Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Snopčoková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/114/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924205432
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6924205432.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., okres D., zast. advokátskou
kanceláriou Advokácia GYÖRFI s.r.o., so sídlom Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, v mene ktorej koná
E. E. C., F., v spore o zaplatenie 1.484,19 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 3C/95/2024-142 zo dňa 09.07.2025, v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3C/95/2024-155 zo dňa 07.08.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3C/95/2024-142 zo dňa 09.07.2025, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3C/95/2024-155 zo dňa 07.08.2025 p
o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu vo výške 1.484,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % zo sumy 1.484,19 Eur od
12.12.2024 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalobcu (výrok II.).
Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
1.484,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 1.484,19 Eur od 12.12.2024 do
zaplatenia.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 19.04.2023 v
čase cca 10:30 hod. na ceste X/XX G. H. I. - D. J. pri motoreste K. ako vodič motorového vozidla L.
I. M.: D. B. spôsobil škodovú udalosť (dopravnú nehodu) tým, že nedodržal bezpečnú vzdialenosť za
služobným cestným vozidlom N. N. M.: O. XXX K., ktoré riadil príslušník Policajného zboru F. A. F.
D., pričom uvedený príslušník Policajného zboru utrpel zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie.
Príslušníkovi Policajného zboru bola vyplatená náhrada za bolesť vo výške 1.435,- Eur a náhrada účelne
vynaložených nákladov na liečenie vo výške 49,19 Eur. Žalobca vyzval dňa 28.11.2024 žalovaného na
úhradu vzniknutej škody vo výške 1.484,19 Eur do 7 dní od doručenia výzvy, na ktorú však žalovaný
nereagoval.
Vo veci súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, preto vo veci súd prvej
inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania
a zisteného skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie podrobne špecifikoval v bodoch 9. až 25.
odôvodneniarozsudku,malsúdprvejinštanciezjednotlivýchdôkazov,ktorépodľasúdučasovoalogickyna seba nadväzovali a v ich vzájomnej súvislosti za preukázané, že poškodený F. D. dňa 19.04.2023
viedol motorové vozidlo zn. N. N. B. - XX XXX, do ktorého narazil žalovaný. V čase vedenia motorového
vozidla bol poškodený F. D. v službe ako príslušník Policajného zboru, čo bolo preukázané tým, že táto
skutočnosť bola ihneď hlásená na operačné stredisko a následne na to, poškodený policajt F. D. škodovú
udalosť oznámil svojmu priamemu nadriadenému A. F. F., vedúci OOČaV - S. Zo správy o škodovej
udalosti s účasťou policajta - hlásenie vyplýva, že F. A. F. D. je služobne zaradený ako starší referent
špecialista operatívneho oddelenia národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií úradu hraničnej a
cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere od 01.10.2024. To, že
sa jednalo o služobné motorové vozidlo Ministerstva vnútra SR, bolo preukázané Knihou prevádzky
dopravného prostriedku vedenou pre vozidlo zn. N. N. XX XXX. Jazda na predmetnom motorovom
služobnom vozidle dňa 19.04.2023 bola schválená priamym nadriadeným policajta A. F. F.. Tvrdenie
žalovaného o tom, že poškodený policajt F. D. nebol v čase vzniku škodovej udalosti v služobnom
pomere, pretože bol v občianskom odeve, je s poukazom na zákon č. 73/1998 Z.z. právne irelevantné,
nakoľko policajt môže vykonávať svoje služobné povinnosti aj v občianskom odeve. Následne ešte
v ten deň, dňa 19.04.2023, po ukončení služby vo večerných hodinách bol poškodený policajt F. D.
ošetrený v mieste svojho bydliska na urgente v nemocnici N. D. z dôvodu, že ho bolela hlava, pociťoval
bolesť v oblasti chrbtice a zvracal. V konaní nebolo preukázané, že by poškodený policajt okrem tejto
škodovej udalosti bol účastný dňa 19.04.2023 aj na inej škodovej udalosti, resp. dopravnej nehode. Z
ambulantnej správy zo dňa 19.04.2023 vyplýva, že poškodený policajt F. D. sa dostavil na ošetrenie
okolo 20:29 hod. z dôvodu, že 19.04.2023 utrpel zranenia pri náraze do auta. V súvislosti s jeho
zdravotnými ťažkosťami mu bol odporúčaný golier, analgetiká a kľudový režim. Ako diagnóza bola
stanovená vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice. Pre zhoršenie stavu mu bolo odporúčané ortopedické
vyšetrenie. Zo správy z ortopedického vyšetrenia lekárom ortopédom F. P. Q. R., A. zo dňa 04.05.2023
vyplýva, že poškodený sa v súvislosti nárazom do auta, ktoré viedol, sťažoval aj na bolesť predlaktia
a predkolenia, ktoré mal odreté a celkovou bolesťou pri pohybe. Ambulantná správa z 18.05.2023
poškodeného F. D. uvádza naďalej rovnaké zdravotné ťažkosti, ako pri predchádzajúcich vyšetreniach.
