Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122265415
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6122265415.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu A. B. C., D., so sídlom C. XXXX/X, E.,
IČO: XX XXX XXX ako správca úpadcu F. E., spol. s r.o. v konkurze, so sídlom D. G. XXX, B., IČO: XX
XXX XXX, právne zastúpeného advokátom
Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., so sídlom A. Kmeťa č. 357/1, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému

H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX/X, B., právne zastúpenému advokátskou kanceláriou DEDÁK
& Partners, s.r.o., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 50 735 764, v konaní o zaplatenie
236.013,28 eur s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/19/2022-489 zo dňa 06. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v sume určenej
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zriadil v prospech žalobcu záložné právo na
obchodné podiely vo vlastníctve žalovaného v rozsahu 100 %, a to

na obchodný podiel v spoločnosti L., C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v B.,
F. J. K. X, v spoločnosti L. C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v B., E. G. XXXX/X, v spoločnosti M. C.,
C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
v Bratislave, Trenčianska ul.č. XX a v spoločnosti F. E. spol. s.r.o. v konkurze, IČO: XX XXX XXX, so
sídlom v B., D. G. XXX, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu proti žalovanému vo výške 236.013,28
eur s príslušenstvom, vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.07.2023, č.k.

13C/19/2022-333, výrokom II. žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd
prvej inštancie uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 236.013,28 eur s príslušenstvom
titulom vydania bezdôvodného obohatenia a v predmetnej veci súd dňa 03.07.2023 vyhlásil rozsudok,
ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu

236.013,28 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 17.02.2022
do zaplatenia, pričom rozsudok nie je právoplatný, nakoľko žalovaný podal voči nemu odvolanie. Dňa
27.11.2023 žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
k obchodným podielom vo vlastníctve žalovaného
v spoločnostiach L., C., L. C., M. C., C. a F. E., spol. s.r.o. v konkurze vo veľkosti obchodného podielu
žalovaného 100 % v prospech žalobcu. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného

súdu Trenčínsp. zn. 22K/10/2016 zo dňa 30.10.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok F. E., spol. s.r.o., (ďalej len
„úpadca") a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť A. B. C., D., (ďalej len „správca"). Úpadca je
veriteľom žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 236.013,28 eur s príslušenstvom. Dňa

13.10.2008 úpadca ako zhotoviteľ uzatvoril s obcou Kláštor pod Znievom ako objednávateľom Rámcovú
zmluvu o dielo č. 0816, Dodatok č. 1 zo dňa 14.10.2008 a Dodatok č. 2 zo dňa 24.04.2009, podľa ktorých
úpadca vystavil obci D. B. N. faktúru
č. 0170089 dňa 06.09.2017 vo výške 109.242,29 eur, ktorú faktúru obec uhradila dňa 07.09.2017 a
dňa 22.09.2017. Úpadca ďalej vystavil obci faktúru č. 0170099 dňa 10.10.2017 vo výške 102.568,96

eur, ktorú faktúru obec uhradila dňa 12.10.2017 a dňa 25.10.2017. Úpadca ďalej vystavil obci faktúru
č. 018001 dňa 20.10.2017 vo výške 24.202,03 eur, ktorú faktúru obec uhradila dňa 26.10.2017. Číslo
účtu vo faktúrach č. 0170089, č. 0170099
ač.018001bolouvedenéC.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,pričommajiteľomtohtoúčtuniejeúpadca,
alemajiteľomúčtujedlžník(žalovaný).ObecD.B.N.plnilasvojzáväzokvcelkovejvýške236.013,28eur
voči úpadcovi na súkromný účet dlžníka, ktorý úmyselne uvádzal vo faktúrach. Dlžník po prijatí platieb

nevydal úpadcovi peňažné prostriedky, preto žalobca podal žalobu o zaplatenie 236.013,28 eur titulom
bezdôvodného obohatenia, ktorá pohľadávka bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č.k. 13C/19/2022-333 zo dňa 03.07.2023, proti ktorému žalovaný podal odvolanie, preto peňažný nárok
úpadcu voči dlžníkovi nebol doteraz právoplatne priznaný súdnym rozhodnutím. Predmetná pohľadávka
je zapísaná aj v doplnení súpisu oddelenej podstaty

o novú súpisovú zložku majetku, ktorý súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku
č. 56/2022 zo dňa 22.03.2022 pod položkou K017104. Z Obchodného registra SR vyplynulo, že dlžník
je jediným konateľom a spoločníkom v L., C., L. C.,
M. C., C., F. E., spol. s.r.o. v konkurze. Spoločnosť L., C. je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísanýchnaLVč.XXXprek.ú.L.,nehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXXprek.ú.B.anehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXX
pre k. ú. B.. Spoločnosť L. C. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú.
H.. Z účtovných závierok spoločností dostupných
na O. žalobca zistil, že spoločnosť L. C. podľa účtovnej závierky
ku dňu 31.12.2022 má vlastné imanie 89.843 eur, spoločnosť L., C. podľa účtovnej závierky ku dňu

