Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010096
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Andreja Matušovica a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa
17. decembra 2025 v trestnej veci obžalovanej A. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 4 Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovanej a odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
14.04.2025, sp. zn. 11T/16/2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu
v celom výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanú A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., bytom E. X/
X, F. C. D.,

o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom

na § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., sa obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., sa obžalovanej u s t a n o v u j e skúšobnú doba vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák., sa obžalovanej ukladá povinnosť zaplatiť otcovi detí B. B., nar.
XX.XX.XXXXA.E.,zameškanévýživnévovýške1.330,08€aplnoletémusynoviB.B.,nar.XX.XX.XXXX
v C. D., zameškané výživné vo výške 185,46 €.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák., sa obžalovanej ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., sa u obžalovanej zrušuje výrok o treste odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov, ktorý jej bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.10.2024, sp. zn. 4T/35/2024, právoplatným dňa
06.11.2024, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a súčasne
ruší aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vo výroku o vine zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná uznaná za vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 4 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

ako zákonná zástupkyňa a matka od presne nezisteného dňa konca roku 2022 do dňa 30.05.2023 A. E.,
F. C. D., A. G. na H. A. I. XXX/X a inde, nezabezpečovala pravidelne stravu a hygienu svojej dcére mal.
dieťa K. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., J. počas tohto obdobia opakovane fyzicky udierala po rukách,

nohách a chrbte a v jednom prípade ju udrela aj mopom po tele, ráno ju budila fackami a naposledy po
tom, ako ju počas domáceho liečenia v presne nezistený deň v máji 2023 najprv obliala vodou, ju bila
rukou a päsťami po celom tele, v domácnosti nevarila a nerobila nákupy, kde z toho dôvodu veľakrát mal.
K. P. kontaktovala svojho otca so žiadosťou o peniaze, aby si vedela zabezpečiť potraviny, nevykonávala
ani domáce práce ako upratovanie a pranie oblečenia, ale práve naopak tieto činnosti vykonávala mal. K.

P., taktiež sa menovaná maloletá v domácom prostredí nevedela a nemohla pripravovať na vyučovanie,
v prípade ochorenia maloletej K. P. ju na ošetrenie k lekárovi nesprevádzala, mal. K. P. k lekárovi
išla viackrát sama a na lieky jej zaslal peniaze jej otec, asi dva až trikrát, keď mal. K. P. spala, tak
ju začala budiť a potom sa smiala, pričom podľa záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia psychiatrie a podľa záverov znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvia

klinickej psychológie detí u maloletej J.. P. boli zistené známky psychotraumatizácie, ktorá priamo
súvisí s prežitými udalosťami v súvislosti s konaním obžalovanej ako matky mal. K. P., a v dôsledku
fyzického a psychického násilia bol zistený u mal. K. P. viktimizačný syndróm v rámci syndrómu
týranej osoby a taktiež bolo konštatované, že situácia, v ktorej sa maloletá nachádzala bola už pre
ňu bezvýchodisková, nedokázala ju ovplyvniť svojou aktivitou, čo viedlo k naučenej bezmocnosti, čím

týmto konaním obžalovaná ako matka, s ktorou žila poškodená mal. K. P. v spoločnej domácnosti, jej
spôsobovala psychické utrpenie a presne nezistené fyzické zranenia, pričom dňa 05.05.2023 bola na
ošetrení u všeobecného lekára pre deti a dorast a následne u chirurga, kde z lekárskej správy z chirurgie
zo dňa 05.05.2023 vyplýva, že poškodená mal. K. P. utrpela zranenie a to opuch v oblasti ľavého
predlaktia.

Za to jej bol podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr.
zák., uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanej výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanej ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák., bola obžalovanej uložená povinnosť zaplatiť otcovi detí B. B., nar.
XX.XX.XXXXA.E.,zameškanévýživnévovýške1.330,08€aplnoletémusynoviB.B.,nar.XX.XX.XXXX
v C. D., zameškané výživné vo výške 185,46 €.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák., bola obžalovanej uložená povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe

alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., bol obžalovanej zrušený výrok o treste odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov, ktorý jej bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/35/2024, zo dňa 15.10.2024, právoplatným dňa

06.11.2024, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
a súčasne boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie do výroku o vine a výroku o treste v neprospech obžalovanej

priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní prokurátorka okresnej prokuratúry.Počas plynutia zákonom stanovenej lehoty na podanie opravného prostriedku podala odvolanie proti
výroku o vine i treste taktiež obžalovaná a to prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním

doručeným okresnému súdu dňa 14.04.2025, ktoré následne aj bližšie odôvodnila písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 14.08.2025.

