Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122201917
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5122201917.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej
veci žalobcu BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47
967 692, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/XX, XXX XX E. X, o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 19.
februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 19. februára 2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 03.03.2022 doručenou súdu dňa 09.03.2022 sa žalobca
domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej. Podľa žalobcu žalovaný nemal pri oddlžení,
resp. po oddlžení poctivý zámer. Žalovaný ako dlžník nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v

medziach svojich možností a schopností a napriek tomu, že po oddlžení nadobudol dedičstvo nie
nepatrnej hodnoty, svojim veriteľom neposkytol polovicu svojho dedičstva tak, ako mu to nariaďuje
zákonná povinnosť. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov,
ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné
podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
z ust. § 166g ods. 1 ZKR. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po
oddlžení neposkytol polovicu nadobudnutého dedičstva svojim veriteľom. Pokračovaním v plnení svojich

záväzkov by žalovaný dokázal splatiť svoje záväzky voči svojim veriteľom a ak hoci čo i len čiastočne
prejavilapreukázalbysvojpoctivýzámer.Popodanínávrhunavyhláseniekonkurzužiadnymspôsobom
žalovaný neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností napriek tomu, že
disponoval dedičstvom, z ktorého mal polovicu hodnoty poskytnúť svojim veriteľom.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 06.05.2022 žalovaná súdu doručila podanie označené ako
„Ponuka“. Z obsahu podania vyplýva, že ponúka na uspokojenie svojho nevymáhateľného dlhu polovicu

z podielu, ktorý získala v rámci dedičského konania sp. zn. XXX/XXX/XXXX. Nakoľko má spolu štyroch
veriteľov, voči ktorým bola oddlžená, rozhodnutím Okresného súdu Žilina XXXX/XXX/XXXX môže
reálne ponúknuť na úhradu dlhu podiel na dedičstve bytu č. 19, na 5. poschodí, vo vchode č. 12,
v bytovom dome č. súp. 3735, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/XX, na ul. D., v Martine, vcelosti s príslušenstvom a spoluvlastnícky podiel 6887/258249 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach tohto bytového domu ako aj spoluvlastnícky podiel 6887/258249 v domom zastavanom
pozemku, parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 350 m2, zapísané v Katastri

nehnuteľností, v kat. území F., na LV č. XXXX, v podiele 1 z polovice jej podielu, ktorý nadobudla
dedením. V tejto ponuka žiadala o vyjadrenie v lehote 15 dní, či adresát súhlasí s nadobudnutím tohto
podielu, t. j. 1 z polovice jej dedičského podielu. Prílohou podania bol podací lístok, z ktorého vyplýva,
že táto ponuka bola žalovanou doručovaná adresátovi - žalobcovi doporučeným listom 2. triedy dňa
13.04.2022. Prílohou podania označeného ako „Ponuka“ bolo aj uznesenie Okresného súdu Martin

XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 23.09.2021. Z
dedičského rozhodnutia z bodu II. vyplýva, že žalovaná nadobudla dedičstvo v 1 vzhľadom k celku a to
vlastnícke právo špecifikované v uvedenom bode, zhodujúce sa s nehnuteľnosťami uvedenými v podaní
označenom ako „Ponuka“.

4. Keďže žalovaná sa ani na základe opätovnej výzvy k žalobe nevyjadrila, súd skonštatoval, že zostala

vo veci vyjadrenia sa k žalobe pasívna. Dňa 15.03.2023 a opätovne 05.02.2024 súd zasielal na vedomie
žalobcovi podanie označené ako ponuka doručené súdu dňa 06.05.2022. Žalobca tieto prevzal, avšak
na podania nereagoval a súdu sa žiadnym spôsobom nevyjadril.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a z

pripojených listinných dôkazov zistil, že došlo k uzavretiu a podpísaniu zmluvy o úvere právnym
predchodcom žalobcu a to zmluvy o úvere č. 5007400508, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu
uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z dňa
15.12.2020uzavretámedzispoločnosťouPoštovábankaa.s.akopostupcomaspoločnosťouBOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011

uzavretá medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a PRO CIVITAS s.r.o. ako
postupníkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi PRO CIVITAS s.r.o. a
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako
postupníkom a bola postúpená na žalobcu. Zároveň mal súd z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina

sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zistené, že žalovaná sa v tomto konaní domáhala vyhlásenia konkurzu na svoj
majetokasvojhooddlženianazákladenávrhupodanéhoprostredníctvaCentraprávnejpomoci.Okresný
súdŽilinauznesenímsp.zn.XXXX/XXX/XXXXzodňa13.12.2017vyhlásilnamajetokžalovanejkonkurz
a v štvrtom výroku uznesenia dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
na majetok dlžníka a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené.

