Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/165/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203532
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625203532.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa – spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana,
v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D., E. F. XXX/X, právne zastúpená spoločnosťou
Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom G. H., I. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/
CMC Investments s. r. o., so sídlom Bratislava, Betliarska 3809/22, IČO: 51 055 937, práve zastúpený

JUDr. Michalom Hoffmannom, advokátom so sídlom J., K. D. L. XXX, 2/ M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D., E. F. XXX/X, o určenie neplatnosti zmlúv, v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na základe odvolania žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
11C/87/2025-34 zo dňa 24. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť strpieť žalobkyňou nerušené užívanie osobného
motorovéhovozidlaMERCEDES-BENZB160,rokvýroby2016,VINN.,bielejfarby,sevidenčnýmčíslom
I. a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek scudzenia či zaťaženia predmetného motorového vozidla, ako
aj akýchkoľvek krokov smerujúcich k odobratiu vozidla z dispozície žalobkyne, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odkázal predovšetkým na ustanovenie § 324
ods. 1 CSP a nasl., ako aj na § 143 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobkyňa dostatočným
spôsobomosvedčilaexistenciupredpokladovnanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Dôvodompodania
návrhu bola ochrana vlastníckeho práva žalobkyne a z toho vyplývajúce právo na užívanie a držbu
veci, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo žalobkyne a žalovaného
2/ vzniklo dňa 20.4.1991; počas jeho trvania manželia nadobudli sporné osobné motorové vozidlo

(kúpnou zmluvou zo dňa 27.7.2016). Predloženie sobášneho listu a kúpnej zmluvy v tomto štádiu
konania dostatočným spôsobom osvedčuje tvrdenie žalobkyne, že vozidlo patrí do masy BSM v zmysle
§ 143 Občianskeho zákonníka. Rovnako bolo osvedčené, že žalovaný 2/ počas trvania manželstva
motorové vozidlo predal žalovanému 1/, a to bez súhlasu žalobkyne. Následne taktiež bez jej súhlasu
uzatvoril zmluvu o výpožičke tohto vozidla, za čo sa zaviazal platiť mesačne tzv. rezervačný poplatok vo
výške 490,- EUR s DPH za každý mesiac trvania práva spätnej kúpy. Z výpovede zmluvy o výpožičke

motorového vozidla jednoznačne vyplýva, že žalovaný 2/ stratil užívacie právo k motorovému vozidlu,
ktoré je podľa tvrdenia žalobkyne stále v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
3. Na základe uvedeného a aj s prihliadnutím na to, že motorové vozidlo užíva žalobkyňa a toto slúži jej
potrebám, okresný súd dospel k záveru o splnení predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/, ktorý sa domáhal zmeny tohto rozhodnutia tak,

že bude návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.5. Uviedol, že pri kúpe motorového vozidla od žalovaného 2/ konal v dobrej viere, že žalovaný 2/ bol
oprávnený s vozidlom bez obmedzenia nakladať. Z predložených dokladov, z verejných registrov a ani
z vyjadrenia žalovaného 2/ nevyplynulo, že by prevod vozidla bol v rozpore s právnymi predpismi a že

by k prevodu nebol daný súhlas manželky. Žalovaný 2/ v článku III. bod 1. kúpnej zmluvy prehlásil, že
„nemá vedomosť o existencii obmedzenia nakladať s vozidlom“. Žalovaný 1/ bol vzhľadom na informácie
od žalovaného 2/ presvedčený, že buď súhlas manželky s prevodom vozidla nie je potrebný (napr.
z dôvodu, že vozidlo nepatrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), alebo že bol takýto súhlas
žalovanému 2/ udelený.

