Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125210526
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125210526.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov Mgr.
Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v C., D. XXXX/XX, proti žalovanému A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
zo dňa 11. septembra 2025, č. k. 21C/18/2025-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a VI. p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil nasledovné neodkladné opatrenie: výrokom I.
odporcovi uložil, aby po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia nevstupoval

do nehnuteľnosti, bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na adrese C., D. XXXX/
XX. Výrokom II. poučil povinného, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku I. tohto
uznesenia. Výrokom III. odporcovi uložil, aby sa vedome nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiuako20metrov,stým,žepokiaľbybolinavrhovateľkaaodporcaspoločnepredvolanínaprocesné
úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom

konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania jednotlivých
procesných úkonov sa nariadený zákaz nevzťahuje. Výrokom IV. navrhovateľke uložil, aby v lehote 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa proti odporcovi ako žalovanému žalobu o
ochranu osobnosti. Výrokom V. v zostávajúcej časti návrh zamietol. Výrokom VI. rozhodol o náhrade
trov konania tak, že navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením zakázal
žalovanému dočasne vstupovať do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu súp.
č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. X pre k. ú. C., ako aj do
spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXXX. Zároveň žiadala, aby súd
žalovanému zakázal priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Uviedla, že žalovaný je jej
bývalým partnerom. Z ich partnerského vzťahu pochádzajú dve maloleté deti, D. D., nar. XX.XX.XXXX a

E. D., nar. XX.XX.XXXX. So žalovaným spolu žijú v nájomnom byte, ktorý užívajú na základe nájomnej
zmluvy s Mestom Trenčín nepretržite od 29.11.2022, pričom Zmluva o nájme bytu č. XX/XXXX bola
uzatvorená na dobu určitú, 3 roky odo dňa jej účinnosti. V ich partnerskom vzťahu sú dlhodobo problémy
spôsobené nadmerným požívaním alkoholu zo strany žalovaného, ktorý, keď je pod vplyvom alkoholu,
na ňu kričí, vulgárne jej nadáva, napáda ju a vyhráža sa jej. V minulosti sa jej opakovane vyhrážal
zabitím. Od začiatku roka 2025 z tohto dôvodu minimálne 3x volala hliadku polície a žalovaný

vždy dostal iba blokovú pokutu. Žalovaný pije pravidelne každý deň, alkohol si kupuje zvyčajne domov.
Na základe požívania alkoholu bol žalovanému 2x odobratý vodičský preukaz, nakoľko viedol motorovévozidlo pod vplyvom alkoholu. Prvý raz v roku 2016, kedy mu bol po preškolení vodičský preukaz vrátený
a opätovne mu bol odobratý v roku 2018, čo trvá doteraz. Žalovaný bol taktiež vo výkone trestu odňatia
slobody a odpykal si trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 6 mesiacov, za skutok, ktorého

sa dopustil voči nej, kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania. Dňa 31.08.2025 jej vzal osobný
automobil, na ktorom pod vplyvom alkoholu odišiel, o čom informovala aj hliadku
polície a bol predvedený na obvodné oddelenie. K poslednému incidentu došlo dňa 01.09.2025, kedy
po nej v obchodnom dome Južanka vykrikoval, že je „feťáčka a lesba“. Následne odišla domov, kde sa
nachádzali aj ich dve maloleté dcéry, žalovaný ju doma fyzicky napadol, oboma rukami ju chytil za vrchnú

časť tela, sotil ju a vulgárne jej nadával z dôvodu, že podľa jeho názoru je „feťáčka a lesba“. Privolala
hliadku polície a táto ho dňa 01.09.2025 vykázala zo spoločného obydlia, bytu č. XX na X. poschodí na
adrese D. XXXX/XX a ostatných priestorov vchodu do bytového domu na uvedenej adrese, a to podľa §
27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore na dobu 14 dní. Bola poučená o tom, že
do 14 dní od vykázania má právo podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325
Civilného sporového poriadku. Podľa žalobkyne, správanie žalovaného sa vystupňovalo do takej

miery, že je ohrozená na živote a zdraví. Počas ich spoločného života mával žalovaný veľmi neprimerané
správanie, mával prudké zmeny nálad, bol výbušný a agresívny po požití alkoholických nápojov, avšak
v poslednom období sa skutočne začala báť o svoj život a zdravia. Psychický stav žalovaného
je veľmi nepredvídateľný a v poslednom období sa jeho správanie zhoršilo do takej miery, že je dôvod
vážne sa obávať o život a zdravie. Žalovaný sa jej v minulosti vyhrážal smrťou, dokonca

