Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425211526
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:1425211526.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: 07.05.1977, bytom: D. X, B., právne
zastúpený: Mgr. Martinom Ilavským advokátom, so sídlom Pražská 37, Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 52 864 600 proti žalovanému: DAKO Slovakia s. r. o. so sídlom Brnianska 2342/152,
Trenčín, IČO: 44 945 850 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 08.12.2025 podal návrh, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi
záložné právo k nehnuteľnostiam vo spoluvlastníctve žalovaného, zapísaným na liste vlastníctva č.

XXXX vedenom Okresný úradom Trenčín, katastrálny odbor, okres Trenčín, obec: D., katastrálne
územie: E., a to pozemok - parcela registra „C“, parc. č. XX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 2.177 m2, a parcela registra „C“, parc. č. XX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 2.262 m2, spoluvlastnícky podiel žalovaného 20/442 a vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresný úradom Trenčín, katastrálny
odbor, okres Trenčín, obec: D., katastrálne územie: E., a to k pozemkom parcela registra „C“, parc. F.

XX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 253 m2, parcela registra „C“, parc. F.
XX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 17 m2, parcela registra „C“, parc. F. XX/
XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 16 m2, parcela registra „C“, parc. F. XX/
XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 15 m2, parcela registra „C“, parc. F. XX/
XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 14 m2, parcela registra „C“, parc. č. XX/
XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 11 m2, a parcela registra „C“, parc. F. XX/

XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 12 m2, spoluvlastnícky podiel žalovaného
1/1 a k stavbe so súpisným číslom 2342, druh stavby: budova obchodu a služieb, popis stavby Firmbox
SO 151, SO152, postavená na parcele registra „C“ katastra nehnuteľností, parcelné číslo XX/XX G. H.
253 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/1, za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalobcu z porušenia záväzkov žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.03.2018 a náhradu trov konania

2.1.Návrh odôvodnil tým, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli Zmluvu o dielo
(ďalej ZoD) dňa 27.03.2018. Predmetom ZoD je záväzok žalovaného – zhotoviteľa – vykonať na vlastné
náklady a vlastné nebezpečenstvo pre žalobcu – objednávateľa dielo spočívajúce v dodaní a inštalácii
okien a tieniacej techniky podľa dohodnutých podmienok a záväzok žalobcu – objednávateľa zaplatiť
zhotoviteľovi za vykonané dielo dohodnutú cenu. Cena diela bola dohodnutá v sume 527.517 Eur bez

DPH a 51.000 CHF bez DPH. Termín ukončenia prác a odovzdania diela bol dohodnutý na 21 týždňov
od odovzdania staveniska najneskôr. S prácami začal žalovaný v 38. kalendárnom týždni 2019, dielomalo byť vykonané bez vád a nedorobkov a odovzdané najneskôr do 15.02.2020. Žalobca – spotrebiteľ
– zaplatil 95% ceny dial vopred. Pre prípad porušenia povinností na strane žalovaného (ale aj na strane
žalobcu) boli v ZoD dohodnuté sankcie. Jenou zo sankcií, ktoré mali motivovať žalovaného – zhotoviteľa

– vykonať dielo riadne a včas, je pokuta vo výške 0,1% ceny diela za každý deň omeškania a za každú
jednotlivú vadu alebo nedorobok, ďalšia pokuta 0,1% z ceny diela v prípade nedodržania stanovených
termínov, ďalšia pokuta 0,1% z ceny diela v prípade prerušenia prác atď. Vykonanie diela sa dostalo
do výrazného omeškania. Žalovaný vady neodstránil, ani dielo neodovzdal žalobcovi (napriek výzve
žalobcu) do dnešného dňa. Keďže snaha žalovaného ani jeho stanovisko neviedli k odstráneniu vád, ani

k odovzdaniu diela, žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyzval žalovaného,
aby mu dielo odovzdal s vadami s tým, že v preberacom protokole určia termín odstránenia vád. Reakcia
žalovaného bola vágna, nereagoval na výzvu žalobcu. Preto právny zástupca žalobcu položil priamu
otázku, či žalovaný prijíma návrh žalobcu, ktorý bol súčasťou výzvy žalobcu. Žalovaný však ani na
priamu otázku neodpovedal „áno“ ani „nie“. Dielo teda do dnešného dňa odovzdané nie je, ani vady diela
odstránené nie sú. Doba omeškanie vykonania (a odovzdania) diela je 2123 dní, v čase výzvy žalobcu to

bolo 2047 dní. Zároveň žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie časti zmluvnej pokuty – sumy 150.000
Eur, a to v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný pokutu v lehote určenej žalobcom nezaplatil.
Preto sa žalobca obrátil na súd s návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, čomu
súd vyhovel – platobný rozkaz vydal. Platobný rozkaz doposiaľ nie je právoplatný. Zdôraznil, že už
samotné vydanie platobného rozkazu osvedčuje dôvodnosť a trvanie pohľadávky žalobcu.