6. Skutočnosť, že vozidlo patrilo v čase jeho predaja do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyplýva len z tvrdenia žalobkyne a nie je to nijako preukázané. Žalovaný 1/ vyslovil predpoklad,
že prostriedky použité na kúpu vozidla neboli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a v takom prípade ani vozidlo za tieto prostriedky získané nenadobudli manželia do bezpodielového
spoluvlastníctva alebo že vozidlo bolo žalovanému 2/ darované. Žalobkyňa síce uvádza, že vozidlo
kúpili, avšak nepredložila žiaden dôkaz o jeho kúpe a ani neuviedla jeho kúpnu cenu a ani z akých

prostriedkov bola kúpna cena uhradená. Žalobkyňou priložená kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným
2/ a spoločnosťou O. B. B. P. dňa 27.7.2016 neobsahuje dostatočnú špecifikáciu vozidla, a teda táto
zmluva nepreukazuje, že vozidlo bolo kúpené na jej základe.
7. Odvolateľ taktiež spochybnil tvrdenie žalobkyne, že žalovaný 2/ nemal súhlas na prevod vozidla.
V tejto otázke bude dôležité vyjadrenie žalovaného 2/, avšak odvolateľ poukázal na skutočnosť, že

žalobkyňa o uzatvorení kúpnej zmluvy mala vedieť a svojím správaním ho minimálne konkludentne
schváliť. Zdôraznil, že od prevodu vozidla na základe kúpnej zmluvy do podania žaloby uplynulo takmer
2,5 roka. Súhlas druhého z manželov s právnym úkonom manžela možno dať v akejkoľvek forme, teda
je možné ho dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky – konkludentne, ak zo správania druhého
manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená. Súhlas možno naviac dať

nielen vopred, ale aj dodatočne.
8. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že pri predaji vozidla nešlo o bežnú vec, odvolateľ k tomu argumentoval,
že pri takomto posúdení treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Bez dôkladného preverenia
a posúdenia týchto skutočností nie je možné prijať záver, že pri predaji vozidla nešlo o bežnú vec.
V tomto smere poukázal na skutočnosť, že vozidlo, ktoré bolo predmetom predaja, bolo vyrobené v roku

2016, malo najazdených 80 tisíc km a jeho kúpna cena bola stanovená dohodou na 8.000,- EUR. Kúpna
cena bola žalovanému 2/ riadne a včas uhradená. Hodnota majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva sa tak predajom vozidla neznížila. Navyše platilo, že žalovaný 2/ ako predávajúci mal
v zmysle článku VIII. kúpnej zmluvy oprávnenie vozidlo kedykoľvek v lehote 6 mesiacov za kúpnu cenu
8.000,- EUR odkúpiť späť a žalovaný 1/ mal povinnosť mu vozidlo predať. V tomto kontexte je možné

predaj vozidla považovať za spôsob, ako dočasne získať prostriedky, napr. pre potreby rodiny. Spôsob
použitia prostriedkov získaných predajom vozidla nie je zrejmý, aj keď žalobkyňa naznačuje, že žalovaný
2/ tieto minul na hazardné hry.
9. Žalovaný 1/ tiež spochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
neplatnosti zmluvy. Vyslovil názor, že takýto právny záujem tu nie je daný, a to najmä z toho dôvodu, že

na naplnenie predpokladu naliehavého právneho záujmu, musí byť určovacia žaloba účinným a správne
zvoleným nástrojom ochrany žalobcovho práva. Keďže žalovaný 1/ je v evidencii vozidiel uvedený ako
vlastník vozidla, potom vyhovujúci rozsudok o určení neplatnosti nebude dostatočným podkladom na
zmenu zápisu v tejto evidencii. Následne bude totiž potrebné iniciovať ďalšie súdne konanie, zrejme
konanie o určenie vlastníckeho práva.

10. Podľa odvolateľa žalobkyňa tiež nepreukázala, že by jej užívacie práva boli reálne ohrozené,
preto tvrdenia o hroziacej ujme majú len hypotetický charakter. Žalovaný 1/ ako vlastník vozidla mal
pôvodne v úmysle vozidlo prevziať do svojej držby, avšak po telefonickom oznámení o podanej žalobe
o určenie neplatnosti zmlúv od svojho zámeru upustil a pracovníkov poverených prevzatím vozidla
odvolal, pričom je pripravený vec ďalej riešiť až po právoplatnom rozhodnutí súdu vo veci. Dovtedy

