Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124325634
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124325634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: Miroslav Vilček, miesto podnikania: Osikov
188, 086 42 Osikov, IČO: 14 286 548, zastúpený: JUDr. Kristián Príhoda, advokát, Konštantínova 6, 080
01 Prešov, IČO: 54 413 133, proti žalovanému: TATRAPENTA s.r.o., so sídlom Štefánikova 880, 058
01 Poprad, IČO: 50 137 620, zastúpený: JUDr. Tibor Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058 01 Poprad,
IČO: 35 507 128, o zaplatenie 6.468,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výroku I. a III.
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24Cb/64/2024-87 z 28. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 24Cb/64/2024-87 z 28. februára 2025 vo výroku

I. a III.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spore o zaplatenie 6.468,20 eur s príslušenstvom
rozhodol vo výroku I., že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.691,46 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 5.12.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 2.691,46 eur od 27.3.2022 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s
uplatňovaním pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo

výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol; vo výroku III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 14,14 %, o ktorej výške náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca žalobu skutkovo a právne odôvodnil ako peňažný nárok z obchodnoprávnych vzťahov, ktorý
vznikol na základe objednávok žalovaného na dodanie materiálu a služieb, kedy žalobca poskytoval
práce, ako aj materiál na plnenie jednotlivých objednávok, za ktoré vystavil žalovanému faktúry: faktúru

č. F200017 na sumu 1.187,70 eur, splatnú dňa 29.7.2024, faktúru č. F200030 na sumu 6.750,- eur,
splatnú dňa 4.12.2020 (neuhradené 1.000,- eur), faktúru č. F220002 na sumu 2.691,46 eur, splatnú dňa
26.3.2022 a faktúru č. F220003 na sumu 1.589,04 eur, splatnú dňa 26.3.2022.

3. Žalovaný navrhol žalobu v podanom odpore zamietnuť. Uviedol, že so žalobcom spolupracovali
v rokoch 2019 až 2020, faktúry boli buď vystavené neoprávnene, alebo neboli žalovanému vôbec
doručené. Faktúra č. F200017 bola žalovanému doručená, avšak nebol mu doručený v nej uvedený

tovar – ako odberateľ na priloženom dodacom liste bola uvedená Správa ciest Bardejov a prijatie bolo
označené Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja, oblasť Bardejov. Faktúra č.
F200030 bola žalovanému doručená, a bola aj uhradená (pod č. 201114), pričom uhradených bolo o
230,96 eur viac, ako malo byť. Faktúra č. F220002 nebola žalovanému nikdy doručená, pričom dodacílist bol vystavený dňa 21.1.2020, teda nie je zrejmé, na základe čoho žalobca vystavil faktúru, keďže
dodané služby, resp. tovar bol uhradený v inej faktúre z r. 2020. Faktúra č. F220003 nebola žalovanému
nikdydoručená,pričomopätovnebolaakoodberateľnadodacomlistezodňa3.11.2020uvedenáSpráva

ciest Humenné, a prijatie bolo označené Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja.

4. Žalobca v replike reagoval na obranu žalovaného a zdôraznil, že žalovaný riadne zaevidoval faktúru
č. F200017 vo svojom účtovníctve pod č. 200705, ako to vyplýva zo žalovaným predloženého Zoznamu
prijatých faktúr s úhradami, podľa ktorého je faktúra doposiaľ neuhradená. Za celé obdobie od prijatia

a zaevidovania faktúry žalovaný túto faktúru žiadnym spôsobom nerozporoval, nespochybnil, nevrátil
žalobcovi a nepodnikol žiadne kroky vyjadrujúce nesúhlas s touto faktúrou mimo skutočnosti, že ju
neuhradil. Vo vzťahu k faktúre č. F200030 uviedol, že nie je pravdou, že ju žalovaný uhradil. Faktúra
bola vystavená dňa 20.11.2020. Žalovaný následne vykonal prvú úhradu dňa 4.12.2020, pripísanú na
účet žalobcu dňa 7.12.2020 vo výške 4.230,- eur, a druhú úhradu vykonal dňa 1.2.2021, pripísanú na
účet žalobcu dňa 2.2.2021 vo výške 1.520,- eur. Žiadne ďalšie úhrady k predmetnej faktúre vykonané

neboli. Úhrada vo výške 1.230,96 eur, ktorú uviedol žalovaný pod položkou č. 200704, bola realizovaná
na úhradu inej faktúry č. 200016 z 9.7.2020, ktorá platba bola pripísaná na účet žalobcu dňa 10.9.2020.
S ohľadom na skutočnosť, že faktúra bola vystavená o viac ako dva mesiace neskôr po zrealizovanej
úhrade, nie je ju možné pripísať ako úhradu k faktúre č. F200030. Podľa faktúry č. 220002 boli
žalovanému dodané protisnehové zábrany v počte 286 ks (a 20,08 eur) v celkovej sume bez DPH