31.12.2022 má vlastné imanie 60.062 eur. Súčet hodnoty vlastného imania spoločností, v ktorých je
dlžník (žalovaný) jediným konateľom a spoločníkom predstavuje 149.905 eur. Z uvedeného je zrejmé,
že spoločnosti (L., C. a L., C.),
v ktorých má dlžník 100 % majetkovú účasť, disponujú majetkom, z ktorého môže byť úpadca v prípade
exekúcie na obchodné podiely dlžníka uspokojený. Nakoľko hodnota obchodných podielov sa určí ako

podiel na čistom obchodnom imaní spoločnosti na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za
účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo ku začatiu exekučného konania (§
113b ods. 6 a § 122 Exekučného poriadku), je zrejmé, že ich hodnota nebude vyššia ako súčet vlastného
imania spoločností (149.905 eur). Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že dlžník sa už v minulosti
zbavovalsvojhomajetku.Vroku2016spoločnesosvojoumanželkou(P.I.,)previedlidarovacouzmluvou

nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na Q. Q. (matku manželky dlžníka). Ide o nehnuteľnosti v k. ú.
B. zapísané na LV č. XXXX - rodinný dom súpis. č. XXX, postavený na CKN parc. č. XXXX, parc. č.
XXXX (záhrada) o výmere 204 m2, parc. č. XXXX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 174 m2,
nehnuteľnosť zapísaná
na LV č. XXXX - byt č. X, na 2. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome č. XXXXX na CKN parc. č. X.

Napriek tomu, že rodinný dom je od roku 2016 vo vlastníctve Q. Q., dlžník má trvalý pobyt neprestajne
práve v (darovaním) prevedenej nehnuteľnosti, ktorú aj reálne užíva, býva v nej spolu so svojou rodinou.
Javí sa, že by mohlo ísť o tzv. fiduciárnu správu, t.j. tretia osoba (Q. Q.) drží a vo vlastnom mene spravuje
rodinný dom, avšak na účet dlžníka. Rodinný dom, ktorý susedí s prevedeným rodinným domom, je
vo vlastníctve Q. I., na ktorej adrese vykonával žalobca svoju živnosť od roku 1998. Dlžník užíva majetok

značnej hodnoty, ktorého (oficiálnymi) vlastníkmi sú jeho blízke osoby, ktorí tento nemohli nadobudnúť
z vlastných zdrojov, a to motorové vozidlá zn. Range Rover. Žalobca má za to, že dlžník tento majetok
získal (pravdepodobne) z finančných prostriedkov, ktoré mali patriť úpadcovi. Podľa vedomostí žalobcu
dlžník nemá okrem majetkovej účasti v uvedených spoločnostiach taký majetok, z ktorého by mohla
byť pohľadávka žalobcu uspokojená, pričom je bežnou praxou, že v priebehu konania sa žalovaný

snaží „ohrozený majetok" previesť na inú osobu, čím sa stáva exekúcia žalobcu ohrozená. Skutočnosti
uvádzané žalobcom odôvodňujú obavu, že dlžník bude vo svojom konaní (zbavovaní sa svojho majetku)
pokračovať a prevedie obchodné podiely v spoločnostiachna spriaznené alebo nespriaznené osoby, ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu v konaní vo veci
samej, a tým znemožní akýkoľvek výkon exekúcie, či postih tohto majetku. Žalobca má za to, že
zriadením záložného práva na obchodné podiely spoločností, ktorých je žalovaný jediným konateľom

a spoločníkom, je možné predísť ďalším konaniam vyvolaných jeho protiprávnym a nedobromyseľným
konaním, pričom toto zabezpečovacie opatrenie má dočasnú povahu do právoplatného rozhodnutia
súdu, zároveň neprimeraným spôsobom nezaťaží a ani nezasiahne do práv a právom chránených
záujmov žalovaného.

2. Tieto skutočnosti súd posúdil podľa § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 324 ods. 1,
§ 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
Súd konštatoval, že žalobca osvedčil existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému, táto mu
bola v predmetnom konaní priznaná, avšak vydaný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť z
dôvodu podaného odvolania zo strany žalovaného. Rovnako osvedčil existenciu majetkovej hodnoty ako
spôsobilého predmetu záložného práva. Podľa názoru súdu spôsobilým predmetom záložného práva

môže byť aj obchodný podiel, a to
s poukazom na ust. § 118 ods. 1 a § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel
predstavuje majetkovú účasť fyzickej osoby na podnikaní v spoločnostiach. Predmetné obchodné
podiely predstavujú majetok vo vlastníctve žalovaného ako fyzickej osoby a nie
vo vlastníctve obchodných spoločností. Ďalším predpokladom je, že súd musí mať osvedčené, že

existujeobava,žeexekúciabudeohrozená.Nielenztvrdenížalobcu,aleajzvyjadrenížalovaného,ktorý
v konaní požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, mal súd dostatočným spôsobom osvedčenú
skutočnosť, že žalovaný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zatiaľ neprávoplatne
priznanú pohľadávku žalobcu. Súd mal osvedčené, že v minulosti zo strany žalovaného došlo k
zmenšeniu jeho majetkového rozsahu, keď daroval nehnuteľnosť, v ktorej býval, pričom v súčasnosti

