Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. júl 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122265415
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:6122265415.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu FARDOUS

PARTNERS správcovská, k.s., IČO: 48 002 381, so sídlom v Bratislave, Skalná ul.č. 7622/9 ako správca
úpadcu UNISTAV Bojnice, spol. s r.o. v konkurze, IČO: 36 707 376, so sídlom v Prievidzi, Kráľovská
cesta č. 11/B, právne zastúpeného Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD. advokátom so sídlom v Dubnici nad
Váhom, Ul. A. Kmeťa č. 357/1, proti žalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. F. F.
XXX/X, právne zastúpeného GHS Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, IČO: 47 232 544, so sídlom v
Bratislave, Lazaretská ul.č. 3/A v konaní o zaplatenie 236.013,28 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l:

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 236.013,28 € spolu s 5% úrokom z
omeškania ročne z tejto sumy od 17.02.2022 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobuz a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou 17.3.2022 domáhal zaplatenia sumy vo výške 236.013,28 € s 5%

úrokom z omeškania zo sumy 5.463,00 Eur od 13.02.2022 do zaplatenia, - zo sumy 103.779,29 Eur
od 13.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 6.348,25 Eur od 13.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 96.220,71
Eur od 13.02.2022 do zaplatenia a zo sumy 24.202,03 Eur od 13.02.2022 do zaplatenia. Vo svojej
žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín, zo dňa 30.10.2017, sp. zn. 22K/10/2016 bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu UNISTAV Bojnice spol. s r.o., so sídlom Košovská cesta 11/B,
971 01 Prievidza, IČO 36 707 376 (ďalej len "Úpadca") a do funkcie správcu Úpadcu bol ustanovený
JUDr. Lukáš Tyko, značka správcu S1333. Uznesením Okresného súdu Trenčín, zo dňa 15.11.2017,

sp. zn. 22K/10/2016 bol z funkcie správcu konkurznej podstaty Úpadcu odvolaný JUDr. Lukáš Tyko,
značka správcu S1333 a do funkcie správcu Úpadcu bola ustanovená JUDr. Danica Birošová, značka
správcu S106. Uznesením Okresného súdu Trenčín, zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 22K/10/2016 bola z
funkcie správcu Úpadcu odvolaná JUDr. Danica Birošová, , značka správcu S106 a do funkcie správcu
Úpadcu bola ustanovená spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., značka správcu S1752
(ďalej len ,,Správca"). Žalobca ako Správca konkurznej podstaty Úpadcu pri výkone svojej správcovskej
činnosti zistil, že Úpadca uzatvoril dňa 13.10.2008 ako zhotoviteľ s Obcou Kláštor pod Znievom, ako

objednávateľom Rámcovú zmluvu o dielo č. 0816, Dodatok č. 1 k rámcovej zmluve o dielo č. 0816 zo
dňa 14.10.2008 a Dodatok č. 2 k rámcovej zmluve o dielo č. 0816 zo dňa 24.04.2009. Žalobca ako
Správca Úpadcu v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov zaslal Obci Kláštor pod Znievom žiadosť o súčinnosť, za účelom zistenia, či Úpadca vystavilObci Kláštor pod Znievom faktúry podľa vyššie uvedenej zmluvy o dielo, z dôvodu, že v účtovníctve
Úpadcu sa nenachádzali žiadne takéto vystavené faktúry pre Obec Kláštor pod Znievom. Obec Kláštor
pod Znievom zaslala žalobcovi nasledovné doklady: faktúru č. 0170089 spolu s prílohami, faktúru č.

0170099 spolu s prílohami, faktúru č. 018001 spolu s prílohami, a taktiež výpisy z účtov, z ktorých Obec
Kláštor pod Znievom hradila Úpadcom vystavené faktúry. Faktúru č. 0170089 vystavil Úpadca Obci
Kláštor pod Znievom dňa 06.09.2017, splatnú dňa 14.09.2017 vo výške 109.242,29 Eur, na základe
ktorej Úpadca fakturoval Obci Kláštor pod Znievom podľa Rámcovej zmluvy o dielo č. 0816, Dodatkov č.
1 a 2, prevedené stavebné práce podľa zisťovacieho protokolu a súpisu vykonaných prác a dodávok na

stavbe"RozšírenieverejnejkanalizácieKláštorpodZnievom"(ďalejlen"Faktúrač.0170089").Čísloúčtu
Úpadcu vo Faktúre č. 0170089 bolo uvedené: IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Obec Kláštor
pod Znievom uhradila Faktúru č. 0170089 dňa 07.09.2017 vo výške 5.463,00 Eur a dňa 22.09.2017 vo
výške103.779,29Eur,načísloúčtuuvedenévoFaktúreč.0170089.Faktúruč.0170099vystavilÚpadca
Obci Kláštor pod Znievom dňa 10.10.2017, splatnú dňa 18.10.2017 vo výške 102.568,96 Eur, na základe
ktorej Úpadca fakturoval Obci Kláštor pod Znievom podľa Rámcovej zmluvy o dielo č. 0816, Dodatkov

č. 1 a 2, prevedené stavebné práce podľa zisťovacieho protokolu a súpisu vykonaných prác a dodávok
na stavbe "Rozšírenie verejnej kanalizácie Kláštor pod Znievom" (ďalej len "Faktúra č. 0170099"). Číslo
účtu Úpadcu vo Faktúre č. 0170099 bolo uvedené: IBAN: G. XXXX XXXX XXXX X/X XXXX XXXX.
Obec Kláštor pod Znievom uhradila Faktúru č. 0170099 dňa 12.10.2017 vo výške 6.348,25 Eur a dňa
25.10.2017 vo výške 96.220,71 Eur, na číslo účtu uvedené vo Faktúre č. 0170099. Faktúru č. 018001

vystavil Úpadca Obci Kláštor pod Znievom dňa 20.10.2017, splatnú dňa 04.11.2017 vo výške 24.202,03
Eur, na základe ktorej Úpadca fakturoval Obci Kláštor pod Znievom podľa Rámcovej zmluvy o dielo č.
0816, Dodatkov č. 1 a 2, prevedené stavebné práce podľa zisťovacieho protokolu a súpisu vykonaných
prác a dodávok na stavbe "Rozšírenie verejnej kanalizácie Kláštor pod Znievom" (ďalej len "Faktúra č.
018001"). Číslo účtu Úpadcu vo Faktúre č. 018001 bolo uvedené: IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX. Obec Kláštor pod Znievom uhradila Faktúru č. 018001 dňa 26.10.2017 vo výške 24.202,03 Eur,
na číslo účtu uvedené vo Faktúre č. 018001. Dôkazy: - 1x kópia Faktúra č. 0170089 s prílohami - 1x
kópia Faktúra č. 0170099 s prílohami - 1x kópia Faktúra č. 018001 s prílohami - 4x kópia výpisov z
účtov Obce Kláštor pod Znievom Majiteľom účtu uvádzaného Úpadcom vo faktúrach - číslo účtu v tvare
IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, nie je Úpadca, ale ide o súkromný účet, majiteľom účtu je

žalovaný. Obec Kláštor pod Znievom plnila svoj záväzok voči Úpadcovi na súkromný účet žalovaného,
a to peňažné prostriedky v celkovej výške 236.013,28 Eur. Podľa právneho názoru žalobcu, žalovaný
vedome a úmyselne uvádzal vo faktúrach Úpadcu svoj súkromný bankový účet. Žalovaný vedel a vedieť
musel, že peňažné prostriedky, ktoré prichádzajú na jeho súkromný bankový účet nepatria žalovanému,
ale Úpadcovi. Žalovaný po prijatí platieb nevydal Úpadcovi tieto peňažné prostriedky a taktiež žalobcovi

ako Správcovi Úpadcu neuviedol, že takýmito peňažnými prostriedkami disponuje. Úpadcovi sa tak
nedostalo plnenie za vykonané práce v Obci Kláštor pod Znievom. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný
listom zo dňa 14.01.2022 na vydanie bezdôvodného obohatenia (ďalej len "Výzva"), a to v lehote 3
dní odo dňa doručenia Výzvy. Žalovanému bola Výzva doručená dňa 09.02.2022, čiže lehota, do ktorej
bol povinný uhradiť peňažné prostriedky vo výške 236.013,28 Eur na účet uvedený žalobcom vo výzve

uplynula 12.02.2022. Do uvedeného dátumu žalovaný neuhradil na účet uvedený žalobcom vo výzve
žiadne peňažné prostriedky. Dôkazy: - Výzva žalobcu zo dňa 14.01.2022 - potvrdenie o doručení z
pošty Žalovaný zaslal žalobcovi vyjadrenie, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 25.02.2022. V uvedenom
vyjadrení žalovaný neuviedol žiadne nové informácie, ktoré by relevantným spôsobom vyvrátili jeho
tvrdenia, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. Žalovaný nepreukázal, z

akého právneho titulu prijal platby od Obce Kláštor pod Znievom, keďže tieto mali byť podľa Rámcovej
zmluvy a následných dodatkov poukázané Úpadcovi, ale iba stroho konštatoval, že všetky doklady
týkajúce sa zhotovenia diela ako aj dokumentácia bola odovzdaná a dokladmi nedisponuje. Dôkaz: -
Vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.02.2022 Žalobca poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn.1Cdo/238/2017zodňa18.10.2018,vktoromsaokreminéhouvádza:Vprípade,žebolobezdôvodné

obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný
úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku v rozsahu desať rokov. ... Naproti tomu, plynutie objektívnej
premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o
bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 OZ plynie odo dňa,
keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986). ... Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia

a pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného práva hmotného. ... Podľa § 15 Trestného
zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo b/ vedel, že svojím konaním môže také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Preto vprípade skúmania úmyslu páchateľa je potrebné vždy skúmať vedomostnú zložku (či páchateľ vedel,
že koná protizákonne) a vôľovú zložku (či chcel konať protizákonne). Právna teória trestného práva
rozoznávadveformyúmyselnéhozavinenia,atoúmyselpriamyaúmyselnepriamy....Zcivilnoprávneho

hľadiska pri bezdôvodnom obohatení nie je možné pri zavinení hovoriť o páchateľovi a o porušení alebo
ohrození záujmov chránených Trestným zákonom. Analogicky sa tu však jedná o úmyselné získanie
neoprávneného majetkového prospechu, ktorý v tomto prípade predstavuje úmyselné bezdôvodné
obohatenie jedného subjektu na úkor druhého subjektu. Žalobca poukazuje na zjavne úmyselné konanie
žalovaného a uvádza, že premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je 10 rokov.

Na základe vyššie uvedeného žalobca požaduje od žalovaného vrátenie peňažných prostriedkov vo
výške 236.013,28 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného. III. PRÁVNA KVALIFIKÁCIA
7/9 Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí: Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí: Najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za
desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. IV. PRÍSLUŠENSTVO POHĽADÁVKY ŽALOBCU Nakoľko
sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, vznikol žalobcovi okrem nároku na
zaplatenie istiny vo výške 236.013,28 Eur súčasne nárok na zaplatenie príslušenstva, a to v rozsahu

vymedzenom v žalobe.
Vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného žalobca uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia
uvádzané žalovaným v Odpore s výnimkou tých, ktoré sú výslovne žalobcom v tomto vyjadrení
uvedené ako nesporné. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácii uviedol skutočnosti, ako došlo k
odovzdaniu účtovníctva Úpadcu žalobcovi. Správca Úpadcu pri výkone svojej správcovskej činnosti

zistil, že účtovníctvo Úpadcu sa nachádza v spoločnosti TN SaMo s.r.o., , ktorá bola Správcom
vyzvaná na poskytnutie súčinnosti výzvou zo dňa 27.08.2018, a to na bezodkladné a bezodplatné
predloženie registratúrneho plánu archivácie a vyraďovania dokumentov, zoznamu listín a prípadne
iných dokumentov Správcovi, ktoré boli spoločnosti TN SaMo s.r.o. Úpadcom odovzdané. a uvedenú
výzvu reagovala konateľka H. I. G. z mailovej adresy J., že dňa 31.08.2018 prevzala výzvu Správcu

a odchádza na dovolenku, z ktorej sa má vrátiť až 17.09.2018. Správca poskytol dostatočný časový
priestor na splnenie Správcom požadovanej súčinnosti, napriek tomu táto mu nebola poskytnutá. Z
uvedeného dôvodu sa obrátil na súd s návrhom na uloženie pokuty a poskytnutie súčinnosti cestou súdu
zo dňa 24.09.2018. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 22K/10/2016-1500 zo dňa 07.12.2018
v súlade s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 22K/10/2016-1504 zo dňa 10.12.2018

súd uložil spoločnosti TN SaMo, s.r.o. pokutu vo výške 3.300,- eur, nakoľko mal za preukázané, že
spoločnosti TN SaMo s.r.o. neposkytla Správcovi ním požadovanú súčinnosť v súlade s ust. § 75
ods. 12 ZKR. Listom zo dňa 25.07.2019 Správca spoločnosti TN SaMo zaslal opakovanú výzvu na
poskytnutie súčinnosti, v ktorej žiadal okrem predloženia registratúrneho plánu archivácie a vyraďovania
dokumentov, zoznamu listín a prípadne iných dokumentov Správcovi, ktoré boli spoločnosti TN SaMo

predchádzajúcim Správcom odovzdané, aj účtovné doklady Úpadcu za obdobie rokov 2008 - 2017.
Na základe uvedeného Správcovi dňa 08.08.2019 boli spoločnosťou TN Samo doručené 2 zásielky s
totožným obsahom zo dňa 05.08.2019, označené ako "Odpoveď na výzvu"- Odpoveď samotná však
obsahovala len registratúrny poriadok, zoznam archivovaných spisov, faktúru za zriadenie archívu a
zmluvu medzi TN SaMo a Úpadcom. Ani jedna z doručovaných zásielok však neobsahovala účtovné

dokumenty Úpadcu za obdobie rokov 2008 - 2017, ktoré je Správca povinný dokladovať a preukazovať
v konaní vedenom na OS Bratislava V pod sp. zn. 29Cb/224/2016 o zaplatenie 1.888.493,- eur s prísl.,
a v konaní na OS Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/9/2018 o určenie neúčinnosti právneho úkonu, a ktorých
vydanie Správca opakovane od spoločnosti TN SaMo požadoval. Správca tak navrhol OS Trenčín
zo dňa 24.10.2019 sp. zn. 22K/10/2016, aby rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia podľa §

