Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209645
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123209645.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matka S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., I. X,
právne zastúpená: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, so sídlom v Košiciach, Palackého 1 a otec Q. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale O. B. - O., K. Z. XXX/X, právne zastúpený: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Mlynská27,04001Košice,vkonaníoúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťu,oodvolaní
otca a matky proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 41P/44/2023 - 217 zo dňa 03.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výrokoch II. a III. tak, že

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. sumou 180 € mesačne počnúc od 02.06.2023,
pričom výživné za ten-ktorý mesiac je splatné vždy do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho
mesiaca k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 02.06.2023 do 30.09.2024, ktoré je vo výške 2062,16 € je otec povinný

zaplatiť v splátkach po 60 € mesačne spolu s bežným výživným, a to počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.

II.PotvrdzujerozsudokvovýrokuIV.včastiúpravystykupočasprvýchšiestichmesiacovponadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Potvrdzuje rozsudok vo výroku V.

IV. Rozsudok vo výroku IV. v časti úpravy styku po uplynutí prvých šiestich mesiacov po nadobudnutí
právoplatnostitohtorozsudkuavovýrokuVI.zrušujeavrozsahuzrušeniavecvraciasúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého E. do osobnej starostlivosti matky s tým,
že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Proti tomuto výroku odvolanie
podané nebolo. Výrokmi II. a III. súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému E. tak, že otec
je povinný prispievať na maloletého sumou 150 eur mesačne počnúc od 02.06.2023 do budúcna, vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 02.06.2023 do
30.09.2024 na sumu 1 583,16 eur a zaviazal otca zaplatiť ho v splátkach po 60 eur mesačne spolu s
bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Výrokom IV. upravil súd prvej inštancie styk
otca s maloletým E. tak, že počas prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku sa otec bude smaloletým E. stretávať každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 09.00 hod.
do nedele do 18.00 hod. Od siedmeho mesiaca po právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať
sa s maloletým E. každú stredu od 16.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny

týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Výrokom V. súd zrušil uznesenie Mestského
súdu Košice 41P/44/2024 zo dňa 29.05.2024 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 02.06.2023 domáhal úpravy

práv a povinností k maloletému E. a to tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec navrhoval, aby mu
bolo určené výživné vo výške 50 eur mesačne a upravený styk tak, že sa s ním bude stretávať každý
nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a takisto každý utorok a štvrtok od
15.00 hod. do 18.30 hod. Súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého maloletý E. je
dieťaťom otca a matky, je toho času v starostlivosti matky, nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie.

Súd vyčíslil náklady na maloletého, príjmy a výdavky oboch rodičov, pričom pri otcovi vychádzal z toho,
že naposledy pracoval u zamestnávateľa A. S. s.r.o. s príjmom cca 900 eur mesačne, v čom bol zarátaný
aj daňový bonus. Otec sa od decembra 2023 zamestnal v spoločnosti W. Z. s.r.o., kde jeho príjem bol
1 194 eur brutto. Otec potvrdil, že v predchádzajúcom zamestnaní v spoločnosti A. S. s.r.o. si vedel
privyrobiť aj tým, že opravoval autá. Od 01.06.2024 je otec nezamestnaný a jeho pracovný pomer

skončil z iniciatívy zamestnávateľa, a to z toho dôvodu, že otec si nedostatočne plnil svoje pracovné
povinnosti, a to najmä preto, že sa enormne stresoval z predmetného konania. Súd vyčíslil výživné, ktoré
otec platil počas trvania konania, odôvodnil zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako
aj rozhodnutie o tom, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Súd pri
určení vyživovacej povinnosti otca vychádzal z toho, že potreby maloletého sú bežné, nie je potrebné ich

osobitne preukazovať. Pri otcovi vychádzal s potencionality príjmu, ktorý určil vo výške 900 eur v čistom
s prihliadnutím na jeho predchádzajúce zamestnanie, prechádzajúcej príjmy a pracovné skúsenosti.
Uviedol, že za primerané považoval výživné vo výške 150 eur mesačne, aj keď s prihliadnutím na
metodiku na výpočet výšky výživného, by výživné malo byť určené vo výške 18 % z čistého príjmu rodiča.
Uviedol, že táto metodika je len odporúčacia a v danom prípade nie je možné úplne presne stanoviť