Ambulantná správa lekára ortopéda F. P. Q. R. A. zo dňa 26.05.2023 nadväzuje na predchádzajúcu
správu zo dňa 18.05.2023, ktorá nadväzuje na vyšetrenie poškodeného zo dňa 04.05.2023 a na
vyšetrenie na urgente zo dňa 19.04.2023, a z ktorej vyplýva diagnóza vyvrtnutie a natiahnutie krčnej
chrbtice, vyvrtnutie a natiahnutie lakťa a viaceré poranenia predkolenia, ktoré zranenia ohodnotil na
180 bodov. Z ambulantnej správy z neurologickej ambulancie z 25.10.2023 vyplýva, že poškodený F.
D. trpí bolesťami hlavy a krčnej chrbtice so záverom posttraumatický cervikokraniálny syndróm, stav
po opakovej distorzii C chrbtice X-X/XXXX. Uvedené lekárske správy na seba časovo nadväzujú a
uvádzajú zhodne, že u poškodeného došlo dňa 19.04.2023 k nárazu do auta, ktoré viedol, v dôsledku
čoho došlo k vyššie uvedeným zraneniam u policajta F. D.. Z takto zisteného skutkového stavu mal
súd preukázané zavinené protiprávne konanie žalovaného, vznik škody na zdraví poškodeného, ako aj
existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a poškodením zdravia (vznikom
škody) u poškodeného policajta F. D..
V konaní ďalej bolo preukázané, že bodové ohodnotenie výšky náhrady za bolesť uvedené v lekárskom
posudku F. P. Q. R., A. (odborného lekára pre ortopédiu), znížil posudkový lekár Ministerstva vnútra
SR (ďalej aj „MV SR“) F. S. B. zo 180 bodov na 55 bodov, nakoľko posudok bodového ohodnotenia za
bolesť pri úrazoch je posúdený nesprávne a zároveň schválil účelne vynaložené náklady poškodeným
spojené s liečením služobného úrazu vo výške 49,19 Eur. Na základe kontroly bodového ohodnotenia
služobného úrazu posudkovým lekárom MV SR bolo rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície
Prezídia Policajného zboru zo dňa 04.12.2023 poškodenému policajtovi vyplatená náhrada za bolesť
vo výške 1.435,- Eur, a to podľa § 3 a 5 ods. 1, 2 zák.č. 437/2004 Z.z. v spojení s § 1 Opatrenia
Ministerstva zdravotníctva SR č. 8/2003 zo dňa 12.05.2023, ktorý stanovil výšku náhrady za bolesť na
rok 2023 za 1 bod sumu 26,08 Eur (55 x 26,08 = 1.434,40 Eur), po zaokrúhlení na celé eura smerom
nahor na sumu 1.435,- Eur a vyplatená náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením
vo výške 49,19 Eur.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú účelnosť vynaložených nákladov poškodeného v
súvislosti s liečením, pretože poškodený si zakúpil lieky, ktoré mu boli lekármi predpísané, resp.
