Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010273
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8324010273.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov

JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.01.2026,
v trestnej veci obžalovaného A. B. C. D., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona, o odvolaní poškodeného Porsche Finance Slovakia s.r.o. /VOLKSVAGEN
Finančné služby Slovensko s.r.o./ proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 9T/26/2025 zo dňa
02.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o náhrade škody.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v
E., trvale bytom E., toho času bytom F.
X, XXXX C. - F., G.

u k l a d á :

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému Porsche Finance Slovakia
s.r.o. so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, majetkovú škodu vo výške 17.620,61
(sedemnásťtisíc šesťstodvadsať eur šesťdesiatjeden eurocentov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného Porsche Finance Slovakia s.r.o. so sídlom
Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na

civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 07.05.2018, za použitia nepravdivých podkladov o výške jeho príjmu v zamestnaní, uzatvoril
zo spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o., ul. Vajnorská 98, Bratislava zmluvu o
Autokredite (spotrebiteľský úver) č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 22.500

eur na zakúpenie osobného motorového vozidla zn. Superb, VIN: H., ktorého splácanie bolo zmluvne
dohodnuté na obdobie 72 mesiacov s mesačnou splátkou vo výške 383,60 eur a súčasne podpísal
Záložnú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko
s.r.o. dala zapísať do notárskeho registra záložné právo spoločnosti na toto vozidlo, kde následne poposkytnutí predmetného úveru uhradil iba 7 splátok a prestal úver splácať, na základe čoho spoločnosť
Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. pristúpila k predčasnej splatnosti úveru dňa 16.09.2019,
ako aj spoločnosť započala výkon záložného práva k vozidlu, pričom bolo zistené, že páchateľ už

12.02.2019 vozidlo odpredal a prepísal vlastníctvo vozidla na tretiu osobu, čím svojím konaním spôsobil
poškodenejspoločnostiVolkswagenFinančnéslužbySlovenskos.r.o.,ul.Vajnorská98,Bratislavaškodu
vo výške 20.091,34 eur,

Za to mu uložil podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona a podľa §

46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú
dobu podmienečného odsúdenia na 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Porsche Finance Slovakia s.r.o. so sídlom
Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný

proces.

Proti tomuto rozsudku podal poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca písomné odvolanie,
namietajúc len výrok o náhrade škody s tým, že podľa jeho názoru, vzhľadom na skutočnosť, že škoda
v sume 20.091,34 eur je súčasťou popisu skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku a zároveň bola

kvalifikačným momentom ustálená ako väčšia škoda uvedená vo výroku rozsudku a že škoda bola
riadne a včas uplatnená, došlo vynesením napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa k porušeniu
§ 287 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolateľ dodal, že upovedomenie splnomocnenca poškodeného o
hlavnom pojednávaní mu síce okresný súd zaslal, no v tomto upovedomení bolo uvedené, že na hlavné
pojednávanie sa nemusí dostaviť. A pokiaľ okresný súd uvádzal, že nebolo možné rozhodnúť o nároku

poškodeného aj z dôvodu, že nemohol preveriť, či došlo k úhrade aspoň časti škody, tak posledná
úhrada tak, ako bolo súdu známe, bola 16.05.2019 a v prípade, ak by došlo medzičasom k akejkoľvek
úhrade zo strany obžalovaného, táto skutočnosť by bola súdu bezodkladne oznámená, na základe čoho
by zároveň došlo k úprave výšky uplatnenej škody. Poškodený navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku zrušil a rozhodol sám tak, že obžalovanému

podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uloží povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 20.091,34 eur.

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne prostredníctvom svojej obhajkyne tak, že výška
uplatneného nároku nebola riadne preukázaná. Zároveň odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR,
podľa ktorej v prípadoch, kde existujú pochybností o výške alebo základe nároku, má byť poškodený

odkázaný na uplatnenie svojho nároku v civilnom konaní (napr. R 27/1995, R 5/2007). Obžalovaný
navrhol, aby súd odkázal poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na civilné konanie, a to z
dôvodu, že pre riadne rozhodnutie o tomto nároku nie sú v trestnom konaní dané podmienky.

