Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200289
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125200289.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu
JUDr.AndrejaRadomskéhoaJUDr.KatarínyKrochtovej,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom C., korešpondenčná adresa D. XX, XXX XX C. - E. F., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: G. H.
I. J., A. K., XXX XX L., M.: XX XXX XXX, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/4/2025-95 z 01.04.2025, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 8Csp/4/2025-95 z 01.04.2025
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 108/2024 Z.z.“), § 1 ods.

1, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“)
v znení účinnom od 09.06.2013, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom do 10.06.2013,
ako aj § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 77,32 eur argumentujúc, že základným
zákonným predpokladom úspešného uplatnenia nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia je
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi
na ochranu spotrebiteľa. Uplatnený nárok je podľa súdu prvej inštancie daný, ak dodávateľ porušil
osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normu na ochranu spotrebiteľov. Uzavrel, že vzhľadom na

dôvodnosť uplatňovania časti nároku na zaplatenie úhrady za služby poskytované verejnosti žalovaným
(v základnom konaní v postavení žalobcu), je potrebné žalobu posudzovať ako nedôvodnú. Súhlasil
s argumentáciou žalovaného, že pohľadávku voči platiteľovi vyplývajúcu zo zákona č. 340/2012 Z.
z. o úhrade za služby verejnosti poskytované J. I. H. G. a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“) mal povinnosť uplatniť aj v prípade
jej premlčania. Poukázal tiež na skutočnosť, že vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy vo výške 50,34

eur žalovaný zobral žalobu späť, a teda v tomto rozsahu došlo k procesnému, a nie meritórnemu
ukončeniu konania, kedy by bolo súdom konštatované porušenie spotrebiteľských práv. Skutočnosť, žežalovaný nebol v konaní úspešný ohľadom celého uplatneného nároku (zmluvná pokuta + poštovné)
bola zohľadnená v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
ustálil, že žalobcovi v tomto prípade nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v peňažnej

forme. Výrok o trovách konania odôvodnil záverom o plnom úspechu žalovaného v konaní v spojení so
zistením, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli, z dôvodu ktorého žiadnej zo sporových strán náhradu
trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne skutkové

zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Vyjadril sa k základnému konaniu vo veci so sp. zn.
7Csp/50/2023 a posúdeniu miery jeho úspechu v tomto konaní. Mal za to, že základ jeho nároku je
daný a vyplýva z výsledku zmieneného základného konania. Poukázal na ust. § 54a zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) ako aj na vplyv späťvzatia
žaloby o sumu 50,34 eur žalovaným na výsledok základného konania. Okrem toho poukázal na viaceré
rozhodnutiatunajšiehoodvolaciehosúdu.Ztýchtodôvodovžiadalnapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Odmietol argumentáciu žalobcu o absurdnosti toho, že
zákonná povinnosť žalovaného vymáhať na súdoch aj premlčané pohľadávky má byť zároveň nekalou
obchodnou praktikou. S napadnutým rozsudok vyjadril súhlas, a to vrátane záveru, že pri výbere úhrad

podľa medzičasom zrušeného zákona č. 340/2012 Z. z. žalovaný nemá postavenie dodávateľa. Má za
to, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, preto žalovaný naďalej zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

6. K vyjadreniu žalovaného podal odvolaciu repliku žalobca. Poukázal na dlhodobú prax žalovaného,

ktorý si vo veľkom rozsahu uplatňuje premlčané pohľadávky, čím postupuje v rozpore s § 54a OZ, čím
porušuje spotrebiteľské práva a snaží sa finančne, na úkor spotrebiteľov, obohacovať. Pri analogickom
použití terminológie práva, ide de facto o tzv. špeciálnu recidívu dodávateľov, a preto má za to, že
je primerané finančné zadosťučinenie potrebné zvyšovať a nie zamietnuť. Z týchto dôvodov navrhol
odvolaniu žalobcu vyhovieť.

7. K replike žalobcu podal odvolaciu dupliku žalovaný, v ktorej zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo
svojom vyjadreník odvolaniu žalobcu zotrvajúc na svojich doterajších vyjadreniach prednesených k veci.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania a o nesplnení
podmienok pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 CSP).