6. Z dedičského rozhodnutia, ktoré tvorilo prílohu podania žalovanej doručeného súdu dňa 06.05.2022
vyplýva,žeuznesenímOkresnéhosúduMartinXXX/XXX/XXXX-XXzodňa23.09.2021,ktorénadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.09.2021 prebehlo dedičské konanie po zomrelej G. H., I. H.,
ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia vyplýva podľa bodu II., že týmto rozhodnutím bola

schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej okrem iného vlastnícke právo k 2-
izbovému bytu č. 19, na 5. poschodí, vo vchode č. 12, v bytovom dome č. súp. 3735, ktorý je postavený
na parcele č. 1190/63 na ulici Čajkovského v Martine v celosti s príslušenstvom a spoluvlastnícky
podiel v 6877/258249-inách na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu,
ako aj spoluvlastnícky podiel 6877/258249-inách v domom zastavanom pozemku CKN parcela č.

1190/63 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2, pričom nehnuteľnosti sú zapísané v katastri
nehnuteľností v kat. území F., na LV č. XXXX pod B15 v podiele 1/1-ine v hodnote 70.000,- Eur
nadobúdajú deti s tým, že žalovaná v 1 vzhľadom k celku.

7. Podľa súdu medzi stranami bolo a zostalo sporné, či žalovaná spĺňa zákonné podmienky v zmysle

§ 166g ods.1 ZKR, resp. či možno prístup a konanie žalovanej voči jej veriteľom hodnotiť ako konanie
v rozpore s poctivým zámerom.

8. Súd prvej inštancie v konaní aplikoval ustanovenie § 166f ods. 1, § 166g ods. 1 ZKR. Dospel k záveru,
žežalobcajeveriteľomdotknutýmoddlžením,nakoľkojehopohľadávkavzniklapredrozhodujúcimdňom

a zároveň nejde o oddlžením nedotknutú pohľadávku, a preto je aktívne vecne legitimovaným subjektom
na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a zároveň žalovaná je pasívne vecne
legitimovaným subjektom v konaní, nakoľko bola oddlžená. Žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej
lehote.9. Žalobca ako dotknutý veriteľ v tomto konaní sa domáhal zrušenia oddlženia z dôvodu, že po oddlžení
sa naplnili zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR a to z dôvodu, že

žalovaná nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď po
oddlžení nadobudla dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto svojim veriteľom neposkytla polovicu jeho
hodnoty.

10. Žalobca ako svoju rozhodujúcu skutočnosť, ktorou preukazoval nepoctivosť zámeru žalovanej pri

oddlžení uvádzal, že po oddlžení žalovaná nadobudla dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a neposkytla jeho
polovicu jeho veriteľom. Iné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nepoctivosť zámeru žalovanej pri oddlžení
žalobca netvrdil. Žalobca teda ako jedinú skutočnosť, ktorou vymedzil nepoctivosť zámeru žalovanej,
uvádzal skutočnosť, ktorá nastala nesporne po podaní návrhu na oddlženie. Pokiaľ ide o obdobie a to
časový horizont, v ktorom došlo po oddlžení k dedeniu majetku oddlženým dlžníkom, tak táto skutočnosť
a tento časový horizont má podľa názoru súdu relevanciu pre posúdenie poctivosti zámeru dlžníka

pri oddlžení. Zákon v tomto smere neurčuje a neupravuje a neexistuje v zákone žiadna právna norma,
ktorá by časové ohraničenie vymedzené konkrétnou lehotou upravovala, a teda že by v tomto časovom
období mal dlžník ponúknuť veriteľovi poskytnúť polovicu svojho nadobudnutého dedičstva nie nepatrnej
hodnoty.

11. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníkom po vyhlásení
konkurzu mohlo mať relevanciu vo vzťahu k poctivosti jeho zámeru pri oddlžení, musí k nemu dôjsť
v čase blízkom rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu, pričom treba vždy zohľadňovať individuálne
okolnosti prípadu. Z listiny označenej ako „Ponuka“ doručenej žalovanou súdu dňa 06.05.2022, prílohou
ktorej bolo uznesenie Okresného súdu Martin XXX/XXX/XXXX zo dňa 23.09.2021 (č.l. 46 až 50) vyplýva

a z uvedenej listiny mal súd preukázané, že žalovaná týmto podaním, ktoré sa aj nazýva „Ponuka“,
ponúkla žalobcovi na uspokojenie jej nevymáhateľného dlhu polovicu z podielu, ktorý získala v rámci
dedičského konania XXX/XXX/XXXX. Z obsahu ako aj z označenia podania „Ponuka“ vyplýva, že
žalovaná učinila svoj zámer ponúknuť polovicu svojho zdedeného podielu, pričom túto svoju ponuku
adresovala doporučenou poštou žalobcovi. Žalobca na výzvy súdu a na tieto oznámenia a ponuku zo

strany žalovanej nereagoval a ak aj reagoval, súd uviedol, že nemá k dispozícii a žalobca nepreukázal,
akým spôsobom a či vôbec kontaktoval za účelom prijatia ponuky žalovanú, resp. či došlo k uzavretiu
nejakej dohody. Súd mal z podania, ktoré bolo doručené súdu 12.02.2025 a ktoré bolo označené
žalobcom ako „Vyjadrenie vo veci samej a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“ preukázané, že
žalobca žalovanému uviedol, že žiada úhradu pohľadávky a nie vlastnícke právo. Táto skutočnosť

vyplýva zo strany 3 uvedeného vyjadrenia žalobcu, avšak žiadne iné skutkové tvrdenia ohľadne ponuky
zo strany žalovanej, ktorá bola adresovaná žalobcovi súd k dispozícii nemá. Pokiaľ ide o dôvody
uvedené v § 166g ods. 1 ZKR, podľa názoru súdu ide v danom prípade o situáciu, kedy dlžník v čase
blízkom rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení získal dedičstvom alebo darom najmä likvidné prostriedky,
ktorými mohol uhradiť aspoň čiastočne svoje nevymáhateľné dlhy. O uvedenom svedčí aj odpoveď a

reakcia žalobcu uvedená v jeho vyjadrení z 12.02.2022 (správne 12.02.2025), kde žalobca žalovanému
uviedol, že žiada úhradu pohľadávky a nie vlastnícke právo. Žalobca zastával názor, že žalovaný
nedodržal svoju ponukovú povinnosť, nakoľko po tom, čo nadobudol dedičstvo, neponúkol polovicu
svojim veriteľom a túto skutočnosť ani nepoprel. Pokiaľ ide o uvedené zákonné ustanovenie § 166g
ods. 1 podľa súdu, toto nehovorí výslovne o ponúknutí predmetu dedičstva, daru, či výhry veriteľom, je

postavené na báze dobrovoľnosti a hovorí o ponúknutí „takéhoto zdroja“ veriteľom, čo nabáda a smeruje
k tomu, že k takejto ponuke veriteľom by malo dôjsť najmä v prípade, keď dedičstvo, dar, či výhra
majú peňažnú formu. Pokiaľ ide ponuku zo strany dlžníka ťažšie likvidného majetku nadobudnutého
dedičstvom, darom, či výhrou, napríklad spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ako je tomu v
posudzovanej veci, tak takáto ponuka v spoluvlastníckych podieloch môže byť hlavne pri jednoduchších

dlžníkov bez právneho vzdelania, ktorí práve často vstupujú a sú tými, ktorí vstupujú do oddlženia, ťažko
realizovateľná. Skutočnosť, že v danom prípade právna úprava nehovorí jednoznačne a presne, akým
spôsobom má byť ponúknuté dedičstvo, dar, či výhra veriteľom, tak toto sa nemôže vykladať na ťarchu
dlžníka. Na základe uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému úspešnému
v celom rozsahu priznal trovy konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov pritom rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.13. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. b), d), f), h) CSP.

14. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a najmä porušil procesné
predpisy upravujúce účinné popretie skutkových tvrdení strany sporu (§ 151 ods. 1 CSP), právo na
spravodlivý proces a právo na právnu istotu. Podľa žalobcu žalovaná sa vôbec k podanej žalobe
nevyjadrila, nezúčastnila sa ani pojednávania, na základe ktorej skutočnosti boli tvrdenia žalobcu
nesporné, nakoľko tieto neboli popreté zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie mal žalobe v celom

rozsahu vyhovieť. Žalobca poukázal na právnu vetu z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
XXXXXX/XX/XXXX z 30.11.2020, na záver rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn.
XXX/XX/XXXX z 31.01.2024, na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXXX/XXX/XXXX
z 02.07.2024. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, kedy súdy vyhoveli žalobe a zrušenie
oddlženie pre pasivitu dlžníka z dôvodu, že táto pasivita svedčí v nepoctivý zámer dlžníka (napríklad
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/X/XXXX). Vzhľadom na

uvedené súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ako i v rozpore
so zákonom, keď napriek nepopretým skutkovým tvrdeniam žalobcu a žalobného nároku zamietal
žalobu. Žalovaný bol nečinný a pasívny a výslovne vôbec nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a žalobný
nárok bol nesporný, na základe ktorej skutočnosti mal súd prvej inštancie v zmysle zákonnej úpravy
žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Na základe uvedenej skutočnosti je napadnuté rozhodnutie nesprávne

a rozhodnutie vo veci samej má vadu.

15. Žalobca nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie a právnym zhodnotením ohľadom
ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR v bode 22. napadnutého rozhodnutia, ktorý právny záver je absolútne
nepodložený, subjektívny a v rozpore s odborným výkladom k ustanoveniu § 166g ods. 1 ZKR a tento

nevyplýva ani zo žiadnej rozhodovacej praxe. Predmetné tvrdenie súdu prvej inštancie je v rozpore
s cieľom a účelom ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, nakoľko práve na okolnosti, ktoré nastanú po
podaní návrhu myslel zákonodarca pri koncipovaní ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, aby aj po oddlžení
dotknutým veriteľom poskytol akúsi kompenzáciu v podobe toho, že ak by nastala situácia, že sa
dlžník po oddlžení ocitne v majetkovo priaznivej situácii v podobe nadobudnutia daru, dedičstva alebo

výhry, aby poskytol aspoň polovicu jeho veriteľom na úhradu ich nevymáhateľných pohľadávok, aby
tým vykompenzoval zásah do majetkového práva veriteľov dlžníka, ktorí sa ich finančných prostriedkov
od oddlženého dlžníka nedočkajú. Účel zákonodarcu pri koncipovaní vychádzajúc z logického výkladu
ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR bol jednoznačný, a to eliminovať zásah do majetkového práva veriteľov
dlžníka, ktorý zásah nastal oddlžením dlžníka. Opačný výklad by viedol k značnej nespravodlivosti

a nevyváženosti práva veriteľa a dlžníka, nakoľko veriteľom sa oddlžením zasahuje do ich ústavného
majetkového práva, nakoľko dlžníci sú zbavení ich dlhov, čím nadobúdajú lepšie postavenie, a preto
zákonodarca na zmiernenie tejto situácie koncipoval ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR, kedy myslel na
situáciu, že ak by dlžník po podaní návrhu nadobudol dedičstvo, dar alebo výhru, aby poskytol aspoň
polovicu svojím veriteľom, teda aby vyvážil nespravodlivú situáciu medzi nimi a vykompenzoval zásah

do majetkového práva veriteľov.

16. Podľa názoru žalobcu ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR jednoznačne stanovuje skutkovú podstatu
poctivého zámeru a ukladá dlžníkom ponukovú povinnosť v prípade, ak nadobudnú dar, výhru alebo
dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, pričom ak dlžník koná v rozpore s uvedeným a vyvracia v uvedenom

ustanovení stanovenú skutkovú podstatu poctivého zámeru, nemožno hovoriť o poctivom zámere
dlžníka.

17. Podľa žalobcu aj ďalšia argumentácia súdu prvej inštancie ohľadom ponuky tzv. likvidačného
majetku, môže byť hlavne pri jednoduchších dlžníkoch bez právneho vzdelania ťažko realizovateľná,

je právne irelevantná, nepreukázaná a jedná sa opätovne len o subjektívne, nelogické vyjadrenie súdu
prvej inštancie bez opory v zákone, či odbornej literatúry. Súd prvej inštancie navyše tieto svoje tvrdenia
žiadnym spôsobom ani neobjasnil a ani nešpecifikoval s odkazom na nejaký právny predpis.