umožní užívanie vozidla žalobkyni, resp. žalovanému 2/. Ak by mal žalovaný 1/ v úmysle vozidlo predať,
tak to mohol uskutočniť kedykoľvek pred podaním žaloby, keďže vozidlo vlastní už takmer 2,5 roka. Zo
samotnej žaloby vyplýva, že vozidlo sa nachádza v držbe žalobkyne a že ho reálne používa. Na základe
uvedeného mal odvolateľ za to, že tu neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a teda
vydanie neodkladné opatrenia navrhovaného žalobkyňou je neopodstatnené.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Podľa
jej názoru preukázala naliehavú potrebu úpravy pomerov, je totiž bezpodielovou spoluvlastníčkou
motorového vozidla, ktoré bolo predmetom neplatného právneho úkonu uskutočneného bez jej súhlasu.V danom prípade žalovaný 1/ adresoval žalovanému 2/ písomnú výpoveď zmluvy o výpožičke, žiadal
odovzdanie motorového vozidla, hrozil trestným oznámením, deklaroval úmysel uplatniť si práva
z vlastníctva a dokonca dňa 25.10.2025 prišli osoby ním poverené do miesta trvalého bydliska žalobkyne

s požiadavkou odovzdania vozidla. Následne bola privolaná polícia, ktorá celú vec riešila.
Žalovaný 1/ svojich ľudí odvolal po tom, čo telefonicky komunikoval s právnym zástupcom žalobkyne.
Takéto správanie jasne preukazuje hrozbu, že žalovaný 1/ sa pokúsi, resp. už sa aj pokúsil motorové
vozidlo odňať, scudziť alebo inak s ním nakladať.
12. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že je spoluvlastníčkou vozidla, nedala súhlas podľa § 145

ods. 1 Občianskeho zákonníka, že žalovaný 1/ podniká kroky smerujúce k odobratiu vozidla a že
odovzdanie by pre ňu znamenalo nenahraditeľnú ujmu a oslabenie jej postavenia v konaní o neplatnosť
zmlúv. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že neodkladné opatrenie zasahuje do jeho vlastníckeho práva, k tomu
žalobkyňa uviedla, že právo žalovaného 1/ je sporné, keďže postupom podľa § 40a Občianskeho
zákonníka namietala relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Mala za to, že nariadené neodkladné
opatrenie neodníma žalovanému 1/ jeho vlastnícke právo, len dočasne upravuje pomery a zabraňuje

vzniku nenahraditeľnej ujmy. Žalovaný 1/ pritom sám priznal, že ukončil zmluvu o výpožičke, že vyzval
žalovaného2/naodovzdanievozidlaažedeklarujenárokyzvlastníckehopráva.Jepretozrejmé,žejeho
snahou je vozidlo fyzicky odobrať. Takáto situácia je judikatórne uznávaná ako dôvod pre neodkladné
opatrenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/2016). Žalobkyňa považovala nariadené
neodkladné opatrenie za primerané, pretože je spoluvlastníčkou veci, používa vozidlo pre svoje

každodenné potreby a zároveň zásah do práv žalovaného v rade 1/ je minimálny. Naopak, odobratie
vozidla by spôsobilo žalobkyni nenahraditeľnú ujmu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovanýúčastníkkonania(§359CSP),vzákonomstanovenejlehote(§362ods.1CSP),preskúmal

vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSPacontrario)rozhodnutiesúduprvejinštancievzmysle§387ods.1CSPpotvrdilakovecnesprávne.

11.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenia(bezohľadunato,čisasúčasnevediekonanievoveci
samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie

tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku.
Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení – tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu
ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor v krátkom
časovom úseku určenom pre rozhodovanie (§ 328 ods. 2 CSP).

13. V posudzovanej veci žalobkyňa uplatnila meritórny nárok na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
a zmluvy o výpožičke uzavretej medzi žalovanými tvrdiac, že zmluvy vznikli v rozpore s § 145 ods. 1
veta druhá Občianskeho zákonníka. Osobitne akcentovala fakt, že motorové vozidlo bolo kúpené za
trvania manželstva, čo potvrdzuje predložená kópia zmluvy, ako aj sobášny list žalobkyne a žalovaného
v rade 2/. Na účely posúdenia opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia možno považovať

tietotvrdeniaadôkazyzadostatočné.Osvedčujútotiž,žekspornémuprevodumotorovéhovozidladošlo
včase,kedysavzmyslezmienenéhoustanoveniaObčianskehozákonníkavyžadovalsúhlasžalobkyne.
14. Zároveň platí, že v aktuálnom štádiu konania nebol priestor na vykonanie rozsiahleho dokazovania,
ktoré požadoval žalovaný 1/ (predovšetkým výsluchy strán). Naviac jeho tvrdenia o možnom pôvode
použitých finančných prostriedkov na kúpu vozidla mimo rámca bezpodielového spoluvlastníctva boli