Argumentovala tým, že v celom rozsahu trvá na svojich výpovediach, svojim deťom nikdy neubližovala.
Možno niekedy zvýšila hlas, ale nikdy ich nebila a nesprávala sa spôsobom ako je to popísané

v odsudzujúcom rozsudku. Taktiež si ani v najmenšom nevšimla žiadne zmeny, ktoré popísali znalkyne
v znaleckom posudku. Podľa jej názoru nebolo v rámci trestného konania preukázané, že skutok kladený
jej za vinu sa stal, že by mal znaky trestného činu predpokladané zákonnými ustanoveniami a to tak
subjektívnu ako aj objektívnu stránku trestného činu a preto má za to, že nie je možné vysloviť záver
o jej vine.

Z týchto dôvodov požiadala krajský súd, aby ju v zmysle § 285 ods. 1 Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Prokurátorka okresnej prokuratúry bližšie odôvodnila ňou podané odvolanie písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 06.08.2025.

Úvodom skonštatovala, že napadnutý rozsudok okresného súdu pokladá za nezákonný a nedôvodný.
S poukazom na výpovede maloletej poškodenej J. B., svedkyne maloletej A. B., svedka B. B. a svedka
B. B. jednotlivo i v súhrne má za to, že obžalovaná svojim protiprávnym konaním naplnila aj skutkovú
podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. Obdobie skutku podľa je názoru bolo správne ohraničené v obžalobe

na dobu od mesiaca apríl 2022 do dňa 30.05.2023.

Záverom uviedla, že aj ťažká ujma na duševnom zdraví u maloletej poškodenej J. B. je riadne
preukázaná znaleckými posudkami vykonanými v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní a preto
mal súd posúdiť konanie obžalovanej aj podľa § 208 ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine i treste
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Kodvolaniuprokurátorkyokresnejprokuratúrysaobžalovanávyjadrilaprostredníctvomsvojejobhajkyne

písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.09.2025. Zdôraznila, že sa nestotožňuje
s tvrdeniami prokurátorky a naďalej sa považuje za nevinnú. V plnom rozsahu odkázala na písomné
odôvodnenie ňou podaného odvolania. Záverom požiadala krajský súd, aby ju v zmysle § 285 ods. 1
Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

K odvolaniu obžalovanej sa prokurátorka okresnej prokuratúry nevyjadrila.

Spisboltunajšiemusúdupredloženýnarozhodnutieoodvolaniachobžalovanejaokresnéhoprokurátora
dňa 06.10.2025.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovanej, prokurátor krajskej prokuratúry sa
pridržiaval odvolacích dôvodov dozorovej prokurátorky okresnej prokuratúry, avšak navrhol krajskému
súdu modifikovať kvalifikáciu skutku v tom smere, aby vypustil kvalifikáciu skutku podľa § 208 ods. 3
písm. a) Tr. zák. a naopak aby ponechal kvalifikáciu skutku iba podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák
a následne aby odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol. Naproti tomu obhajkyňa obžalovanej sa

v plnom rozsahu pridržiavala odvolacích dôvodov z písomne podaného odvolania a navrhla, aby krajský
súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol, napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol
sám tak, že obžalovanú spod obžaloby oslobodí.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovanej a okresného

prokurátora zistil, že odvolanie podali oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti
ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, pričom dospel k záveru, že
odvolanie obžalovanej nebolo dôvodné a odvolanie okresného prokurátora bolo iba čiastočne dôvodné,z iných dôvodov akými argumentoval v odvolaní, avšak na jeho základe mohol krajský súd vniesť do
výroku o treste zákonnosť.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutým
rozsudkom boli pri ukladaní trestu obžalovanej porušené ustanovenia Trestného zákona. Z týchto
dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom
výroku o treste, pričom následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozsudkom sám tak,
ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Z pohľadu krajského súdu je nutné v prvom rade konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil
v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade
s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní vykonal výsluchy obžalovanej, svedkov
B. B., mal. A. B., B. B., K. B., L. M. J., za splnenia procesných podmienok prehral videozáznam a prečítal