Na základe takto podaného odvolania postupoval Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, v intenciách

ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel v rámci

obmedzenia podaného odvolania, v rámci napadnutého výroku o náhrade škody k nasledovným
záverom.

Okresný súd rozhodoval napadnutým rozsudkom po tom, čo uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 8To/37/2024 zo dňa 27.02.2025 bol skorší rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 9T/34/2024

zo dňa 16.09.2024 /neobsahujúci odôvodnenie/ zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu. Okresný
súd vytvoril podmienky pre výsluch poškodeného i obžalovaného, nemohol ich ale realizovať. Vysvetlil
ale dôvody, ktoré mu bránili vypočuť obžalovaného a poškodeného. Tieto, vzhľadom na pasivitu oboch
týchto riadne a včas predvolaných uvedených strán, odvolací súd nepovažoval za bezdôvodné. Možno
potom uzavrieť, že súd prvého stupňa konal po tom, ako v preskúmavanom konaní zistil skutkový stav

v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie za stavu, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania
skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, bez vykonania dokazovania vo vzťahu k vine, ktorú obžalovaný, po
predchádzajúcom poučení podľa § 257 ods. 5, 8 Trestného poriadku, vyhlásením učineným podľa § 257
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nepoprel, a tak okresný súd vyhlásenie obžalovaného prijal podľa§ 257 ods. 7 Trestného poriadku. V rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 9T/26/2025 zo dňa
02.07.2025 výrok o vine a výrok o treste teda nadobudli právoplatnosť, keď sa prokurátor a obhajca na
hlavnom pojednávaní vzdali práva odvolania a samotný obžalovaný proti rozsudku odvolanie v zákonnej

lehote nepodal. Je tak zrejmé, že výška spôsobenej škody na účely výroku o vine bola právoplatne
ustálená sumou 20.091,34 eur.

Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, dôvodom odkázania odvolateľa na civilný proces,
podľa okresného súdu v podstate bolo, že poškodený sa na hlavné pojednávanie nedostavil, a to

bez odôvodnenia a ospravedlnenia svojej neprítomnosti a nakoľko sa ani poškodený ani obžalovaný
nedostavili na hlavné pojednávanie, súd nemohol spoľahlivo rozhodnúť o nároku na náhradu škody,
keďže v konaní nebolo preukázané, ani zo strany obžalovaného, ako ani zo strany poškodeného, či
došlo aspoň k čiastočnej úhrade škody. Okresný súd výslovne poukázal na tvrdenie poškodeného, že
si uplatňuje náhradu škody iba za nezaplatenú istinu, avšak zo Splátkového kalendára k Zmluve o
autokredite(spotrebiteľskýúver)č.XXXXXXazÚhradyúverujezrejmé,žeobžalovanýčiastočneuhradil

nielen istinu, ale aj príslušenstvo (úrok), ktorý bol zahrnutý v splátke vo výške 383,60 eur. Odvolací súd
sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa úplne nestotožnil.

Z výpovede obžalovaného vyplýva, že z pôžičky zaplatil sedem splátok, každú vo výške cca 360,-
eur, no potom mal finančné problémy, nemohol ďalej splácať úver, vozidlo predal pánovi C. I.. Trval

na tom, že splátky neuhrádzala žiadna tretia osoba. Advokátka obžalovaného sa pokúšala hovoriť s
poskytovateľom pôžičky, no ten nechcel žiadne riešenie. Už minulý rok ponúkol, že uhradí vzniknutý dlh.
Splnomocnenec poškodeného zhrnul, že dňa 07.05.2018 obžalovaný uzatvoril so spoločnosťou VWFS
s.r.o. Zmluvu o Autokredite č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 22.500,-
eur na zakúpenie motorového vozidla zn. Škoda Superb, VIN: H., šedej farby, ktorého obstarávacia

