Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoPv/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123264553
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123264553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej
veci žalobcu: CHANEL (S.A.S), Av Charles de Gaulle 135, Neulilly-sur Seine, F-92521 Francúzsko,
zapísaného v OR pod č. 542 052 766 R.C.S. NANTERRE, právne zastúpený PATENT IURIST s.r.o.,
so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467 proti žalovanému: Livien s.r.o., so
sídlom Ukrajinská 50, 040 18 Košice, IČO: 47 047 950, právne zastúpený JUDr. Peter Majerník, advokát,
so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 42 109 680, v konaní o určenie, že
tovarzadržanýžalovanémuporušujeprávoduševnéhovlastníctva,oodvolanížalovanéhovočirozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12CbPv/3/2023 - 129 zo dňa 4. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12CbPv/3/2023-129 zo dňa 4. apríla 2024
potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. určil, že zaistené tovary - brošne
v tvare dvoch „C“ vykladané kamienkami s visiacou perlou v počte 2 ks a brošňa v tvare dvoch „C“
vykladanáperličkamiakamienkamivpočte1ks,ktorýchprevedeniejezhodnésplatnoumedzinárodnou

ochrannou známkou č. 1189929 a držiteľom ktorého je právnická osoba Livien s.r.o., Ukrajinská 50, 040
18, Košice, IČO: 47 047 950, DIČ: 2023720193 a bola zadržaná Colným úradom Košice, Komenského
39/A, 040 01 Košice, je tovarom porušujúcim práva duševného vlastníctva žalobcu. Vo výroku II. uložil
okresný súd žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca domáhal žalobou určenia, že tovar
zadržaný žalovanému porušuje právo duševného vlastníctva, konkrétne právo žalobcu z medzinárodnej

ochrannej známky v databáze (VIPO), ktorú vedie Medzinárodný úrad v Ženeve - obrazovej ochrannej
známky č. 1189929, ktorá je zapísaná, o.i., v triede 14 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (ďalej
len „ochranná známka“). Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14.02.2023 mu bolo zo strany Colného úradu
Košice prostredníctvom e-mailovej komunikácie a následne dňa 22.02.2023 listinne
doručené oznámenie Colného úradu Košice č. 139381/2023 o podozrení z porušenia práv duševného
vlastníctva. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal, aby súd určil, že označený tovar porušuje
právo duševného vlastníctva. Žalobca k žalobe priložil e-mailovú komunikáciu s Colným úradom Košice,

oznámenie Colného úradu, fotodokumentáciu daného zaisteného tovaru, stanovisko o posúdení tovaru
vypracované A. B. dňa 21.03.2023, výpisy z obchodného registra a Registra ochranných známok.3. Okresný súd poukázal na to, že uznesením sp. zn. 12CbPv/3/2023 zo dňa 25.04.2023 vyzval
žalovaného, aby sa v lehote do 15 dní od doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadril k žalobe,
uviedolrozhodujúceskutočnostinasvojuobranu,označildôkazynapreukázaniesvojichtvrdeníapripojil

listiny, na ktoré sa odvoláva. Súd zároveň žalovaného poučil o jeho procesných právach a povinnostiach.
Žaloba spolu s predmetným uznesením, výzvou a poučením boli žalovanému doručené dňa 11.05.2023,
pričom žalovaný sa v lehote stanovenej v uznesení nevyjadril.

4. Žalovaný sa k veci vyjadril až po prevzatí predvolania na pojednávanie v podaní doručenom súdu dňa

15.03.2024. V predmetnom vyjadrení žalovaný uviedol, že predmet daného konania, ktorý bol zaistený
Colným úradom Košice dňa 13.02.2023 č.k. 139381/2023, je nesporný. Žalovaný poukázal na to, že
zaistený tovar je osobným vlastníctvom konateľa žalovanej spoločnosti - C. D. a tento nebol určený na
predaj. Zamestnanec žalovanej spoločnosti svojvoľným správaním umiestnil daný tovar do predajnej
vitríny. Vo veci žalovaný navrhol vypočuť svedka E. F. G., ktorý mal podľa vyjadrenia žalovanej poskytnúť
daný tovar do daru konateľke žalovanej spoločnosti.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že zaistené tovary, ktoré sú
predmetom sporu, sa v čase vykonávanej kontroly zo strany Colného úradu Košice nachádzali v
prevádzke žalovaného medzi ostatnými tovarmi ponúkanými na predaj. Tvrdenia žalovaného ohľadne
osobného vzťahu konateľky žalovaného k danému tovaru, nedeklaroval zamestnanec žalovaného v

čase uvedenej kontroly Colného úradu Košice do zápisnice, avšak túto skutočnosť žalovaný namietol
až dodatočne v konaní.

6. Predmetné vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené na vyjadrenie dňa 03.04.2024 a zástupcovi
žalovaného dňa 10.04.2024, avšak žalovaný sa k nemu nevyjadril.

7. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že predmetom sporu bolo určenie, či tovar
zaistený colným úradom žalovanému porušuje právo duševného vlastníctva žalobcu. Uvedená
skutočnosť nebola medzi stranami sporná, keď žalovaný nerozporoval vo vyjadrení k žalobe originalitu
tovaru, ale skutočnosť, že zaistený tovar nebol určený na predaj. Okresný súd konštatoval, že z

odborného posúdenia tovaru osobou poverenou žalobcom zo dňa 21.03.2023 bez pochybností vyplýva,
že zaistené tovary (2 ks brošní v tvare dvoch „C“) nie sú originálnym výrobkom CHANEL z dôvodu, že na
jednej z brošní absentuje puncová razba zodpovedajúca štandardu spoločnosti CHANEL a na ostatných
dvoch brošniach je v značne nekvalitnom prevedení, teda nespĺňa normu spoločnosti CHANEL. Okresný
súd tak konštatoval, že na predajni žalovaného v presklenej vitríne sa nachádzali tovary, ktoré neboli

originálnymivýrobkamispoločnostižalobcu.Žalovanýneoznačil,aninepredložilžiadnedôkazyotom,že
zaistený tovar falzifikátom nie je a neporušuje práva žalobcu. Keďže sa daný tovar nachádzal v čase jeho
zaistenia v prevádzke žalovaného a vyvolával dojem ponuky predaja daného tovaru, došlo k porušeniu
práva žalobcu z ochranných známok, pričom žalovaný v čase zaistenia daného tovaru nemal zo strany
žalobcu udelený súhlas na predaj takýchto výrobkov.

8. Pokiaľ zástupca žalovaného v záverečnej reči spochybnil tvrdenie žalobcu, že zaistený tovar porušuje
duševné vlastníctvo žalobcu, okresný súd uviedol, že samotné tvrdenie, bez ďalšieho, nevyvracia dôkaz
predložený žalobcom. Okresný súd konštatoval, že žalovaný v celom priebehu konania nespochybňoval
tvrdenia žalobcu, k originalite pôvodu tovaru sa nevyjadroval, vyjadroval sa len k tomu, že tovar nebol

určený na predaj. Iba samotné tvrdenie zástupcu žalovaného v záverečnej reči, že nebolo preukázané,
že by zaistený tovar porušoval práva duševného vlastníctva žalobcu, tak nevyvracia uvedené dôkazné
prostriedky žalobcu, z ktorých mal súd preukázané porušenie práv žalobcu.

9. V ďalšom okresný súd konštatoval, že v danom spore nie je revíznym orgánom voči konaniam a

postupom správnych orgánov. Poukázal pritom na to, že colný úrad disponuje oprávnením zaistiť tovar,
ktorý sa nachádza v prevádzkových priestoroch (§ 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 486/2013), pričom okresný
súd konštatoval, že v postupe správneho orgánu nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali
zákonnosť procesu zaistenia tovaru a mali by tak vplyv na prípadnú zákonnosť získaného tovaru.
Okresný súd pre úplnosť poznamenal, že čestné prehlásenie zamestnankyne žalovaného mohlo a malo

byť použité v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení tovaru.

10. Okresný súd uviedol, že nevykonal výsluch navrhnutého svedka, ktorý mal vypovedať o tom,
že zaistený tovar je osobným vlastníctvom konateľky žalovaného s odôvodnením, že okresný súdneposudzuje, akým spôsobom a prečo sa zaistený tovar nachádzal v prevádzkovom priestore určenom
na predaj a koho je vlastníctvom, avšak okresný súd skúma len tú skutočnosť, či zaistený tovar bol
zaistený zákonne.

11. Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalovaný v čase zaistenia predmetu sporu
úkonom zamestnanca konajúceho v jeho mene prejavil vôľu určiť tento tovar na predaj konečnému
spotrebiteľovi. Zamestnankyňa pritom konala v mene a na účet zamestnávateľa a dala k dispozícii na
predaj do vitríny tovar, čím došlo k verejnému prezentovaniu v prevádzkových priestoroch žalovaného

a k určeniu daného tovaru na predaj. Okresný súd tak uzavrel, že nemožno mať pochybnosti o tom, či
tovar bol alebo nebol určený na predaj, pokiaľ bol v prevádzke žalovaného v presklenej vitríne vyložený.
Podľa názoru okresného súdu je nerozhodné, či tovar mal alebo nemal označenie ceny, čo je síce
predpokladanánáležitosťpripredajitovaru,notátonemázanásledok,žebytovarneboldanýkdispozícii
do ponuky pre potencionálnych kupujúcich.

12. Okresný súd tak záverom konštatoval, že zadržané tovary porušujú duševné vlastníctvo žalobcu,
keďže sú označené jeho ochrannou známkou č. 1189929, pričom ich nevyrobil, ani nedal súhlas s ich
výrobou, preto súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

13. O trovách konaniach okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na

náhradu trov konania priznal žalobcovi ako strane plne úspešnej v súdnom konaní.

14. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v zmysle § 365
ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

15. Žalovaný namietal, že súd pri posudzovaní originality tovaru vychádzal z vyhlásenia osoby A. B.,
ktorá sa označuje za jeho právneho zástupcu. Žalovaný poukázal na to, že sa nejedná o vyhlásenie
odborne spôsobilej osoby, ani o znalecký posudok, ale o listinu, ktorá obsahuje tvrdenia žalobcu.
Takáto listina mala byť preto súdom vyhodnotená len ako akékoľvek iné písomné podanie žalobcu
vo veci, avšak nespĺňa náležitosti listinného dôkazu. Žalovaný poukázal súčasne na to, že nie je ani

zrejmé, či ide skutočne o osobu, ktorá je oprávnená za žalobcu poskytovať akékoľvek stanovisko a
pokiaľ by to tak aj bolo, hodnovernosť danej listiny je pochybná, keďže posúdenie pravosti tovaru bolo
vykonané len na základe nekvalitných fotografií vyhotovených colným úradom. Okresný súd bol povinný
jednoznačne ustáliť originalitu zaisteného tovaru, pričom preukázanie tejto skutočnosti nie je možné
nahradiť podozrením colného úradu, ktorý nie je kvalifikovaný posúdiť originalitu tovaru a takáto úloha

mu zo zákona ani neprislúcha.

16. Odvolateľ namietal aj závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 13 odôvodnenia rozhodnutia, kde
okresný súd konštatoval, že žalovaný neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy o tom, že zaistený tovar
neporušuje práva žalobcu. Žalovaný namietal, že okresný súd tým prenáša dôkazné bremeno originality

tovaru na žalovaného, pričom dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda na žalobcovi.

17. V ďalšom žalovaný namietal odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené v bode 14
okresného súdu, kde okresný súd konštatoval, že podozrenie o tovare nadobudol už colný orgán pri

výkone kontroly a tovar zaistil. Žalovaný v danom smere poukázal na to, že podozrenie colného orgánu
nie je dôkazom, a pokiaľ by tomu tak bolo, súdne konanie by strácalo akýkoľvek význam. Žalovaný
opakovane namietal dôkaz predložený žalobcom, vyhlásenie A. B., pričom namietal jej odbornú
spôsobilosť vyjadrovať sa k pravosti tovarov, ako aj to, že takéto odborné vyjadrenie produkovala na
základe nekvalitných fotografií vyhotovených colným úradom.

18. V ďalšom žalovaný namietal, že okresný súd si odporuje vo svojich záveroch uvedených v bode
6 a 13 odôvodnenia rozhodnutia, keď najskôr konštatoval, že predmetom sporu nie je posudzovanie,
či zaistený tovar bol určený na predaj a v ďalšom konštatoval, že daný tovar vyvolával dojem ponuky
predaja, čím došlo k porušeniu práva žalobcu. Predmetné odôvodnenie súdu prvej inštancie označil

žalovaný za zmätočné. V danom smere žalovaný poukázal na ust. § 8 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm.
b) zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, z ktorých jednoznačne vyplýva, že predpokladom pre
prijatie záveru o porušovaní práv k ochrannej známke je používanie ochrannej známky v obchodnom
styku bez súhlasu majiteľa.19. Žalovaný namietal ako rozporuplné aj závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 15 odôvodnenia
jehorozhodnutia,keďnajednejstraneuvádza,ženiejerevíznymorgánom,avšakvďalšomvyhodnocuje

postup colného orgánu ako nepochybný. Žalovaný poukázal na to, že úlohou súdu nie je vyhodnocovať
postup colného orgánu. Zaistenie tovaru colným orgánom je procesnou podmienkou na podanie žaloby
vo veci.

20. Žalovaný namieta, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal s čestným prehlásením zamestnankyne

žalovaného.Hocivbode15odôvodneniasvojhorozhodnutiakonštatuje,žemalobyťpoužitévopravnom
prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení tovaru, nie je súčasne z rozhodnutia súdu zrejmé, prečo sa súd
týmto dôkazom nezaoberal.

21. Za hrubé porušenie práva na spravodlivé súdne konanie súčasne žalovaný považoval odmietnutie
výsluchu navrhovaného svedka, ktorým žalovaný preukazoval, že v konaní nie je pasívne vecne

legitimovaný, nakoľko tovar neponúkal na predaj, ale ani nebol jeho vlastníkom. Žalovaný pritom
poukázal na to, že na pojednávaní zabezpečil prítomnosť daného svedka, a teda daný dôkazný
prostriedok nebol spôsobilý akokoľvek narušiť plynulosť súdneho konania, napriek tomu ho súd
nevykonal. Žalovaný mal za to, že okresný súd svojim postupom porušil ústavné právo žalobcu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom smere žalovaný
poukázal na to, že súdy majú v občianskom súdnom konaní poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, a to s poukazom
na rozhodnutia Ústavného súdu (napr. IV.ÚS 1/02, II.ÚS 174/04, III.ÚS 117/07, III.ÚS 332/09). Žalovaný
dôvodil, že súd môže odmietnuť vykonať iba tie dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať skutkové

tvrdenia žalovaného, a pri ktorých nie je zrejmé, aké skutočnosti sa majú daným dôkazom preukázať.
Súd však nemôže odmietnuť vykonať dôkazy, ktoré slúžia na preukázanie popretia pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v spore, nakoľko by išlo o odopretie spravodlivosti zo strany súdu. Súd musí pri
uplatňovaní oprávnenia v zmysle § 185 ods. 1 CSP dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý by mal
potenciál preukázať rozhodný skutkový stav tvrdený účastníkom konania.