203 ZKR, nakoľko Správca nevie bez poskytnutia požadovanej súčinnosti a bez vlastnej viny uniesť
dôkazné bremeno vo vyššie uvedených sporových konaniach, ktorých výsledkom môže byť získanie
majetku do konkurznej podstaty v prospech veriteľov Úpadcu. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.
22K/10/2016-1763 zo dňa 04.11.2019 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým spoločnosti TN SaMo
uložil povinnosť vydať účtovníctvo Úpadcu, a to: interné doklady za roky 2007 - 2017, pokladňu 2008

-2017, dodávateľské faktúry 2007 - 2017, odberateľské faktúry 2007 - 2016, daňovú agendu 2007 -
2016, bankové výpisy a súvisiace doklady 2007 - 2013, mzdové účtovníctvo 2007 - 2015, evidenciu PN
2014 v rozsahu zoznamu spisov odovzdaných k archivácii obchodnej spoločnosti TN SaMo s.r.o., na
základe Zmluvy o prehliadke, vytriedení a vyčlenení spisovej registratúry pri príprave na jej odovzdaniedo príslušného štátneho archívu a o dlhodobej spisovej registratúry a s tým spojené činnosti zo dňa
30.11.2017, a to k rukám Správcu FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., v lehote do 3 dní od
doručenia uznesenia. Predmetné uznesenie bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Bratislave

č.k. 3CoKR/83/2019-1781 zo dňa 31.01.2020. Správca podal dňa 01.04.2020 na Krajskú prokuratúru
Trenčín Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a Podnet na
začatie trestného stíhania, že konaním konkrétnych osôb došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného
činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania a) podľa § 242 ods. 1 písm. a) v spojení s ods.
2 písm. a) TZ a súčasne b) podľa § 243 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 4 TZ. Na základe Správcom

podaného trestného oznámenia bolo začaté trestné konanie č.: ČVS: ORP-304/2-VYS-TN-2020. K
odovzdaniu účtovníctva Úpadcu došlo H. I. G. v dňoch 17.9.2020, 09.10.2020, 21.10.2020, 04.11.2020
a 25.11.2020, ktorá odovzdala jednotlivé šanóny účtovníctva Úpadcu za prítomnosti vyšetrovateľa PZ K.
I. L. a ďalšej nezúčastnenej osoby, o čom bola spísaná zápisnica o vydaní veci. Žalobca po oboznámení
sa s obsahom šanónu zistil, že faktúra č. 0170089 zo dňa 06.09.2017, splatná dňa 14.09.2017 vo výške
109.242,29 Eur, faktúra č. 0170099 zo dňa 10.10.2017, splatná dňa 18.10.2017 vo výške 102.568,96

Eur a faktúra č. 018001 zo dňa 20.10.2017, splatná dňa 04.11.2017 vo výške 24.202,03 Eur (ďalej len
"Faktúry") sa v ňom nenachádzajú, hoci je šanón zotriedený a očíslované strany od 1 do 210.
Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa uvedené faktúry v účtovníctve Úpadcu nachádzajú.
Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že v čase realizácie diela v zmysle zmluvy s Obcou Kláštor pod
Znievom Úpadca nedisponoval finančnými prostriedkami vo výške potrebnej na realizáciu Diela, nakoľko

zo žiadnych podkladov nevyplýva, že by Úpadca nemal finančné prostriedky na realizáciu "Rozšírenia
verejnej kanalizácie Kláštor pod Znievom".
Žalobca tiež poprel uzatvorenie zmlúv o pôžičiek. Tvrdenie žalovaného o uzatvorení zmlúv o pôžičiek
je neurčité a nezrozumiteľné, žalovaný nepreukázal kedy, v akej výške, z akých prostriedkov požičiaval
finančné prostriedky Úpadcovi. Žiadny záväzok žalovaného voči Úpadcovi nebol preukázaný. Žalobca

uvádza, že v účtovníctve Úpadcu sa v príjmových pokladničných dokladoch nachádzajú vklady od
žalovaného,avšakžalobcapopiera,žebytietovkladypeňažnýchprostriedkovdopokladneÚpadcu,hoci
boli zaúčtované, reálne vložené do pokladne Úpadcu. Podľa názoru žalobcu išlo iba o fiktívne pôžičky,
nakoľko sumy týchto vkladov sú v sumách na centy, čo pravdepodobne naznačuje, že išlo o fiktívne
vyúčtovania, ktoré by mohla objasniť účtovníčka Úpadcu, resp. žalovaný. Išlo o nasledovné príjmové

pokladničné doklady:
- 28.10.2016 vklad spoločníka vo výške 3.867,48 EUR,
- 30.11.2016 vklad spoločníka vo výške 4.176,09 EUR,
- 22.12.2016 vklad spoločníka vo výške 9.111,95 EUR,
- 31.01.2017 vklad spoločníka vo výške 1.301,29 EUR,

- 28.02.2017 vklad spoločníka vo výške 3.672,65 EUR,
- 31.03.2017 vklad spoločníka vo výške 2.880,50 EUR,
- 28.04.2017 vklad spoločníka vo výške 941,42 EUR,
- 31.05.2017 vklad spoločníka vo výške 348,73 EUR,
- 21.06.2017 vklad spoločníka vo výške 212,06 EUR,

- 31.07.2017 vklad spoločníka vo výške 796,46 EUR,
- 31.08.2017 vklad spoločníka vo výške 2.674,40 EUR,
- 29.09.2017 vklad spoločníka vo výške 623,60 EUR.
Žalobca navrhuje, aby bola vypočutá účtovníčka Úpadcu, ktorá sa podpisovala pod pokladničné doklady.
Malo by ísť o pani M. B., ktorej podpis na príjmových pokladničných dokladoch sa zhoduje s podpisom

na faktúrach vystavovaných Úpadcom. tiež uviedol, že má za to, že ani samotný žalovaný nedisponoval
takým objemom peňažných prostriedkov, aby mohol financovať realizáciu Diela, ktoré zhotovoval
Úpadca. Žalovaný nijako nepreukázal zdroj svojich údajných príjmov.
Ak žalovaný tvrdí, že nárok uplatnený Žalobcom v rámci Žaloby neexistuje, nakoľko peňažné prostriedky
zo strany obce Kláštor pod Znievom boli zaplatené priamo na účet Žalovaného titulom nároku

Žalovaného na vrátenie pôžičiek, ktoré boli Úpadcovi reálne poskytnuté, pričom Úpadca si svoj záväzok
splnil tak, že do Faktúr vystavených Obci Kláštor pod Znievom uviedol číslo účtu Žalovaného." Žalobca
poukazuje na skutočnosť, že by v takomto prípade išlo o poukážkový vzťah, avšak absentuje právny
vzťah medzi žalovaným a Obcou Kláštor pod Znievom, keďže neexistuje dohoda medzi žalovaným a
Obcou Kláštor pod Znievom, že dôjde k vyrovnaniu záväzku Obce Kláštor pod Znievom voči Úpadcovi

spôsobom, že Obec Kláštor pod Znievom uhradí na účet žalovaného.
Žalobca tiež poprel tvrdenia o nedostatku finančných prostriedkov úpadcu v čase realizácie Diela.
Žalobca nerozporuje, že došlo k zhotoveniu diela a taktiež nerozporuje skutočnosti o riadnom a úplnom
zrealizovaní dohodnutého diela.Žalobca nerozporuje, že na vznik zmluvy o pôžičke nie je potrebná písomná forma, avšak ak by boli
medzi Úpadcom a žalovaným uzatvorené zmluvy o pôžičke, museli by tieto, hoci uzatvorené ústne, byť
zaúčtované. Z účtovníctva Úpadcu však nevyplýva, že by takéto zmluvy o pôžičke boli uzatvárané a

reálne poskytnuté peňažne prostriedky aj zaúčtované..
V prípade, ak by sa preukázali tvrdenia žalovaného o vrátení pôžičiek, žalobca dáva do pozornosti
skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol vrátiť si pôžičky, ktoré mal údajne reálne poskytnúť Úpadcovi,
a tým porušil ust. § 67a a nasl. Obchodného zákonníka, keďže ku vráteniu pôžičiek došlo v čase
bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu, a v čase, keď bol Úpadca preukázateľne

v kríze. Žalovaný bol v čase, kedy došlo k vráteniu ním uvádzaných pôžičiek jednak v postavení konateľa
Úpadcu a jednak bol jediným spoločníkom Úpadcu. Žalovaný teda jednoznačne porušil povinnosti
ustanovené Obchodným zákonníkom v prípade, ak je spoločnosť v kríze. Žalovaný bol povinný v súlade
s ust. § 67f ods. 2 Obchodného zákonníka peňažné prostriedky, ktoré boli zaslané Obcou Kláštor pod
Znievom vrátiť Úpadcovi, čo sa však nestalo a týmto konaním sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor
Úpadcu. Odcitoval dôvodovú správu k zákonu č. 87/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Obchodný

zákonník: "Ďalej zavádza opatrenia zamedzujúce tunelovaniu firiem (zákaz vrátanie vkladov) a zavádza
inštitút krízy obchodnej spoločnosti. Právna úprava má za cieľ stanoviť jasné pravidlá pre poskytovanie
pôžičiek a úverov firmám, ktorým hrozí úpadok. Ich majitelia majú hroziaci úpadok riešiť najmä zvýšením
základného imania a nie tým, že prostredníctvom reálnych, či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju
pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu, či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov. V stave,

kedy má firma nedostatok kapitálu, bude zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk, či uprednostňovali
uspokojenie svojich pohľadávok a svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr. Pred vyplatením
zisku bude štatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude
ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom."
K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie namietanej zo strany žalovaného žalobca uviedol, že žaloba

bola podaná aj v súde s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obo 8/2008: "Vyhlásením konkurzu
na majetok obchodnej spoločnosti tejto nezaniká spôsobilosť mať práva a povinnosti, ale zaniká jej
procesná spôsobilosť, t.j. zaniká jej schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť
vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť prechádza zo
zákona na zákonného zástupcu, v danej veci konkurznej, na správcu konkurznej podstaty ustanoveného

súdom na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii."
Podľanázoružalobcujeúvahažalovanéhootom,žebymalabyťaktívnelegitimovanánapodaniežaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia Obec Kláštor pod Znievom absolútne nelogická. Obec Kláštor pod
Znievom svoj záväzok voči Úpadcovi uhradiť za vykonané Dielo splnila. Ako má žalobca aj pri niektorých
ďalších faktúrach preukázané, Úpadca vystavoval faktúry dvojmo, jedna faktúra, na ktorej bol uvádzaný

bankový účet Úpadcu bývali založené v účtovníctve Úpadcu a objednávateľom zasielal Úpadca totožné
faktúry iba s uvedeným číslom bankového účtu žalovaného.
K námietke premlčania žalobca uviedol, že jemu ako žalobcovi predsa nemôže uplynúť subjektívna
premlčacia lehota, ak tento bol ako správca do funkcie ustanovený až neskôr a o tom, že sa žalovaný
bezdôvodne obohatil na úkor Úpadcu, zistil až následne, keď požiadal Obec Kláštor pod Znievom

o poskytnutie súčinnosti. Počiatok premlčacej doby je v občianskoprávnych vzťahoch všeobecne
(objektívne) určený v § 101 OZ, podľa ktorého premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy právo
mohlo byť vykonané po prvý raz. Takto vymedzený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na
poškodenom. Plynutie premlčacej doby začne odo dňa, kedy by si mohol všeobecne právo uplatniť
každý, teda kedy by mohol podať žalobu (actio nata), pričom nie je rozhodujúce, či daný subjekt bol

v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala (nevedel o práve, výkon práva mu znemožňovala
choroba a pod.) Ide o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý sa odvíja od právnych
skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik či existencia sú nezávislé od úrovne vedomia (znalostí)
oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu. Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby
preto treba vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie iba predpokladanej vedomosti oprávneného

subjektu o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia, a kto ho získal. Touto
vedomosťou v zmysle § 107 ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale iba skutkových
okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27.10.2014, sp. zn. 3 Cdo 41/2012)
Pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, čo však žalobca výslovne popiera,

podľa právneho názoru žalobcu bola by uplatnená námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len "OZ"). Žalobca pritom poukázal na
nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.01.1997, sp. zn. II. ÚS 309/95, uznesenie Ústavného súdu SR zodňa 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 176/2011, nález Ústavného súdu SR zo dňa 03.10.2012, sp. zn. I. ÚS
33/2012, uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 30.07.2014, sp. zn. I.ÚS 645/13.
Rovnako poukázal na publikáciu E. F.: Zákaz zneužitia práva v súkromnom práve a v práve obchodných

spoločností, ktorý na str. 27 uvádza že "... nemožno priznať ochranu napríklad takému výkon práva,
v dôsledku ktorého iný stratí také práva, ktoré by za určitých okolností mohol mať alebo ktorým by
došlo k neodôvodnenému, neprimeranému a jednostrannému zvýhodneniu oproti inému subjektu, resp.
k nadobudnutiu prospechu, ktorý vzhľadom na doterajšie správanie a konanie vo všeobecnosti nemožno
považovať za korektné."