odporúčané v súvislosti so zranením, ktoré utrpel pri škodovej udalosti zo dňa 19.04.2023. Jedná
sa o lieky Sirdalud, Reparil a Algesal. Ďalej mu boli odporúčané analgetiká. Je všeobecne známou
skutočnosťou, že analgetiká sú lieky proti bolesti, ku ktorým možno zaradiť aj poškodeným zakúpený
Ibalgin, Flector. Rovnako aj Veral Neo a Mydocalm. Napokon všetky zakúpené lieky boli posudzované
posudkovým lekárom MV SR F. S. B., ktorý ich schválil ako účelne vynaložené náklady spojené s
liečením. Právny nárok na úhradu týchto liekov vyplýva z § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z.z.Zo zápisu zo zasadnutia úrazovej komisie vyplýva, že na poškodení zdravia poškodeného nesie
zodpovednosť služobný úrad v rozsahu 100 %, nakoľko nebolo vyšetrením úrazu preukázané, že k
poškodeniu zdravia poškodeného došlo jeho zavinením. Vzhľadom na to bola náhrada za bolesť a
náhrada účelne vynaložených nákladov za zranenie, ktoré utrpel poškodený pri výkone služobných
povinností,zaplatenápoškodenémuvplnomrozsahuapodľa§114ods.5zák.č.328/2002Z.z.služobný
úrad má právo si uplatňovať voči tretím osobám nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou
dávok nemocenského zabezpečenia a dávok úrazového zabezpečenia.
Vec právne posúdil podľa § 20 ods. 1 písm. b) a c), § 22, § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002, § 2 ods. 1,
§ 3 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 19 ods.
2, § 129 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky T. X/XXXX.
Súd na základe vykonaného dokazovania pri právnom posúdení citovaných právnych ustanovení
uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie 1.484,19 Eur je dôvodný v celom rozsahu, preto žalobe vyhovel.
Zároveň dospel k názoru, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy od 12.12.2024,
a preto pri aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., uložil žalovanému
povinnosť platiť úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,40 % ročne od 12.12.2024 do
zaplatenia. Berúc do úvahy zistenie, že ku dňu 12.12.2024 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB
3,40 % ročne, zvýšená o 5 %, teda spolu úrok z omeškania vo výške 8,40 % ročne.
Súd v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal aj s nevykonaním navrhnutého dôkazu žalovaným,
a to nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z príslušného odboru za účelom zistenia, či došlo
k zraneniam poškodeného v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, pričom súd poukazujúc
na priebeh škodovej udalosti, následné zranenie, ako aj ďalší vývin zranenia poškodeného, dospel
k názoru, že tento je dostatočne zachytený v správe o nehode, v hlásení o škodovej udalosti,
v úradnom zázname k dopravnej nehode a z predložených ambulantných správach týkajúcich sa
zranenia poškodeného, ktoré na seba časovo a logicky nadväzujú a preto nariadenie znaleckého
dokazovania považoval za nadbytočné a nehospodárne.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol pri aplikácii § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný.
V podanom odvolaní všeobecne uviedol odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a e)
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej„CSP“).Vkonkrétnostiachnamietol,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces s poukazom na to, že v priebehu konania navrhol žalovaný
vykonanie znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, aby bolo objektívne a odborne posúdené,
či poškodený policajt utrpel zranenia v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa
19.04.2023, ktorý návrh súd zamietol s odôvodením, že skutkový stav je dostatočne preukázaný
listinnými dôkazmi. Podľa žalovaného takýto postup nemožno akceptovať, pretože práve povaha
spornej skutočnosti si vyžadovala znalecké zhodnotenie, listiny predložené žalobcom vykazujú
závažné rozpory a obsahujú nepresnosti, ktoré bez znaleckého posúdenia nemožno prekonať.
Nevykonaním navrhnutého znaleckého dokazovania súd zároveň nevykonal dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom kľúčovou otázkou v konaní bolo, či existuje príčinná súvislosť
medzi škodovou udalosťou a tvrdeným poškodením zdravia. Žalovaný poukazoval na to, že v prvotnej
lekárskej správe zo dňa 19.04.2023, kedy k úrazu policajta malo dôjsť, absentuje akékoľvek objektívne
vyšetrenie chrbtice poškodeného. Až vo výrazne neskoršej správe z 25.10.2023 sa objavuje komplexný
opis chrbtice pri objektívnom vyšetrení. Časový odstup je zásadný a bez odborného vysvetlenia znalca
nemožno dospieť k záveru, že zranenie bolo spôsobené práve predmetnou dopravnou nehodou. Ďalší
rozpor predstavuje skutočnosť, že lekárska správa z 04.05.2023 uvádza tzv. vyrovnanú krčnú lordózu.
Ide o bežný nález u mladších ľudí so sedavým zamestnaním alebo osôb, ktoré dlhodobo šoférujú.
