Uznesenie – Ostatné – Vlastníctvo bytov… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/173/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107211911
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7107211911.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu PB Capital, a. s., Košice, Mlynská 27, IČO: 31 722
296, zast. advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Košice, Čajakova 5, proti žalovaným 1/ M. G., nar.
Q., G., 2/ W. B., nar. Q., S., 3/ L. B., nar. Q., S., 4/ L. B., nar. Q., S., 5/ L. N., nar. Q., Z., 6/ W. B., nar.
Q., C., 7/ M. B., nar. Q., C., 8/ G. C., nar. Q., naposledy G., zomrelá dňa Q., 9/ M. C., nar. Q., G., 10/
O. U., nar. Q., Z., 11/ O. U., nar. Q., Z., 12/ L. A., nar. Q.., C., 13/ O. V., nar. Q., G., 14/ L. C., nar. Q.,

G., 15/ L. C., nar. Q., G., 16/ S. H., nar. Q. G., 17/ H. H., nar. Q., G., 18/ O. G., nar. Q., C., 19/ O. G.,
nar. Q., C., 20/ W. Z.., nar. Q.., G., 21/ C. S., nar. Q., G., 22/ L. G., nar. Q., G., 23/ M. G., nar. Q., G.,
24/ O. B., nar. Q., G., 25/ L. A., nar. Q., G., 26/ V. B., nar. Q., G., 27/ O. H., nar. Q., G., 28/ A. G., nar.
Q., G., 29/ O. N., nar. Q., G., 30/ M. G., nar. Q., D., 31/ S. Z., nar. Q., G., 32/ U. Z., nar. Q., G., 33/ I.
G., nar. Q., G., 34/ L. G., nar. Q., G., 35/ S. G., nar. Q., G., 36/ H. G., nar. Q., G., 37/ L. N., nar. Q.,
G., 38/ O. N., nar. Q., G., 39/ V. T., nar. Q., L., žalovaní 5/, 9/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/,

24/, 27/, 28/, 29/, 30/, 31/, 32/, 33/, 34/, 35/, 36/, 37/ a 38/ zast. advokátom JUDr. Jánom Martincom,
Košice, Werferova 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pôvodne vedenom na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 24C/91/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 9. mája 2017 sp. zn. 5Co/220/2016, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní žalobcu v časti týkajúcej sa žalovaného 5/ z a s t a v u j e a vo zvyšku

dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 8/, 9/, 10/, 11/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 24/, 25/, 27/, 28/, 30/,
31/, 32/, 33/, 34/, 35/, 36/, 37/, 38/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v
plnom rozsahu.

Žalovaným 6/, 7/, 12/, 22/, 23/, 26/, 29/, 39/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 17. februára
2015 č. k. 24C/91/2007-960 rozhodol, že žalobu zamieta a priznal žalovanému 1/ právo na náhradu
trov konania proti žalobcovi vo výške 6.229,32 eur (trovy právneho zastúpenia), ktorú je žalobca
povinný zaplatiť žalovanému 1/ k rukám jeho právneho zástupcu, žalovaným, zastúpeným JUDr. Jánom
Martincom, advokátom, právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 40.903,50 eur (trovy

právneho zastúpenia) a ostatným žalovaným právo na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

1.1. Súd prvej inštancie konal vo veci o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom časti bytového domu súp. č. XXX na A., zapísaného na LV č. XXXXX, konkrétne časti,
nachádzajúcej sa v suteréne, na prízemí, medziposchodí a 1. poschodí tohto domu, ktorú označil ako
nebytové priestory a zároveň aj určenia, že je podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení

domu spolu s ostatnými vlastníkmi (bytov) vo vymedzenom podiele.1.2. V odôvodnení rozsudku (okrem iného) konštatoval v súvislosti s naliehavým právnym záujmom, že
právne postavenie žalobcu je neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené,
a že žaloba smeruje proti všetkým vlastníkom, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri

nehnuteľností. Okresný súd považoval za potrebné primárne zdôrazniť, že na predmetnom LV nie sú
evidované žiadne nebytové priestory.

1.3.Poukázalnato,žežalobcasvojevlastníckeprávoodvodzovalzdvochprávnychtitulov.Vprvomrade
tvrdil, že jeho právny predchodca, podnik Potraviny PR, sa stal výlučným vlastníkom sporných priestorov

originálnym spôsobom - výstavbou. V druhom rade tvrdil, že výlučným vlastníkom sa stal na základe
vydržania. K výstavbe okresný súd uviedol, že má za to, že investorom stavby v zmysle rozhodnutí
vydaných v stavebnom konaní, bolo Stavebné bytové družstvo (ďalej aj „SBD“). Bolo preukázané, že
ešte pred výstavbou predmetného obytného domu, podnik Potraviny PR začal s realizáciou výstavby
obchodno-administratívneho centra na ul. gen. Petrova v Košiciach (ďalej len „OAC“). V čase, kedy bolo
vydané stavebné povolenie pre výstavbu obytného domu (15. júna 1974), OAC ešte v plnom rozsahu

zrealizované nebolo; kolaudačné rozhodnutie pre OAC bolo vydané 13. januára 1976 pre tzv. časť „A“ (č.
l. 716) a 9. decembra 1976 (č. l. 633) pre celý tento objekt. V čase začatia výstavby obytného domu
bola v rámci výstavby OAC už realizovaná tzv. časť „C“ (t. j. suterén + prízemná časť, po 1. NP), ktorá
nebola ucelene stavebne ukončená zastrešením, a to práve z dôvodu, že nad uvedenou časťou sa
malo kontinuálne pokračovať s výstavbou bytových jednotiek. Je teda zrejmé, že dokončením výstavby

bytových jednotiek, ktorá kontinuálne nadväzovala nad časťou „C“, vznikla samostatná budova.

1.4. Ďalej okresný súd citoval znenie § 360a ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka a mal za to, že z
výpisu z rámcovej dohody o združení, bolo nesporné, že štátna socialistická organizácia Potraviny PR a
SBD, v súlade s § 360a Hospodárskeho zákonníka uzavreli zmluvu o združení (č. l. 892), v zmysle ktorej

spojilisvojučinnosťaprostriedkyzaúčelomvýstavbydružstevnéhoobytnéhodomunaA.ulici.Nebytovú
časť domu v prízemnej časti, tvorenú nebytovými zariadeniami, ktoré mali slúžiť na prevádzkové účely
podniku Potraviny, mal financovať podnik Potraviny PR. Čo sa týka dohody o vlastníkovi budúceho
obytného domu, zmluvné strany sa dohodli neodvolateľne, že celá stavba aj s príslušným pozemkom,
bude výlučným vlastníctvom SBD, vrátane nebytovej časti vybudovanej v družstevnom obytnom dome.