18. Žalobca nesúhlasí ani s argumentáciou súdu prvej inštancie deklarovanou v bode 20. a 21.

napadnutého rozhodnutia ohľadom časového rozhrania nadobudnutia daru, dedičstva či výhry, nakoľko
aj keď v ustanovení § 166g ods. 1 ZKR nie je stanovená žiadna lehota, uvedené neznamená, že
nadobudnutie daru alebo dedičstva alebo výhry sa musí uskutočniť do určitého, podľa záveru súdu veľmi
krátkeho obdobia po oddlžení, nakoľko by to bolo v logickom rozpore s týmto ustanovením. Podľa názoružalobcu je možné podporne časové obdobie ohraničiť práve lehotou na podanie žaloby o zrušenie
oddlženia alebo aj napríklad susednou právnou úpravou v Českej republike, ktorá stanovuje dlžníkovi
po oddlžení skúšobnú lehotu, aby sa osvedčil a ktorá lehota nie je tesne po oddlžení. Súd prvej inštancie

rozhodol nesprávne, nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne právne posúdil predmetný spor
a dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.

19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nadobudol po oddlžení dedičstvo, ktoré
odpredal a z tohto neponúkol polovicu svojím veriteľom, čím jednoznačne žalovaný vyvrátil skutkovú

podstatu poctivého zámeru v zmysle ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný bol v celom konaní
pasívny a súd napriek nespornosti žalobného nároku žalobu zamietol, čím rozhodne zasiahol do
procesných práv žalobcu, ako i do práva na spravodlivý proces a práva na právnu istotu. Súd prvej
inštancie podľa žalobcu zdôvodnil rozhodnutie vo veci samej len subjektívne, bez opory v zákone
a rozhodovacej praxe, čím zasiahol do princípu právnej istoty a rozhodol aj v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný konal nepoctivo a vyvrátil skutkovú podstatu

poctivého zámeru, nesplnil si povinnosť v zmysle ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, na základe ktorej
skutočnosti je žaloba v celom rozsahu dôvodná.

20. Žalobca ďalej poukázal na účelovosť a nepoctivosť konania žalovaného, o ktorom sa dozvedel po
vydaní rozhodnutia vo veci samej pri vyhodnocovaní napadnutého rozhodnutia, o ktorých však žalovaný

musel mal vedomosť. Jedná sa o predaj jeho spoluvlastníckych podielov na nadobudnutom dedičstve,
ktorý sa realizoval v roku 2022 a vklad bol povolený v roku 2023, čo vyplýva z listu vlastníctva č.
XXXXX v k. ú. F., okres E., ktorý žalobca prikladá v prílohe k odvolaniu. Jedná sa o list vlastníctva zo
dňa 18.03.2025, z ktorého vyplýva, že žalovaný nadobudnuté dedičstvo odpredal tretej osobe, pričom
k odpredaju došlo po podaní žaloby a v čase rozhodovania v predmetnej právnej veci žalovaný o tejto

skutočnosti účelovo nepovedal, nakoľko z kúpy nadobudol finančné prostriedky, z ktorých neponúkol
žalobcovi, či iným jeho veriteľom ani jedno euro, čím si nesplnil svoju povinnosť poskytnúť polovicu
svojímveriteľomvzmysleustanovenia§166gods.1ZKRanazákladektorejskutočnostijejednoznačne
preukázaný nepoctivý zámer žalovaného. Uviedol, že žalovaný účelovo zaslal na súd svoju ponuku,
ktorú vyhotovil až po tom, čo mu bola doručená žaloba, pričom súd sa k predmetnej skutočnosti

nevyjadril a túto nevyhodnotil. Následne žalovaný účelovo zamlčal, že nadobudnuté dedičstvo predal
a z nadobudnutých finančných prostriedkov neposkytol svojím veriteľom žiadnu sumu napriek tomu, že
z týchto mal poskytnúť svojím veriteľom vrátane žalobcu aspoň polovicu.

21. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej nenáležite, nedostatočne

a najmä nie relevantne odôvodnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, základom
odôvodnenia rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie
rozhodnutia sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom o ide o také pravidlá argumentácie,
ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Žalobca má za to, že nedostatočným
odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky, Ústavného súdu Českej republiky, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
II. ÚS 117/07, IV. J. XXXX/XX, K. J. XXX/XX, II. J. XX/XX, K. J. XX/XX, II. J. XXX/XXXX, sp. zn. XXXX/
XX/XXXX).

22. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Okresného súdu Žilina podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušil a vec podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo
alternatívne, aby podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie
a žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanej. Žalovaná sa k odvolaniu
žalobcu nevyjadrila.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok ( dalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1
CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovanie alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
pretovychádzalzoskutkovéhozisteniasúdomprvejinštancie.Popreskúmanívecinazákladepodaného
odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a
svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

28. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto
dôvody odkazuje.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal svojím návrhom zrušenia oddlženia žalovanej

pre nepoctivý zámer z dôvodu, že žalovaná ako dlžník nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh
v medziach svojich možností a schopností a napriek tomu, že po oddlžení nadobudla dedičstvo nie
nepatrnej hodnoty, svojím veriteľom neposkytla polovicu svojho dedičstva tak, ako jej to nariaďuje
zákonná povinnosť. Žalobca sa zrušenia oddlženia žalovanej domáhal podľa ustanovenia § 166g ods.
1 ZKR.

30. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového

kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

31. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní
návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností

a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať
zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia,
daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na
uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa
do spoločnosti opätovne zaradil.

32. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že právne závery okresného súdu v napadnutom rozsudku
sú subjektívne, bez opory v zákone, či rozhodovacej praxi alebo odborného výkladu, keď ustanovenie
§ 166g ods. 1 ZKR jednoznačne stanovuje skutkovú podstatu poctivého zámeru a logickým výkladom
§ 166g ods. 1 ZKR je možné dôjsť jednoznačne k záveru, že časové obdobie, počas ktorého má dlžník

nadobudnúť dedičstvo po oddlžení, je dlhšie, a to s poukazom na pravdepodobnosť týchto udalostí,
pričom samotná žalovaná nevyvrátila svoju vedomosť o tom, že mala ponúknuť nadobudnuté dedičstvo
svojim veriteľom.

33. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

je sporovým konaním vedeným podľa Civilného sporového poriadku, v ktorom veriteľ vystupuje v
procesnom postavení žalobcu a dlžník vystupuje v procesnom postavení žalovanej. Jedným zo
základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje článok 8 CSP.
Všeobecnetotižplatí,žeskutočnostinavodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťapreukázaťžalobca,zatiaľ

čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovanej. V prípade konania o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer zákonodarca v ustanovení § 166f ods. 1 ZKR vyslovene upravil, že veriteľ, ktorý
bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia, ak preukáže, že dlžník nemal pri
oddlžení poctivý zámer, a teda zákonodarca osobitne ešte aj hmotným právom stanovil požiadavku,aby dotknutý veriteľ preukázal skutočnosti navodzujúce žalované právo, t.j. uviedol tvrdenia o tom, že
dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a podoprel tieto tvrdenia dôkazmi. Názor, že dotknutý veriteľ,
t.j. žalobca musí uviesť konkrétne tvrdenia prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a

súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi, t.j. preukázať, a teda súd v konaní najskôr vyhodnocuje
splnenie tejto procesnej povinnosti žalobcu a unesenie dôkazného bremena žalobcom a až následne
môže vyhodnocovať, či žalovaný preukázal skutočnosti vylučujúce žalované právo, bol už vyslovený
aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXXXX/XX/
XXXX zo dňa 31.01.2023).

34. Žalobca ako rozhodujúcu skutočnosť, ktorou preukazoval nepoctivosť zámeru žalovanej pri oddlžení
uvádzal, že po oddlžení žalovaná nadobudla dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a neposkytla jeho polovicu
svojim veriteľom. Iné skutočnosti odôvodňujúce nepoctivosť zámeru žalovanej pri oddlžení žalobca
netvrdil. Žalobca teda ako jedinú skutočnosť, ktorou vymedzoval nepoctivosť zámeru žalovanej, uvádzal
skutočnosť, ktorá nesporne nastala po podaní návrhu na oddlženie žalovanej. V súvislosti so žalobcom

