Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200391
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8723200391.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: TS Logistic SK, s.r.o., so sídlom MUDr.
Pribulu 1, 089 01 Svidník, IČO: 47 786 736, právne zastúpený: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát
so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpený: Mgr. Martin Lieskovský, advokát so sídlom Farská

40, 949 01 Nitra, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
15Cpr/5/2023-107 zo dňa 27. augusta 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Žalobu na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 o
d m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 397, § 398, § 400, § 403 odsek 1, 2, § 404, § 405, § 413
odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Po preskúmaní obsahu spisu ako aj veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
17Cpr/21/2018 súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je potrebné odmietnuť
podľa § 413 odsek 1 písm. c) a e) C.s.p.. Žalobca sa domáha obnovy konania, v ktorom bol vydaný
rozsudok pre zmeškanie v jeho neprospech (v pôvodnom konaní v procesnom postavení žalovaného),
avšak takéto rozhodnutie nepatrí medzi rozhodnutia, proti ktorým je obnova konania prípustná, resp. je
prípustná v obmedzenom rozsahu. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudok pre zmeškanie je osobitným

druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesnej strany v konaní.
Z hľadiska prípustnosti žaloby na obnovu konania tvoria rozsudky pre zmeškanie a rozsudky na základe
uznaniaalebovzdaniasanárokuosobitnúskupinurozsudkov.Vočinímježalobanaobnovukonaniasíce
prípustná, ale len v obmedzenej miere. A to len v prípade, ak sa dôvod obnovy vzťahuje na predpoklady,
zaktorýchmohlibyťtakétorozsudkyvydané.Vkonaniachpredchádzajúcichvydaniutakýchtorozsudkov
sa totiž dokazovanie (ako je aj vyššie uvedené) nevykonáva, preto uplatnenie dôvodov žaloby na

obnovu konania spočívajúcich v objavení nových dôkazov neprichádza do úvahy. To platí s výnimkou
prípadov, v ktorých by takto doplnený skutkový stav viedol k záveru, že taký druh rozsudku nebolomožné vôbec vydať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2959/2007 z 30.09.2009. V danej veci, rozhodnutie vydané vo
veci vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 z 14.12.2018, je kontumačným

rozsudkom vydaným ako sankcia za pasivitu sporovej strany. Dôsledkom jeho vydania je strata sporu
s účinkom prekážky rozhodnutej veci (prekážka res iudicata), avšak bez toho, aby súd dal jednej zo
strán možnosť prezentovať svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty (resp. bez toho, aby tieto
tvrdenia a argumenty v rozhodnutí zohľadnil, ak už boli prezentované pred vydaním rozsudku pre
zmeškanie). Rozsudok pre zmeškanie teda predstavuje zásadné vybočenie zo štandardného rámca

civilného procesu a zásadný zásah do práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že podaná žaloba o obnovu konania je zjavne nedôvodná. Predpoklady pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie upravuje Civilný sporový poriadok v § 274, pričom súd prvej inštancie mal z pripojeného
spisu preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ako
vyplýva zo zápisnice z pojednávania (na č. l. 40 pripojeného spisu) žalobca na pojednávaní navrhol
vydanie rozsudku pre zmeškanie, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom bol riadne predvolaný

na termín pojednávania (č. l. 33) 14.12.2018. Žalovaný súdu nedoručil ospravedlnenie ani nepožiadal o
odročenie pojednávania. Žalovaný v žalobe o obnovu konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by sa vzťahovali k predpokladom vydania rozsudku pre zmeškanie a ktoré bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Tvrdené skutočnosti ohľadne nových dôkazov považoval súd
prvej inštancie za bezpredmetné, pretože tieto boli len právnym záverom o skutočnostiach (skončenie

pracovného pomeru), o ktorých strany a aj súd mali vedomosť už v pôvodnom konaní, mohli a aj
boli použité v pôvodnom konaní, teda nejde o nové dôkazy. Navyše neboli ani dôkazmi, ktoré by mali
súvislosť s predpokladmi na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže takýto rozsudok sa vydáva na
pojednávaní obligatórne na návrh prítomnej strany sporu bez vykonania dokazovania, resp. bez ohľadu
na výsledky doterajšieho dokazovania ako určitá sankcia voči procesne pasívnej strane sporu. Súd

prvej inštancie zároveň v tejto súvislosti konštatoval, že keďže sa o týchto dôvodoch žalovaný dozvedel
a mohol ich uplatniť už v pôvodnom konaní, žaloba na obnovu konania tak zároveň bola podaná po
uplynutí subjektívnej lehoty troch mesiacov na jej podanie v zmysle § 403 C.s.p..

