Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/149/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200609
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225200609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe v konaní zastúpené opatrovníkom
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, deti
rodičov: matka - C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. F., a otec - G. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. F. XXXX/XX, B., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária
s. r. o., so sídlom Poľnohospodárska 10, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté
deti,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredaz8.júla2025č.k.5P/20/2025-175,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že s účinnosťou od 28.2.2025
zvyšuje výživné, ktoré je otec povinný platiť na mal. A. zo sumy 80 eur na sumu 180 eur mesačne a na
mal. C. zo sumy 60 eur na sumu 130 eur mesačne, čím mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II
z 30. marca 2016 č. k. 61P/159/2014-229 v časti výšky výživného na mal. A. a mal. C..

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné stanovené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.03.2016 č. k. 61P/159/2014-229 na maloletú A. zo
sumy 80 eur na sumu 180 eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 60 eur na sumu 130 eur mesačne
počnúc od 28.02.2005, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
Výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom od 28.02.2025 do 08.07.2025 na
maloletú A. v sume 310 eur a na maloletého C. v sume 190 eur spolu s bežným výživným v mesačných

splátkach na každé dieťa po 15 eur s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1
a § 78 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“),
keď po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku

2016 uplynulo deväť rokov. V čase posledného rozhodovania maloletá A. navštevovala prvý stupeň
základnej školy a maloletý C. bol v stálej starostlivosti matky, ktorá bola na rodičovskej dovolenke a
neskôr dosahovala príjem od 500 eur do 600 eur. Konštatoval, že otec mal ďalšie dve vyživovacie
povinnosti na vtedy maloletých G. a C.. Príjem otca predstavoval sumu do 1300 eur. U oboch rodičovdošlo k zvýšeniu príjmu oproti poslednému rozhodnutiu, a to u otca o 700 eur, u matky o 1400 eur. Otec
žije sám a matka zabezpečuje starostlivosť o štvorčlennú rodinu. Toho času vyživovacia povinnosť otca
zanikla voči plnoletému G., keď mu pribudla ďalšia na maloletého H., kde súd rozhodol o výživnom v

sume 100 eur v rámci rozvodového konania. Rovnako súd rozhodol o zvýšení výživného na plnoletého
C. zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne. U oboch maloletých konštatoval súd prvej inštancie
podstatnú zmenu pomerov oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom. Maloletá A. je študentkou prvého
ročníka strednej zdravotnej školy a maloletý C. je žiakom druhého stupňa základnej školy. U oboch detí
boli dokladované matkou zvýšené jednorazové náklady na školské potreby. U maloletej A.: kniha 20

eur, pracovný zošit 25 eur, fond údržby 10 eur, ZRPŠ 25 eur, AZD 1 eur, drobné pracovné pomôcky 3
eur, poistenie 1,50 eur, plášť a pracovná obuv 60 eur, uniforma do nemocnice do konca II. ročníka 70
eur, školské výlety každoročne 25 eur, výlet do Viedne koncom júna do 30 eur, divadlo v novembri 10
eur. V prípade maloletého C.: pracovné zošity, triedny fond, kultúrne podujatia a výlety v celkovej sume
135 eur. Obe maloleté deti sa stravujú z domu, matka uviedla náklady na stravu štvorčlennej rodiny 500
eur, z čoho suma pripadajúca na jednu osobu predstavuje 125 eur. Matka býva v podnájme, kde platila

doposiaľ nájom vo výške 450 eur mesačne, následne sa jej nájom, vzhľadom na zvýšené náklady za
služby spojené s užívaním bytu, zvýšil na sumu 550 eur. Suma pripadajúca na jedného člena domácnosti
za nájom činí 137,50 eur. Okrem týchto výdavkov mal súd prvej inštancie za dôvodné počítať s bežnými
nákladmi na oblečenie, obuv, hygienické potreby detí a domácnosť. Pri súčte nákladov matky na bývanie
a stravu ustálil sumu pripadajúcu na jednu osobu na 262,50 eur. Matka dokladovala nepravidelné

výdavky na maloletú A. pri ošetrení kolena, platbu za injekciu v sume 50 eur a u maloletého C. návštevu
pohotovosti, kde poplatok za pohotovosť predstavoval 10 eur. Maloletý C. hráva floorball, kde matka
mala výdavky na športové oblečenie a obuv do 100 eur. Konštatoval, že otec má štyri vyživovacie
povinnosti, matka tri. Otec žije sám v byte, ktorý vlastní, kde má výdavky za služby spojené s užívaním
bytu a vlastní 14 ročné motorové vozidlo, pričom jeho príjem činí 1997 eur. Otec uznal opodstatnenosť