6.6.6 Ďalej E. F. vo svojej publikácii na str. 39 uvádza: "Myslíme si, že formulácia skutkových podstát
zneužitia práva formou legislatívnych vymedzení či rigidné vymedzenie pojmu zneužitia práva by však
v konečnom meradle nebolo prínosné. Korekčný potenciál zneužitia práva ako právneho inštitútu
by bol výrazne obmedzený. S dávkou racionality je možné tomuto prístupu vyčítať istú otvorenosť
voči sudcovskému aktivizmu. "Proti koncepcii zneužitia práva je možné namietať, že ide o zásah
neohraničiteľnejsúdnejmocidozmluvnejautonómiezaloženejnasícerelatívneflexibilných,alesúčasne

nejasných pojmoch poctivosti. Týmito námietkam je potrebné čeliť tak, že vylúčenie či neuznanie
zneužitia by tak viedol k príkrym a neznesiteľným výsledkom a že právny poriadok nemôže existovať
bez príslušných korektívov."
6.7 Žalobca v prípade, ak by mal byť nárok premlčaný, čo zásadne popiera, bola by námietka premlčania
vznesená žalovaným v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, pričom žalobca poukazuje i

na vyššie uvedenú judikatúru. Je podľa jeho názoru jasne v rozpore s dobrými mravmi, ak žalovaný
ako štatutárny orgán a spoločník v jednej osobe si nechá vyplatiť peňažné prostriedky za realizáciu
Diela, ktoré mal zhotoviť Úpadca na svoj vlastný účet, a to v čase len niekoľko týždňov pred vyhlásením
konkurzu na majetok Úpadcu. Žalobca sa o tomto bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel až po
tom, ako bol ustanovený za správcu Úpadcu a bola mu poskytnutá súčinnosť zo strany Obce Kláštor pod

Znievom. Podľa názoru žalobcu ide o tak zásadný rozpor s dobrými mravmi, že by námietka premlčania
nemala byť súdom akceptovaná.
Žalobca v prípade, ak by súd nemal za preukázaný vznik nároku z titulu bezdôvodného obohatenia
žalovaného na úkor Úpadcu, žalobca in eventum navrhuje, aby súd tento nárok posúdil ako nárok
žalobcu z titulu zodpovednosti žalovaného ako štatutára za škodu podľa § 135a ObchZ v nadväznosti na

§ 67b ObchZ. Žalovaný ako konateľ Úpadcu preukázateľne tým, že v rozpore s ObchZ porušil zákonné
ustanovenia o zákaze vrátenia plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje, a nechal si na svoj súkromný
bankový účet vyplatiť peňažné prostriedky zavinene (úmyselne) spôsobil Úpadcovi (a sekundárne
veriteľom Úpadcu) v priamej príčinnej súvislosti škodu vo výške 236.013,28 EUR s prísl.. Žalobca ako
správca Úpadcu v súlade s § 135a ObchZ v nadväznosti na § 67b ObchZ vymáha tieto peňažné

prostriedky do konkurznej podstaty Úpadcu.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 14.4.2022 uviedol, že žiada žalobu v celom
rozsahuzamietnuť.Naodôvodneniesvojejžiadostiuviedol,žežalovanýpovažujenárokžalobcuvcelom
rozsahu za nedôvodný. Navyše, predmetný nárok je v celom rozsahu premlčaný. Žalovaný požaduje

zaplatenie nároku uplatneného v Žalobe titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca
v rámci snahy o vymedzenie právneho základu uplatneného nároku poukazuje na skutočnosť, že dňa
13.10.2008 uzatvoril Úpadca s Obcou Kláštor pod Znievom Rámcovú zmluvu o dielo č. 0816, ku ktorej
bol dňa 14.10.2008 uzavretý Dodatok č. 1 k rámcovej zmluve o dielo č. 0816 a dňa 24.04.2009 Dodatok
č. 2 k rámcovej zmluve o dielo č. 0816 (ďalej spolu len "Zmluva o dielo"), predmetom ktorej bol záväzok

Úpadcu zrealizovať dielo -stavbu pod názvom "ČOV a kanalizácia Kláštor pod Znievom - Slovany, I. a II.
stavba" (ďalej len "Dielo"). V súvislosti s riadne zrealizovaným Dielom Úpadca vystavil dňa 06.09.2017
faktúru č. 0170089 na sumu vo výške 109.242,29 EUR (ďalej len "Faktúra 1"), dňa 10.10.2017 faktúru
č. 0170099 na sumu vo výške 102.568,96 EUR (ďalej len "Faktúra 2") a 20.10.2017 faktúru č. 018001
na sumu vo výške 24.202,03 EUR (ďalej len "Faktúra 3"), pričom:

(i) Faktúra č. 1 bola zo strany Obce Kláštor pod Znievom v časti sumy vo výške 5.463,00 EUR uhradená
dňa 07.09.2017 a časti sumy vo výške 103.779,29 EUR dňa 22.09.2017;
(ii) Faktúra č. 2 bola zo strany Obce Kláštor pod Znievom v časti sumy vo výške 6.348,25 EUR uhradená
dňa 12.10.2017 a v časti sumy vo výške 96.220,71 EUR dňa 25.10.2017;
(iii) Faktúra č. 3 bola zo strany Obce Kláštor pod Znievom v celom rozsahu uhradená dňa 26.10.2017.

Čo sa týka nároku uplatneného v konaní vo Veci, Žalobca predmetný nárok odvodzuje od skutočnosti,
že číslo účtu uvedené vo Faktúrach nepatrí Úpadcovi, ale Žalovanému, ktoré malo byť podľa názoru
Žalobcu do Faktúr uvedené vedome a úmyselne. Žalovaný potvrdil, že mu žalobca zaslal list zo dňa
14.01.2022, ktorým ho vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia,a to v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy.
Žalovaný uviedol, že tvrdenie Žalobcu, že sa Faktúry nenachádzali v účtovníctve Žalovaného nie je
pravdivé, pričom tieto boli zo strany Žalovaného riadne založené do účtovníctva Úpadcu;

(ii) konanie Žalovaného nepredstavuje bezdôvodné obohatenie a už vôbec nemožno hovoriť o
úmyselnom bezdôvodnom obohatení;
(iii) v súvislosti s uplatneným nárokom došlo k uplynutiu subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty
podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka, pričom k uplynutiu premlčacej lehoty došlo aj podľa ust. §
391 a 394 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

"Obchodný zákonník");
(iv) konanie vo Veci trpí neodstrániteľnou vadou, ktorým je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
strane Žalobcu, ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane Žalovaného.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v čase realizácie Diela v zmysle Zmluvy o dielo (zo strany Úpadcu
ako zhotoviteľa pre Obec Kláštor pod Znievom ako objednávateľa) Úpadca jednak
nedisponoval finančnými prostriedkami vo výške potrebnej na realizáciu Diela a ani s nimi nemohol z

objektívnych dôvodov disponovať, pričom uvedená skutočnosť je Žalobcovi veľmi dobre známa a je
zrejmá aj z účtovníctva Úpadcu. Vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaný bol ako konateľ Úpadcu (a
zároveň jeho jediný spoločník) povinný postupovať v súlade s odbornou starostlivosťou ako aj v súlade
s všeobecnou prevenčnou povinnosťou, bol povinný pokúsiť sa zabezpečiť financovanie fungovania
Úpadcu a realizácie Diela tak, aby zo strany Úpadcu nedošlo k spôsobeniu škody Obci Kláštor pod

Znievom, ktorá mala zabezpečené financovanie z dotácií poskytovaných Environmentálnym fondom.
Ak by Úpadca nezrealizoval Dielo v dohodnutej lehote, Obec Kláštor pod Znievom by o financovanie
rozšíreniakanalizáciezEnvironmentálnehofonduprišla,čímbyjejvzniklaškoda,zaktorúbyzodpovedal
Úpadca.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase realizácie Diela nebolo možné zabezpečiť iné financovanie Úpadcu,

Žalovaný a Úpadca uzavreli viaceré zmluvy o pôžičke, na základe ktorých Žalovaný zo svojich vlastných
finančných prostriedkov zabezpečil nielen financovanie Úpadcu, ale aj financovanie realizácie Diela.
Žalovaný a Úpadca sa zároveň dohodli, že vrátenie reálne poskytnutých pôžičiek bude vykonané priamo
zo zaplatenej ceny Diela tak, že cena Diela bude zaplatená priamo na účet Žalovaného.
Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že nárok uplatnený Žalobcom v rámci Žaloby neexistuje, nakoľko

peňažné prostriedky zo strany Obce Kláštor pod Znievom boli zaplatené priamo na účet Žalovaného
titulom nároku Žalovaného na vrátenie pôžičiek, ktoré boli Úpadcovi reálne poskytnuté, pričom Úpadca
si svoj záväzok splnil tak, že do Faktúr vystavených Obci Kláštor pod Znievom uviedol číslo účtu
Žalovaného.
V tejto súvislosti Žalovaný opäť zdôrazňuje, že aj z účtovníctva Úpadcu je zrejmé, že financovanie

fungovania Úpadcu v čase realizácie Diela a financovanie realizácie Diela nebolo zabezpečené a ani
realizované zo strany Úpadcu. Je nepochybné, že Úpadca Dielo zrealizoval riadne a v celom rozsahu.
Jedným z osobitných právnych dôvodov vzniku záväzkového vzťahu je záväzok z bezdôvodného
obohatenia. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak dôjde k naplneniu všetkých
zákonom ustanovených predpokladov na jeho vznik.

V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil
pohľadávka a tomu, kto na úkor iného získal obohatenie dlh. To znamená, že podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil toto
obohatenievydaťtomu,nakohoúkorbolpredmetbezdôvodnéhoobohateniazískaný.Podľažalovaného
základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u

obohateného a vznik majetkovej ujmy na strane oprávneného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo
v rozpore s právom uznanými dôvodmi.
Žalobca v Žalobe neuvádza skutkovú podstatu, naplnením ktorej malo podľa jeho názoru dôjsť k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane Žalovaného, pričom v tejto súvislosti poukazuje iba všeobecnú
zákonnú úpravu bezdôvodného obohatenia obsiahnutú v ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný ďalej uviedol, že realizácia Diela a ani financovanie Úpadcu v čase realizácie Diela neboli
zabezpečené z peňažných prostriedkov Úpadcu, pričom financovanie bolo v rámci plnenia všeobecnej
prevenčnej povinnosti reálne zabezpečené Žalovaným ako konateľom Úpadcu prostredníctvom pôžičiek
poskytnutých Úpadcovi za účelom realizácie Diela tak, aby mohlo byť Dielo riadne zhotovené a aby obci
Kláštor pod Znievom nebola spôsobená škoda.

Nakoľko zmluvaopôžičkepredstavujereálnykontrakt,ktorýnaplatnývzniknepotrebujepísomnúformu,
pričom v zmysle ustálenej judikatúry je možné poskytnúť pôžičku aj formou poskytnutia peňažných
prostriedkovnadlžníkomurčenéplatobnémiesto,bolžalovanýoprávnenývsúladesdohodouuzavretou
s Úpadcom pôžičky Úpadcovi poskytnúť aj takým spôsobom, že pôžičky boli poskytnuté priamo naplatobné miesta určené Úpadcom. Vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaný Úpadcovi reálne poskytol
pôžičky, vznikol mu nárok na ich vrátenie. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani len v teoretickej rovine
uvažovať o naplnení niektorej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené si Žalovaný dovoľuje ešte poukázať, že na realizáciu
Diela a fungovanie Úpadcu v súvislosti s realizáciou Diela vynaložil prostredníctvom poskytnutých
pôžičiek Úpadcovi viac finančných prostriedkov, ako sa mu vrátilo dohodnutým spôsobom, keďže v
súvislosti s realizáciou Diela Úpadca vykázal stratu.
Zároveň, keďže Žalovaný najprv požičal Úpadcovi finančné prostriedky na prevádzkovú činnosť

Úpadcu a realizáciu Diela, splatením predmetných pôžičiek nedošlo na strane Žalovaného k žiadnemu
obohateniu. Rovnako, keďže jednotlivé pôžičky boli Úpadcovi reálne poskytnuté a predstavujú platné
právne úkony, prijatie plnenia (ich splatenie) nemôže mať za následok naplnenie niektorej zo skutkových
podstát vymedzených v ust. § 451 ods. 1 a 454 Občianskeho zákonníka. Nakoniec, keďže Úpadca
reálne vykonal Dielo z finančných prostriedkov získaných z pôžičiek od Žalovaného (ktoré bol Úpadca
povinný vrátiť), nie je možné ich splatenie považovať za akúsi ujmu a v tejto súvislosti mu ani žiadna

ujma nevznikla. Z uvedených dôvodov nemožno považovať zákonom stanovené predpoklady na vznik
bezdôvodného obohatenia za splnené.
K námietke vecnej legitimácie sporových strán uviedol, že žalovaný nikdy neprijal od obce Kláštor pod
Znievom alebo od Úpadcu žiadne plnenie, v súvislosti s ktorým by absentoval právny dôvod/titul na jeho
prijatie.Zuvedenéhodôvodu,keďžeŽalovanýnepredstavujesubjekt,ktorýbysaakýmkoľvekspôsobom

obohatil na úkor Úpadcu, nepredstavuje nositeľa hmotnoprávnej povinnosti, ktorej zodpovedá povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného dôvodu trpí konanie vo Veci nedostatkom pasívnej vecnej
legitimácie na strane Žalovaného.
V súvislosti s jednotlivými taxatívne vymedzenými skutkovými podstatami bezdôvodného obohatenia
Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že peňažné prostriedky, na ktoré v rámci tohto konania poukazuje

Žalobca boli poukázané z účtu Obce Kláštor pod Znievom a nie z účtu Úpadcu. Z uvedeného dôvodu, ak
by súd dospel k záveru o neexistencii alebo neplatnosti jednotlivých pôžičiek poskytnutých Žalovaným
Úpadcovi, nebolo by ani len v teoretickej rovine možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení Žalovaného
na úkor Úpadcu, nakoľko Úpadca Žalovanému žiadne plnenie neposkytol. V takomto prípade by bola
na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia aktívne vecne legitimovaná Obec Kláštor pod

ZnievomanieÚpadca.ZuvedenéhodôvoduabsentujenastraneŽalovanéhopasívnavecnálegitimácia.
K vznesenej námietke premlčania uviedol, že žalobca opomenul uviesť, že aj keby bolo možné posúdiť
konanie Žalovaného za úmyselné bezdôvodné obohatenie (čo Žalovaný odmieta), predmetný nárok
by bol premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť momentom
zaplatenia jednotlivých Faktúr. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo

877/2001 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 121/2009. Žalovaný zároveň uvádza, že pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú
rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva, pričom poukázal na rozsudok NS ČR z 9. 6. 2004, sp. zn.
26 Cdo 1161/2003 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.09.2001, sp.zn. 25 Cdo 1960/1999.

