Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209545
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1217209545.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. Q., narodeného XX. E.XXX, V., H. ulica XXXX/
X, zastúpeného advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Bratislava, Koreničova 2, proti žalovaným 1/ Y.
S., narodenému XX. Y. XXXX, F., X. XXXX/XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou KASATKIN &
PARTNERS s.r.o., Bratislava, Záhradnícka 29, IČO: 47255021, 2/ B.H.CY EUROPAGATE LTD, Nikózia,
Prigkipissis Nte Tyras 16, Cyperská republika a 3/ BABOLAD LTD, Nikózia, Prigkipissis Nte Tyras 16,

Cyperská republika, obom zastúpeným splnomocnenkyňou Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka,
s. r.o., Bratislava, Vretenová 4, IČO: 46606122, o neúčinnosť právnych úkonov, vedenom na Mestskom
súde Bratislava IV (predtým na Okresnom súde Bratislava II) pod sp. zn. 9C/30/2017, na dovolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. júla 2023 sp. zn. 8Co/169/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom
prvej inštancie.

Žalovaným 2/ a 3/ n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom z 18. júna 2020 č. k.

9C/30/2017-661 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevode obchodného
podielu uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovanou 2/ ako nadobúdateľom, ktorej
predmetom bol obchodný podiel 5% základného imania spoločnosti Kráľovský dvor, s.r.o., Kráľová pri
Senci 269, IČO: 44 186 771, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiele Sro.,
vl. č. 52468/B, v mene ktorej konal H. je voči žalobcovi neúčinná, a že zmluva o prevode obchodného
podielu uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovanou 3/ ako nadobúdateľom, ktorej

predmetom bol obchodný podiel 95% základného imania spoločnosti Kráľovský dvor, s. r. o., Kráľová pri
Senci 269, IČO: 44186771, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiele Sro.,
vl. č. 52468/B, v mene ktorej konal Dr. Martin Čepeľ, je voči žalobcovi neúčinná.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne ustanoveniami § 42a ods. 1, 2 a 3 a §§ 42b, 116, 117 a 558
zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„OZ")avecnetým,že

žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právnemu úkonu. V konaní nebola
sporná skutočnosť, že 22. júla 2011 bola na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška spísaná notárska
zápisnica zn. N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCIs 27593/2011 o vyhlásení žalovaného 1/ ako dlžníka,
že uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh 715.000 eur zo zmluvy o pôžičke z 19. júla 2011 uzatvorenej
so žalobcom, ktorú sa zaviazal splatiť do 31. decembra 2012. Spornou medzi stranami nebola ani
skutočnosť, že žalobca sa v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Hlaváčovou pod

zn. EX 44/2017 od 31. marca 2017 v konaní sp. zn. 57Er/2914/2017 ako oprávnený domáha na základe
uvedenej notárskej zápisnice od žalovaného 1/ splatenia dlhu a že v tomto konaní exekučný súd vyhovelnámietkam povinného, t. j. žalovaného 1/, že dlh uhradil, čo potvrdzuje kvitancia z 02. decembra 2016
a že predložené odborné stanovisko PhDr. PaedDr. X. L. nie je postačujúce na spochybnenie pravosti
podpisu žalobcu na kvitancii.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že predpokladom odporovateľnosti právneho
úkonu je existencia vymáhateľnej pohľadávky. Na základe vykonaného dokazovania vo veci dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže neosvedčil vymáhateľnosť pohľadávky. Mal za
preukázané, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/ na základe zmluvy o pôžičke z 19. júla 2011

zanikla splnením, čo zistil z predloženej kvitancie z 2. decembra 2016 a pravosť podpisu žalobcu mal za
preukázanú znaleckým posudkom. V odôvodnení rozhodnutia uviedol aj to, že ak by sa aj v niektorom z
trestných konaní iniciovaných žalobcom preukázalo, že podpis na kvitancii nebol jeho podpisom, nebol
by v konaní úspešný z ďalších dôvodov.

4. Podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že došlo k odporovateľnému úkonu medzi žalovaným

1/ ako dlžníkom a osobami jemu blízkymi, ani že žalovaný 1/ alebo jeho blízka osoba boli spoločníkmi
žalovanej 2/ a žalovanej 3/ s veľkosťou podielu aspoň 10% v čase, keď sa uskutočnil tento právny
úkon, alebo že žalovaný 1/ alebo jemu blízka osoba sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom žalovaných 2/ a 3/, alebo že žalovaný 1/ alebo jemu blízka osoba
je právnickou osobou, v ktorej má žalovaný 1/ majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočnil

tento právny úkon. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý nepreukázal úmysel
žalovaného 1/ ukrátiť ho odporovaným právnym úkonom, dôkazné bremeno v tomto smere podľa súdu
neuniesol.

5. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal ani to, že by právne úkony, ktorých neúčinnosť

žiadal určiť, mali za následok zmenšenie majetku žalovaného 1/, keď neuviedol a nepreukázal, akú
mali prevádzané obchodné podiely spoločnosti Kráľovský dvor, s.r.o., reálnu hodnotu, či žalovaný 1/
dostal za prevedené obchodné podiely ich obvyklú cenu a či mu za ne bola poskytnutá nejaká náhrada.
Nepreukázal tak, že by sa prevodom obchodných podielov tejto spoločnosti zmenšil majetok žalovaného
1/ natoľko, že by jeho ostatný majetok nepostačoval na úhradu dlhu.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 42b ods. 2 OZ konštatoval, že odporovacia žaloba
má smerovať voči tomu, s kým dlžník žalobcu urobil odporovaný právny úkon a nie voči dlžníkovi, proti
ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku, a preto žalobu proti žalovanému 1/ zamietol aj
pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa

ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/, ktorí mali vo veci
úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd" a spolu so súdom prvej inštancie len „nižšie
súdy") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 11. júla 2023, sp. zn. 8Co/169/2020 potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou napadnutého rozsudku, v celom rozsahu sa stotožnil s
jeho odôvodnením, v ktorom súd prvej inštancie reagoval na všetky námietky žalobcu (§ 387 ods. 1
a ods. 2 CSP). Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie sporu a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď

zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

8. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zamietol žalobu proti žalovanému 1/ preto, že nie
je pasívne vecne legitimovaný v konaní. V súlade s ustanovením § 42a a § 42b OZ skúmal aj splnenie
zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti predmetných zmlúv o prevode obchodného podielu.

Keďže žalobca nepredložil právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci, ktorým by bola
potvrdená pravdivosť jeho tvrdenia o falšovaní jeho podpisu na kvitancii, správne hodnotil tieto tvrdenia
žalobcu ako nepreukázané.

9. Odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie bral do úvahy znalecký posudok predložený

žalovaným 1/, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. Žalovaným 1/ predložený znalecký posudok Ústavu
súdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽilineč.60/2018z05.marca2018nebolvypracovanýznalcom
Mgr. Miroslavom Koutným, ale Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, a Mgr. Y. V.
podpísal posudok ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore písmoznalectvo, pričomznalecké skúmanie vykonala Mgr. A. M.. Zo znaleckého posudku bolo zrejmé, že jej bol okrem iného
predložený originál kvitancie z 02. decembra 2016 (na rozdiel od odborného stanoviska č. 4/2018,
predloženého žalobcom, ktorého závery vychádzali zo skúmania menej kvalitnej čiernobielej kópie

kvitancie). Zadávateľom znaleckého posudku ústavu bol žalovaný 1/ a podľa záverov znaleckého
posudkujepodpisžalobcunakvitanciiz02.decembra2016pravýmpodpisomžalobcuavýsledkomjeho
autentického pisárskeho písomného prejavu. Podľa odvolacieho súdu žalobcom predložené odborné
stanovisko neobsahuje jednoznačný záver, že podpis na kvitancii nie je pravým podpisom žalobcu, a aj z
tohto dôvodu toto tvrdenie žalobcu nepovažoval za preukázané. Súd prvej inštancie správne vychádzal