Správa z 25.10.2023 uvádza, že ide o „stav po opakovanej distorzii C chrbtice“. Samotná lekárska
dokumentácia naznačuje opakovanosť a prolongovaný vývoj zdravotných ťažkostí, ktoré nemožno bez
znaleckéhozhodnoteniajednoznačnepripísaťudalostizodňa19.04.2023.Pretietorozporyvlekárskych
správach, skutkový stav nebolo možné spoľahlivo zistiť len na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom. Odmietnutie znaleckého dokazovania bolo arbitrárne, pričom znemožnilo žalovanému účinne
preukazovaťjehoobrannétvrdenia.Takýtopostuppredstavujenielenporušeniepovinnostisúduvykonať
všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, ale aj zásah do ústavného práva žalovaného
na spravodlivý proces a rovnosť strán konania. Namietal oprávnenosť výdavkov na zakúpené lieky
Ibalgin, Mydocalm, Flector, Veral Neo a Sirdalud. Žalobca predložil pokladničné doklady o kúpe rôznychliekov jeho policajtom, avšak niektoré neboli indikované, ani predpísané lekármi, ktorí poškodeného
vyšetrovali. Pokiaľ poškodený sám bez lekárskej indikácie si zakúpil lieky, ktoré neboli odporučené
odborníkom, nemožno tieto považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s liečbou. Súd sa
s touto námietkou žalovaného vysporiadal tak, že ich účelnosť odvodil od ich schválenia posudkovým
lekárom žalobcu. Posúdenie účelnosti liekov lekárom žalobcu nie je dôkazom objektívnej povahy, preto
nemôže spravodlivo obstáť bez znaleckého dokazovania, ktoré žalovaný navrhol v konaní. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým,
aby v ďalšom konaní doplnil dokazovanie, najmä znaleckým posudkom z príslušného odboru.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca v konaní predložil dôkazy
preukazujúce vznik uplatnenej náhrady škody. Súd správne vyhodnotil ich dôvodnosť a uplatnenú
náhradu priznal. Žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu a duplike zo dňa 14.04.2025
nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania, na ktoré sa odvoláva v odvolaní. Tento návrh prezentoval
len na pojednávaní. Podľa žalobcu, žalovaný ak navrhol vykonanie dokazovania, mal tak urobiť
v primeranom časovom predstihu alebo mohol zabezpečiť takéto dôkazy, prípadne odborné stanoviská
už pri spracovaní vyjadrení. V prípade, ak by súd vyhovel týmto návrhom žalovaného prezentovaným
na pojednávaní, muselo by dôjsť k odročeniu pojednávania, a tým aj jeho zmareniu a navýšeniu trov
konania. Taktiež nie je isté, či by vykonaným dokazovaním žalovaný preukázal svoje tvrdenia. Pokiaľ
žalovaný spochybňoval príslušníkovi Policajného zboru priznanú náhradu za lieky, ktoré preukázal
pokladničnými bločkami, pričom na pojednávaní žalovaný tvrdil, že sa predmetné lieky názvom
nezhodujú s odporúčaniami lekárov v lekárskych správach, žiadnym spôsobom, však relevantne
nespochybnil účinnosť týchto liekov. Nezaoberal sa účinnou látkou, ani ich určením, nepredložil žiadne
dôkazy, ani odborné stanovisko, ktoré by preukazovalo, že tieto lieky boli kúpené a použité v rozpore
s lekárskymi správami. Zo skutočností, že posudkový lekár ich úhradu schválil, je však zrejmé, že ich
užívanie (a teda aj kúpa), boli dôvodné a v súlade s odporúčanou liečbou príslušníka Policajného zboru.