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej
inštancie odmietol žalobu podľa § 413 odsek 1 písm. c) a e) C.s.p. s argumentáciou, že proti rozsudku
pre zmeškanie „nejde o rozhodnutie, proti ktorému je obnova konania prípustná“ a že dôvody obnovy
sa musia vzťahovať striktne len na predpoklady vydania kontumačného rozsudku. Takýto právny názor
považuje žalobca za nesprávny a v rozpore s ustáleným výkladom § 397 C.s.p. a odbornou literatúrou,

ktorú cituje aj sám súd v odôvodnení. Podľa komentára (Števček, Civilný sporový poriadok, 2. vyd.,
2022, s. 1499) platí, že, cit.: „Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania,
pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny
nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také,
ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie

o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak.“ Citovaný výklad výslovne pripúšťa
obnovu konania na podklade neskoršieho rozhodnutia o prejudiciálnej otázke. V tejto prejednávanej
veci je touto prejudiciálnou otázkou existencia (resp. skončenie) pracovného pomeru medzi tými istými
účastníkmi. O tejto otázke bolo neskôr právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. 17Cpr/8/2021 a v
odvolacom konaní sp. zn. 17CoPr/1/2022, v tom zmysle, že pracovný pomer skončil 03.07.2015.

Právny základ nároku na náhradu mzdy v pôvodnom konaní (sp. zn. 17Cpr/21/2018) tým odpadá.
Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/152/2022. Novšie rozhodnutia riešia
prejudiciálne skutočnosti (trvanie pracovného pomeru), ktoré sú rozhodujúce pre nárok na náhradu
mzdy. Súd prvej inštancie preto mal žalobu prejednať a rozhodnúť rozsudkom podľa § 414 C.s.p.
(povoliť/ zamietnuť obnovu), nie ju odmietnuť. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že predložené

rozhodnutia sú „bezpredmetné“ a netýkajú sa predpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie. Tento
záver je jednak právne mylný (viď vyššie k prejudiciálnej otázke), jednak skutkovo neudržateľný. Nové
rozhodnutia odstraňujú stav právnej neistoty o (ne)trvaní pracovného pomeru a preukazujú, že nárok
na náhradu mzdy, ktorý bol priznaný kontumačne, nemal hmotnoprávny základ. Súd prvej inštancie
ďalej vyvodil neprípustnosť obnovy voči rozsudku pre zmeškanie. Takýto záver však odporuje § 397

C.s.p..Žalobcaoznačilapredložilnovéprávoplatnérozhodnutia(sp.zn.17Cpr/8/2021a17CoPr/1/2022)
a doručenku preukazujúcu začiatok plynutia subjektívnej lehoty (26.10.2022). Súd bez ich vecného
zhodnotenia uzavrel, že „mohli byť použité v pôvodnom konaní“ a že nemajú „súvislosť“ s predpokladmi
kontumačného rozsudku. Tieto skutkové závery sú v rozpore s obsahom spisov a povahou rozhodnutí(boli vydané neskôr a riešia identickú prejudiciálnu otázku trvania pracovného pomeru). Podľa judikatúry
NS SR (sp. zn. 3Cdo/98/2011; 5Cdo/116/2022) je obnova určená na nápravu situácie, keď skutkový
stav v pôvodnom konaní nebol zistený úplne alebo správne. V našej veci k žiadnemu dokazovaniu

nedošlo (kontumačný rozsudok podľa § 274 C.s.p.). Nové rozhodnutia predstavujú neskoršie riešenie
prejudiciálnej otázky (trvanie PP) v neprospech nároku žalovaného v pôvodnom spore; spĺňajú tak
materiálnu podmienku pravdepodobnosti priaznivejšieho rozhodnutia pre žalobcu.