špekuláciami. Špekuláciou je aj tvrdenie o konkludentnom schválení právneho úkonu žalobkyňou, čo
odporuje vyjadreniu jej samotnej, že súhlas na právny úkon nedala. Na tomto mieste treba pripomenúť,
že žalobkyňa nemôže preukazovať tvrdenia znamenajúce popretie jej nároku (že vozidlo bolo kúpené
z iných prostriedkov ako tých, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva); v tomto smere zaťažuje
bremeno dôkazu protistranu.

15. Ani odvolacia argumentácia o možnosti kvalifikovania právneho úkonu ako bežného nebola
potvrdená; v zásade obchod dosahujúci hodnotu 8.000,- EUR treba považovať za taký, ktorý
nepredstavuje „bežnú vec“ (§ 145 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Či v konkrétnom prípade
išlo o manželov, ktorí disponovali takými finančnými prostriedkami, že predaj vozidla v označenej

hodnote, by mohol byť vnímaný ako „bežný“, je (opäť) otázkou ďalšieho dokazovania (nad rámec
aplikovaného procesného inštitútu). Na účely skúmania podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia postačovalo krajskému súdu tvrdenie žalobkyne, že na úkon súhlas nedala, a tiež, že išlo o tak
hodnotný obchod, ktorý na prvý pohľad nespĺňa kritériá pre jeho posúdenie podľa § 145 ods. 1 vetaprvá Občianskeho zákonníka. Je úplne nepodstatné, či kúpna cena vozidla bola ekvivalentná a že sa
hodnota majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve neznížila. Podstatou právnej úpravy je totiž nutnosť
vyslovenia súhlasu s právnym úkonom týkajúcim sa veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, inak je právny úkon neplatný.

16. K námietke, že žalobkyňa formulovaním žaloby znejúcej na „určenie neplatnosti“ nezvolila vhodný
prostriedok ochrany a nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, treba uviesť, že právny
základ takejto žaloby tkvie v § 40a a § 145 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (obdobne

rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/186/2022 zo dňa 28.2.2024). Žaloba formulujúca nárok na určenie
neplatnostijelegitímnymprostriedkomnápravyajztohodôvodu,žeaktuálnejemotorovévozidlovdržbe
žalobkyne (táto sa preto nemôže domáhať vydania vozidla).
17. Ak odvolateľ okrem uvedeného argumentoval aj potrebou vykonania zmeny v evidencii vozidiel na
základe rozsudku, čo odôvodňuje potrebu nadväzujúceho súdneho sporu o „určenie vlastníctva“, s týmto
sa odvolací súd nestotožnil. Evidencia vozidiel nemá konštitutívne účinky, údaje tam uvedené nijako

nepotvrdzujú vlastnícke právo k motorovému vozidlu, preto niet dôvodu akokoľvek uvažovať o nutnosti
ďalšieho súdneho sporu. Odvolateľ si pravdepodobne mýli účinky evidencie vozidiel s účinkami
evidencie nehnuteľností.

18. Krajský súd mal za to, že tu bola osvedčená ujma hroziaca žalobkyni, keďže sám žalovaný 1/ potvrdil,

že pristúpil k pokusu odobrať vozidlo. Pravdou je, že od tohto svojho zámeru upustil po tom, čo získal
informáciu o prebiehajúcom súdnom spore; jeho jednoduchý sľub, že vo svojom konaní pokračovať
nebude, nepovažoval krajský súd za určujúci/postačujúci. Takáto deklarácia nemá v civilnom procese
žiadne kvalifikované účinky, možno ju považovať len za akýsi formálne deklarovaný záväzok, ktorý sa
však nedá nijako vymáhať.

19. S ohľadom na tvrdenia žalobkyne i predložené dôkazy osvedčujúce jej právo k motorovému vozidlo
treba považovať potrebu zásahu súdu postupom podľa § 324 a nasl. CSP za dôvodnú.

20. Uvedené rozhodnutie súdu neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, v ktorom dôjde k vykonaniu

dokazovania príslušným procesným postupom podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.