bol za nebezpečné vyhrážanie voči nej právoplatne odsúdený. Nadobudla presvedčenie, že je schopný
svoje hrozby aj splniť, jeho správanie sa v poslednej dobe rapídne zhoršilo a je len otázkou času, kedy
svoje vyhrážky naplní a skutočne ju pripraví o život. Preto je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi
a neznesiteľnú situáciu, zapríčinenú jeho správaním, riešiť urýchlene cestou neodkladného opatrenia
tak, aby sa žalovanému aspoň dočasne zamedzilo vstupovať do bytu a bytového domu, kde spolu žili

a kde ona stále býva a aby sa mu zamedzilo približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov, a tak sa mu zabránilo dopúšťať sa ďalšieho násilia.

3. Z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou vyplynulo, že podľa potvrdenia o vykázaní zo
spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín, zo dňa 01.09.2025, č. F.:XXXX/

XX-XXXX, bol žalovaný vykázaný 01.09.2025 o 17:45 hod. zo spoločného obydlia,
konkrétne bytu č. XX na X. poschodí na adrese C., D. XXXX/XX. Rovnaký policajný orgán potvrdil
podanie oznámenia žalobkyňou o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa
mal dopustiť žalovaný tým, že jej neustále vulgárne nadáva, uráža ju a fyzicky ju napadol tak, že ju
sotil do dverí. V minulosti 09.07.2023 bolo proti žalovanému začaté trestné stíhanie vo veci prečinu

nebezpečného vyhrážania, podľa návrhu na schválenie dohody o vine a treste Okresnej prokuratúry
Trenčín zo dňa 26.10.2023, 2Pv 317/23/3309-37, vo veci obvineného A. D., mal byť vydaný rozsudok,
podľa ktorého bude tento uznaný za vinného, že pod vplyvom alkoholu 08.07.2023 vo večerných
hodinách v byte č. XX na X. poschodí bytového domu na adrese C., D. XXXX/XX, počas slovnej hádky
vulgárne nadával svojej družke A. B., pričom jej povedal, že ju zabije, teda sa inému vyhrážal smrťou

takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania,
za čo mal byť odsúdený na 6 mesiacov nepodmienečne. Podľa písomného oznámenia Mestského úradu
v Trenčíne zo dňa 13.05.2025 dňa 09.12.2025 vyprší platnosť nájomnej zmluvy k 3-izbovému bytu č.
XX E. G. D. XXXX/XX, vo vlastníctve Mesta Trenčín, preto je potrebné písomne požiadať o predĺženie
zmluvy o nájme bytu.

4. V danej veci žalobkyňa dostatočným spôsobom pre aktuálne štádium konania osvedčila potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ a e/ CSP. Na základe
popisu skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zároveň osvedčila dostupnými
listinami, možno konštatovať, že požiadavka ochrany osobnostných práv formou neodkladného

opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhala, je v zásade dôvodná. V danom prípade navrhuje nariadenie
dvoch obsahovo aj charakterovo rozdielnych neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci
samej. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci sú
naplnené zákonné predpoklady pre požadované využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Z návrhu je
zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, pričom táto bude

dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému vstup do ich spoločného obydlia a priblížiť sa
k navrhovateľke na určenú vzdialenosť.5.Vprejednávanejvecijezobsahunávrhuzrejmé,žežalobkyňasaspoukazom naustanovenie
§325ods.2písm.e/ah/CSPdomáhalabezodkladnejúpravypomerovmedziňouažalovanýmzdôvodu
násilného správania sa žalovaného voči nej vo forme fyzického napadnutia. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne
podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej, resp. osobe, ktorá je v starostlivosti povinnej osoby,
alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie takéhoto násilia páchaného na osobách
blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického. Predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je skutočnosť, že je osvedčené ohrozenie

telesnej a duševnej integrity, osobnej slobody či bezpečnosti fyzickej osoby. Kumulácia
týchto neodkladných opatrení nie je vylúčená. Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle § 325 ods.
2 písm. e/ CSP nie je rozhodujúce, aký vzťah (manželský, partnerský) má strana podozrivá z násilia k
inej osobe. Osoba podozrivá z násilia nemusí mať dokonca ani žiaden vlastnícky/ spoluvlastnícky titul
k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou je skúmanie dôvodnosti podozrenia z násilia,
ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho

týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania, nakoľko násilím je akýkoľvek akt
alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý
závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada Európy 1986).