Žalobca poukazoval na skutočnosť, že v závere rámcovej dohody o združení sa uvádza, že nebytové
zariadenia a príslušný pozemok majú byť prevedené do vlastníctva SBD osobitnou hospodárskou
zmluvou. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu hospodárskej zmluvy o prevode
vlastníctva časti bytového domu na SBD.

1.5. Okresný súd ďalej konštatoval, že sporná časť sa stala neoddeliteľnou súčasťou bytového domu vo
výlučnomvlastníctvedružstevnejorganizácie,pričomvychádzalznasledovnýchúvah:Čosatýkaotázky
posúdenia vlastníckeho práva k stavbe, zhotovenie stavby predstavuje originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Vlastníkom stavby sa stáva stavebník, t. j. ten, kto stavbu uskutočnil. Uvedené
sa premieta aj vo vzťahu k otázke posúdenia vlastníckeho práva k stavbe, ktorá vznikla spoločnou

činnosťou viacerých osôb; je potrebné vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami.
Zdôraznil, že z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že by uvedené subjekty mienili založiť spoluvlastnícky
vzťah k budovanej stavbe. Naopak, určito a zrozumiteľne prejavili vôľu, že investorom -stavebníkom -
obstarávateľom stavby a tiež výlučným vlastníkom celej stavby, vrátane spornej nebytovej zóny, bude
SBD. Potraviny PR mali byť len užívateľom spornej časti, slúžiacej na prevádzkovanie jej činnosti.

Dokončením výstavby bytového domu sa sporná nebytová časť stala neoddeliteľnou súčasťou bytového
domu v celosti vo vlastníctve SBD, a teda k osobitnému prevodu vlastníckeho práva k tejto časti z
vlastníctva štátu, v správe Potraviny PR na SBD, nebol daný žiaden dôvod. Je preto irelevantné, že
v zmluve o združení sa uvádza, že nebytové zariadenia sa na SBD prevedú osobitnou hospodárskou
zmluvou.

1.6. Okresný súd pokladal za potrebné dodať, že účastníci konania, ani archívy nedisponovali žiadnymi
dokumentmi, preukazujúcimi úpravu vzájomných vzťahov zúčastnených strán vo vzťahu k užívaniu
sporných priestorov. K tvrdeniu žalobcu, že v tom čase platná právna úprava umožňovala aj vertikálne
rozdelenie stavieb s rozdielnymi subjektmi vlastníctva, uviedol, že zaoberať sa posudzovaním režimu

predmetnej stavby z hľadiska stavebných predpisov, bolo z hľadiska predmetu tohto konania, ktorým je
určenie vlastníckeho práva, bez významu.1.7. K vydržaniu okresný súd uviedol, že čo sa týka faktického ovládania veci, v konaní nebolo medzi
účastníkmi sporné, že priestory, ktoré sú predmetom žaloby od počiatku, t. j. od vzniku predmetnej
stavby až doposiaľ, kontinuálne fakticky užívali predchodcovia žalobcu a naposledy žalobca. Dobrá

viera držiteľa sa musí vzťahovať najmä k okolnostiam, za ktorých vzniklo vecné právo, a teda k
právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik vlastníckeho práva. Súd konštatoval,
že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, podnik Potraviny PR nemohol byť v dobrej viere, že mu
k užívanej časti budovy patrí vlastnícke právo. Predmetný záver priamo vyplýva z toho, kto sa stal
výlučným vlastníkom zhotovenej stavby. Pokiaľ žalobca v prospech svojich tvrdení v tomto konaní

argumentoval poukazom na to, že nedošlo k prevodu spornej časti nehnuteľnosti na družstvo, potom je
potrebné poukázať na to, že práve tento fakt (okrem iného) spochybňuje existenciu dobrej viery podniku
Potraviny, ktorý musel mať vedomosť o tejto svojej povinnosti. Vo vzťahu k držbe podniku Potraviny súd
konštatoval, že z hľadiska vydržania vlastníckeho práva išlo o neoprávnenú držbu.

1.8. Okresný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že sporné priestory, ktoré sa nachádzajú v bytovom

dome, a teda na parcele č. 1004/3, neboli ako predmet prevodu vlastníctva označené ani v rámci
privatizácie štátneho podniku Zdroj Košice, ani v kúpnej zmluve uzavretej medzi Zdroj Univers a. s.
a žalobcom. V oboch právnych úkonoch sa uvádza len budova stojaca na parcele č. 1004/1. V tejto
súvislosti nie je bez významu, že v čase vykonania oboch právnych úkonov (1995, 2000) boli nielen
uvedené parcely, ale aj obe budovy, t. j. OD Gastrodom na Mlynskej ul. 27, ako aj bytový dom na

A. ul. X, zapísané v katastri nehnuteľností na samostatných listoch vlastníctva. V danom prípade bola
vôľa zmluvných strán vo vzťahu k vymedzeniu predmetu prevodu vlastníctva v zmysle § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) jednoznačne písomne vyjadrená v privatizačnom projekte, resp.
v prílohe zakladateľskej listiny spoločnosti Zdroj Univers a. s. z 23. augusta 1995, ako aj v zmluve o
prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzavretej 10. februára 2000 medzi predávajúcim Zdroj Univers a. s.

a kupujúcim žalobcom.

1.9. Okresný súd uzavrel, že predmetom prevodu vlastníckeho práva neboli sporné priestory,
nachádzajúce sa v obytnom dome na A. ulici na pozemku parc. č. XXXX/X. K vydržaniu priestorov,
vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, nedošlo, a to aj z dôvodu, že

nebola splnená jedna zo základných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to
oprávnenosť držby, ktorá sa odvíja od právneho dôvodu (titulu) držby.

1.10. O trovách celého konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného
sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd “ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 9. mája 2017 č. k. 5Co/220/2016-1077 rozhodol tak, že rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny a stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim
z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej praxe, je preskúmateľný a riadne odôvodnený.