tvrdeným dôvodom pre zrušenie oddlženia žalovanej sa ako zásadná javí otázka, v akom časovom
horizonte po oddlžení môže dôjsť k dedeniu majetku oddlženým dlžníkom, aby to malo relevanciu pre
posúdenie poctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení. Zákonodarca totiž toto obdobie explicitne neurčuje, a
teda nenormuje žiadne časové ohraničenie vymedzené konkrétnou lehotou, ktorá by mala nasvedčovať
tomu, či dlžník má po podaní návrhu poctivý zámer. Otázku obdobia po podaní návrhu najvyššie súdne

autority v publikovaných rozhodnutiach neriešili a neriešili ju ani v nepublikovaných rozhodnutiach, ktoré
odvolací súd objektívne mal možnosť dohľadať. Pohľad na otázku obdobia po podaní návrhu, odvolací
súd nenašiel ani v odbornom výklade ZKR, ani v dôvodovej správe k zákonu.

35. Jedinou lehotou, ktorú normuje zákonodarca v súvislosti s konaním o zrušenie oddlženia pre

nepoctivý zámer, je lehota uvedená v ustanovení § 166f ods. 1 ZKR, podľa ktorého veriteľ, ktorý bol
dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným
voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Akbyvšakzároveňlehotanormovanávustanovení§166fods.1ZKRmalaohraničovaťčasovéobdobie,

a teda mala by byť stotožňovaná s časovým obdobím pre hodnotenie, či dlžník po podaní návrhu má
poctivý zámer, tak ako v odvolaní poukazuje žalobca, znamenalo by to, že de facto by sa z tejto lehoty
stávalo pre dlžníka skúšobné obdobie, a to napriek tomu, že právna úprava účinná od 01.03.2017
nepoznáaneupravujepredlžníkažiadneskúšobnéobdobie.Pretožezákonodarcanenormujelehotupre
posudzovanie poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení na základe skutočností, ktoré nastanú po podaní

návrhu na konkurz a pretože právna úprava inštitútu oddlženia nepozná žiadne skúšobné obdobie pre
dlžníka po oddlžení, odvolací súd súhlasí s prezentovaným názorom súdu prvej inštancie a výkladom
ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, že na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníkom po vyhlásení konkurzu
mohlo mať relevanciu vo vzťahu k poctivosti jeho zámeru pri oddlžení, musí k nemu dôjsť v čase blízkom
rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu, pričom treba vždy zohľadniť individuálne okolnosti prípadu,

vrátane subjektívnej vedomosti dlžníka o dedení a v konkrétnych okolnostiach súdenej veci, keď jedinou
žalobcom tvrdenou skutočnosťou pre posudzovanie poctivého zámeru žalovaného pri oddlžení bolo
nadobudnutie dedičstva po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a keď žalovaný preukázateľne
získal subjektívnu vedomosť o eventuálnom dedičstve v čase viac ako tri roky po svojom oddlžení,
odvolací súd vyhodnocuje ako správny právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii nepoctivého

zámeru žalovaného pri oddlžení.

36. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 20., 22. napadnutého
rozhodnutia a na tento právny záver odvolací súd odkazuje. Správne poukázal súd prvej inštancie na
list žalovanej označený ako „Ponuka“, ktorý žalovaná doručila žalobcovi, tento list doručil žalobcovi aj

súd prvej inštancie. V ponuke žalovaná ponúkla žalobcovi na uspokojenie jej nevymáhateľného dlhu
polovicu z podielu, ktorý získala v rámci dedičského konania. Žalobca na uvedenú ponuku reagoval
zrejme len vo vyjadrení k žalobe, v ktorom uviedol, že žiada o úhradu pohľadávky a nie vlastnícke právo.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že konkurz na žalovanú bol zrušený v roku 2018, uznesenie
o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2021, teda od zrušenia konkurzu do právoplatného

rozhodnutia o dedičstve uplynuli viac ako tri roky, kedy žalovaná preukázateľne získala subjektívnu
vedomosť o eventuálnom dedičstve po svojom oddlžení. Preto odvolací súd vyhodnocuje ako správny
právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii nepoctivého zámeru žalovanej pri oddlžení.37. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje účelovosťou a nepoctivosťou konania žalovanej, o ktorom sa
žalobca dozvedel po vydaní rozhodnutia vo veci samej, pri vyhodnocovaní napadnutého rozhodnutia,
a to o predaj i jej spoluvlastníckych podielov na nadobudnutom dedičstve, ktorý sa realizoval v roku