22. Žalovaný namietal aj právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktoré považoval za nesprávne a
nesúladné s platným právom. V danom smere poukázal na to, že predmetné brošne sú osobným
majetkom konateľky žalovaného, pričom boli odložené v uzatvárateľnom šuflíku, v ktorom sa nachádzali
osobné veci konateľky žalovaného, s ktorými nemal nikto oprávnenie manipulovať. Tieto brošne neboli

určené na predaj, neboli na nich žiadne cenovky, ani označenia, neboli uskladnené v krabičke, či v inom
obale, preto nemohli vzbudiť dojem, že ide o tovar určený alebo ponúkaný na predaj. Brošne neboli
vystavené v priestoroch predajne a ich držiteľom nie je spoločnosť žalovaného. Uvedené brošne nikdy
neboli v skladovej, ani inej evidencii žalovaného, neboli určené na predaj, nakoľko boli vlastníctvom
konateľky žalovaného. Zamestnankyňa žalovaného p. H. G. nebola nikdy poverená dokladaním tovaru,

túto činnosť vykonávala vždy výlučne konateľka žalovaného. Zamestnankyňa nemala ani oprávnenie
otvárať šuflík, ktorý sa nachádzal na predajni, v ktorom boli výlučne osobné veci konateľky žalovaného
a už vôbec nemala oprávnenie z neho čokoľvek vyberať a ukladať do vitrín alebo regálov. Samotné
umiestnenie tovaru do sklenej vitríny navyše nespĺňa charakter ponuky tovaru, pokiaľ nie je zrejmá
minimálne cena tohto tovaru. Bez uvedenia ceny a popisu tohto tovaru nie je možné dospieť k záveru o

riadnom, platnom a zákonnom návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v danom smere poukázal na to, že obdobne aj vešiaky, vitríny, police, zrkadlá, oblečenie, ktoré
mala na sebe predavačka, sa nachádzali v priestoroch predajne, pričom nie je pochybné, že tieto neboli
určené na predaj.

23. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietol, alebo aby postupom podľa § 389 CSP rozhodnutie zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania.

24. Žalobca vo vyjadrení k tvrdeniu, že posúdenie pravosti tovaru bolo vykonané len na základe
nekvalitných fotografií uviedol, že spoločnosť CHANEL ako výrobca originálnych tovarov je oprávnená
posúdiť, či zaistený výrobok je originálom a postačovali jej k tomu poskytnuté fotografie, nakoľko z nichbolo zrejmé, že na tovare sa nenachádzajú všetky ochranné prvky, ktoré sa nachádzajú na originálnych
tovaroch.

25. Prehlásenie, ktoré podpísala zamestnankyňa A. B. v spoločnosti CHANEL ako zamestnanec
spoločnosti, považujú za dostatočné a vyhotovené oprávnenou osobou, keďže zamestnanecký vzťah je
overiteľný aj prostredníctvom verejne dostupných informácií na internete.

26. Žalobca konštatoval, že colný úrad neposudzoval originalitu tovaru, iba kontaktoval majiteľa práva,

nakoľko vzniklo podozrenie, že došlo k porušeniu práv duševného vlastníctva žalobcu. Žalobca súčasne
poukázal na to, že pokiaľ by zaistený tovar bol skutočne originálnym tovarom nadobudnutým od
autorizovaného predajcu, žalovaný by bol schopný predložiť k uvedenému dôkazy - nadobúdacie
doklady a označil by dodávateľa - osobu autorizovaného predajcu.

27. Žalobca konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nepovažuje za zmätočné,

súd postupoval na základe predložených materiálov.

28. Čestné prehlásenie zamestnankyne žalovaného, ktoré bolo vyhotovené dodatočne, považujú za
účelovo vyprodukované pre účely súdneho konania, preto sa stotožňujú s postupom, ktorý zvolil vo veci
okresný súd.

29. K nevypočutiu navrhovaného svedka žalobca uviedol, že žalovaná strana nepreukázala žiadne
spojenie navrhovaného svedka k prejednávanej veci. V prípade, pokiaľ by bol svedok zaistené tovary
zakúpil v autorizovanej predajni, mohol predložiť v konaní dôkazné materiály o ich zakúpení. Akékoľvek
nepodložené tvrdenia preto nepovažuje žalovaný za relevantné v prejednávanej veci.

30. Žalobca poukázal na to, že tovary sa nepochybne nachádzali v priestoroch predajného pultu, preto
boli kontrolujúcim pracovníkom colnej správy posúdené ako ponúknuté na predaj. Z uvedeného dôvodu
nemožno tvrdiť, že tovar nachádzajúci sa na predajnom pulte nebol určený na predaj, a to napriek
tomu, že predávajúci si v čase ponuky nesplnil všetky svoje povinnosti, ako je napríklad uvedenie ceny.