V čase, kedy boli Faktúry zaplatené zo strany Obce Kláštor pod Znievom bol konateľom Úpadcu
Žalovaný. Z uvedeného dôvodu, ak by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany Žalovaného,
Úpadca nadobudol vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno odvodiť vznik bezdôvodného
obohatenia a to, kto ho získal v momente zaplatenia Faktúr zo strany Obce Kláštor pod Znievom.
Aj napriek skutočnosti, že v súvislosti s nárokom uplatneným v konaní vo Veci došlo k uplynutiu

subjektívnej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ešte pred podaním Žaloby, Žalovaný
je presvedčený, že pred podaním Žaloby došlo aj k uplynutiu (3-ročnej) objektívnej premlčacej lehoty
podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže ako bolo uvedené už vyššie, v súvislosti s
konaním Žalovaného v žiadnom prípade nemožno hovoriť o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, ale
o postupe konateľa Úpadcu v súlade s odbornou starostlivosťou a povinnosťou postupovať v súlade

s všeobecnou prevenčnou povinnosťou. Podľa žalovaného aplikácia objektívnej 10-ročnej premlčacej
lehoty v súvislosti s uplatneným nárokom neprichádza do úvahy, keďže je zrejmé, že úmysel Žalovaného
nesmerovalkbezdôvodnémuobohateniu,alekzáchraneÚpadcuaelimináciivznikuprípadnýchnárokov
voči Úpadcovi zo strany Obce Kláštor pod Znievom.
Čo sa týka premlčania, žalovaný tvrdil, že nárok uplatnený v konaní vo Veci nie je premlčaný iba podľa

Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.9.2022 uviedol, že ak Žalobca v rámci Vyjadrenia poukazuje na
okolnostizabezpečeniaúčtovníctvaspoločnostiztýchtovyplýva,že,žehocibolaspoločnosťFARDOUS
PARTNERSsprávcovská,k.s.ustanovenádofunkciesprávcukonkurznejpodstatyspoločnostiUNISTAVBojnice už dňa 05.04.2018, tento správca si nebol schopný v rozpore s povinnosťou postupovať
s odbornou starostlivosťou viac ako dva roky zabezpečiť osobné prevzatie účtovníctva spoločnosti
UNISTAV Bojnice a v tejto súvislosti vykonával iba tzv. úkony "od stola", a to aj napriek tomu, že mu

spoločnosť TM SaMo nikdy neodoprela vydať účtovníctvo spoločnosti UNISTAV Bojnice. Skutočnosť,
že spoločnosti N. C. G., K. trvalo od prvotnej výzvy na poskytnutie súčinnosti adresovanej spoločnosti
TM SaMo takmer rok, kým spoločnosti TM SaMo poslala opätovnú výzvu zo dňa 25.07.2019, pričom
ani následne si nebola ochotná osobne si zabezpečiť účtovníctvo spoločnosti UNISTAV Bojnice je
veľmi dôležitá aj v súvislosti s absolútnou nedôvodnosťou tvrdenia Žalobcu, že námietka premlčania

uplatnenéhonárokujevrozporesdobrýmimravmi.Právenaopak,jevhrubomrozporesdobrýmimravmi
a v rozpore so záujmom na právnej istote, ak by premlčanie záväzku Žalovaného (ak by existoval)
nemalo za následok zamietnutie Žaloby aj napriek tomu, že spoločnosť FARDOUS PARTNERS
správcovská, k.s. okrem formálneho postupu nevykonala ani jeden faktický (osobný úkon ako je napr.
návšteva spoločnosti TM SaMo) úkon za účelom zabezpečenia účtovníctva spoločnosti UNISTAV
Bojnice. V tejto súvislosti je potrebné zároveň zdôrazniť, že povinnosť vyplývajúca z ust. § 75 ods. 4

zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze na poskytnutie súčinnosti obsahuje iba povinnosť vydať účtovníctvo,
t.j. umožniť, aby si ho správca prevzal a nie zabezpečiť na svoje vlastné náklady organizáciu logistiky
presunu kvanta dokumentov pre spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. Ak si teda
spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. mýli obsah povinnosti poskytnúť súčinnosť s
neexistujúcou povinnosťou suplovať jej úlohy správcu konkurznej podstaty a má za to, že táto pozícia ju

zbavuje povinnosti realizovať aj faktické úkony (osobné prevzatie dokumentov), nie je možné prenášať
zodpovednosť za premlčanie uplatneného nároku na Žalovaného a v tejto súvislosti je potrebné sa
zamyslieť nad zodpovednosťou spoločnosti FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. za prípadnú
škodu spôsobenú veriteľom konkurznej podstaty. Ak teda Žalobca v rámci Vyjadrenia poukazuje na
okolnosti zabezpečenia účtovníctva spoločnosti UNISTAV Bojnice, iba tým svojim spôsobom podrobne

opisuje a preukazuje svoj postup v hrubom rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorého následky
však v žiadnom prípade nemôžu byť prenesené na Žalovaného posúdením námietky premlčania ako
námietky v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že zo strany spoločnosti TM
SaMo nebol zástupcom spoločnosti FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. nikdy odopretý prístup
k účtovníctvu spoločnosti UNISTAV Bojnice a spoločnosť TM SaMo jej bola pripravená kedykoľvek

poskytnúť súčinnosť v rámci zákonného rámca. V tejto súvislosti zároveň pripomíname, že účtovníctvo
spoločnosti UNISTAV Bojnice bolo archivované spoločnosťou TM SaMo na základe zmluvy uzatvorenej
zo strany prvej správkyne konkurznej podstaty, pani JUDr. Danice Birošovej a na postup spoločnosti
TM SaMo nemal Žalovaný žiadny vplyv. Z uvedeného dôvodu Žalovaný nerozumie, prečo by mal
byť absolútne nezodpovedný postup spoločnosti FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. na úkor

Žalovaného a jeho práva na rešpektovanie právnej istoty aj vo vzťahu k jeho osobe. Žalovaný opakuje,
že z ničoho nevyplýva, že by obsahom povinnosti poskytnúť súčinnosť malo byť aj suplovanie činnosti
správcov konkurzných podstát organizáciu a zabezpečovaním logistiky presunu kvanta účtovných
dokumentov. Nehovoriac o riziku spôsobenej škody zo strany spoločnosti TM SaMo. Ak sa teda
spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. namiesto reálneho využitia práva podľa § 75 ods.

4 Zákona o konkurze rozhodla iba vypisovať listy (v absurdnej periodicite 1 roka) a bez toho, že by jej
zástupcomniektobránilosobnesiprevziaťúčtovníctvospoločnostiUNISTAVBojnice,vžiadnomprípade
nemožno tento postup v rozpore s odbornou starostlivosťou uprednostniť nad právom na rešpektovanie
práva na právnu istotu vo vzťahu k Žalovanému.
K tvrdeniu žalobcu 1 Vyjadrenia žalobcu uvádza, že zo žiadnych podkladov nevyplýva, že by spoločnosť

UNISTAV Bojnice nemala finančné prostriedky na realizáciu diela žalovaný uviedol, že je absolútne
nesprávne, účelové a navyše si protirečí s argumentáciou Žalobcu uvedenou v článku 4. Vyjadrenia
žalobcu. V prvom rade je pomerne absurdné, ak Žalobca ako správca konkurznej podstaty na jednej
strane argumentuje ustanoveniami o zákaze vrátenia plnení poskytnutých Žalovaným spoločnosti
UNISTAV Bojnice podľa ustanovení § 67a a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej

len "Obchodný zákonník') a na druhej strane tvrdí, že spoločnosť D. L. mala dostatok finančných
prostriedkov na realizovanie Diela. Uvedenú absurditu sa snaží dosiahnuť za využitia skutočnosti, že
Žalovaný nemá prístup k účtovníctvu spoločnosti UNISTAV Bojnice. V tejto súvislosti Žalovaný dodáva,
že ak Žalobca tvrdí, že Dielo bolo zrealizované z prostriedkov spoločnosti UNISTAV Bojnice, je povinný v
tejto súvislosti uniesť aj dôkazné bremeno, keďže disponuje účtovníctvom spoločnosti UNISTAV Bojnice.

Skutočnosť, že Žalovaný nemá prístup k účtovníctvu spoločnosti UNISTAV Bojnice Žalobca zneužíva aj
v rámci bodu 3.2 Vyjadrenia žalobcu, v rámci ktorého Žalobca popiera uzatvorenie zmlúv o pôžičkách,
pričom v tejto súvislosti uvádza, že tvrdenie je neurčité a nezrozumiteľné. Žalovaný uvedenému tvrdeniu
nerozumie, keďže ako je z účtovníctva spoločnosti UNISTAV Bojnice zrejmé, žiadna z položiek Dielanebola realizovaná z financií spoločnosti UNISTAV Bojnice. Tieto financie zabezpečil a poskytol výlučne
Žalovaný zo svojich vlastných prostriedkov. Tvrdenie Žalobcu, že uvedené pôžičky neboli v účtovníctve
spoločnosti UNISTAV Bojnice zaevidované (aj keby bolo pravdivé, čo nie je), nemá na skutočnosť, že

realizácia celého Diela bola vykonaná za finančné prostriedky Žalovaného, žiadny vplyv. Je predsa
nepochybné, že účtovníctvo a v účtovníctve zaznamenané skutočnosti nemajú na vznik a existenciu
záväzkových vzťahov žiadny vplyv. V súvislosti s nepravdivými tvrdeniami Žalobcu bol z jeho strany
navrhnutý svedok, pani M. B.. Žalovaný s týmto návrhom súhlasí a zároveň navrhuje, aby bol predmetný
výsluch vykonaný za účelom potvrdenia skutočnosti, že celé Dielo bolo zrealizované z finančných

prostriedkov Žalovaného a nie spoločnosti UNISTAV Bojnice.
TvrdenieŽalobcu,že"mázato",žeŽalovanýnedisponovaltakýmobjemompeňažnýchprostriedkov,aby
mohol financovať realizáciu Diela je podľa názoru Žalovaného absolútne bezpredmetné. Tu si Žalovaný
dovoľuje položiť otázku, kto iný podľa názoru Žalobcu zaplatil náklady na realizáciu Diela ak to nebola
spoločnosť UNISTAV Bojnice. Žalovaný sa tiež vyjadril, že nerozumie úvahe Žalobcu uvedenej v bode
3.5 Vyjadrenia žalobcu, v rámci ktorej sa zamýšľa nad skutočnosťou, že mechanizmus poskytnutia a

vrátenia jednotlivých pôžičiek by mohol predstavovať poukážkový vzťah, avšak v zapätí Žalobca túto
úvahu neguje konštatovaním, že v danom prípade absentoval právny vzťah medzi Žalovaným a Obcou
Kláštor pod Znievom, ako aj dohoda o tom, že Obec Kláštor pod Znievom bude plniť na účet Žalovaného.
Žalovaný naozaj nerozumie, akú súvislosť má vyššie uvedená úvaha Žalobcu s uplatneným nárokom a
preto ju považuje za absolútne bezpredmetnú.