ako fyzická osoba žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Za daných okolností je potrebné zaistiť vymožiteľnosť
peňažného nároku uplatneného žalobou vo veci samej nariadením zabezpečovacieho opatrenia o
zriadení záložného práva k obchodným podielom žalovaného v spoločnostiach, ktorým sa
v neprimeranom rozsahu nezasahuje do práv žalovaného spojených s predmetom záložného práva, keď
táto ťarcha mu nebráni vo výkone jeho práva spoločníka v uvedených obchodných spoločnostiach, teda

muvdôsledkunariadenéhozabezpečovaciehoopatrenianehrozívznikzávažnejanenapraviteľnejujmy.
Rozsah nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nie je zrejme neprimeraný neprávoplatne priznanej
pohľadávke žalobcu, pričom samotný výkon záložného práva podľa nariadeného zabezpečovacieho
opatrenia môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím
žalobcovi (§ 343 ods. 3 CSP). Zriadením záložného práva na obchodný podiel žalovaného nebude tento

obmedzovaný
nad prípustnú mieru a súčasne je primerane zabezpečené prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu.
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.
Vzhľadom na to, že súd o trovách konania rozhodol vo vyhlásenom rozsudku, ktorým sa končí konanie,
pričom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný až po jeho vydaní, súd o trovách

konaniaonariadeniezabezpečovaciehoopatreniarozhodolpodľa§262ods.1CSPvrozhodnutí,ktorým
zabezpečovacie opatrenie nariadil
a nakoľko žalobca bol v tomto konaní plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný a namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to, že na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby v čase nariadenia existovala pohľadávka, v súvislosti
s ktorou by mala byť po právoplatnom skončení konania ohrozená exekúcia. Aj napriek existencii

rozsudku je nárok uplatnený v konaní v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko nikdy nevznikol, ak
by aj vznikol, je v celom rozsahu premlčaný. Samotná existencia rozsudku s ohľadom na závažné
skutkové a právne otázky nemôže automaticky predstavovať existenciu pohľadávky, ktorá by mala byť
zabezpečená zabezpečovacím opatrením. Žalobca požaduje v rámci konania vo veci samej zaplatenie
sumy 236.013,28 eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Dňa 13.10.2008 uzatvorila

spoločnosť F. E., spol. s.r.o. v konkurze (úpadca)
s obcou Kláštor pod Znievom Rámcovú zmluvu o dielo č. 0816, predmetom ktorej bol záväzok úpadcu
zrealizovať dielo. Čo sa týka nároku uplatneného v konaní vo veci samej, žalobca predmetný nárok
odvodzuje od skutočnosti, že číslo účtu uvedené na faktúrach nepatrí úpadcovi, ale žalovanému, ktorémalo byť podľa názoru žalobcu do faktúr uvedené vedome a úmyselne. Tvrdenie žalobcu, že sa faktúry
nenachádzali v účtovníctve žalovaného, nie je pravdivé, pričom tieto boli zo strany žalovaného riadne
založené do účtovníctva úpadcu. Konanie žalovaného nepredstavuje bezdôvodné obohatenie a už

vôbec nemožno hovoriť o úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V súvislosti s uplatneným nárokom
došlo
k uplynutiu subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka.
Konanie vo veci samej trpí neodstrániteľnou vadou, ktorou je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcu a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Súd sa v súvislosti so

začiatkom plynutia premlčacej lehoty nevysporiadal
s porušením povinnosti žalobcu postupovať s odbornou starostlivosťou, keď si nebol ochotný prevziať
účtovníctvo úpadcu a celú zodpovednosť za uplynutie premlčacej lehoty preniesol
zo správcov konkurznej podstaty a žalobcu na žalovaného. Súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku
nevysporiadal s viacerými rozhodujúcimi otázkami, ako je napríklad skutočnosť vyplývajúca z výpovede
pani L. I., že ak žalovaný poskytol úpadcovi financovanie, toto financovanie bolo evidované ako

záväzky voči spoločníkovi. Rozsudok je iba deklaratórny a nezakladá existenciu uplatneného nároku,
nie je a nemôže byť jeho titulom. Z uvedeného dôvodu absentuje základný predpoklad na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je existencia pohľadávky. Hoci konanie vo veci samej prebieha
od 17.03.2022 a dňa 18.07.2023 bol vydaný rozsudok, žalovaný nepreviedol a ani nemal
v pláne previesť svoje obchodné podiely v jednotlivých spoločnostiach. Žalobca neuviedol žiadne

skutkové tvrdenie, ktoré by preukazovalo potrebu zabezpečenia pohľadávky neprávoplatne priznanej
súdom, ani žiadne tvrdenie o existencii ohrozenia budúcej exekúcie, pričom samotná existencia
rozsudku predmetné ohrozenie nevytvára a nedošlo k prevodu obchodných podielov žalovaného. V
tomto prípade absentuje existencia ohrozenia možného neskoršieho vymoženia pohľadávky uplatnenej
žalobcom. Existencia ohrozenia exekúcie nie je založená ani vyporiadaním sa žalovaného so svojou