2.2. K námietke žalobcu, že nebol vypočutý (žalobca - konateľ spoločnosti) ako účastník konania,

odvolací súd poukazuje na § 131 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a
dodáva, že v konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a
možno uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

2.3. Podľa odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP zodpovedá § 365

ods. 1 písm. f) CSP a je čiastočne daný, avšak chyby v zisťovaní skutkového stavu sú takého
charakteru, že nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia. Odvolací súd v prvom rade konštatoval, že súd
nesprávne vyhodnotil predmet zmluvy označenej ako Rámcová dohoda o združení (č. l. 892, ďalej len
„Dohoda“). Vychádzajúc z § 11 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka stavba je vo vlastníctve tej organizácie,
ktorá ju obstarala, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne organizácie, je nutné uzavrieť, že v

prejednávanom spore ide o výlučné vlastníctvo k dvom veciam, a to nebytovým priestorom v Dohode
špecifikovaných ako nebytové zariadenia, ktorého vlastníkom bol štát, resp. podnik Potraviny Košice ako
organizácia, ktorá túto časť stavby obstarala a SBD, Staré mesto, Košice, ktorá obstarala časť stavby -
obytný dom. K tomuto záveru odvolací súd dospel z viacerých dôvodov. Prvým je skutočnosť, že PodnikPotraviny Košice spornú časť stavby realizovali na svojom pozemku, za vlastné finančné prostriedky,
na základe príslušných rozhodnutí. Druhým dôvodom je skutočnosť, že k prevodu vlastníctva pozemku
pod stavbou - nebytového zariadenia, o výmere 310 m2, došlo až na základe Hospodárskej zmluvy

(č. l. 589), ktorého pôvodným vlastníkom bol Čsl. štát - Potraviny Košice (č. l. 479). S pôvodným
žalovaným 1/ (Stavebné bytovému družstvo I. Košice, Košice, Vojenská 14, IČO: 31 661 734) nikdy
nebola uzatvorená zmluva o prevode majetku a Dohoda nebola spôsobilý titul. V podstate ani nemohlo
na pôvodne žalovaného 1/ (Stavebné bytovému družstvo I. Košice, Košice, Vojenská 14, IČO: 31
661 734) prejsť vlastníctvo k sporným priestorom, lebo podľa jeho predmetu činnosti nemohol ich

využívať na určený účel. Ak by aj k prevodu došlo (čo sa ale nikdy nestalo) v súlade s § 70 ods. 3
Hospodárskeho zákonníka by musel tieto priestory ako nepotrebný majetok vrátiť štátu. Okresný súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo ich založil na
chybnom hodnotení dôkazov, keď tvrdil, že na základe uzatvorenej dohody Podnik Potraviny nemusel
previesťvlastníctvoknebytovýmpriestoromnaStavebnébytovémudružstvoI.Košice,Košice,Vojenská
14, IČO: 31 661 734 (pôvodne žalovaného 1/) alebo aj bez tohto prevodu sa stal ich vlastníkom.

2.4. Odvolací súd je toho názoru, že Podnik Potraviny Košice nemohol previesť toto vlastníctvo na
Stavebné bytové družstvo I. Košice, Košice, Vojenská 14, IČO: 31 661 734 (pôvodne žalovaného 1/),
a preto ho ani nepreviedol, lebo ten by ich nemohol využívať na účel, pre ktorý boli postavené. Zhrnúc
uvedené možno uzavrieť, že vlastníctvo k stavbe - nebytovým zariadeniam (priestorom) vzniklo ich

výstavbou štátu s užívacím právom Podniku Potraviny, obdobne ako k nebytovej budove (č. l. 648,
649 spisu). Sporné vlastníctvo však nikdy nebolo zapísané na žiadnom liste vlastníctva v evidencii
nehnuteľností.

2.5. Žalobcom uplatnený ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa odvolacieho súdu zodpovedá
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Súd v časti použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný
skutkový stav ho i správne aplikoval, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne
závery o právach a povinnostiach stranách sporu. Aj keď žalobcom uplatnený dôvod je čiastočne daný,
tento nemá žiaden dosah na správnosť rozhodnutia.

2.6. Na potvrdenie správnosti (okrem právnej argumentácie a dôvodov uvedených v bodoch 11. -
50.) odvolací súd dodal, že súd správne určil, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam ich stavbou a ani vydržaním. K uvedenému konštatovaniu zdôraznil, že žalobca nie
je právnym nástupcom Podniku Potraviny Košice a nutne dodal, že tieto priestory nenadobudol ani

pôvodne žalovaný 1/ (Stavebné bytové družstvo I. Košice, Košice, Vojenská 14, IČO: 31 661 734) a už
vôbec nie žalovaní 2/ - 34/. Pôvodným vlastníkom bol Čsl. štát - Potraviny Košice, š. p., ktoré zmenili
názov na Zdroj - Východoslovenský podnik (č. l. 668). 1. januára 1989 bol založený ZDROJ Košice š. p.,
ktorý prevzal všetok majetok, práva a záväzky zrušeného podniku ZDROJ - Východoslovenský podnik
Košice (č. l. 663, 665, 667). Rozhodnutím zakladateľa Fondu národného majetku SR bola založená

akciová spoločnosť ZDROJ UNIVERS, a. s. (č. l. 671), na základe privatizácie časti podniku z 20. júla
1995. Predmetom nepeňažného vkladu je časť majetku slúžiaceho na prevádzkovanie podniku ZDROJ
Košice š. p., špecifikované v privatizačnom projekte. Zo špecifikácie nehnuteľného majetku na č. l. 700
pod bodmi 72. - 77. je majetok, ktorý bol sprivatizovaný na Mlynskej 27 v Košiciach, zapísaný na LV
č. XXXX, parc. č. XXXX/X, zast. plocha a na LV č. XXX, parc. č. XXXX/X, XXXX/X., XXXX/X, XXXX/X.

Sporná nehnuteľnosť sa v špecifikácii majetku nenachádza.

2.7. Rovnako odvolací súd podotkol, že spoločnosť ZDROJ UNIVERS, a. s. je univerzálnym právnym
nástupcom sprivatizovanej časti podniku ZDROJ Košice š. p. (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo/88/97, publikované v ZSP 62/1999). Ak by súd aj postupoval podľa § 2 zák. č. 92/1991 Zb. o

podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení platnom do 31. decembra 1995 a považoval
sporný majetok, že bol predmetom privatizácie, len nebol zahrnutý do zoznamu, žalobca nie je právnym
nástupcom spoločnosti ZDROJ UNIVERS, a. s. Druhým subjektom, ktorý privatizoval časť podniku
ZDROJ Košice š. p. bola spoločnosť ZDROJ POTRAVINY, a. s., ktorá vznikla rozhodnutím zakladateľa
Fondu národného majetku SR na základe privatizácie časti podniku a k 8. januáru 1996 prebrala časť

majetku, práv a záväzkov podniku ZDROJ Košice š. p., a to odštepný závod 11-01 Košice, Jazerná 1
(č. l. 720). Táto spoločnosť od 15. apríla 2002 zmenila obchodné meno na ZDROJ KOŠICE, a. s. a od
12. januára 2006 na PB Capital, a. s.2.8. Odvolací súd uzavrel, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom sprivatizovanej časti podniku
ZDROJ Košice š. p. týkajúcej sa odštepného závodu 11-01 Košice, Jazerná 1. Žalobca (s obchodným
menom ZDROJ POTRAVINY, a. s.) Zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti z 10. februára