6.Súdmalzpredloženýchlistinnýchdôkazovjednoznačneosvedčenékonaniežalovaného,spočívajúce

vo fyzickom a verbálnom násilí páchanom na žalobkyne vo forme fyzického napadnutia žalobkyne a
neustálych vulgárnych nadávok, dňa 01.09.2025, dôsledkom čoho bolo vykázanie žalovaného políciou
zo spoločného obydlia. Nie je nepodstatné, že žalovaný sa neprimerane správa opakovane, a to aj
napriek tomu, že v roku 2023 bol trestne stíhaný za nebezpečné vyhrážanie žalobkyne. Z obsahu návrhu
je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu svojho

života a zdravia, a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému vstupovať
do bytu, ktorý užíva spolu so žalobkyňou, aj keď nie je jeho vlastníkom. Z formálneho
hľadiska rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu
žalovaného do bytu špecifikovaného vo výroku I. tohto rozhodnutia. Nakoľko chránenej osobe má byť

v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné
opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadným ďalším útokom žalovaného na žalobkyňu, ktoré je možné
očakávať, a to najmä s prihliadnutím na to, že žalovaný zjavne nepožíva alkohol v primeranej miere,
pričom alkohol neprimerane a nepredvídateľne stupňuje jeho agresívne správanie.

7. Neodkladné opatrenie v zmysle § 326 ods. 2 písm. e/ CSP možné nariadiť len dočasne, pričom aj
žalobkyňa sa výslovne domáhala v žalobnom petite jeho nariadenia len dočasne, ale dočasnosť bližšie
nešpecifikovala. Súd preto nemohol tento zákaz uložiť žalovanému natrvalo (prekročil by tým aj petit
žalobkyňou formulovaný), časové vymedzenie teda musí určiť súd. Predmetný byt je vo vlastníctve
Mesta Trenčín, účastníci ho užívajú na základe zmluvy o nájme, vždy na dobu určitú, po uplynutí ktorej

sa nájom zmluvne predlžuje. Terajší nájom skončí 09.12.2025. Keďže vo vzťahu k bytu, na ktorý sa
zákaz vzťahuje, nebolo možné uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorá by mala
svoj základ či už v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), alebo žalobu majúcu svoj základ v spoločnom nájme bytu (§ 705a Občianskeho
zákonníka). Súd preto zákaz vstupu do bytu obmedzil časovo na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti

tohto neodkladného opatrenia, ktorá doba dáva žalobkyni alebo aj žalovanému priestor, aby svoju
aktuálnu bytovú a rodinnú otázku vyriešili tým spôsobom, ktorý nebude vyžadovať ich spolužitie, ktoré je
pre žalobkyňu a jej maloleté deti traumatizujúce. Súd teda čo do tejto časti žalobkyni neuložil povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Toto neodkladné opatrenie zanikne
uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Predtým môže byť zrušené postupom v súlade s

§ 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej
bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná
žalobkyňa neodkladného opatrenia. Učiniac zadosť tiež zákonnej povinnosti súdu vyplývajúcej z dikcie
§ 337 ods. 1 CSP poučil súd osobu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že

môže podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola spôsobená
výkonom tohto neodkladného opatrenia.8. Súd zároveň vyhodnotil za dôvodný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle § 325 ods. h/ CSP, ktorým bola ochrana žalobkyne zabezpečená nielen na
konkrétnom mieste jej bydliska v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ale súd túto ochranu videl ako

náležitú,nevyhnutnúapotrebnúajmimobydliskavrozsahuuloženiazákazupribližovaniasažalovaného
kosobežalobkynenavzdialenosťmenšiuako20metrov,okremspoločnejúčastinaprocesnýchúkonoch
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/
CSP, a to vzhľadom na opakovanosť fyzických a verbálnych útokov žalovaného voči žalobkyne. Zákaz
priblíženia vo svojej podstate chráni ohrozovanú osobu pred akýmkoľvek útokom, násilím zo strany