5.742,88 eur. Žalovanému bola dňa 15.1.2020 vystavená faktúra č. 2000001 na sumu 3.500,- eur bez
DPH, t. j. na sumu 4.200,- eur s DPH, ktorá bola uhradená žalovaným v štyroch splátkach: dňa 28.4.2020
vsume1.200,-eur,dňa11.5.2020vsume1.000,-eur,dňa26.5.2020vsume1.000,-euradňa26.6.2020
v sume 1.000,- eur. Následne dňa 12.3.2022 bola žalobcom vyhotovená faktúra č. 220002 na sumu
2.242,88eurbezDPH,t.j.nasumu2.691,46eursDPH,ktorousamaldoplatiťrozdielzauždodanýtovar

a služby, za ktoré žalovaný vykonal čiastočnú úhradu. V prípade faktúry č. 220003 ide o rozdiel medzi
dodanýmtovarom/službouažalovanýmrealizovanoučiastočnouúhradou,kedyvzmysledodacieholistu
zodňa3.11.2020boližalovanémudodanésnehovézábranyvpočte100ks(a23,50eur)vcelkovejsume
2.350,- eur bez DPH. Žalovanému bola dňa 9.7.2020 vystavená faktúra č. 200016 vo výške 1.025,80
eur bez DPH, t. j. vo výške 1.230,96 eur s DPH, pričom úhrada predmetnej faktúry bola pripísaná na účet

žalobcu dňa 10.9.2020, hoci aj tento tovar bol na základe dodacieho listu prijatý Správou ciest Humenné.
Rozdiel vo výške 1.589,04 eur žalobca doúčtoval faktúrou č. 220003.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach, poukázal na to, že v rokoch 2019 až 2020 bola
vystavená objednávka na snehové zábrany a koly v požadovanom množstve a dohodnutej cene. Po

dodaní tovaru v zmysle objednávky a dohody o doručení, a po jeho odsúhlasení, bolo za tovar zaplatené.
Žalobca nemôže predkladať na súd dodacie listy podpísané treťou stranou. V rokoch spolupráce vystavil
žalobca 2 faktúry neoprávnene za rezivo, čo nedodal. Skutočnosti uvádzané k faktúram vystaveným v
r. 2022 sa nezakladajú na pravde, žalobca predložil v konaní faktúry za tovar, ktorý žalovanému nebol
nikdy dodaný, čo vyplýva aj z dodacích listov predložených žalobcom, podľa ktorých odberateľom tovaru

bol iný subjekt ako je žalovaný.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o spor
obchodnoprávnej povahy, kedy vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 275 ods. 4
Obchodného zákonníka, upravujúcich pôsobnosť Obchodného zákonníka, obchodné záväzkové vzťahy

a zmluvné vzťahy; § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka upravujúceho účinky uznania záväzku, § 409
ods. 1, § 448 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka upravujúcich kúpnu zmluvu; § 369 ods. 1, 2, § 369c ods.
1 Obchodného zákonníka upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výšku úrokov z
omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky; § 43 zákona Občianskeho
zákonníka, upravujúceho zmluvnú prevenciu.

7. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca so žalovaným
udržiaval v rokoch 2019 a 2020 obchodnú spoluprácu, keď žalobca pri výkone svojho podnikania
dodával žalovanému ním objednaný tovar za účelom jeho ďalšieho využitia, príp. dodania konečnému
odberateľovi. Uviedol, že medzi stranami sporu nebola sporná oprávnenosť vystavenia faktúry č.

F200030, spornou sa javil rozsah jej uhradenia, sporným bol taktiež nárok uplatnený žalobcom z faktúr
č. F200017 a č. F220003, u ktorých žalovaný poprel dodanie tovaru a oprávnenosť vystavenia faktúr, a
do určitej miery aj nárok uplatnený žalobcom z faktúry č. F220002.8. Súd prvej inštancie následne konštatoval:

- K faktúre č. F200017 vystavenej dňa 15.7.2020, že údaj o odberateľovi zodpovedá miestu dodania

tovaru, v spore ale žalobca nepreukázal, že práve žalovaný objednal daný tovar s požiadavkou na
jeho doručenie Správe ciest Bardejov a že osoba oprávnená preberať tovar za Správu a údržbu ciest
Prešovského samosprávneho kraja - oblasť Bardejov, bola v rámci tohto oprávnenia oprávnená prevziať
tovar aj za žalovaného. Žalobca taktiež nepreukázal požiadavku žalovaného, aby bol na faktúrach
uvedený iný tovar ako na dodacom liste. V tejto časti tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno k

dôvodnosti uplatňovania peňažného nároku voči žalovanému.
- K faktúre č. F200030 vystavenej dňa 20.11.2020, že žalovaný postupnými platbami uhradil časť
fakturovanej ceny za dodanie tovaru v rozsahu 5.750,- eur, neuhradená ostala časť 1.000,- eur. Súd
sa nestotožnil s obranou žalovaného, že na predmetnú faktúru uhradil o 230,96 eur viac, nakoľko
žalobca (správne žalovaný – poznámka odvolacieho súdu) predložil svoj Zoznam prijatých faktúr s
úhradami, avšak táto listina neobsahovala žiadne konkrétne údaje o vykonaní jednotlivých úhrad v

prospech predmetnej faktúry, iba žalovaným vytvorený (a nedatovaný) záznam o celkovom preplatku.
Z výsluchu žalovaného pritom vyplynulo, že žalovaný zo svojej evidencie dodatočne vymazal záznam o
inej (už uhradenej) faktúre, pričom práve toto tvrdenie žalovaného malo podstatný vplyv na posúdenie
vierohodnosti ním predloženej evidencie prijatých faktúr, z ktorej si žalovaný dodatočne a jednostranne
z vlastnej vôle vymazúva záznamy aj o už uhradených záväzkoch. Na základe vyjadrenia strán možno

usudzovať, že dodatočný výmaz iného záznamu sa prejavil v tom, že inú úhradu žalobcovi si žalovaný
vo svojej evidencii na základe vlastného rozhodnutia vyznačil ako preplatok faktúry č. F200030. Takýto
postup žalovaného však nemožno bez ďalšieho považovať za úhradu peňažného záväzku podľa faktúry
č. F200030, splatnej dňa 4.12.2020, a preto mal súd za to, že žalobca má právo na zaplatenie zvyšnej
časti 1.000,- eur.

- K faktúre č. F220002 vystavenej dňa 12.3.2022, že žalobca vyúčtoval žalovanému rozdiel ceny za
dodanie tovaru v r. 2020, kedy pôvodne vystavenou faktúrou č. F200001 zo dňa 15.1.2020 nebola
žalovanému účtovaná plná cena, ale iba časť určená v sume 3.500,- eur bez DPH, t. j. v sume 4.200,-
eur s DPH, ktorú žalovaný postupnými čiastkovými platbami uhradil. Vystavením faktúry č. F200030
(správne faktúra F220002 – poznámka odvolacieho súdu), ktorá sa jednoznačne odvolávala na pôvodnú

faktúru č. F200001, žalobca reagoval na tú skutočnosť, že podľa dodacích listov z mesiaca január 2020
dodal žalovanému ako odberateľovi celkovo 286 ks snehových zábran a 20,08 eur/ks, v cene 5.742,88
eur bez DPH. Dodanie tovaru žalovanému preukázal žalobca predložením dodacieho listu z 9.1.2020 o
dodaní snehových zábran v počte 250 ks a dodacím listom z 21.1.2020 o následnom dodaní ďalších 36
ks. Súd nevzhliadol rozdelenie dodávok tovaru v dvoch termínoch ako rozpor s vystavenou faktúrou, a

to aj s ohľadom na skutočnosť, že suma účtovaná pôvodnou faktúrou za dodanie tovaru nedosahovala
ani výšku ceny prvej dodávky dňa 9.1.2020, ktoré dodanie tovaru bolo samotným žalovaným, resp. jeho
účtovníčkou pridelené k faktúre č. F200001. Žalovaný síce vo svojom odpore proti platobnému rozkazu
tvrdil, že faktúry z r. 2022 mu neboli nikdy doručené, avšak z jeho účastníckej výpovede vyplynulo, že
tieto prevzal, ale do evidencie ich pre pochybnosti nezaradil. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy

smerujúce k spochybneniu dodacích listov z 9.1.2020 a 21.1.2020 tak, ako boli predložené súdu,
a ani k preukázaniu vrátenia faktúry žalobcovi. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v r. 2022 so žalobcom
už nespolupracoval a za dodanie tovaru zaplatil v r. 2020, týmto nereagoval na jasné odôvodnenie
dofakturácie v zmysle faktúry č. F220002 a právnu argumentáciu žalobcu. Úhradu faktúry č. F200001 nie
jemožnébezďalšiehopovažovaťzazaplateniecenydodaniatovaru,ktorápodľapredloženýchdodacích