V čase vykonania colnej kontroly sa tovar nachádzal vo vitríne spolu s inými ponúkanými tovarmi.
Porovnávanie brošní vyložených vo vitríne k policiam, či zrkadlám, považuje žalobca za účelové.
Tvrdenia o osobnej povahe tovarov boli do konania vnesené až dodatočne, pričom v čase miestneho
zisťovania zamestnankyňa nedeklarovala, že sa jedná o osobný majetok konateľky spoločnosti, z
uvedeného dôvodu žalobca považoval dané tvrdenia za účelové.

31. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
potvrdil ako vecne správny.

32. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému s výzvou na vyjadrenie, avšak žalovaný svoje právo

na vyjadrenie k nemu nevyužil.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v zmysle § 379 CSP
(viazaný rozsahom odvolania), § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Na prejednanie odvolania odvolací súd nenariaďoval pojednávanie postupom podľa §

385 ods. 1 CSP, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani
dôležitý verejný záujem. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vyhlásené verejne dňa 02.12.2025, keď
dátum aj čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1, 3 CSP).

34. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dokazovanie nezopakoval ani nedoplnil, bol viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP):

35. Žalobca je majiteľom medzinárodnej obrazovej ochrannej známky (CHANEL), č. 1189929
platnej na území Európskej únie, ktorou bol označený aj zaistený tovar žalovaného.

36. Žalovaný je právnickou osobou podnikajúcou na území Slovenskej republiky, ktorého predmetom je,
o.i., kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi.37. Dňa 13.02.2023 sa v priestoroch predajne žalovaného uskutočnila kontrola, pri ktorej bol
rozhodnutím Colného úradu Košice č. 88306/2023, TR 178/2023 zo dňa 16.02.2023, zaistený aj tovar -
3 ks brošní v tvare dvoch „C“ s podozrením, že porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu.

38. Žalovaný nesúhlasil so zničením zadržaného tovaru.

39. Z prehlásenia A. B. zo dňa 21.03.2023 vyplýva, že celkové prevedenie zaisteného tovaru
nezodpovedá štandardom spoločnosti CHANEL - na jednej z brošní úplne chýba puncová razba, ktorá

by potvrdzovala pôvod brošne, dve brošne majú puncovú razbu, táto je však nekvalitná a nespĺňa normy
CHANEL. A. B. uviedla, že tovary boli vyrobené bez povolenia a súhlasu spoločnosti CHANEL, alebo
jej pobočiek.

40. Z čestného prehlásenia zamestnankyne žalovaného vyplýva, že v decembri 2021 bola osobne
prítomná na prevádzke, keď bola vykonaná razia Colným úradom a bol zhabaný všetok tovar z predajne,

kvôli čomu bola vypovedať na polícii. Počas kontroly sa snažila upokojiť a zamestnať nejakou prácou,
preto začala usporadúvať veci pod pultom, a keďže sa jej priestor zdal prázdny, vybrala zo šuflíka tri kusy
brošní v tvare C a umiestnila ich do pultu pod sklo. Tieto brošne boli medzi osobnými vecami majiteľky
butiku a neboli určené na predaj. Nemala žiaden pokyn od majiteľky umiestniť ich na predajný pult, ani
ich ponúkať na predaj. Svoje konanie považuje za momentálny skrat.

41. Z prehlásenia konateľky žalovaného vyplýva, že zaistené brošne boli jej osobným vlastníctvom
a nikdy neboli ponúkané na predaj spoločnosťou Livien, s.r.o.

42. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako „Zákon o ochranných známkach“), majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať
ochrannúznámkuvspojenístovarmialebososlužbami,prektoréjezapísaná.Majiteľochrannejznámky
je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku (R).

43. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) Zákona o ochranných známkach, ak § 14 až 15 neustanovujú inak a

bez toho, aby boli dotknuté práva nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo pred dňom práva
prednosti ochrannej známky, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom
styku v spojení s tovarmi alebo so službami používať označenie a) zhodné s ochrannou známkou pre
tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná.

44. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v intenciách odvolania žalovaného dospel odvolací
súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil. Odvolací súd sa v podstatných bodoch stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s
poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania, dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje

iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II.ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

45. K odvolacej argumentácii žalovaného s poukazom na § 8 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zák. č.
506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ktorými žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že tovary,

ktoré boli zaistené Colným úradom Košice dňa 13.02.2023 nie sú tovarom ním uvedeným na trh alebo
uvedeným na trh s jeho súhlasom, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia nie je dôvodná. Žalobca v
konaní predložil vyjadrenie A. B., jeho zamestnankyne, ktorým v konaní preukazoval, že zaistený tovar
nachádzajúci sa v prevádzke žalovaného bol napodobeninou výrobkov žalobcu. Žalovaný v súdnom
konaníneprodukovalžiadneprostriedkyprocesnejobrany,ktorýmibyvyvrátilvyjadreniezamestnankyne

