Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Kubej
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12C/447/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226301
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7216226301.4
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne
zast. JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909,
proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX, D., právne zast. advokátskou kanceláriou
GRABAN, TORMA& PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, o zaplatenie
11.440 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Pokračuje v konaní.
II. Konanie zastavuje.
III. Žalobkyni proti žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 08.11.2016 voči žalovanému, ako jedinému dedičovi po
nebohom I. F., zomrelom dňa 04.06.2016, domáha zaplatenia sumy 11.440 € s príslušenstvom a trov
konania, z titulu nevrátenia finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o bezúčelovom
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo uzatvorenej dňa 12.01.2005 medzi právnym predchodcom
žalobkyne- spoločnosťou OTP Faktoring Slovensko s.r.o. a právnym predchodcom žalovaného.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 28.2.2017 okrem iného uviedol, že žaloba podaná žalobkyňou
bola predčasne podanou žalobou. Žalovaný dňa 24.2.2017 v súlade s ustanovením § 463 a násl.
Občianskeho zákonníka písomným vyhlásením odmietol dedičstvo po svojom otcovi v celom rozsahu,
preto žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom v predmetom konaní. Zároveň podľa tvrdení
žalobkyne táto uhrádzala splátky za otca žalovaného mesačne od 11.5.2011 do 22.11.2014, s ohľadom
nadátumpodaniažalobydňa8.11.2016jepohľadávkažalobkyneuplatnenávtomtokonanído8.11.2014
premlčaná, a preto vniesol námietku premlčania. Rovnako tak vniesol námietky proti uplatnenej
pohľadávke.
3. Uznesením zo 25.3.2019 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde Košice - okolie pod sp. zn. 12D/424/2017.
4. Podaním doručeným súdu 25.7.2024 žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní z dôvodu odpadnutia
prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo. Dedičské konanie bolo skončené dňa 21.6.2024 uznesením
sp. zn. K3-12D/424/2017-176, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 25.6.2024.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalobu o zaplatenie 11.400,- eur podala z dôvodu, že medzi ňou a pôvodným
dlžníkom (poručiteľom), bratom žalobkyne došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s tým, že táto
pôžička bude poručiteľom vrátená po predaji rodinného domu nachádzajúceho v katastrálnom území
J., zapísaný na LV č. XXX, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č.93/20. Keďže poručiteľ zomrel
dňa X.X.XXXX podala žalobkyňa predmetnú žalobu z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu nároku
s ohľadom na skutočnosť, že prihlásením pohľadávky v dedičskom konaní sa lehoty neprerušujú.
V pôvodnom dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie, pod sp. zn. 10D/367/2016ako jediný oprávnený dedič prichádzal do úvahy syn poručiteľa – žalovaný. Súdny komisár, JUDr.
Pavlík dedičské konanie zastavil uznesením sp. zn. 10D/367/2016, Dnot 65/2016, zo dňa 14.9.2016,
keďže nezistil žiadny majetok. Na základe podnetu colného úradu začalo vyššie spomenuté dedičské
konanie pod sp. zn. 12D/424/2017. Keďže v prvotnom dedičskom konaní žalovaný odmietol dedičstvo
(ako jediný zákonný a neopomenuteľný dedič vyhlásením zo dňa 24.2.2017) súdna komisárka konala
so zákonnou dedičkou K. F. – matkou poručiteľa (dedička druhej skupiny). Matka poručiteľa zomrela
XX.XX.XXXX, a tak do dedičského konania pred súdnym komisárom JUDr. Gimerským, vedenom pod
sp. zn. K3-12D/718/2020, Dnot 139/20 vstúpili ako zákonní dedičia žalobkyňa (ako dcéra) a žalovaný
(ako vnúk), keďže syn poručiteľky zomrel skôr (dedičské konanie 10D/367/2016). V tomto dedičskom
konaní, vedenom pred súdnou komisárkou JUDr. Šmajdovou, žalovaný, ako zákonný dedič v prvej
skupine dedičstvo odmietol. Žalovaný odmietnutím dedičstva stratil procesnú subjektivitu na základe
hmotného práv. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd konanie zastavil. Žalobkyňa si
zároveň uplatnila trovy konania. Dôvodom pre uplatnenie trov konania sú skutočnosti, že žaloba bola
dôvodná a žalovaný stratil procesnú subjektivitu na základe hmotného práva tým, že odmietol dedičstvo.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.
6. Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11.Keďžeodpadlaprekážka,prektorúbolototokonanieprerušenésúdrozhodolopokračovanívkonaní.