príjem otca, keďže je toho času nezamestnaný a súd vychádzal iba z potencionality jeho príjmu. Uviedol,
že styku, ktorý bol upravený neodkladným opatrením, prebieha bez väčších problémov, obaja rodičia
súhlasili, aby sa tento styk mohol rozšíriť, pokiaľ ide o víkend a to tak, že maloletý by u otca prespával s
tým, že by postupne dochádzalo k rozšíreniu styku. Súd preto dospel k záveru, že je v najlepšom záujme
dieťaťa, aby styk bol upravený tak, že najskôr sa s ním otec bude stretávať každú nepárnu sobotu od

09.00 hod. do 18.00 hod. počas prvých šiestich mesiacov a následne každý nepárny týždeň od piatku
od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Neodkladným opatreniu zo dňa 29.05.2024 súd upravil styk otca
s maloletým E. na každý utorok a štvrtok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu sobotu
od 09.00 hod. do 18.00 hod. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletým počas pracovného týždňa, súd
mal za to, že nie je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa s otcom stretávalo tak, ako to bolo určené

neodkladným opatrením, nakoľko sa to celkom neosvedčilo, čo potvrdili obaja rodičia.

3. Uviedol, že „Pokiaľ ide o styk otca s maloletým tak súd mal za to, že v zmysle neodkladného opatrenia,
ktoré bolo nariadené v rámci tohto konania už v máji 2024 sa otec s maloletým stretáva a stretávanie
maloletého s otcom prebieha bez väčších problémov. Obaja rodičia v podstate súhlasili, že by tento

styk sa mohol rozšíriť pokiaľ ide o víkend a to tak, že maloletý by u otca prespával s tým, že by to
išlo postupnými krokmi, nevedeli sa však zhodnúť na tom, akým spôsobom by tento styk v skutočnosti
prebiehal od kedy do kedy. Súd preto dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa,
aby styk s otcom bol upravený tak, že bude sa otec stretávať s maloletým každú nepárnu sobotu od
9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a to počas prvých šiestich mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti a

počnúc siedmim mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku sa otec bude oprávnený stretávať
s maloletým každý nepárny týždeň už od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. Je v záujme
maloletého, aby si postupne zvykol na novú situáciu, aby sa s ňou zžil, pokiaľ ide o prespávanie u
otca, ktoré doposiaľ ani neskúsil, a preto súd zvolil takúto postupnosť v polročnom intervale. Pokiaľ
ide o stýkanie sa otca s maloletým počas pracovného týždňa, súd mal za to, že nie je v najlepšom

záujme maloletého dieťaťa, aby sa s otcom stretávalo tak ako to bolo určené nariadeným neodkladným
opatrením, nakoľko sa to celkom neosvedčilo, čo potvrdili obaja rodičia. Maloletý každý utorok a štvrtok
od 17:00 hod. do 19:00 hod. keď je s otcom je to pre neho krátky čas na to, aby sa aklimatizoval a
aby strávil plnohodnotný čas s otcom a následne aby nemal stres z toho, že musí od otca odísť naspäťk matke, ktorá ho potom musí pripravovať na spanie. Aby dieťa nebolo rozrušené a aby si užilo aj
prítomnosť a prostredie u otca, súd úpravu v neodkladnom opatrení prehodnotil a dospel k záveru, že
bude lepšie, ak maloletý bude s otcom sa okrem teda toho, čo už bolo vyššie uvedené (každý nepárny

víkend), aj každú stredu v týždni a to od 16:00 hod. do 19:00 hod. počas prvých šiestich mesiacov po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia a keď už si maloletý navykne na to, že bude u otca spávať, tak
počnúc siedmim mesiacom po právoplatnosti rozsudku súd mal za to, že bude v záujme dieťaťa, aby s
otcom trávil každú stredu od 16:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. každý týždeň. Súd v tejto úprave styku
zohľadnil aj to, že aj ak si otec nájde v budúcnosti prácu a aj keď bude pracovne činný, a ak maloletý

nastúpi do materskej škôlky, tak bude môcť otec dieťa vyzdvihnúť o 16.00 hod. v stredu a následne ráno
v štvrtok bude môcť dieťa odniesť ráno do škôlky a poobede ho vyzdvihnúť a stráviť s ním ešte čas do
18.00 hod.. Prázdniny a sviatky súd neupravoval nijako špeciálne vzhľadom na nízky vek maloletého
a rodičia takúto úpravu ani nežiadali.“