žalobcu A. B. o tom, že zaistené brošne sú originálnym tovarom ním uvedeným na trh, alebo uvedeným
na trh s jeho súhlasom. Žalovaný pritom v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie
nerozporoval žalobcom predložený dôkaz - vyjadrenie A. B. a ani jej odbornosť vo veci posudzovania
originality tovarov žalobcu, tieto tvrdenia žalovaný po prvý raz využil až v odvolacom konaní. Žalovaný
tak žiadnym spôsobom kvalifikovane nepoprel odbornosť osoby A. B. pred súdom prvej inštancie a urobil

tak až v odvolacom konaní. Jedná sa tak o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný mohol uplatniť
pred súdom prvej inštancie, a teda nenapĺňa definičné znaky tzv. „novoty v odvolacom konaní“ podľa
ust. § 366 CSP, pre ktoré by súd mal na takýto prostriedok prihliadnuť v odvolacom konaní. Odhliadnuc
od uvedeného, odvolací súd dodáva, že pokiaľ chcel žalovaný rozporovať predmetný dôkaz a namietaťjeho spôsobilosť preukazovať originalitu tovaru žalobcu, bolo práve na žalovanom, aby preukázal, že
zaistenébrošnesúoriginálnymtovaromanienapodobeninoutovaružalobcu.Žalovanémuničnebránilo,
aby v konaní predložil, či už doklad o jeho nadobudnutí, resp. súkromný znalecký posudok, či odborné

vyjadrenie, ktorým by uvedené skutkové tvrdenie preukázal. Žalovaný mal prípadne možnosť navrhnúť
vykonanie takéhoto dôkazu v súdnom konaní na podporu svojich skutkových tvrdení. Žalovaný sa
však obmedzil len na to, že v súdnom konaní produkoval skutkové tvrdenia, ktoré nepodoprel žiadnym
dôkazom, a preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že v danom smere neuniesol dôkazné
bremeno.

46. Odvolací súd môže prisvedčiť žalovanému, že preukázanie originality tovaru nie je možné nahradiť
podozrením colného úradu, ktorý nie je orgánom kvalifikovaným na posúdenie originality tovaru. Je
pravdou, že táto skutočnosť sa preukazuje v súdnom konaní, ktoré je ovládané prejednacou zásadou,
podľa ktorej je každá strana sporu povinná dokazovať ňou tvrdené skutočnosti v súdnom konaní.
Následky spojené s nesplnením tejto povinnosti sa prejavujú v podobe neúspechu tejto strany. Žalobca

na podporu svojho tvrdenia ohľadne toho, že zaistené brošne nie sú originálnym tovarom, ale sú
falzifikátom, predložil v súdnom konaní vyjadrenie svojej pracovníčky A. B., ktorá vo vyjadrení poukázala
na znaky, ktoré spochybňujú originalitu zaistených brošní (neprítomnosť razby, resp. nepresnosť
razby). Pokiaľ chcel žalovaný rozporovať uvedený dôkazný prostriedok, mal v konaní nielen tvrdiť,
ale aj dokázať, že uvedené brošne sú originálne. Na svoje skutkové tvrdenia však žalovaný, ako už

bolo konštatované vyššie, nepredložil v súdnom konaní žiadny dôkaz. Naopak, žalobca v súdnom
konaní predložil dôkaz, ktorý nebol žalovaným pred súdom prvej inštancie kvalifikovaným spôsobom
spochybnený. Tvrdenie žalovaného o tom, že súd prenáša dôkazné bremeno originality tovaru na
žalovaného nie je správne, keďže žalobca v konaní predložením dôkazu tvrdil a preukazoval, že
predložené brošne nie sú originálnym tovarom žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že tento tovar je

originálnym, mal v konaní nielen tvrdiť, avšak aj preukazovať originalitu tohto tovaru (či už predložením
dokladov o zakúpení tovaru, resp. predložením odborného vyjadrenia / znaleckého posudku, resp.
navrhnutím jeho vykonania v súdnom konaní).

47. Je možné síce prisvedčiť odvolateľovi, že podozrenie colného orgánu nie je dôkazom, že tovar je

falzifikát, avšak uvedené tvrdenie z rozhodnutia súdu prvej inštancie ani explicitne nevyplýva. Okresný
súd v uvedenom v bode 14 svojho rozhodnutia poukázal len na to, že colný orgán nadobudol podozrenie
pri výkone kontroly, že zaistený tovar porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu, pričom súčasne
konštatoval, že predmetné podozrenie bolo potvrdené prehlásením odborne spôsobilej osoby žalobcu,
ktorej vyjadrenie obsahuje dôvody, pre ktoré žalobca dospel k záveru, že tovar obsahuje prvky jeho

ochranných známok a nie je tovarom, ktorý by vyrobil alebo dal súhlas s jeho výrobou žalobca. Súd
prvej inštancie pritom správne zdôraznil, že iba samotné tvrdenie zástupcu žalovaného o tom, že
nebolo preukázané, že by zaistený tovar porušoval práva duševného vlastníctva žalobcu, bez ďalšieho,
nevyvracia dôkazné prostriedky žalobcu.