listov zjavne prevyšovala sumu uvedenú v pôvodnej faktúre. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by
celková cena dodania tovaru nemala prevyšovať sumu pôvodne fakturovanú v r. 2020, ktorú žalovaný
už uhradil. Súd mal na základe týchto skutočností za to, že žalobca má právo na zaplatenie zvyšnej
ceny za dodanie tovaru vo výške 2.691,46 eur podľa faktúry č. F220002, splatnej dňa 26.3.2022.
-Kfaktúreč.F220003vystavenejdňa12.3.2022,žeišloodofakturáciurozdielucenyvzmysledodacieho

listu z 3.11.2020, na základe ktorého mal žalobca dodať žalovanému drevené protisnehové zábrany
v počte 100 ks a 23,50 eur/1ks, v celkovej sume 2.350,- eur bez DPH, pričom pôvodne vystavenou
faktúrou č. F200016 vyúčtoval žalovanému iba cenu za dodávku hranolov 4,46 m3 a 230,- eur/m3, teda
sumu 1.025,50 eur bez DPH, ktorú žalovaný uhradil. Podľa predloženého dodacieho listu žalobca dňa
3.11.2020 dodal odberateľovi „Správa ciest Humenné“ snehové zábrany v počte 100 ks, a teda tovar

odlišne označený od predmetu fakturácie č. F200016. Podľa dodacieho listu sa jedná o iný tovar s
odlišnou cenou, než je ten, ktorý bol predmetom fakturácie č. F200016. Žalobca nepreukázal, že by
práve žalovaný objednal tovar označený na dodacom liste s požiadavkou na jeho doručenie Správe
ciest Humenné, a ani že by osoba oprávnená preberať tovar za Správu a údržbu ciest Prešovskéhosamosprávneho kraja - oblasť Humenné bola v rámci svojho oprávnenia oprávnená prevziať tovar aj za
žalovaného.Vsporetedanebolopreukázané,žebytovardodanýnazákladedodacieholistuz3.11.2020
bol dodaný práve žalovanému, a že by práve na základe tohto dodacieho listu bola vystavená faktúra

č. F200016.

9. Následne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti o zaplatenie
istiny 3.691,46 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 5.12.2020 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.691,46 eur od 27.3.2022 do zaplatenia,

a že žalobcovi v súvislosti s uplatňovaním pohľadávky patrí aj paušálna náhrada v sume 40,- eur podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Vo zvyšnej časti skutkové zistenia súdu z vykonaných
dôkazovnevytváralispoľahlivýzákladpreuloženiežalobcompožadovanejpovinnostižalovanému,preto
súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho
úspechu v tomto spore. Pri posudzovaní úspechu v spore súd vzal na zreteľ, že pomer úspechu žalobcu
k žalovanej sume istiny bol 57,07 % (vyhovenie v časti 3.691,46 eur) a úspech žalovaného bol 42,93
% (zamietnutie v časti 2.776,74 eur). Žalobcovi ako úspešnej strane sporu tak vznikol nárok len na

pomernú časť trov konania, a to v rozsahu 14,14 %, kedy uvedený rozsah predstavuje rozdiel medzi
percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovaného (57,07 % - 42,93 %).

11. Proti výroku I. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, žalobu zamietol, alternatívne aby vec

vrátil súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania a vydanie nového rozhodnutia.

12. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

13. V odvolaní k odvolacím dôvodom žalovaný namietal, že počas spolupráce so žalobcom mali viackrát
problémy s faktúrami žalobcu, kedy boli faktúry vystavené neoprávnene, resp. za tovar, ktorý im nebol
dodaný, prípadne za tovar, ktorý doručil žalobca inému subjektu.

14. K faktúre č. F200017 zo dňa 15.7.2020 uviedol, že uvádza dátum dodania 15.7.2020, pričom sa
jedná o dodávku dosák 5,35 m3 á 185/m3, čo malo tvoriť sumu 989,75 € bez DPH. K faktúre bol
žalobcom doložený dodací list bez uvedenia čísla zo dňa 3.11.2020, kde je uvedený ako odberateľ
Správa ciest Bardejov, pričom mali byť dodané snehové zábrany v množstve 40 ks a to za sumu
23,50/1 ks. V kolónke Prijal sa následne nachádza podpis spolu s pečiatkou Správa a údržba ciest

