Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725202616
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725202616.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. XXXX, 2/ maloletá F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v D., E. XXXX a 3/ maloletý H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. XXXX, všetci zastúpení
právnymzástupcomTOKÁRadvokátskakancelária,s.r.o.,IČO:36264750,sosídlomvGalante,Sídlisko

Jas č. 936/5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Michal Tokár, advokát a konateľ, proti žalovanému:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 19, o zaplatenie
85.000,- € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 12C/33/2025-57 zo dňa 20.08.2025, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 3T/51/2023.

1.2 V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že „žalobcovia sa žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.07.2025 domáhajú voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch; dňa 07.08.2025 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom okrem iného navrhol

prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným súdom Zvolen
pod sp. zn. 3T/51/2023 z dôvodu, že trestné konanie nie je ešte právoplatne skončené a žalovaný
nedisponuje žiadnymi podkladmi z trestného konania; súd prerušil konanie vedené pod spisovou
značkou12C/33/2025,atoaždoprávoplatnéhoskončeniatrestnéhokonaniavedenéhotunajšímsúdom
pod sp. zn. 3T/51/2023“.

1.3 Súd prvej inštancie o prerušení konania rozhodol podľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „C.s.p.“).

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 19.09.2025 (č.l. 63-66 spisu); uznesenie napadli v celom rozsahu; vyjadrili
názor, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), súd prvej inštancie

nesprávnymprocesnýmpostupomporušiljehoprávonaspravodlivýproces(§365ods.1písm.b/C.s.p.)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach argumentovali, že:
(1) neboli splnené podmienky na fakultatívne prerušenie konania podľa § 164 C.s.p., pretože
v prejednávanom spore nie je prejudiciálnou otázkou výsledok trestného konania;
(2) uviedli, že „v tomto konaní súd z vykonaných dôkazov zisťuje, či sú dané (preukázané) predpoklady

zodpovednosti žalovaného za škodu; v danom smere je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ zodpovedá
v rámci zodpovednostných vzťahov vyplývajúcich z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za prevádzkovateľa motorového vozidla ( § 427 ods.
2 OZ), a teda je v danom konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom, keďže žalobcom vznikla
škoda v súvislosti s osobitnou povahou tejto prevádzky a činnosti (prevádzka motorového vozidla);

prevádzkovateľ sa nemôže svojej zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke (§ 428 OZ); zodpovednosť prevádzkovateľa je tu objektívna (bez ohľadu na
zavinenie, resp. prípadné spoluzavinenie); prevádzkovateľ vozidla ako aj poisťovateľ (žalovaný) by sa
zodpovednosti mohli zbaviť, len ak by preukázali, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (§ 428 OZ), čo však nie je v prejednávanej veci dané; zároveň

treba zdôrazniť aj ten fakt, že pokiaľ by sa žalovaný chcel odvolávať na výsledky trestného konania v
danej veci po jeho skončení, tak podstata a zmysel trestného konania a civilného procesu sú odlišné
a vzájomne sa nijak nepodmieňujú; zodpovednosť podľa noriem občianskeho práva môže byť a v
tomto prípade aj je daná bez ohľadu na výsledok trestného konania; zodpovednosť v trestnom konaní
je vyvodzovaná výlučne na základe zavineného konania páchateľa, a to v závislosti od konkrétneho
trestného činu na základe úmyselného zavinenia alebo na základe nedbanlivostného zavinenia; na

rozdielodtrestnéhokonaniajezodpovednosťvcivilnomprocesenanáhraduškodyzaloženánaprincípe
objektívnej zodpovednosti; to znamená, ide o osobitný druh zodpovednosti spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku (tá je objektívna) a práve preto výsledok trestného konania, ktorý je založený
na zavinení nie je podstatný, nakoľko prípadné spoluzavinenie poškodených môže skúmať aj súd v
civilnom procese“;