2.2. Obava žalobcu, že exekúcia žalovanej pohľadávky bude ohrozená vyplýva z toho, že (i)
žalovaný neplatí svoje záväzky, (ii) žalovaný nemá žiadny iný majetok v dostatočnej hodnote na
uspokojenie žalobcovej pohľadávky, než sú nehnuteľnosti, (iii) žalovaný sa môže nehnuteľností zbaviť,
(iv)nehnuteľnostisúzaťaženézáložnýmprávombanky,a(v)verejneprístupnéukazovateleekonomickej

situácie naznačujú (pri započítaní nárokov žalobcu) predĺženie žalovaného, ktoré obavy žalobca
podrobne rozoberá nasledovne
– Žalovaný neplatí svoje záväzky: Z verejne dostupných zdrojov je žalobcovi známe, že žalovaný
je evidovaný ako dlžník Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa pritom môže vydať exekučný titul a
prostredníctvom výkonu rozhodnutia zabezpečiť vymoženie svojich pohľadávok voči žalovanému. Tým

by sa zhoršilo postavenie žalobcu, no predovšetkým rozsah uspokojenia žalobcových pohľadávok.
Nehnuteľnosti žalovaného sú navyše zaťažené záložným právom zriadením v prospech banky,
Slovenská sporiteľňa a.s. Aj zriadenie záložného práva v prospech žalobcu, hoc aj ako 2. v poradí,
zlepší postavenie žalobcu a nádej na uspokojenie pohľadávok, ktoré žalobca voči žalovanému má. Hoci
v súčasnosti dlh žalovaného voči Sociálnej poisťovni nie je vysoký, jasne signalizuje v akej situácií sa

žalovaný nachádza.
- Žalovaný nemá žiadny iný majetok v dostatočnej hodnote na uspokojenie žalobcovej pohľadávky,
než sú nehnuteľnosti: V súčasnosti sú totiž jediným majetkom žalovaného, ktorý možno postihnúť
exekúciou. Vlastníctvo iného majetku žalovaným z verejne dostupných registrov nevyplýva. S ohľadom
na výšku pohľadávky žalobcu viac ako 6.000.000 Eur, je isté, že bude uspokojená len jej menšia

časť. Pohľadávka žalobcu pritom v dôsledku nekonania žalovaného naďalej narastá každým dňom. Na
zvyšovanie pohľadávky žalobcu bol žalovaný upozornený. V prípade ak pohľadávka žalobcu nebude
zabezpečená záložným právom hrozí, že nebude uspokojená vôbec, prípadne len jej malá časti.
- Žalovaný sa môže nehnuteľností zbaviť: Žalovaný sa môže predmetných nehnuteľností kedykoľvek
zbaviť. Keď však už bude zriadené záložné právo v prospech žalobcu, bude môcť žalobca uspokojiť

svoju pohľadávku aj po tom, ak by žalovaný nehnuteľnosti previedol. Žalovaný totiž bude v nakladaní
s nehnuteľnosťami (zálohom) priamo zo zákona (podľa OZ) obmedzený len v tom smere, že: „je
však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje“
Prevod nehnuteľností (zálohu) teda zakázaný nie je. Zároveň platí, že prevodom nehnuteľností (zálohu)
sa postavenie žalobcu, ako záložného veriteľa, nezhorší. Prevodom nehnuteľností, bez zaťaženia

záložným právom zriadeným v prospech žalobcu (zabezpečovacím opatrením, ktoré žiada žalobca
nariadiť) by žalovaný ochránil nehnuteľnosti pred tým, aby sa ich speňaženia mohol úspešne domáhať
žalobca. Jedinou možnosťou ochrany práv žalobcu v prípade prevodu nehnuteľností nezaťažených
záložným právom zriadeným v prospech žalobcu by bolo podanie odporovacej žaloby. Podaniu ďalších
žalôb,vrátanepodaniaodporovacejžalobyvšakmožnopredísťzriadenímzáložnéhopráva–nariadením