V bode 3.6 Vyjadrenia žalobcu Žalobca uvádza, že z účtovníctva nie je vôbec zrejmé, že by Úpadca
nemal finančné prostriedky na uskutočnenie Diela. Uvedené tvrdenie je nielen nepravdivé, ale zároveň
aj na prvý pohľad nesprávne, pričom potvrdzuje to aj samotný Žalobca, ktorý v rámci bodu 4.1 Vyjadrenia
žalobcu uvádza "[...]keďže k vráteniu pôžičiek došlo v čase bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na
majetok Úpadcu, a v čase, keď bol Úpadca preukázateľne v kríze." Je teda zrejmé, že Žalobca si je veľmi

dobre vedomý pravdivosti tvrdenia, že spoločnosť UNISTAV Bojnice nemohla financovať realizáciu Diela
a uvedená skutočnosť je zrejmá aj z jej účtovníctva.
V bode 3.8 Vyjadrenia žalobcu Žalobca potvrdzuje, že na platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke nie je
potrebná písomná forma, avšak v tejto súvislosti uvádza, že ak by boli medzi Žalovaným a spoločnosťou
UNISTAV Bojnice uzatvorené zmluvy o pôžičke, museli by byť zaevidované v jej účtovníctve. V tejto

súvislosti Žalovaný opätovne uvádza, že skutočnosť, či zmluva o pôžičke je, alebo nie je vedená v
účtovníctve, nemá žiadny vplyv na jej vznik a existenciu. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s
nesprávnym tvrdením Žalobcu, že podmienkou vzniku zmluvy o pôžičke je jej evidencia v účtovníctve.
Žalobca sa v súvislosti s jeho nesprávnym tvrdením ani len nepokúsil uniesť dôkazné bremeno.
V bode 3.11 Vyjadrenia žalobcu Žalobca uvádza logický nezmysel. Žalobca totiž tvrdí, že "tým, že

žalovaný si vrátil pôžičky, na ktoré nemal žiadny právny titul, došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného vo výške 236.013,28 EUR s prísl." V tejto súvislosti musíme zdôrazniť, že nie je
úplne zrejmé, ak Žalobca tvrdí, že Žalovaný nikdy spoločnosti UNISTAV Bojnice neposkytol tvrdené
pôžičky,akosiichmoholvrátiťprijatímúhradzostranyObceKláštorpodZnievom.TuŽalovanýopätovne
pripomína, že žiadne z plnení vo výške 236.013,28 EUR nebolo prijaté zo strany spoločnosti UNISTAV

Bojnice, ale zo strany Obce Kláštor pod Znievom. Ak teda má Žalobca za to, že žiadna pôžička nebola
poskytnutá,akomôžepotomtvrdiť,žebolazostranyspoločnostiUNISTAVBojniceŽalovanémuvrátená,
keď je zrejmé, že predmetné plnenia neboli poskytnuté zo strany spoločnosti UNISTAV Bojnice.
V bode 4.1 Vyjadrenia žalobcu Žalobca uvádza, že spoločnosť UNISTAV Bojnice bola v čase vrátenia
pôžičiek v kríze. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé a spoločnosť UNISTAV Bojnice v čase vrátenia

jednotlivých pôžičiek (Žalovaným poskytnutých na realizáciu Diela) v kríze nebola a ich vrátenie
ani nespôsobilo krízu spoločnosti UNISTAV Bojnice. Uvedené pritom jasným spôsobom vyplýva aj z
účtovných závierok spoločnosti UNISTAV Bojnice. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na nárok na
náhradu škody spoločnosti UNISTAV Bojnice voči spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova
11,81510 Bratislava, IČO: 35 704 713, v súvislosti s ktorým je aktuálne vedené súdne konanie na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.: 29Cb/224/2016 o zaplatenie sumy vo výške 1.888.493,00
EUR s prísl. (ďalej len "Súdne konanie 29Cb/224/2016"). Žalovaný v tejto súvislosti navrhuje ako dôkaz
pripojenie spisu vedeného v súvislosti so Súdnym konaním 29Cb/224/2016
V nadväznosti na uvedené je potrebné za nesprávne tvrdenie označiť aj tvrdenie Žalobcu uvedené v
bode 4.6 Vyjadrenia žalobcu, v rámci ktorého uvádza "Žalovaný bol povinný v súlade s ust. § 67fods.

2 ObchZ peňažné prostriedky, ktoré boli zaslané Obcou Kláštor pod Znievom vrátiť Úpadcovi, čo sa
však nestalo a týmto konaním sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor Úpadcu." Žalovaný uvedenému
tvrdeniu nerozumie. Ak Žalobca tvrdí, že Žalovaný spoločnosti UNISTAV Bojnice neposkytol žiadne
pôžičky, pričom od spoločnosti UNISTAV Bojnice neprijal žiadne plnenie (prijaté plnenie bolo poskytnutéObcou Kláštor pod Znievom), je absolútne nelogické, ak Žalobca prijatie plnenia zo strany Žalovaného
od Obce Kláštor pod Znievom označuje ako vrátenie pôžičiek, ktoré bol Žalovaný povinný v súlade ust. §
67f ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník') vrátiť spoločnosti

UNISTAV Bojnice. Rovnako tak nie je zrejmé, ako môže nevrátenie neprijatého plnenia predstavovať
bezdôvodné obohatenie. Aj tu Žalovaný pripomína, že ak neexistovali zmluvy o pôžičkách ako to tvrdí
Žalobca,nemohlodôjsťkaniichvráteniutak,akototvrdíŽalovaný,aprijatieplneniaodObceKláštorpod
Znievom nemožno označiť za bezdôvodné obohatenie voči spoločnosti UNISTAV Bojnice, ale výlučne
voči Obci Kláštor pod Znievom.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak by Žalovaný naozaj prijal peňažné plnenia od Obce
Kláštor pod Znievom bez existencie právneho titulu, Žalovaný by sa bezdôvodne obohatil na úkor Obce
Kláštor pod Znievom a nie na úkor spoločnosti UNISTAV Bojnice, ktorá Žalovanému žiadne plnenie
neposkytla. Obec Kláštor pod Znievom si svoj záväzok voči spoločnosti UNISTAV Bojnice splnila. Ak
vychádzame z tvrdení Žalobcu, spoločnosť UNISTAV Bojnice nikdy za realizáciu Diela pre Obec Kláštor
pod Znievom neprijala žiadne plnenie. Z uvedeného dôvodu si ani táto obec nemohla splniť svoj záväzok

voči spoločnosti UNISTAV Bojnice. Z uvedeného je zároveň možné vyvodiť, že medzi Obcou Kláštor
pod Znievom a Žalovaným neexistoval žiadny záväzkový vzťah, na základe ktorého by bola Obec
Kláštor pod Znievom povinná plniť Žalovanému. Ak aj napriek uvedenému Obec Kláštor pod Znievom
plnila Žalovanému namiesto spoločnosti UNISTAV Bojnice, je zrejmé, že jej záväzok voči spoločnosti
UNISTAV Bojnice nezanikol a naopak jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči

Žalovanému. Žalovaný pripomína, že vyššie uvedené pritom vyplýva z tvrdení Žalobcu. Žalovaný čo sa
týka premlčania zároveň uvádza, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa
oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Uvedené potvrdzuje
aj ustálená judikatúra, z ktorej vyplýva, že "Z hľadiska začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby

je rozhodujúci okamžik, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno
odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto ho získal. Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané
plnením z absolútne neplatnej zmluvy, je teda (okrem vedomosti o osobe povinnej) rozhodné, kedy
sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach zakladajúcich dôvod neplatnosti zmluvy." (Ro NS
ČR z 9. 6. 2004, sp. zn. 26 Cdo 1161/2003). Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa

26.09.2001, sp.zn. 25 Cdo 1960/1999 platí, že "Subjektívna premlčacia začína plynúť od okamihu,
kedy oprávnený zisti skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na
strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku
náhrady v peniazoch." V nadväznosti na uvedené Žalovaný dáva do pozornosti, že v zmysle odbornej
literatúry "ak oprávneným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je štát, z hľadiska jeho

vedomosti o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a kto ho získal §107 OZ),
je rozhodujúca tá okolnosť, keď sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel štátny orgán (prípadne
štátna organizácia), ktorý štát zastupuje a koná v jej mene." V čase, keď boli zo strany Obce Kláštor pod
Znievom poskytnuté jednotlivé plnenia bol konateľom Úpadcu Žalovaný. Z uvedeného dôvodu, ak by aj
došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany Žalovaného, Úpadca nadobudol vedomosť o skutkových

okolnostiach, z ktorých možno odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto ho získal v momente
zaplatenia faktúr zo strany Obce Kláštor pod Znievom. Žalovaný je presvedčený, že pred podaním
Žaloby došlo aj k uplynutiu (3-ročnej) objektívnej premlčacej lehoty podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže ako bolo uvedené už vyššie, v súvislosti s konaním Žalovaného v žiadnom prípade
nemožno hovoriť o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, ale o postupe konateľa Úpadcu v súlade s

odbornou starostlivosťou a povinnosťou postupovať v súlade s všeobecnou prevenčnou povinnosťou.
Z uvedeného dôvodu aplikácia objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty v súvislosti s uplatneným
nárokom neprichádza do úvahy, keďže je zrejmé, že úmysel Žalovaného nesmeroval k bezdôvodnému
obohateniu, ale k záchrane Úpadcu a eliminácii vzniku prípadných nárokov voči Úpadcovi zo strany
Obce Kláštor pod Znievom.

Je nepochybné, že ak by aj súd dospel k záveru, že jednotlivé zmluvy o pôžičkách sú neplatné,
premlčacia lehoty podľa ust. § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka začala plynúť odo dňa, keď k plneniu
došlo. V rovnakom momente by začala plynúť aj premlčacia lehota v súvislosti s možným nárokom na
náhradu škody podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka, keďže Úpadca sa o teoretickej škode dozvedel
v rovnakom momente, ako sa dozvedel o teoretickom bezdôvodnom obohatení. Keďže Obchodný

zákonník v súvislosti s nárokom na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy neupravuje
špecifickú premlčaciu dobu, aplikuje sa všeobecná 4-ročná premlčacia doba.
V prvom rade je potrebné Žalobcovi pripomenúť, že nositeľom žalovaného práva a teda subjektom,
ktorému malo vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (ak by boli tvrdenia a právnezávery Žalobcu správne) je spoločnosť UNISTAV Bojnice a nie spoločnosť FARDOUS PARTNERS
správcovská, k.s. Konateľom spoločnosti UNISTAV Bojnice bol v čase údajného bezdôvodného
obohatenia Žalovaného Žalovaný. To znamená, že spoločnosť UNISTAV Bojnice sa o skutočnostiach,

z ktorých bolo možné dospieť k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela momentom
prijatia plnení na strane Žalovaného. Uvedeným momentom začala spoločnosti UNISTAV Bojnice plynúť
subjektívna lehota, počas ktorej si spoločnosť UNISTAV Bojnice mohla uplatniť svoje nepremlčané
právo (ak by existovalo). Skutočnosť, že bol na spoločnosť UNISTAV Bojnice dňa 07.11.2017
vyhlásený konkurz nemá žiadny vplyv na plynutie subjektívnej a ani objektívnej lehoty, a to ani podľa

Občianskeho a ani podľa Obchodného zákonníka. Tu je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že by malo
vyhlásenie konkurzu akýkoľvek vplyv na plynutie premlčacích lehôt nevyplýva zo žiadneho zákonného
ustanovenia a ani súdneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu je absolútne irelevantné, kedy sa
spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. dozvedela o údajnom bezdôvodnom obohatení
sa Žalovaného, keďže tento moment nemá vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty absolútne žiadny
význam. Žalovaný zároveň pripomína, že pred spoločnosťou FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s.

bolivofunkciiďalšídvajasprávcoviakonkurznejpodstaty,ktorímalikdispozíciivšetkypotrebnépodklady
a ktorí tieto podklady aj riadne preskúmali v rámci plnenia povinností s odbornou starostlivosťou.
Žalobca v bode 6.6 Vyjadrenia žalobcu tvrdí, že námietka premlčania bolo uplatnená v rozpore s
dobrými mravmi. Následne v bodoch 6.6.3 a 6.6.4 Vyjadreniach žalobcu cituje rozhodnutia, ktoré
vyvracajú odôvodnenosť jeho tvrdenia o rozpore námietky premlčania s dobrými mravmi, keďže jasným

spôsobom potvrdzujú, že námietka premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi iba v absolútne
výnimočných prípadoch. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že spoločnosť FARDOUS PARTNERS
správcovská, k.s. preukázateľne a vyplýva to aj z jej vlastných tvrdení strávila viac ako 2 roky snahou
o vynútenie si svojho názoru o obsahu povinnosti podľa bodu § 75 ods. 4 Zákona o konkurze namiesto
toho, aby si účtovníctvo spoločnosti UNISTAV Bojnice reálne zabezpečila. Skutočnosť, že spoločnosť

FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. zasielala výzvy na poskytnutie účtovníctva v periodicite 1
roka a namiesto reálnej návštevy spoločnosti TM SaMo sa viac venovala návrhom na udelenie pokút a
vydaní neodkladných opatrení jasným spôsobom preukazuje, že vznesená námietka v žiadnom prípade
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný okrem uvedeného poukazuje, že 2 správcovia, ktorí boli do funkcie správcu konkurznej

podstaty spoločnosti UNISTAV Bojnice ustanovení pred spoločnosťou FARDOUS PARTNERS
správcovská, k.s. mali účtovníctvo, ako aj všetku jej dokumentáciu riadne k dispozícii. Z uvedeného
dôvodu neexistuje žiadna skutočnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné posúdiť vznesenú námietku
premlčania ako námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na skutočnosť, že Žalobca si je vedomý absolútnej nedôvodnosti uplatneného nároku, v

bode 7.1 Vyjadrenia navrhuje, aby súd uplatnený nárok posúdil in eventum ako nárok na náhradu
škody. V súvislosti s vyššie uvedeným si Žalovaný aj v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu
škody dovoľuje vzniesť námietku premlčania, pričom má za to, že uplatnený nárok je v celom rozsahu
premlčaný, keďže všetky subjektívne, ako aj objektívne lehoty, či už podľa Občianskeho, alebo
Obchodného zákonníka začali plynúť v rovnaký moment ako by tomu bolo v prípade bezdôvodného

obohatenia. V súvislosti s vyššie uvedeným je však potrebné odmietnuť argumentáciu Žalobcu o
porušení povinností Žalovaného a spôsobení škody spoločnosti UNISTAV Bojnice. Práve naopak,
Žalovanýsavsúladesodbornoustarostlivosťousnažilzasúčasnéhovynaloženiavlastnýchprostriedkov
udržať fungovanie spoločnosti UNISTAV Bojnice. V súvislosti s vyššie uvedeným si Žalovaný dovoľuje
poukázať na skutočnosť, že zabezpečenie krátkodobého financovania spoločnosti UNISTAV Bojnice v

súvislosti s realizáciou Diela v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako porušenie povinností, keďže
práve naopak, toto konanie smerovalo výlučne k snahe o zachovanie fungovania spoločnosti UNISTAV
Bojnice a eliminácii rizika spôsobenia škody Obci Kláštor pod Znievom, čo by malo pre spoločnosť
UNISTAV Bojnice nepriaznivé následky. Z uvedeného je zrejmé, že na strane Žalovaného absentuje
porušenie zákonnej povinnosti. Okrem uvedeného je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v tomto

prípade nedošlo ani k vzniku škody, keďže je zrejmé, že na strane spoločnosti UNISTAV Bojnice nedošlo
k žiadnemu zníženiu majetku a žiadny subjekt sa voči nej nedomáha žiadneho nároku na náhradu
škody a ani nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak teda neexistuje porušenie zákonnej
povinnosti a ani škoda, nemožno hovoriť ani o vzniku zodpovednosti za škodu. Z uvedeného dôvodu
považuje Žalovaný in eventum uplatnený nárok na náhradu škody za premlčaný, pričom ak by aj nebol

premlčaný, bol by absolútne nedôvodný z dôvodu absencie základných zákonných predpokladov na
vznik zodpovednosti za škodu.
Ako Žalovaný uviedol už vyššie, nárok uplatnený v konaní vo Veci je v celom rozsahu nedôvodný,
nakoľko nedošlo k splneniu podmienok na vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a anizodpovednosti za škodu. Konanie vo Veci zároveň trpí neodstrániteľným nedostatkom konania, ktorý
spočíva v absencii aktívnej vecnej legitimácie na strane Úpadcu a tým pádom aj Žalobcu, ako aj v
absencii pasívnej vecnej legitimácie na strane Žalovaného. Predmetný nárok je navyše v celom rozsahu

premlčaný. Na základe uvedeného Žalovaný žiada, aby súd Žalobu zamietol a Žalovanému priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu

3. Súd dňa 3.4.2023 a 12.6.2023 vykonal pojednávanie, a to v neprítomnosti sporových strán za
prítomnosti ich právnych zástupcov, pričom vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne M. B. a listinnými

dôkazmi: kópiu Obchodného vestníka č. 212/2017 zo dňa 07.11.2017pod položkou K036499, č.
223/2017 zo dňa 23.11.2017 pod položkou K039866 a č. 66/2018 zo dňa 05.04.2018 pod položkou
K022136, Rámcovú zmluvu zo dňa 13.10.2008, Dodatok č. 1 zo dňa 14.10.2008 a Dodatok č. 2 zo
dňa 24.04.2009, Faktúru č. 0170089 s prílohami, Faktúru č. 0170099 s prílohami, Faktúru č. 018001
s prílohami , 4 ks výpisov z účtov Obce Kláštor pod Znievom, Výzvu žalobcu zo dňa 14.01.2022
s potvrdením o doručení z pošty, Vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.02.2022, Výzvu na poskytnutie

súčinnosti zo dňa 27.8.2018 s doručenkou, email zo dňa 31.08.2018, Návrh na uloženie pokuty zo dňa
24.09.2018, Uznesenie OS Trenčín č.k. 22K/10/2016-1500 zo dňa 07.12.2018 a č.k. 22K/10/2016-1504
zo dňa 10.12.2018, Opakovanú výzvu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 25.7.2019 s doručenkou,
Odpoveď na výzvu zo dňa 05.08.2019, registratúrny poriadok a registratúrny plán, zoznam spisov
odovzdaných k archivácii, faktúra za zriadenie archívu č. 2018034 zo dňa 12.02.2018, zmluva medzi TN

SaMo a úpadcom zo dňa 30.11.2017, Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.10.2019
a Uznesenie OS Trenčín č.k. 22K/10/2016-1763 zo dňa 04.11.2019, Uznesenie Krajského súdu v
Bratislaveč.k.3CoKR/83/2019-1781zodňa31.01.2020,ŠanónysúčtovníctvomÚpadcu-Odberateľské
faktúry za obdobie október až september 2015/2016, 2016/2017, t.j. č.l. 169-281, potvrdenie VUB,
a.s. z č.l. 165, výpis EX konaní vedených voči úpadcovi na OS Prievidza z č.l. 166-167, žalobu o

zaplatenie 2.274 356,07 Eur s prísl. zo dňa 06.11.2020, Uznesenie OS TN zo dňa 22.06.2020 č. k.
22K/10/2016-1863, potvrdenie spoločnosti TN SaMO, s.r.o. zo dňa 11.03.2020, 15.01.20120 spolu s
protokolom zo dňa 02.12.2017 a ÚZ zo stretnutia dňa 29.11.2017, spísaný JUDr. Danicou Birošovou,
rozsudok KS v TN zo dňa 30.11.2021 č. k. 8CoKR/2/2020-520 a zistil nasledovný skutkový stav:

4.Medzisporovýmistranaminebolosporné,žeuznesenímOkresnéhosúduTrenčín,zodňa30.10.2017,
sp. zn. 22K/10/2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu UNISTAV Bojnice spol. s r.o., so sídlom
Košovská cesta 11/B, 971 01 Prievidza, IČO 36 707 376 a do funkcie správcu tejto spoločnosti ako
úpadcu bol ustanovený JUDr. Lukáš Tyko, značka správcu S1333. Uznesením Okresného súdu Trenčín,
zo dňa 15.11.2017, sp. zn. 22K/10/2016 bol z funkcie správcu konkurznej podstaty Úpadcu odvolaný

JUDr. Lukáš Tyko, značka správcu S1333 a do funkcie správcu Úpadcu bola ustanovená JUDr. Danica
Birošová, značka správcu S106. Uznesením Okresného súdu Trenčín, zo dňa 28.03.2018, sp. zn.
22K/10/2016 bola z funkcie správcu Úpadcu odvolaná JUDr. Danica Birošová, , značka správcu S106
a do funkcie správcu Úpadcu bola ustanovená spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s.,
značka správcu S1752. Úpadca uzatvoril dňa 13.10.2008 ako zhotoviteľ s Obcou Kláštor pod Znievom

ako objednávateľom Rámcovú zmluvu o dielo č. 0816, Dodatok č. 1 k rámcovej zmluve o dielo č. 0816
zo dňa 14.10.2008 a Dodatok č. 2 k rámcovej zmluve o dielo č. 0816 zo dňa 24.04.2009. Toto dielo zo
strany úpadcu bolo riadne vyhotovené a odovzdané objednávateľovi. Zo strany úpadcu boli vystavené
objednávateľovi faktúry
- č. 0170089, a to dňa 06.09.2017 so splatnosťou dňa 14.09.2017 vo výške 109.242,29 Eur, na základe

ktorej Úpadca fakturoval Obci Kláštor pod Znievom podľa Rámcovej zmluvy o dielo č. 0816, Dodatkov
č. 1 a 2, prevedené stavebné práce podľa zisťovacieho protokolu a súpisu vykonaných prác a dodávok
na stavbe "Rozšírenie verejnej kanalizácie Kláštor pod Znievom"
- č. 0170099, a to dňa 10.10.2017, so splatnosťou dňa 18.10.2017 vo výške 102.568,96 Eur, na základe
ktorej Úpadca fakturoval Obci Kláštor pod Znievom podľa Rámcovej zmluvy o dielo č. 0816, Dodatkov

č. 1 a 2, prevedené stavebné práce podľa zisťovacieho protokolu a súpisu vykonaných prác a dodávok
na stavbe "Rozšírenie verejnej kanalizácie Kláštor pod Znievom"
- č. 018001, a to dňa 20.10.2017, so splatnosťou dňa 04.11.2017 vo výške 24.202,03 Eur, na základe
ktorej Úpadca fakturoval Obci Kláštor pod Znievom podľa Rámcovej zmluvy o dielo č. 0816, Dodatkov
č. 1 a 2, prevedené stavebné práce podľa zisťovacieho protokolu a súpisu vykonaných prác a dodávok

na stavbe "Rozšírenie verejnej kanalizácie Kláštor pod Znievom"
Na predmetných faktúrach bolo uvedené Číslo účtu IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom
majiteľom predmetného účtu je žalovaný ako fyzická osoba. Zo strany Obce Kláštor pod Znievom došlo
k plneniu týchto faktúr na uvedený účet žalovaného, a to nasledovne:Faktúra č. 0170089 bola uhradená dňa 07.09.2017 vo výške 5.463,00 Eur (a pripísaná na účet
žalovaného dňa 8.9.2017) a dňa 22.09.2017 vo výške 103.779,29 Eur (a pripísaná na účet žalovaného
dňa 25.9.2017). Faktúru č. 0170099 bola uhradená dňa 12.10.2017 vo výške 6.348,25 Eur (a pripísaná

na účet žalovaného dňa 13.10.2017) a dňa 25.10.2017 vo výške 96.220,71 Eur (a pripísaná na účet
žalovaného dňa 26.10.2017). Faktúra č. 018001 bola uhradená dňa 26.10.2017 vo výške 24.202,03
Eur (a pripísaná na účet žalovaného dňa 26.10.2017). Žalovaný bol žalobcom vyzvaný listom zo dňa
14.01.2022 na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa jej doručenia, ktorým
je 09.02.2022.

5. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

6.Podľa§451ods.2Občianskehozákonníkabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

8. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

9. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

12. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

Predmetné ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť dňa 27.3.2020.

13. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie

alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
Predmetné ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť dňa 19.1.2021.

14. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

15. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

16. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriacehoúpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi
v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania
namiesto úpadcu je správca.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 13 Obchodného zákonníka ak je podnikateľom právnická osoba koná štatutárnym orgánom.
Štatutárny orgán teda koná v mene spoločnosti a jeho konanie je konaním spoločnosti, nie konaním
osoby vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu. Kto je štatutárnym orgánom podnikateľa určujú
ustanovenia Obchodného zákonníka o jednotlivých obchodných spoločnostiach a družstve.

22. Podľa § 133 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je
jeden alebo viac konateľov.

23. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe,

že plnenie pre právnickú osobu, v mene ktorej koná, bolo zaslané na účet fyzickej osoby, ktorá toto
plnenie právnickej osobe nevydala. Nakoľko bezpochyby ide o právo, ktoré sa môže premlčať, súd sa
v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je normatívne konštruované rovnako ako premlčanie práva na náhradu škody; aj v tomto
prípade pristúpil zákonodarca ku kombinácii subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzájomný

vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty tak platí, že:
1. Subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej
lehoty; inak povedané, k subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu naplnením predpokladov
vedomosti o škode a osobe za škodu zodpovednej môže dôjsť kedykoľvek v rámci plynutia objektívnej
premlčacej lehoty. Ak oprávnený nadobudne subjektívnu vedomosť o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, námietke premlčania zo strany povinnej osobe
už nedokáže úspešne čeliť.
2. Objektívna premlčacia lehota však nijakým spôsobom "nepredlžuje" lehotu subjektívnu. Ak napríklad
časové okamihy začiatku plynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty sú totožné, právo
poškodeného sa premlčí už márnym uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty. Zvyšok objektívnej

premlčacej lehoty síce doplynie, no ak vo zvyšku objektívnej premlčacej lehoty poškodený uplatní právo
na súde, nedokáže úspešne čeliť námietke premlčania, pretože jeho právo sa premlčalo už momentom
márneho uplynutia premlčacej lehoty subjektívnej.
3. Z uvedeného možno uzavrieť, že obe premlčacie lehoty sú rovnocenné, a na premlčanie práva stačí
uplynutie ktorejkoľvek z nich. A minori ad maius sa právo premlčí aj uplynutím oboch premlčacích lehôt.

(O., I., M., P., L., E., N., I., G., N., Q., I. a kol. § 106 [Premlčanie práva na náhradu škody]. In: O., I.,
M., P., L., E., N., I., G., N., Q., I. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s.
760, marg. č. 2.)

24. V prejednávanom prípade možno teda ustáliť, že subjektívna premlčacia lehota sa počíta od

okamihu, keď osoba získala vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na
jeho úkor obohatil, pričom objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k bezdôvodnému
obohateniu došlo.25. V tomto smere možno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že k bezdôvodnému obohateniu
došlo dňom pripísania plnenia Obce Kláštor pod Znievom na účet žalovaného, pričom z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že faktúra č. 1 bola zo strany Obce Kláštor pod Znievom v časti

sumy vo výške 5.463,- € pripísaná na účet žalovaného dňa 08.09.2017 a v časti sumy vo výške
103.779,29 € dňa 25.09.2017; Faktúra č. 2 bola v časti sumy vo výške 6.348,25 € pripísaná na
účet žalovaného dňa 13.10.2017 a v časti sumy vo výške 96.220,71 € dňa 26.10.2017 a Faktúra
č. 3 bola v celom rozsahu pripísaná na účet žalovaného dňa 26.10.2017. Preto od týchto dátumov
plynula objektívna premlčacia lehota. Súd preto posudzoval, či v prejednávanom prípade platí trojročná

alebo desaťročná premlčacia lehota. Lehota 10 rokov sa pritom uplatní iba v prípade úmyselného
bezdôvodného obohatenia. Žalobca v tomto smere tvrdil, že v prejednávanom prípade by sa mala
uplatniť práve 10-ročná lehota s poukazom na skutočnosť, že žalovaný tým, že si nechal vyplatiť
peniaze za realizáciu diela, ktoré patrili úpadcovi, na svoj súkromný účet, jasne prejavil úmysel obohatiť
sa. Ako uviedol Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí sp.zn. 27Co/159/2019 " v desaťročnej
premlčacej dobe sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia premlčí vtedy, keď bolo bezdôvodné obohatenie získané úmyselne. Úmysel, či už priamy
alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a
potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí
trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia

vôbec nezavinil, nakoľko zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.
Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich ustanoveniach úmyselné bezdôvodné
obohatenie, podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby
vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie je založené na dvoch
zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná,

ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka." Podľa názoru súdu v prípade
konania žalovaného, ktorý ako jediný konateľ, uviedol na faktúre, vystavenej v mene spoločnosti, svoje
súkromné číslo účtu resp. dal pokyn na uvedenie svojho súkromného čísla účtu osobe, ktorá faktúru
vystavila, čiže bol s následkom o prípadnom vzniku obohatenia na jeho strane uzrozumený (nepriamy
úmysel), pričom takýmto konaním preukázateľne chcel, aby peniaze boli vyplatené jemu ako fyzickej

osobe, a nie spoločnosti, ktorú zastupuje, a preto súd takéto konanie posúdil ako úmyselné, vzťahujúce
sa k obohateniu žalovaného. Súd preto konštatuje, že k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty nedošlo.

26. Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty táto je dvojročná a začiatok jej plynutia je viazaný
na subjektívnu vedomosť oprávneného subjektu naplnením predpokladov vedomosti o vzniku

bezdôvodného obohatenia a osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Je síce pravda, že spoločnosť, v
mene ktorej žalobca, požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, túto vedomosť získa, keď ju získala
osoba, ktorá je oprávnená v mene spoločnosti požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako
to tvrdí žalovaný. Takouto osobou je nepochybne štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzením,
teda jej konateľ. Aj napriek uvedenému konštatovaniu sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného

o tom, že takouto osobou aj v prejednávanom prípade bol resp. mal byť žalovaný, ktorý bol v čase
pripísania peňažných prostriedkov na účet žalovaného zároveň jediným štatutárnym orgánom tejto
spoločnosti a jej jediným spoločníkom. V takomto špecifickom prípade keď sú záujmy štatutárneho
orgánu v rozpore so záujmami právnickej osoby hrozí totiž nebezpečenstvo, že štatutárny orgán dá
prednosť ochrane vlastných záujmov pred záujmami tejto osoby. Pre takúto situáciu síce Obchodný

zákonníka má ustanovenie § 122 ods. 3, podľa ktorého o.i. každý spoločník je oprávnený v mene
spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi,
alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu,
prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom, avšak predmetné
ustanovenie uvedenú situáciu pre prejednávaný prípad nijak nevyriešilo, nakoľko žalovaný je aj jediným

spoločníkom v právnickej osobe. Súd si v tomto smere dovolí konštatovať, že by bolo v rozpore s
účelom ochrany právnickej osoby a jej prípadných veriteľov, keby konateľ a jediný spoločník mohol
zmariť možnosť spoločnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia iba tým, že hoci by mal
vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na svoje záujmy by zostal nečinný a vydanie
bezdôvodného obohatenia by v mene spoločnosti neuplatňoval. Nakoľko došlo k situácii, keď záujmy

tak zákonného zástupcu spoločnosti (spoločníka podľa § 122 ods. 3 OBZ) ako aj záujmy štatutárneho
orgánu (konateľa) sú v rozpore so záujmami spoločnosti, podľa názoru súdu plynie premlčacia lehota
odo dňa, keď sa osoba oprávnená podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti konateľovi a
zároveňjedinémuspoločníkovispoločnostidozvedelaalebomohladozvedieťotom,žekbezdôvodnémuobohateniu na úkor právnickej osoby došlo a o tom, kto sa na úkor právnickej osoby obohatil. V
prejednávanom prípade takouto osobou je správca konkurznej podstaty, ktorý vyhlásením konkurzu na
úpadcu získal oprávnenie začať súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu

patriaceho úpadcovi. Súd vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.9.2001 sp. zn.
25Cdo/1960/1999 (ktorý uviedol aj žalovaný), podľa ktorého subjektívna premlčacia lehota začína plynúť
od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného
obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne
určiť výšku náhrady v peniazoch, sa sústredil na posudzovanie, kedy k vzniku tejto vedomosti u správcu

konkurznej podstaty došlo. V súvislosti s uvedenou skutočnosťou žalobca uviedol, že o zaplatení faktúr a
o skutočnosti, že tieto faktúry boli uhradené na účet žalovaného sa dozvedel až po tom, ako Obec Kláštor
pod Znievom poskytla žalobcovi súčinnosť a zaslala mu tak samostatné faktúry ako aj výpisy z účtov, z
ktorých boli predmetné faktúry uhradené, nakoľko tieto sa v účtovníctve úpadcu nenachádzali. V tomto
smereuviedolpresnýpopiskrokov,ktorémuselurobiť,abyzískalúčtovníctvoúpadcu,pričomsatakstalo
dňa 4.11.2020. Nakoľko v predmetnom účtovníctve sa dotknuté faktúry aj s informáciou o ich zaplatení

nenachádzali,ažpoposkytnutísúčinnostizostranyobceKláštorpodZnievomzískalvedomosťotom,že
cenazadielo,vykonanéúpadcom,bolaúpadcovizostranyobjednávateľauhradená(t.j.získalvedomosť
o vzniku bezdôvodného obohatenia), a následným získaním informácie o tom, komu patrí účet, na ktorý
obec poukázala plnenia, sa správca dozvedel o tom, kto je príslušným zodpovednostným subjektom (t.j.
získal vedomosť o osobe, ktorá sa na úkor úpadcu obohatila). V zmysle predložených listinných dôkazov

predmetnú vedomosť o tom, kto sa na úkor úpadcu obohatil, správca získal až dňa 22.7.2020 (č.l.
165) a nakoľko žaloba bola podaná dňa 17.3.2022 k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty nedošlo,
a preto súd námietku premlčania, vznesenú zo strany žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ
žalovaný popieral skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že vystavené faktúry (teda faktúra č. 0170089, č.
0170099 a č. 018001) sa nenachádzali v účtovníctve úpadcu, toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom

nepreukázal, naopak predložením príslušnej časti účtovníctva (t.j. účtovníctva za príslušné obdobie) zo
strany správcu konkurznej podstaty, bola potvrdená skutočnosť, že spomínané faktúry sa v účtovníctve
úpadcu tak, ako mu bolo toto odovzdané, nenachádzajú. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom I.
G., a predošlých správcov konkurznej podstaty za účelom získania vedomostí o logistike účtovníctva,
nakoľko samotná existencie resp. prítomnosť predmetných faktúr v účtovníctve žalobcu už v čase

vyhlásenia konkurzu by neznamenala, že premlčacia lehota by začala plynúť skorším momentom, ako
to už súd uviedol, nakoľko samotná existencia faktúr a vedomosť o nich nemajú za následok vedomosť
správcu konkurznej podstaty o tom, kto sa na úkor úpadcu obohatil, znamenali by len vznik vedomosti
o samotnom bezdôvodnom obohatení, ktoré však nespôsobí bez vedomosti o osobe obohateného
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Súd preto vyhodnotil tento smer dokazovania za nerelevantný

pre zmenu jeho názoru o premlčaní. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na znenie § 111
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby, túto argumentáciu v predmetnom spore súd považuje za nenáležitú z dôvodu, že v
prejednávanej veci k žiadnej zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka nedošlo; na strane veriteľa stále
vystupuje spoločnosť s ručením obmedzeným a na strane dlžníka vystupuje fyzická osoba, na účet ktorej

boli pripísané prostriedky, ktoré boli cenou za dielo, vykonané predmetnou s.r.o. Pri zmene v osobe
oprávnenej uplatňovať nároky v mene spoločnosti sa predmetné ustanovenie nedá aplikovať, pričom by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd prijal záver o tom, že aj subjektívna lehota začala plynúť
od vedomosti osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor spoločnosti. Nakoľko táto osoba bola zo
zákona oprávnená uplatňovať nároky spoločnosti z bezdôvodného obohatenia, ale zároveň išlo osobu,

ktorá sa obohatila na úkor spoločnosti, potom subjektívna premlčacia lehota musí plynúť od vzniku
vedomosti inej osoby oprávnenej uplatňovať nároky spoločnosti, pretože opačným výkladom by došlo
k situácii, že by záujmy právnickej osoby a jej veriteľov nemali byť ako chránené a ich zákonné nároky
by nemali byť ako účinne uplatňované.

27. Žalovaný v rámci svojej obrany tiež namietal tak aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu v spore
vystupujúcich účastníkov. Vo všeobecnosti možno uviesť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom
konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá
žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade
sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-

právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane
subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem
vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čohosa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je

nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

28. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2008, sp.zn. 3 Cdo 192/2004 aktívne

legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo
bezdôvodnéobohateniezískané;jepovinnosťoužalobcupreukázať,žejeúčastníkomhmotno-právneho
vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

29. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z
ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho

vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom. Je
ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

30. Žalobca k otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žaloba bola podaná aj v súlade s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obo 8/2008, podľa ktorého "Vyhlásením konkurzu na majetok

obchodnej spoločnosti tejto nezaniká spôsobilosť mať práva a povinnosti, ale zaniká jej procesná
spôsobilosť, t.j. zaniká jej schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť prechádza zo zákona na
zákonného zástupcu, v danej veci konkurznej, na správcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom na
základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii." Nakoľko žalobca tvrdí, že plnenie, ktoré Obec Kláštor

pod Znievom uhradila žalovanému, malo byť plnením za vykonanie diela, ktoré vykonal úpadca (čo v
konaní preukazuje aj vydanými faktúrami a predloženými výpismi z účtu spomínanej obce s poukazom
na uzavretú zmluvu o dielo), týmto osvedčil aktívnu vecnú legitimáciu spore, nakoľko nevyplatením ceny
za dielo došlo na strane úpadcu ako zhotoviteľa diela k majetkovej ujme. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že
úpadca v podstate toto dielo ani nezrealizoval, nakoľko ho realizovali rôzni živnostníci, v tomto smere si

súddovolípoukázaťnadruhúvetu§186ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,podľaktoréhonazmenyv
tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Nakoľko žalovaný vo svojom
odpore zo dňa 14.4.2022 (č.l. 64 p.v.) uvádzal, že je nepochybné, že úpadca dielo zrealizoval riadne
a v celom rozsahu a poukázal aj na to, že žalobca túto skutočnosť nerozporuje, na zmenu v tvrdení,
že nešlo o úpadcu, kto dielo zrealizoval, súd v súlade s citovaným ustanovením neprihliadal. V tomto

smere je nutné tiež poukázať na skutočnosť, že zmluvu o dielo uzavrel s Obcou Kláštor pod Znievom
úpadca, ktorý bol zhotoviteľom diela a ktorý ako jediný zodpovedal za riadne a včasné vykonanie diela,
a skutočnosť, koho pri vykonaní diela použil na jeho realizáciu nie je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorou
by sa súd v tomto konaní mal zaoberať (podľa § 538 Obchodného zákonníka zhotoviteľ diela môže
poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní

diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám) a ktorá by mala vplyv na
jeho aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Podľa názoru žalobcu je úvaha žalovaného o tom, že by mala
byť aktívne legitimovaná na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia Obec Kláštor pod
Znievom absolútne nelogická, keďže Obec Kláštor pod Znievom svoj záväzok voči Úpadcovi uhradiť
cenu za vykonané Dielo splnila, a to v zmysle pokynu úpadcu, uvedeného na faktúre, ktorú jej samotný

úpadca zaslal. Súd sa s predmetným názorom žalobcu plne stotožňuje. Obec Kláštor pod Znievom
ako objednávateľ preukázateľne za vykonané dielo dohodnutú cenu riadne uhradila, a to presne podľa
pokynov samotného úpadcu. Avšak nakoľko miestom plnenia bol súkromný účet žalovaného, a nie účet
žalobcu, toto plnenie sa malo vydať úpadcovi ako zhotoviteľovi diela. Ak sa tak nestalo, čo nepopiera ani
samotný žalobca, došlo na jeho strane k vzniku majetkovej ujmy, a preto v predmetnom prípade nemôže

byť aktívne legitimovanou osobou spomínaná obec.

31. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia tá svedčí v
prospech subjektu, ktorý obdržal plnenie bez právneho dôvodu. Nakoľko týmto plnením, ktoré má tvoriť
bezdôvodné obohatenie je cena za vykonanie diela úpadcom ako zhotoviteľom, a osobou, ktorá toto

plnenie prijala je žalovaný ako fyzická osoba, keďže on prijal plnenie od Obce Kláštor pod Znievom, a
nie úpadca ako zhotoviteľ diela, na predmetnom skutkovom základe žalovanému svedčí pasívna vecná
legitimácia. Na jej preukázanie je však potrebné vyhodnotiť, či na jeho strane neexistuje nejaký právnydôvod, pre ktorý by súd konštatoval, že k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo, čo súd vyhodnotí
nižšie.

32. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho, kto
poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie
spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok z

bezdôvodného obohatenia vzniká. Konkrétne dôvody upravuje ods. 2 § 451 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. V danej veci žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, pričom

tvrdil, že žalovaný na svoj účet prevzal plnenie od Obce Kláštor pod Znievom dňa 8.9.2017 vo výške
5.463,00 Eur pod VS: 170089, dňa 25.09.2017 vo výške 103.779,29 Eur pod VS: 170089, dňa
13.10.2017 vo výške 6.348,25 Eur pod VS: 170099, dňa 26.10.2017 vo výške 96.220,71 Eur pod VS:
170099 a vo výške 24.202,03 Eur pod VS: 18001. Predmetné tvrdenie nebolo zo strany žalovaného
rozporované, čiže medzi sporovými stranami nebolo sporné, že cena za dielo, vykonané úpadcom v

prospech Obce Kláštor pod Znievom, bola vyplatená na súkromný účet žalovaného. Medzi spornými
stranami je sporná iba skutočnosť, či k tomuto plneniu v prospech žalovaného došlo bez právneho
dôvodu, alebo nejaký právny dôvod existuje.