zápisnicu o výsluchu poškodenej mal. J. B.. Opäť za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2
Tr. por. prečítal podstatný obsah znaleckého posudku a vypočul k nemu znalkyňu, ktorá ho vyhotovila
a záverom za splnenia procesných podmienok podľa § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy,
a to najmä samotné trestné oznámenie, úradné záznamy z pohovoru s deťmi, lekársku správu na mal.
poškodenú, správy na obžalovanú a odpis z registra trestov týkajúci sa jej osoby.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08)
a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní odvolania sa

odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci E. A. N. zo
dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupu je splnenie podmienky
založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno považovať za dostatočne
odôvodnené, čo v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo.

V reakcii na podané odvolanie obžalovanej, považuje krajský súd za nevyhnutné zvýrazniť to, akým
dôsledným spôsobom okresný súd zdôvodnil svoj výrok o vine obžalovanej. Správne v napadnutom
rozsudku uviedol, že obrana obžalovanej bola v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní v celom
rozsahu vyvrátená jednak samotnou poškodenou, ktorá podrobne uvádzala ako ju matka opakovane
a bezdôvodne udierala po rukách, nohách, v jednom prípade ju dokonca udrela aj mopom, ako ju

ráno budila fackami, ako ju obliala vodou a následne bila, ako sa nestarala riadne o domácnosť,
nevykonávala domáce práce a riadne nezabezpečovala ani stravu pre rodinu. Táto výpoveď poškodenej
bola podporená aj ďalšími svedeckými výpoveďami svedkov B. B., B. B., A. B. a M. M. J. a tiež aj
listinnými dôkazmi a to nielen samotným trestným oznámením, ale aj lekárskou správou, správou O.,
úradnými záznamami z pohovoru detí a v neposlednom rade aj znaleckým dokazovaním a teda nebolo

žiadnych pochybností o vierohodnosti tejto svedkyne - poškodenej. Na druhej strane je nutné uviesť,
že obrana obžalovanej na hlavnom pojednávaní nebola podporená žiadnym vykonaným dôkazom.
Dokonca aj tak zásadné tvrdenie obžalovanej o tom, že s deťmi v E. P. H. A. I. XXX/X A. inkriminovanom
časenebývala,bolovšetkýmivypočutýmisvedkamiatiežlistinnýmidôkazmivyvrátenéabolopotvrdené,
že v čase skutku bolo miesto obvyklého pobytu maloletej poškodenej A. E. na vyššie uvedenej adrese.

Okresný súd správne poznamenal, že obžalovaná sa počas celého trestného konania snažila svoje
konaniezľahčovaťabagatelizovaťaprezentovalasavsociálnepriaznivomsvetle.Jejobhajobaaobrana
však bola účelová s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

V podanej obžalobe kládla prokurátorka okresnej prokuratúry obžalovanej za vinu, že konaním

popísaným v skutkovej vete obžaloby sa na poškodenej mal. dcére dopustila zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zák. a s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3
písm. i) Tr. zák. a § 138 písm. b) Tr. zák. Navrhovala tak uznať vinu obžalovanej nielen zo základnejskutkovej podstaty tohto zločinu, ale aj jeho kvalifikovanej skutkovej podstaty, pretože mala za to, že
svojim činom obžalovaná spôsobila poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, poruchu zdravia trvajúcu dlhší
čas a že uvedený čin spáchala aj závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd nepochybil ani v tom smere, keď po vykonanom dokazovaní
na hlavnom pojednávaní zistil vážne rozpory oproti skutkovým tvrdeniam z podanej obžaloby, pričom
išlo o skutkové okolnosti, na základe ktorých prokurátorka okresnej prokuratúry odvodzovala trestnú
zodpovednosť obžalovanej aj za spáchanie kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby tým, že obžalovaná mala spáchať skutok po dlhší čas a mala skutkom
spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, čo však vykonaným dokazovaním nebolo preukázané.

Prokurátor krajskej prokuratúry v rámci záverečného návrhu na verejnom zasadnutí krajského súdu
pridržiavajúc sa odvolacích dôvodov dozorovej prokurátorky okresnej prokuratúry navrhol krajskému
súdu modifikovať kvalifikáciu skutku v tom smere, aby bola vypustená kvalifikácia skutku podľa § 208

ods. 3 písm. a) Tr. zák. a aby bola ponechaná len kvalifikácia skutku podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr.
zák. Krajský súd sa však nestotožnil ani s takto upravenými odvolacími námietkami krajskej prokuratúry.
V konkrétnej predmetnej trestnej veci vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaná
spáchala skutok po dlhší čas.