manželkou v čase, kedy voči nemu neboli vedené žiadne konania. Je absurdné zakladať ohrozenie
vymožiteľnosti pohľadávky
v roku 2024 vyporiadaním sa s manželkou žalovaného v roku 2016. Súd neuviedol logické, vecné a
ani časové prepojenie, ktoré by malo legitimizovať zriadenie zabezpečovacieho práva v roku 2023 z
dôvodu vyporiadania sa s manželkou žalovaného v roku 2016. Nie je možné akceptovať argument, že

informácie uvádzané v žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku preukazujú dôvodnosť nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia. Skutočnosť, že aktuálne žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami
na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie automaticky neznamená, že nemá majetok, ktorý by
mohol slúžiť na prípadné uspokojenie pohľadávky neprávoplatne priznanej rozsudkom. Zmenšenie
majetku vykonané v roku 2016 nemôže byť skutkovým a ani právnym základom pre odôvodnenie

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ohrozenie prípadnej exekúcie aktuálne neexistuje a nie je
splnená jedna zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem existencie
nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná
budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť
reálna a musí hroziť bezprostredne. Obava z exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ

hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k zmareniu alebo sťaženiu
exekúcie, pričom žalovaný nevykonal žiadny úkon, ktorým by sa mali predmetné obchodné podiely
previesť. Pojmy reálna a bezprostredná hrozba signalizujú, že sa musí jednať o konanie v relevantnom
časovom horizonte, nie kedykoľvek bez kontextu či dokonca v dávnej minulosti. Žalovaný poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2012, podľa ktorého ani predaj nehnuteľností

neznamená samo o sebe zbavovanie sa majetku, ale iba transformáciu aktív
z nehnuteľnosti na peniaze. Samotné časové hľadisko existencie konania vo veci samej
a dátumu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia objektívne vyvracia reálnosť a
bezprostrednosť ohrozenia exekúcie. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu
zo dňa 03.08.2023, z ktorého je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o majetkových pomeroch žalovaného

už dávno, keďže na ne poukazoval v rámci priloženého vyjadrenia. Návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný až 4 mesiace po tom, ako sa žalobca dozvedel
o „nemajetnosti“ žalovaného. Ako vyplýva z výroku uznesenia, súd zriadil záložné právo na obchodné
podiely žalovaného v spoločnostiach L., C., L. C., M. C., C. a F. E., spol. s.r.o. v konkurze, na
zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 236.013,28 eur s príslušenstvom. Žalovaný poukázal na

verejne dostupné zdroje, z ktorých je zrejmé, že spoločnosť L. má aktíva vo výške 314.151 eur, L.
má aktíva vo výške 251.727 eur a M. má aktíva vo výške 123.089 eur. Je nepochybné, že hodnota
obchodných podielov spoločností je neúmerne vyššia ako je hodnota zabezpečovanej pohľadávky
žalobcu. Uznesenie neobsahuje žiadnu úvahu, ani vysvetlenie,na základe čoho a akým spôsobom dospel súd k záveru o primeranosti zabezpečovacieho opatrenia.
Výrok Rozsudku nie je konštitutívny, nezakladá existenciu žiadnej pohľadávky
a ani titul na jej zaplatenie. Rozsudok nie je právoplatný a podľa žalovaného bude zrušený.

Z uvedeného dôvodu uznesenie s uvedeným výrokom nemôže slúžiť ako právny základ
pre zriadenie zabezpečovacieho záložného práva, nakoľko v ňom nie je jasným a určitým spôsobom
identifikovaná pohľadávka žalobcu. V zmysle § 115 ods. 1, 2 a § 117a ods. 3 Obchodného zákonníka
na zriadenie záložného práva na obchodné podiely je potrebný súhlas valného zhromaždenia, čo je
obligatórnou podmienkou na platné zriadenie záložného práva.

S ohľadom na nastavenie prevodov obchodných podielov v spoločnostiach uvedených v uznesení,
nie je možné ani zo strany súdu prelomiť zákonné obmedzenie zriadenia záložného práva. Návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahoval petit,
z ktorého by bolo zrejmé, aká pohľadávka a v akom rozsahu sa má zabezpečiť, čo nevyplýva ani zo
samotného návrhu. Uvedený nedostatok môže aj dôvodom nedoručenia návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému, aby si nevšimol tento nedostatok. Uvedené

predstavuje nedostatok návrhu, pre ktorý mal súd návrh buď odmietnuť, alebo zamietnuť pre
nevykonateľnosť petitu, nakoľko v ňom absentuje základná náležitosť, a to uvedenie pohľadávky a
jej rozsahu (výška istiny), ktorá je zabezpečovacím opatrením zabezpečená. Ak súd prvej inštancie
nad rámec návrhu žalobcu pridal do výroku uznesenia slovné spojenie „na zabezpečenie pohľadávky
žalobcu proti žalovanému vo výške 236.013,28 eur s príslušenstvom, vyplývajúcej z rozsudku

Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/19/2023 (ktoré sa v samotnom návrhu nenachádza), postupoval
v prospech žalobcu tak, že sa pokúsil zhojiť a odstrániť objektívny nedostatok nevykonateľnosti
petitu návrhu a nad rámec sám stanovil, že záložným právom na všetky obchodné podiely sa bude
zabezpečovať celá pohľadávka. Súd v rámci odôvodnenia uznesenia nevysvetlil a neuviedol, z čoho má
vyplývať reálnosť a bezprostrednosť ohrozenia možnej exekúcie, keď po vydaní rozsudku nedošlo

k žiadnemu úkonu, ktorý by mal naplniť uvedené atribúty. Ďalej neuviedol, akú vecnú, logickú a časovú
súvislosť vidí medzi darovaním nehnuteľnosti manželke a konaním vedeným od roku 2022, ďalej na
základe čoho by mala neschopnosť zaplatenia súdneho poplatku automaticky znamenať neexistenciu
majetku,zktoréhobybolomožnévbudúcnostiuspokojiťpohľadávkužalobcu.Súdneuviedol,nazáklade
čoho dospel k záveru o právomoci dotvárať obsah vôle strany sporu a na základe akej úvahy dospel

k záveru, že žalobca požadoval zabezpečenie všetkými obchodnými podielmi pohľadávky v rozsahu
100 % istiny. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že rozhodujúca časť argumentácie

žalovaného sa vôbec netýka odvolania voči uzneseniu, ale sa týka argumentácie vo veci samej.
Body 8. až 89. v odvolaní vôbec nesúvisia s uznesením a vymedzenými odvolacími dôvodmi, žalobca
preto nepokladá za potrebné vyjadrovať sa k špecifikovaným tvrdeniam žalovaného v odvolaní.
Účelom neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je nepochybne poskytnúť ochranu
včasnú a efektívnu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp.

zn. 17Co/43/2022, ktoré bolo predmetom prieskumu Ústavným súdom SR so záverom uvedeným
rozhodnutí
sp. zn. II. ÚS 422/2022, podľa ktorého nariadenie neodkladného opatrenia (závery možno vzťahovať per
analogiam aj na zabezpečovacie opatrenie) na základe uvedenej argumentácie je možné považovať za
ústavne akceptovateľné. Žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s ktorým sa

súd prvej inštancie stotožnil, keď mal osvedčené, že v minulosti zo strany žalovaného došlo k zmenšeniu
jeho majetkového rozsahu, keď daroval nehnuteľnosť, v ktorej býval, pričom v súčasnosti ako fyzická
osoba žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Podľa žalobcu nie je absurdné zakladať ohrozenie vymožiteľnosti
pohľadávky
v roku 2024 s vyporiadaním s manželkou žalovaného v roku 2016, keďže k bezdôvodnému obohateniu

žalovaného na úkor úpadcu došlo v roku 2017. Hoci malo podľa žalovaného dôjsť k vyporiadaniu s
manželkou v roku 2016, žalovaný nepodložil tieto tvrdenia žiadnymi dôkazmi. Žalobca poukázal na
odôvodnenie uznesenia, kde na str. 8 súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a jasne vysvetlil, z
akýchdôvodovvychádzalprinariadenízabezpečovaciehoopatrenia.Žalovanývodvolaníuviedol,vakej
výške majú spoločnosti L., C., L., C. a M. C., C. aktíva, avšak žalobca vo vyjadreniach neuvádzal výšku

aktív týchto spoločností, ale vlastné imanie spoločností, čo je zásadný rozdiel. Ide o zjavne zavádzajúce
tvrdenie žalovaného o výške hodnoty obchodných podielov, keďže hodnota obchodného podielu sa
nerovná hodnote aktív. Žalobca uvádzal iba súčet hodnoty vlastného imania spoločností, v ktorých je
žalovaný jediným konateľoma spoločníkom, ktoré podľa účtovných závierok zostavených k 31.12.2022 predstavujúcich sumu
149.905 eur. Žalobca sa s výrokom uznesenia ako plne formálne aj materiálne vykonateľným stotožňuje.
V danom prípade nie je potrebný súhlas valného zhromaždenia, nakoľko obchodný register zapíše

záložné právo na obchodný podiel na základe uznesenia súdu. Žalobca v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia dostatočne určito
a zrozumiteľne špecifikoval, čoho sa domáha. Nie je možné vytrhávať samotný text žalobného
návrhu a posudzovať ho izolovane od celého obsahu podania. K žiadnemu porušeniu zásady ne
ultra petitum nedošlo. Žalobca poukázal na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, v ktorom

jasne a zrozumiteľne uviedol, že žalobca osvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie
a v odôvodnení uznesenia dal súd odpovede na všetky relevantné otázky. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava tvrdení uvedených
v odvolaní. Trvá na tom, že predpoklady pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené.