12. Podanie žalobkyne doručené súdu 25.7.2024 súd posúdil podľa obsahu ako späťvzatie žaloby.
13. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd
konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného nebol potrebný, keď sa nejednalo o prípady uvedené v §146
ods. 1 a 2 C. s. p.
14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, sa v sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje okrem zásady úspechu v konaní tiež zásadou zodpovednosti za zastavenie konania
(tiež za vznik nedôvodných trov konania) čo znamená, že účastník konania, ktorý procesne nezavinil
zastavenie konania má v princípe právo na to, aby sa mu nahradili trovy, ktoré zaplatil vo vecnej
súvislostisuplatnenímsvojhozákladnéhopráva.Kritériumprocesnéhohľadiskajepotrebnéposudzovať
objektívne vo vzťahu medzi tým, čo žalobca uplatňoval a z akého dôvodu sa konanie zastavilo. Osobitná
situácia naviac nastáva v prípade, ak strana sporu zavinila vznik trov svojim správaním, čo postihuje
ods. 2 cit. ustanovenia (ak zavinené porušenie nejakej povinnosti malo za následok vznik trov) vzniká
jej povinnosť ich náhrady. Ak sa chce súd odchýliť od týchto pravidiel, musí vychádzať zo zákona.
Prelomenie uvedenej zásady umožňuje súdu za splnenia zákonných predpokladov ust. § 257 CSP.
15. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.16. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy teda
v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl.
CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom,
alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť takéhoto prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach u strán sporu. Do úvahy treba brať okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia
tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje
do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré
sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa
skúmajú vždy u strany povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne
jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu
trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom.
17. Súd pri rozhodovaní o trovách konania bral do úvahy okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadal aj na postoj strán sporu v konaní.
18.Žalovaný(bezvyhodnocovaniažalovanýmuplatnenýchprostriedkovprocesnejobranyzmeritórneho
hľadiska) obranu založil na tvrdení o predčasnom uplatnení pohľadávky zo strany žalobkyne, nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného, pričom žalovaný dňa 24.2.2017 na základe písomného vyhlásenia
dedičstvo po poručiteľovi I. F., zomrelom dňa 04.06.2016 odmietol.
19. Z uznesenia Mestského súdu Košice č.k. K3-12D/424/2017-176, Dnot 90/2017 z 21.6.2024 vyplýva,
žesúdzistilmajetokadlhyporučiteľa,vykonalichsúpisapotvrdil,žededičstvonadobudlajedinádedička
(žalobkyňa). Z uznesenia ďalej vyplýva, že žalobkyňa si pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky č. 03/2014 zo dňa 15.12.2014 (pôvodná Zmluva o bezúčelovom spotrebnom úvere pre
obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 001 5001 05SU v znení jej dodatkov uzavretú dňa
12.1.2005 medzi poručiteľom a OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916) zo strany postupcu
OTP Faktoring s.r.o., IČO: 45 730 008, Špitálska 61, 811 08 Bratislava vo výške 36.410,45 eur
s príslušenstvom prihlásila do dedičského konania.
20. Nakoľko prihlásenie pohľadávky veriteľom do dedičstva sa premlčacia lehota nezastavuje nemožno
vyčítať žalobkyni, že táto z opatrnosti a dôvodu obavy o prípadné premlčanie pohľadávky pristúpila k
podaniu žaloby za účelom úspešného vymoženia pohľadávky, s účinkami spočívania premlčacej doby.
21. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, žalobkyňa vzala žalobu späť v reakcii na správanie žalovaného
po podaní žaloby, keď tento až dňa 24.2.2017 v súlade s ustanovením § 463 a násl. Občianskeho
zákonníka písomným vyhlásením odmietol dedičstvo po poručiteľovi I. F., zomrelom dňa 04.06.2016,
teda po podaní žaloby, z čoho vyplýva že v čase podania žaloby spadal do okruhu dedičov a teda
žalobkyňa žalobu v tomto smere podala dôvodne. Súd preto uzatvára, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Žalobkyňa má preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania,
teda všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré jej v súvislosti s
uplatňovaním jej práva v tomto konaní.
22. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný v súlade s § 256 ods. 1 CSP
nahradiť žalobkyni trovy tohto konania.
23. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd nezistil existenciu okolností, ktoré by dôvodne viedli k
záveru o aplikácií § 257 CSP a nepriznaní plného nároku na náhradu trov konania žalobkyni.
Poučenie:
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia možno v zmysle ustanovenia § 357 písm. a) a m) CSP podať
odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Košice. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Proti I. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie (§ 357 CSP a contrario).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.