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to proti výrokom II. a
III. Odvolanie odôvodnila tým, že súd uzavrel, že suma 150 eur mesačne je adekvátna k odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa, ktoré boli vyčíslené v rozsudku, pričom súd uviedol, že nie úplne presne
možné stanoviť príjem otca a súd vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý určil na 900 eur mesačne.

V priebehu konania bolo preukázané, že otec je schopný prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou,
nakoľko to dovoľujú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, a to pri zohľadnení jednak jeho
predchádzajúceho príjmu, ako aj schopnosťou ďalšieho privyrobenia si opravou motorových vozidiel.
Zároveň je potrebné zobrať na zreteľ aj ten fakt, že otec má vodičské oprávnenie každej skupiny, čo mu
umožňuje dosiahnuť najmenej dvojnásobného príjmov oproti predchádzajúcemu zamestnaniu. Navrhla,

aby súd zvýšil výživné na sumu 200 mesačne a zmenil rozsudok aj vo výroku o dlžnom výživnom, ktoré
by umožnil otcovi zaplatiť v splátkach po 60 eur mesačne s prihliadnutím na zvýšenú výšku bežného
výživného.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj otec, a to proti všetkým

výrokom rozsudku, okrem výroku I. Otec uviedol, že sa nestotožňuje s výškou výživného určenou na
maloleté dieťa. Výživné nezodpovedá výške odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré matka v
konaní vyčíslila, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné preskúmať, ako súd postupoval pri
určení výšky výživného nielen vzhľadom na deklarovaný náklady, ale vzhľadom na finančnú situáciu
otca. Vyčíslené náklady na maloletého ani len nedosiahli sumu 300 eur. Rovnako je potrebné uviesť,

že náklady zo strany matky boli vyčíslené viac ako vágne. Nie je zrejmé ako súd zohľadnil skutočnosť,
že otec maloletému hradí poistenie a sporenie vo výške 50 eur, pričom aj predmetné je nutné
považovať za plnenia v prospech maloletého zo strany otca. Poukázal na to, že je evidovaný, dávka
v nezamestnanosti činí 524 eur. Jeho finančné pomery dovoľujú platiť výživné maximálne 100 eur
mesačne. Nevyhovuje mu ani termín splatnosti výživného do 15. dňa v mesiaci. Navrhuje, aby bol

tento termín posunutý na 20. deň v mesiaci. Nie je zrejmé, ako súd postupoval pri určení výšky splátky
dlžného výživného v sume 60 eur, keďže myšlienkový postup súdu ohľadom určenia tejto sumy nie
je žiadnym spôsobom odôvodnený a preskúmateľný. Úhradou výživného v stanovenej výške sa otec
dostane do existenčných problémov, keďže suma 210 eur tvorí polovicu zo sumy jeho mesačného
príjmu. Otcovi neostane ani len suma zodpovedajúca možnosti zabezpečenia jeho základných životných

potrieb. Súd aplikoval nesprávne potencionalitu príjmu. Otec uviedol, že si zvykol privyrábať opravou
áut, avšak predmetnú činnosť vykonáva výlučne so svojím kamarátom, ktorý bol v tomto zbehlý a
účasť otca spočívala v pomoci, nie však technického charakteru. Otec uvádza, že sám autá opravovať
nevie, nie je mechanikom, nemá na to vzdelanie, kvalifikáciu ani prax. Pracovný pomer bol ukončený
nie zo strany otca, ale zo strany zamestnávateľa, z toho dôvodu nie je možné ani konštatovať, že by