Je nepravdepodobné, aby žalovaný previedol svoje obchodné podiely v jednotlivých spoločnostiach
a podmienka existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie nie je naplnená. Zjavne nedôvodnému
aleboneexistujúcemunárokuniejemožnéposkytnúťochranuprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia.
Žalobca nijakým relevantným spôsobom neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude
ohrozená a neosvedčil ani skutočnosť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku. Samotné tvrdenie, že

žalovaný v minulosti daroval nehnuteľnosť svojej manželke, pred viac ako 8 rokmi (2016-2024), nemôže
viesť k záveru, že z toho dôvodu je potrebné zaistiť vymožiteľnosť peňažného nároku uplatneného
žalobou nariadením zabezpečovacieho opatrenia o zriadení záložného práva k obchodným podielom.
Takéto konanie nemôže spôsobovať obavu, že by bol výkon práva žalobcu ohrozený
a prípadná budúca exekúcia zmarená. Je absurdné tvrdenie žalobcu, že má nejako súvis skutočnosť, že

v roku 2016 žalovaný previedol nehnuteľnosť na manželku a v roku 2017 „malo dôjsť“ k bezdôvodnému
obohateniu. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný chcel vyhnúť v prípade úspechu žalobcu v spore
úhrade spornej pohľadávky, ani to, že by podnikal akékoľvek kroky vedúce k predaju svojho majetku,
čo neosvedčuje naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazuje skutočnosť, že
by existovala obava z ohrozenia exekúcie. Z toho dôvodu neboli naplnené zákonné predpoklady pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil, netvrdil reálne konanie a správanie sa
žalovaného, výsledkom ktorého by bol taký intenzívny zásah do jeho majetkových pomerov, pre ktoré
by bola osvedčená priama obava z ohrozenia exekúcie. Žalobca síce popieral, že žalovaný nesprávnym
spôsobom stanovil hodnotu jednotlivých podielov v spoločnostiach,
v ktorých žiadal zriadiť záložné právo, na druhej strane v samotnom návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nepreukazoval a neodôvodnil primeranosť rozsahu nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný má za to, že zriadené záložné právo na obchodné podiely až v
3 spoločnostiach žalovaného je neprimerané. Súd sa nevysporiadal
s primeranosťou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ale bez ďalšieho odôvodnenia
primeranosti len nariadil zabezpečovacie opatrenia v prospech žalobcu v celom rozsahu tak, ako ho

požadoval. Je právne neudržateľné, aby súd konštatoval primeranosť nariadeného zabezpečovacieho
opatrenia bez toho, aby stanovil, z akej hodnoty jednotlivých obchodných podielov vychádzal a
neporovnal ich s hodnotou uplatňovanej pohľadávky žalobcu.
Na základe uvedených skutočností je nesporné, že súd postupoval pri nariadení zabezpečovacieho
opatrenia svojvoľne nad rámec zákona a nariadil zabezpečovacie opatrenia, aj keď samotný návrh

nespĺňal podmienky pre jeho nariadenie. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrh v
celom rozsahu zamietne.

6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel

k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil odvolanie žalovaného ako neopodstatnené, bez opory
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení

veci. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania zistené skutočnosti
vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP
a vyvodil z nich správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkamiuvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by bolo založené
na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní osvedčené
a neboli ani zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Preto sa odvolací súd v zmysle §
387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo
na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj
na zabezpečovacie opatrenie.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva

na uspokojenie judikovanej pohľadávky
v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je okrem osvedčenia nároku existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude

ohrozená.Sozreteľomnapodstatu,účelazmyselinštitútuzabezpečovaciehoopatrenia,možnozároveň
konštatovať, že pre rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanie a splnenie predpokladov pre jeho nariadenie možno vyvodiť zo skutočností, tvrdených
žalobcom, ktoré boli osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich
pravdivosti; keď pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže
na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného)

v exekučnom konaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

13. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania
v súlade s § 127 CSP, ako aj všeobecné náležitosti žaloby v súlade s § 132 CSP. Popri všeobecných
náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné
náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP a § 326 ods. 1 CSP.
V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet,

vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená
a musí osvedčiť existenciu pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená zriadením záložného práva.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému
zaplatenia sumy 236.013,28 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej

inštancie rozsudkom č.k. 13C/19/2022-333 zo dňa 03.07.2023 žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na
zaplatenie sumy 236.013,28 eur s príslušenstvom, proti ktorému podal žalovaný odvolanie a rozsudok
súdu prvej inštancie doteraz nenadobudol právoplatnosť. Po vydaní rozsudku žalobca podal návrh nanariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo na obchodné
podiely vo vlastníctve žalovaného v rozsahu 100 % v spoločnostiach L., C., L., C.,
M. C., C., a F. E., spol. s.r.o. v konkurze, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 236.013,28

eur uplatnenej v predmetnom konaní vo veci samej. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
žalobca odôvodnil existenciou dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, keď žalovaný sa už
v minulosti zbavoval svojho majetku, vlastnícke právo k rodinnému domu a k bytu previedol na tretiu
osobu a okrem majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach žalovaný nemá taký majetok, z ktorého
by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená v prípade exekúcie.