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. V plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením, ktoré

Okresný súd Prešov uviedol do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Dospel k správnemu záveru o
splnení podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie a správne posúdil aj záver o tom, že skutočnosti,
na ktoré vlastne žalobca poukazuje, sú skutočnosti, o ktorých vedel už aj v čase vydania rozsudku pre
zmeškanie, ktorého zrušenia sa domáha prostredníctvom podanej žaloby na povolenie obnovu konania.
Žalovaný má zato, že samotné vydanie rozsudkov, na ktoré poukázal žalovaný, nie je dôvodom na
povolenie obnovy konania. Za podstatné bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosti, ktoré súdy viedli k

vydaniu rozsudkov, na ktoré žalobca poukázal, pričom o týchto skutočnostiach žalobca nesporne musel
vedieť už aj v čase vydania rozsudku pre zmeškanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie,

ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7.Podľaustanovenia§397C.s.p.,protiprávoplatnémurozsudkujeprípustnážalobanaobnovukonania,
ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8. Podľa ustanovenia § 399 C.s.p., žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého

zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

9. Podľa ustanovenia § 400 C.s.p., žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

10. Podľa ustanovenia § 403 odsek 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch
mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo
odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

11. Podľa ustanovenia § 413 odsek 1 C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak

a) bola podaná oneskorene,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
e) je zjavne nedôvodná.

12. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie musia

byť dané osobitné právno-politické dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec
bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti.

13. Dôvodom prípustnosti obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) C.s.p. je existencia

skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať určité podmienky. Základnou
podmienkou je, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby
na obnovu konania v zmysle § 400 C.s.p. bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa
v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy
objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s

nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov
nevedela. Aby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali
už počas pôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku.14. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny
rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v
pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté

až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej
otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak.

15. Žalobca podal žalobu o obnovu konania v zmysle § 397 písm. a) C.s.p., teda z dôvodu, sú tu
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto

podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Konkrétne odkázal na rozsudok Okresného súdu Poprad
sp. zn. 17Cpr/8/2021 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoPr/1/2022 zo dňa
27.09.2022), v ktorom konajúci súd riešil identický nárok ako v pôvodnom konaní, len za iné obdobie.
Žalobca uviedol, že tieto rozhodnutia riešili prejudiciálnu otázku trvania pracovného pomeru medzi tými
istými stranami a majú priamy dopad na nárok, ktorý bol v pôvodnom konaní priznaný rozsudkom pre

zmeškanie (náhrada mzdy). Žalobca tvrdil, že ich nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní,
lebo neexistovali; rozsudok Krajského súdu v Prešove mu bol doručený 26.10.2022 a žaloba bola
podaná 25.01.2023, t. j. v subjektívnej trojmesačnej lehote podľa § 403 ods. 1 C.s.p..

16. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie (vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17Cpr/21/2018),

obnovy ktorého sa žalobca snaží docieliť, bolo meritórne skončené rozsudkom pre zmeškanie sp.
zn. 17Cpr/21/2018-42 zo dňa 14.12.2018. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, rozsudok pre
zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje sankciu za určité
zákonom vymedzené formy procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, konkrétne za
absenciu povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej či nedostavenie sa na pojednávanie. Účelom úpravy

kontumačného rozsudku je zrýchlenie konania a odstránenie prieťahov. Hrozba vydania kontumačného
rozsudku by mala motivovať strany k procesnej aktivite a odradiť ich od obštrukcií napr. v podobe
nedostavenia sa na pojednávanie, ktoré potom musí byť odročené. Rozsudok pre zmeškanie je
najprísnejšou procesnou sankciou, akú Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť. Dôsledkom jeho
vydania je strata sporu s účinkom prekážky rozhodnutej veci (prekážka rei iudicatae).

17. Osobitosť rozsudku pre zmeškanie je daná aj ne/možnosťou opravného prostriedku. V zmysle §
356 písm. b) C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu
má odvolací sú zato, že aj žaloba na obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok v prípade

konania meritórne ukončeného rozsudkom pre zmeškanie je prípustná, ale len v prípade ak sa dôvod
obnovy vzťahuje na podmienky, za ktorých bolo takéto rozhodnutie vydané.