2022 a vklad bol povolený v roku 2023, čo má vyplývať z listu vlastníctva č. XXXX v k. ú. F., okres E.,
zo dňa 18.03.2025, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že žalovaná nadobudnuté dedičstvo odpredala
tretej osobe, pričom k odpredaju došlo po podaní žaloby a v čase rozhodovania v predmetnej právnej
veci žalovaná o tejto skutočnosti účelovo nepovedala, nakoľko z kúpy nadobudla finančné prostriedky,
z ktorých neponúkla žalobcovi, či iným jej veriteľom ani jedno euro a nesplnila si svoju povinnosť

poskytnúť polovicu svojim veriteľom, konštatuje odvolací súd, že rozsudok súdu prvej inštancie bol
vyhlásený dňa 19.02.2025. Ak samotný žalobca poukazuje na odpredaj spoluvlastníckeho vkladu
žalovanejtretímosobám,ktorýsamalrealizovaťvroku2022avkladmalbyťpovolenývroku2023,jedná
sa o obdobie dvoch rokov pred vyhlásením rozhodnutia, teda žalobca mal dostatok času si uvedené
skutočnosti zistiť. Odvolací súd uvedené tvrdenia žalobcu preto nepovažoval za prostriedky procesného
útoku, ktoré žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm.

d/ CSP). Nakoľko pri uplatnení uvedených tvrdení žalobcu neboli splnené podmienky pre prostriedky
procesného útoku, ktoré v zmysle § 366 CSP možno použiť v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní
na tieto prostriedky procesného útoku žalobcu uplatnené až v podanom odvolaní neprihliadal.

38. Žalobca ďalej v odvolaní namietal nedostatočné a nenáležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie.

39. Medzi právo na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca v
odvolanípoukazujevtejtosúvislostinaviacerérozhodnutiaÚstavnéhosúduSR,ČR,najvyššiehosúdus
tým, že podľa jeho právneho názoru je napádané rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné,

keď základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver a tiež
mázato,ženedostatočnýmodôvodnenímsúdnehorozhodnutiaporušilsúdprávažalobcuvychádzajúce
z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

40. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

41. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové
otázkysúvisiacespredmetomprávnejochrany(IV.J.XXX/XXXX).Zprávanaspravodlivésúdnekonanie

vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( K. J. XX/XX, K. J. XXX/XX, II. ÚS
XXX/XX, III. J. XX/XX, IV. ÚS 163/08).

42. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok prvej inštancie zodpovedá vyššie

uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o nedôvodnosti
žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe
riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď

v dostatočnom rozsahu zodpovedalo prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal existenciu nepoctivého zámeru žalovanej. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu
sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP.

43. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak sineosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS XXX/XX, II. J. XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX,
II. J. X/XX).

44. Vzhľadom na vyššie uvedené, opodstatnenou nebola námietka žalobcu týkajúca nedostatočného
odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

45. Žalobca tiež v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, nakoľko

nesprávne vykladá ustanovenie § 166g ods. 1 zákona o konkurze a toto aj nesprávne aplikuje na
predmetný prípad.

46. K tejto námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že
právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona,
ani procesné práva sporových strán. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/

X/XXXX). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami
v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na
dostatočne a správne zistený skutkový stav.

47. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára,
že v danom prípade nejde o nedostatočne a nenáležite odôvodnené rozhodnutie, ale o rozhodnutie,
z ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožnil. Nespokojnosť
odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie,
pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia

(§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania. To, že napadnuté rozhodnutie nevyhovelo
návrhu žalobcu a že tento bol v konaní pred prvoinštančným súdom neúspešný, nepredstavujú dôvody
prípustnosti jeho odvolania.

48. Vzhľadom na závery prijaté a vysvetlené v tomto rozhodnutí, odvolací súd nezistil relevantnosť ani

jednéhozodvolacíchdôvodovžalobcu,pretorozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejprvejvýrokovej
vete a v závislej druhej výrokovej vete o trovách prvoinštančného konania potvrdil podľa ustanovenia §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1,

v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok
na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne okresný
súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

50. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).