2000 (č. l. 717) nadobudol od spoločnosti ZDROJ UNIVERS, a. s. nehnuteľnosti vyšpecifikované
v čl. I, avšak bez sporných nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného žalobca sa nestal vlastníkom
nehnuteľností za 1. výstavbou, za 2. rovnako sporné nehnuteľnosti nemohol ani vydržať, lebo žalobca je
univerzálnym právnym nástupcom podniku časti Potraviny Košice š. p. týkajúcej sa odštepného závodu
11-01 Košice, Jazerná 1 a neexistoval u neho žiaden právny titul (ani domnelý právny úkon) vstupu

do držby spornej nehnuteľnosti. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny
úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie
štátneho orgánu a pod. K uvedenému zaujal stanovisko NS SR v množstve rozhodnutí (napr. sp.
zn. 5Cdo/234/2009, 4Cdo/361/2012). Žalobca nenadobudol spornú nehnuteľnosť privatizáciou časti
podniku Potraviny Košice š. p. a za 3. ani kúpou od spoločnosti ZDROJ UNIVERS, a. s.

2.9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyslovil nad rozsah predmetu konania, že
žalovaní sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, s čím sa odvolací súd nestotožnil, keďže ich vlastníctvo
nebolo preukázané. Títo sa nestali jej vlastníkmi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastnícke
bytov a nebytových priestorov v platnom znení, výstavbou (nerealizovali ju), vydržaním (nesvedčí im
žiaden nadobúdací titul), pričom žalovaní 2/ - 36/ nie sú právnymi nástupcami právneho predchodcu

žalovaného 1/ a ani na základe zmluvy o prevode majetku. Avšak ani táto skutočnosť nič nemení na
správnosti výroku napadnutého rozsudku, ktorý odvolací súd potvrdil avšak z iných dôvodov ako tých,
na základe ktorých rozhodol súd prvej inštancie.

2.10. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) osobne do podateľne okresného
súdu dňa 23. augusta 2017 dovolanie (č. l. 1106 a nasl. spisu, ktoré odôvodnil poukazom na § 421 ods.
1 písm. a) a b) CSP.

3.1. Žalobca bol toho názoru, že právna otázka v zmysle § 421 písm. b) CSP „... spočíva v tom, ako
mali súdy oboch inštancií posudzovať situáciu, pri ktorej sporná nehnuteľnosť - nebytové priestory č.
1 až 4 nachádzajúce sa v obytnom dome na ulici A. v G. (ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“) -
nebola detailne špecifikovaná v privatizačnom pláne bývalého podniku ZDROJ Košice š. p., odštepný
závod 11-09, avšak zmyslom a účelom privatizácie bol prevod všetkých práv a povinností vo vzťahu

k uvedenému odštepnému závodu na právneho nástupcu, ktorým bola obchodná spoločnosť ZDROJ
UNIVERS, a. s.“

3.2. Žalobca dôvodil, že na str. 17 napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že sporná
nehnuteľnosť nebola predmetom privatizácie, čo odôvodnil tým, že zo špecifikácie nehnuteľností ako

súčasti zakladateľskej listiny ZDROJ UNIVERS, a. s. vyplýva, že neobsahuje spornú nehnuteľnosť, a
naopak obsahuje iné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Dovolateľ však upozorňuje, že:
1. Sporná nehnuteľnosť nebola na liste vlastníctva evidovaná, vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
bolo nadobudnuté výstavbou, t. j. originálnym spôsobom, a to v prospech stavebníka Potraviny
Košice, š. p., ktorý neskôr vystupoval pod názvom ZDROJ Východoslovenský podnik, Košice a následne

ZDROJ Košice š. p. a následne bol tento predmetom privatizácie.
2. Privatizačný plán odkazuje na viacero stavebno-právnych rozhodnutí a aj keď v privatizačnom
projekte neboli nehnuteľnosti výslovne uvedené, z jeho obsahu je zrejmé, že predmetom boli stavby
povolené Rozhodnutím o užívaní ObNV z 13. januára 1976, rozhodnutie Ministerstva obchodu
SSR z 12. decembra 1977 a Kolaudačné rozhodnutie z 20. januára 1982, ktoré povoľovali výstavbu

a užívanie aj práve sporných nebytových priestorov, ktoré taktiež tvorili súčasť stavebného objektu „A“
ako súčasti hlavnej budovy potravín. Preto má dovolateľ za to, že právny názor odvolacieho súdu bol
nesprávny, keď uviedol, že sporné nebytové priestory neboli uvedené v privatizačnom projekte, ergo že
nedošlo k ich privatizácii. Podľa dovolateľa v konaní bolo nesporným, že obytný dom ako časť „C“ bol
postavený neskôr ako sporná nehnuteľnosť - nebytový priestor, ktorý tvoril a stále tvorí súčasť objektu

časť „A“. Sporná nehnuteľnosť bola účelovo určená, napr. ako suchý sklad pre potraviny, ktorý bol nielen
technicky (fyzicky), ale aj účelovo spätý s objektom potravín. Tieto priestory slúžili výhradne pre potreby
potravín, čomu zodpovedá aj ich technické rozvrhnutie a stavebná realizácia. Je nutné zdôrazniť, že z
obytného domu sa nie je možné ani v súčasnosti (ale ani v čase privatizácie nebolo) dostať do spornejnebytovej nehnuteľnosti. Dovolateľ má za to, že predmetný nebytový priestor ako taký nemôže byť
samostatnou vecou, na účely privatizácie sa jednalo o súčasť hlavnej veci - stavebného
objektu potravín, s ktorým je technicky a aj funkčne spojený. Dovolateľ poukázal na § 120 ods. 1, ods.