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

11.Knámietkenesprávnychskutkovýchzistenízvykonanýchdôkazovpodľaust.§365ods.1CSPpísm.
f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanejveci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedenéprocesnéúkonyprimeraným,zrozumiteľnýmaústavneakceptovateľnýmspôsobomreagovaťv
súladesplatnýmprocesnýmporiadkom,atoajprirešpektovanídruhucivilnéhoprocesu,vktoromstrana
sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.
K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že
vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd spravidla dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti

dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Tento odvolací dôvod podľa odvolacieho súdu
naplnený nebol, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne,
pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné
dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov).

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

13.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudku(bod.13.a14.)svojerozhodnutievsúdenej
veci založil na závere, že cit.: „žalovaný nemá postavenie dodávateľa a vzťah medzi stranami konania

bol založený zákonom a nie zo zmluvného dojednania“ následne uzavrúc, že cit.: „V prejednávanej
veci mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca si dôvodne uplatňoval časť nároku
na zaplatenie úhradu služieb poskytovaných verejnosti žalovaným. Žalovaný mal povinnosť uplatniť
pohľadávku voči platiteľovi vyplývajúcu zo zák. č. 340/2012 Z. z. a to aj keď je premlčaná. Vo vzťahu
k nároku na zaplatenie sumy vo výške 50,34 eur žalovaný zobral žalobu späť, a teda v tomto rozsahu

došlo k procesnému, nie meritórnemu ukončeniu konania, kedy by bolo súdom konštatované porušenie
spotrebiteľských práv. To že žalovaný nebol úspešný v celom uplatnenom nároku (zmluvná pokuta
+ poštovné) bolo zohľadnené v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd má teda za to, že
žalobcovi v tomto prípade nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v peňažnej forme.“.
S tu citovaným právnym posúdením sa však odvolací súd nestotožňuje.

14. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na svoju ustálenú aplikačnú prax (por. napr. Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/93/2017-45 zo dňa 29.05.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove 1Co/10/2022 –
48 zo dňa 10.05.2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/26/2022 – 81 zo dňa 19.07.2022,
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/18/2022 – 48), v zmysle ktorej je nutné právny vzťah

medzi stranami sporu kvalifikovať ako spotrebiteľský. Tunajší odvolací súd už v odvolacom konaní
vedenom pod sp. zn. 3CoCsp/1/2024 medzi identickými stranami sporu, ale v opačnom postavení
posúdil ich vzťah ako spotrebiteľský, keďže aj v prípade G. H. I. J. ide pri tzv. vysielacej službe, pokiaľ
ju žalobca neprijal na obchodné účely (tiež profesiu či zamestnanie), čisto o spotrebu služby, teda
služby majúcej spotrebný charakter. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr.

povinné zmluvné prijímanie predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce
občanov stratili status konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej
a rozhlasovej služby je jedna z okolností, ktoré má potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie
obchodných praktík J., či nie sú nekalé. Jedná sa teda o odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnejinštitúcii. Právny názor, že inštitút tzv. koncesionárskych poplatkov je založený na spotrebiteľskom
právnom vzťahu vyplýva ako z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/8/2023, tak aj
z ďalších rozhodnutí tohto odvolacieho súdu (por. sp. zn. 1Co/10/2022, 2Co/154/2018, 5Co/18/2022,

6Co/13/2022, 7Co/66/2018, 8Co/5/2022, 10Co/38/2022, 13Co/23/2022, 19Co/26/2022, 22Co/39/2022 a
24Co/84/2018). Dôvody, pre ktoré je potrebné vzťah medzi stranami sporu považovať za spotrebiteľský,
odvolací súd detailne rozobral v už spomínanom rozhodnutí č. k. 3CoCsp/1/2024–73 z 08.07.2024
vydanomvkonanísidentickýmistranamisporu,zdôvoduktoréhoajsohľadomnazásaduhospodárnosti
konania odvolací súd ďalej na toto rozhodnutia a jeho odôvodnenia poukazuje.