otec mal byť ten, čo sa dobrovoľne vzdal zamestnania. Je teda potrebné vychádzať z príjmu, ktorých
otec aktuálne dosahuje. Súdom prvej inštancie neboli dostatočne zistené majetkové pomery matky.
Súd neprihliadol na to, že matka je podielovou vlastníčkou bytu, je vlastníčkou motorového vozidla
U. U Napriek neodkladnému opatreniu styk s maloletým sa realizuje problematicky, keďže nastali aj
situácie, kedy matka bez akéhokoľvek dôvodu odmietla vydať maloletého otcovi v stanovený čas.

Otec nesúhlasí so súdom stanovenom úpravou styku s maloletým synom. Je v záujme maloletého,
aby s ním strávil čo najviac času, keďže maloletý má záujem a aj prejavuje záujem byť s otcom
častejšie. Navrhol, aby styk bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú
stredu od 08.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 16.00hod. do nedele do 18.00 hod. Keďže vzťahy aj komunikácia s matkou je narušená, otec považuje za
vhodné upraviť styk s maloletým aj počas vianočných sviatkov, aj počas letných prázdnin. V súvislosti s
úpravou styku je potrebné napadnúť aj výrok V. rozsudku, keďže otec navrhuje styk upraviť rozdielne od

rozhodnutia, pričom je vhodné, aby až do právoplatného rozhodnutia súdu sa rodičia spravovali úpravu
vymedzenou v rámci neodkladného opatrenia. Otec ďalej poukázal na nedostatočné odôvodnenie
rozsudku a nevysporiadanie sa s podstatnými argumentami otca, keď poukázal na existujúcu judikatúru.
Uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal a odôvodnil výšku stanoveného výživného, ako aj dlžného
výživného, pričom nesprávne postupoval aj pri posúdení potencionality otca. Odôvodnenie predmetného

rozhodnutia nie je dostatočne odôvodnené. Súd v ňom najmä neprezentuje právne udržateľné úvahy a
myšlienkové pochody, na základe ktorých postupoval a rozhodol v tejto veci. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zrušil alebo ho zmenil podľa odvolacieho návrhu otca.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že odvolanie matky je neopodstatnené a neodôvodnené.

8. Matka dňa 04.03.2025 doplnila svoje odvolanie a uviedla, že sa zmenili pomery na strane maloletého
dieťaťa, keďže už navštevuje materskú školu, čo spôsobuje zvýšenie výdavkov na strane dieťaťa. Matka
v súvislosti s návštevou materskej školy platí zvýšené mesačné výdavky, a to školné 50 eur, stravné
42,50 eur a školský rodičovský príspevok 10 eur, teda spolu 102,50 eur mesačne.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokoch IV. v časti úpravy styku počas prvých šiestich mesiacov
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku V. vecne správne. Súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím v tejto
časti stotožňuje. Výrok o zverení maloletého do starostlivosti matky nebol napadnutý, súd z neho teda

ako právoplatného vychádza. Počiatočná úprava styku s maloletým je podľa názoru odvolacieho súdu
v dostatočnom rozsahu a zodpovedá aj veku maloletého (cca 3 roky).

10. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Je odôvodnené predpokladať, že úprava styku otca so synom sa bude postupne rozširovať, v čase
rozhodovania súdu nebol kontakt otca so synom taký intenzívny, aby najmä vzhľadom na vek maloletého
bolo možné upraviť styk v širšom rozsahu. Správne súd prvej inštancie vychádzal z úpravy styku dovtedy
realizovanej na základe neodkladného opatrenia a túto úpravu mal úmysel postupne rozširovať.

12. Vecne správny je aj výrok o zrušení neodkladného opatrenia, keďže táto úprava je nahradená
úpravou vyplývajúcou z rozsudku.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd časť výroku IV. a výrok V. potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1

CMP spojení s § 387 ods. 1 CSP.