2 OZ pričom podľa neho výkladom a contrario stavby síce nie sú súčasťou pozemku, avšak stavby
môžu byť súčasťou iných stavieb. Súčasťou veci podľa § 120 ods. 1 OZ je všetko, čo k nej podľa jej
povahy patrí, a to nielen fyzicky, ale aj funkčne, a čo nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec
neznehodnotila,atonielenfyzickyalebotechnicky,aleajfunkčne(NSČRsp.zn.23Cdo/2010).Pokiaľby
bola pripustená správnosť právneho názoru odvolacieho súdu v tom, že predmetom privatizácie objektu

potravín neboli aj sporné nebytové priestory, došlo by tak k funkčnému znehodnoteniu hlavnej
veci - samotných potravín, ktoré aj ku dnešnému dňu užívajú sporné nebytové priestory ako súvisiaci
priestor pre prevádzkovanie prevádzky potravín.
3. Účelom privatizácie bolo previesť práva a povinnosti k odštepnému závodu ako celku a nie len k
jeho jednotlivým súčastiam. Privatizácia sa uskutočňovala v rozsahu jednotlivých odštepných závodov,
resp. niekoľkých odštepných závodov súčasne. Jej účelom nebolo vynechať niektorú z nehnuteľností

napospas vlastnému osudu. V danom prípade privatizovala obchodná spoločnosť ZDROJ UNIVERS,
a. s. celý odštepný závod 11-09, t. j. všetok majetok, práva a záväzky vzťahujúce sa k tomuto
odštepnému závodu. V danom prípade je potrebné subjektívne hľadisko interpretovať so zmyslom a
účelom privatizácie podniku ZDROJ Košice š. p., ktorá sa uskutočňovala v prospech ZDROJ UNIVERS,
a. s., t. j. účelom nebolo prevádzať len časť práv a povinností k odštepnému závodu, ale odštepný

závod ako celok. Súčasti hlavnej veci prechádzajú na nového nadobúdateľa hlavnej veci aj keď nie
sú výslovne uvedené v zmluve o prevode hlavnej veci (R 7/1987). Pričom poukazom na
uvedený judikát odôvodňuje dovolateľ dovolanie podľa § 421 písm. a) CSP. V tejto súvislosti dovolateľ
upozornil na preferenciu výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti tak, ako ju judikoval
Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého úlohou všeobecného súdu pri

hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo
vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy, ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom súdneho
konania.

3.3. Napadnuté rozhodnutie považuje dovolateľ za nesprávne, pretože ním odvolací súd de facto

žiadnym spôsobom nevyriešil stav právnej neistoty panujúci medzi stranami sporu, ale tento stav len
prehĺbil, keď konštatoval, že žiadna zo strán sporu vlastne ani nie je vlastníkom sporných nebytových
priestorov. Dovolateľ je toho názoru, že nejednoznačnosť, resp. domnelá neúplnosť privatizačného
plánu ešte nebola rozhodnutiami najvyššieho súdu vyriešená, pričom sa jedná o zásadnú právnu
otázku so závažnými právnymi následkami a dopadmi pre právnu istotu právnych nástupcov bývalých

sprivatizovaných podnikov a závodov.

3.4. Žalobca navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie. Dovolateľ navrhol aj odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444
ods. 1 CSP.

3.5. Žalobca podaním doručeným na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 24.
augusta 2021 po uplynutí dovolacej lehoty (štyri roky po podaní dovolania) doplnil právnu argumentáciu
dovolania (č. l. 1382 a nasl. spisu), na ktorú dovolací súd už neprihliadal (§ 430 CSP).

4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu žalobcu uviedol, že dovolateľom uplatnené
dovolacie dôvody podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP nemôžu popri sebe logický obstáť. Navrhol,
aby najvyšší súd uznesením dovolanie zamietol a žalobcu zaviazal žalovanému 1/ uhradiť plnú náhradu
trov dovolacieho konania.

5. Žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/, 8/, 9/, 10/, 11/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 24/, 25/, 27/, 28/, 30/,
31/, 32/, 33/, 34/, 35/, 36/, 37/, 38/ v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu žalobcu uviedli, že
dovolanie považujú za nedôvodné a najvyššiemu súdu navrhujú dovolanie zamietnuť podľa § 448 CSP
a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Po podaní dovolania dovolateľ podaním z 20. februára 2020 vzal dovolanie vo vzťahu k žalovanému
5/ späť.7. Po podaní dovolania právny zástupca pôvodnej žalovanej 24/ F. C. oznámil jej úmrtie (č. l. 1174
spisu) okresnému súdu, ktorý na základe tejto právnej skutočnosti rozhodol uznesením z 22. mája
2019 č. k. 24C/91/2007-1241 tak, že bude pokračovať v konaní s jej právnymi nástupcami (v záhlaví

tohto rozhodnutia označená žalovaná 27/ O. H. a žalovaná 28/ A. G.).

7.1. Tiež po podaní dovolania žalobca podaniami z 24. februára 2020 (č. l. 1345 spisu), 1. októbra 2020
(č. l. 1365 spisu), 26. apríla 2021 (č. l. 1363 spisu) navrhol zmeny v žalovaných subjektoch. K návrhom
pripojil výpisy z katastra nehnuteľností. Podaním žalobcu z 9. februára 2022 (č. l. 1389 spisu) bolo

žalobcom oznámené, že žalovaná 8/ G. C., nar. Q., naposledy bytom G., zomrelá dňa Q., s návrhom
žalobcu na prerušenie dovolacieho konania do skončenia dedičského konania. O uvedených návrhoch
žalobcu okresný súd uznesením zo 16. októbra 2023 č. k. 24C/91/2007-1565 rozhodol vo výroku I. tak,
že prerušil dovolacie konanie do právoplatného skončenia dedičského konania po žalovanej 6/ (v záhlaví
tohto rozhodnutia označená žalovaná 8/, vo výroku II. o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami
tak, že na miesto pôvodne žalovanej 2/ L. Z., vstúpili do konania W. B. (v záhlaví tohto rozhodnutia

označený žalovaný 2/), L. B. (v záhlaví tohto rozhodnutia označený žalovaný 3/) a L. B. (v záhlaví tohto
rozhodnutia označená žalovaná 4/); na miesto pôvodne žalovaných 15/ a 16/ L. G. a O. G., vstúpili do
konania O. G. (v záhlaví tohto rozhodnutia označený žalovaný 18/) a O. G. (v záhlaví tohto rozhodnutia
označená žalovaná 19/); na miesto pôvodne žalovanej 22/ F. A., vstúpila do konania L. A. (v záhlaví tohto
rozhodnutia označená žalovaná 25/); na miesto pôvodne žalovaného 23/ O. G. vstúpila do konania V. B.

(v záhlaví tohto rozhodnutia označená žalovaná 26/); na miesto pôvodne žalovanej 30/ U. G., vstúpila I.
G. (v záhlaví tohto rozhodnutia označená žalovaná 33/); na miesto pôvodne žalovaných 35/ a 36/ O.
S. a O. S., vstúpila V. T. (v záhlaví tohto rozhodnutia označená žalovaná 39/). Okresný súd uznesením
z 28. mája 2024 č. k. 24C/91/2007-1645 rozhodol o ďalších návrhoch žalobcu z 11. marca 2024 (č. l.
1606) a 14. mája 2024 (č. l. 1632) na zmeny v žalovaných subjektoch, tak, že bude pokračovať v konaní

s právnymi nástupcami na miesto pôvodne žalovanej 10/ L. Z. (B.) vstúpili do konania O. U. (v záhlaví
tohto rozhodnutia označená žalovaná 10/) a O. U. (v záhlaví tohto rozhodnutia označený žalovaný 11/);
na miesto pôvodne žalovaného 1/ Stavebné bytové družstvo I. Košice vstúpil do konania M. G. (v záhlaví
tohto rozhodnutia označený žalovaný 1/).