z obsahu kvitancie, v ktorej žalobca potvrdil, že jeho pohľadávka voči žalovanému 1/ z pôžičky bola
splatená v celom rozsahu a že nemá z tohto titulu voči žalovanému 1/ žiadne pohľadávky. Z uvedeného
záveru vyplýva, že nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre úspešné odporovanie zmluvám
o prevode obchodného podielu uzatvoreným medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ a 3/.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých ani ďalšie podmienky

odporovateľnosti právnemu úkonu neboli splnené, najmä ukrátenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu,
keď žalobca v konaní ani netvrdil, že by predmetné zmluvy o prevode obchodného podielu neboli
ekvivalentnými právnymi úkonmi a že úmysel žalovaného 1/ odporovanými právnymi úkonmi ukrátiť
žalobcu žalobca nepreukázal, pričom správne vychádzal z toho, že v danej veci dôkazné bremeno
zaťažovalo žalobcu. Podľa odvolacieho súdu žalobca v odvolaní namietal aj to, že súd prvej inštancie

neuložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť predložiť doklady, v ktorých je uvedená vlastnícka štruktúra
spoločnosti a listiny o ich založení, keďže tieto žalované predložili súdu výpis z obchodného registra
Cypru,zktorýchjezrejmé,žemedzižalovaným1/ažalovanými2/a3/niejevzťahuvedenývustanovení
§42aods.3OZ,ktorýbyzakladalvyvrátiteľnúdomnienkuoúmysleukrátiťžalobcuakoveriteľa,akotvrdil
žalobca. Námietka žalobcu, že nevykonaním ním navrhnutých dôkazov mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom nie je dôvodná aj z toho dôvodu, že nepreukázal splnenie ďalších zákonom stanovených
podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a vzhľadom na to by ním navrhované dokazovanie nebolo
účelné.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/, 2/, a 3/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

12. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ") dovolanie, ktorého
prípustnosťvyvodzovalzustanovenia§420písm.f)CSP.Navrholnapádanýrozsudokodvolaciehosúdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. Žalobcaakodôvodprípustnostidovolaniapodľaustanovenia§420písm.f)CSPuviedol,žeodvolací
súd sa nedostatočne zaoberal vecou, nedostatočne zistil jej skutkový stav, nevykonal ním navrhované
dokazovanie, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a odňal mu možnosť konať

pred súdom.

14. V dovolaní žalobca uviedol, že v konaní navrhoval, aby bola žalovaným 2/ a 3/ uložená povinnosť
predložiť výpisy z obchodného registra, zakladateľské listiny, prípadne ďalšie listiny preukazujúce ich
vlastnícku štruktúru, prípadne vlastnícku štruktúru právnických osôb, ktorých sú spoločníkmi a to kvôli

podozreniu, že spoločníkom, teda vlastníkom týchto žalovaných je práve žalovaný 1/. Záver súdu o
tom, že spoločníkom žalovaných 2/ a 3/ a aj ich konateľom je spoločnosť P.T. Planetax, LTD, a nie je
to blízka osoba žalovanému 1/, považuje za opätovné ignorovanie jeho tvrdení a návrhov dokazovania
na zistenie vlastníckej štruktúry tejto spoločnosti. Podľa neho ho žalovaný 1/ svojím konaním ukrátil
a znížením svojho majetku mu znemožnil vymáhať predmetnú pohľadávku a súčasne túto majetkovú

hodnotu nadobudli žalované 2/ a 3/, ktoré ovláda.