zabezpečovacieho opatrenia.
- Nehnuteľnostisúzaťaženézáložnýmprávombanky:Nehnuteľnostižalovanéhosúzaťaženézáložným
právom zriadeným v prospech banky – Slovenská sporiteľňa a.s. Banka môže v prípade neplnenia
záväzkov žalovaného svoje záložné právo vykonať. Ak by sa tak stalo bez toho, aby bolo ako druhév poradí zapísané záložné právo žalobcu, banka rozdiel medzi predajnou cenou a pohľadávkou banky
(ak po speňažení založených nehnuteľností ostane „prebytok“) poukáže na účet žalovaného. Ten môže
následne prostriedky okamžite previesť a úplne zmariť tak uspokojenie pohľadávky žalobcu.

- Možné predĺženie žalovaného: Podľa verejne dostupných informácií – I., žalovaný predstavuje vlastný
kapitál žalovaného 415.780 Eur s celkovou zadlženosťou 59,76 %. Žalobca doposiaľ uplatnil – a súd
zatiaľ neprávoplatne – sumu 150.000 Eur, no pohľadávky žalobcu voči žalovanému mnohonásobne
presahujú vlastný kapitál žalovaného. Žalobca, resp. jeho pohľadávka pritom nie je v prípade konkurzu
žalovaného nijako chránená.

2.3. Ako dôkazy označil a predložil: ZoD vrátane príloh, E-mailová komunikácia : (i) nerealizované
riešenie vád, (ii) vady Dako, (iii) zápis Vila X, List právneho zástupcu žalobcu adresovaný žalovanému,
výzva žalobcu zo dňa 23.09.2025, Komunikácia právneho zástupcu žalobcu so žalovaným, Platobný
rozkaz J.. XXXX/XXXX/XXXX, K. F. XXXX,XXXX L. k.ú. E..

3. V konaní mal súd osvedčené, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli
dňa 27.03.2018 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom je záväzok žalovaného ako zhotoviteľa vykonať
pre žalobcu ako objednávateľa dielo spočívajúce v dodaní a inštalácii okien, tieniacej techniky podľa
dohodnutých podmienok a záväzok žalobcu zaplatiť zhotoviteľovi za vykonané dielo dohodnutú cenu
v termín ukončenia prác a odovzdania diela 21 týždňov od odovzdania staveniska najneskôr, pričom

s prácami začal žalovaný v 38. kalendárnom týždni 2019. Výzvou zo dňa 23.09.2025 žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie časti zmluvnej pokuty, vo výške 150.000 Eur, v lehote 3 dní odo dňa doručenia
výzvy. Žalovaný pokutu v lehote určenej žalobcom nezaplatil. Žalobca uplatnil nárok na jej zaplatenie
na súde návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorému Okresný súd Banská
Bystrica vyhovel, vydal platobný rozkaz J.. XXXX/XXXX/XXXX dňa 28.10.2025, ktorý zatiaľ nie je

právoplatný. Žalovaný je vlastníkom resp. spoluvlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v návrhu
žalobcu( bod.1) na ktorých je evidované záložné právo v prospech záložného veriteľa SLSP, a.s. na
základe Záložnej zmluvy zo dňa 16.02.2017.

4.1. Podľa § 343 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP), (1) Zabezpečovacím opatrením môže

súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné
právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom
do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

4.2. Podľa § 344 CSP, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

5. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa v právnej teórii označuje aj ako sudcovské záložné

právo, je zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, ktorá mu bude v budúcnosti právoplatne
priznaná, teda ju bude môcť veriteľ vymáhať na základe budúceho exekučného titulu. Predstavuje
inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, v prípadoch ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenia o neodkladnom

opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa
a že jej exekúcia bude ohrozená.

6. Pokiaľ ide o splnenie predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ktorým je osvedčenie

existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému zabezpečenej záložným právom na základe
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, táto splnená bola. Existenciu tejto pohľadávky žalobca
dostatočne hodnoverne osvedčil iniciovaním upomínacieho konania v ktorom konajúci súd žalobe
vyhovel, vydal platobný rozkaz a predloženými listinnými dôkazmi. V tomto smere je návrh dôvodný
a osvedčený.