zvýšenia výživného, keď od mája 2025 prispel zvýšeným výživným v máji sumou 220 eur a v júni sumou
240 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že náklady na dieťa sú v prípade maloletej A. ako na dospelú
osobu, zvýšené sú náklady aj na školské potreby a pracovné oblečenie. Súd prvej inštancie považoval
zvýšenie výživného na sumu 180 eur, pri pripočítaní rodinných prídavkov vo výške 60 eur a daňového
bonusu v sume 50 eur, celkom 290 eur, kde matka je povinná prispieť jednou tretinou stanoveného

výživnéhočoje60eur,zaopodstatnené.Konštatoval,ževdanomprípadejeosobnástarostlivosťodieťa
zanedbateľná, keďže dieťa je bližšie veku dospelosti. U maloletého C. ustálil výšku výživného na sume
130 eur, keďže maloletý bude navštevovať v školskom roku 2025/2026 druhý stupeň základnej školy. Pri
jeho zdravotnom stave a záľubách mal za to, že zvýšenie výživného je opodstatnené aspoň v tejto výške,
keď po pripočítaní rodinných prídavkov vo výške 60 eur a daňového bonusu 100 eur, bude mať matka

mesačne na dieťa sumu 290 eur. K tomu je povinná prispieť jednou tretinou výživného vo výške 43 eur.
Celkovo to predstavuje sumu 333 eur mesačne. Po odpočítaní vyplatených súm výživného z príjmu otca
detí, 100 eur na H., 250 eur na C., 180 eur na A. a 130 eur na C., zaplatí mesačne celkom 660 eur, otcovi
ostane suma 1300 eur. Vo vzťahu k príjmovým pomerom matky konštatoval, že po zmene zamestnania
má naďalej príjem do 2000 eur. K tomu obdrží výživné 310 eur, daňový bonus na dve deti 150 eur a

rodinné prídavky 120 eur. Príspevkom do domácnosti matky je aj výživné na plnoletého C., ktorý býva
s matkou v spoločnej domácnosti, a na ktoré dieťa matka poberá rodinné prídavky 60 eur a daňový
bonus 50 eur, celkovo teda 2740 eur. Po odpočítaní sumy nákladov na bývanie ostane štvorčlennej
rodine suma 2200 eur. Zo sumy 1300 eur má otec náklady na služby spojené s užívaním bytu 165 eur,
mobilný operátor 41 eur, UPC 25,52 eur, plyn 16 eur, platba do II. dôchodkového piliera 20 eur. Celkovo

mu ostáva suma 1032,48 eur, čo je vyššia, ako v prípade príjmu rodiny matky. Nepravidelné náklady
na motorové vozidlo ako poistenie a splátka úveru, ktorú si zobral otec na vyplatenie spoluvlastníckeho
podielu po vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prvej inštancie
nebral do úvahy, nakoľko ide o výdavky, ktoré nie sú prednostné, ako je povinnosť platiť výživné na
maloleté deti. Konštatoval, že výživné má prednosť pred všetkými výdavkami rodičov, ktoré nie sú

nevyhnutné. To, že sa manželia rozhodli si vysporiadať spoluvlastníctvo vyplatením jedného z nich, a
tým sa druhý z manželov zadĺžil, nemôže byť v neprospech maloletých detí. Rovnako tak matka má
možnosť získať príjem prípadným predajom svojho spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, na
uspokojenie zvýšených nákladov, ktoré uviedla. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak,
že žiadnemu z účastníkov ju nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť vo vzťahu k výživnému pre maloletú A. na sumu 130 eur mesačne a pre maloletého C. na
sumu 110 eur mesačne, alebo alternatívne rozsudok zrušiť pre jeho zmätočnosť, nesprávne zistenýskutkový stav a nesprávne vyhodnotenie dôkazov a tým aj nesprávne skutkové zistenia a vrátiť vec
na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil použitím ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) dôvodiac, že z napadnutého rozsudku

nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k sumám výživného, ktoré prikázal otcovi platiť. Namietal,
že v napadnutom rozsudku sa tomu venuje výlučne v bode 21. odôvodnenia, ktorý je ale napísaný
zmätočne, a nie je z neho zrejmé, ktoré sumy výdavkov mal súd prvej inštancie za preukázané, a ktoré
nie. V rozsudku nie je uvedená suma mesačných výdavkov, súd prvej inštancie iba konštatuje, že 180
eur na A. je dosť zo strany otca a na C. 130 eur je dosť. Otec poukázal na to, že z matkou predložených