15. Žalované 2/ a 3/ napriek výzve súdu úmyselne nesplnili tzv. edičnú povinnosť, podľa ktorej môže
súd tomu, kto má listinu v držbe nariadiť, aby ju predložil. Žalobca považoval za hrubý rozpor s dobrými
mravmi, aby prehral spor z dôvodu neunesenia dôkazného bremena len preto, že protistrana úmyselne

a cielene zadržiava dôkaz, ktorý (on) z objektívnych príčin nemôže predložiť, navyše keď týmto porušuje
svoje zákonné povinnosti v zmysle hmotného práva i svoje procesné povinnosti. Má za to, že tento
informačný deficit je možné odstrániť práve splnením povinnosti nariadenej súdom žalovaným, ktorú si
však účelovo nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že žalované 2/ a 3/ sú procesne pasívne, nakoľko akostrany sporu sú taktiež viazané povinnosťou dôkaznej obrany. Súd prvej inštancie však uvedené pri
rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy a z tejto pasivity nevyvodil dôsledky, čím taktiež porušil procesné
práva žalobcu, ak netrval na vykonaní ním navrhovaného dôkazu.

16. Podľa žalobcu sa odvolací súd musí v odôvodnení rozsudku vysporiadať s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní a aj predloženými dôkazmi. Ak by sa odvolací súd v danej veci zaoberal všetkými
jeho tvrdeniami, výrazne by sa zmenilo jeho právne postavenie a možnosti obhájiť v konaní uplatňovaný
nárok.

17. Žalovaný 1/ navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné a priznať mu nárok na náhradu
trov dovolacieho konania. Žalobca podľa neho v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže súdu
nepreukázalvymáhateľnosťpohľadávkyajenepochybné,ževočinemunemávymáhateľnúpohľadávku.
Pokiaľ žalobca v dovolaní namietal, že žiadal súd, aby žalovaným 2/ a 3/ uložil predložiť výpisy
z obchodného registra, ich zakladateľské listiny, prípadne ďalšie listiny preukazujúce ich vlastnícku

štruktúru, prípadne vlastnícku štruktúru právnických osôb, tak výpisy z obchodného registra boli súdu
predložené a súd i strany sporu sa s nimi oboznámili, čo je konštatované v bodoch 19. a 20. rozsudku
súdu prvej inštancie a v bode 10. rozsudku napádaného dovolaním. Podstatou sporu medzi žalobcom a
žalovanými však bolo, či existuje vymáhateľná pohľadávka žalobcu a vo veci bolo preukázané, že takáto
pohľadávka neexistuje. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prevodom

obchodného podielu spoločnosti Kráľovský dvor, s.r.o., na žalované 2/ a 3/ sa majetok žalovaného 1/
zmenšil natoľko, že ostatný jeho majetok nepostačoval na úhradu dlhu. Predpoklady stanovené na
odporovanie právnym úkonom žalovaného 1/ neboli žalobcom v tomto súdnom konaní preukázané.

18. Žalované 2/ a 3/ dovolacie návrhy nepodali.

19. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie žalobcu treba odmietnuť.

20. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok
a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej v
CSP. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné,
len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne
neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také
rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

21. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/) alebo f) súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

22. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

23. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom
dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa

vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v
dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 a §
432 ods. 1 CSP). V dôsledku tejto viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý
dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.24. Hlavnýmiznakmi,ktorécharakterizujúprocesnúvadustanovenúv§420písm.f)CSP,súzásahsúdu
do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby

svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),
v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Porušením práva

na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia je nesprávny procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo
zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán

v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o
riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

25. Pri posudzovaní námietky dovolateľa, že odvolací súd a/alebo súd prvej inštancie pochybili
pri dokazovaní, je súdna prax najvyššieho súdu jednotná v názore, podľa ktorého nedostatočné

zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne hodnotenie
niektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP (v tejto
súvislosti porovnaj napr. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,
7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017 a 9CdoPr/8/2023). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou (ústavný
zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) posudzoval Ústavný súd Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd"), nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti ( II. ÚS
465/2017 a III. ÚS 40/2020).

26. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi vyslovil tiež názor, že nevykonanie navrhovaného
dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov

nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle
ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd
(príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) totiž zodpovedá
požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne)

a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná
zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy a čl. 6 Základných princípov CSP), a to „rovnosť zbraní" v civilnom konaní,
ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť
neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu
pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie

dôkazov strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (vec Kraska c. Švajčiarsko z 29.
apríla 1993, II. ÚS 410/06).