7.2. Na základe uvedeného bol okruh žalovaných 1/ až 39/ ustálený tak, ako je to uvedené v záhlaví
tohto rozhodnutia.

8. Najvyšší súd nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné

rozhodnutie.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

10. Najskôr dovolací súd považoval za potrebné vyrovnať sa s podaním žalobcu z 20. februára
2020, ktorým vzal dovolanie vo vzťahu k žalovanému 5/ späť, keď dôvodil, že došlo k povoleniu vkladu

kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 5/, čím došlo k splynutiu práv a povinností v jednej osobe
podľa § 584 OZ.

10.1. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

10.2. Vzhľadom na späťvzatie dovolania vo vzťahu k žalovanému 5/ dovolateľom najvyšší súd v
zmysle citovaného ustanovenia § 446 CSP dovolacie konanie vo vzťahu k žalovanému 5/ zastavil.

11. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie

byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci
konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej
úpravy).

12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť
sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,
sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za
splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane

dovolacieho konania (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015,
4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015).

12.1. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a
dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť,

nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016,
3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

12.2.Narušenieprincípuprávnejistotystrán,ktorýchprávnavecbolaprávoplatneskončená(meritórnym

rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých
mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania
pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne
zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03).

13. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z
ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak
to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach §
420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie
právnej otázky). Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť
a dôvodnosť dovolania.

14. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti Civilného
sporového poriadku povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie nového
sporového poriadku. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát
nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou
úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je

teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až
§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.
Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,
nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v
dovolacom konaní.

15. Žalobca tvrdí, že prípustnosť jeho dovolania je daná podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, v
zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená.

16. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

17. Zo zákonného znenia ustanovenia § 421 ods. l CSP je zrejmé, že na to, aby mohol dovolací
súd podrobiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vecnému preskúmaniu v dovolacomkonaní z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť splnené predpoklady
prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného pod písmenom a) až c) ustanovenia § 421

ods. 1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie
dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v zákone (§ 431 až § 435 CSP).

17.1. V ustanovení § 421 CSP je výslovne zakotvená záväznosť judikatúry ako nepriama záväznosť
vyplývajúca z jej osobitnej povahy, kde rozpor s judikatúrou zakladá možnosť dovolacieho prieskumu.

18. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť
dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti
dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).
Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí
(konkretizuje a doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia konkrétnej dovolateľom

označenej právnej otázky súdu.

19. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,
umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).

19.1. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade
nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou

riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo

k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom).

19.2. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním
skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio
iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,
jej aplikácie na podklade skutkových zistení (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/218/2017,
3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).

19.3. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“
jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda
o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej
otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu“. Dovolací súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne tiež v rozhodnutiach sp.
zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017, 6Cdo/123/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že v
dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ: a) konkretizovať
právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením
konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej

otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako by
mala byť táto otázka správne riešená.

20. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom uvedeným v § 421 ods. 1 písm. a) CSP však
neformuloval a nekonkretizovala žiadnu právnu otázku. Z obsahu jeho dovolania vyplýva, že „len“

nesúhlasí so záverom súdov o tom, že sporné nehnuteľnosti neboli súčasťou privatizácie podniku
ZDROJ Košice, š. p., avšak bez konkrétneho vymedzenia právnej otázky, vo vzťahu ku ktorej sa mal
odvolací súd odkloniť od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu.20.1. Skutočnosť, že dovolateľ nesúhlasí so záverom o tom, že privatizáciou podniku ZDROJ
Košice š. p. nedošlo aj k privatizácii sporných nehnuteľností a na tom základe k zamietnutiu jeho žaloby o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá ne/bola predmetom privatizácie, sama osebe nemôže

byť spôsobilá založiť prípustnosť jeho dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pretože tento
záver súdov bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej
veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súdy viedli k
právnemu záveru a prijatiu ich rozhodnutia. Pokiaľ teda dovolateľ namietal nesprávnosť skutkových
zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom (aj súdom prvej inštancie); touto nesprávnosťou však

nie je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť dovolateľ vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1
písm. a) CSP. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej
otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP a § 432 ods.
2 CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/36/2017, 2Cdo/5/2017, 3Cdo/74/2017,
4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017).

21. Žalobca argumentoval, že privatizácia prebehla za súčasného prevodu spornej nehnuteľnosti z
dôvodu, že účelom nebolo prevádzať len časť práv a povinností k odštepnému závodu, ale odštepný
závod ako celok, pričom tvrdil, že z obsahu privatizačného plánu odštepného závodu 11-09 vyplývalo,
že súčasťou mali byť všetky nehnuteľnosti prináležiace tomuto závodu. Uvedené závery dovolateľa však

indikujú, že dovolateľ namietal voči skutkovým zisteniam súdov nižších inštancií, čo dovolací súd nie
je oprávnený preskúmavať a ani formulovať nové skutkové závery, pretože (na rozdiel od súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porovnaj
ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil odvolací súd. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie

nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, primárne je súdom
právnym, nie skutkovým, a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi
nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha:
C. H. Beck, 2016, s. 432).

22. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. R 7/1987 dovolací súd
upozorňuje, že síce predmetné rozhodnutie riešilo problematiku príslušenstva a súčasti hlavnej veci
v zmysle OZ, avšak na diametrálne odlišnom skutkovom základe, keď posudzoval nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - rekreačnej chalupe na základe kúpnej zmluvy na rozdiel od

nadobudnutia vlastníckeho práva na základe privatizácie štátneho podniku.