násilníka nielen v mieste jej obydlia, ale kdekoľvek, čo plne zodpovedá poskytnutiu generálnej ochrany
jej telesnej a duševnej integrity, pričom v prejednávanej veci žalobkyňa osvedčila potrebu naliehavej
ochrany jej osobnej integrity, a preto súd jej návrhu vyhovel. Výnimku zo zákazu priblíženia tvorí len
spoločná účasť účastníkov na realizácii procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo
iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných
úkonov, čo plne zachová možnosť realizácie procesných práv strán sporu v súvisiacom trestnom,

civilnom alebo správnom konaní. Majúc uvedené na zreteli súd na ochranu telesnej a duševnej integrity
žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorým zakázal povinnému
priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Už týmto zákazom
je možné predísť konaniu, ktorým by z jeho strany mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita
žalobkyne. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný

nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za to, že postačuje
uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20 metrov. Túto považoval za dostatočnú na
vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych útokov, a tiež aj z hľadiska možnosti včasnej
vizuálnej identifikácie žalobkyne povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu, čo by pri 50 metroch
bolo značne sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné. Tiež bolo potrebné upraviť určité špecifické

situácie, ktoré môžu nastať a kde bude nevyhnutne nutná účasť žalobkyne a povinného súčasne, na
čo však žalobkyňa v návrhu nemyslela. Preto súd určil, že pokiaľ by žalobkyňa a povinný boli spoločne
predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné
procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi
určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Súd

takétoobmedzenienariadilzdôvodu,abynebolizmarenéprípadnéúkonyčikonania(napr.ajtakých,kde
voči povinnému bude uplatňovať svoje práva žalobkyňa), kde sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a
bez účasti ktorej nie je možné tieto konania riadne viesť. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo žalobkyňou osvedčené, že konanie povinného ohrozuje jej telesnú aj duševnú integritu,
pretože z dôvodu agresívnych prejavov povinného, má žalobkyňa odôvodnenú obavu o svoj život a

zdravie,čomôžeobjektívneunejvyvolávaťajduševnéútrapy.Nakoľkosúdtomutonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenie nevyhovel celkom (obmedzil vzdialenosť na kratšiu než navrhovaných 50 m a
tiež uložil výnimku zo zákazu priblíženia) vo zvyšku súd návrh v tejto časti musel zamietnuť. V zmysle
právnej teórie súd upravil formuláciu výrokov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak,
aby tieto boli jasné, určité a vykonateľné, kedy špecifikoval dotknuté nehnuteľnosti v súlade s aktuálnym

stavom, teda nájmom a nie vlastníctvom predmetného bytu. Zároveň súd upravil znenie nariadených
neodkladných opatrení korektne v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 CSP, ktorý hovorí o „ukladaní
povinností“ podľa písmen a) až h) (t. j. nevstupovať, nekontaktovať a nepribližovať, resp. obmedzene
približovať) a nepoužíva slovo „zákaz“.

9. Je potrebné dodať, že aktuálnym rozhodnutím súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, žiadnym
spôsobom ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti prípadne podanej žaloby bude
predmetom konania vo veci samej, pričom až pri meritórnom rozhodovaní sa bude súd v plnej miere
zaoberať všetkými tvrdeniami žalobkyne, ktoré boli produkované v tomto štádiu konania (o neodkladnom
opatrení), tiež prípadnými vyjadreniami žalovaného, predmetom dokazovania môže následne byť

zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby
vo veci samej (pokiaľ si žalobkyňa splní povinnosť a podá na súd žalobu voči žalovanému
o ochranu osobnosti). V prípade, že navrhovateľka nepodá žalobu vo veci samej v lehote
stanovenejsúdom,dôjde vzmysleustanovenia§336ods.3CSPkzrušeniunariadenéhoneodkladného
opatrenia v časti výroku III. ex offo. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bola v plnom rozsahu

úspešná žalobkyňa, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.10. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výrokom I., III. a VI. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v
ktorom uviedol, že s uznesením nesúhlasí a žiadal, aby súd zrušil zákaz vstupu do spoločne užívaného
bytu č. XX, na X.poschodí na adrese C., D. XXXX/XX v plnom rozsahu. Rovnako žiadal, aby súd zrušil

zákaz priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov v plnom rozsahu
a uznesenie vo výroku o náhrade trov konania zmenil po zohľadnení výsledku posúdenia tohto
odvolania. Výpoveď žalobkyne o udalostiach zo dňa 01.09.2025 nie je pravdivá. V H. F. I. nenadával
žalobkyni, ale jej partnerke a kamarátke D., zamestnanej v prevádzke DOBROTA.
Nenapadol žalobkyňu osobne a nevyhrážal sa jej zabitím. Naproti tomu sa žalobkyňa jemu opakovane