(3) prerušenie konania porušuje zásadu hospodárnosti konania a spôsobí zbytočné prieťahy v konaní;
(4) na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.10.2025 (č.l. 81-83 spisu) k odvolaniu žalobcov uviedol, že:
(1) nesúhlasí s odvolaním žalobcov proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení

konania do právoplatného skončenia súvisiaceho trestného konania; rozhodnutie o prerušení konania
považuje za zákonné, správne a v súlade so zásadami hospodárnosti a rýchlosti konania podľa § 164
C.s.p.;
(2) trestné konanie rieši zásadné skutkové a právne otázky (najmä priebeh dopravnej nehody, zavinenie
a prípadné spoluzavinenie cyklistov), ktoré sú rozhodujúce aj pre civilné konanie; neprerušenie civilného

konania by viedlo k duplicitnému dokazovaniu, zvýšeniu nákladov a možným rozporným rozhodnutiam;
(3) žalobcovia si uplatnili nárok až v posledný deň premlčacej lehoty, čo oslabuje ich argument o potrebe
rýchleho rozhodnutia;
(4) poistený vodič si zavinenie nepriznáva a proti rozsudku trestného súdu sa odvolal, takže trestná vec
nie je právoplatne skončená;

(5) podrobne vysvetlil rozdiel medzi zodpovednosťou podľa § 427 Občianskeho zákonníka a § 428
Občianskeho zákonníka a prezentoval názor, že je potrebné posudzovať aj možné spoluzavinenie
nebohého cyklistu podľa § 441 Občianskeho zákonníka, čo je možné až po vykonaní dokazovania v
trestnom konaní, preto aj navrhol vykonanie dokazovania pripojením trestného spisu sp. zn. 3T/51/2023;
(6) na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o

prerušení konania potvrdil ako vecne správne.

2.3 Žalobcovia ani žalovaný sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez

potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.1 Odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalobcov ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahunevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu na prerušenie konania, v tomto smere si osvojuje
dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto

vcelomrozsahupoukazuje.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaareagujúcnaodvolacie
dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam ohľadne splnenia
podmienok pre prerušenie konania podľa § 164 C.s.p., pri rozhodovaní aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len

námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok
(§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.2 V zmysle § 164 C.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na

takéto konanie podnet; predmetné ustanovenie dáva súdu možnosť zvoliť si, či kvôli riešeniu otázky,
ktorá má význam pre prejednávaný spor, konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenie; rozhodnutie
súdu závisí od konkrétnych okolností; otázky právnych vzťahov strán si môže súd prejudiciálne vyriešiť
aj sám; či súd preruší alebo nepreruší konanie závisí od konkrétnych okolností sporu a prihliadne sa aj
na štádium, v akom sa konanie nachádza. Súčasne platí, že prerušenie konania podľa § 164 C.s.p. je

len fakultatívne a má byť skôr výnimkou ako pravidlom.

4.3.1 Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore sú splnené
podmienky na prerušenie konania. Prerušenie konania v prejednávanom spore je v súlade s princípom
hospodárnosti konania. Výsledky dokazovania ako aj výsledok samotného trestného konania môže mať

význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanom spore.

4.3.2 Žalobcovia v podanom odvolaní v podstate tvrdili, že vzhľadom na objektívnu zodpovednosť
prevádzkovateľa motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka), ktorým bola spôsobená tvrdená
škoda a ktorého poisťovateľom zodpovednosti je žalovaný, je nepodstatný výsledok trestného konania

sp. zn. 3T/51/2023 vedeného proti vodičovi motorového vozidla. Tento názor žalobcov považuje odvolací
súd v zásade za správny. Z obsahu spisu vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla a poistníkom
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla boli podľa poistnej zmluvy zo dňa
23.02.2017 (č.l. 49-53 spisu) osoby odlišné od vodiča motorového vozidla, proti ktorému je vedené
trestné konanie pod sp. zn. 3T/51/2023. Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 Občianskeho zákonníka), nie je tým
vylúčená súčasne aj zodpovednosť vodiča tohto motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej
istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 Občianskeho zákonníka), ak
nešlo o prípad, keď vodič sám za škodu nezodpovedá (R 29/1979). Je výlučne na poškodenom, voči
ktorému zodpovednému subjektu si uplatní svoj nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy). Preto aj

v prípade oslobodenia vodiča motorového vozidla v trestnom konaní zostáva za splnenia zákonných
podmienok zachovaná objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za spôsobenú
škodu (§ 427 Občianskeho zákonníka).