18. Medzi predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie (na pojednávaní) v zmysle ustanovenia §
274 C.s.p. patrí, že sa rozhoduje o žalobe na plnenie (v zmysle ustanovenia § 137 písm. a) C.s.p.),

žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, pričom
v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a
žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

19. Z vyššie uvedených podmienok na vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní teda vyplýva,

že vykonávanie dokazovania nie je predpokladom pre vydanie kontumačného rozsudku, teda do úvahy
neprichádza dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. b) C.s.p.)
ako aj poukaz na nové dôkazy v zmysle § 397 písm. a) C.s.p.. Nové skutočnosti a rozhodnutia týkajúce
sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo

veci, sú dôvodom obnovy konania za predpokladu, že by mohli viesť k záveru, že neboli splnené
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (k tomu tiež pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 25Cdo/2959/2007 zo dňa 30.09.2009).

20. V súlade so záverom súdu prvej inštancie, aj odvolací súd mal za to, že v konaní vedenom na

Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 boli splnené všetky zákonné predpoklady na vydanie
rozsudku pre zmeškanie. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že pôvodný žalobca podal žalobu podľa
ustanovenia § 137 a) C.s.p., pričom súd na prejednanie veci vytýčil pojednávanie na dňa 14.12.2018,
na ktoré strany sporu riadne predvolal (žalobcovi bolo predvolanie doručené dňa 01.12.2018, č.l. 33pripojeného súdneho spisu), v predvolaní strany sporu riadne poučil o možnosti rozhodnutia rozsudkom
pre zmeškanie (č.l. 35 pripojeného súdneho spisu). Žalobca (v procesnom postavení žalovaného) sa
pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, pričom žalovaný (v procesnom postavení

žalobcu) na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (č.l. 40 súdneho spisu).

21. Skutočnosť, resp. rozhodnutie, na ktoré odkazuje žalobca ako dôvod pre obnovu konania - rozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/8/2021 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
17CoPr/1/2022 zo dňa 27.09.2022), nemá súvis s preukázaním podmienok na vydanie rozsudku pre

zmeškanie uvedených v § 274 C.s.p..

22. Z obsahu pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 ďalej
vyplýva, že proti rozsudku pre zmeškanie sp. zn. 17Cpr/21/2018-42 zo dňa 14.12.2018 podal žalobca (v
procesnej pozícii žalovaného) návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o ktorom rozhodol Okresný
súd Poprad uznesením sp. zn. 17Cpr/21/2018-74 zo dňa 25.06.2019, ako aj odvolanie. O odvolaní voči

rozsudku pre zmeškanie ako aj o odvolaní voči uzneseniu sp. zn. 17Cpr/21/2018-74 zo dňa 25.06.2019
rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5CoPr/6/2019-88 zo dňa 23.10.2019. Proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove podal žalobca (v pozícii žalovaného) dovolanie. Dovolacie konanie však
bolo uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/21/2018-169 zo dňa 19.08.2024 zastavené, a to z
dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie.

23. Z ustanovenia § 399 C.s.p. vyplýva, že ak by aj existovali dôvody na obnovu konania podľa
§ 397 C.s.p., ale zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia súdu je možné dosiahnuť iným
procesnýmpostupom,nieježalobanaobnovukonaniaprípustná.Zobsahupripojenéhospisuvedeného
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 vyplýva, že žalobca nevyužil v pôvodnom

konaní všetky opravné prostriedky, konkrétne možnosť prejednania veci pred dovolacím súdom. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Obdo/40/2023 zo
dňa 18.09.2023, v zmysel ktorého, cit.: „Mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je obnova konania,
nemôže slúžiť na to, aby súd v rámci tohto konania prejednával dôvody, ktoré môže prejednávať iba v
odvolacom konaní, príp. dovolacom konaní, týkajúcich sa pôvodného konania. Ustanovenie § 397 písm.

a) a b) C.s.p. síce pripúšťa možnosť pripustiť obnovu za účelom vykonania dôkazov, ale iba za situácie
v tomto ustanovení uvedenom, o prípad ktorý však nejde v prejednávanej veci, keď v danom prípade
súd prvej inštancie v pôvodnom konaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (v tomto konaní
žalobcu), pričom skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav a
podľa § 275 C.s.p. odôvodnenie takéhoto rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú

identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydanie rozsudku pre zmeškanie.“ (obdobne pozri aj
uznesenie Ústavného súdu SR ap. zn. IV. ÚS 489/2025).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ napadnutým
uznesením odmietol žalobu na obnovu konania.

25. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie súdu
prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s § 255 odsek 1 C.s.p..

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).