hodnota bola vo výške 30.000,- eur, pričom obžalovaný podpísal aj Záložnú zmluvu č. XXXXXX, na
základe ktorej spoločnosť VWFS s.r.o. dala zapísať do notárskeho registra záložné právo spoločnosti
na toto vozidlo. Poukazoval na to, že obžalovaný predložil pri uzatváraní zmluvy o Autokredite popri
osobných dokladoch /občiansky a vodičský preukaz/ aj potvrdenie o príjme zo spoločnosti SQUALUS
s.r.o. a dodal, že na základe takto predložených dokladov mu bol úver vo výške 22.500,- eur poskytnutý,

pričom spoločnosť VWFS s.r.o. tieto prostriedky na základe Kúpnej zmluvy poukázala predajcovi vozidla
F. J., bytom K. XXX. Úver bol poskytnutý na obdobie 72 mesiacov s predpísanou mesačnou splátkou
vo výške 383,60 eur. Potvrdil, že od uzatvorenia zmluvy a prevzatia vozidla bolo urobených celkovo
sedem úhrad, a to štyrmi rozličnými osobami, no ani jedna úhrada nebola realizovaná obžalovaným.
Z dôvodu neuhrádzania splátok pristúpila spoločnosť VWFS s.r.o. k predčasnej splatnosti úveru dňa

16.09.2019, kedy bol dlh iba na splátkach vo výške 1.534,40 eur. Zároveň dňa 05.09.2019 spoločnosť
započala výkon záložného práva k vozidlu. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru, ako aj oznámenie
o začatí výkonu záložného práva, boli zaslané klientovi doporučene do vlastných rúk, no k vráteniu
vozidla nedošlo. Od poslednej úhrady dňa 16.05.2019 už nebola uhradená žiadna splátka a taktiež
nebolo odovzdané vozidlo. Spoločnosti VWFS s.r.o. bola spôsobená škoda vo výške 20.091,34 eur.

Škoda pozostáva iba z nesplatenej istiny vo výške 18.280,75 eur a dlhu na splátkach do ukončenia
zmluvy vo výške 1.810,59 eur. Z prehľadu o úhradách úveru vyplýva, že splátky úveru boli zaplatené
len dňa 25.06.2018 sumou 383,60 eur, dňa 10.09.2018 sumou 767,20 eur, dňa 10.10.2018 sumou
383,60 eur, dňa 24.10.2018 sumou 383,60 eur, dňa 15.01.2019 sumou 383,60 eur, dňa 07.02.2019
sumou 767,20 eur a dňa 16.05.2019 sumou 1.810,59 eur. Z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru,

zo dňa 16.09.2019 vyplýva, že poškodený vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu uplynutia troch
mesiacov od prvého omeškania. Na základe toho bol obžalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 22.376,66
eur, ktorá pozostáva z nesplatnej časti istiny, mesačného poistného vo výške 0 eur, dlhu vo výške
1.810,59 eur a príslušenstva vo výške 2.285,32 eur - poplatok za mimosúdne inkaso pohľadávky vo
výške 276,19 eur, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 2.009,13 eur.

Z predmetnej zmluvy o autokredite č. XXXXXX zo dňa 07.05.2018 je zrejmé, že obžalovanému bol zo
strany poškodeného poskytnutý úver na kúpu motorového vozidla zn. Škoda Superb, VIN: H. vo výške
22.500,-eur,pridohodnutejdobesplácania72mesiacov,úrokovejsadzbevovýške7,00%ročne, ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN) vo výške 7,23 %, priemernej RPMN 9,98 %, výške odplaty podľa

§53ods.6Občianskehozákonníka7,00%acelkovejčiastke,ktorúmalobžalovaný(spotrebiteľ)zaplatiť
27.619,20 eur. Podľa splátkového kalendára k tejto spotrebiteľskej zmluve je zrejmé, že obžalovaný, ako
spotrebiteľ, bol povinný splácať poskytnutý úver vo výške 22.500,- eur v 72 mesačných splátkach v sume383,60 eur, so špecifikovanou amortizáciou istiny úveru. Dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený
na deň 09.06.2018 a dátum poslednej 72. splátky na deň 09.05.2024.