Obžaloba stanovila začiatok a koniec páchania skutku tak, že to bolo od presne nezisteného dňa
v mesiaci apríl 2022 do dňa 30.05.2023. Tak ako okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol a krajský
súd sa k nemu súhlasne pridáva, takto ohraničený začiatok skutku nebol na hlavnom pojednávaní
preukázaný žiadnym z vykonaných dôkazov. Obžalovaná kategoricky odmietala, že sa skutku vôbec
dopustila, poškodená sa k začiatku, od kedy mal byť skutok na nej páchaný bližšie nevyjadrila a ani

z výpovedí svedkov B. B., A. B., Mg. M. J., či ostatných listinných dôkazov, prípadne znaleckého
dokazovania nemožno odvodiť exaktný začiatok páchania skutku. Iba svedok svedok B. B., syn
obžalovanej, ohraničuje začiatok páchania skutku, ktorý vo svojej výpovedi v prípravnom konaní i na
hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho mama žila spolu so sestrami A. E. G. P. I. Q. XXX v dobe od
konca roka 2022 do mája 2023. S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd prijal názor okresného súdu

v otázke časového ohraničenia skutku a osvojil si závery okresného súdu, že skutok bol obžalovanou
spáchaný od presne nezisteného dňa konca roku 2022 do dňa 30.05.2023.

V zmysle súdnej praxe bol kvalifikačný moment po dlhší čas stanovený ako obdobie cca. 6 mesiacov.
Vo vzťahu k týraniu ide však podľa názoru krajského súdu o podstatne odlišnú situáciu. Týranie sa po-

važuje za hromadný trestný čin, kde spravidla dochádza ku kumulácii väčšieho množstva menej zá-
važných, ale intenzitou sa stupňujúcich čiastkových útokov. To, čo môže u jedného poškodeného pred-
stavovať týranie už po 3 - 5 čiastkových útokoch v období 8 mesiacov u iného môže rovnaký násle-
dok vyvolať až po desiatkach útokov v priebehu niekoľkých rokov. Naplnenie tohto zákonného znaku
osobitného kvalifikačného pojmu závažnejšieho spôsobu konania je preto potrebné posudzovať striktne

individuálne, v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu. Aj v tomto smere sa krajský súd v plnom
rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu uvedenými na stranách č. 14 a 15 napadnutého rozsudku
a v podrobnostiach naň odkazuje.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa§41ods.1Tr.zák.,aksúdodsudzujepáchateľazadvaaleboviactrestnýchčinov,uložímuúhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu

tretinu.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odcudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanej, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný zákon
v sankcii ust. § 208 ods. 1 Tr. zák. (je prísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov) umožňuje
jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe od troch do ôsmych rokov.

V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane obžalovanej jednu priťažujúcu okolnosť

v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže spáchala zisteným konaním viac trestných činov (trestný rozkaz
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.10.2024, sp. zn. 4T/35/2024). Poľahčujúcu okolnosť
nezistil. Okresný súd následne obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní štyri roky, výkon ktorého
jej podmienečne odložil a zároveň jej uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú
ustanovil v trvaní päť rokov. Obžalovanej zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. uložil povinnosť

zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a podľa § 51 ods. 4
písm. e) Tr. zák. uložil povinnosť zaplatiť otcovi detí B. B., nar. XX.XX.XXXX A. E., zameškané výživné
vo výške 1.330,08 € a plnoletému synovi B. B., nar. XX.XX.XXXX A. C. D., R. výživné vo výške 185,46 €
(prevzatá povinnosť zo zrušeného výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota
zodňa15.10.2024,sp.zn.4T/35/2024).Keďžeokresnýsúdobžalovanejukladalsúhrnnýtrestpodľa§42

ods. 2 Tr. zák. zrušil jej výrok o treste odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 12 mesiacov, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 15.10.2024, sp. zn. 4T/35/2024, právoplatným dňa 06.11.2024, za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a súčasne zrušil aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Preskúmávajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o uloženom treste, pokiaľ ide o jeho druh a výmeru,
krajský súd sa nestotožnil s výrokom okresného súdu, ktorým obžalovanej uložil vyššie uvedený súhrnný
trest odňatia slobody a napadnutý rozsudok okresného súdu v celom výroku o treste zrušil.