48.Kvýhradámžalovanéhovtomsmere,žesúdžiadnymspôsobomneskúmalosobu,ktorávypracovala
vyhlásenie, ako aj k tomu, že vyjadrenie bolo vypracované len na základe nekvalitných fotografií,
odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenia žalobcu nie sú relevantné. Ako už bolo konštatované vyššie,
žalobca v súdnom konaní predložil vyjadrenie zamestnankyne žalobcu ohľadne originality zaistených
brošní, pričom žalovaný v súdnom konaní nevzniesol žiadne námietky k jej odbornej spôsobilosti

vyjadrovať sa k originalite tovarov. Žalovaný síce v súdnom konaní (v záverečnej reči) poukázal na
to, že A. B. vychádzala pri posudzovaní originality tovarov len z fotodokumentácie colného úradu,
avšak uvedené samotné tvrdenie nespochybňuje jej spôsobilosť posúdiť originalitu zaistených tovarov.
Žalovaný v danom smere neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by v konaní spochybnil tvrdenia A. B.
uvádzané ohľadne originality tovaru (puncovú razbu na tovare).

49. Odvolací súd síce prisvedčuje odvolateľovi, že čiastočne môže argumentácia súdu prvej inštancie
uvedená v bode 6 a 13 odôvodnenia jeho rozhodnutia vyznievať odporujúco, keď súd prvej inštancie
v bode 6 poukazuje na to, že predmetom sporu nie je posudzovanie, či zaistený tovar bol určený
na predaj, avšak následne v bode 13 svojho rozhodnutia konštatuje, že daný tovar sa nachádzal v

čase zaistenia v prevádzke žalovaného a vyvolával dojem ponuky predaja daného tovaru, čím došlo
k porušeniu práva žalobcu z ochranných známok žalovaným. Odvolací súd však v danom smere
poukazuje na závery okresného súdu uvedené v bode 15 odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde súd
jednoznačne argumentačne uzavrel, že žalovaný prejavil vôľu určiť tento tovar na predaj konečnémuspotrebiteľovi, keďže zamestnankyňa žalovaného, ktorá konala v mene a na účet žalovaného vykonala
úkon, ktorým dala na predajni do vitríny tovar, čím došlo k jeho prezentovaniu v prevádzkových
priestoroch žalovaného. Okresný súd taktiež v priebehu konania na pojednávaní dňa 04.04.2024 (pri

postupe podľa § 181 ods. 2 CSP) uviedol, že za sporné skutočnosti medzi stranami sporu považuje,
či bol daný tovar ponúkaný na predaj. Okresný súd sa tak danou skutočnosťou zaoberal a správne ju
v súlade s ust. § 8 ods. 2 Zákona o ochranných známkach vyhodnocoval.

50. Okresný súd tak správne uzavrel, že nemožno mať následne pochybnosti o tom, či tovar bol určený

na predaj, keďže sa nachádzal v prevádzke žalovaného, a to v presklenej vitríne. Uvedené závery
súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné a jasné a okresný súd sa tak jasne argumentačne vysporiadal s
tým, že žalovaný ako tretia osoba v obchodnom styku používala v spojení s tovarmi označenie zhodné
s ochrannou známkou pre tovary, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná.
Okresný súd sa preto správne vysporiadal s otázkou ponuky daných tovarov na predaj v prevádzke
žalovaného, keďže práve táto podmienka ich použitia v obchodnom styku je v súlade s § 8 ods. 2 Zákona

o ochranných známkach podstatná.

51.Anitáskutočnosť,čisúdposudzovalpostupcolnéhoorgánu,pričomjehoúlohouniejevyhodnocovať
tento postup, nie je v konaní relevantná, nakoľko podstatné sú závery smerujúce k tomu, či žalovaný
porušuje právo duševného vlastníctva žalobcu, alebo nie.

52. K námietke žalovaného ohľadne toho, že okresný súd nevyhodnotil dostatočne žalovaným
predložený dôkaz - prehlásenie zamestnankyne, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie
sa dostatočným spôsobom v kontexte svojho rozhodnutia vysporiadal s konaním zamestnankyne
žalovaného. Okresný súd v bode 15 svojho rozhodnutia správne konštatoval, že zamestnankyňa

žalovaného konala v mene a na účet žalovaného, a pokiaľ vykonala úkon, ktorým dala do vitríny tovar,
došlo tak k jeho verejnému prezentovaniu v prevádzkových priestoroch žalovaného, a k určeniu daného
tovaru na predaj. Správne uzavrel súd prvej inštancie, že pokiaľ bol tento tovar v presklenej vitríne na
predajni žalovaného, nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že takýto tovar bol určený na predaj. Nie
je pritom ani rozhodné, či sa na danom tovare nachádzala cenovka, nakoľko táto skutočnosť nemá za

následok, že by tovar nebol použitý v obchodnom styku pre účely predaja. Odvolací súd nad rámec
uvedenej argumentácie dopĺňa, že v kontexte zamestnankyňou vykonaného úkonu (vloženie brošní do
presklenej vitríny určenej na ponuku tovaru), nie je preto takéto prehlásenie zamestnankyne, spôsobilé
zvrátiť súdom zistený skutkový stav v neprospech žalobcu, keďže skutočnosť komu patrili brošne a kto
ich umiestnil na predaj v predajni, nie je relevantná (ako to správne ustálil okresný súd). Relevantné je

v danom prípade to, že tieto brošne sa na prevádzke nachádzali pod presklenou vitrínou určenou na
predaj tovaru a umiestnila ich tam zamestnankyňa žalovaného, čo v konaní sporné nebolo.