15. Na základe tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, ako aj obsah odvolania, dospel
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil skutočnosti
odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Nárok, ktorý je predpokladom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, možno považovať za osvedčený len vtedy, ak sa osvedčované

skutočnosti z predložených dôkazov
a so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia súdu ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné, čo
bolo v danom prípade splnené. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že pohľadávka žalobcu
na zaplatenie sumy 236.013,28 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia bola
priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 13C/19/2022-333 zo dňa 03.07.2023, to znamená, že

predmetná pohľadávka žalobcu na zaplatenie 236.013,28 eur
s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanému bola dostatočne osvedčená. Síce proti uvedenému rozsudku
súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie a doteraz rozsudok nenadobudol právoplatnosť, avšak
pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia je podstatné, aby existencia pohľadávky, ktorá má byť
zabezpečená záložným právom, bola dostatočne osvedčená

a samotné trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a spravidla by ani nemalo byť podmienené
právoplatným skončením konania vo veci samej tak, ako to namieta žalovaný v odvolaní. Nariadením
zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva
na špecifikovaný majetok dlžníka sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa, preto neprávoplatne priznaná pohľadávka súdom
nebráni nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, keď postačuje aby bola existencia pohľadávky aspoň
osvedčená. Ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného, že súd prvej inštancie
nedoručil žalovanému návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v zmysle ustanovenia
§ 329 ods. 1 a § 331 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s § 344 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu, vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania
a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu
s uznesením, ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Súd prvej inštancie postupoval podľa
týchto zákonných ustanovení, preto nedoručením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
pred rozhodnutím o ňom nebolo žalovanému znemožnené realizovať jeho procesné právo vyjadriť sa

k návrhu. Odvolacie námietky žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec petitu uvedeného
vnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniaasvojvoľnedoplnilšpecifikáciupohľadávkyžalobcu
do výroku uznesenia, odvolací súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodné. Medzi základné predpoklady
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí taktiež existencia konkrétnej peňažnej pohľadávky, na
zabezpečenie ktorej má predmetné opatrenie slúžiť, ktorá pohľadávka musí byť špecifikovaná tak, aby

ju bolo možné identifikovať spôsobom, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že tento peňažný nárok trvá
a je dôvodný. Uvedenie spôsobilého predmetu zabezpečovacieho opatrenia a spôsobilého predmetu
záložného práva (tzv. petit zabezpečovacieho opatrenia), musí byť presné, určité a zrozumiteľné s
poukazom na to, že súd musí presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť. Presný, určitý a zrozumiteľný
petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska
vykonateľné, aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním tohto návrhu. I keď požiadavku,
aby z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo zjavné, akého zabezpečovacieho
opatrenia sa jeho žiadateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by bol žalobca (navrhovateľ) povinný
urobiť len taký návrh znenia výroku rozhodnutia súdu (petit), ktorý by súd mohol prevziať do výroku

rozhodnutia len v presne navrhovanom znení, v návrhu však musí uviesť presné, určité a zrozumiteľné
označenie (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností vyvodiť), akého konkrétneho
zabezpečovacieho opatrenia sa (žalobca) navrhovateľ domáha. Odvolací súd konštatuje, že z návrhuna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jednoznačne vyplýva, že žalobca má voči žalovanému
pohľadávku vo výške 236.013,28 eur s príslušenstvom, ktorá bola žalobcovi v predmetnom konaní
priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 13C/19/2022-333 zo dňa 03.07.2023, aj keď doposiaľ

neprávoplatne, pričom z priebehu konania vo veci samej, z predmetného rozsudku, ako aj z návrhu
na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé a nepochybné, v akej výške má byť pohľadávka
žalobcu predmetným zabezpečovacím opatrením zabezpečená. Postup súdu prvej inštancie, ktorým
nariadil zabezpečovacie opatrenie a do výroku I. napadnutého uznesenia prevzal žalobcom navrhovaný
petit a doplnil ho o špecifikáciu zabezpečovanej pohľadávky, nie je porušením práva žalovaného

na spravodlivý súdny proces, nakoľko špecifikácia pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená nariadením
zabezpečovacieho opatrenia, vyplýva nielen zo samotného konania vo veci samej, z obsahu spisu,
z rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 13C/19/2022-333 zo dňa 03.07.2023, ale predovšetkým vyplýva
priamo z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa nezaoberal námietkami
žalovaného,žekonaniežalovanéhoniejebezdôvodnýmobohatením,namietalneexistenciupohľadávky
žalobcu, premlčanie pohľadávky, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nevysporiadal s tým, že žalovaný

poskytol úpadcovi financovanie, ktoré bolo evidované ako záväzky voči spoločníkovi (žalovanému),
nakoľko v prípade konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd skúma potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, teda skúma, či sú splnené
všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom námietky týkajúce
sa spornosti pohľadávky žalobcu budú predmetom prieskumu v konaní vo veci samej, resp. budú

predmetom odvolacieho konania vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi
priznaná pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia.