22.1. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že právny záver odvolacieho súdu v preskúmavanej veci vychádzajúci
zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, predstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, robí tak neopodstatnene. Je totiž zjavné, že žalobca síce formálne odôvodnil

dovolanie nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdmi nižšej inštancie v zmysle ustanovenia § 421
ods. 1 písm. a) CSP, ale podstatná časť jeho dovolacej argumentácie smeruje voči vyhodnoteniu
dôkazov a s tým súvisiace nesprávnosti skutkových zistení súdmi nižšej inštancie. V tejto súvislosti
dovolací súd pripomína, že riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s
obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania; pri jej riešení sa súd zameriava na

skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil
žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí
konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo
uviedol znalec, atď. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho
posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, jej obsahu, zmyslu a účelu,

normu interpretuje a zo svojich skutkových zistení (to znamená po vyriešení skutkových otázok a na
ich podklade) prijíma právne závery o (ne)existencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy
na posudzovaný prípad. Dovolateľom uvádzané námietky preto nemohli viesť k založeniu prípustnosti
jeho dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

22.2. Napokon nad rámec uvedeného dovolací súd poznamenáva, že otázku príslušenstva a súčasti
hlavnej veci a v tom zmysle odklon od dovolateľom označeného R 7/1987 odvolací súd neriešil, čo
napokon je dostatočne zrejmé z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, preto aj z toho dôvodu
uvedenú otázku príslušenstva a súčasti hlavnej veci nebolo možné považovať za relevantnú preprípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. l písm. a) CSP, keď vecnému prejednaniu dovolania
bránilo nesplnenie podmienky jeho prípustnosti z dôvodu, že otázka príslušenstva a súčasti hlavnej
veci nastolená (položená) vo väzbe na tvrdený odklon od R 7/1987 v dovolaní (bez ohľadu na

spôsob jej formulácie), nebola otázkou riešenou, rovnako ani žiadna zo sporových strán potrebu jej
riešenia v konaní nenastolila, či neprezentovala. V danom prípade tiež platí, že dovolateľ môže
urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho konania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom
konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytnúť príležitosť
odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.

22.2.1. Dovolací súd v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že z princípu racionálneho, efektívneho
a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu,
ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou
dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal, a či
k nim zaujal správy právny záver. Povedané inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby

podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť v predchádzajúcom inštančnom
postupe (pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom), predkladal až dovolaciemu súdu. Takto
by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho
súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden
dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa

(zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak
povedané, dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti
vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen
formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne), hodnotové obmedzenie
prípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti. Pokiaľ teda dovolateľ

svoju argumentáciu nepoužil pred prvoinštančným, ani odvolacím súdom, nie je možné naň prihliadať,
nakoľko v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP), v takom prípade dovolací súd nemá právomoc a dovolanie dovolateľa odmietne (obdobne
rozhodovacia prax ústavného súdu, napr. II. ÚS 70/2017).

22.3. Napokon dovolací súd ešte v súvislosti s argumentáciou dovolateľa, že privatizácia prebehla
za súčasného prevodu spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že účelom nebolo prevádzať len časť práv a
povinností k odštepnému závodu, ale odštepný závod ako celok poukazuje na rozhodnutie odvolacieho
súdu, body 52. a 53. v znení: Pôvodným vlastníkom bol Čsl. štát - Potraviny Košice, š. p., ktoré od

01. 12. 1977 zmenili názov na Zdroj - Východoslovenský podnik (č. l. 668). 01. 01. 1989 bol založený
ZDROJ Košice š. p., ktorý prevzal všetok majetok, práva a záväzky zrušeného podniku ZDROJ -
Východoslovenský podnik Košice (č. l. 663, 665, 667). Rozhodnutím zakladateľa Fondu národného
majetku SR bola založená akciová spoločnosť ZDROJ UNIVERS, a. s. (č. l. 671), Košice, Mlynská
27, IČO: 31 715 834 na základe privatizácie časti podniku z 20. 07. 1995. Predmetom nepeňažného

vkladu je časť majetku slúžiaceho na prevádzkovanie podniku ZDROJ Košice š. p., špecifikované v
privatizačnom projekte. Zo špecifikácie nehnuteľného majetku na č. l. 700 pod bodmi 72. - 77. je majetok,
ktorýbolsprivatizovanýnaMlynskej27vKošiciach,zapísanýnaLVč.XXXX parc.č.1004/1zast.plocha
a na LV č. XXX parc. č. 1005/2, 1005/3, 1005/4, 1005/5. Sporná nehnuteľnosť sa v špecifikácii majetku
nenachádza. Rovnako je nutné podotknúť, že spoločnosť ZDROJ UNIVERS, a. s. je univerzálnym

právnym nástupcom sprivatizovanej časti podniku ZDROJ Košice š. p. (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo/88/97, publikované v ZSP 62/1999). Ak by súd aj postupoval podľa § 2 zák. č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení platnom do 31. 12. 1995 (majetkom podniku
na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia,
alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku) a

považoval, že sporný majetok bol predmetom privatizácie, len nebol zahrnutý do zoznamu, žalobca nie
je právnym nástupcom spoločnosti ZDROJ UNIVERS, a. s. Druhým subjektom, ktorý privatizoval časť
podniku ZDROJ Košice š. p. bola spoločnosť ZDROJ POTRAVINY, a. s., Košice, Mlynská 27, IČO: 31
722 296, ktorá vznikla rozhodnutím zakladateľa Fondu národného majetku SR na základe privatizácie
časti podniku a k 08. 01. 1996 prebrala časť majetku, práv a záväzkov podniku ZDROJ Košice š. p., a to

odštepný závod 11-01 Košice, Jazerná 1 (č. l. 720). Táto spoločnosť od 15. 04. 2002 zmenila obchodné
meno na ZDROJ KOŠICE, a. s. a od 12. 01. 2006 na PB Capital, a. s. Žalobca je teda univerzálnym
právnym nástupcom sprivatizovanej časti podniku ZDROJ Košice š. p. týkajúcej sa odštepného závodu
11-01 Košice, Jazerná 1. Žalobca (s obchodným menom ZDROJ POTRAVINY, a. s.) Zmluvou o prevodevlastníctva k nehnuteľnosti z 10. 02. 2000 (č. l. 717) nadobudol od spoločnosti ZDROJ UNIVERS, a.
s. nehnuteľnosti vyšpecifikované v čl. I avšak bez sporných nehnuteľností. (...) Aj uvedená genéza
privatizácie subjektu ZDROJ Košice š. p. potvrdzuje skutočnosť, že otázku príslušenstva a súčasti

hlavnej veci a v tom zmysle odklon od dovolateľom označeného R 7/1987 odvolací súd neriešil
a prečo, konštatujúc založenie subjektu ZDROJ Košice š. p. l. januárom 1989, ktorý prevzal všetok
majetok, práva a záväzky zrušeného podniku ZDROJ - Východoslovenský podnik Košice, pričom jednu
časť tohto podniku špecifikovanom v privatizačnom projekte bez spornej nehnuteľnosti, privatizoval
ZDROJ UNIVERS, a. s. (č. l. 671), (...) IČO: 31 715 834, ktorého žalobca nie je právnym nástupcom.