Prešovského samosprávneho kraja oblasť Bardejov s dátumom 3.11.2020. Už v rámci odporu proti
platobnému rozkazu žalovaný namietal to, že faktúra bola vystavená neoprávnene a tento tovar mu
nikdy nebol dodaný, čo potvrdzuje sám žalobca dôkazom, ktorý v konaní k predmetnej faktúre pripojil,
a to uvedeným dodacím listom. Žalobca uvedené zopakoval aj pri faktúre č. F200016 zo dňa 9.7.2020
na sumu 1.230,96 eur, ktorá bola tak isto vystavená neoprávnene, pretože žalovanému nebol dodaný

zo strany žalobcu žiaden tovar, za ktorý si on nárokuje úhradu tejto faktúry. Túto faktúru však omylom
účtovníčka žalovaného žalobcovi uhradila, pričom túto platbu následne priradili vo svojom účtovníctve
k úhrade faktúry FA200030 a to v sume 1.000,- eur, teda následne (po ďalších čiastkových úhradách
faktúry č. FA200030) im v účtovníctve ostal preplatok vo výške 230,96 eur. Z dôvodu, že žalobca nedodal
žalovanému žiaden tovar, ktorý uvádza v týchto faktúrach, teda žalovaný FA č. 200017 a FA č. 200016

žalobcovi vrátil a žiadal vystaviť dobropisy k týmto faktúram. Tieto faktúry, však žalovaný stále eviduje
vo svojom účtovníctve v Zozname prijatých faktúr, konateľ žalovaného v rámci svojho vyjadrenia na
súde uviedol, že predmetné faktúry považuje za vystavené neoprávnene, avšak na to, aby tieto faktúry
mohol zo svojho účtovníctva vyradiť potrebuje rozhodnutie súdu a teda preto sú v účtovníctve stále
zaevidované. Súd vo svojom rozhodnutí nesprávne uvádza, že žalovaný uviedol, že si svojvoľne vyradil

faktúry z účtovníctva, pričom takáto skutočnosť z jeho strany na pojednávaní nikdy neodznela, žalovaný
uvádzal iba vyššie uvedené skutočnosti.15. K faktúre č. F200030 zo dňa 20.11.2020 uviedol, že bola vystavená na základe objednávky
žalovaného, a preto jej samotné vystavenie v konaní žalovaný nerozporoval. Predmetná faktúra bola
uhradená viacerými platbami a zároveň preúčtovaním 1.000,- eur, ktoré boli uhradené omylom na

faktúre č. F200016. K predmetnej faktúre bola pripojená objednávka, ktorá bola potvrdená pečiatkou
žalovaného, pričom aj samotná faktúra obsahuje zhodný druh tovaru ako sa uvádza vo faktúre, nie ako
to je v iných faktúrach vystavených žalobcom, kde predkladá dodacie listy potvrdené od iných subjektov,
resp. vo faktúrach uvádza iný tovar ako je na dodacích listoch.

16. K faktúre č. F220002 zo dňa 12.03.2022 uviedol, že bola vystavená na základe žalobcom
predloženými dodacími listami, a to dodací list bez uvedenia čísla zo dňa 21.1.2020 a dodací list bez
uvedenia čísla zo dňa 9.1.2020, kde má byť v oboch prípadoch uvedený ako odberateľ žalovaný,
pričom žalovaný je tam napísaný rukou ako odberateľ, chýba číslo dodacieho listu, objednávka, pečiatka
žalovaného a potvrdenie o prebratí tovaru, keďže konateľ žalovaného sa vyjadril, že tovar si vždy
kontroloval a preberal sám priamo na mieste. V dodacích listoch je uvedený druh tovaru drevená

protisnehová zábrana a to v sume 20,08/ks, čo je odlišná suma, ako je uvedená v inej faktúre, kde je
uvádzaná suma 23,50/1ks. V predmetnej faktúre je zároveň uvedené, že suma 3.500,- eur mala byť
zaplatená vo faktúre 200001, avšak táto faktúra je zo dňa 15.1.2020 s dátumom dodania 15.1.2020, teda
ani tento dátum žalobcovi nesedí s uvádzanými dátumami na dodacích listoch. Faktúra č. F220002 bola
vystavená 12.3.2022, ako aj dátum dodania je uvedený 12.3.2022, čo je diametrálne odlišné obdobie s

údajmi, ktoré sa uvádzajú na dodacích listoch.

17. K faktúre č. F220003 zo dňa 12.3.2022 uviedol, že uvádza dátum dodania 12.3.2022, kedy má ísť
o dofaktúrovanie na základe dodacieho listu zo dňa 3.11.2020, kde bol zo strany žalobcu predložený
opätovne dodací list bez uvedenia čísla zo dňa 3.11.2020, kde je uvedený ako odberateľ Správa

ciest Humenné, pričom v kolónke prijal je podpis s uvedením dátumu 3.11.2020 a pečiatkou Správy a
údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja, teda žalovaný aj túto faktúru považoval za vystavenú
neoprávnene, keďže tovar mu nebol dodaný, resp. žalobca si ňou uplatňuje nárok, ktorý mohol dodať
nanajvýš inému subjektu ako žalovanému.

18. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že hodnoverným spôsobom uviedol, ako malo dôjsť k úhrade
faktúry č. FA200030, zároveň logicky vysvetlil, z akého dôvodu neuznával ďalšie faktúry vystavené
žalobcom, keďže buď mu tovar nebol dodaný, alebo boli žalobcom v konaní predložené dodacie listy,
ktoré boli potvrdené inými subjektmi, resp. neboli potvrdené žalovaným.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Poukázal na rozpornosť tvrdenia žalovaného s ohľadom na ním predložený dôkaz –
zoznam prijatých faktúr s úhradami, pretože nie je pravda, že žalovaný faktúru číslo 200030 uhradil,
a už vôbec nie je pravda, že predmetnú faktúru uhradil nad rámec o 230,96 Eur viac. Žalovanému
bola predmetná faktúra vystavená dňa 20.11.2020. Žalovaný následne vykonal úhradu dňa 4.12.2020,

pripísaná bola na účet žalobcu dňa 7.12.2020 (49 dní po lehote splatnosti) vo výške 4.230,- eur.
Následne dňa 1.2.2021 vykonal druhú úhradu, ktorá bola na účet žalobcu pripísaná dňa 2.2.2021 (60
dní po lehote splatnosti) vo výške 1.520,- eur. Žiadne ďalšie úhrady k predmetnej faktúre vykonané
neboli. Úhrada vo výške 1.230,96 eur, ktorú žalovaný uvádza vo svojom zozname, bola realizovaná na
úhradu faktúry číslo 200016 zo dňa 9.7.2020, ktorú žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve a v zmysle

priloženého zoznamu pod položkou číslo 200704 (prvá položka na priloženom zozname). Žalobca
predmetnú úhradu eviduje vo svojom zozname Pohľadávok a záväzkov s rozpisom úhrad za rok 2020,
kedy predmetná úhrada bola pripísaná na účet žalobcu dňa 10.9.2020 (49 dní po lehote splatnosti).
Už samotná skutočnosť, že úhrada vo výške 1.230,96 Eur bola vykonaná dňa 9.9.2020 a faktúra číslo
200030, v účtovníctve žalovaného evidovaná pod položkou 201114 bola vystavená dňa 20.11.2020,

čo je o viac ako dva mesiace neskôr po zrealizovanej úhrade, nie je možné pripísať ako úhradu
(ani len čiastočnú) k predmetnej faktúre. Je nereálne, aby žalovaný vykonal čiastočnú úhradu k ešte
nevystavenej faktúre o viac ako dva mesiace skôr. Obzvlášť, keď z predložených dokladov a záznamov
vyplýva, že žalovaný bol s každou úhradou v omeškaní. Neopomínajúc skutočnosť „čisto náhodnú“, že
išlo o výšku úhrady v totožnej výške, ako bola vystavená faktúra číslo 200016 zo dňa 9.7.2020. Žalovaný

sa vo svojom odvolaní opiera o argumentáciu bez unesenia dôkazného bremena a snaží sa zmiasť
súd argumentáciou o dodacích listoch, pričom predmetný „rozpor“ bol riadne odstránený. Už priamo na
pojednávaní bola predmetná problematika detailne rozoberaná a to v rozsahu, že ak aj žaloba aj údajne
žalovaný dodávali objednávateľom predmetný tovar a služby či už Správe ciest Bardejov, Humennéalebo iným, v tom prípade by došlo k duplicitnému plneniu. Súčasne žalovaný sám rozporne prv uviedol,
že bol pri všetkých dodávkach, na základe čoho následne sa vystatovali dodacie listy, následne, že
nebol pri všetkých dodávkach tovaru, ale každopádne ani jednu žalovaným prezentovanú skutočnosť

počas celého trvania konania ani raz nepreukázal, nepredložil dôkazy a svoju argumentáciu opieral iba
o imaginárne podklady, ktoré v súdnom spise absentujú, nakoľko neboli nikdy žalovaným dodané, a teda
je dôvodný predpoklad, že ani nie sú. Žalovaný uvádzal, že údajné rozpory zasielal žalobcovi poštou
ako aj e-mailom, no nič z toho nebolo predložené. Žalovaný v priebehu súdneho konania predložil iba
dôkaz zoznam prijatých faktúr s úhradami a e-mailovú komunikáciu, z ktorej nie je zrejmé, čo tým chcel

preukázať, nakoľko z nej nič nevyplýva a nie je možné ju k ničomu konkrétnemu priradiť. Žalovaný
mimo zoznamu prijatých faktúr s úhradami, ktorý je evidentne chybný alebo „skreslený“ svoje tvrdenia
nepodložilžiadnymiinýmilistinnýmidôkazmi,zostranyžalovanéhoidevýlučneofabuláciuaprekrúcanie
faktov, ktoré na rozdiel od žalovaného, žalobca riadne zdokladoval a preukázal, čo je aj obsahom
súdneho spisu.