4.3.3 V zmysle vyššie uvedeného je pre prejednávaný spor v zásade bez právneho významu výsledok

trestného konania z hľadiska otázky zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu (nemajetkovú
ujmu) žalobcom, pretože žalovaný za spôsobenú škodu (nemajetkovú ujmu) nezodpovedá na základe
zavinenia vodiča motorového vozidla, ale ako poisťovateľ zodpovednosti prevádzkovateľa motorového
vozidla, ktorým bola spôsobená škoda (§ 427 Občianskeho zákonníka v spojení s § 15 ods. 1 a
2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov). Z hľadiska významu výsledku
predmetného trestného konania sp. zn. 3T/51/2023 vedeného proti vodičovi motorového vozidla na
otázku zodpovedného subjektu za škodu (nemajetkovú ujmu) žalobcov uplatnenú v prejednávanom
spore preto nebol dôvod predmetné konanie prerušiť do právoplatného skončenia uvedeného trestného
konania.

4.3.4 Na druhej strane nebolo medzi stranami sporné, že vodič motorového vozidla v rámci trestného
konania spochybňuje svoju zodpovednosť tvrdením, že spornú dopravnú nehodu zavinili poškodení
(cyklisti)jazdouvrozporesprávnymipredpismi.Otázkazavineniapoškodenéhonaspôsobenejškode(§441 Občianskeho zákonníka) môže mať význam aj v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu podľa
§ 427 Občianskeho zákonníka (porovnaj R 3/1984 alebo nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 184/2023 zo dňa 07.09.2023). Skutkové zistenia trestného súdu ohľadne konania páchateľa

a poškodených (cyklistov) môžu mať preto význam aj pre civilné sporové konanie (prejednávaný spor).
Z hľadiska významu uvedenej otázky pre prejednávaný spor nie je pritom podstatné, že predmetom
skúmania v trestnom konaní bude najmä trestnoprávna zodpovednosť páchateľa uvedeného skutku
(vodiča).

4.3.5 Je síce správny názor žalobcov, že civilný súd nie je viazaný záverom trestného rozsudku
o spoluúčasti poškodeného na vzniku ujmy a je oprávnený a povinný túto otázku (zavinenie
poškodeného) posúdiť sám (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/66/2018 zo dňa 21.03.2019 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25Cdo/2298/2024 zo dňa 13.10.2025), za účelom posúdenia zavinenia poškodeného však bude musieť
aj trestný súd vykonať príslušné dokazovanie, z ktorého môže pri rozhodovaní vychádzať aj súd

v prejednávanom spore. Vzhľadom na stav trestného konania sp. zn. 3T/51/2023, v ktorom súd
už rozhodol rozsudkom vo veci samej (vec sa v súčasnosti nachádza na odvolacom súde pod sp.
zn. 3To/122/2025, bola pridelená sudcovi spravodajcovi a možno očakávať rozhodnutie o podanom
odvolaní) je aj podľa odvolacieho súdu v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyčkať na
rozhodnutie v trestnom konaní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že počas prerušenia konania

nedochádza k prieťahom v konaní (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 100/2008 zo dňa 19.03.2008).

4.3.6 Na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom trestnom konaní sp.
zn. 3T/51/2023 sa rieši (aj) otázka, ktorá môže mať význam pre prejednávaný spor a nie je hospodárne,

aby súd prvej inštancie v prejednávanom spore duplicitne vykonával dokazovanie za účelom ustálenia
skutkových zistení, ktoré vyplynú z uvedeného trestného konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, odvolací súd nerozhodol o

nároku na náhradu trov odvolacieho konania; o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.