výdavkov a vyjadrení na pojednávaniach, kde revidovala svoje vyčíslenia nákladov, ktoré v niektorých
položkách (najmä strava, výdavky na školu a pod.) nadhodnotila, vyplýva, že matka má na maloletú
A. celkové mesačné výdavky cca 200 eur a na maloletého C. cca 170 eur. Súd prvej inštancie ale
v bode 21. odôvodnenia neriešil skutočne preukázané výdavky na konkrétnych maloletých, ale riešil
matkine príjmy, aj to zmätočne, nakoľko nie všetky jej príjmy do výpočtu zaradil a zaoberal sa príjmami
otca. Poukázal na konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa ktorého je matka povinná sa na výdavkoch

maloletej A. podieľať 1/3, nakoľko osobná starostlivosť už nepripadá do úvahy. Otcovi nebolo zrejmé
ako súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru, nakoľko zo zákona vyplýva, že rodičia, ak neposkytujú
osobnú starostlivosť, tak sa podieľajú rovným dielom na nákladoch svojho dieťaťa. Otec mal za to,
že súd prvej inštancie nesprávne vypočítal príjmy matky a otca a prepočítal ich pomery, nakoľko otec
má príjem cca 2000 eur a štyri vyživovacie povinnosti, pričom matka má príjem 2000 eur + 200 eur

daňový bonus na tri deti (A., C., C.) + 180 eur rodinné prídavky na tri deti (A., C., C.) a výživné od otca,
predtým 140 eur, teraz 310 eur, čiže matka mala spolu príjem 2520 eur, čo je o 520 eur viac ako má
otec, pričom matka má len tri vyživovacie povinnosti. Ďalej otec poukázal na matkino vlastníctvo domu
v E. F., ktorý bezplatne prenecháva svojim príbuzným na užívanie, pričom ale zaň platí hypotéku, ako
vyplýva z LV, ktorý otec doložil do konania, a o čom sa v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie

nezmienil. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie taktiež nezapočítal do príjmu matky platby plnoletého
syna C., trvalo sa pripravujúceho na povolanie, ktorý od otca poberá výživné vo výške 250 eur, a ktorý
v konaní vedenom pod sp. zn. 8Pc/4/2025 tvrdil a matka to tvrdila aj v tomto konaní, že býva u matky
a že sa aj u nej stravuje, čím matka zdôvodňovala vysokú sumu na stravu. Súd prvej inštancie ale
túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy na strane príjmov, len na strane výdavkov. Otec považoval za

neodôvodnené, prečo súd akceptoval výdavky na bývanie a stravu a rozpočítaval ich na štyri osoby,
ale vôbec nezohľadnil to, že C. by mal aj prispievať na stravu a bývanie matke, keďže poberá od otca
výživné v sume 250 eur mesačne práve na takéto životné náklady. Otec argumentoval, že práve za
týmto účelom mu bolo zvýšené výživné, čo súdu prvej inštancie bolo známe, ako to vyplýva z podaní v
spise. Ďalej tvrdil, že plnoletý C. si prenajíma vozidlo značky Mercedes, ktorým vozí matku, ako sa tak

stalo na pojednávaní dňa 25.03.2025, kedy sa matka a jej syn C. dostavili na pojednávanie na vozidle
značky Mercedes-Benz CLA Shooting Brake, ktorý šoféroval C., otec ho videl šoférovať, aj vystúpiť
z vozidla. Táto skutočnosť je zachytená aj v zápisnici z pojednávania. Konštatoval, že podľa verejne
dostupných informácií sa cena prenájmu tohto typu vozidla začína na sume od 75 eur za deň, a môže
dosahovať aj vyššie sumy v závislosti od dĺžky prenájmu a podmienok poskytovateľa. Otec mal za to,

že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil životnú úroveň matky, ktorá je vyššia ako životná úroveň
otca, keď otec dosahuje 74% príjmov matky, a to aj bez započítania príspevku od plnoletého syna C..
Po zohľadnení aj týchto matkiných príjmov by bol jej príjem vyšší ešte minimálne o 100 až 150 eur.
Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil potreby maloletých detí, len ich sčasti vymenoval,
ale neuviedol, ktoré mal za preukázané, ktoré nie a z akého dôvodu. Opätovne poukázal na bod 21.

napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol zmätočné výpočty. Súd prvej inštancie tu
uviedol, že po odpočítaní nákladov na strane matky ostane štvorčlennej rodine, teda vrátane C., ale bez
započítania jeho výživného vo výške 250 eur, suma 2200 eur, v ďalšej vete uviedol, že otcovi ostáva
suma 1032,48 eur, čo je viac ako matke. Uvedený výpočet na základe uvedeného otec považoval za
nesprávny o to viac, že pri otcovi súd prvej inštancie vymenoval len niektoré z jeho výdavkov, ktoré

doložil v písomných vyjadreniach a podaniach, a to bez odôvodnenia. V tejto súvislosti otec príkladmo
poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy vo výdavkoch otcovu hypotéku vo
výške 613,86 eur, ktorú zdokladoval, pričom ak by otec neplatil hypotéku, prišiel by o bývanie. Namietal,
že matke nájomné na byt akceptoval v podobnej výške, a to napriek tomu, že má v spoluvlastníctve
dom v E. F., pričom ak by nájom neplatila, stále má kde bývať. V E. F. matka dlhšie bývala a teraz

tam bezplatne nechala bývať svojich bratov. Tvrdenie prvoinštančného súdu, že nemohol zohľadniť
platbu hypotekárneho úveru, lebo ide o neprednostné výdavky považoval, otec za nesprávne. Dôvodil,
že ak je zabezpečenie bývania na strane otca neprednostným výdavkom, tak matkin nájom v byte,
pri vlastnení inej nehnuteľnosti neďaleko súčasného bydliska, by mal byť posúdený rovnako. Ďalejkonštatoval zmätočnosť napadnutého rozsudku, z ktorého nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej
inštancie riadil, ako určil výšku výdavkov maloletých detí, a prečo niektoré výdavky jednej strane uznal,
kým rovnaký druh výdavkov druhej strane neuznal. Rovnako otcovi nebolo zrejmé, prečo nezahrnul

všetky príjmy na strane matky, prečo nezohľadnil majetkové možnosti či už zo strany jej plnoletého C.,
alebo nevyužívanie jej nehnuteľnosti a jej prenechanie na bezplatné užívanie súrodencom. Poukázal na
to, že súdom prvej inštancie určený príjem matky vo výške 2740 eur matematicky nesedí so sumami,
ktoré sú uvedené pri tomto výpočte, a to 2000+310+150+120+60+50+250, čo je spolu 2940 eur, nie
uvádzaných 2740 eur, rozdiel je len 200 eur mesačne v prospech matky. Poukázal na to, že v prípade,

ak by súd prvej inštancie rovnako ako nájom matky posúdil otcovu hypotéku, tak by mu po zaplatení
výživného neostalo 1300 eur, ako nesprávne tvrdí súd prvej inštancie, ale 680 eur, a to na všetky ostatné
jeho výdavky. Záverom navrhol, aby si odvolací súd pripojil spis Krajského súdu v Trnave vedený pod
sp. zn. 15Cop/119/2025, v ktorom sa koná o odvolaní voči rozhodnutiu o výživnom pre plnoletého C..

4. Matka a opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /
ďalej „CSP“/) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez
potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného otca na mal. A. a mal. C..

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bolo s účinnosťou od 28.2.2025 (v rozsudku nesprávne uvedené od 28.2.2005) zvýšené výživné otca
na mal. A. zo sumy 80 eur na sumu 180 eur mesačne a na mal. C. zo sumy 60 eur na sumu 130 eur
mesačne; bolo rozhodnuté o zročnom výživnom za obdobie od 28.2.2025 do 8.7.2025 na mal. A. vo
výške 310 eur a na mal. C. vo výške 190 eur, ktoré bolo otcovi povolené splatiť v mesačných splátkach

vo výške 15 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a bolo
rozhodnuté o trovách konania.

8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne

a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal
v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v

súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení
dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými
závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, pričom je samozrejmé, že odvolateľ nemusí súhlasiť so všetkými
skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

10.Vzmyslesúdomprvejinštanciepoužitéhoustanovenia§78Zákonaorodinevspojenísustanovením
157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

11. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedeného a dospel k správnemu záveru, že došlo
k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, pričom svoje rozhodnutie riadne
odôvodnil a odvolací súd poukazuje toto správne a presvedčivé odôvodnenie (najmä bod 21.) bez toho,
aby mal dôvod polemizovať s jeho skutkovými a právnymi závermi.