20. Žalovanému bolo vyjadrenie žalobcu doručené 29.4.2025, odvolaciu repliku nepodal.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Ak žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd uvádza,
že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie
v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalovaného v podanom
odvolaní, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre
správne a úplné zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce

je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

25. Predmetom odvolacieho konania je výrok I. súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým výrokom v spore

o zaplatenie 6.468,20 eur s príslušenstvom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.691,46 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 5.12.2020 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.691,46 eur od 27.3.2022 do zaplatenia a náhradu
nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky vo výške 40,- eur, a závislý výrok III. o trovách konania.

26. Z hľadiska skutkového stavu ide o úhradu faktúry č. F200030 vystavenej dňa 20.11.2020 a podľa
žalobcu neuhradenej časti 1.000,- eur a úhradu faktúry č. F220002 vystavenej dňa 12.3.2022 na sumu
2.691,46 eur, ktorá je dofakturáciou k faktúre č. F200001 zo dňa 15.1.2020, ktorou nebola žalovanému
účtovaná plná cena za dodanie tovaru (286 ks snehových zábran a 20,08 eur/ks, v cene 5.742,88 eur
bez DPH, na základe dodacieho listu z 9.1.2020 o dodaní snehových zábran v počte 250 ks a dodacieho

listu z 21.1.2020 o následnom dodaní ďalších 36 ks), ale iba časť určená v sume 3.500,- eur bez DPH,
t. j. v sume 4.200,- eur s DPH, ktorú žalovaný postupnými čiastkovými platbami uhradil.

27.PredmetomodvolaciehokonaniatedaniejevýrokII.súduprvejinštancie,ktorýžalobuvprevyšujúcej
časti zamietol, pretože nebol napadnutý odvolaním (z hľadiska skutkového stavu ide o úhradu faktúry

č. F200017 a faktúry č. F220003).

28. Predpokladom aplikácie úpravy kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka na vzájomné
vzťahy účastníkov zmluvy je povaha účastníkov tohto záväzkového vzťahu, ktorí musia maťpostavenie podnikateľov, pričom už pri vzniku tohto záväzkového vzťahu musí byť zrejmé, že sa
týka ich podnikateľskej činnosti (súvislosť s predmetom ich podnikania). Vychádzajúc zo zásady
neformálnosti obchodno-záväzkových vzťahov môže byť kúpna zmluva uzavretá ústne, písomne alebo

aj konkludentne. Z obsahového vymedzenia kúpnej zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka
vyplývajú jej podstatné náležitosti, ktorými je vymedzená kúpna zmluva ako osobitný typ zmluvy a ktoré
ju odlišujú od ostatných zmluvných typov. Zmluvné strany sú preto viazané požiadavkou zákona
na podstatné náležitosti zmluvy a tieto nemôžu z jej obsahu vylúčiť alebo upraviť iným spôsobom, ktorý
nezodpovedá základnému vymedzeniu kúpnej zmluvy. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú: (1)

určenie zmluvných strán, (2) určenie predmetu kúpy, (3) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy
kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a (4) záväzok kupujúceho zaplatiť
kúpnu cenu.

29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri posudzovaní nároku žalobcu mal
za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o spor obchodnoprávnej povahy, vychádzajúc

z vykonaného dokazovania, kedy žalobca pri výkone svojho podnikania dodával žalovanému ním
objednaný tovar za účelom jeho ďalšieho využitia, príp. dodania konečnému odberateľovi.

30. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu, v zhode so súdom prvej inštancie, vo vzťahu k
neuhradenej (zostávajúcej) časti faktúry č. F200030 vystavenej dňa 20.11.2020 v sume 1.000,- eur

uvádza, že ani v odvolacom konaní žalovaný nespochybnil skutkové závery súdu prvej inštancie.
Nepochybne,akožalobcavosvojomvyjadreníkodvolaniužalovanéhosprávneuviedol,úhradavovýške
1.230,96 eur (a teda preplatok vo výške 230,96 eur, ktorý eviduje žalovaný – poznámka odvolacieho
súdu), ktorú žalovaný uvádza vo svojom zozname, bola realizovaná na úhradu faktúry číslo 200016
zo dňa 9.7.2020, ktorú žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve v zmysle priloženého zoznamu pod