16. Žalobca osvedčil aj existenciu spôsobilého predmetu záložného práva, keď žiadal zabezpečovacím
opatrením zriadiť záložné právo na obchodné podiely vo vlastníctve žalovaného v rozsahu 100 %

v spoločnostiach L., C., L., C.,
M. C., C. a F. E., spol. s.r.o. v konkurze. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že spôsobilým
predmetom záložného práva môže byť aj obchodný podiel s poukazom na ust. § 118 ods. 1 a §
151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu obchodný podiel predstavuje majetkovú
účasť fyzickej osoby na podnikaní v spoločnostiach. Predmetné obchodné podiely predstavujú majetok

vo vlastníctve žalovaného ako fyzickej osoby a nie vo vlastníctve obchodných spoločností. Pokiaľ je
predmetom obchodný podiel spoločnosti, je potrebné zdôrazniť, že takto zriadené záložné právo nie
je zriadené v zmysle ust. § 117a Obchodného zákonníka, ako namietal žalovaný. Toto ustanovenie
predpokladá uzatvorenie záložnej zmluvy, teda je založené
na hmotnoprávnom zmluvnom základe, na rozdiel od nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré

je autoritatívnym rozhodnutím súdu. Okrem toho žalovaný nepreukázal, že by spoločenské zmluvy
obchodných spoločností neumožňovali prevoditeľnosť obchodného podielu, preto aj podľa odvolacieho
súdu obchodné podiely vo vlastníctve žalovaného sú spôsobilým predmetom pre zriadenie záložného
právanariadenímzabezpečovaciehoopatrenia.Prednariadenímzabezpečovaciehoopatreniasúdmusí
vždy zvážiť, či zásah

do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal

aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Odvolací súd má za to, že
zásah do práv žalovaného v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetkových právach
a hodnotách žalovaného (obchodné podiely) nemožno považovať za neprimeraný ani vo vzťahu k
hodnote majetkových práv žalovaného, na ktoré by v zmysle návrhu malo byť zriadené záložné právo a
hodnote žalobcom uplatnenej pohľadávky vo výške 236.013,28 eur titulom bezdôvodného obohatenia,

nakoľko hodnota pohľadávky žalobcu nie je v zjavnom nepomere vo vzťahu k hodnote obchodných
podielov v spoločnostiach L., C. a L., C., ktorých hodnota
vo výške 149.905 eur nepredstavuje ani 1/2 ako hodnota návrhom zabezpečovanej pohľadávky. Pri
určení hodnoty obchodných podielov v spoločnostiach L., C. a L., C. bolo potrebné vychádzať z hodnoty
vlastného imania spoločností

(L., C. vlastné imanie vo výške 60.062 eur a L., C. vlastné imanie vo výške 89.843 eur) a nie
z hodnoty ich aktív, ako namietal žalovaný. Za daného skutkového stavu nariadením zabezpečovacieho
opatrenia nedôjde k výraznému nepomeru medzi výškou pohľadávky žalobcu a hodnotou majetkových
práv (obchodných podielov) žalovaného, ktoré by mali byť zabezpečovacím opatrením postihnuté,nakoľko hodnota obchodných podielov žalovaného nie je ani z polovice taká vysoká ako zabezpečená
pohľadávka, čo by predstavovalo neprimeraný a neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalovaného.
Námietky žalovaného ani v tomto smere neboli dôvodné.

17. Žalobca spoľahlivo osvedčil i obavu z ohrozenia exekúcie. Nakoľko z doposiaľ predložených
listinných dôkazov a vyjadrení strán nevyplýva vlastníctvo žalovaného
k žiadnemu nehnuteľnému majetku, ani dispozícia s finančnými prostriedkami (čo žalovaný sám
uviedol v odvolaní a aj v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov), okrem vlastníctva žalovaného

k obchodným podielom vo vyššie uvedených obchodných spoločnostiach, ku ktorým by prichádzalo
do úvahy zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, uvedená skutočnosť zakladá dôvodnú obavou, že
v prípade, ak bude žalobca vo veci samej úspešný, bude exekúcia ohrozená. Síce je pravda, že k
prevodu rodinného domu a bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky na tretiu
osobu na základe darovacej zmluvy došlo v roku 2016 a z časového hľadiska by uvedená skutočnosť
sama o sebe nemala mať vplyv na predmetné konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak

s poukazom na všetky okolnosti a súvislosti je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný
previedol svoj všetok nehnuteľný majetok na tretiu osobu rok pred tým, ako malo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 236.013,28 eur, ktorá pohľadávka je predmetom konania vo veci samej, ako
aj predmetnom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom žalovaný aktuálne nemá žiadny iný
nehnuteľný majetok. Zároveň je dôvodná obava, že vzhľadom na zbavovanie sa majetku zo strany

žalovaného v minulosti, môže kedykoľvek dôjsť aj k prevodu obchodných podielov v predmetných
spoločnostiach
zo strany žalovaného, čím by došlo k nezvratnému stavu a k nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu.
Za daných okolností je preto potrebné zaistiť prípadnú vymožiteľnosť peňažného nároku uplatneného
žalobou vo veci samej nariadením zabezpečovacieho opatrenia,

a to zriadením záložného práva k obchodným podielom vo vlastníctve žalovaného. Nariadením
zabezpečovacieho opatrenia sa v neprimeranom rozsahu nezasiahne do práv žalovaného v spojení s
predmetom záložného práva, keď táto ťarcha mu nebráni vo výkone podnikania a v dôsledku nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia žalovanému nehrozí ani vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú náhradu

trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).