Návrhy žalobcu na vykonanie predmetných dôkazov považuje za irelevantné. Žalobca jednoznačne
preukázal, že došlo ku splneniu podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Súd sa s predloženými
dôkazmi riadne vysporiadal a rozhodol v súlade so zisteným skutkovým a právnym stavom. Odvolanie
žalobcu považuje za nedôvodné, nakoľko namietané dôkazy o použití liekov, liečbe a priznanom
bodovom ohodnotení žalovaný rozporoval len z hľadiska svojich subjektívnych pocitov bez príslušných
podkladov. Kúpa liekov príslušnom Policajného zboru bola vykonaná v lekárni, predložené doklady
o kúpe liekov schválené príslušným posudkovým lekárom, teda osobou, ktorá má medicínske vzdelanie
a príslušné vedomosti na posúdenie aplikácie zdravotných materiálov a liečiv. Žalovaný svoje tvrdenia
žiadnym spôsobom nepreukázal, ani nepodložil relevantnými podkladmi, ktoré by uplatnenú náhradu
škody mohli spochybniť. Žalovaný v konaní vytýkal pasivitu žalobcu. Bol to však on, čo nepredkladal
žiadne dôkazy na spochybnenie žalobného návrhu. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by vzhľadom na uvedené vzbudzovali dôvodnú pochybnosť o uplatnenom nároku žalobcu alebo
odôvodňovali jeho nepriznanie. Poukázal na to, že žalobca nepriznal príslušníkovi Policajného zboru
celý nárok tak, ako si ho uplatňoval, ale tento posudkový lekár žalobcu posúdil a priznal len nároky,
ktoré považoval za opodstatnené a dôvodné. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s obsahom
vyjadrenia žalobcu. Toto považuje za nepresvedčivé, neopodstatnené. V ďalšom uvádzal skutočnosti,
ktoré sú obsahom aj podaného odvolania zo strany žalovaného. Odmietol tvrdenie žalobcu, že
v konaní nepredložil žiadne dôkazy alebo že bol pasívny. Žalovaný kvalifikovane poukazoval na rozpory
v lekárskych správach a navrhoval, aby tieto nezrovnalosti boli odstránené znaleckým dokazovaním.
Keďže ide o odborné medicínske otázky, žalovaný ich nemohol preukázať inak, než prostredníctvom
znalca, ktorého ustanovenie navrhoval s poukazom na to, že súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie
a ustanoví znalca v zmysle § 207 ods. 1 CSP.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný opätovne uvádza
rovnaké skutočnosti, ako v súdnom konaní, resp. v podanom odvolaní. Žalobca zotrval na svojich
tvrdeniach a predložených dôkazoch uvádzajúc, že súd sa riadne a dostatočne vysporiadal s návrhmi
na vykonanie dokazovania. Rozhodol o pripustení alebo nepripustení dôkazov. Má za to, že žalovaný
nespochybnil dostatočne relevantným spôsobom ním predložené dôkazy. Tvrdenia žalovaného boli
názorom právneho zástupcu žalovaného bez relevantného podkladu, ktorý by odôvodňoval ním tvrdenú
nesprávnosť dôkazov predložených žalobcom. Rozhodnutie považuje žalobca za vecne správne, riadneodôvodnené. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.
6. V dôsledku odvolania podaného žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd
odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v
medziachdanýchustanovením§379a380CSP,abez nariadeniapojednávaniavsúladesustanovením
§ 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. postupom podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd uvádza, že žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu. Odvolací súd na základe odvolania podaného žalovaným, tak v rozsahu podaného odvolania
podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu
prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie skutkový
stav skonštatoval správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v
zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie
dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Rozhodnutie náležite odôvodnil, keď
odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom a náležite zdôvodnil, prečo nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to
znalecké dokazovanie, pričom pri rozhodovaní o vykonaní navrhnutých dôkazov súd rozhodol v súlade s
ustanovením§185ods.1CSP.Odvolacísúdzdôrazňuje,žežalovanýakoodvolateľvpodanomodvolaní
neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvolať zmenu, či zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie,
prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 CSP,
§ 380 ods. 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie
dôvody uvedené v odvolaní žalovaného, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci
dospelkzáveru,žepodanéodvolanieniejedôvodné,anemožnomuvyhovieť.Odvolacísúdrozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, keď súd prvej inštancie na základe
zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci a rozhodnutie náležite odôvodnil.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by sa týkali procesných podmienok. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v
časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd tým, že nevykonal navrhovaný dôkaz, ktorý
žalovaný navrhol, a to vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z príslušného odboru, založil
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), a zároveň aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.