53. Pokiaľ okresný súd nevykonal výsluch navrhovaného svedka, ktorý mal v konaní preukázať, že
sa jednalo o dar určený pre konateľku žalovaného, a teda tieto brošne nepatrili žalovanému, uvedený

postup súdu prvej inštancie nemožno považovať za hrubé porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie, tak ako na to poukazuje odvolateľ. Hodnotenie dôkazov je úlohou súdu. Súd je oprávnený
rozhodnúť, ktorý z dôkazov vykoná, a ktorý z dôkazov nevykoná (§ 185 ods. 1 CSP). V prípade
nevykonania dôkazu je súd povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodniť, prečo uvedený dôkaz
nevykonal (§ 220 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie tak postupoval, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia

jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že výsluch navrhovaného svedka nevykonal, keďže neposudzoval akým
spôsobom a prečo sa zaistený tovar nachádzal v prevádzkovom priestore určenom na predaj a koho
je vlastníctvom, avšak len to, že bol v prevádzke žalovaného daný do dispozície ako tovar určený
na predaj. S uvedeným odôvodnením súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Odvolací
súd opakovane zdôrazňuje, že nie je relevantné komu tovar patril, ale relevantné v konaní bolo, že

uvedený tovar sa nachádzal na prevádzke žalovaného, a to pod presklenou vitrínou, kde sa nachádzali
veci na predaj, a preto žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za to, že sa tento tovar nachádzal na
jeho prevádzke a bol použitý v obchodnom styku s tretími osobami, pričom žalobca uniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, že sa jedná o napodobeninu jeho tovaru. Tá skutočnosť, či brošne patrili
konateľke žalovaného, kto ich umiestnil na predaj pod presklenú vitrínu, nie je relevantná, nakoľko

podnikateľovi nič nebráni predávať aj majetok tretej osoby vo svojej prevádzke, a to či na vlastný účet,
alebo na účet tretej osoby. Za to, že takýto tovar bol prístupný na prevádzke, a to v priestore určenom na
predaj tovaru, nesie zodpovednosť žalovaný, a na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, či uvedený
tovar patril žalovanému, alebo konateľke žalovaného. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že rešpektujeprávo vlastníka, avšak v prípadoch stanovených zákonom musí vlastníctvo tohto tovaru, ktoré porušuje
duševné vlastníctvo, tomuto právu ustúpiť. Pokiaľ okresný súd vylúčil dôkaz výsluchom svedka, nedošlo
k odopretiu spravodlivosti zo strany súdu, nakoľko okresný súd zhodnotil, že uvedený dôkaz nie je z

hľadiska preukázania skutkového stavu rozhodný.

54. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že nie je rozhodné, či uvedené brošne boli v skladovej, alebo
inej evidencii žalovaného, ani to, či sa jednalo o skratové konanie zamestnankyne žalovaného, avšak
podstatné je to, že predmetné brošne sa nachádzali na prevádzke žalovaného a boli prezentované ako

tovar na predaj. Žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za prezentovanie daného tovaru vo svojej
prevádzke. V danom smere nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalovaného, že umiestnenie tovaru
do presklenej vitríny určenej na predaj tovaru nespĺňa charakter ponuky tovaru, pokiaľ nie je zrejmá cena
tohto tovaru. Práve umiestnenie tovaru na predajni predajcu, ktorého základným predmetom činnosti
je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, navodzuje dojem, že tovar bol ponúkaný na prevádzke
na predaj. Samotná tá skutočnosť, že tovar bol prezentovaný bez uvedenia ceny, sama o sebe,

nepredstavuje dôvod, pre ktorý by sa mal konečný spotrebiteľ domnievať, že uvedený tovar nie je určený
na predaj. Argumentácia žalovaného v tom smere, že na prevádzke sa nachádzali aj vešiaky, vitríny,
police, zrkadlá, oblečenie, ktoré mala na sebe predavačka, pričom neboli určené na predaj nemôže
obstáť, keďže tieto sa využívajú v obchodnom styku na prezentovanie tovarov ponúkaných na predaj,
a nie na ich predaj.

55. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietky odvolateľa uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

56. Aj keď žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj
do závislého výroku o trovách konania, v danom smere neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu,
preto neumožnil odvolaciemu súdu prieskum tejto časti rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

57. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému. O vyčíslení trov konania rozhodne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

58. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).