34. V tomto smere sú tvrdenia žalovaného a predložené dôkazy rozporné. V reakcii na výzvu

žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 37) žalovaný uviedol, že k pripísaniu finančných
prostriedkov, ktoré predstavujú cenu za dielo na jeho účet došlo z dôvodu, že spoločnosť bola
hlboko poškodená a nebola schopná prijímať finančné prostriedky na vlastný účet z dôvodu blokácií.
Predmetné tvrdenie súd vyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko prípadná blokácia účtu (pravdepodobne z
dôvodu mnohých prebiehajúcich exekučných konaní) nespôsobuje neschopnosť vlastníka účtu prijímať

akékoľvek finančné plnenie, spôsobuje len jeho neschopnosť rozhodovať o ďalšom nakladaní s
uvedenými prostriedkami, nakoľko banka je v zmysle Exekučného poriadku (§ 94 a nasl.) povinná po
doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený
s exekútorom písomne nedohodol inak, pričom poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa banke
doručil príkaz na začatie exekúcie, ktorý sa vzťahuje (rovnako ako aj exekučný príkaz) aj na sumy, ktoré

dôjdunaúčtypovinnéhopotom,keďsabankedoručilpríkaznazačatieexekúcie.Takžeajzosamotného
znenia Exekučného poriadku vyplýva skutočnosť, že zablokovaný účet nespôsobuje jeho neschopnosť
prijímať ďalšie platby.

35. Vo svojom odpore zo dňa 14.4.2022 (bod 14) žalovaný však už začal tvrdiť, že nakoľko v čase

realizácie diela nebolo možné zabezpečiť iné financovanie úpadcu, žalovaný a úpadca uzavreli viaceré
zmluvy o pôžičke, na základe ktorých žalovaný zo svojich vlastných finančných prostriedkov zabezpečil
nielen financovanie úpadcu ale aj financovanie realizácie diela, pričom žalovaný a úpadca sa dohodli,
že vrátenie reálne poskytnutých pôžičiek bude vykonané priamo zo zaplatenej ceny diela tak, že cena
diela bude zaplatená priamo na účet žalovaného. Z tohto dôvodu preto nemôže ísť o bezdôvodné

obohatenie, nakoľko peňažné prostriedky zo strany Obce Kláštor pod Znievom boli zaplatené priamo
na účet žalovaného titulom nároku žalovaného na vrátenie pôžičiek, ktoré boli úpadcovi poskytnuté.
Bližšieskutočnostikuzavretýmzmluvámopôžičkáchžalovanýneuviedol,čímsinesplnilsvojupovinnosť
tvrdenia. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí
súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V danom prípade uzavretie

zmlúv o pôžičke tvrdil žalovaný ako ich veriteľ, preto je na ňom, aby otázku existencie zmlúv o pôžičke
preukázal.

36. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

37. Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.38. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

39. Súd si v tomto smere dovolí poukázať na rozsudok NS SR zo dňa 24.2.2010, sp.zn. 4Cdo/285/2008,
v zmysle ktorého ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a
ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena

tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

40. Na preukázanie tvrdenia o uzavretí zmlúv o pôžičke súd na návrh tak žalobcu ako aj žalovaného
vypočul bývalú účtovníčku úpadcu M. B., ktorá síce v rámci svojho výsluchu potvrdila, že medzi
žalovaným a jeho spoločnosťou došlo k uzavretiu minimálne jednej zmluvy o pôžičke, avšak nevedela
uviesť ani čas, ani podmienky zmluvy ani výšku pôžičky, čím o.i. potvrdila skutočnosť, že zmluva o
pôžičke nebola uzatváraná v písomnej forme. Aj keď pre platnosť zmluvy o pôžičke sa písomná forma

nevyžaduje, dôkazné bremeno o existencii takejto zmluvy je na jej veriteľovi, v prejednávanom prípade
na žalovanom. Svedkyňa v rámci svojej výpovede potvrdila tiež skutočnosť, že sa spoločnosť UNISTAV
Bojnice,s.r.o.dostaladoproblémov,ktorévyústilidoblokáciejejúčtu;nakoľkospoločnosťchcelanaďalej
pokračovaťvosvojompodnikaníadokončiťužrozrobenézákazkyalebosplniťajtiedohodnuté,rozhodol
sa žalovaný ako jej konateľ, že bude firmu financovať prostredníctvom zapožičaného účtu, ktorým sa stal

jeho súkromný účet. Išlo o ten účet, na ktorý boli vyplatené aj faktúry od obce Kláštor pod Znievom. Súd
z jej výpovede mal tiež preukázané, že vzhľadom na exekučnú blokáciu bankového účtu úpadcu, sa jej
konateľrozhodolprijímaťplatbyavyplácaťzáväzkyspoločnostiUNISTAVBojnice,s.r.o.prostredníctvom
svojho súkromného účtu, na ktorom sa nachádzali aj prostriedky, patriace spoločnosti. Či sa na tomto
účte nachádzali aj osobné prostriedky žalovaného (najmä za stavu, keď svedkyňa uviedla, že nemá

vedomosť o tom, že by mal iný zdroj príjmov ako z podnikania jeho spoločnosti) súdu zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, čiže táto skutočnosť súdu preukázaná nebola. V dôsledku uvedeného súd prijal
záver, že žalovaný nepreukázal, že prostriedky, ktoré mal poskytnúť spoločnosti ako pôžičku, boli iné
prostriedky ako prostriedky spoločnosti, ktoré si nechal vyplácať na svoj súkromný účet. Týmto teda
nepreukázal, že by z jeho strany došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky z jeho osobných finančných

prostriedkov, najmä za situácie, keď od účinnosti zákona č. 87/2015 Z.z. (t.j. 1.7.2015) zákonodarca
zakázal spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a osobám podľa § 67c ods. 2 Obchodného
zákonníka dočasné odplatné poskytovanie finančných prostriedkov inak ako v hotovosti, a to z dôvodu
transparentnosti procesu dlhového financovania spoločnosti. Len samotné odovzdanie peňazí ešte
nemá za následok vznik zmluvy o pôžičke, aj napriek skutočnosti, že ide o zmluvu reálnu a ešte za

situácie, kedy tak na strane veriteľa ako aj na strane dlžníka koná tá istá osoba. Ak by aj súd prijal
záver o tom, že žalovaný pravdepodobne poskytol pôžičky svojej spoločnosti, nijakým spôsobom sa mu
nepodarilo preukázať, v akom rozsahu sa tak udialo. V tomto smere súd obranu žalovaného vyhodnotil
ako nepravdivú. Žalovaný nepreukázal vznik zmlúv o pôžičke, pričom v tomto smere ani neuniesol
bremeno tvrdenia, keď nedostatočným spôsobom opísal rozhodujúce skutočnosti o tom, kedy, za akých

okolností a podmienok boli ním tvrdené zmluvy o pôžičke uzatvárané.

41. Pokiaľ právny zástupca žalovaného počas konania poukazoval na skutočnosť, že žalobu považuje
za šikanóznu a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko úpadca na realizáciu diela nevynaložil žiadne
prostriedky, v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie, aby preukázal, že celé dielo bolo financované

zo súkromných prostriedkov žalovaného. Čo sa týka viackrát zopakovanej námietky o tom, že správca
nekonal s odbornou starostlivosťou, táto námietka nie je relevantná v predmetnom konaní; táto
skutočnosť bude predmetom skúmania súdu v osobitnom konaní, nakoľko žalovaný preukázal, že
v konaní vedenom pôvodne na OS BA I. pod sp. zn. 31Cbi/6/2023 sa domáha voči správcovi
konkurznej podstaty náhrady škody, ktorá mu takto tvrdeným konaním správcu vznikla. Ak právny

zástupca žalovaného vytýkal žalobcovi, že účelovo nepredložil nejaké dôkazy, ktoré svedčia v prospech
žalovaného, je nutné skonštatovať, že žalobca nemá povinnosť preukazovať skutočnosti v prospech
žalovaného, tieto je povinný preukazovať žalovaný, pričom žalovaný napriek výtke voči žalobcovi nímoznačené dôkazy (ako napr. výpis z účtu žalovaného) nielenže nepredložil ale ho ako dôkaz ani
nenavrhol.

42. Žalobca popri istine požadoval zaplatiť i úrok z omeškania, a to nasledovne: úrok vo výške vo
výške 5% ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia od 13.2.2022 do zaplatenia. Svoj nárok na úrok z
omeškania si uplatňoval ročne, a to od uplynutia 7-dňovej lehoty, stanovenej vo výzve zo dňa 14.1.2022,
ktorá bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 9.2.2022.

43. V tomto smere súd uvádza, že úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z
pojmovéhovymedzeniatohtosankčnéhomechanizmuvyplýva,ževeriteľichmôžeoddlžníkapožadovať
v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením
peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu
záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych
vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých

momentoch sa dostáva dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť, môže byť presne stanovený
dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétny právny vzťah,
prípadne určený v rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Ak čas plnenia peňažného dlhu nebol určený
ani jedným z vyššie uvedených spôsobov je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú úpravu
vyplývajúcu z občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia

nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto podľa citovaného ustanovenia
§ 563 treba vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom,
čo ho veriteľ požiadal o splnenie.

44. Nakoľko lehota na plnenie bola stanovená ako 7 dní od doručenia výzvy, žalovaný bol povinný
bezdôvodné obohatenie vydať dňa 16.2.2022. nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania, a
preto súd rozhodol o priznaní úrokov z omeškania z priznanej sumy od 17.2.2022. Na priznanie úroku
z omeškania za obdobie od 13.2.2022 do 16.2.2022 súd nezistil dôvod, a preto v tejto časti súd žalobu

žalobcu zamietol.

45. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania tak, ako ho súd odôvodnil vyššie, bola v období od 27.8.2016 do
26.7.2022 vo výške 0,00 %, preto výška úroku z omeškania je v posudzovanom spore vo výške 5,00

% podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Súd preto
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne.

46. Vo veci boli zo strany sporových strán navrhnuté viaceré dôkazy, ktorých vykonanie súd zamietol.

47. Súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (Správami o odbornej prehliadke a odbornej skúške
elektrického zariadenia zo dňa 23.05.2017, opisom práce realizovaných v roku 2017 zo dňa 26.07.2017,
Záznamom o odovzdaní staveniska zo dňa 01.08.2017), nakoľko tieto sa týkajú právneho vzťahu obce
Kláštor pod Znievom a úpadcu, ktorý nie je predmetom tohto konania, pričom riadne vykonanie a

odovzdanie diela objednávateľovi bolo zo strany žalobcu potvrdené, a teda predmetná skutočnosť
nebola medzi stranami sporná.

48. Súd rovnako nevykonal výsluch starostu Obce Kláštor pod Znievom R. S., ktorý má byť vykonaný
za účelom preukázania riadneho vykonania a odovzdania diela od úpadcu obci ako objednávateľovi z

rovnakého dôvodu, teda jeho nerelevancie v predmetnej veci.

49. Žalobca vo veci navrhol vykonať aj dôkaz Vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-304/2-VYS-TN-2020
za účelom spochybnenia uzatváraných zmlúv o pôžičke, nakoľko v spise by sa mala nachádzať aj
zápisnica o výsluchu žalovaného. Tento dôkaz súd nevykonal, nakoľko prijal záver, že dôkazné bremeno

o vzniku tvrdených zmlúv o pôžičke zaťažuje žalovaného, ktorý ho neuniesol, a preto vykonanie
predmetného dôkazu súd považoval za nehospodárne. Ak tento dôkaz mal slúžiť aj na preukázanie
rozsahu odovzdaného účtovníctva, súd samotnú prítomnosť faktúr v účtovníctve úpadcu vyhodnotil akoskutočnosť, ktorá nie je rozhodná pre jeho posúdenie premlčania uplatneného nároku, a preto ani z tohto
dôvodu relevanciu jeho vykonania nevidel.

50. PZ žalovaného navrhol vo veci vypočuť H. I. G., ktorej výsluchom sa mali preukázať skutočnosti,
či bolo správcovi bránené dostať sa k účtovníctvu úpadcu. Zároveň navrhol, aby boli vypočutí predošlí
správcovia JUDr. Lukáš Tyko a JUDr. Danica Birošová, ktorí mali možnosť sa oboznámiť s účtovníctvom
úpadcu. Nakoľko v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by sa v účtovníctve predmetné faktúry
nachádzali, čím by správca mohol získať vedomosť o vzniku žalovaného bezdôvodného obohatenia

skôr, skutočnosť, či sa správca mohol dostať k účtovníctvu úpadcu skôr nie je v konaní relevantnou
skutočnosťou, najmä za situácie, keď súd nepovažuje uvedenú skutočnosť za relevantnú ako uviedol
vo svojom odôvodnení.

51. Súd nevykonal pripojenie súdneho spisu Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 29Cb/224/2016,
nakoľko pripojenie tohto spisu malo preukázať skutočnosť, že úpadca nebol v kríze, čo súd vzhľadom na

znenie žaloby vyhodnotil ako nerelevantnú skutočnosť pre svoje rozhodnutie. Z rovnakého dôvodu súd
nevykonal ani dokazovanie účtovnými závierkami úpadcu za roky 2012-2016, ktoré navrhol ako dôkaz
právny zástupca žalobcu a ani navrhnuté znalecké dokazovanie.

52. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

54. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že úspešnejšou sporovou stranou sa stal žalobca,
a nakoľko žaloba bola zamietnutá iba v nepatrnej časti (úroky z omeškania za 4 dni), súd mal za to, že
má nárok na plnú náhradu trov konania, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).