Druhým subjektom privatizujúcim ďalšiu časť podniku ZDROJ Košice š. p. týkajúcu sa odštepného
závodu 11-01 Košice, Jazerná 1, bola spoločnosť ZDROJ POTRAVINY, a. s., (...) IČO: 31 722 296, ktorej
žalobca je univerzálnym právnym nástupcom, pričom táto spoločnosť Zmluvou o prevode vlastníctva
k nehnuteľnosti z 10. februára 2000 nadobudla od spoločnosti ZDROJ UNIVERS, a. s. nehnuteľnosti
avšak bez sporných nehnuteľností.

23. Dovolateľ, zastúpený advokátom, v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. l písm. b) CSP
uviedol, že právna otázka, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá doposiaľ
nebola riešená dovolacím súdom, „... spočíva v tom, ako mali súdy oboch inštancií posudzovať situáciu,
pri ktorej sporná nehnuteľnosť - nebytové priestory č. 1 až 4 nachádzajúce sa v obytnom dome na ulici
A. v G. (ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“) - nebola detailne špecifikovaná v privatizačnom pláne bývalého

podniku ZDROJ Košice š. p., odštepný závod 11-09, avšak zmyslom a účelom privatizácie bol prevod
všetkých práv a povinností vo vzťahu k uvedenému odštepnému závodu na právneho nástupcu, ktorým
bola obchodná spoločnosť ZDROJ UNIVERS, a. s.“ K čomu dovolací súd poznamenáva, že uvedené
nepredstavuje vymedzenie konkrétnej právnej otázky riešenej odvolacím súdom, od ktorej záviselo
jeho rozhodnutie. Bez čoho nemôže najvyšší súd pristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania a v

súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa.

23.1. K uvedenému dovolací súd dodáva, že pokiaľ dovolateľ uvádzal, že sa nestotožňuje s názorom
odvolacieho súdu, že „... sporná nehnuteľnosť nebola predmetom privatizácie, pretože zo
špecifikácie nehnuteľnosti ako súčasti zakladateľskej listiny ZDROJ UNIVERS, a. s. vyplýva, že

neobsahuje spornú nehnuteľnosť, a naopak, obsahuje len iné nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností....“, vyjadril tým svoj zásadný nesúhlas s právnym názorom odvolacieho súdu (ako
aj súdu prvej inštancie) ohľadom ich záveru, že predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhal
určenia vlastníctva, nadobudol privatizáciou, resp. vydržaním do svojho výlučného vlastníctva. Uvedený
záver súdov nižších inštancií bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností

prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov
súdy viedli k právnemu záveru a prijatiu ich rozhodnutia o zamietnutí žaloby žalobcu. Pokiaľ teda
dovolateľ namietal nesprávnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom (aj súdom
prvej inštancie); touto nesprávnosťou však nie je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť
dovolateľ vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Ako bolo už vyššie uvedené, len samotné

spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, či sama polemika s
rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne
kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní žalobného nároku, významovo nezodpovedajú
kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP. Dovolateľ tak uplatnený dovolací dôvod
nevymedzil spôsobom vyplývajúcim z § 432 ods. 2 CSP, t. j. nevymedzil právnu otázku doposiaľ

neriešenú dovolacím súdom. Absenciu uvedeného považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania
pre neprípustnosť.

23.2. Pre úplnosť považuje dovolací súd zdôrazniť, že dovolateľom načrtnutá právna otázka, ktorá má
v danom prípade výrazný skutkový rámec, dovolateľ od počiatku formoval tak, že fakticky sa domáhal

úplného prehodnotenia rozhodnutia odvolacieho aj okresného súdu vrátane prehodnotenia skutkových
okolností, keď sa sám dovolateľ domáha toho, aby dovolací súd rozhodol „ ... ako mali súdy oboch
inštancií posudzovať situáciu ...“ Dovolací súd preto opätovne na tomto mieste uvádza už uvedené
v bode 22. tohto rozhodnutia, že dovolací súd nie je treťou inštanciou, primárne je súdom právnym,
nie skutkovým, a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej

inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 432).23.3. Pokiaľ dovolateľ v závere uvádzal „nejednoznačnosť, resp. domnelá neúplnosť privatizačného
plánu (...)“, k tejto otázke platí tiež uvedené v bode 23.1. a 23.2. tohto rozhodnutia.

24. Zhrnúc vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie dovolateľa nie je podľa
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP prípustné, preto dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol
v zmysle § 447 písm. c) CSP. Záverom dovolací súd dodáva, že v danom spore konal (pokračoval v
konaní aj pred právoplatným skončením dedičského konania) so žalovanou 8/ vzhľadom na skutočnosť,
že dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu z 9. mája 2017 č. k. 5Co/220/2016-1077

podal žalobca, žalovaná 8/ zomrela po podaní dovolania 4. februára 2022 a odmietajúcim výrokom
dovolacieho súdu jej právne postavenie (ani právne postavenie jej právneho nástupcu) v zmysle
právoplatného rozsudku odvolacieho súdu z 9. mája 2017 č. k. 5Co/220/2016-1077 nebolo dotknuté. V
zmysle § 65 ods. l CSP právny nástupca žalovanej 8/ podľa § 63 a § 64 CSP prijíma stav konania ku
dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, t. j. ku dňu 4. februára 2022 (deň smrti žalovanej
8/), kedy medzi stranami v konaní vrátane žalovanej 8/ platil stav podľa právoplatného rozsudku

odvolacieho súdu z 9. mája 2017 č. k. 5Co/220/2016-1077, ktorý rozhodnutím dovolacieho súdu sa
nezmenil (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 455/2024-32 z 24. októbra 2024).

25. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá CSP), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní úspešným žalovaným vznikol zásadne

nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP, ale z
obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovaným 6/, 7/, 12/, 22/, 23/, 26/, 29/, 39/ ani žiadne trovy
v dovolacom konaní nevznikli, pretože v dovolacom konaní boli pasívni, nevykonali žiaden procesný
úkon a ani náhradu trov konania si tak neuplatnili. Na základe uvedeného v súlade so svojou judikatúrou
dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania tak, že žalovaným 6/, 7/, 12/, 22/, 23/, 26/, 29/, 39/

nárok na ich náhradu nepriznal (R 72/2018).

25.1. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 8/, 9/, 10/, 11/, 13/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/,
19/, 20/, 21/, 24/, 25/, 27/, 28/, 30/, 31/, 32/, 33/, 34/, 35/, 36/, 37/, 38/ boli v dovolacom konaní aktívni a k
dovolaniu sa písomne vyjadrili, preto im dovolací súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania

voči žalobcovi v plnom rozsahu podľa § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.