám na majetku žalobcu a ostatných vlastníkov, a ktoré vyústili do nálezu mŕtvych osôb
vpredmetnombyte,súv hrubomnepomere medzivecnýmbremenom avýhodouoprávnenejzvecného
bremena t.j. žalovanej. Navyše žalovaná v súčasnosti nevyužíva predmetný byt na svoje bývanie. Preto
je tento hrubý nepomer spočívajúci v zásadnej zmene pomerov na strane žalovanej vo vzťahu k užívaniu

bytu na základe zriadeného vecného bremena t.j. výhodou oprávnenej v príčinnej súvislosti s vecným
bremenom žalobcu. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu ničím v konaní nespochybnila, vo veci bola
nečinná. Preto súd uzavrel, že sú že boli kumulatívne splnené všetky tri zákonné podmienky nevyhnutné
na rozhodnutie súdu o zrušení vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka.
14. Pokiaľ ide o primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena súd má za to, že táto náhrada
vyplýva pri zrušení vecného bremena priamo zo zákona a patrí žalovanej vo výške 21 516,38

eur. Predmetná sumy vyplýva aj zo žalobcom predloženého znaleckého posudku, ktorý nebol ničím
relevantne spochybnený a ktorú sumu súd považuje za primeranú náhradu priznanú žalovanej za
zrušenie vecného bremena.
15. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

16. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 a 2 CSP, podľa zásady úspechu v
spore tak, že v konaní rovnako úspešným a neúspešným stranám sporu právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.