vyhrážala „basou“ a vulgárne mu nadávala. Opakovane (viac ako 10x) ho „vymkla“ a odmietala ho pustiť
do spoločného bytu. Pri poslednom incidente z 01.09.2025 telefonovala žalobkyňa dcére E., aby pred
ním zamkla a nepustila ho do bytu. Preto na ňu čakal na schodisku bytovky. Keď sa vrátila z prechádzky
so psom, začala ho osočovať, že tam nemá čo robiť a má ísť preč. Slušne ju požiadal o vpustenie
do bytu, aby si mohol vziať osobné veci, ktoré potreboval do práce (peňaženku s dokladmi, elektronický
čip, kľúče). Naďalej mu bránila vo vstupe do bytu, preto ju odstrčil. V tom čase bol triezvy a nevyhrážal

sa jej zabitím. Odmieta tvrdenia žalobkyne, že stále pije. Posledných 6 mesiacov práve ona veľa pije,
chodí sa zabávať s kamarátkami, vracia sa domov veľmi opitá, vulgárne nadáva a hrozí mu „basou“. Už
opustila byt na 2-3 dni a nespala doma. Žalobkyňa mu svojim správaním spôsobuje problémy v práci aj
v súkromnom živote. O zrušenie zákazu vstupu do bytu a zákazu priblíženia žiada aj s
ohľadom na ich 2 dcéry, D. a E. D., s ktorými by z toho dôvodu stratil kontakt. Žalobkyňa ich sústavne

ovplyvňuje a podporuje ich negatívny postoj voči nemu. V spoločnom byte má aj osobný majetok, ktorý
je kvôli obmedzeniam pre neho nedostupný. Okrem bežných osobných vecí sa jedná aj o
pracovnú dokumentáciu (faktúry, účtovné doklady a pod.). Dcéry miluje a záleží mu na nich, a preto
hradí náklady na byt, stravu i dcérin krúžok. Chce žiť normálnym poctivým životom a nie sporiť sa stále
so žalobkyňou. Tento stav zle vplýva na dcéry aj na neho, ako otca. Žalobkyni viac krát ponúkal

zmier medzi nimi, ale odmietla ho. Vraj sa nemá do ničoho ohľadne jej osoby a dcér starať. Žiaľ,
ona ho opakovane ohovára a klame o ňom. Prosí súd o akceptáciu odvolania a zohľadnenie uvedených
dôvodov. Vyhlasuje, že matke svojich detí by nikdy neublížil, a preto považuje nariadené zákazy
za bezpredmetné a žiada o ich zrušenie.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním zásadne nesúhlasí a tvrdenia
v ňom uvedené považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Riadne preukázala, že v ich domácnosti musela
zasahovať hliadka polície, ktorá žalovaného dňa 01.09.2025 o 17:45 hod. vykázala zo spoločného
obydlia na dobu 14 dní. K tomuto kroku hliadka polície pristúpila po náležitom zistení skutkového stavu.
Incidentu dňa 01.09.2025 predchádzalo napadnutie kamarátky D. J. v obchodnom dome Južanka,

k čomu boli políciou vypočuté D. J. a jej sestra K. J.. Obe svedkyne môžu zhodne potvrdiť, že žalovaný
bol už v tom čase pod vplyvom alkoholu, čo malo vplyv aj na jeho nasledujúce správanie voči nej, ktoré
sa vystupňovalo až tak, že musela zasiahnuť hliadka polície. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že sa
mu opakovane vyhrážala „basou“, toto rezolútne odmieta, nakoľko nie je v jej záujme, aby obžalovaný
skončil vo výkone trestu, pretože majú spolu dve maloleté deti, ktoré by týmto trpeli. Iba si želá, aby

spoločne s dcérami mohla viesť pokojný život bez strachu zo žalovaného. Žalovaný vo
svojom odvolaní uviedol, že dňa 01.09.2025 volala dcére E., aby pred svojim otcom zamkla byt a
nevpustila ho do bytu. Toto tvrdenie nepopiera, skutočne telefonovala mladšej dcére a
žiadala ju, aby žalovaného nevpustila do bytu bez jej prítomnosti, nakoľko od kamarátky D. J. vedela, že
je značne pod vplyvom alkoholu a mala dôvodné obavy o život maloletej dcéry. Následne po