Okresný súd na jednej strane dostatočne zhodnotil osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť nápravy,
ako aj niektoré ďalšie rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, na ktoré bolo potrebné prihliadnuť, avšak
na strane druhej nesprávne priznal obžalovanej jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h)
Tr. zák. Obžalovaná síce spáchala zisteným konaním viac trestných činov (trestný rozkaz Okresného

súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.10.2024, sp. zn. 4T/35/2024), avšak pri ukladaní trestu postupom
podľa § 41 ods. 2 Tr. zák, by pripočítanie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. bolo
pre ňu duplicitné. Okresný súd pochybil aj v tom, že obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, nakoľko podľa výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov L. D. A., že sa doposiaľ nedopustila žiadneho priestupku a podľa

aktuálneho odpisu registra trestov bola doposiaľ jedenkrát súdom trestaná pre skutok, ktorý spáchala
od 24.08.2023 do 09.10.2024, pričom ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 15.10.2024, sp. zn. 4T/35/2024 právoplatný dňa 06.11.2024, ktorým bola uznaná vinnou
zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a bol jej
za to uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

v trvaní jeden rok do 07.11.2025, z ktorého by práve výrok o treste postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.
mal byť zrušený.

Obžalovanej bol okresným súdom podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. správne ukladaný súhrnný trest odňatia
slobody aj za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., z ktorého

bola uznaná za vinnú vyššie uvedeným trestným rozkazom, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody
vovýmerejedenrokspodmienečnýmodkladomaurčenímskúšobnejdobyvovýmerejedenrok,nakoľko
súdený zločin spáchala skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (v tomto
prípade doručený trestný rozkaz) za iný jej trestný čin. Okresný súd však pri ukladaní súhrnného trestupostupoval nesprávne, nakoľko nedôsledne vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaná v posudzovanom
konaní spáchala zločin, a teda správne jej mal byť ukladaný súhrnný trest podľa zásad uvedených v ust.
§ 41 ods. 2 Tr. zák. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných

činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa
horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu tretinu. Za
najprísnejší zo súdených trestných činov a to zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. bolo možné obžalovanej uložiť trest odňatia slobody od troch rokov
do ôsmych rokov. Za súčasného aplikovania § 41 ods. 2 Tr. zák. na základe ktorého sa zvyšuje horná

hranica zákonom ustanovenej trestne sadzby o jednu tretiny jej bolo možné uložiť trest odňatia slobody
od troch rokov do desať rokov a osem mesiacov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd vychádzal rovnako ako súd prvého stupňa
zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, prevahu poľahčujúcich okolností nad

priťažujúcimi, na osobu obžalovanej, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na účel trestu,
ktorým podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle uvedeného má trest plniť funkciu ochrany spoločnosti

jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom
– potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva
je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem
tohopôsobiťvýchovneatonielennapáchateľa,aleajnaostatnýchčlenovspoločnosti,pritomgenerálna
prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni
v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je

nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu
hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

S poukazom na fakt, že u obžalovanej prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi a
taktiež s poukazom na to, že obžalovaná má tri maloleté deti, ku ktorým ako ich matka má vyživovaciu

povinnosť, krajský súd uložil obžalovanej taký istý trest čo do druhu a jeho výmery ako jej bol uložený
okresným súdom v napadnutom rozsudku, avšak pri jeho určení vychádzal z iného rozpätia zvýšenej
trestnej sadzby v zmysle zásad na ukladanie súhrnného trestu podľa ust. § 41 ods. 2 Tr. zák.

Krajský súd záverom vyslovuje presvedčenie, že takto obžalovanej uložený trest odňatia slobody
zabezpečí v tomto konkrétnom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje
v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest
zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Výrok o vine zostal nezmenený, nakoľko po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní okresný
súd tak ako už bolo vyššie popísané správne a zákonne rozhodol o vine obžalovanej.

Krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine

a treste zo strany obžalovanej z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovanej, považujúc ho za
nedôvodné, a po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o vine a treste zo strany
okresného prokurátora z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho
za čiastočne dôvodné, avšak z iných odvolacích dôvodov než akými argumentoval, rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.