1 písm. e) CSP, odvolací súd uvádza, že súd tým, že nenariadil znalecké dokazovanie, a teda
nevykonal dôkaz, ktorý žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol, sa nedopustil súd
prvej inštancie nesprávneho procesného postupu, ktorým by žalovanému znemožnil uskutočňovať
jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací
súd uvádza, že do obsahu práva na spravodlivý proces patrí predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Súd prvej inštancie tým, že nevykonal žalovaným
navrhnutý dôkaz, sa nedopustil postupu porušujúceho právo odvolateľa na spravodlivý proces, keď súd
prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 rozhodol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná,
pričom rozhodol, že navrhnutý dôkaz nariadením znaleckého dokazovania podľa návrhu žalovaného
nevykoná, pričom súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranou sporu. Zároveň súd prvejinštancie riadne zdôvodnil, prečo nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným v bode 38. odôvodnenia
rozhodnutia, s ktorým zdôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd. Zároveň odvolací súd dospel k
názoru,žežalovanýmnavrhovanýdôkazberúcdoúvahyzistenýskutkovýstavtak,akotentokonštatoval
súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, a to predovšetkým v bode 37. odôvodnenia rozsudku,
nemá potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok, keďže ako samotný priebeh škodovej udalosti
a zranenie poškodeného, ako aj ďalší vývin zranenia poškodeného je dostatočne zachytený v správe
o nehode, v hlásení o škodovej udalosti, v úradnom zázname k dopravnej nehode, a tento vyplýva
aj z predložených ambulantných správ týkajúcich sa zranenia poškodeného, pričom tieto na seba
časovo a tiež logicky nadväzujú, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, a práve z týchto
dôvodov dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že nariadenie znaleckého dokazovania je
nadbytočné a nehospodárne s prihliadnutím na zistený skutkový stav. Z týchto dôvodov nie je daný
ani odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, ktorý žalovaný uvádzal v podanom odvolaní
tvrdiac, že nevykonaním navrhnutého znaleckého dokazovania súd nevykonal dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bola preukázaná
existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a poškodením zdravia poškodeného (F. A. F.
D., príslušníka Policajného zboru), pričom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že už v prvej lekárskej
správe zo dňa 19.04.2023, t.j. zo dňa, kedy došlo ku škodovej udalosti a úrazu príslušníka Policajného
zboru, je uvedená diagnóza - vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice s doporučením farmakologickej
liečby s doporučením práceneschopnosti minimálne 14 dní; zároveň z tejto správy nepochybne vyplýva,
že u poškodeného bolo vykonané CT vyšetrenie mozgu, ako aj CT vyšetrenie krčnej chrbtice, a
následne stanovená lekárom diagnóza vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, ktorá je uvádzaná aj
v nasledujúcich lekárskych správach, keď poškodený absolvoval aj kontrolné vyšetrenia u odborného
lekára. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca
prerokoval poškodenie zdravia príslušníka Policajného zboru F. A. F. D., pričom k poškodeniu zdravia
došlo v súvislosti so služobným úrazom. Vo veci poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom
zasadala úrazová komisia dňa 16.10.2023, ktorá dospela k záveru, že bolo hodnoverne preukázané,
že na poškodení zdravia poškodeného nesie zodpovednosť služobný úrad v rozsahu 100 %, nakoľko
nebolo vyšetrením úrazu preukázané, že k poškodeniu zdravia došlo u poškodeného jeho zavinením,
keď tento neporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby.
Príslušníkovi Policajného zboru bola vyplatená žalobcom náhrada za bolesť vo výške 1.435,- Eur, a
náhrada účelne vynaložených nákladov na liečenie vo výške 49,19 Eur; je nepochybné, že príslušník
Policajného zboru si uplatnil bolestné na základe lekárskeho posudku, pričom príslušný lekár ohodnotil
bolestné počtom bodov 180 pri konštatovaní začiatku liečenia dňom 19.04.2023, a ukončenie liečenia
dňa 19.05.2023. Žalobca prostredníctvom posudkového lekára MV SR však akceptoval bolestné len pri
bodovom ohodnotení za bolesť pri úrazoch spolu za 55 bodov s odôvodnením, že podvrtnutie krčnej
chrbtice sa hodnotí položkou č. 104 s počtom bodov 25 (položka č. 105 b, uvedená v lekárskom posudku
zodpovedá vykĺbeniu v oblasti krčnej chrbtice). Pomliaždenie predlaktia je hodnotené v položke 113 b