tejto informácii prišla domov a našla žalovaného čakať na schodoch, kde spoločne s ňou vošiel do bytu,
kde jej začal vulgárne nadávať, osočoval ju a fyzicky ju napadol. Nie je pravda, že by ju o vpustenie
do bytu slušne požiadal, aby si mohol vziať svoje osobné veci. Ak by sa toto tvrdenie
zakladalo na pravde, nevolala by hliadku polície, ale by mu jeho veci odovzdala a nechala ho odísť.
Ďalej žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že odmieta jej tvrdenia o jeho problémoch s alkoholom, ba

naopak, obviňuje ju, že posledných 6 mesiacov nadmerne požíva alkohol, vulgárne nadáva a chodí sa
zabávať s kamarátkami. Uvedené tvrdenie sa absolútne nezakladá na pravde. Chodí každý
deň do práce, stará sa o domácnosť, o maloleté deti a psa. Na rozdiel od tvrdení žalovaného,
jej tvrdenia o požívaní alkoholu žalovaným je možné preukázať výpoveďami D. J. a jej sestry K. J., ako aj
skutočnosťami, že na základe požívania alkoholu mu bol 2x odobratý vodičský preukaz, nakoľko viedol

motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Prvý raz v roku 2016, kedy mu bol po preškolení
vodičský preukaz vrátený a opätovne odobratý v roku 2018 až doteraz. Maloleté dcéry sú už vo veku,
kedy si dokážu samy vytvoriť obraz o situácii, ktorá sa u nich doma deje a nie je pravdou,
že by ich akokoľvek ovplyvňovala v ich názore na otca. Práve naopak, bola by rada, ak by žalovanýprestal s požívaním alkoholu a opätovne si vybudoval vzťah so svojimi dcérami. Tvrdenia žalovaného,
že práve kvôli svojim dcéram hradí náklady na byt, stravu aj krúžok dcéry, sa nezakladajú na
pravde. Taktiež nie je pravdou, že by hradil stravu jej a deťom. Túto hradí výlučne ona. Je toho názoru,

že bolo dostatočne zistené a osvedčené, že žalovaný svojím konaním ohrozuje jej telesnú a i duševnú
integritu, kedy jej slovnými urážlivými vyjadreniami, hrozbami násilím spôsobuje príkorie. Z uvedených
dôvodov preto súd I. inštancie rozhodol správne, keď nariadil vyššie uvedené neodkladné
opatrenie. Na základe vyššie uvedeného navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I.
inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a VI. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP.

13. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV., V., odvolaním napadnuté nebolo, preto zostalo
rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

21. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo po

skončení konania. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí,
že existuje právny vzťah medzi stranami, a že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, resp. je osvedčená
obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv
nad nevyhnutnú mieru. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie

môže byť v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je
rýchla, ikeďdočasnáúpravaprávnychafaktickýchpomerovúčastníkov.Zuvedenéhocharakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu,
vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi stranami,
ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie
potrebné, vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu.Súd sa pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k
názoru,ženávrhjedôvodný,t.j.žeohrozenievzťahovalebonárokovstránjetakéznačné,žesivyžaduje
okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.

22. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný. Žalobkyňa v návrhu opísala
rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené
listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú potrebu takejto dočasnej úpravy. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, tak ako už správne konštatoval i súd prvej
inštancie, je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického
násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické násilie. Súd prvej inštancie mal dôvodné podozrenie z
násilia žalovaného voči žalobkyni správne osvedčené zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľky,
spočívajúce vo fyzickom a verbálnom násilí, páchanom na žalobkyne vo forme fyzického napadnutia
žalobkyne a neustálych vulgárnych nadávok, pričom tieto tvrdenia žalobkyne boli potvrdené

predloženými listinami. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 01.09.2025, z
potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 01.09.2025, vystavených Obvodným oddelením
PZ Trenčín vyplynulo, že žalobkyňa sa dňa 01.09.2025 dostavila na Obvodné oddelenie PZ Trenčín,
kde na žalovaného podala oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého
sa mal dopustiť žalovaný tým, že jej neustále vulgárne nadáva, uráža ju a fyzicky ju napadol tak, že