15. Súd prvej inštancie správne ustálil, že podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na priznanie
finančného zadosťučinenia je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007
Z. z., resp. podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Nesprávne
však uzavrel, že v prejednávanej veci táto podmienka naplnená nebola. Podľa odvolacieho súdu
porušenie spotrebiteľského práva žalovaným bolo konštatované v základnom konaní vedenom sp. zn.

7Csp/50/2023, a rovnako tak aj odvolacím súdom v jeho rozsudku vydanom pod sp. zn. 3CoCsp/1/2024,
v rámci ktorého si žalovaný (vystupujúci v základnom konaní ako žalobca) voči žalobcovi (v základnom
konaní vystupujúceho v postavení žalovaného) nedôvodne uplatnil minimálne nárok zaplatenie pokuty
17,- eur a úhrady poštovného vo výške 2,10 eur, z dôvodu nedodržania podmienok vyplývajúcich z § 10
ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. s prihliadnutím na obsah primárneho práva Európskej únie (čl. 38 Charty

základných práv EÚ), nakoľko žalovaný nevyzval žalobcu riadne na zaplatenie úhrady v lehote 60 dní
od zistenia omeškania so zaplatením úhrady. Obrana žalovanej o zákonnej povinnosti uplatniť nárok
na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty a poštových sadzieb v zmysle § 10 ods. 5
zákona č. 340/2012 Z. z. nemôže obstáť pokiaľ neboli splnené podmienky ako pre uplatnenie pokuty, čo
už bolo vysvetlené vyššie, tak aj pre uplatnenie úhrad, ktorých sa dotýka premlčanie, na ktoré je nutné

v spotrebiteľských právnych vzťahoch zmysle § 54a OZ prihliadať ex offo, t. j. aj bez námietky povinnej
sporovej strany. Odvolací súd prízvukuje, že právne normy obsiahnuté v právnom poriadku nemožno
uplatňovať izolovane, t. j. bez akejkoľvek spojitosti s inými právnymi normami v ňom obsiahnutými,
ale naopak je potrebné ich vykladať vo vzájomnej súvislosti, nakoľko právny poriadok ako taký tvorí
jeden celok. Berúc do úvahy tieto skutočnosti má odvolací súd za to, že základ nároku žalobcu bol

v súdenom prípade daný.

16. Za stavu, keď súd prvej inštancie nepriznal vzťahu medzi stranami sporu relevantnú opodstatnenosť
spotrebiteľského vzťahu a nevzhliadol porušenie spotrebiteľské práva žalovaným, ktoré bolo
bezpochyby konštatované v rozhodnutí tunajšieho odvolacieho súdu č. k. 3CoCsp/1/2024 – 73 z

08.07.2024, v dôsledku čoho možno považovať nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia voči žalovanému za dôvodný, došlo k závažnej procesnej vade majúcej za následok
nesprávny postup súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého súd prvej inštancie nevyhodnocoval ani
intenzitu porušenia práva žalobcu, ani jeho dopad na uplatnený nárok, vzhľadom na čo napadnutý
rozsudok neobsahuje ani žiadnu úvahu k do úvahy pripadajúcej výške finančného zadosťučinenia.

17. Náprava uvedených pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho
súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Preto
odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil a postupom podľa § 391
CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať, dôsledne posúdiť danosť uplatneného
nároku vo vyššie naznačených intenciách tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, a nadväzne na to,
na základe svojej úvahy posúdiť dôvodnú výšku finančného zadosťučinenia, a to s ohľadom na mieru
a intenzitu porušenia spotrebiteľského práva žalovaným ako aj s ohľadom na individuálne okolnosti

prejednávanej veci, tak aby táto bola adekvátna a postačujúca na splnenie účelu, ktorý tento inštitút
spotrebiteľského práva sleduje (t. j. satisfakčný pre spotrebiteľa a tiež sankčný, resp. odradzujúci pre
dodávateľa). Následne je súd prvej inštancie povinný vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v
zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho rozhodnutí (§ 391 ods. 2
CSP).20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania (aj dovolacieho) bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 3 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).