Z rozpisu splátok, čas tlače 16.02.2021, je zrejmé, že na dlh obžalovaného z poskytnutého úveru boli
realizované úhrady dňa 25.06.2018 v sume 383,60 eur, 10.09.2018 v sume 767,20 eur, 10.10.2018
v sume 383,60 eur, 24.10.2018 v sume 383,60 eur, 15.01.2019 v sume 383,60 eur, 07.02.2019 v sume
767,20 eur, a 16.05.2019 v sume 1.810,59 eur. Rozdiel toho, čo bolo zaplatené obžalovanému a čo
obžalovaný poškodenému zaplatil, je tak suma 17.620,61 eur.

Je nepochybné, že z predmetnej zmluvy o autokredite, resp. z všeobecných obchodných podmienok
k nej vyplýva aj to, že podľa všeobecných zmluvných podmienok klient sa zaväzuje zabrániť vzniku
práva tretej osoby k predmetu financovania, najmä predmet financovania nescudziť, nezaložiť, nezriadiť
predkupné právo, neprenechať ho na základe zmluvy do užívania tretej osobe a veriteľ upozorňuje
spotrebiteľa, že v prípade neuhradenia splátok alebo iného finančného záväzku z tejto zmluvy, bude

veriteľ nútený stanoviť nesplatenú časť kúpnej ceny predčasne splatnou a požadovať jej splatenie,
uplatniť zabezpečovacie prostriedky vrátane vlastníckeho práva k predmetu financovania a tento predať
a prípadnú pohľadávku vymáhať v súdnom, prípadne aj exekučnom konaní a v prípade, že veriteľ
stanoví úver predčasne splatným, je veriteľ oprávnený od klienta požadovať úhradu splátok a ostatných
peňažných pohľadávok veriteľa, splatných pred stanovením úveru splatným a neuhradených klientom,

nesplatnej časti istiny spotrebiteľského úveru, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy.

Pre úpravu spotrebiteľských vzťahov aktuálne platí zákon č. 312/2025 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1.
decembra 2025, okrem čl. I až III, čl. VII, čl. IX bodov 1 až 5, 7 a 8, čl. X bodov 1 až 18 a 22 a čl. XI,

ktoré nadobúdajú účinnosť 20. novembra 2026, pričom jeho § 58 ods. 1 ods. 2 prechodne ustanovuje,
že právne vzťahy, ktoré vznikli pred 20. novembrom 2026 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
sa spravujú podľa predpisov účinných do 19. novembra 2026, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ten
ustanovuje, že ustanoveniami § 21 ods. 2 a 3, § 48, § 49, § 52, § 53 ods. 1 druhej vety a ods. 2 a
3 a § 55 sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 20. novembrom 2026 na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Tento zákon zrušil predchádzajúcu právnu úpravu, teda zákon č. 129/2010 Z. z.
z 9. marca 2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. zákonov /vrátane znenia platného a účinného ku vzniku
právneho vzťahu 7. mája 2018. Zrušil ho ale až ku dňu 19.11.2026 vrátane.

Vychádzajúc z doby spáchania trestného činu, teda z dátumu 07.05.2018, na tento prípad tak treba
aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v znení platnom
a účinnom ku vzniku právneho vzťahu 7. mája 2018 /ďalej Zákon/, keďže zmluva o autoúvere bola
uzatvorená ako spotrebiteľská zmluva.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona - poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov aj
podľa písm. d) § 11 ods. 1 Zákona, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade bolo pochybné, že výška RPMN dosiahla 7,23 % a prevyšovala určenú odplatu
(7,00 %). Tento stav je ale neprípustný a pri spotrebiteľských zmluvách nesmie prevyšovať stanovenú
maximálnu výšku odplaty, ktorá je vypočítaná ako dvojnásobok priemernej RPMN pre obdobné úvery.?
Treba dodať, že RPMN zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vrátane úrokov, poplatkov
a iných výdavkov, vyjadrené ako ročný percentuálny podiel z výšky úveru a ak RPMN presiahne

maximálnu odplatu alebo nie je správne uvedená v neprospech spotrebiteľa, úver sa považuje za
bezúročný a bezodplatný – spotrebiteľ spláca len požičanú sumu bez ďalších nákladov. Prekročenie
RPMN teda vedie k automatickej sankcii v prospech spotrebiteľa, čo posilňuje ochranu podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z. z.).