27. Dovolací súd tu poukazuje aj na nález ústavného súdu z 30. septembra 2010 sp. zn. I. ÚS 350/08,
podľaktoréhoskutočnosť,žeokresnýsúdanásledneanikrajskýsúdneakceptovalinávrhynavykonanie

dokazovania predložené sťažovateľkou, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jej práv. Zásah
do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti
podľa ústavného súdu bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní
účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna
úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy,

ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície
ako druhá strana v konaní. Konanie nižších súdov v posudzovanej veci podľa dovolacieho súdu však
takéto vady nevykazuje.

28. Najvyšší súd totiž už vo svojom uznesení z 28. októbra 2020, sp. zn. 7Cdo/205/2019 na základe

vyššie uvedenej judikatúry ústavného súdu, ako aj ďalšieho svojho uznesenia zo 16. mája 2019, sp. zn.
4Cdo/100/2018poukázalnato,žeprocesnémuprávuúčastníkanavrhovaťdôkazyzodpovedápovinnosť
súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, v rozhodnutí
odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie návrhu strany na vykonanie dokazovaniamožno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má
navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je
argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie

nedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité
tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už dovtedajším konaním
bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v
rozpore s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy, ktoré garantujú pre stranu sporu právo
na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen

nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť
(5Cdo/151/2019).

29. Zásadnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 OZ
je to, že právny úkon ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky a že pohľadávka, ktorej uspokojenie
bolo ukrátené, je vymáhateľná. Dovolací súd k tomuto poukazuje na odôvodnenie rozsudku odvolacieho

súdu, že po vyvodení záveru o zániku pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke splnením a teda,
že žalobca nemá vymáhateľnú pohľadávku, navrhované dokazovanie oboznámením sa s výpismi
z obchodného registra Cyperskej republiky a zakladateľskými listinami žalovaných 2/ a 3/ neboli
spôsobilé preukázať alebo vyvrátiť určujúci záver súdu prvej inštancie, že v danej veci chýba podstatný
hmotnoprávny predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu (vymáhateľná pohľadávka). Dovolací súd

považuje vysvetlenie odvolacieho súdu, prečo neakceptoval návrh žalobcu na ďalšie dokazovanie (tým,
že toto - rozumej dokazovanie majúce sa vykonať - nemalo pre rozhodnutie o podstatnom predpoklade
odporovateľnosti kvalifikovanú výpovednú hodnotu) za opodstatnené. Ak sú pre rozhodnutie relevantné
viaceré hmotnoprávne predpoklady súčasne, a v konaní súd zistí, že neexistuje hoci len jeden z nich,
postačuje v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne opísať túto skutočnosť a nie je potrebné sa s ďalšími

predpokladmi v odôvodnení rozhodnutia súdu zaoberať a na ich preukázanie vykonávať dokazovanie.
Nebolo preto možné stotožniť sa s argumentáciou dovolateľa, že vykonanie navrhovaného dôkazu na
preukázanie personálneho a majetkového prepojenia medzi dlžníkom (žalovaným 1/) a právnickými
osobami (žalovanými 2/ a 3/), s ktorými boli odporované právne úkony uzavreté, by mohlo mať vplyv na
záver o nesplnení predpokladov odporovateľnosti, ktoré musia byť splnené súčasne.

30. V posudzovanej veci obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd nevykonaním
navrhnutého dokazovania postupoval procesne nesprávne a došlo k vade zmätočnosti podľa
ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Odvolací súd sa dostatočne jasne a presvedčivo vysporiadal s
námietkou žalobcu o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu a odôvodnil svoj záver, že navrhované

dokazovanie nebolo spôsobilé overiť ani vyvrátiť skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie súdu o žalobe.

31. Dovolací súd preskúmaním veci nezistil vady konania uvedené v ustanovení § 420 písm. f) CSP
a preto dovolanie žalobcu, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné,
odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP.

32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.