14. Výrok o úprave styku po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia nie je komplexný,
chýba úprava dlhšieho stretávania počas prázdnin a sviatkov, čoho sa otec v podanom odvolaní
dožaduje a odvolací súd túto požiadavku považuje za oprávnenú. Z uvedených dôvodov odvolací súd

časť výroku IV. a výrok o trovách konania zrušil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP spojení s § 389 ods. 1
písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie
zistí aká je optimálny model stretávania sa maloletého s otcom po uplynutí 6 mesačného adaptačného
obdobia vrátane úpravy styku počas prázdnin a sviatkov. Rozhodnutie má zabezpečiť udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku maloletého s otcom s prihliadnutím na

vek maloletého a kvalitu vzťahu s otcom.

15. Čo sa týka výšky výživného súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav (odvolací súd z neho
vychádza), avšak nesprávne určil výšku výživného. Správne súd prvej inštancie vychádzal z príjmu,ktorý otec dosahoval v predchádzajúcom zamestnaní a aj keď otec neinicioval skončenie pracovného
pomeru, urobil tak jeho zamestnávateľ na základe toho, že otec nepodával dostatočný výkon, čo tiež
možno považovať otcom zavinenú stratu príjmu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Súd prvej inštancie

teda mohol vychádzať z príjmu 900 eur, ktorý otec dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa a
ktorý zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca. Z príjmu 900 eur mesačne však otec môže platiť
vyššie výživné ako 150 Eur mesačne.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že výživné povinného rodiča môže byť určené aj podľa jeho možností

(§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zákona o rodine). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Pri určovaní sumy potrieb maloletých detí je potrebné vychádzať nielen z toho, aká je minimálna
výška týchto výdavkov, ale je potrebné pritom prihliadať aj na životnú úroveň rodičov, pretože deti majú

právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Potrebu stravovania,
bývania, obliekania, vzdelávanie, oddychu, zdravotnú starostlivosť a iné potreby možno napĺňať v rôznej
kvalite a tomu zodpovedá aj suma, ktorú je potrebné na tieto plnenia vynaložiť.

19. Odvolací súd má za to, že majetkové pomery otca umožňujú platiť výživné v sume 180 Eur mesačne.

Pri príjme 900 Eur je otec schopný zaplatiť výživné vo výške 180 eur bez ohrozenia svojej životnej
úrovne.

20. Otec nemôže znížiť rozsah svojej vyživovacej povinnosti tým, že poukáže na matku, ktorá má (alebo
môže mať) vysoký príjem, resp. majetok. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca súd zohľadňuje v

prvom rade potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti otca. Možnosti a schopnosti druhého rodiča súd
zohľadňuje len do tej miery, aby výživné určené otcovi spolu s výživným druhého rodiča neprevyšovalo
potrebyosobyoprávnenejzvyživovacejpovinnosti. Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojho
rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), čo znamená, že výživné môže byť určené vo výške prevyšujúcej
sumu životného minima, resp. sumu potrebnú na pokrytie všetkých základných životných potrieb.

Rozsah a spôsob uspokojovania potrieb dieťaťa súvisí aj so životnou úrovňou rodičov, ak to možnosti
rodičov dovoľujú, možno výživným zabezpečiť nielen „základný“, ale aj „vyšší“ štandard dieťaťa. Na
potreby dieťaťa možno zmysluplne vynaložiť 200 eur aj 2000 eur, záleží na tom, aké sú možnosti
rodičov. Ak výživné prevyšuje sumu potrieb dieťaťa, môže sa odložiť na neskoršiu spotrebu, resp.
môže byť využité na tvorbu úspor. V danom prípade nebolo preukázané, že by výživné určené otcovi

po zohľadnení vyživovacej povinnosti matky (plnenej finančne aj osobnou starostlivosťou) prevyšovalo
potreby maloletého.

21. Výdavky maloletého sú štandardné, nie je potrebné ich presne preukazovať. Zvýšenie výdavkov
maloletého tým, že navštevuje škôlku, nie je dôvodom na zvýšenie výživného nad sumu 180 eur

mesačne. Pri určení výživného súd bol limitovaný možnosťami otca a výškou jeho príjmu.