12. Bolo potrebné prihliadnuť na to, že od ostatnej úpravy výživného uplynulo 9 rokov, a teda celkom
nepochybne došlo k nárastu odôvodnených potrieb maloletých detí, keď v čase ostatného rozhodovania
mal. A. navštevovala prvý stupeň základnej školy a mal. C. mal 3 roky a matka sním bola na rodičovskej
dovolenke. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola mal. A. študentkou 1. ročníka strednej
zdravotnej školy a mal. C. žiakom druhého stupňa základnej školy. Oproti ostatnému rozhodovaniu došlo
k nárastu príjmu matky o 1400 eur mesačne a nárastu príjmu otca o 700 eur mesačne. Matka má

vyživovaciu povinnosť okrem maloletých k už plnoletému C. a oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu jej
ubudla vyživovacia povinnosť k G.. Otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k G. a pribudla mu vyživovacia
povinnosť k mal. H., ktorá bola súdom určená vo výške 100 eur mesačne. Okrem maloletých a mal.
H. má vyživovaciu povinnosť k plnoletému C., ktorá ostatný raz bola určená sumou 100 eur, pričom
v súčasnosti prebieha konanie o zvýšenie výživného.

13. Súd prvej inštancie správne porovnal životnú úroveň otca a matky, keď vychádzal z dosahovaných
príjmov, preukázaných výdavkov, zaplateného výživného, ako aj vyplácaných prídavkov na deti
a uplatnených daňových bonusov a rozhodnutie o zvýšení výživného dostatočne odôvodnil.

14. K námietke otca, že matka má príjem (príjem zo zamestnania, rodinné prídavky, daňové bonusy
a výživné od otca) vo výške 2520 eur mesačne pri troch vyživovacích povinnostiach, čo je o 520 eur viac
ako prijem otca pri štyroch vyživovacích povinnostiach, odvolací súd udáva, že je potrebné zohľadniť, že
matka s deťmi žije, stará sa o ne, zabezpečuje im všetko potrebné a otec okrem zaplatenia výživného
sa na starostlivosti o deti osobne nepodieľa.

15. K námietke otca, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že matka vlastní dom v E. F., ktorý bezplatne
prenecháva svojim príbuzným na užívanie, pričom ale za neho platí hypotéku, odvolací súd udáva, že
súd prvej inštancie na túto skutočnosť poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku v tom zmysle, že
matka môže svoj spoluvlastnícky podiel predať. K splátkam hypotekárneho úveru odvolací súd udáva,

že na tieto súd prvej inštancie neprihliadol, teda nepovažoval ich za odôvodnené náklady, pričom svoj
záver odôvodnil a odvolací súd ho považuje za správny.

16. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie nezarátal do príjmov matky aj výživné, ktoré je otec
povinný platiť plnoletému C.. Toto výživné zarátal v sume 100 eur mesačne, pretože rozsudok o zvýšení

výživného (rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 25. marca 2025 č. k. 8Pc/4/2025-129)
nenadobudol právoplatnosť (bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave z 31. júla 2025 sp. zn.
15CoP/119/2025 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie).

17. K námietke otca, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy výdavky na hypotekárny úver, ktorý spláca,

odvolací súd predovšetkým poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, t. j. že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou povinný
otec si musí byť vedomý svojej rodičovskej zodpovednosti a to i tej, v zmysle ktorej jeho potreby môžu
byť uspokojené až následne, keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere za

dodržania zásady rovnakej životnej úrovne na potreby výživou odkázaných detí.

18. Námietka zmätočnosti výpočtu príjmu matky vo výške 2740 eur nie je dôvodná, keď súd vychádzal
z príjmu matky zo zamestnania vo výške 2000 eur, rodinných prídavkov na 3 deti výške 180 eur,
daňového bonusu 50 eur na mal. A., 100 eur na mal. C. (0 eur na plnoletého C.), výživného 180 eur

na mal. A., 130 eur na mal. C. a 100 eur na plnoletého C. (rozsudok o zvýšení výživného bol zrušený),
čo predstavuje spolu 2740 eur.19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne rozhodol o zvýšení výživného na mal. A.
zo sumy 80 eur na sumu 180 eur mesačne a na mal. C. zo sumy 60 eur na sumu 130 eur mesačne,
pričom ale tak v zápisnici, ako aj v písomnom vyhotovení uviedol v rozpore s odôvodnením (kde uvádza,

že výživné zvyšuje od podania návrhu) počiatok zvýšenia 28.2.2005, pričom správne malo byť uvedené
28.2.2025.

20. Súd prvej inštancie správne rozhodol o dlhu na zročnom výživnom za obdobie od 28.2.2025 do
rozhodnutia (8.7.2025), ktorý povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky

zročnosti určil.

21. Súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 52 CMP o nároku na náhradu trov konania.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
podľa § 388 CSP zmenil (aj keď vo svojej podstate išlo o potvrdenie s opravou chyby a formulácie), ako

je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).