7. Splnená bola i ďalšia podmienka pre zriadenie záložného práva nariadením zabezpečovacieho
opatreniaatospôsobilýpredmetzáložnéhopráva,ktorýmsúvdanomprípadepredmetnánehnuteľnosti.8.1. Za osvedčenú však súd nepovažoval existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Plne
akceptujúc skutočnosť, že v súlade s ustálenou judikatúrou v štádiu rozhodovania o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyžadovať od žalobcu dôsledné preukázanie

úmyslu žalovaného uskutočniť úkony smerujúce k mareniu exekúcie, je však potrebné uviesť, že je na
ťarchu žalobcu predložiť dôkazy alebo aspoň opísať také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by navrhovaný
bezodkladný zásah súdu odôvodňovali. Obavu z možného zmarenia exekúcie nie je potrebné (tak ako
ani nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadením zabezpečovacieho opatrenia) preukazovať,
táto obava však musí byť aspoň osvedčená.

8.2. Žalobca obavu z možného zmarenia exekúcie odvodzoval zo skutočnosti, že žalovaný neplatí
svoje záväzky, je evidovaný ako dlžník Sociálnej poisťovne, pričom ako bolo zistené z verejne
dostupných zdrojov (webová stránka M.) jeho dlh predstavuje sumu vo výške 230,28 Eur( k 10.11.2025).
V náväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že žalovaný nemá žiadny iný majetok (v dostatočnej
hodnote na uspokojenie jeho pohľadávky), než sú nehnuteľnosti, ktoré sú jeho jediným majetkom
postihnuteľným exekúciou, s argumentáciou, že pokiaľ by disponoval s peňažnými prostriedkami nemal

bypredmetnýresp.žiadnydlh.Totopresvedčeniežalobcunemožnopovažovaťzaosvedčenieexistencie
obavy z nemožnosti exekúcie, ani sa nemožno stotožniť s tvrdením, že ide o jasný signál v akej situácii
sa žalovaný nachádza. Obavu o ohrození exekúcie v čase rozhodovania súdu neosvedčuje ani tvrdenie
žalobcu, v tom zmysle, že ak by prípadne došlo k výkonu záložného práva záložným veriteľom J., N..
keďže nehnuteľnosti žalovaného sú zaťažené záložným právom, žalovaný môže následne prostriedky

okamžite previesť a úplne zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu ani tvrdenie o prípadnom možnom
predĺžení žalovaného. Žalobca neviedol žiadne konkrétne a jednoznačné skutočnosti osvedčujúce
popísané závery a tvrdenia.
8.3. Žalobca obavu z možného zmarenia exekúcie v podstate odvodzoval z obavy o celkovú bonitu
žalovaného. Vo vzťahu k posúdeniu uvedenej otázky súd vychádzal z verejne dostupných zdrojov

(webová stránka M.), z ktorých vyplýva, že majetok žalovaného (DAKO Slovakia, s.r.o.) v roku
2024 predstavoval 1.033.292 Eur, z tohto neobežný majetok 119.272 Eur. Dlhodobý hmotný majetok
predstavoval 119.272 Eur, z toho stavby 68.424 Eur, pozemky 47.998 Eur. Obežný majetok predstavoval
908.878 Eur. Výsledok hospodárenia za rok 2024 po zdanení predstavoval 46.868 Eur.
8.4. Uvedenéúdajepodľanázorusúduneumožňujúvyvodiťzáver,žebeznariadeniazabezpečovacieho

opatrenia v navrhovanom znení by bola prípadná exekúcia na vymoženie pohľadávky uplatnenej
v upomínacom konaní aktuálne vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.
36Up/1369/2025 zmarená a to najmä s prihliadnutím na zverejnenú výšku majetku i v kontexte na
vyčíslenú, zatiaľ ešte nepriznanú výšku nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Vychádzajúc
z ustálenej súdnej praxe je tiež potrebné konštatovať, že samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej

finančnej situácii žalovaného sama osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

8.5. Zo strany žalobcu bola vyslovená i obava, že by sa žalovaný mohol exekúcii vyhnúť, resp. túto
zmariť tým, že by svoj nehnuteľný majetok previedol na tretie osoby. Tu je potrebné uviesť, že samotný

prevod vlastníctva k hnuteľnému či nehnuteľnému majetku žalovaného na tretie osoby nie je dôvodom
pre osvedčenie obavy z marenia možnej exekúcie. Na úspech v konaní o zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov
získaných z prevodu takého majetku spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku
žalobcu.

9. Na základe uvedených skutočností musel súd konštatovať, že nemal osvedčenú existenciu všetkých
zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením, preto návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výrokom I. zamietol.
10.1. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10.2. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd
rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP výrokom II. tohto uznesenia tak, že
žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.