22. Vo všeobecnosti je možné pri určovaní výživného zohľadniť aj dobrovoľné vecné alebo finančné
plnenia povinného rodiča a z toho dôvodu určiť nižšie výživné. Ak však nie sú uhradené nevyhnutné
a základné potreby dieťaťa, je v záujme dieťaťa aby povinný rodič platil radšej vyššie výživné k rukám

rodiča, ktorému je dieťa zverené, aby boli prednostne uhradené nevyhnutné a potrebné výdavky dieťaťa.
Z uvedeného dôvodu nie je možné do výživného započítať poistenie a sporenie, ktoré mu hradí otec.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 2 ods. 1 CMP spojení s § 388 CSP zmenil
rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom a zvýšil výživné na sumu 180 eur mesačne a

zodpovedajúco vyčíslil aj dlžné výživné.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Odvolací súd uložil otcovi platiť výživné mesačne dopredu (v poslednýdeň predchádzajúceho mesiaca), určenie neskoršieho dňa už nie je možné tak, aby bolo výživné platené
tak ako to vyžaduje ustanovenie § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

25. Vykonateľnosť rozhodnutí na plnenie je všeobecne upravená v § 232 CSP. Definícia vykonateľnosti
je uvedená v ods. 1, v nasledujúcich odsekoch je riešené, kedy (v ktorý deň) je rozhodnutie vykonateľné.
Z odseku 2 a 3 vyplýva, že všeobecným režimom je plniť v zákonnej (alebo súdom určenej) lehote
počítanej od právoplatnosti rozsudku. Tento režim sa na rozhodnutia o výživnom nepoužije, lebo CMP
v § 44 ustanovilo inak - konkrétne, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

26. Vykonateľnosť rozsudku o výživnom je stanovená zákonom na konkrétny deň, neexistuje teda lehota
na plnenie (a teda ju nie je možné ani predĺžiť). Nie je teda možné použiť § 232 ods. 3 CSP a určovať
dlhšiu lehotu na plnenie.

27. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP umožňuje priznať (nie rozložiť) plnenie tvorené splátkami a dávkami,

a rieši vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. Má ísť o opakujúce sa a v budúcnosti splatné splátky a
dávky. Dlžné výživné nie je v budúcnosti splatnou dávkou.

28. Rozložiť priznané plnenie na splátky výslovne umožňovalo ustanovenie § 160 ods. 1 OSP a toto bolo
možné aj pri priznaní výživného. Aj v tom čase boli rozhodnutia o výživnom predbežne vykonateľné,

ale nie priamym určením dňa vykonateľnosti zákonom, ale v lehote určenej súdom (alebo zákonom)
počítanej od doručenia rozhodnutia. Aktuálne znenie § 44 CMP neumožňuje určovať dlhšiu dobu na
plnenie pri rozhodnutí o výživnom.

29. Stanovenie inej ako zákonnej lehoty na zaplatenie výživného (vrátane stanovenia lehoty na

zaplatenie výživného viazanej na právoplatnosť rozhodnutia) popiera obsah a účel ustanovenia § 44
CMPajeajprotizáujmuvyživovanejosoby.Rozhodnutiesúduopovinnostiplatiťvýživnéjedeklaratórne,
povinnosť vyživovať vyplýva priamo zo zákona. Každá osoba povinná vyživovať inú osobu si musí byť
tejto povinnosti vedomá a tomu prispôsobiť svoje správanie. Nie je možné akceptovať, aby vyživovacia
povinnosť nebola plnená a povinná osoba potom, ako ju na platenie výživného zaviazal súd, získava

rozhodnutím súdu ďalší odklad plnenia.

30. Odvolací súd považuje za možné v súlade so zásadami CMP (čl. 1 CMP) výnimočne stanoviť dlhšiu
lehotu na zaplatenie dlžného výživného, resp. rozložiť ho na splátky. V danom prípade vzhľadom na
výšku dlžného výživného odvolací súd považuje za spravodlivé umožniť otcovi zaplatiť dlžné výživné v

splátkach, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Odvolací súd zohľadnil aj to, že matka sa nenamietala
možnosť otca zaplatiť dlžné výživné v splátkach.

31. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).