ju sotil do dverí. Z tohto dôvodu bol žalovaný policajtom dňa 01.09.2025 o 17:45 hod. podľa § 27a
ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore zo spoločného obydlia,
konkrétne bytu č. 26 na 5. poschodí na adrese C., D. XXXX/XX na 14 dní vykázaný. Tieto listiny aj
podľa odvolacieho súdu osvedčujú pravdivosť tvrdení žalobkyne a správne viedli súd prvej inštancie
k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia v podobe

zákazu vstupu do bytu, v ktorom strany spolu bývali, keďže vykázanie žalovaného zo spoločného
obydlia políciou trval len po stanovený čas 14 dní. Súd prvej inštancie správne nariadil neodkladné
opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu fyzickému útoku na žalobkyňu zo
strany žalovaného, ktorý bolo v čase rozhodovania súdom prvej inštancie možné očakávať vzhľadom
na navrhovateľkou opísané agresívne správanie sa žalovaného spôsobené nadmerným požívaním

alkoholu zo strany žalovaného, ktorý keď je pod vplyvom alkoholu, na ňu kričí, vulgárne jej nadáva,
napáda ju a vyhráža sa jej. Žalovaný sa pritom neprimerane správa opakovane, a to aj napriek tomu,
že v roku 2023 bol trestne stíhaný za nebezpečné vyhrážanie žalobkyne. V prípade fyzického alebo
psychického násilia ide vždy o stav, kedy okamžité neusporiadanie právnych či faktických pomerov
strán, spočívajúce v ochrane obete fyzického alebo psychického násilia pred protiprávnym konaním

žalovaného, by viedlo k vzniku v budúcnosti nenapraviteľných alebo len ťažko
napraviteľných následkov. Vzhľadom na vyššie uvedené teda žalobkyňa v čase rozhodovania súdom
prvej inštancie osvedčila existenciu predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila potrebu neodkladnej
úpravy pomerov (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy).

23. Rovnako bol aj podľa odvolacieho súdu dôvodný aj návrh žalobkyne v časti o uloženie povinnosti
žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. h/ CSP je treba osvedčiť, že v dôsledku konania žalovaného môže byť telesná integrita
alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená. Zákonné ustanovenie vyžaduje teda na uloženie zákazu

priblíženia neodkladným opatrením iba "možnosť ohrozenia integrity". V danom prípade boli aj podľa
odvolacieho súdu osvedčené skutočnosti agresívneho a ohrozujúceho správania zo strany žalovaného
voči žalobkyni (opakované fyzické a verbálne útoky žalovaného voči žalobkyni). Je potom aj podľa
odvolacieho súdu dôvodná obava žalobkyne o jej život a zdravie, obava, že žalovaný ublíži na zdraví
žalobkyni,atedabolonamiesteneodkladnýmopatrenímuložiťžalovanémuzákazpriblížiť sa

k žalobkyni s cieľom predísť ohrozeniu fyzickej alebo duševnej integrity žalobkyne v
dôsledku konania žalovaného. Pri určení vzdialenosti, na ktorú sa vzťahuje zákaz priblíženia, súd prvej
inštancie mal správne za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20
metrov, ktorú vzdialenosť aj odvolací súd považoval za dostatočnú, jednak na vylúčenie
prípadnej fyzickej konfrontácie či iných aj verbálnych útokov, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej

identifikácie za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Nariadeným neodkladným opatrením tak
nedochádza k obmedzeniu práv osoby dotknutej neodkladným opatrením nad nevyhnutnú mieru. Súd
prvej inštancie vo výroku III. správne vymedzil aj výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia
nevzťahuje, a to na situácie, kedy je potrebná účasť oboch strán sporu na procesných úkonochsúdu, orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci, keď v rámci týchto konaní
je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, členov Justičnej stráže, resp.
príslušníkov Policajného zboru. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie taktiež

správne trvanie zákazu vstupovať do spoločného bytu obmedzil na dobu 6 mesiacov od
vykonateľnosti uznesenia o neodkladnom opatrení zákazu vstupu do bytu. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd prvej inštancie správne posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
z hľadiska preukázania zákonných podmienok potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu a správne
nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia je úlohou súdu len
posudzovať a skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to najmä bezodkladnosť úpravy právnych vzťahov medzi stranami konania, čo v
danom prípade mal odvolací súd za preukázané, a preto námietky žalovaného uvádzané v odvolaní
nepovažoval za opodstatnené. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa okolnosti len

osvedčujú a vychádza sa zo stavu, ktorý existuje v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Pre
neodkladné opatrenie je teda rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správne potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd
priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).