(položka č. 129 a), uvedená v hodnotení sa dáva pri vykĺbení predlaktia, čomu zodpovedá bolestné vo
výške 1.435,- Eur, ktoré žalobca vyplatil príslušníkovi Policajného zboru, a ktoré si žalobou uplatnil voči
žalovanému, ktorý sa dopustil priestupku, v dôsledku čoho došlo ku škodovej udalosti. Odvolací súd
vyššie uvedené zdôrazňuje z dôvodu, že poškodenie zdravia poškodeného bolo lekárskym posudkom
vyhodnocované ku dňu 19.05.2023. Berúc do úvahy aj vyššie uvedené, potom súd prvej inštancie
dospel k správnemu názoru, že priebeh škodovej udalosti a následné zranenie, ako aj ďalší vývin
zranenia poškodeného je dostatočne zachytený v správe o nehode, v hlásení o škodovej udalosti, v
úradnom zázname o dopravnej nehode a v predložených ambulantných správach týkajúcich sa zranenia
poškodeného konštatujúc, že tieto na seba časovo a logicky nadväzujú, a práve z týchto dôvodov preto
súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého
dokazovania, ktoré s prihliadnutím na zistený skutkový stav listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu,
aj odvolací súd považuje za nadbytočné a nehospodárne.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, keď namietal oprávnenosť výdavkov na zakúpené
lieky poukazujúc na to, že ambulantná správa z 19.04.2023 odporúča Metamizol, Novalgin, nález
z 04.05.2023 odporúča Diompraz, Reparil a Algesal, nález z 26.05.2023 neodporúča nič a ambulantná
správa z 25.10.2023 odporúča Tizanidín, dôvodiac, že pokiaľ poškodený sám bez lekárskej indikácie
zakúpil lieky, ktoré neboli odporúčané odborníkom, nemožno tieto považovať za náklady účelne
vynaložené v súvislosti s liečbou namietajúc, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného
vyporiadal tak, že ich účelnosť odvodil od ich schválenia posudkovým lekárom, pričom podľa žalovaného
posúdenie účelnosti liekov lekárom žalobcu nie je dôkazom objektívnej povahy, odvolací súd uvádza,
že ani túto odvolaciu námietku nemožno považovať za dôvodnú. Súd prvej inštancie dospel ksprávnemu názoru vo vzťahu k preukázaniu účelnosti vynaložených nákladov poškodeného v súvislosti
s liečením, čo sa týka zakúpenia liekov poukazujúc na to, že poškodený si zakúpil lieky, ktoré mu boli
lekármi predpísané, resp. odporúčané v súvislosti so zranením, ktoré utrpel pri škodovej udalosti dňa
19.04.2023, a to lieky Sirdalud, Reparil a Algesal. Je nepochybné, že poškodenému boli odporúčané
analgetiká, pričom správne súd konštatoval, že je všeobecne známou skutočnosťou, že analgetiká sú
lieky proti bolesti, ku ktorým je možné zaradiť aj poškodeným zakúpený Ibalgin, Flector, rovnako tiež
Veral Neo a Mydocalm. Zakúpenie týchto liekov bolo v konaní pred súdom preukázané pokladničnými
dokladmi, ktoré predložil poškodený žalobcovi, a žalobca v rámci konania pred súdom ako dôkazy,
ktorými preukazoval vynaložené náklady poškodeného v súvislosti s liečením. Nie je správne tvrdenie
žalovaného v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie sa s námietkou žalovaného ohľadom účelnosti
vynaložených nákladov poškodeného v súvislosti s liečením vyporiadal tak, že ich účel odvodil od ich
schválenia posudkovým lekárom žalobcu, keď súd len konštatoval v bode 40. odôvodnenia, že kúpené
lieky boli posudzované posudkovým lekárom MV SR F. S. B., ktorých ich schválil ako účelne vynaložené
náklady spojené s liečením. Teda nie len na posúdení účelnosti liekov lekárom žalobcu súd založil svoj
názor, že z vykonaného dokazovania mal preukázanú účelnosť vynaložených nákladov poškodeného
v súvislosti s liečením; súd účelnosť vynaloženia nákladov poškodeného v súvislosti s liečením riadne
odôvodnil v bode 40. odôvodnenia rozsudku, s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Preto ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
Berúc do úvahy všetko vyššie uvedené, preto odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vo
veci rozhodol vecne správne, preto rozhodnutie vo veci samej v spojení s opravným uznesením odvolací
súd potvrdil postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
10. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok o trovách konania, pričom dospel
k názoru, že súd správne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže
žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a hoci úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalobca, z dôvodu, že
z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním vznikli akékoľvek trovy
odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi, hoc úspešnej strane v odvolacom konaní
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.