položkou číslo 200704 (č. l. 29 spisu súd prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu), kedy predmetná
úhrada bola pripísaná na účet žalobcu dňa 10.9.2020. Samozrejme, ako správne uviedol žalobca, už
samotná skutočnosť, že úhrada vo výške 1.230,96 Eur bola vykonaná dňa 9.9.2020 a faktúra číslo
200030, v účtovníctve žalovaného evidovaná pod položkou 201114 (č. l. 29 spisu súd prvej inštancie
– poznámka odvolacieho súdu) bola vystavená dňa 20.11.2020, viac ako dva mesiace neskôr po

zrealizovanejúhrade,preukazuje,žejuniejemožnépripísaťakoúhradu(anilenčiastočnú)kpredmetnej
faktúre, pretože je nereálne, aby žalovaný vykonal čiastočnú úhradu k ešte nevystavenej faktúre o viac
ako dva mesiace skôr. Tvrdenia žalovaného, že faktúru číslo 200016 zo dňa 9.7.2020 uhradila omylom
účtovníčka žalovaného žalobcovi, pričom túto platbu následne priradili vo svojom účtovníctve k úhrade
faktúry FA200030 a to v sume 1.000,- eur, teda následne (po ďalších čiastkových úhradách faktúry

č. FA200030) im v účtovníctve ostal preplatok vo výške 230,96 eur, v kontexte vyššie uvedeného tak
vyznievajú ako účelová procesná obrana.

31. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu, v zhode so súdom prvej inštancie, vo vzťahu k
úhrade faktúry č. F220002 vystavenej dňa 12.3.2022 na sumu 2.691,46 eur, ktorá je dofakturáciou k

faktúre č. F200001 zo dňa 15.1.2020, ktorou nebola žalovanému účtovaná plná cena za dodanie tovaru
uvádza, že ani u tejto faktúry v odvolacom konaní žalovaný nespochybnil skutkové závery súdu prvej
inštancie. Tvrdenia žalovaného v odvolaní k faktúre č. F220002, ku ktorej boli predložené dodacie listy
bez uvedenia čísla zo dňa 21.1.2020 a 9.1.2020, že chýba číslo dodacieho listu, objednávka, pečiatka
žalovaného a potvrdenie o prebratí tovaru, keďže konateľ žalovaného sa vyjadril, že tovar si vždy

kontroloval a preberal sám priamo na mieste, sú v rozpore s jeho vyjadreniami na pojednávaní – „neviem
sa vyjadriť, či som to vykonával výlučne“ (č. l. 84 spisu súd prvej inštancie – poznámka odvolacieho
súdu).

32. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanom spore strany realizovali svoju

procesnú aktivitu prostredníctvom prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, návrhmi na
vykonanie dôkazov. Povinnosťou súdu je určiť, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať,
ktoré skutočnosti bude preukazovať a ktoré dôkazy vykoná. Vykonaním navrhnutého dôkazu súdom
je splnená úloha súdu aktívne nevyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“
či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán.

V prejednávanej veci žalovaný však žiadne návrhy na dokazovanie k neúplnosti, resp. nesprávnosti
dodacieho listu, a s tým súvisiaceho prevzatia tovaru neprodukoval.33. Odvolací súd preto odkazuje na správnosť podrobných záverov súdu prvej inštancie, ktorý sa
vyčerpávajúco venoval všetkým kľúčovým aspektom sporu, v rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi tvrdeniami a argumentmi sporových strán, jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvodnosť

uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva a rozhodol vo veci v súlade s požiadavkami
spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie reagoval a dal stranám sporu (aj žalovanému)
odpovede na tie argumenty týkajúce sa skutkovej a právnej stránky veci, ktoré z hľadiska výsledku
rozhodnutia v danom spore boli podstatné a relevantné.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

36. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah strán sporu ako obchodnoprávny podľa ustanovení §
261 ods. 1, § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka upravujúcich pôsobnosť Obchodného zákonníka,
obchodné záväzkové vzťahy a zmluvné vzťahy; § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka upravujúceho
účinky uznania záväzku, § 409 ods. 1, § 448 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka upravujúcich kúpnu
zmluvu; § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich omeškanie so splnením

peňažného záväzku, výšku úrokov z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky; § 43 zákona Občianskeho zákonníka, upravujúceho zmluvnú prevenciu, v ich intenciách
správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy postupom podľa § 191 a nasl. CSP a v súlade so zásadami
právnej praxe a na podklade zistených skutočností správne ustálil uplatnený nárok po vecnej stránke
z hľadiska hmotného práva a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nárok žalobcu

je v napadnutej časti dôvodný a preukázaný.

37. Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

39. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o
náhrade trov konania (výrok III.), ktorým súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov
konania žalobcovi v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore ako vecne správny.

40. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie, samostatným

uznesením.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).