Zistené tak boli pochybnosti o absencii zákonných prekážok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody aj v otázke úrokov a poplatkov k istine úveru v adhéznom konaní, teda k sume 22.500,- eur.
Poškodený bol v tomto smere v rámci adhézneho konania nečinný, keď pred trestný súd sa nedostavil,
aby pochybnosti prípadne vysvetlil. Platia teda zákonné dôsledky porušenia povinností na stranepoškodeného ako veriteľa z tejto spotrebiteľskej zmluvy, pričom bolo zistené aj to, že obžalovaný, ako
dlžník- spotrebiteľ, z tejto zmluvy má zákonné splnomocnenie na to, aby sa pred súdom domáhal určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého

spotrebiteľského úveru žalobou /§ 11 ods. 4 Zákona/.

V danom prípade sa RPMN javí ako dojednané chybne v neprospech spotrebiteľa, a tak je nárok
poškodeného na náhradu aj tejto časti pochybný v otázke úrokov a najmä poplatkov. Pokiaľ poškodený
poukazuje na to, že škoda pozostáva iba z nesplatenej istiny vo výške 18.280,75 eur a dlhu na splátkach

do ukončenia zmluvy vo výške 1.810,59 eur, vychádzajúc z uvedených pochybností, odvolací súd
zohľadnil uhradenú sumu ako sumu vzťahujúcu sa na samotnú vyplatenú istinu úveru.

Platilo v čase skutku a platí aj v súčasnosti, že podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Zostalo preto otázne, či poškodený, ako veriteľ, konal pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s odbornou starostlivosťou, osobitne, či pri skúmaní schopnosti obžalovaného ako spotrebiteľa mal zo
žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 07.05.2018 dostatočné zistené a overené také penzum informácií,
na základe ktorých bol schopný určiť limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

S požiadavkou postupu s odbornou starostlivosťou na strane poškodeného pritom zjavne koliduje, ak
sa za poškodenú stranu nikto pred trestný súd v rámci adhézneho konania nedostaví, napriek tomu, že
poškodená strana bola súdom prvého stupňa zákonným spôsobom riadne a včas o možnosti aktívnej
účasti upovedomená za stavu, že odvolací súd predtým vlastne poskytol poškodenému novú príležitosť

k aktívnej účasti pri zisťovaní skutočností dôležitých pre adhézne konanie.

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného zo spáchania trestného činu,
ktorý sa mu kládol za vinu. Je nepochybné, že obžalovanému bol za okolností uvedených v skutkovej
vete napadnutého rozsudku poskytnutý úver v sume 22.500,- eur, pričom doposiaľ obžalovaný zaplatil

poškodenému sumu 4.879,39 eur. Obžalovaný síce prezentoval ochotu svoj dlh zaplatiť, no doposiaľ
nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by poškodenému zaslal v rámci predmetného spotrebiteľského
vzťahu aj iné, než uvedené sumy peňazí. Rovnako ale musí odvolací súd konštatovať, že poškodený, ani
po ostatnom konaní okresného súdu, hoci bol okresným súdom riadne predvolaný, ako strana trestného
konania v adhéznom konaní nevysvetlila uvedené pochybnosti, ktoré vznikli v súvislosti s otázkou, či

úver je bezúročný a bezpoplatkový. Nakoniec, vznikli aj pochybnosti o platnosti predčasnej splatnosti
úveru a len skutočnosť, že uplynula splatnosť poslednej úverovej splátky spôsobila, že bolo v súlade so
zákonom a skutkovo nepochybné, že predmetný úver sa stal splatným dňom 09.05.2024.

Na základe uvedeného potom odvolací súd rozhodol uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť škodu

v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázať
poškodeného na civilný proces.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.